{"guid": "d60786c0-fc8e-47b4-8e82-961adf205180:ec02a83c-b394-482b-a7d1-71529201f966", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:3017200028.1", "spisova_znacka": "10Sžfk/15/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/15/2018 z 27. 11. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2019, sp. zn. 10Sžfk/15/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:3017200028.1", "identifikacne_cislo": "3017200028", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2019-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "nazov": "§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ec02a83c-b394-482b-a7d1-71529201f966", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:3017200028.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:3017200028.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:3017200028.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžfk/15/2018\n3017200028\n27. 11. 2019\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2019:3017200028.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nEleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Ing. Miroslava Gavalca,\nPhD., v právnej veci žalobkyne MH kov s.r.o., so sídlom Sverepec 307, 017 01 Sverepec, IČO:\n44 104 472, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Štrbáň, s.r.o., so sídlom Dvory 1932, 020\n01 Púchov, IČO: 36 867 454, proti žalovanému (sťažovateľovi) Finančnému riaditeľstvu Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 104319731/2016 zo dňa 16. novembra 2016, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného\nproti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/13/2017-71 zo dňa 12. decembra\n2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/13/2017-71 zo dňa 12.\ndecembra 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica, ako prvoinštančný správny orgán, rozhodnutím č.\n103343530/2016 zo dňa 14.06.2016 vyrubil žalobkyni ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty podľa §\n68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozdiel dane v sume 3.650,00 € na dani z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie september 2013.\n2. Na odvolanie žalobkyne žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 104319731/2016 zo dňa 16.11.2016\nprvoinštančné rozhodnutie daňového úradu potvrdil.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n3. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.) zrušil napadnuté rozhodnutia správnych orgánov a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie.\n4. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu krajský súd zistil, že v\nprejednávanom prípade sa jedná o vec totožnej žalobkyne a totožného predmetu konania, ktorá už bola\npredmetom konania pred krajským súdom vedeným pod sp. zn. 11S/9/2017, v ktorom prípade krajský\nsúd rozsudkom sp. zn. 11S/9/2017 zo dňa 12.12.2017 zrušil rozhodnutie žalovaného č. 104318564/2016\n\nzo dňa 16.11.2016 a rozhodnutie správneho orgánu prvej inštancie č. 103345528/2016 zo dňa\n15.06.2016 a vec vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na túto skutočnosť krajský súd, s prihliadnutím na §\n140 S.s.p., iba stručne poukázal na dôvody tohto rozsudku, ktoré sú totožné s dôvodmi v prejednávanej\nveci.\n5. V predmetnom konaní, ako aj v konaní sp. zn. 11S/9/2017, bola spornou skutočnosť, či fakturovaný\ndodávateľ, spoločnosť PROFESSIONAL CORPORATION s.r.o., bola aj skutočným dodávateľom služieb\n- odihľovanie, rezanie závitov a zámočnícke práce podľa sporných faktúr pre žalobkyňu. Rovnako tak\nspornou bolo zodpovedanie otázky, či žalobkyňa ako účastník preverovaného obchodného reťazca\nmala, resp. mohla mať vedomosť o podvodnom konaní iných subjektov v danom reťazci (dodávateľov,\npríp. subdodávateľov) a či táto vedomosť žalobkyne bola správnymi orgánmi dostatočne preukázaná\nnatoľko, aby žalobkyni mohol byť nepriznaný nárok na odpočet DPH z dodávateľských faktúr.\n6. Svoje predchádzajúce rozhodnutie sp. zn. 11S/9/2017 zo dňa 12.12.2017 krajský súd po právnej\nstránke odôvodnil § 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej\nlen „zákon o DPH“) s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie - rozsudok zo dňa 21.\njúna 2012 v spojených veciach C - 80/2011 a C - 142/2011 (Mahagében Kft a Pétér Dávid) a rozsudok\nC-285/11 (Bonik).\n7. S poukazom na právny názor Súdneho dvora Európskej únie vyslovený vo vyššie uvedených\nrozhodnutiach, z ktorých mali pri svojej rozhodovacej činnosti vychádzať aj správca dane a žalovaný,\nkrajský súd konštatoval, že je na správcovi dane, aby zisťoval, či sa dodávateľ služby dopustil podvodu\nalebo nie a či žalobkyňa o tomto podvode, vzhľadom na všetky zistené skutočnosti vedela, resp. mohla\nvedieť. Skutočnosť, že žalobkyňa mala, resp. mohla mať takúto vedomosť, je dôkazným bremenom\nsprávcu dane. Je preto úlohou žalovaného, aby uvedené overil podľa vnútroštátnych procesných\npravidiel obsiahnutých v daňovom poriadku. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel, resp. vedomosť\ndaňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane. Svoje závery je potom povinný riadne odôvodniť\naj v kontexte judikatúry Súdneho dvora.\n8. K argumentom správnych orgánov, že uvedená povinnosť im zo zákona nevyplýva, krajský súd\nuviedol, že uvedené zistenia ohľadne zneužívajúceho konania daňových subjektov zapojených do\nobchodného reťazca a uskutočnenie záveru ohľadne vedomosti kontrolovaného daňového subjektu o\ntomto zneužívaní, nie sú bez ďalšieho totožné s trestnou zodpovednosťou týchto subjektov. Uvedenú\npovinnosť správnych orgánov nie je možné vykladať tak, že majú de facto vykonávať právomoci, ktoré\nsú zákonom zverené orgánom činným v trestnom konaní. Ich povinnosťou je na základe výsledkov\nvykonaného dokazovania učiniť záver ohľadne existencie zneužívajúceho konania realizovaného za\núčelom získania daňovej výhody na niektorom stupni obchodného reťazca a súčasne záver o tom, či\nz výsledkov takto vykonaného dokazovania možno uzavrieť, že o tomto konaní kontrolovaný daňový\nsubjekt vedel, resp. vzhľadom na všetky okolnosti tej - ktorej veci vedieť musel. V tejto súvislosti krajský\nsúd poukázal na skutočnosť, že aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti už\nuzavrel a žalovaného zaviazal zaoberať sa v zmysle európskej judikatúry aj otázkou podvodného, resp.\nzneužívajúceho konania a vedomosti kontrolovaného subjektu o takomto konaní.\n9. Pokiaľ ide o ostatné žalobné body, tieto krajský súd vo veci sp. zn. 11S/9/2017 vyhodnotil ako\nnedôvodné, s ktorým názorom sa krajský súd v tomto konaní rovnako stotožňuje.\n10. Krajský súd v predmetnom rozsudku sp. zn. 11S/9/2017 zo dňa 12.12.2017 s poukazom na § 49\nods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodal, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok\nna odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať jednak to, že 1. zdaniteľné\nplnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre, a jednak, že 2. prijaté služby a\ntovary ďalej použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Samotné faktúry a doklady o ich úhrade sú\nsíce formálnou podmienkou priznania nároku na odpočet DPH, nie sú však postačujúcou podmienkou\npre priznanie nároku na odpočet DPH pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia.\n11. Žalobkyňa v predmetnom konaní sp. zn. 11S/9/2017 rovnako ako v tejto veci síce predložila správcovi\ndane základné účtovné dokumenty, ako je dodávateľská faktúra, objednávka, čím si splnila svoju\nzákladnú dôkaznú povinnosť. V danom prípade však boli tieto doklady správcom dane kvalifikovane\nspochybnené v tom, že napriek tomu, že práce boli skutočne vykonané, nebolo zistené, že k ich realizácii\n\ndošlo skutočne dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach. Správny súd dospel k záveru, že\nskutkové okolnosti zistené správcom dane vo svojom súhrne predstavujú skutočnosti, ktoré odôvodňujú\ndôvodné pochybnosti o tom, že služby boli poskytnuté dodávateľskou spoločnosťou PROFESSIONAL\nCORPORATION s.r.o. Za tejto situácie je potom vecou daňového subjektu, aby predložil dôkazy alebo\noznačil ďalšie dôkazné prostriedky, ktorými preukáže opodstatnenosť uplatneného nároku na odpočet,\nresp. odstráni pochybnosti správcu dane, s ktorými bol zákonným spôsobom pred vydaním rozhodnutia\noboznámený. Uvedenou požiadavkou sa automaticky extenzívnym spôsobom nerozširuje dôkazná\npovinnosť daňového subjektu. Za situácie, ako je v predmetnej právnej veci, keď nebolo sporné, že\npráce boli vykonávané v priestoroch žalobkyne, z jej materiálov a na jej strojoch, je možné dôvodne\npredpokladať, že žalobkyňa musela mať vedomosť o konkrétnej osobe alebo osobách, ktoré práce\nvykonali, keďže im zverovala svoj majetok predstavujúci tak materiál, ako aj stroje. Išlo o osoby, ktoré\nvykonávali práce na jej pracovisku za použitia jej strojov.\n12. S poukazom na všetky okolnosti veci, najmä výsledky dokazovania, ktoré vo svojom súhrne\npredstavujú kvalifikované spochybnenie správnosti údajov uvedených na spornom daňovom doklade,\nbolo vecou žalobkyne, aby tieto pochybnosti predložením dôkazov, resp. označením dôkazných\nprostriedkov odstránila. Za danej skutkovej situácie však nemôže byť jej dôkazná povinnosť splnená\npredložením formálne správneho daňového dokladu.\n13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd podľa § 167 S.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni\nnárok na náhradu trov konania priznal.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n14. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov\nuvedených v § 440 ods. 1 písm. g), písm. h) S.s.p., v ktorej navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý\nrozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n15. Sťažovateľ sa s rozsudkom krajského súdu nestotožnil, pretože svoje závery uvedené v napadnutom\nrozhodnutí považuje za dostatočné. Podľa jeho názoru krajský súd nad rámec hmotnoprávneho a\nprocesného postupu navádza na nevyhnutnosti eurokonformného výkladu a preukazovania dopustenia\nsa podvodu na strane platiteľa dane. Prioritou daňovej kontroly je preverenie splnenia zákonných\npodmienok odpočítania dane z pridanej hodnoty, a preto správne orgány nepoukazovali na podvodné\nkonanie zúčastnených osôb, pretože z Daňového poriadku ako aj zákona o DPH im takáto povinnosť\nnevyplýva.\n16. Žalobkyňa v celom konaní neuniesla ťarchu dôkazného bremena a pochybnosti správcu dane\nnevyvrátila. Na podporu svojich tvrdení sťažovateľ poukázal na judikatúru kasačného súdu. Sťažovateľ\ntrvá na tom, že správca dane postupoval v zmysle Daňového poriadku. Vykonaným dokazovaním\npreukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených žalobkyňou,\nčím splnil svoju povinnosť, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli\nzistené čo najúplnejšie.\n17. Žalobkyňa sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnila so skutkovými a právnymi závermi\nkrajského súdu, a preto kasačnému súdu navrhla, aby kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n18. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná\noprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti\nktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia\npojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. novembra 2019\n(§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n\n19. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n20. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n21. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n22. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n23. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n24. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných\nvoči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať\nskutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\n25. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n26. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\n27. Podľa § 68 ods. 1, 3 a 5 Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje\ninak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods.\n8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne,\nak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa\n§ 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú\nkontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie\nvo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48\nods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie\nvo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane.\nAk daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa\n§ 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov\nním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt\nnemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe\npísomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo\nmiestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok\na dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a\no výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj\nopakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej\nzápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu.\nSprávca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti\nvyrubenej dani.\n28. Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku správca dane po vykonaní daňovej kontroly v rozhodnutí určí\nrozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil\nnárok podľa osobitných predpisov.\n29. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n\n30. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n31. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n32. Podľa § 139 ods. 2 S.s.p. v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh\nadministratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov\nžalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a\nzainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne\nodkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti\nmu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy\nvo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n33. Na úvod považuje kasačný súd za potrebné uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci, teda\nnesprávna aplikácia objektívneho práva nastáva v prípade, ak správny súd použil nesprávnu právnu\nnormu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu\nnormu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Aby mohol byť tento\ndôvod kasačnej sťažnosti vyhodnotený, musí byť z napadnutého rozhodnutia krajského súdu zrejmé, z\nakej právnej normy, resp. akých ustanovení právneho predpisu krajský súd v rozhodovaní vychádzal,\nteda čo bolo základom právneho posúdenia veci. Kasačný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku\nkrajského súdu musí konštatovať, že táto požiadavka odôvodnenia nie je splnená a dospel preto k\nzáveru o nutnosti zrušenia rozhodnutia krajského súdu z dôvodu jeho zmätočnosti a nepreskúmateľnosti\nvýkladu ustanovení § 24 Daňového poriadku, t. j. dôkazného bremena.\n34. Kasačný súd konštatuje, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky je jedným z princípov, ktoré predstavujú súčasť práva na riadny a spravodlivý proces, ako\naj pojmu právneho štátu, povinnosť súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť, v správnom súdnictve\ns odkazom na ustanovenie § 139 ods. 2 S.s.p. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu potom\nmusí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a\nprávnymi závermi na druhej strane. Nepreskúmateľné rozhodnutie tiež nedáva dostatočné záruky pre to,\nže nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý\nproces.\n35. Odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom krajský súd\npostupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností v prejednávanej veci, najmä čo sa týka ustálenia\ndôkazného bremena v daňovom konaní, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré Správny súdny\nporiadok kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje\ndo základných práv účastníka správneho súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho\nvec spravodlivo posúdená. Krajský súd bol preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, bol\npovinný tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako a prípadne prečo sa určitou žalobnou námietkou\nnezaoberal. Ak tak krajský súd nepostupuje, porušuje právo účastníka správneho súdneho konania na\nspravodlivý proces garantovaný článkom 46 Ústavy Slovenskej republiky, článkom 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n36. Kasačný súd má za to, že spôsob, akým sa krajský súd vysporiadal s dôkazným bremenom\nv daňovom konaní, nemožno považovať za jasný a dostatočný. Európsky súd pre ľudské práva v\nrozhodnutí Vetrenko v. Moldavsko uviedol: „...jednou z požiadaviek článku 6 Dohovoru na vnútroštátne\nsúdy je, aby sa zaoberali najdôležitejšími argumentmi vznesenými účastníkmi konania a aby uviedli\ndôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov. Hoci rozsah, v ktorom sú súdy povinné\nuviesť dôvody sa môže meniť v závislosti od osobitných okolností prípadu, opomenutie zaoberať sa\npodstatnými argumentmi alebo zjavne svojvoľné (arbitrárne) zaoberanie sa takýmito argumentmi, je\nnezlučiteľné s ideou spravodlivého procesu.”\n37. Kasačný súd si uvedomuje, že krajský súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, je však povinný jasne objasniť rozhodujúci skutkový a právny základ rozhodnutia,\nčo krajský súd neurobil. Ak krajský súd ustálil, že dôkazné bremeno má znášať žalobca a na splnenie\nzákonných podmienok na odpočet nepostačuje predloženie formálnych dokladov, ak nie sú odrazom\n\nreálneho plnenia, ako to je konštatované v bodoch 31 až 33 rozsudku krajského súdu (body 10 až 12\ntohto rozsudku), je pre kasačný súd nepochopiteľný dôvod zrušenia napadnutého a prvoinštančného\nrozhodnutia. Na strane druhej, ak dôvodom zrušenia rozhodnutí je potreba preukázania vedomosti\nžalobkyne o podvodnom konaní v daňovom reťazci a krajský súd mal teda za to, že dôkazné bremeno\nspočíva na daňových orgánoch (body 26 až 28 rozsudku krajského súdu a body 7 a 8 tohto rozsudku),\nnie je pre kasačný súd zrozumiteľný záver rozsudku týkajúci sa dôkaznej povinnosti žalobkyne. Z\nrozhodnutia krajského súdu nie je možné vyvodiť, ako teda ustálil dôkazné bremeno v daňovom konaní.\n38. Z uvedených dôvodov je kasačný súd toho názoru, že rozsudok krajského súdu nespĺňa ani\nzákonnú požiadavku presvedčivého odôvodnenia v zmysle § 139 ods. 2 S.s.p. Rozhodnutie krajského\nsúdu, v ktorého odôvodnení absentuje náležité a najmä zrozumiteľné vysporiadanie sa so spornou\nskutočnosťou, posúdením dôkazného bremena v daňovom konaní, nemôže spĺňať atribúty zákonného\nrozhodnutia a je nutné ho zrušiť.\n39. Záverom považuje kasačný súd za potrebné uviesť, že preukazovanie podvodného konania\nžalobkyne daňovými orgánmi a preukazovanie splnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane\nžalobkyňou nie je možné v prejednávanej veci stotožňovať.\n40. Odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktorého vykonanie (uplatnenie)\nje spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon č.\n222/2004 Z.z. vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj\nformálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe\nktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. V prípade, že zistené\nokolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a teda dokladujú) uskutočnené\nzdaniteľné plnenie od konkrétneho dodávateľa (dodávateľov), je možné v nich obsiahnuté informácie\npovažovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz.\n41. Ak však dôjde na základe ďalších zistení správcu dane k spochybneniu, že zdaniteľné plnenia\nboli realizované tak, ako to je uvedené na predložených sporných faktúrach, má správca dane\nprávo a zároveň povinnosť preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia ako aj doplneným\ndokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade ak vzniknú pochybnosti o správnosti,\npravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených žalobkyňou alebo o pravdivosti údajov v nich\nuvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti žalobkyni a vyzve ju, aby sa k nim vyjadrila, najmä\naby neúplné údaje doplnila, nejasnosti vysvetlila a nepravdivé údaje opravila alebo pravdivosť údajov\nriadne preukázala. Týmto spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt.\nK nepriznaniu práva na odpočítanie dane na vstupe môže viesť už dôvodné spochybnenie skutočného\ndodania tovaru dodávateľom daňového subjektu deklarovaným v predložených faktúrach, spojené s\nnásledným nepredložením ďalších relevantných dôkazov a neunesením dôkazného bremena daňovým\nsubjektom.\n42. Iná situácia nastáva v prípade, ak daňový subjekt predložil listiny, ktoré preukazujú realizáciu\nzdaniteľného plnenia od dodávateľa spôsobom uvedeným na predložených dokladoch, avšak v\ndodávateľskom reťazci došlo k úniku dane a skutočnosti spochybňujúce realizáciu zdaniteľného plnenie\nnenastali u daňového subjektu a ani jeho dodávateľa (dodávateľov). V takom prípade by potom daňové\norgány mali pokračovať v dokazovaní s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 6 Daňového poriadku, ktoré\nvšak v druhej vete predpokladá ako hypotézu svojej aplikácie účelové obchádzanie alebo znižovanie\ndaňovej povinnosti, čo už vyžaduje aj určitú subjektívnu stránku u daňového subjektu. Pri preukázaní\núčasti daňového subjektu na daňovom podvode a s tým súvisiacej požiadavke na preukázaní jeho\nvedomosti o zapojení do podvodnej schémy či porušenia pravidiel primeranej obozretnosti daňového\nsubjektu pri realizácii obchodných transakcií poznačených podvodom na dani, sú zaťažené dôkazným\nbremenom daňové orgány.\n43. Kasačný súd dodáva, že sa nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v kasačnej sťažnosti, pretože\nmá za to, že už vyššie uvedené skutočnosti sú dostačujúcim dôvodom na jeho zrušenie, a preto\npostupoval Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 462 ods. 1 S.s.p. a rozsudok krajského súdu zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n\n44. Kasačný súd poukazuje aj na charakter kasačného konania, resp. kasačnej sťažnosti ako opravného\nprostriedku, ktorý smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu, a preto nie je možné konaním pred\nkasačným súdom (okrem výnimočných prípadov) nahrádzať konanie pred krajským súdom. Každá\nskutková a právna otázka, ktorá je v prejednávanej veci rozhodujúca a relevantným spôsobom\nnamietaná, musí byť predmetom posúdenia krajským súdom. Kasačný súd nie je oprávnený nahrádzať\npostupy krajského súdu v konaní. Iný postup by vzhľadom na okolnosti prípadu bol v rozpore so\nzásadou denegatio iustitie - odopretie spravodlivého súdu, čo by znamenalo porušenie základného práva\nsťažovateľa na súdnu ochranu zakotveného v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky.\n45. V ďalšom konaní bude preto úlohou krajského súdu, aby v zmysle vyššie uvedených právnych\nnázorov kasačného súdu (§ 469 S.s.p.) v odôvodnení rozhodnutia v súlade s § 139 S.s.p. náležite\nobjasnil svoje právne posúdenie veci a vysporiadal sa s námietkami a argumentami účastníkov konania\n(vrátane judikatúry). Krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania podľa § 467\nods. 3 S.s.p.\n46. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/13/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}