{"guid": "25096414-1504-4856-8188-39e19310dd78:959dda08-a607-4979-9f9e-06a4330a4e5a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:3017200298.1", "spisova_znacka": "3Asan/5/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Asan/5/2019 z 25. 9. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. septembra 2019, sp. zn. 3Asan/5/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:3017200298.1", "identifikacne_cislo": "3017200298", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "datum_vydania": "2019-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-192.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-192.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-192"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-192"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/959dda08-a607-4979-9f9e-06a4330a4e5a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:3017200298.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:3017200298.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:3017200298.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Asan/5/2019\n3017200298\n25. 09. 2019\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2019:3017200298.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana\nRumanu (spravodajca) a sudcov Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci\nsťažovateľa (pôvodne žalobcu): V. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., právne zastúpeného advokátom Mgr.\nJozefom Gáplovským, advokátska kancelária, so sídlom Centrum II 88, 018 41 Dubnica nad Váhom,\nproti žalovanému: Generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova 1, 821\n08 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-336-4/14-2017 zo dňa\n17.07.2017, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k.\n13S/60/2017-36 zo dňa 10.10.2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalobcu) proti rozsudku\nKrajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/60/2017-36 zo dňa 10.10.2018 z a m i e t a.\nÚčastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok (ďalej aj len ,,SSP“) zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. GR ZVJS-336-4/14-2017 zo dňa 17.07.2017, ktorým žalovaný podľa § 243 ods. 4 zákona\nč. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru\nväzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj len ,,zákon č. 73/1998 Z. z.“) zamietol odvolanie žalobcu proti personálnemu rozkazu riaditeľa\nÚstavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava č. 129 zo dňa 25.04.2017.\n2. Personálnym rozkazom č. 129 zo dňa 25.04.2017 riaditeľ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody\na Ústavu na výkon väzby Ilava podľa §192 ods. 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z.\nprepustil žalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže\nzaradeného v stálej službe vo funkcii samostatný referent úseku režimovej činnosti oddelenia výkonu\nväzby Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava s tým, že služobný pomer\nkončí dňom doručenia rozhodnutia podľa § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. s odôvodnením, že\nžalobca svojím konaním porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, ktoré spočívalo v tom,\nže pri použití donucovacích prostriedkov nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č.\n4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 4/2001\nZ. z.“), a to tak, že po služobnom zákroku, ktorý vykonal dňa 03.10.2016 v čase o 09:37 hod. spoločne s\nnpor. V. H., použitím donucovacích prostriedkov hmatov, chvatov a úder sebaobrany podľa § 33 ods. 1\npísm. a) zákona č. 4/2001 Z. z. voči odsúdenému K. X., vyhotovil nepravdivý úradný záznam, čím došlo\nk sťaženiu prešetrenia tejto mimoriadnej udalosti v súbehu s použitím takého donucovacieho prostriedku\na v takej intenzite, ktorý bol nedôvodný a neprimeraný. Nepravdivosť tohto úradného záznamu bola\n\ndokázaná porovnaním jeho obsahu s kamerovými záznamami, ktoré čiastočne zachytávajú priebeh\nslužobného zákroku.\n3. Krajský súd zistil, že k naplneniu porušenia služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom došlo u\nžalobcu vyhotovením nepravdivého úradného záznamu. Tým došlo k sťaženiu prešetrenia mimoriadnej\nudalosti zo dňa 03.10.2016. Bezprostredným následkom udalosti bolo upadnutie odsúdeného K. X.\ndo bezvedomia, ktorý ostal dlhodobo na umelej pľúcnej ventilácii, s diagnózou kraniocerebrálneho\nporanenia. Krajský súd dospel k záveru, že nie je v rozpore s účelom právnej normy vyjadrenej\nustanovením § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., ak došlo k vyvodeniu zodpovednosti\nvoči žalobcovi takýmto prísnym spôsobom za situácie existencie obzvlášť závažného následku na\nzdravotnom stave odsúdeného, pričom táto skutková okolnosť tu zrejme bola daná ešte aj v čase\nrozhodovania správnych orgánov. Senát krajského súdu sa oboznámil s obsahom administratívneho\nspisu, súčasťou ktorého je aj pamäťový nosič obsahujúci kamerové záznamy ÚVV a ÚVTOS Ilava zo\ndňa 03.10.2016 a dospel k názoru, že závery správnych orgánov o tom, že opis inkriminovaného deja\nžalobcom v jeho úradnom zázname je v rozpore s objektívnou realitou a že použitie kopov pri služobnom\nzákroku bolo nedôvodné a neprimerané okolnostiam a že má oporu v obsahu administratívneho spisu.\nK. X. bol do priestoru mimo dosahu kamier zatlačený použitím iba jednej ruky príslušníka ZVJS (druhú\nmal po celý čas zatláčania odsúdeného spustenú pri tele), čo spochybňuje verziu z úradných záznamov\nzasahujúcich príslušníkov ZVJS o tom, že správanie odsúdeného si vyžadovalo na jeho pacifikáciu\nvynaloženie mimoriadneho úsilia nie jedného, ale až dvoch príslušníkov ZVJS. Ani krajskému súdu nebol\nzrejmý dôvod zatlačenia odsúdeného mimo dosahu kamier, keď v monitorovanom priestore, v ktorom sa\nodsúdený K. X. už nachádzal, nedochádzalo k žiadnej nebezpečnej koncentrácii ostatných odsúdených,\nani k inej situácii, ktorá by si vyžadovala zatlačenie odsúdeného späť. Na kamerovom zázname je\nobjektívne vidno najmenej trikrát nohu príslušníka ZVJS zdvihnutú v štádiu iniciácie kopu do predmetu\nalebo objektu ležiaceho na zemi. Následná správna úvaha administratívnych orgánov, vyúsťujúca v\nsubsumpciu zisteného skutkového stavu pod ustanovenie § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.\nz., majúc za to, že konanie žalobcu je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, neodporuje\nzásadám logického uvažovania a nie je v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Na závere, že\nžalobca vyhotovením nepravdivého úradného záznamu sťažil prešetrenie mimoriadnej udalosti zo dňa\n03.10.2016, nič nemení ani jeho obhajobe v tom smere, že rovnako ako on vnímali situáciu ďalší dvaja\npríslušníci ZVJS, ktorí o mimoriadnej udalosti zo dňa 03.10.2016 vyhotovili vlastné úradné záznamy,\nz nich npor. V. H. prakticky s totožným obsahom, keďže z kamerových záznamov použitie vedome\nnepriznaných kopov príslušníkmi ZVJS aj krajskému súdu vyplývalo.\n4. K námietke uplynutia prekluzívnej lehoty mal krajský súd za to, že nadriadenému žalobcu prekluzívna\nlehota začala plynúť dňom 25.10.2016, kedy bol riaditeľovi ÚVTOS a ÚVV Ilava predložený záznam o\npoužití donucovacieho prostriedku vyhotovený vedúcimi oddelení výkonu trestu a výkonu väzby ÚVTOS\na ÚVV Ilava, teda dňom, kedy boli nadriadenému žalobcu predložené dostatočne relevantné dôkazy\nzakladajúce dôvod na prepustenie zo služobného pomeru.\n5. Krajský súd v závere uviedol, že rozhodnutia správnych orgánov sú riadne odôvodnené a obsah\nnevykazuje prvky arbitrárnosti. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal každou\nidentifikovateľnou relevantnou odvolacou námietkou. Z odôvodnenia žalovaného je zrejmé, aké dôkazy\nsa stali podkladom pre výrok rozhodnutí správnych orgánov, akými úvahami boli správne orgány vedené\npri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali.\n6. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ v zastúpení advokátom včas kasačnú sťažnosť. Navrhol, aby\nkasačný súd napadnuté rozhodnutie žalovaného a personálny rozkaz zrušil a vec vrátil na nové konanie\na súčasne zaviazal žalovaného na náhradu trov konania a právneho zastúpenia vrátane trov kasačného\nkonania.\n7. Namietal, že krajský súd sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s argumentáciou sťažovateľa, v\nktorej tvrdil, že nevyhotovil žiaden nepravdivý úradný záznam, pričom tvrdenia žalovaného považoval za\ndomnienky bez riadnej opory vo vykonaných dôkazoch. V prípade pravdivosti tvrdení žalovaného by išlo\no nezákonný spôsob vykonania služobného zákroku a nie o spísanie nepravdivého úradného záznamu.\nKrajský súd sa nezaoberal skutočnosťou, že v zabezpečených dôkazoch sa uvádza označenie ,,prvý\na druhý príslušník“, preto nie je jasné, či sa jednalo o sťažovateľa alebo o kolegu H., ktorý odviedol\nodsúdeného na celu. Uviedol, že ako aj zo záznamov vyplýva, na miesto prišiel ako posledný a\n\ndodatočne sa dozvedel, čo sa stalo. Vzhľadom na to nemohol spísať nepravdivý úradný záznam, a tým\nsťažiť prešetrenie udalosti. Namietal pravdivosť tvrdení krajského súdu, keďže za daný skutok nebol\ndisciplinárne ani trestnoprávne riešený. V prípade, ak správne orgány a krajský súd svoje rozhodnutie\nzakladali na kamerovom zázname, potom úradný záznam nemohol sťažiť prešetrenie veci. Zastával\nsvoje tvrdenie, že odsúdeného nekopal, na mieste sa nachádzal ešte ďalší príslušník ZVJS a služobný\nzákrok sťažovateľa bol odôvodnený napadnutím príslušníka ZVJS odsúdeným.\n8. Ďalej nesúhlasil s určením začiatku plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty, ktorá mala podľa\nsťažovateľa začať plynúť už dňa 05.10.2016, kedy samotný nadriadený predložil policajnému orgánu aj\nposledný z dôkazných prostriedkov. Po udalosti boli vystavené úradné dokumenty, avšak v disproporcii\ns nimi bol riaditeľom vystavený rukou spísaný úradný záznam ÚVTOS a ÚVV Ilava, ktorý bol datovaný\ndňom 25.10.2016. Tvrdil účelovosť tohto záznamu a namietal, že subjektívna lehota správnemu orgánu\nzačala plynúť dňom, kedy sa riaditeľ o danej udalosti dozvedel, čo bolo najneskôr dňa 05.10.2016.\n9. Rozhodnutie o prepustení sťažovateľa zo služobného pomeru neobsahovalo dôvod prepustenia tak,\nako to je uvedené v § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., preto ho považoval za neplatné. Vzhľadom na\nuvedené argumenty v kasačnej sťažnosti mal za to, že správny orgán a tiež krajský súd vec vyhodnotili\nnesprávne po formálnej aj obsahovej stránke.\n10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06.03.2019 ku kasačnej sťažnosti navrhol, aby ju kasačný súd ako\nnedôvodnú zamietol. Napadnuté rozhodnutie považoval za správne a stotožnil sa aj s argumentáciou\nkrajského súdu v napadnutom rozsudku. V kasačnej sťažnosti sa nenachádzajú nové skutočnosti,\nktoré by mali právnu relevanciu. Sťažovateľ uviedol rovnaké tvrdenia ako v správnej žalobe, ku ktorým\nžalovaný zaujal stanovisko vo vyjadrení k žalobe a aj na samotnom pojednávaní vo veci.\n11. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a podľa\n§ 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n12. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že sťažovateľ uviedol v kasačnej sťažnosti námietky, ktoré\nuž boli uplatnené pred krajským súdom, s ktorými sa krajský súd v napadnutom rozsudku zaoberal,\ndostatočne vysporiadal, racionálne odôvodnil svoje úvahy a vyvodil správne skutkové závery, a preto sa\nkasačný súd v plnej miere stotožňuje s dôvodmi uvedenými v tomto rozsudku krajského súdu.\n13. V konaní o prepustení príslušníka ZVJS zo služobného pomeru môžu ako dôkaz slúžiť všetky\nprostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi\n(§ 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.). Žalovaný hodnotil všetky zadovážené dôkazy podľa vlastnej\núvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach (§ 238 ods. 4\nzákona č. 73/1998 Z. z.) a dospel k záveru, že sťažovateľ svojím protiprávnym konaním uvedeným v\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom\na jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalovaný\nv súlade s platnou právnou úpravou (§ 233 zákona č. 73/1998 Z. z.) vykonal prešetrenie veci. Dôkazy,\nktoré zhromaždil a vyhodnotil v súlade so zákonom, považoval za postačujúce pre vydanie napadnutých\nrozhodnutí a spáchanie protiprávneho konania sťažovateľom týmito dôkazmi riadne preukázal.\n14. Dôvodom prepustenia zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka zboru bolo porušenie\nslužobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, pričom jeho ponechanie v služobnom\npomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Dôvodom prepustenia bolo nielen\nvyhotovenie nepravdivého úradného záznamu, čím došlo k sťaženiu prešetrenia tejto mimoriadnej\nudalosti, ale aj použitie takého donucovacieho prostriedku a v takej intenzite, ktorý bol nedôvodný\na neprimeraný. Odvolateľ vykonal služobný zákrok, následkom ktorého bol extrémny zásah do\npráv inej osoby a ktorým bola spôsobená vážna ujma na zdraví. Neoprávnený zásah do práv inej\nosoby príslušníkom zboru, ktorý má naopak práva iných osôb chrániť, je bez pochybností spôsobilé\nnarušiť dôveru verejnosti v zbor. Ponechanie odvolateľa v služobnom pomere by preto bolo na ujmu\ndôležitých záujmov štátnej služby, predovšetkým záujmu na svedomitom plnení služobných povinností\na dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi zboru a na ich čestnosti.\n\n15. Súčasťou administratívneho spisu je aj vyjadrenie vedúceho oddelenia výkonu väzby v ÚVTOS\na ÚVV Ilava zo dňa 25.10.2016 k mimoriadnej udalosti zo dňa 03.10.2016, ktoré rovnako potvrdzuje\nnepravdivosť uvádzaných skutočností v úradnom zázname vyhotovenom sťažovateľom. Vedúci\noddelenia v ňom uviedol: „Dňa 03.10.2016 som v čase o cca 09:40 h prechádzal cez I sektor blok A\nobjektu č. 5 smerom do objektu č. 6 za účelom podpisu dokumentov určených na predloženie riaditeľovi\nústavu. V uvedenom čase som zazrel skupinu príslušníkov ako stoja pri výťahu (H., E., X. A., K.), keď\nsom išiel otvoriť gáter prechodovou kartou zazrel som na zemi ležať osobu, ktorej totožnosť mi nebola\nznáma a na otázku prítomným príslušníkom „čo sa stalo?“ som dostal odpoveď od jedného z nich, že\n„dostal/mal záchvat“. O aký záchvat prípadne čo mu predchádzalo som v tom čase neriešil nakoľko sa mi\nosoba ležiaca v stabilizovanej polohe na zemi automaticky javila ako po epileptickom záchvate. Spýtal\nsom sa, či bol privolaný lekár a v tom som ho zazrel ako prichádza, tak som miesto udalosti opustil a\npokračoval k riaditeľovi ústavu. O mimoriadnej udalosti som sa dozvedel následne neskôr.“\n16. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočívalo v tom, že sťažovateľ pri použití donucovacích\nprostriedkov nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore\nväzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 4/2001 Z. z.“), a to tak,\nže po služobnom zákroku, ktorý vykonal dňa 03.10.2016 spoločne s npor. V. H., použitím donucovacích\nprostriedkov hmatov, chvatov a úderov sebaobrany podľa § 33 ods. 1 písm. a/ zákona č. 4/2001 Z.\nz. voči odsúdenému K. X. vyhotovil nepravdivý úradný záznam, čím došlo k sťaženiu prešetrenia tejto\nmimoriadnej udalosti v súbehu s použitím takého donucovacieho prostriedku a v takej intenzite, ktorý\nbol nedôvodný a neprimeraný. Nepravdivosť tohto úradného záznamu bola dokázaná porovnaním jeho\nobsahu s kamerovými záznamami, ktoré čiastočne zachytávajú priebeh služobného zákroku.\n17. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s\nustanoveniami § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľovi nepriznal nárok na náhradu trov\nkasačného konania, keďže v konaní nebol úspešný. Žalovanému trovy kasačného konania nevznikli.\n18. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}