{"guid": "6ec38549-362e-4c61-9367-53821b92f3ce:8352be2c-2ad3-4a49-86e6-d699007f5707", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:3114010035.1", "spisova_znacka": "3Tdo/49/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/49/2018 z 17. 4. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 17. apríla 2019, sp. zn. 3Tdo/49/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:3114010035.1", "identifikacne_cislo": "3114010035", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Natália Laurenčíková", "sudca_id": 293, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-natalia-laurencikova-293", "datum_vydania": "2019-04-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Rodina a mládež"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8352be2c-2ad3-4a49-86e6-d699007f5707", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:3114010035.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:3114010035.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:3114010035.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Tdo/49/2018\n3114010035\n17. 04. 2019\nJUDr. Martin Bargel\nECLI:SK:NSSR:2019:3114010035.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr.\nJany Serbovej a JUDr. Pavla Farkaša, na neverejnom zasadnutí konanom 17. apríla 2019 v Bratislave,\nv trestnej veci obvineného Ing. X. Q., prejednal dovolanie podané generálnym prokurátorom Slovenskej\nrepubliky proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo 6. decembra 2017, sp. zn. 3To/49/2017 a takto\nrozhodol:\nPodľa 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky o d\nm i e t a.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 6T/3/2014 z 27. januára 2017 v spojení s uznesením\nKrajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 3To/49/2017 zo 6. decembra 2017, bol obvinený Ing. X. Q.\noslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín, sp. zn. 1Pv 744/13/3309, podanej\n9. januára 2014 na obv. Ing. X. Q. pre spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.\n2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že\n- hoci ako otec dieťaťa v zmysle ustanovenia § 62 a nasl. Zákona o rodine, ako aj z predbežnej\notázky stanovenej vyšetrovateľom PZ dňa 07.10.2013 povinný prispievať na výživu maloletého O. X. Q.,\nnarodenéhoXX.XX.XXXX sumou 50,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky Mgr.\nG. I., trvale bytom K. P., V. O. XX/X, ktorej bolo dieťa ponechané v starostlivosti predbežným opatrením\nnariadené uznesením Okresného súdu Trenčín pod č. k. 30PPOm/2/2009-17 zo dňa 14.10.2009,\nprávoplatným 27.11.2009, si takto stanovenú vyživovaciu povinnosť v období od mesiaca júl 2011\nrátane do apríla 2013 vrátane vôbec neplnil napriek tomu, že v rozhodnom období bol zamestnaný v\nspoločnostiach V.. I., a.s. W.., s.r.o., W.., s.r.o., čím mu vznikol dlh na výživnom na maloletého O. X.\nvo výške 1 100,- €,\npretože skutok nie je trestným činom.\nProti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 3To/49/2017 zo 6. decembra 2017, podal generálny\nprokurátor Slovenskej republiky dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného\nporiadku, pretože označeným uznesením krajského súdu mal byť porušený zákon v ust. § 319 Trestného\nporiadku, § 285 písm. b) Trestného poriadku a § 207 ods. 2 Trestného zákona v prospech obvineného\nIng. X. Q..\nProkurátor v dovolaní uviedol: „Obž. Ing. X. Q. vo výpovedi - v procesnom postavení obvineného uvádzal,\nže so synom sa nestretával z dôvodu, že stretnutia so synom mali synovi spôsobovať psychosomatické\nproblémy, ktoré mu spôsobovať nechcel. Preto sa radšej stretávať prestali. Opakovane však uviedol\nže vyživovaciu povinnosť plnil iným spôsobom. V ďalšej časti výpovede už obv. Ing. X. Q. uviedol, že\nv období od mesiaca júl 2011 až do septembra 2012 sa so synom nestýkal, pretože mu v tom bránila\nmatka jeho syna a on rezignoval. Z týchto tvrdení obvineného nie je možné jednoznačne vyvodiť záver,\nako uvádza okresný súd a krajský súd, o svojvôli matky dieťaťa starať sa o dieťa sama a o bránení matky\n\ndieťaťa v styku otca so synom. Z výpovede obž. Ing. X. Q. ďalej vyplýva, že v období od septembra\n2012 do apríla 2013 sa o syna staral podľa rozhodnutia súdu, teda 10 dní do mesiaca. V tom čase\nmal podľa Ing. X. Q. jeho syn plnú skriňu oblečenia a kúpiť mu mal aj starší počítač. Podľa Ing. X. Q.\njedným zo spôsobov plnenia vyživovacej povinnosti, ktoré samosudca okresného súdu akceptoval bolo\naj to, že syna viedol k vyššiemu športovému povedomiu. Ďalšou náhradnou formou plnenia vyživovacej\npovinnosti, ktorú obidva súdy akceptovali je to, že údajne pre syna „drží byt\" v Trenčíne, a to práve kvôli\ntomu, aby sa o syna mohol starať, čo obžalovaného malo stáť nemalé finančné náklady. V období od\noktóbra 2012 do apríla 2013 bol syn u obžalovaného spolu 10 dní, počas ktorých sa o syna staral, teda\nzabezpečoval o neho starostlivosť. S uvedeným rozhodnutím krajského súdu sa nemožno stotožniť,\nnakoľko postupom prvostupňového i odvolacieho súdu boli porušené viaceré zákonné ustanovenia.\nPlnenie vyživovacej povinnosti o maloleté dieťa v sebe zahŕňa povinnosť dať dieťaťu a umožniť mu\nužívať rovnaký životný štandard, ako užíva jeho rodič. Maloletý O. X. Q. od malička vyrastal s matkou,\nktorá sa o neho objektívne\na preukázateľne od jeho útleho veku starala a živila ho. Po opustení\ndomácnosti otcom maloletého O. X. Q. v roku 2009, Ing. X. Q. najskôr plnil vyživovaciu povinnosť, teda\nbol si plne vedomý svojej povinnosti prispievať aspoň finančne na výživu svojho syna k rukám matky\ndieťaťa. Následne svojvoľne prestal aj túto svoju minimálnu povinnosť ustanovenú zákonom plniť. Obž.\nIng. X. Q. na svoju obhajobu uviedol, že plniť vyživovaciu povinnosť finančnou formou prestal z dôvodu,\nže maloletému pripravil v jeho byte 1 izbu, ktorú mohol užívať, že mu kúpil starý počítač a monitor,\nprípadne iné materiálne veci a súčasne, že maloletého viedol k športovému spôsobu života. Všetky\nspomínané veci a okolnosti sú považované za „dary\" otca svojmu synovi a nie je možné sa na tieto veci\npozerať ako na náhradné plnenie vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť zahŕňa nielen kúpenie\nvecí, ktoré slúžia zábave dieťaťa. Vyživovacia povinnosť predstavuje vyššiu úroveň prejavu záujmu a\nstarostlivosti o dieťa, ako je kúpenie darčekov, ktoré na druhej strane ani k svojmu životu nepotrebuje.\nVyživovacia povinnosť podľa právnej úpravy SR sa plní oprávnenej osobe, ktorou je v prípade maloletej\nosoby zákonný zástupca, ktorému bol maloletý zverený do starostlivosti, pričom je trestno-právne\nirelevantné, či ide o zverenie dieťaťa do starostlivosti alebo o ponechanie dieťaťa v starostlivosti.\nPodstatou vyživovacej povinnosti je zabezpečiť riadny život maloletého dieťaťa a je pochopiteľné, že\nplnenie prebieha formou mesačných úhrad k rukám osoby, v ktorej osobnej starostlivosti dieťa je,\nnakoľko táto osoba zabezpečuje nevyhnutné záležitosti maloletého dieťaťa, ktoré sa o seba samo starať\nnedokáže. Je potrebné uviesť, že rozvod manželov prípadne rozchod partnerov, ktorí majú spoločné\ndieťa, nie je prípustné z právneho hľadiska charakterizovať ako svojvoľné rozhodnutie jedného z rodičov\nsamostatne vychovávať spoločné dieťa. V takom prípade je povinnosťou rodičov dieťaťa sa dohodnúť\no starostlivosti o dieťa, a to minimálne do právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým sa dieťa zveruje\ndo starostlivosti jedného z rodičov. Z výpovede svedkyne a poškodenej v konaní na okresnom súde\nvyplýva, že s Ing. X. Q. neboli nikdy manželia. Po 5 rokoch spolužitia sa im narodil ich spoločný syn O. X.\nQ.. Z dôvodu partnerských nezhôd sa obžalovaný z bytu svedkyne a poškodenej odsťahoval a aktuálne\nžije v Bratislave. Ing. X. Q. svedkyni a poškodenej prvé dva roky dobrovoľne posielal 50,- € mesačne na\nsyna, potom však prestal. Svedkyňa a poškodená uviedla, že nakoľko sa od narodenia o syna starala,\nsúdom bol zverený do jej starostlivosti a Ing. X. Q. spočiatku chodil za synom podľa súdnych rozhodnutí,\nneskôr sa prestal o syna zaujímať úplne. Z uvedeného nevyplýva dôvodnosť záveru okresného súdu\npotvrdeného odvolacím súdom, že zo strany matky dieťaťa išlo o svojvoľné rozhodnutie sama sa starať\no dieťa. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obž. Ing. X. Q. bol v rozhodnom období opakovane\nzamestnaný vo viacerých spoločnostiach, pričom pri nástupe do zamestnania ani v jednom prípade\nnenahlásil existenciu vyživovacej povinnosti. Listinné dôkazy k týmto tvrdeniam sa nachádzajú v súdnom\nspise (č. l. 63-68), a preto nie je možné súhlasiť so záverom obidvoch súdov, že prokurátor neuniesol\ndôkazné bremeno v súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami. Hrubý príjem obž. Ing. X. Q. tak, ako\nvyplýva z predložených správ jeho zamestnávateľov (V., a.s., W.., s.r.o. a W.., s.r.o.) v inkriminovanom\nobdobí mu umožňoval plniť riadnym spôsobom vyživovaciu povinnosť, pričom obžalovaný zvolil cestu\njemu pohodlnejšiu, ako napríklad kúpu nehnuteľnosti v Trenčíne, o ktorej tvrdil že ju kúpil, aby sa mohol\nso synom stretávať. Tomuto tvrdeniu taktiež chýba vyššie uvádzaný základ, že vyživovacia povinnosť\nplní úlohu starostlivosti o riadny život a vývoj dieťaťa, jeho povinnosti v rámci vzdelávania a podobne.\nĎalším dôvodom, pre ktorý nie je možné stotožniť s napadnutými rozhodnutiami, je skutočnosť, že podľa\nnázoru súdov matka dieťaťa mala zanedbať zodpovedný a včasný prístup k riešeniu otázky výživného\nza predmetné obdobie a trestné oznámenie podala s odstupom času. Trestný zákon, ani iný právny\npredpis neohraničuje z časového hľadiska, oprávnenie podať trestné oznámenie za uvedený trestný čin\niným spôsobom, ako samotným premlčaním trestného stíhania. Naopak, z konania matky maloletého je\nzjavné, že nebyť nedostatku finančných prostriedkov na živobytie seba, ako aj svojho syna spôsobeného\nneplnením si základnej povinnosti otca dieťaťa, nemala záujem riešiť ich vzájomné spory cestou orgánov\n\nčinných v trestnom konaní. Vychádzajúc zo skutkového stavu, ktorý bol riadne zistený a preukázaný a\nktorý nie je ničím namietaný zastávam názor, že predmetný skutok je potrebné právne kvalifikovať ako\nprečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona. Navrhujem, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky:\n1/podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil, že právoplatným uznesením krajského súdu sp.\nzn. 3 To 49/2017-286 zo dňa 6.12.2017 a konaním, ktoré mu predchádzalo bol porušený zákon v\nustanoveniach § 319 Trestného poriadku, § 285 písm. b) Trestného poriadku a § 207 ods. 2 Trestného\nzákona v prospech obž. Ing. X. Q.,\n2/ podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil uznesenie krajského súdu sp. zn. 3To 49/2017-286 zo\ndňa 6.12.2017 a rozsudok okresného súdu sp. zn. 6T/3/2014 zo dňa 27.1.2017 a\n3) podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu\nprerokoval a rozhodol\".\nK dovolaniu prokurátora sa vyjadril obvinený Ing. X. Q. v podstate nasledovne: „Opäť som nútený\nzopakovať to, čo som opakovane oznamoval vyšetrovateľovi, prokurátorovi a sudcovi vo veci 6T/3/2014\n- ak je v tejto veci niekto poškodeným, tak to určite nie je matka môjho maloletého syna, pretože\nponechanie, alebo zverenie dieťaťa do starostlivosti rodiča nezakladá tým automatický povinnosť úhrady\nvýživného na dieťa druhým rodičom k rukám rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti. Dovolateľ\nuvedeným dovolaním porušil zákonné povinnosti, ktoré mu ukladá § 3, § 4 ods. 2, § 5 zákona č.\n153/2001 Z. z. o prokuratúre. Keď zhrniem obsah dovolania, tak dovolanie je svojvoľnou manipuláciou\ns overiteľnými faktami a skutočnosťami takým spôsobom, že dovolateľ v dovolaní zatajuje overiteľné\nskutočnosti, ktoré sú v môj prospech, pričom dovolateľ presadzuje diskrimináciu na základe pohlavia,\nako základný pilier činnosti dovolateľ v tejto veci, kde dovolateľ dovolaním žiada NS SR aby rovnako,\nako dovolateľ, aj NS SR vo veci 6173/2014 presadzoval diskrimináciu účastníkov konania na základe\npohlavia ako základný spôsob rozhodovania vo veci 6T/3/2014. Dovolateľ v dovolaní tvrdí, že v ním\nuvedenom období som si vôbec neplnil vyživovaciu povinnosť voči môjmu maloletému synovi. Toto\ntvrdenie dovolateľ vo veci 6T/3/2014 doteraz nepreukázal. Dovolateľ píše v dovolaní lož o tom, že som\nkúpil byt, ktorý mám údajne v osobnom vlastníctve. To nie je pravda. Ako je z dovolania zrejmé, tak\ndovolateľ sa veľmi snaží vykresliť ma ako netvora bohatého otca, ktorý sa nechce o svoje bohatstvo\npodeliť so svojim synom a s chuderkou matkou, ktorá trpí nedostatkom peňazí. Pravda je taká, že som\nnekúpil žiadnu nehnuteľnosť, že som mal prenajaté dva byty, jeden v Bratislave kvôli mojej práci v\nBratislave a jeden v Trenčíne kvôli starostlivosti o maloletého O. X. Q.. S držaním dvoch takýchto bytov\nsom mal nemalé náklady, ktoré významným spôsobom odčerpávali môj príjem. To všetko preto, aby\nsom synovi poskytoval vhodné podmienky počas styku 4 dni do mesiaca (2x do mesiaca cez párne\nvíkendy od soboty do nedele). Matka môjho maloletého syna, ktorú sa dovolateľ snaží vykresliť ako ženu\nbez peňazí, ktorej treba pomôcť, vlastní niekoľko nehnuteľností. Dôkazy sa nachádzajú na katastri a v\nsúdnom spise č. 32P/171/2009. Na základe tu uvedených skutočností žiadam Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky, aby zamietol dovolanie generálneho prokurátora v celom rozsahu\".\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním\nrozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo\npodané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. h) Trestného poriadku), osobou oprávnenou\n(§ 369 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na\nsúde, ktorý rozhodoval v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), že dovolanie spĺňa obligatórne\nobsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) a že prokurátor pred podaním\ndovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté (§ 372 ods.\n1 Trestného poriadku).\nNajvyšší súd zistil, že dovolanie generálneho prokurátora nie je opodstatnené, pretože je zrejmé, že nie\nsú splnené podmienky dovolania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že v zmysle § 385 Trestného poriadku je dovolací\nsúd viazaný dovolacími dôvodmi, ktoré sú v ňom uvedené, z čoho vyplýva, že táto viazanosť sa týka\nvymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného\nporiadku) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného\nporiadku z hľadiska ich hodnotenia (R 120/2012-I).\n\nZ uvedeného je preto potrebné vyvodiť a to aj s ohľadom na povahu dovolacieho konania, ktoré je ako\nnávrhové konanie vždy podmienené návrhom oprávnenej osoby znalej práva - minister spravodlivosti,\ngenerálny prokurátor, obhajca v mene obvineného, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je viazaný\npodaným návrhom do takej miery, že v rámci prieskumu dodržiavania zákonnosti, nemôže ísť nad\nrámec návrhu a tam špecifikovaných dôvodov dovolania (§ 385 Trestného poriadku), preto Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky podrobil prieskumu vecné argumenty dovolateľa zodpovedajúce dovolacím\ndôvodom podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku bez hlbšieho prieskumu tých argumentov, ktoré im\nnezodpovedajú.\nDovolací súd konštatuje, že dovolanie je jeden z mimoriadnych opravných prostriedkov v rámci trestného\nkonania, ktorý je spôsobilý privodiť prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, a\npreto ho možno aplikovať iba v prípadoch, ak to je odôvodnené závažnosťou pochybenia napadnutého\nrozhodnutia súdu. Požadovaný jeden opravný prostriedok predstavuje v súdnom procese v Slovenskej\nrepublike inštitút odvolania. Pokiaľ by zákonodarca zamýšľal urobiť z najvyššieho súdu tretí stupeň s\nplnou jurisdikciou, nestanovil by katalóg dovolacích dôvodov.\nV dovolaní musí byť uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napádané a aké chyby sú rozhodnutiu\nvytýkané. V predmetnom dovolaní sa pritom konštatuje, že sa jedná o dovolací dôvod uvedený v § 371\nods. 1 písm. i) Trestného poriadku.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.\nK uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolací súd\nuvádza, že tento je naplnený len vtedy, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení\nzisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.\nNesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí\nkvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin alebo že ustálený skutok\nvykazuje znaky iného trestného činu alebo že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného\nčinu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia\nhmotného práva, teda že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný - podradený\npod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom len opačný prípad\n(nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu.\nNesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie nedostatočné posúdenie\nokolností vylučujúcich protiprávnosť (§ 24 - krajná núdza, § 25 - nutná obrana, § 26 - oprávnené použitie\nzbrane, § 27 - dovolené riziko, § 28 - výkon práva a povinnosti, § 29 - súhlas poškodeného, § 30 - plnenie\núlohy agenta), prípadne zániku trestnosti činu (najmä § 87 Trestného zákona - premlčanie trestného\nstíhania), resp. chybné rozhodnutia súdu pri uložení úhrnného trestu a spoločného trestu § 41 Trestného\nzákona), súhrnného trestu (§ 42 Trestného zákona) a pod.\nDovolací súd teda nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je\noprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní\nsám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totižto v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery\nmôže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie je\nodvolacou inštanciou zameranou na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa. S ohľadom na to\nnemôže, ak dovolanie nepodal minister spravodlivosti podľa § 371 ods. 3 trestného poriadku, skúmať\nprávne závery a dôkazné úvahy súdov nižších stupňov, na základe ktorých dospeli k záveru o nenaplnení\nvšetkých znakov žalovaného trestného činu.\nZ dovolania generálneho prokurátora celkom zreteľne vyplýva, že rozoberal výpovede ako obvineného,\ntak aj svedkyne a listinné dôkazy - „Obž. Ing. Q. vo výpovedi v procesnom postavení obvineného\nuvádzal ...\", „ ...v ďalšej časti výpovede už uviedol ...\", „ ...na svoju obhajobu uviedol ...\", „ ...svedkyňa\nuviedla ...\" a tieto dôkazy následne i hodnotil (pochopiteľne inak ako súdy nižších stupňov), keď\nvysvetľoval, že „Z výpovede obžalovaného vyplýva ...\", „Z týchto tvrdení obvineného nie je možné\njednoznačne vyvodiť záver ...\", Z výpovede svedkyne vyplýva ...\", „Z vykonaného dokazovania\nvyplýva ...\", „ ... z konania matky maloletého je zjavné ...\", vychádzajúc zo skutkového stavu ...\".\n\nNajvyšší súd pripomína, že v rámci dovolacieho konania môže dovolací súd skúmať správnosť a úplnosť\nzisteného skutku a tak hodnotiť dôkazy a prezentovať svoje hodnotiace závery len vtedy, ak dovolanie\npodá minister spravodlivosti postupom podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku, čo sa v predmetnej veci\nnestalo.\nPreto (rešpektujúc zákaz skúmania a menenia zisteného skutku vyplývajúci z § 371 ods. 1 písm. i) veta\nza bodkočiarkou Trestného poriadku) najvyšší súd uzatvára, že nezistil naplnenie dovolacieho dôvodu\npodľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.\nZ uvedených dôvodov je zrejmé, že v rozsahu námietok generálneho prokurátora nie je splnený dôvod\ndovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku uplatnený generálnym prokurátorom, a preto\nNajvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie generálneho\nprokurátora na neverejnom zasadnutí odmietol.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}