{"guid": "5a168151-3cbb-4b88-8fcc-bd856e2cd482:bbbbcd7e-18e8-4bc8-bca9-e17923793989", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:3017200040.1", "spisova_znacka": "7Sk/2/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/2/2018 z 29. 5. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. mája 2019, sp. zn. 7Sk/2/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:3017200040.1", "identifikacne_cislo": "3017200040", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2019-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-22.odsek-3", "nazov": "§ 22 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-22.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-15.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 15 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-15.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-9.odsek-1.pismeno-k", "nazov": "§ 9 ods. 1 písm. k) zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-9.odsek-1.pismeno-k", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-196.odsek-2", "nazov": "§ 196 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-196.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-196"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1988/100#paragraf-22", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-15", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-9", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-196"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bbbbcd7e-18e8-4bc8-bca9-e17923793989", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:3017200040.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:3017200040.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:3017200040.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sk/2/2018\n3017200040\n29. 05. 2019\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2019:3017200040.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej\na zo sudkýň JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: D.\nU., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, Q., právne zastúpený: A3advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom\nPartizánska 25, Trenčín, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8,\n10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo 16. januára\n2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 27. júna 2017, č.k.\n18Sa/2/2017-29, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne\nz 27. júna 2017, č.k. 18Sa/2/2017-29, z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej v texte len „krajský súd“ alebo „správny súd“) právoplatným rozsudkom\nč.k. 18Sa/2/2017-29 z 27. júna 2017 postupom podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nrozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo 16. januára 2017, ktorým bolo\nzamietnuté jeho odvolanie a potvrdené rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X - I z 15. novembra\n2016, vo veci priznania starobného dôchodku a č. XXX XXX XXXX X - II z 15. novembra 2016 vo veci\nzvýšenia starobného dôchodku.\n2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že zo spisu žalovanej zistil, že žalobca žiadosťou z 18.\ndecembra 2012 požiadal o priznanie starobného dôchodku k 1. júlu 2003. Žalobca je od 1. júla 2003\npoberateľom výsluhového dôchodku. Z potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej\nstráže z 24. januára 2013 vyplýva, že pre stanovenie sumy výsluhového dôchodku bola žalobcovi\nzhodnotená doba služobného pomeru od 15. mája 1972 do 30. júna 2003 a doba základnej vojenskej\nslužby od 1. augusta 1967 do 29. júla 1969.\n3. Správny súd uviedol, že z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 9So/62/2014-97\nz 25. novembra 2015 vo veci totožných účastníkov, v konaní o starobný dôchodok vyplýva, že v\nkonaní o dôchodku bude úlohou žalovanej rozhodnúť o nároku na starobný dôchodok znovu, pričom z\nosobitného systému vyhodnotí len dobu 33 rokov služby hodnotiteľnej na účely výsluhového dôchodku\npo zhodnotení dôb civilného zamestnania vrátane doby štúdia a vyporiada sa s otázkou uplatnenej doby\n\nstarostlivosti o rodičov. Súčasne rozhodne aj o nároku na zvýšenie takto určeného starobného dôchodku\nza doby poistenia navrhovateľa po vzniku nároku na starobný dôchodok, pričom dal do pozornosti doby\npoistenia od 1. januára 2007 do 31. decembra 2012 u zamestnávateľa, ktoré sú podľa evidenčného listu\ndôchodkového poistenia potvrdené ako tzv. civilné zamestnanie vo všeobecnom systéme sociálneho\npoistenia.\n4. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I z 15. novembra 2016 žalovaná podľa § 21 zákona č.\n100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zák. č. 100/1988\nZb.“), § 114 ods. 1, § 259 ods. 1, § 193k, § 293l ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom\npoistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zák. č. 461/2003 Z.z.“) priznala žalobcovi starobný\ndôchodok v sume 101,- € mesačne od 18. decembra 2009 a súčasne mu bol tento valorizovaný\npodľa platného valorizačného mechanizmu spôsobom, že od 1. januára 2014 mu bol zvýšený na sumu\n129,50 € mesačne. Z osobného listu dôchodkového zabezpečenia krajský súd zistil, že žalobcovi bola\nzhodnotená doba od 1. septembra 1963 do 22. apríla 2003 a od 1. januára 2007 do 17. decembra\n2009. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II z 15. novembra 2016 bol žalobcovi podľa § 66 ods. 3\na § 293l ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. od 1. júna 2014 zvýšený starobný dôchodok na sumu 147,80 €\nmesačne za obdobie po vzniku nároku na starobný dôchodok od 18. decembra 2009 do 31. mája 2014 a\nzároveň bol valorizovaný na sumu 154,90 € od 1. januára 2016. Z toho vyplynulo, že žalobkyňa do doby\ndôchodkového zabezpečenia brala aj obdobie od 1. septembra 1963 do 31. júla 1967, teda namietané\nobdobie pred 18. rokom veku žalobcu.\n5. Krajský súd ďalej poukázal na to, že v období od 1. januára 2001 do 1. augusta 2006 štát\nneplatil poistné za osoby, ktoré sa starali o prevažne alebo úplne bezvládnu blízku osobu. Doba\ntakejto starostlivosti mohla byť hodnotená pre dôchodkové účely ako doba zamestnania len vtedy, ak\nopatrovanie bolo vykonávané ako samostatne zárobková činnosť a za dobu jeho vykonávania bolo\nodvedené poistné. Poistné za sporné obdobie však žalovanej odvedené nebolo a žalobca nepodal\nprihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu opatrovania, preto spornú dobu starostlivosti nemohla\nžalovaná na dôchodkové účely žalobcovi započítať. Krajský súd zdôraznil, že vo svojom konaní a\nrozhodovaní je žalovaná viazaná zákonom, preto nemohla pri posudzovaní nároku na dôchodok\nžalobcovi zhodnotiť dobu starostlivosti o rodičov (7So/87/2011).\n6. Na námietku žalobcu, aby mu Sociálna poisťovňa umožnila za dobu starostlivosti doplatiť poistné,\npoukázal na § 142 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., kedy sa môže poistné dodatočne doplatiť za obdobie,\npočas ktorého fyzická osoba\na) mala prerušené poistenie podľa § 26\nb) bola fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d/\nc) bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov alebo\nd) sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej alebo na vysokej škole po dovŕšení 16.\nrokov veku.\n7. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 170 písm. a) SSP.\nII.\nKasačná sťažnosť\n8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, v ktorej uviedol, že krajský\nsúd mal rešpektovať právny záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.\n9So/62/2014 z 25. novembra 2015, že v novom rozhodnutí má žalovaná zhodnotiť aj dobu tzv. civilného\npoistenia, resp. poistenia vrátane doby štúdia, pričom krajský súd sa nevysporiadal s tým, že doba štúdia\npred 18-tym rokom života žalobcu sa nezapočítala do výsledku dôchodku žalobcu.\n9. Napriek tomu, že žalovaná sa bránila, že uvedené obdobie bolo žalobcovi započítané, poukazujúc\nna obsah osobného listu dôchodkového poistenia, žalobca namietal, že uvedené nie je totožné s tým,\nčo znamená zhodnotenie tejto doby, keď roky získané dobou štúdia by predstavovali určitú validitu\nkonečného výsledku výšky dôchodku, čo sa však nestalo, pričom iba poukaz na započítanie do doby\ndĺžky poistenia pre účely získania nároku na starobný dôchodok je v tomto smere bezpredmetný.\n\n10. Žalobca uviedol, že obrana žalovanej, že po započítaní podľa § 22 zák. č. 100/1988 Zb. sa pre\núčely zvýšenia neprihliada, zrejme tkvie v jej nesprávnom pochopení veci, keď žalobcovi v zásade\nnejde o zvýšenie dôchodku podľa citovaného ustanovenia, ale o revíziu priznania jeho základnej výšky.\nZároveň uviedol, že sám žalovaný odkazuje vo vlastnom metodickom usmernení na totožnú prax, akej\nsa žalobca domáha, a ktorú v preskúmavaných rozhodnutiach spolu aj s napadnutým rozsudkom však\nzatiaľ odopiera aplikovať.\n11. Žalobca uviedol, že aj Najvyšší súd SR v rozsudku č. 9So/62/2014 zo dňa 25.11.2015 poukázal, že sa\nzapočítali iba roky prípravy na povolanie na strednej škole po dovŕšení žalobcovho 18-teho roku života,\nibaže už nie od 01.09.1963 až do 22.04.1966, čo bolo nesprávne. Žiaľ v tomto žalovaná stále zotrváva\naj v znovupreskúmavaných rozhodnutiach a v podstate, toto nateraz z neznámych dôvodov akceptoval\naj správny súd na prvej inštancii, keď spornú časť 2,6411 roka nijako nezohľadnila zhodnotením do\nvýpočtu dôchodku. Potom však, ak by sa táto časová hodnota pripočítala do dosadeného menovateľa\nvýpočtového vzorca použitého v rozhodnutí, tak by vznikol nižší podiel vzájomných dôchodkových\npomerov, a ktorý by po následnom odpočte znamenal vyššiu sumu priznaného dôchodku.\n12. Žalovaný má podľa žalobcu zrejme primárne problémy s časovou interpretáciou právnych noriem\nvo vzťahu k momentu získania nároku na dávku sociálneho poistenia a k účinnosti právnych noriem,\nktoré v posudzovanom období treba aplikovať, a preto v tomto prípade mu slúžil výklad najvyššieho\nsúdu. V opačnom prípade ide o nerešpektovanie procesnej subordinácie a porušenie nielen zákona, ale\naj právneho názoru najvyššieho súdu, pričom sám krajský súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil\ntúto rozhodnú okolnosť, čím sa vlastne rovnako ako žalovaný odklonil od právneho názoru funkčne\nnadriadeného súdu podľa § 469 na konci SSP a jeho rozhodnutie obsiahnuté v napadnutom rozsudku\nsa javí nakoniec ako arbitrárne.\n13. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky po zhodnotení\nzhora uvedených právnych argumentov podľa § 462 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 2 SSP, vydal\nrozsudok, ktorým zmení napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.06.2017, č. k.\n18Sa/2/2017-29 tak, že zruší rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.01.2017, ktorým\nbolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie orgánu nižšieho stupňa č. XXX XXX XXXX\nX - I. zo dňa 15.11.2016, a zároveň zruší aj toto rozhodnutie nižšieho stupňa č. XXX XXX XXXX X - I.\nzo dňa 15.11.2016 a vec vráti orgánu nižšieho stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň navrhol\nžalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 374,81 €\ndo troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nIII.\nVyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti\n14. Žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že uvedené dôvody považuje za\nneopodstatnené. Mala za to, že krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite\nprávne vec posúdil. Priznanie starobného dôchodku žalobcu a jeho zvýšenie boli vykonané v súlade s\nplatnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná navrhla,\naby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\nIV.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n15. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 452 ods. 1\nSSP v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a po zistení, že kasačnú sťažnosť\npodal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednohlasne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 SSP) dospel k záveru,\nže kasačnej sťažnosti nemožno priznať úspech.\n16. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 29. mája 2019 (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\n\n17. Podľa § 438 ods. 1 SSP kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského\nsúdu.\n18. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n19. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n20. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo preskúmať rozhodnutie generálneho riaditeľa\nžalovanej č. XXX XXX XXXX X zo 16. januára 2017, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a\npotvrdené rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X - I z 15. novembra 2016 vo veci priznania\nstarobného dôchodku a č. XXX XXX XXXX X - II z 15. novembra 2016 vo veci zvýšenia starobného\ndôchodku.\n21. Podľa § 259 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu\nz nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu\njediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou\nz povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu\n(ďalej len „peňažná náhrada“) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom\n2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy\ndávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory\nv nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody,\npeňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa\npredpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.\n22. Podľa § 261 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil\npodmienky nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok\nnepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo\nich časť, sa určí podľa tohto zákona. Náhradné doby získané po vzniku nároku na starobný dôchodok\nsa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Táto suma nesmie byť nižšia ako suma\nurčená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodkov a zvýšenia\ndôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. Ak rozhodujúce obdobie na určenie priemerného\nosobného mzdového bodu je kratšie ako desať rokov, predlžuje sa toto rozhodujúce obdobie pred 1.\njanuárom 1994 tak, aby bolo desať rokov. Ustanovenia § 63 ods. 1 až 8 platia rovnako.\n23. Podľa § 261 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na starobný\ndôchodok pred 1. januárom 2004 a k 31. decembru 2003 nebol nepretržite zamestnaný, zvyšuje sa\nstarobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 do 31. júla\n2006 bez poberania starobného dôchodku alebo jeho časti alebo invalidného dôchodku podľa predpisov\núčinných do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.\n24. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť, či v predmetnej veci boli splnené zákonné podmienky pre\nvydanie horeoznačeného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\n25. Z podkladov súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis týkajúci sa predmetnej veci\nvyplýva, že žalobca žiadosťou z 18. decembra 2012 sa domáhal priznania starobného dôchodku, ktorý\nžiadal priznať od 1. júla 2003.\n26. Na tomto mieste kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že v súlade s ustanovením § 114 ods.\n1 zákona č. 461/2003 Z.z. starobný dôchodok bolo možné priznať najviac tri roky spätne odo dňa\nuplatnenia jeho nároku, t.j. v posudzovanej veci od 18. decembra 2009.\n27. Žalobcovi bol podľa rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR\nZVJS-12981/120-03 z 11. júla 2003 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 a § 128 zákona č. 382/2002\nZ.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov.\n\n28. Žalobca, ktorý počas výkonu služby získal viac ako 20 rokov v I. kategórii funkcií, dôchodkový vek\ndosiahol dovŕšením 55 roku veku - 23. apríla 2003, t.j. za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb.\n29. Podľa ust. § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v konaní o nároku na dôchodok a jeho výplatu\nz dôchodkového zabezpečenia, ktorý vznikol pred 1. januárom 2004, sa rozhodne podľa predpisov\núčinných do 31. decembra 2003.\n30. Medzi účastníkmi konania boli sporné dve skutočnosti, a to zhodnotenie doby štúdia od 1. septembra\n1963 do 22. apríla 1966, t.j. pred 18. rokom veku žalobcu a otázka uplatnenej doby starostlivosti o rodičov\nod 1. júla 2003 do 31. decembra 2006.\n31. Za stavu, že nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol podľa právnych predpisov účinných\npred 1. januárom 2004, podmienky nároku na starobný dôchodok boli posúdené podľa zákona č.\n100/1988 Zb.\n32. Podľa § 22 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. pre zvýšenie podľa odseku 2 sa hodnotí len doba\nzamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov do vzniku nároku na starobný dôchodok.\n33. K zhodnoteniu doby štúdia žalobcu kasačný súd uvádza, že žalovaná v odôvodnení svojho\nrozhodnutia č. XXX XXX XXXX X - I zo dňa 15. novembra 2016 podrobne vysvetlila spôsob výpočtu sumy\ndôchodku, na ktorý kasačný súd v podrobnostiach odkazuje a ktorý, považuje za súladný so zákonom.\nŽalovaná správne poukázala na skutočnosť, že vzhľadom na dovŕšenie dôchodkového veku pred 1.\njanuárom 2004 bol starobný dôchodok vypočítaný podľa zák. č. 100/1988 Zb. <http://www.epi.sk/form/\ngoto.ashx?t=26&p=1013446&f=3>, s odkazom na jeho relevantné ustanovenia, vrátane § 22 ods. 3,\npodľa ktorého pre zvýšenie podľa odseku 2 sa hodnotí len doba zamestnania po dosiahnutí veku 18\nrokov do vzniku nároku na starobný dôchodok, a teda sa so štúdiom žalobcu pred jeho 18 rokom veku\ndostatočne vysporiadala.\n34. Podľa osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý tvoril prílohu rozhodnutia č. XXX XXX XXXX XI z 25 januára 2016, žalobcovi na nárok na starobný dôchodok doba štúdia v období od 1. septembra\n1963 do 31. júla 1967 bola započítaná v plnom rozsahu, avšak pri určení sumy, vzhľadom na získanie\ndôchodkového veku za účinnosti zák. č. 100/1988 Zb., sa na toto štúdium neprihliadalo, na čo správne\npoukázal aj krajský súd v svojom rozhodnutí.\n35. K námietke žalobcu, že v danom prípade nejde o zvýšenie dôchodku, ale o revíziu priznania jeho\nzákladnej výšky, kasačný súd uvádza, že ustanovenie § 22 zák. č. 100/1988 Zb. - upravujúce výšku\nstarobného dôchodku - hovorí o základnej výmere starobného dôchodku, ktorú možno v zmysle § 22\nods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. zvýšiť, avšak podľa § 22 ods. 3 zák. č. 100/1988 Zb. pre zvýšenie základnej\nvýmery dôchodku sa hodnotí len doba zamestnania po dosiahnutí 18 rokov veku do vzniku nároku na\nstarobný dôchodok.\n36. K spornej otázke uplatnenia doby starostlivosti žalobcom o rodičov kasačný súd uvádza, že podľa\n§ 255 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a\nnáhrada získané pred 1. januárom 2004 podľa zákona č. 100/1988 Zb.\n37. Podľa § 9 ods. 1 písm. k/ zákona č. 100/1988 Zb. do zamestnania sa započíta na dôchodkové účely z\ncelkovej doby osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola\numiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo v obdobnom zdravotníckom zariadení. Uvedená doba\npodľa § 196c ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. sa však hodnotí len v období od 1. januára 1976 do 31.\ndecembra 2000.\n38. V období od 1. januára 2001 do 1. augusta 2006 štát neplatil poistné za osoby, ktoré sa starali o\nprevažne alebo úplne bezvládnu osobu. Doba takejto starostlivosti mohla byť hodnotená pre dôchodkové\núčely ako doba zamestnania len vtedy, ak opatrovanie bolo vykonávané ako samostatne zárobková\nčinnosť a za dobu jeho vykonávania bolo odvedené poistné.\n39. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 7So/87/2011 z 31. júla 2012 (R 70/2013) a uvádza, že uvedená doba mohla byť žalobcovi\nzhodnotená ako doba poistenia len v prípade, ak by za seba odvádzal poistné sám ako SZČO. Poistné\n\nza sporné obdobie však odvedené nebolo, preto spornú dobu starostlivosti nemohla žalovaná na\ndôchodkové účely žalobcovi započítať, aj keď možno považovať právnu úpravu, podľa ktorej štát za\nopatrovanie odkázaných osôb neodvádzal poistné za vecne nesprávnu a nespravodlivú. Vo svojom\nkonaní a rozhodovaní je však súd (aj žalovaná) viazaný zákonom, preto na svoje hodnotenie právnej\núpravy ako nespravodlivej nemohol pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia žalovanej prihliadať. Súdy\naj žalovaná museli vychádzať zo znenia zákona, lebo sú ním viazané a svojím rozhodnutím nemohli\nnahrádzať nedostatky právnej úpravy.\n40. Podľa § 15 ods. 1 písm. d zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. účinného\nod 1. augusta 2006, povinne dôchodkovo poistená je fyzická osoba s trvalým pobytom na území\nSlovenskej republiky, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok za opatrovanie podľa osobitného predpisu,\nv rozsahu najviac 12 rokov, ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmen a) až d), nebol jej priznaný\npredčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila dôchodkový vek a podala prihlášku\nna dôchodkové poistenie z dôvodu tohto opatrovania. Žalobca v zmysle citovaného ustanovenia podanie\nprihlášky na dôchodkové poistenie z dôvodu opatrovania rodičov nepreukázal, ani netvrdil.\n41. S poukazom na uvedené skutočnosti doba starostlivosti o rodičov v období od 1. júla 2003 do 31.\ndecembra 2006 nebola žalobcovi zhodnotená na nárok a určenie sumy starobného dôchodku.\n42. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej\nsťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom\nadministratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nobsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie\nvýroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.\n43. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd rozhodol podľa § 461 SSP tak, že kasačnú sťažnosť\nžalobcu ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.\n44. Neuniklo tiež pozornosti kasačného súdu, že v odôvodnení napadnutého rozsudku správny súd v\nodseku 16 nesprávne uviedol, že žalobu odmietol a v nadväznosti na to o trovách konania rozhodol podľa\n§ 170 písm. a/ SSP. Uvedené je však v rozpore s výrokom rozsudku, kde sa uvádza, že „žalovanému\nsa náhrada trov konania nepriznáva“. Správne malo byť potom v odôvodnení rozsudku uvedené, že\nkrajský súd podľa § 168 SSP žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Uvedené procesné pochybenie\nvšak nemá žiaden vplyv na dôvodnosť kasačnej sťažnosti, keďže zrušenie rozsudku krajského súdu a\njeho vrátenie krajskému súdu na ďalšie konanie by bolo dôvodné, iba ak by takýto postup mohol privodiť\npre žalobcu - sťažovateľa priaznivejšie rozhodnutie.\n45. Obsah rozhodnutia vo veci samej vyjadruje krajský súd vo výroku rozhodnutia, ktorý je prejavom\nkonečného úsudku krajského súdu o prejednávanej veci. Správnosť rozhodnutia krajského súdu sa týka\nv prvom rade jeho výroku, ale týka sa aj jeho odôvodnenia. Nie je pritom vylúčené, aby kasačný súd\nkorigoval čiastkové nesprávnosti odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu, ak rozhodnutie obstojí ako\ncelok.\n46. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1\nSSP tak, že účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko sťažovateľ nebol\núspešný a dôvod pre priznanie náhrady trov konania žalovanej nezistil.\n47. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP v spojení\ns § 463 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18Sa/2/2017", "guid": "4ff703d9-efde-492b-9019-fb75b2e8b5e0:57f5cf68-3625-4ab8-9570-3afeb93205ac", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}