{"guid": "4fec7c3d-d4fa-436f-abf3-e66c99ca2326:19f22997-e5f3-4c0e-bab6-673ba8e81e76", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:3017200343.1", "spisova_znacka": "10Sžfk/44/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/44/2018 z 30. 7. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2019, sp. zn. 10Sžfk/44/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:3017200343.1", "identifikacne_cislo": "3017200343", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2019-07-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 440 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-440"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-440"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/19f22997-e5f3-4c0e-bab6-673ba8e81e76", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:3017200343.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:3017200343.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:3017200343.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžfk/44/2018\n3017200343\n30. 07. 2019\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2019:3017200343.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Igora Belka, v právnej veci žalobcu:\nBIZ MIND SK s.r.o. v likvidácii, so sídlom Dukelská 1219/13, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 342\n220, zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom so sídlom Gelnická 33, Košice, proti\nžalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101683734/2017 z 2. augusta 2017, v\nkonaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k.\n11S/105/2017-50 z 20. marca 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/105/2017-50 z 20.\nmarca 2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 11S/105/2017-50 z 20. marca 2018 podľa § 191 ods. 1 písm.\nd) Správneho súdneho poriadku zrušil rozhodnutie žalovaného č. 101683734/2017 z 2. augusta 2017 a\nvec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania.\n2. Preskúmavaným rozhodnutím č. 101683734/2017 z 2. augusta 2017 žalovaný potvrdil rozhodnutie\nDaňového úradu Trenčín č. 100732877/2017 z 28. apríla 2017, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel na\ndani z pridanej hodnoty v sume 23 475,20 eura za zdaňovacie obdobie marec 2012. Správca dane\nnepriznal žalobcovi nadmerný odpočet dane vo výške 37 228,89 eura z dôvodu, že žalobca porušil\nustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004\nZ.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z.“) tým,\nže si uplatnil odpočítanie DPH z faktúr:\n- č. 0162012 zo dňa 16.03.2012 od dodávateľskej spoločnosti FAMAX s.r.o. za nákup kuracích pŕs Brasil\n20.960 kg, v celkovej hodnote 70.425,60 eur, z toho DPH vo výške 17.736,60 eur\n- č. 0172012 zo dňa 25.03.2012 od dodávateľskej spoločnosti FAMAX s.r.o. za nákup kuracích pŕs Brasil\n20.960 kg, v celkovej hodnote 70.425,60 eur, z toho DPH vo výške 17.736,60 eur\n3. Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že predchádzajúce rozhodnutie žalovaného\ntýkajúce sa zdaňovacieho obdobia marec 2012 už bolo predmetom súdneho prieskumu, keď Najvyšší\nsúd SR rozsudkom sp. zn. 4Sžf/70/2015 z 1. decembra 2016 zmenil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne\nsp. zn. 13S/237/2014 tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu,\nže zistenie skutkového stavu bolo nepostačujúce na posúdenie veci.\n4. Z pôvodne vykonaného dokazovania vyplynulo, že obchodovania s tovarom mrazené kuracie prsia\nBrasil sa zúčastnili viaceré spoločnosti, ktoré vytvorili v rámci Európskej únie reťazec v zložení Plusfood\n\nHungary Kft (Maďarsko) - MADE GROUP, a.s. (Česko) - FAMAX s.r.o. (Slovensko) - BIZ MIND SK\ns.r.o. (žalobca, t. j. Slovensko) - MK Schmied Stahlbautechnik GmbH (Rakúsko). Na území Slovenska\nvystupovali v rámci uvedeného obchodného reťazca dve spoločnosti (žalobca a FAMAX s.r.o.), pričom\nintrakomunitárne nadobudnutie tovaru na Slovensku malo nastať v spoločnosti FAMAX s.r.o., ktorá\nbola povinná priznať a odviesť DPH z nadobudnutia tovaru na Slovensku a následne, po dodaní\ntohto tovaru žalobcovi si mohla súčasne túto DPH aj odpočítať, avšak z ceny tovaru fakturovaného\nžalobcovi bola povinná odviesť DPH do štátneho rozpočtu, čo však neučinila a DPH v tejto spoločnosti\nje nevymožiteľná, spoločnosť zanikla bez právneho nástupcu a bola vymazaná z obchodného registra.\nKonateľom spoločnosti FAMAX s.r.o. v čase realizácie zdaniteľných plnení bol L. E., žalobca však\nnekomunikoval s ním, ale s A.. M., ktorý už nebol konateľom a napriek tomu disponoval s účtom\ndodávateľskej spoločnosti.\n5. Zdaniteľné plnenie sa v časti obchodného reťazca MADE GROUP, a.s. (Česko) - FAMAX\ns.r.o. (Slovensko) - BIZ MIND SK s.r.o. (žalobca, t. j. Slovensko) - MK Schmied Stahlbau technik\nGmh(Rakúsko) realizovalo bez akejkoľvek prekládky tovaru a celú prepravu zabezpečovala spoločnosť\nJ & M TRANSPED, s.r.o. Olomouc, ktorá celú túto prepravu (z Hněvotína cez Nové Mesto nad Váhom\ndo Viedne) fakturovala spoločnosti MADE GROUP, a.s., pričom za českú spoločnosť MADE GROUP,\na.s. konal W. E., ktorý organizačne zabezpečoval celú prepravu tovaru z Čiech, cez Slovensko až do\nRakúska. W. E., ktorý konal za českú spoločnosť MADE GROUP, a.s., bol uvedený na zmluve ako\nkontaktná osoba.\n6. V rámci obchodného reťazca sa vyskytli nezrovnalosti daňových dokladov, keď na sporných faktúrach\nbolo nesprávne uvedené DIČ a IČ DPH, uvedené DIČ 20230566233, IČ DPH SK 2023056623, keď\nsprávne malo byť DIČ: 2023056233, IČ DPH: SK 2023056233. Existovali aj nezrovnalosti ohľadne\nmnožstva fakturovaného tovaru na jednotlivých stupňoch obchodného reťazca, menilo sa označenie\ntovaru (kuracie prsia solené, Perdix, Brasil).\n7. V doplnenom dokazovaní v intenciách rozhodnutia najvyššieho súdu svedok W. E. uviedol, že\nprepravu zabezpečovala a aj platila spoločnosť MADE GROUP, a.s., pričom svedok bol telefonickým\nkontaktom pre šoféra. Cena uhradenej dopravy bola premietnutá do ceny tovaru fakturovanej spoločnosti\nFAMAX s.r.o. Preprava sa vždy realizovala z Olomouca do Nového Mesta nad Váhom, kde p. M. tovar\nfyzicky skontroloval a potom sa dohováral s p. A.. W. E. sprevádzal tovar do Nového Mesta nad Váhom,\nsledoval zaplatenie ceny na firemný účet a po zaplatení tovar prepustil ďalej. Preprava pokračovala do\nRakúska, pričom svedok sa jej už osobne nezúčastnil, avšak ju organizačne zabezpečoval a bol na\ntelefóne k dispozícii šoférovi. Informácie o mieste vykládky tovaru v Rakúsku mu poskytol p. M..\n8. Krajský súd s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ Bonik, C-285/11 uviedol, že právo na\nodpočítanie dane je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené,\navšak vnútroštátnym orgánom a súdom prináleží zamietnuť priznanie práva na odpočítanie, ak sa s\nohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim\nspôsobom. Krajský súd zdôraznil, že právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba\npod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol\ndodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť,\nže sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej\ndaňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na\nvstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb.\n9. Krajský súd dospel k záveru, že skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním správca dane vyhodnotil\nlen všeobecne. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, že správca dane nespochybnil\nexistenciu samotného tovaru a ani to, že tento bol dovezený na Slovensko a následne dodaný do iného\nčlenského štátu, ale spochybnil reálnu účasť spoločnosti FAMAX s.r.o. v tomto obchodnom vzťahu.\nSprávca dane konštatoval, že takéto plnenie vykazuje znaky zneužívajúceho konania, pretože sporné\nplnenia majú umelý charakter s cieľom získať daňovú výhodu vo forme uplatneného odpočítania dane z\ndodávateľských faktúr, na ktorú by inak daňový subjekt nebol oprávnený, avšak už sa vôbec nezaoberal\notázkou vedomosti žalobcu, že sa zúčastňuje na takomto konaní. Uvedené čiastočne odstránil až\nžalovaný, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v danom prípade sa jedná o sofistikované\nzneužitie princípu neutrality dane. Poukázal na to, že spoločnosť J&M TRANSPED, s.r.o. Olomouc\nfakturovala celú dopravu z Českej republiky cez Slovensko do Rakúska spoločnosti MADE GROUP a.s.\n\nPraha, ktorá dopravu aj zaplatila, a teda vedela, že tovar bude dopravený do Rakúska. Za spoločnosť\nMADE GROUP a.s. jednal W.. E. - zamestnanec, ktorý predložil plnú moc vo veci obchodných jednaní\nna Slovensku s dátumom 20.05.2013, t. j. 14 mesiacov po deklarovaných obchodoch. Prijatie tovaru\npotvrdila spoločnosť MK Schmied Stahlbautechnik GmbH Wien. Medzi Českú a Rakúsku spoločnosť\nboli vložené dve slovenské spoločnosti. Žalovaný poukázal na rozsudok ESD Max Pen EOOD (C-18/13\nz 13.02.2014) a uviedol, že v prípade platiteľa bolo jednoznačne preukázané, že boli splnené obidve\npodmienky, pre ktoré mu nebolo možné priznať odpočet dane, a to 1/ že dodávateľ platiteľa neodviedol do\nštátneho rozpočtu daň, vo vzťahu k štátnemu rozpočtu došlo k daňovému úniku a 2/ vedomosť platiteľa,\nže sa zúčastňuje na daňovom úniku. Čo sa týka vedomosti žalobcu na zneužití práva na odpočet DPH,\nžalovaný síce poukázal na viaceré skutočnosti, ako napríklad, že žalobca konal s osobou, ktorá nebola\nkonateľom dodávateľskej spoločnosti, nesúlad dokladov, dodávateľ žalobcu nebol reálne fungujúcou\nspoločnosťou, avšak v rozhodnutí nie je žiadna ucelená správna úvaha, z ktorej by sa dalo vyvodiť,\nže uvedené skutočnosti predstavujú vedomosť žalobcu o jeho účasti na obchode, ktorého cieľom bolo\nzískanie neoprávnenej daňovej výhody.\n10. Správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného po doplnení dokazovania neobsahuje\nriadne a zrozumiteľné vyjadrenie toho, aké skutkové zistenia správne orgány ustálili po doplnení\ndokazovania. Žalovaný vo svojom rozhodnutí jasne neuviedol, aké skutkové zistenia podľa neho\nvyplynuli z doplnenej výpovede W. E., či jeho tvrdeniam uveril, a to celkom či sčasti. Neuviedol jasne celý\nzistený skutkový stav, aké závery z daného skutkového stavu vyvodil. Z rozhodnutia žalovaného nie je\nzrejmé, či prvostupňové rozhodnutie, ktoré správca dane odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal dodanie\ntovaru spoločnosťou uvedenou na faktúrach (FAMAX s.r.o.), z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie\nDPH, považuje za správne vrátane uvedeného dôvodu nepriznania odpočtu DPH, alebo či rozhodnutie\nprvostupňového orgánu je správne, i keď z iných dôvodov, keď na základe dokazovania vykonaného\nsprávcom dane žalovaný dospel k záveru, že v danej veci došlo k zneužitiu práva na odpočet DPH,\na preto i keď žalobca splnil zákonom stanovené podmienky, bolo potrebné rozhodnúť tak, že sa mu\nuplatnený odpočet DPH nepriznáva z dôvodu, že žalobca mal alebo musel mať vedomosť o zneužití\npráva na odpočet DPH.\n11. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť\na žiadal, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nMal za to, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil.\n12. Sťažovateľ s poukazom na § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok)\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“)\nuviedol, že ak žalovaný vo svojom rozhodnutí podrobnejšie a precíznejšie odôvodnil závery správcu\ndane, postupoval tak v súlade so zákonom.\n13. Sťažovateľ tiež poukázal na to, že vo svojom rozhodnutí netvrdil, že žalobca prijal fiktívne faktúry,\nale že sa jedná o existujúce faktúry, na ktorých sú uvedené fiktívne zdaniteľné obchody. Na reálnej\ndodávke tovaru medzi spoločnosťami MADE GROUP, a.s. (Česká republika) a rakúskymi odberateľmi\nWF Interfoods Handels m.b.H Vosendorf a MK Schmied Stahlbautechnik GmbH Viedeň boli umelo\nvložené dve slovenské spoločnosti, FAMAX s.r.o. a žalobca, s cieľom neoprávnenej daňovej výhody\nspočívajúcej v uplatnení odpočítania dane žalobcom, ktorá nebola dodávateľom FAMAX s.r.o. odvedená.\nTovar bol prepravený prepravcom J & M TRANSPED, s.r.o. Olomouc, objednaný českým dodávateľom,\nktorý mal celú prepravu započítanú v cene tovaru a bol kontaktnou osobou až do miesta vyloženia tovaru\nv Rakúsku. Dodanie tovaru z Čiech do Rakúska sa realizovalo bez prekládky tovaru.\n14. Správca dane, ako aj žalovaný, poukázali na rozpory v tvrdeniach žalobcu a W. E.. Žalobca v čase\nrealizácie zdaniteľných plnení nekomunikoval s konateľom spoločnosti FAMAX s.r.o. L. E., ale s A. M.,\nktorého funkcia konateľa skončila dňa 24. novembra 2011. Krajský súd vec nesprávne právne posúdil,\nkeď neprihliadol na skutočnosť, že tovar žalobcovi nebol dodaný spoločnosťou FAMAX s.r.o. Práve\nskutočnosť, že A. M. nebol konateľom, zamestnancom ani splnomocneným zástupcom spoločnosti\nFAMAX s.r.o., pričom je možné túto skutočnosť overiť v obchodnom registri na internete, je jedným z\nfaktorov, na základe ktorých žalobca mal a mohol vedieť o zapojení do daňového úniku.\n15. K vyhodnoteniu výpovede W. E. sťažovateľ uviedol, že správca dane túto výpoveď dostatočne\nvyhodnotil v kontexte so všetkými zisteniami na strane 7 rozhodnutia, pričom zároveň uviedol, že\n\nnespochybňuje existenciu samotného tovaru, ani jeho dovoz na Slovensko a následné dodanie do iného\nčlenského štátu, ale spochybňuje reálnu účasť spoločnosti FAMAX, s.r.o. v predmetnom obchodnom\nvzťahu.\n16. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sťažovateľ len prepisoval jednotlivé zistenia\nuvedené v rozhodnutí, avšak neuviedol, v čom vidí nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom.\nK odvolávaniu sa sťažovateľa na aplikáciu § 74 ods. 2 daňového poriadku žalobca uviedol, že\ntoto ustanovenie nie je možné aplikovať pri zjavnej absencii riadneho odôvodnenia prvostupňového\nrozhodnutia. V prejednávanej veci nešlo o precíznejšie odôvodnenie záverov správcu dane, ale o\ndoplnenie rozhodnutia o chýbajúcu odpoveď na kľúčovú otázku.\n17. Žalobca uviedol, že ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 1Sžf/16/2016,\n1Sžf/31/2016, 1Sžf/61/2016 a iné) v súvislosti s posudzovaním oprávnenosti uplatnenia práva na\nodpočítanie dane uvádza, že ako jeden z kľúčových problémov sa od počiatku javí otázka rozloženia\ndôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane, pričom v prípade preukazovania vzniku\npráva na odpočítanie dane zaťažuje dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku zásadne\ndaňový subjekt a v prípade preukazovania zneužitia práva alebo účasti na daňovom podvode (najmä §\n3 ods. 6 daňového poriadku) je dôkazné bremeno len na správcovi dane.\n18. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ podľa žalobcu vyplýva, že nezákonné konanie dodávateľov\nnemôže mať vplyv na odpočítanie dane, ak platiteľ dane nevedel alebo nemohol vedieť o nezákonnom\nkonaní. Odopretím nároku na odpočítanie dane by išlo o založenie systému zodpovednosti bez\nzavinenia, ktorý prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií.\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd postupom podľa § 452 a nasl.\nSprávneho súdneho poriadku preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\nRozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 Správneho súdneho poriadku, keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 Správneho súdneho poriadku).\n20. Predmetom preskúmania v prejednávanej veci je rozhodnutie sťažovateľa v spojení s rozhodnutím\nsprávcu dane, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\nmarec 2012, pričom žalobcovi nebolo priznané odpočítanie dane z faktúr od dodávateľskej spoločnosti\nFAMAX s.r.o. za nákup kuracích pŕs Brasil. Sťažovateľ dospel k záveru, že nedošlo k reálnemu\ndodaniu, resp. uskutočneniu zdaniteľného obchodu dodávateľom FAMAX s.r.o. Zo strany žalobcu išlo o\nzneužívajúce konanie s cieľom získať neoprávnenú daňovú výhodu vo forme uplatneného odpočítania\ndane. Sťažovateľ poukázal na obchodný reťazec, ktorého bol žalobca súčasťou, v zložení Plusfood\nHungary Kft (Maďarsko) - MADE GROUP, a.s. (Česko) - FAMAX s.r.o. (Slovensko) - žalobca (Slovensko)\n- MK Schmied Stahlbautechnik GmbH (Rakúsko), pričom na území Slovenska malo intrakomunitárne\nnadobudnutie tovaru nastať v spoločnosti FAMAX s.r.o., ktorá bola povinná priznať a odviesť DPH\nz nadobudnutia tovaru na Slovensku, čo však neučinila, pričom spoločnosť zanikla bez právneho\nnástupcu a bola vymazaná z obchodného registra. Zdaniteľné plnenie sa z Česka cez Slovensko do\nRakúska realizovalo bez akejkoľvek prekládky tovaru a celú prepravu zabezpečovala spoločnosť J & M\nTRANSPED, s.r.o. Olomouc na náklady českej spoločnosti MADE GROUP, a.s., za ktorú konal W. E.,\nktorý organizačne zabezpečoval celú prepravu tovaru z Čiech cez Slovensko až do Rakúska.\n21. Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie sťažovateľa je nepreskúmateľné, nakoľko v ňom chýba\nucelená správna úvaha, z ktorej by sa dalo vyvodiť, že zistené skutočnosti predstavujú vedomosť žalobcu\no jeho účasti na obchode, ktorého cieľom bolo získanie neoprávnenej daňovej výhody. Krajský súd\nzdôraznil, že právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že\nsa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo\nposkytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto\nnadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod\ntýkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na\nvýstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb.\n\n22. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. dodaním tovaru je prevod práva nakladať s\nhmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným\nmajetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné\nveci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna\nhodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným\nkurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a)\nv deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,\n23. Podľa § 19 ods. 1 vety prvej a druhej zákona č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania\ntovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.\n24. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká\nplatiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n25. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný\nplatiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa\nodsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku\nz tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n26. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže\nplatiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú\npodľa § 71.\n27. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n28. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie\ndo úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie\nalebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo\nvybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie\ndaňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový\nsubjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní\nneprihliada.\n29. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n30. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n31. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných\nvoči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať\nskutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\n32. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n\n33. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v\ndaňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným\norgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1) neustanovuje inak.\n34. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\n35. Podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu\npožadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom\nkonania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri\nrozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť\nodvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací\norgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo\nodstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.\n36. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku správny súd rozsudkom zruší napadnuté\nrozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.\n37. Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky\nk záveru, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď rozhodnutie sťažovateľa považoval za\nnepreskúmateľné. Podľa názoru krajského súdu sťažovateľ komplexne nevyhodnotil všetky zistené\nskutočnosti v ucelenej úvahe a z jeho rozhodnutia nie je zrejmé, že žalobca mal vedomosť o účasti na\nobchode, ktorého cieľom bolo získanie neoprávnenej daňovej výhody.\n38. Pre potreby prejednávanej veci vo vzťahu k dôvodom zrušenia rozhodnutia sťažovateľa považuje\nnajvyšší súd za potrebné uviesť, že nepreskúmateľným je také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého\nby nebolo zrejmé, k akým skutkovým zisteniam správny orgán dospel, podľa akej právnej normy\nrozhodol a ako konkrétnu právnu normu aplikoval na zistený skutkový stav. Preskúmavané rozhodnutie\nsťažovateľa nevykazuje také vady a nedostatky, aké konštatoval krajský súd vo svojich záveroch. Podľa\nnázoru najvyššieho súdu nie je opodstatnený záver, že v rozhodnutí sťažovateľa absentuje ucelená\núvaha hodnotiaca zistené skutočnosti opísané sťažovateľom v texte odôvodnenia rozhodnutia.\n39. Najvyšší súd uvádza, že splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm.\na) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. nie je viazané výlučne na ich formálne preukázanie,\nale podstatné je, aby formálne deklarované úkony mali svoj reálny a preukázateľný základ. Nárok\nna odpočet je viazaný na bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok uvedených v citovaných\nprávnych normách, pričom ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani\npri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho\nzdaniteľné plnenie. Vo vzťahu k namietanému prenosu dôkazného bremena na žalobcu najvyšší súd\nuvádza, že zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na\nodpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ\nsi platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať,\nže zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný (§ 8 zákona č. 222/2004 Z.z.), a\nto práve osobou ako platiteľom DPH uvedenou na faktúre, ktorá si zároveň voči odberateľovi uplatňuje\nDPH.\n40. „Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý\ndisponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na\nodpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj\ntento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za\nzákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu\nskutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné\nbremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty\nuznaný ako oprávnený“. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení\ns rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23. februára 2011)\n\n41. V preskúmavanom rozhodnutí sťažovateľ jasne formuloval svoje závery, že nedošlo k reálnemu\nuskutočneniu zdaniteľného obchodu dodávateľom FAMAX s.r.o. deklarovaným na preverovaných\nfaktúrach. Preto mal za to, že pokiaľ si žalobca z týchto faktúr uplatňoval odpočítanie dane, išlo zo strany\nžalobcu o zneužívajúce konanie s cieľom získať neoprávnenú daňovú výhodu.\n42. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku z 21.06.2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 uviedol,\nže je potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ\nuznaný a podporovaný smernicou 2006/112 (pozri najmä rozsudky Halifax zo 7. decembra 2010, R,\nC-285/09, bod 36, ako aj z 27. októbra 2011 Tanoarch, C-504/10, bod 50). V tejto súvislosti Súdny\ndvor už rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim\nspôsobom dovolávať noriem práva Únie (pozri najmä rozsudok z 3. marca 2005, Fini H, C-32/03,\nZb.s.I-1599, bod 32; Halifax a i., ako aj Kittel a Recolta Recycling, bod 54). Z tohto dôvodu prináleží\nvnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne\nokolnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne (pozri v tomto zmysle rozsudky Fini H, body\n33 a 34; Kittel a Recolta Recycling, ako aj z 29. marca 2012, Véleclair, C-414/10, bod 32).\n43. Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať,\naby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa\nuistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky vo veciach\nnapr. Teleos plc. a spol. C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV C-499/10). Určenie opatrení, ktoré\nmožno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na\nzabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí\npredovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach\nMahagében kft, a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).\n44. Pre možnosť uplatnenia si odpočtu dane z pridanej hodnoty zo zdaniteľných plnení nie je podstatné\nlen ich reálne uskutočnenie a daňový doklad od dodávateľa, resp. dodávateľov, ale aj skutočnosť aby\nk uskutočneniu dodávky tovaru a služieb aj skutočne došlo od dodávateľov, ktorí sú ako dodávatelia\nuvedení na daňových dokladoch (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/2/2013 ).\n45. Najvyšší súd konštatuje, že samotným predložením faktúry a účtovných dokladov ešte nie je\nvyčerpané dôkazné bremeno daňového subjektu, keďže faktúra a účtovné doklady predstavujú len\nformálne doklady o vykonaní predmetného obchodu, pričom nepreukazujú jeho skutočnú realizáciu. V\nprejednávanej veci bolo pritom vykonaným dokazovaním preukázateľne spochybnené, že obchodné\ntransakcie skutočne prebehli spôsobom deklarovaným v predložených faktúrach.\n46. Sťažovateľ vo svojom rozhodnutí popísal obchodný reťazec, ktorého bol žalobca súčasťou, pričom\npoukázal na to, že deklarovaný dodávateľ žalobcu daň nepriznal a neodviedol, a medzičasom zanikol\nbez právneho nástupcu. V preskúmavanom rozhodnutí je poukázané na rôzne nezrovnalosti, tak v\npredložených dokladoch, ako aj vo výpovediach svedkov, pričom sťažovateľ z nich vyvodzuje závery,\nktorým podľa jeho názoru tieto skutočnosti nasvedčujú. Svoje úvahy pritom uvádza tak čiastkovo (pri\nniektorých jednotlivých dôkazoch a podkladoch, na ktoré poukazuje), ako aj ucelene v záverečnej časti\nodôvodnenia svojho rozhodnutia (str. 17-19, 22, 23).\n47. Sťažovateľ hodnotil tak objektívne skutočnosti, ktoré mali preukázať, resp. vyvrátiť priebeh\ndeklarovanej obchodnej transakcie (keď poukazoval na skutočnosti svedčiace o tom, že tovar žalobcovi\nreálne nedodala spoločnosť FAMAX s.r.o.), a tiež sa zaoberal zodpovednosťou žalobcu, resp.\nexistenciou jeho vedomosti (hoci aj potenciálnej), že sa môže zúčastňovať na zneužití práva. Ako na\nnajpresvedčivejší argument, svedčiaci o tom, že žalobca v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ neprijal\ndostatočné opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že sa nezúčastňuje\nna zneužití práva, sťažovateľ v rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že žalobca v čase realizácie\nzdaniteľných plnení nekomunikoval s aktuálnym konateľom spoločnosti FAMAX s.r.o., pričom túto\nskutočnosť je možné jednoducho overiť v obchodnom registri. Sťažovateľ v rozhodnutí poukazoval na\ntvrdenia jednotlivých svedkov, na skutočnosť, že dodávateľa FAMAX s.r.o. žalobcovi odporučil jeho\nodberateľ, na priebeh a realizáciu prepravy tovaru ako aj jej úhradu, pričom následne z týchto skutočností\nvyvodil záver, že sporné plnenia majú umelý charakter s cieľom získať daňovú výhodu vo forme\nuplatneného odpočítania dane.\n\n48. Najvyšší súd poznamenáva, že nie všetky skutočnosti, z ktorých správny orgán pri svojom\nrozhodovaní vychádza, majú rovnakú preukaznú silu; niektoré podklady a dôkazy možno označiť\nako kľúčové, niektoré spĺňajú podpornú funkciu, ale výsledná mozaika, ktorú všetky zhromaždené\npodklady tvoria, musí predstavovať presvedčivý a vnútorne nerozporný obraz, dostatočne relevantný\npre rozhodnutie veci.\n49. Sám krajský súd vo svojom rozsudku poukazuje na zistenia správcu dane, ako aj na závery, ktoré\nz nich žalovaný vyvodil. Preto nie je zrejmé, z akého dôvodu následne krajský súd konštatuje, že\nrozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, a tým nepreskúmateľné súdom v správnom súdnictve. Podľa\nnázoru najvyššieho súdu odôvodnenie rozhodnutia sťažovateľa je zrozumiteľné, umožňujúce pochopiť,\nprečo správny orgán rozhodol tak, ako rozhodol, a akou právnou úpravou sa pritom riadil. Z rozhodnutia\nje zrejmé, akým spôsobom sťažovateľ uvažoval a ako vyhodnotil skutkové okolnosti vo vzťahu k právnej\núprave, keď dospel k záveru, že konanie žalobcu je účelové, vedúce k získaniu daňovej výhody, čo v\nkonečnom dôsledku bráni uznaniu uplatneného nároku na odpočet dane. Sťažovateľ zistené skutočnosti\nvyhodnotil aj vo vzťahu k judikatúre Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR.\n50. Za tejto situácie, keď dôvody rozhodnutia správneho orgánu sú zrejmé, podľa názoru najvyššieho\nsúdu nič nebránilo krajskému súdu vo svetle žalobných námietok posúdiť, či právne posúdenie zisteného\nskutkového stavu bolo zo strany sťažovateľa správne, a teda, či žalobca preukázal splnenie zákonných\npodmienok na odpočítanie dane.\n51. Pokiaľ krajský súd konštatoval, že nedostatky odôvodnenia rozhodnutia správcu dane čiastočne\nodstránil až sťažovateľ ako druhostupňový správny orgán, najvyšší súd uvádza, že sa nejedná o vadu\nmajúcu za následok nezákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie správcu dane je v prejednávanej veci\nadekvátne odôvodnené, pričom správca dane dospel k rovnakému záveru ako sťažovateľ, že nedošlo k\nreálnemu uskutočneniu zdaniteľného obchodu deklarovaným dodávateľom FAMAX s.r.o., čo na strane\nžalobcu svedčí o zneužívajúcom konaní s cieľom získať neoprávnenú daňovú výhodu. Už z povahy\nveci, keď druhostupňový správny orgán reaguje vo svojom rozhodnutí na odvolacie námietky účastníka\nkonania, vyplýva, že odôvodnenie prvostupňového a druhostupňového správneho rozhodnutia nemusia,\nči dokonca nemôžu byť identické. Pokiaľ sťažovateľ vo svetle odvolacích námietok vyprecizoval dôvody\nrozhodnutia, postupoval tak v súlade so svojou úlohou zverenou mu zákonom ako orgánu odvolaciemu,\na teda aj v súlade s ustanovením § 74 ods. 2 daňového poriadku (ako naň poukazoval sťažovateľ).\nV tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o zjavnej absencii riadneho\nodôvodnenia prvostupňového rozhodnutia.\n52. Ako vyplýva z uvedeného, krajský súd dospel v prejednávanej veci k nesprávnym právnym záverom\no nepreskúmateľnosti rozhodnutia sťažovateľa, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok\nKrajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/105/2017-50 z 20. marca 2018 podľa § 462 ods. 1 Správneho\nsúdneho poriadku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní\nbude vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a následne vo veci rozhodnúť, pričom\nkrajský súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť.\n53. Vzhľadom k tomu, že kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie, v súlade s § 467 ods. 3 Správneho súdneho poriadku o nároku na náhradu trov kasačného\nkonania rozhodne krajský súd.\n54. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/105/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}], "citovane_v": []}