{"guid": "b1fa2288-c99c-496a-8bde-952789eb92d5:029a7dfd-694e-4539-ad8a-daabf621f910", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:3015200506.1", "spisova_znacka": "8Sžfk/43/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/43/2017 z 28. 3. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2019, sp. zn. 8Sžfk/43/2017, ECLI:SK:NSSR:2019:3015200506.1", "identifikacne_cislo": "3015200506", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2019-03-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-12", "nazov": "§ 12 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-12", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-23", "nazov": "§ 23 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-23", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-69", "nazov": "§ 69 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-69", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-69"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-12", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-23", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-69"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/029a7dfd-694e-4539-ad8a-daabf621f910", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:3015200506.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:3015200506.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:3015200506.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžfk/43/2017\n3015200506\n28. 03. 2019\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2019:3015200506.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci sťažovateľa ( pôvodne\nžalobcu ) : VISIMPEX spol. s r.o., so sídlom Klčové 85/1, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 34 096 132,\nprávne zastúpeného JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom so sídlom Račianska 66, Bratislava,\nproti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100901/1/19256/2015 zo dňa 15.5.2015, v konaní\no kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/108/2015-88 zo\ndňa 15.2.2017, takto\nr o z h o d o l:\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v\nTrenčíne č. k. 13S/108/2015-88 zo dňa 15.2.2017 z a m i e t a.\nSťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne ( ďalej len krajský súd, alebo správny súd ) rozhodol\ntak, že žalobu žalobcu zamietol s poukazom na ust. § 190 SSP, keď dospel k záveru, že správne orgány\nvo veci dostatočne zistili skutkový stav, ktorý im umožňoval o veci v súlade so zákonom rozhodnúť, vec\nbola aj správne právne posúdená a teda rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom a\nje vecne správne.\n2. Správny súd uviedol, že predmetom konania je súdny prieskum rozhodnutia žalovaného č.\n1100901/1/19256/2015 zo dňa 15.5.2015, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a súčasne\nbolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Colného úradu Trenčín č. 1096631/1/494569/2014 zo dňa\n7.11.2014, ktorým bola žalobcovi vymeraná suma dovozného (zmluvného a antidumpingového) cla,\nktorá vznikla podľa čl. 201 ods. 1 písm. a/ a odsek 2 Nariadenia rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa\nustanovuje Colný kódex spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov a vyrubený rozdiel dane z\npridanej hodnoty z tovaru, ktorý bol prepustený do colného režimu voľný obeh rozhodnutím v colnom\nkonaní evidenčné číslo 0666310301272 zo dňa 11.3.2013. Vo výroku žalobou napadnutého rozhodnutia\nje súčasne uvedené, že Colný úrad Trenčín v súlade s čl. 212 ods. 1 v spojení s čl. 220 ods. 1 Colného\nkódexu spoločenstva zapísal dňa 5.11.2014 do účtovnej evidencie sumu dovoznej platby v celkovej\nvýške 28.400,78 € a oznámil žalobcovi povinnosť uhradiť dlžnú sumu, ktorá vznikla prepustením tovaru,\nktorý podlieha dovoznému clu do colného režimu voľný obeh rozhodnutím v colnom konaní evidenčné\nčíslo 0666310301272 zo dňa 11.3.2013 v okamihu prijatia rozhodnutia v colnom konaní, nakoľko dlžník\n\nako deklarant prostredníctvom priameho zástupcu v colnom konaní, obchodnej spoločnosti GARANT\nSlovakia s.r.o. v predloženom colnom vyhlásení zo dňa 11.3.2013 uviedol v odseku 33, v odseku 34a,\nv odseku 36, v odseku 44 nesprávne údaje vzťahujúce sa k dovážanému tovaru, čím postupoval v\nrozpore s príslušnými ustanoveniami vyhlášky MF SR č. 419/2006 Z.z., ktorou sa vykonávanú niektoré\nustanovenia zákona č. 199/2004 Z.z. v znení účinnom v okamihu prijatia rozhodnutia v colnom konaní\nevidenčné číslo 0666310301272 zo dňa 11.3.2013 bod B/ colné formality pri dovoze, príloha č. 2 a v\nrozpore s prílohou 37 a 38 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 zo dňa 2.7.1993, ktorým sa vykonáva\nNariadenie rady (EHS) č. 2913/92 z 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Európskeho\nspoločenstva v znení účinnom v čase prijatia predmetného rozhodnutia v colnom konaní. Colná hodnota\ntovaru bola určená podľa čl. 29 Colného kódexu spoločenstva a základ dane bol určený v súlade s § 24\nods. 1 písm. a/ zákona o DPH účinného v čase prijatia rozhodnutí v colnom konaní.\n3. Správny súd konštatoval, že žalobca v lehote na podanie žaloby uplatnil v zásade tri žalobné dôvody:\na) žalobca zdôrazňoval, že z hľadiska právnej istoty nie je možné bez kvalifikovaného\npostupu predpokladaného právnymi predpismi krajiny, kde bolo osvedčenie vydané uzavrieť, že\nosvedčenie je neplatné, nevyvoláva právne účinky.\nb) okrem toho namietal, že colný dlh nevzniká priamo zo zákona, ale určujú ho colné orgány. Povinnosť\nzaplatiť clo a DPH nevzniká priamo zo zákona, ale na základe rozhodnutia orgánov. Z uvedeného dôvodu\nspochybňoval záver správnych orgánov ohľadne momentu vzniku jeho povinnosti zaplatiť colný dlh.\nc) považoval za zásadnú otázku, či je zodpovedný za colný dlh aj v prípade, ak kompetentný orgán\nkrajiny vývozu vydal osvedčenie pôvodu a následne sa zistilo, že neboli splnené podmienky pre vydanie\nosvedčenia o pôvode. V tejto súvislosti poukázal na znenie čl. 220 ods. 2 písm. b) Colného kódexu\na zdôraznil, že dodržal colné predpisy ohľadom colných deklarácii, keď predložil colné vyhlásenie\nna predpísanom tlačive a vyplnil ho v súlade s listinami, ktoré bol povinný predložiť spolu s colným\nvyhlásením. Uplatnil si preferenciu osvedčením vydaným príslušným orgánom na predpísanom tlačive\na na základe tejto listiny uviedol údaje do ods. 33 a 36 colného vyhlásenia. Poukázal na to, že nemohol\nzistiť to, čo nezistili ani colné orgány pri prepúšťaní tovaru do režimu voľného obehu, teda, že príslušný\norgán krajiny vydal osvedčenie o pôvode tovaru napriek tomu, že neboli splnené podmienky pre vydanie\ntakéhoto osvedčenia. Mal za to, že formulár A osvedčenia o pôvode predstavuje listinný dôkaz pre\nuplatňovanie ustanovení pre sadzobné preferencie uvedené v článku 67 a zodpovednosťou príslušných\nvládnych orgánov krajiny vývozu je uskutočniť všetky kroky potrebné na overenie pôvodu výrobkov\na kontrolu ostatných údajov uvedených v osvedčení. U orgánu, ktorý vydal osvedčenie nie je možné\nvychádzať z jeho dobrej viery, ako to uvádza OLAF vo svojej správe, ktorý záver preberajú aj žalovaný a\ncolný úrad. Tento orgán je zodpovedný za vydanie osvedčenia. Zo správy OLAF a ani z rozhodnutia nie\nje zrejmé, na základe akých skutočností dospeli správne orgány k záveru o dobrej viere orgánu, ktorý\nvydal osvedčenie a na základe akého predpisu rozhodol o tom, že osvedčenie je neplatné.\n4. Ďalej uviedol, že vo svojich následných vyjadreniach k veci žalobca po uplynutí dvojmesačnej lehoty\nna podanie žaloby uplatňoval ďalšie žalobné dôvody. Namietal, že na to, aby bolo možné dovážaný tovar\nzaťažiť antidumpingovým clom z dôvodu, že dochádza k obchádzaniu dampingových opatrení, musí byť\nvoči tejto krajine začaté konanie v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 zo dňa 30.11.2009, čo\nsa v danej veci nestalo. Okrem toho mal za to, že žalobca preukázateľne nedováža tovar z Číny, ale\nho zakúpil v Thajsku od thajského predávajúceho. Spochybnil záver správnych orgánov, že tovar má\nčínsky pôvod. Podľa neho sa má na tento tovar hľadieť ako na tovar neznámeho pôvodu. Správny súd\nmal za to, že ide o nové námietky spochybňujúce správnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré\nvšak boli uplatnené po zákonom stanovenej lehote a preto na ne správny súd neprihliadal.\n5. Žalobca mal za to, že sa na jeho vec vzťahoval čl. 220 bod 2 písm. b/ Colného kódexu a namietal, že\ncolný úrad, ako aj žalovaný vychádzali pri svojom rozhodovaní z dobrej viery orgánu OZO, ktorý vydal\nosvedčenie o pôvode, ktoré sa ukázalo nesprávne, pričom však z odôvodnení rozhodnutí nie je zrejmé\nako k tomuto záveru ohľadne dobrej viery dospel. Rovnako poukázal na to, že colné orgány nemali o\nsprávnosti predloženého dokladu o pôvode tovaru žiadne pochybnosti, tieto spochybnili až po 1,5 roku\nna základe výsledkov správy OLAF. Správny súd k uvedenému uviedol, že k otázke aplikácie vyššie\nuvedeného článku Colného kódexu existuje ustálená judikatúra Súdneho dvora ES, ktorou sú súdy, ako\naj správne orgány viazané. Vyššie citovaný čl. 220 ods. 2 písm. b) Colného kódexu vo svetle judikatúry\n\nSúdneho dvora ES realizuje v rovine podústavného práva jednu zo základných zásad materiálneho\nprávneho štátu, a to ochranu dôvery jednotlivca v rozhodovaciu činnosť orgánov štátu. Ide o snahu, o\nnastolenie stavu, kedy jednotlivec môže dôverovať v akty štátu a v ich vecnú správnosť. Tento princíp\ndobrej viery pôsobí v rovine subjektívneho základného práva ako jeho ochrana, v objektívnej rovine sa\nprejavuje ako princíp prezumpcie správnosti aktu verejnej moci. Ústavnoprávny význam čl. 220 ods.\n2 písm. b) Colného kódexu potvrdil tiež Súdny dvor, ktorý zdôraznil, že význam tohto ustanovenia\nleží v ochrane legitímnych očakávaní (napr. rozsudok zo dňa 27.6.1991 vo veci Mecanarte, C-348/89,\nRecueil, s. I-3277, bod 19, s odkazom na porovnateľný čl. 5(2) vtedy platného nariadenia, rozsudok\nzo dňa 18.10.2007 vo veci C-173/06, Agrover Srl). Práve v rozsudku Agrover Srl Súdny dvor zhrnul\nsvoju judikatúru k čl. 220 ods. 2 písm. b) Colného kódexu tak, že k aplikácii citovaného ustanovenia je\nnutné splniť tri kumulatívne podmienky. Najprv je potrebné, aby bolo clo vybrané následkom chyby zo\nstrany samotných príslušných orgánov ďalej, aby táto chyba, ktorej sa dopustili tieto orgány, nemohla\nbyť osobou povinnou zaplatiť clo konajúcou v dobrej viere zistená a konečne, aby osoba dodržala všetky\nustanovenia platných právnych predpisov týkajúcich sa jej colného vyhlásenia. Len ak sú splnené všetky\ntieto tri podmienky, má osoba povinná clo zaplatiť nárok na to, aby po prepustení tovaru, nebolo o clo\nvybraté.\n6. K posúdeniu naplnenia týchto podmienok je nutné vziať do úvahy kazuistiku Súdneho dvora. Pokiaľ\nide o prvú podmienku, ktorou je existencia chyby zo strany colných orgánov, je podľa Súdneho dvora\nES cieľom čl. 220 ods. 2 písm. b/ Colného kódexu (tak ako bolo uvedené vyššie) chrániť legitímne\nočakávania osoby povinnej platiť clo, pokiaľ ide o opodstatnenosť všetkých skutočností uvedených v\nrozhodnutí o vybraní alebo nevybraní cla. Takéto očakávanie je hodné ochrany pokiaľ sú to samotné\npríslušné orgány, ktoré vytvorili základ na ktorom spočíva táto dôvera (bod 31 rozsudku Agrover Srl.).\nPojem chyby pritom nie je možné obmedziť len na chyby v písaní alebo počítaní, ale tento pojem\nzahŕňa akýkoľvek typ vád prijatých rozhodnutí, ako napríklad nesprávny výklad alebo nesprávne použitie\npríslušných právnych predpisov (rozsudok Mecanarte). Súdny dvor pritom zdôraznil, že právo na to,\naby nebolo dovozné clo vybrané následne potom ako bolo prepustené, zakladajú iba chyby pričítateľné\naktívnemu chovaniu príslušných orgánov (opätovne bod 31 rozsudku Agrover Srl.).\n7. Podmienkou toho, aby clo, dlžné zo zákona, nebolo pre účely č. 220 ods. 2 písm. b/ Colného\nkódexu zaúčtované, je to, že colné prehlásenie musí obsahovať všetky faktické jednotlivosti potrebné\npre aplikáciu relevantných noriem, takže akákoľvek následná kontrola zo strany colných orgánov, už\nnemohla zistiť nové fakty (rozsudok zo dňa 22.10.1987, Foto-Frost, 341ú85, Recueil). O chybu colných\norgánov však v žiadnom prípade nemôže ísť, pokiaľ táto vznikla v dôsledku nesprávnych informácii\nposkytnutých deklarantom, alebo jeho zástupcom, ktoré nemal colný orgán povinnosť kontrolovať\n(rozsudok Mecanarte, bod 24).\n8. Pokiaľ bol preferenčný status tovaru zistený na základe systému správnej spolupráce s tretím štátom,\npovažuje sa potvrdenie vydané týmito orgánmi, v prípade, že sa ukáže ako nesprávne, za chybu zo\nstrany colných orgánov, ktorú nemohla osoba povinná zaplatiť daň, rozumným spôsobom zistiť. Vydanie\ntakéhoto potvrdenia nie je chybou, pokiaľ je založené na nesprávnom popise skutočností zo strany\nvývozcu, pokiaľ nie je zrejmé, že orgány vydávajúce potvrdenie si boli vedomé alebo si mali byť vedomé\nskutočnosti, že tovar nespĺňa podmienky preferenčného zaobchádzania. Každý orgán, ktorý v rámci\nsvojej právomoci poskytuje údaje relevantné pre vybratie cla a ktorý teda môže vyvolať odôvodnenú\ndôveru osoby povinnej clo zaplatiť, musí byť považovaný za colný orgán v zmysle čl. 220 Colného\nkódexu (rozsudok Mecanarte). Za takúto chybu je teda možné považovať všetky pochybenia, ktoré\nsú dôsledkom aktívneho konania jednak orgánov kompetentných k dodatočnému vyrubeniu cla, ako\naj orgánov exportného štátu. Môže ísť pritom aj orgány tretej krajiny (krajiny mimo EÚ) (rozsudok\nFaroe Seafood). Medzi chybou na strane colných orgánov a nezaúčtovaní cla musí byť vzťah príčiny\na následku.\n9. Správny súd tiež uviedol, že v rozsudku Beemsterboer Súdny dvor uviedol, že „predloženie a\noznačenie dôkazu na úspech svojej námietky musí ten, kto sa dovoláva tretieho pod odstavca čl. 220\nods. 2 písm. b/ Colného kódexu.“ Na to Súdny dvor zdôraznil, že Európske spoločenstvo nemôže\nniesť negatívne dôsledky nesprávneho konania dodávateľov dovozcu a že podnikateľské subjekty sú\npovinné v rámci svojich zmluvných vzťahov prijať opatrenia potrebné na to, aby sa zabezpečili proti\nnebezpečenstvu dodatočného vybratia cla. Súdny dvor v konečnom dôsledku v ods. 45 tohto rozsudku\nkonštatoval, že dôkazné bremeno skutočnosti, že orgány vydávajúce osvedčenie si uvedomovali alebo\n\nsi mali uvedomiť, že tovar nespĺňa podmienky na preferenčné zaobchádzanie prislúcha osobe, ktorá sa\ndovoláva výnimky uvádzanej v čl. 220 ods. 2 písm. b/ tretí pododsek in fine Colného kódex. Žalobca v\ntomto ohľade nepredložil a ani neoznačil v konaní pred správnymi orgánmi žiadne dôkazy.\n10. Správny súd bol toho názoru, že preferenčný pôvod tovaru dovezeného žalobcom bol riadne\nspochybnený. Osvedčenie o pôvode tovaru vystavené thajským orgánom, teda orgánom tretej krajiny\nnie je pre naše orgány priamo záväzný. Na druhej strane sú však colné orgány povinné ctiť prezumpciu\nsprávnosti formálne riadne vystavených osvedčení o pôvode tovaru. Ak však vykonaným dokazovaním,\nbolo preukázané, že uvedený, formálne správny dokument je nesprávny a neosvedčuje skutočný pôvod\ntovaru, tak colný orgán nie je povinný z takto spochybneného dokladu vychádzať, a to bez ohľadu na\njeho prípadné zrušenie v krajine jeho vydania. Správny súd poukazuje aj na znenie čl. 97r Colného\nkódexu, ktorý stanovuje, že zistenie drobných nezrovnalostí medzi údajmi v osvedčení o pôvode na\ntlačive A alebo vo vyhlásení na faktúre a údajmi v dokladoch predložených colným orgánom na účely\nvybavenia formalít pri dovoze výrobkov nezbavuje osvedčenie, či vyhlásenie ipso facto platnosti, ak\nsa riadne preukáže, že sa uvedený doklad vzťahuje na predložené výrobky. Z uvedeného vyplýva,\nže ak sa preukážu zásadné nezrovnalosti, resp. nesprávnosť údajov uvedených v takomto tlačive nie\nje takýmto osvedčením colný organ viazaný, resp. ho tieto vady zbavujú “ platnosti”. Nejde pritom o\nneplatnosť v zmysle zrušenia tohto osvedčenia, ale o vyjadrenie toho, že v dôsledku nesprávnosti\núdajov v tomto osvedčení, z neho správne orgány štátu, do ktorého je tovar dovezený nevychádzajú\ntak, ako je tomu v prejednávanej veci. Správny súd konštatoval, že samotný žalobca nespochybňuje\nzávery správnych orgánov v tom ohľade, že osvedčenie je nesprávne, a to, že predmetný tovar nemal\npôvod v Thajsku, tak ako deklaroval. Mimo riadne a včas uplatnených žalobných dôvodov tvrdil, že to\nneznamená, že má čínsky pôvod. Ako už, ale bolo uvedené s touto námietkou a správnosťou záveru\no čínskom pôvode tovaru sa správny súd nezaoberal, nakoľko uvedené námietka nebola uplatnená v\nlehote na podanie žaloby. Rovnako správny súd poukázal na skutočnosť, že samotná skutočnosť, že\ntovar bol rozhodnutím colného orgánu tovar prepustený do navrhovaného colného režimu, neznamená,\nže nie je možné vykonať následnú kontrolu a verifikáciu údajov ohľadne riadneho vyrubenia cla a\ndane. Následná kontrola je jedným z nástrojov výkonu colného dohľadu, ktorý slúži na kontrolu colných\nvyhlásení po prepustení tovaru do navrhovaného režimu. Rozhodnutím o prepustení tovaru sa rozhoduje\nlen o tomto prepustení a nevytvára sa prekážka pre vykonanie následnej kontroly.\n11. Správny súd považoval za nedôvodnú námietku žalobcu ohľadne toho, že colný dlh nevzniká\nzo zákona, ale až rozhodnutím colných orgánov. Vznik colného dlhu je viazaný na konkrétne právne\nskutočnosti stanovené Colným kódexom. Colný dlh vzniká legitímnym konaním (prepustenie tovaru\npodliehajúceho dovoznému clu do colného režimu voľného obehu). Colný kódex taktiež stanovuje, kto je\ncolný dlžníkom. Okamžikom vzniku colného dlhu je prijatie colného prehlásenia colným úradom. Colný\ndlh môže vzniknúť aj v dôsledku konania či opomenutia, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi. V\ndanom prípade vzniká colný dlh v zmysle čl. 201 ods. 1, 2 Colného kódexu okamihom prepustenia tovaru\ndo režimu voľný obeh, a to okamihom prijatia colného vyhlásenia. Z uvedeného vyplýva, že colný dlh\nvzniká ex lege. Aj judikatúra Súdneho dvora rozlišuje medzi hmotnoprávnym vznikom colného dlhu, ktorý\nvzniká zo zákona a podmienkami jeho zaúčtovania (čl. 217 až 221 Colného kódexu). Tieto úkony nie sú\nspojené so vznikom colného dlhu, ale so samotným vymáhaním colného dlhu, upraveným v samostatnej\nkapitole 3 Colného kódexu. Voči colnému dlhu tieto úkony nemajú konštitutívne účinky. Správny súd\nkonštatoval, že vo veci Transport Maatschappij Traffic BV vs. Staatssecretaris van Economische Zaken,\nC - 247/04, Sb. rozhodnutí s. I-09089/05) súdny dvor v bode 26 odôvodnenia konštatoval, že „z týchto\nustanovení, rovnako ako aj z rozlíšenia, ktoré uskutočnil zákonodarca Spoločenstva medzi samotnou\nexistenciou dlhu a jeho vybraním, vyplýva, že vznik colného dlhu predchádza oznámeniu jeho sumy a\nvznik colného dlhu je tak nezávislý od tohto oznámenia. Toto oznámenie teda nemôže mať vplyv na\nexistenciu colného dlhu, ako to uviedla generálna advokátka v bode 31 svojich návrhov“.\n12. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že správne orgány zistili skutkový stav v\nrozsahu, ktorý im umožňoval o veci v súlade so zákonom rozhodnúť. Vec bola správne právne posúdená\na teda rozhodnutie žalovaného je vydané v súlade so zákonom a je vecne správne. Žalovaný bol v\nkonaní úspešný a preto by mu z hľadiska úspechu v konaní patrila náhrada trov konania. Vzhľadom na\nskutočnosť, že takúto náhradu konania nežiadal, súd rozhodol o trovách konania, tak ako je uvedené\nvo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\nII. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie žalovaného\n\n13. Proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne podal v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť\nsťažovateľ. Kasačnú sťažnosť podal z dôvodu uvedeného v § 440 písm. g/ Správneho súdneho\nporiadku, pretože súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\n14. Krajský súd, rovnako ako žalovaný, dospel k záveru, že žalobcovi vznikol colný dlh vo výške\n28.400,78 €. Krajský súd z podanej žaloby vyextrahoval tri žalobné dôvody, ktoré uviedol v bode 28\nrozsudku pod písm. a/, b/, c/. Krajský súd ako vyplýva z jeho rozhodnutia sa nezaoberal všetkými\nžalobnými dôvodmi. Nezaoberal sa námietkou nepreskúmateľnosti a zmätočnosti rozhodnutia a preto\nsúd nesprávne posúdil vec v tom, že colný dlh vznikol vo výške 28.400,78 € v tej časti, z toho zmluvné\nclo vo výške 1.125,57 €, antidumpingové clo vo výške 22.541,74 € a DPH vo výške 4.733,47 €. Ak podľa\n§ 201 ods. 1 vzniká colný dlh a súd vychádza z toho, že vznikol priamo zo zákona, tak objektívne vznikol\nv správnej výške, t.j. maximálne vo výške cla 1.125,57 € a vo výške DPH, ktorej výška by bola určená\nzo základu, z ktorého by bola odpočítaná suma dumpingového cla. Pretože výrok rozhodnutia nebol v\nsúlade s § 47 ods. 2 správneho poriadku, túto skutočnosť konajúci súd nemohol preskúmať resp. ak\ndospel k záveru, že výška antidumpingového cla bola určené správne (bola dôvodne vymeraná), tak\ntakýto záver právne nemôže obstáť, pretože, Nariadenie 91/2009 je možné použiť výlučne na dovoz\ntovaru z tej krajiny, voči ktorej bolo zavedené antidumpingové clo, postupom určeným vtedy platným\nnariadením č. 384/1996 z 22.12.1995 alebo Nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 zo dňa 30.11.2009. Súd\nteda na zistený skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis.\n15. Správny súd neposúdil správne vec po právnej stránke, ak dospel k záveru, že neboli splnené\npodmienky na aplikáciu § 220 ods. 2 písm. b/ Colného kódexu. Sťažovateľ bol toho názoru, že boli\nsplnené všetky podmienky predpokladané týmto právnym predpisom, t.j. chyba na strane colného\norgánu, dobrá viera žalobcu, aj dodržanie predpisov platných pre colné vyhlásenie. Tieto skutočnosti\nbránili colným orgánom, zapísať sumu cla, sumu antidumpingového cla do účtovných záznamov a\noznámiť vznik colného dlhu.\n16. Ako vyplýva z výroku rozhodnutia, žalobcovi bola rozhodnutím Colného úradu Trenčín č.\n1096631/1/494569/2014 zo dňa 7.11.2014 podľa článku 201 ods. 1 vymeraná suma dovozného\n(zmluvného a antidumpingového) cla, ktorá podľa colného úradu mala vzniknúť podľa toho istého\nustanovenia, t.j. § 201 ods. 1 písm. a/ a odseku 2 Nariadenia Rady EHS č. 2913/92 . Vo výroku\nrozhodnutia colný úrad uviedol, „Pri určovaní dlžnej sumy Colný úrad Trenčín postupoval v súlade\ns predpismi platnými v okamihu prijatia rozhodnutia v colnom konaní a to:\" Následne vo výroku boli\nvymenované právne predpisy bez toho, aby bolo zrejmé, ktoré konkrétne ustanovenie právneho predpisu\noprávňovalo určiť výšku cla, výšku dumpingového cla. Ako vyplýva z výroku rozhodnutia, pod dovozným\nplatbami cla colný úrad rozumel zmluvné a dumpingové clo. Nie je vylúčené, že uvedené predpisy boli\nplatné, ale nie je zrejmé, či na uvedený skutkový stav mohli byť aplikované.\n17. V odvolaní č. 23/2014 zo dňa 8.12.2014 žalobca uviedol : „Právny inštitút dovoznej platby právne\npredpisy, na ktoré colný úrad poukazuje a s ktorými spája vznik colného dlhu, nepozná. Zákon určuje\npovinnosť platiť dovozné clo alebo určuje povinnosť zaplatiť DPH pri dovoze. Bol toho názoru, že colný\núrad je vo svojom rozhodnutí povinný prioritne uložiť povinnosť zaplatiť clo, DPH a antidumpingové\nclo s presným právnym a skutkovým vymedzením. Ak v rozhodnutí, a ak to nebude na prekážku\npreskúmateľnosti použije skratku, tak použitie z rozhodnutia musí vyplývať. Z hľadiska preskúmateľnosti\nje poukaz na právny predpis ako celok vo výroku rozhodnutia, tiež v rozpore s ust. § 47 ods. 2\nsprávneho poriadku. Namietal, že ak bolo predmetom konania dodatočne vymerať clo, dampingové\nclo a DPH, tak dôvodom, pre ktorý nebolo správne vymerané clo, antidumpingové clo a DPH, tak vo\nvýroku právneho predpisu malo byť uvedené presne, z akého dôvodu a na základe ktorého ustanovenia\nprávneho predpisu bolo dodatočné vymerané clo, na základe akého ustanovenia právneho predpisu má\nbyť vymerané antidumpingové clo a na základe akého ustanovenia právneho predpisu má byť vymeraná\nDPH.\n18. Poukázal na to, že clo a antidumpingové clo, aj keď v oboch prípadoch ide o clo, nie sú totožnými\ninštitútmi (majú aj rozdielnu povahu) a sú vymeriavané colnými orgánmi z iného právneho dôvodu a na\nzáklade iných právnych predpisov. Ak podaním colného vyhlásenia vznikne povinnosť (nie dlh) zaplatiť\ncolný dlh, tak táto povinnosť môže byť splnená, nie v čase jej vzniku, ale až potom, keď bola jeho výška\nurčená a deklarantovi (v tomto prípade žalobcovi) bola táto výška oznámená. Tieto závery vyplývajú\n\njednak z ustanovenia článku 201 ods. 2, podľa ktorého colný dlh vzniká prijatím colného vyhlásenia\na z čl. 4 ods. 17 Colného kódexu, podľa ktorého colným vyhlásením (čl. 61 a nasl. Colného kódexu)\nje úkon, ktorým osoba prejavuje stanovenou formou a spôsobom vôľu, aby bol tovar prepustený do\nnavrhovaného colného režimu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že podanie colného vyhlásenia je úkon,\nktorým začína colné konanie, v ktorom colný úrad rozhoduje či a za akých podmienok sa prepustí\ntovar do navrhnutého colného režimu a určuje výšku cla (vymeriava ho podľa príslušného predpisu)\na DPH (vymeriava ju tiež podľa príslušného predpisu). Podaním colného vyhlásenia začína colné\nkonanie, v ktorom colné orgány určujú aj výšku cla a DPH, ktorú je povinný deklarant po jej oznámení\nzaplatiť. Potvrdené colné vyhlásenie je rozhodnutím v colnom konaní v zmysle § 36 ods. 4 zákona č.\n199/2004 Z.z. v znení noviel. Podľa citovaného ustanovenia, ak v colnom konaní colný úrad potvrdí colné\nvyhlásenie podané písomne alebo colný úrad vydá iný doklad, ktorý spĺňa náležitosti podľa odseku 1,\npovažuje sa toto vyhlásenie alebo tento doklad za rozhodnutie.\n19. Colné konanie bolo právoplatne ukončené, nemôže byť preto sporné, že podľa § 201 ods. 1\npísm. a/ a odsek 2, nemohol byť vymeraný colný dlh rozhodnutím, proti ktorému smerovala žaloba.\nPodľa citovaného ustanovenia rozhodoval colný úrad v colnom konaní (toto konanie, okrem iného,\nje návrhové konanie), o čom vydal príslušné rozhodnutie. Konanie v ktorom bola žalobcovi uložená\npovinnosť zaplatiť clo, antidumpingové clo a DPH v celkovej výške 28.400,78 € je konaním iným, nie je\nkonaním návrhovým, ale sa začína z úradnej povinnosti, je konaním „ex offo“. Ak bola pri colnom konaní\nnesprávne určená výška colného dlhu, správnu výšku colného dlhu bolo možné určiť postupom podľa §\n220 ods. 1 Colného kódexu. Ako vyplýva z výroku prvostupňového rozhodnutia, colný úrad postupoval\npodľa obidvoch ustanovení, čo spôsobuje jeho zmätočnosť. Z výroku rozhodnutia malo byť zrejmé na\nzáklade akého ustanovenia a na základe akej skutočnosti bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť\n(prečo bola zapísaná iná výška colného dlhu ako v predchádzajúcom konaní) colný dlh v inej výške. Ak\nje v tomto konaní uvedená nesprávna výška cla, na odstránenie tejto nezrovnalosti sa vedie iné konanie,\na to výlučne podľa § 220 Colného kódexu.\n20. Nemôže byť sporné, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia malo byť uvedené ustanovenie\nprávneho predpisu, na základe ktorého colný úrad určil sumu (výšku) antidumpingového cla, na\nzáklade akého právneho predpisu rozhodol o určení sumy cla (výšky cla). Z hľadiska preskúmateľnosti\nrozhodnutia ide o zásadné porušenie ustanovenia § 47 ods. 2 prvostupňovým orgánom, ktorý na základe\nnámietok uvedených v odvolaní mal žalovaný zrušiť a krajský súd sa mal touto žalobnou námietkou\nžalobcu v konaní zaoberať.\n21. Z hľadiska právnej argumentácie poukázal tiež na článok 20 ods. 1, Colného kódexu, podľa\nktorého, ak vznikne colný dlh, sú clo a platby dlžné na základe právnych predpisov založené na colnom\nsadzobníku Európskych spoločenstiev. Citované ustanovenie tiež potvrdzuje právnu argumentáciu\nžalobcu, že v predmetnom konaní nebolo rozhodované o vzniku colného dlhu, ale o určení výšky cla, a\nže vznik colného dlhu a clo sú samostatné právne inštitúty s iným právnym významom.\n22. Krajský súd žalobné dôvody zúžil, čim podľa žalobcu došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý\nproces. Žalobný dôvod, ktorý krajský súd vymedzil v bode 28 pod písm. b/, týkal sa nepreskúmateľnosti\na zmätočnosti rozhodnutia. Žalobné dôvody, tak ako ich uviedol krajský súd v bode 28 pod písm. a/ a\nc/ sú v podstate jedným žalobným dôvodom, smerujúcim k článku 220 ods. 2 písm. b/ Colného kódexu.\nŽalobca, na rozdiel od žalovaného bol a je toho názoru, že colný úrad aj žalovaný mal vychádzať\nz citovaného ustanovenia, pretože pri colnom konaní dodržal všetky právne predpisy. Ako vyplýva z\nodôvodnenia rozsudku, krajský súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného vtom smere, že na danú\nskutkovú vec citované ustanovenie je nepoužiteľné. Ako vyplýva z rozsudku, krajský súd sa odvolal\nna judikatúru ESD, z jednotlivých rozsudkov vyberá niektoré závery, ktoré používa ako súčasť svojej\nargumentácie. Žalobca je toho názoru, že judikatúra, o ktorú svoje závery opiera konajúci súd, by\nmala byť aj skutkovo totožná a na prejednávaný prípad použiteľná. Automatické preberanie judikatúry,\nv jednotlivých prípadoch (nehovoriac o tom, že niektoré rozsudky, na ktoré poukazuje aj súd, nie sú\npublikované v úradnom jazyku) má za následok porušenia iných princípov, na ktorých je EÚ postavená\na to na princípe právnej istoty a princípe proporcionality.\n23. Ak sa EÚ zaviaže jednostranne poskytnúť krajine, skupinám krajín jednostranné preferencie (GSP),\nnemôže presunúť celú zodpovednosť na dovozcov, ako sa to stalo v danom prípade. Už závery krajského\nsúdu uvedené v bode 37 rozsudku krajského súdu porušujú tieto princípy. Nebol predložený (ani zo\n\nsprávy OLAF-u to nevyplýva) dôkaz o tom, že osvedčenie o pôvode, ktoré pri colnom konaní predložil\nžalobca nebolo vydané príslušným thajským orgánom. Podľa názoru žalobcu, táto listina je záväzná pre\ncolné orgány, ak ju vydal orgán krajiny vývozu. Žalobca túto listinu, ktorá sprevádza zásielku odoslanú\nz krajiny vývozu, predkladá pri colnom konaní, ktoré nasleduje bezprostredne po predložení tovaru na\ncolný úrad určenia (na ktorom prebieha colné konanie). Na základe tejto listiny je vyhotovené colné\nvyhlásenie (JCD), teda je vyplnený ods. 34 a ods. 36 colného vyhlásenia, t.j. je uvedený pôvod, ktorý\npreukazuje osvedčenie o pôvode FORM A (ods. 34), na základe toho je potom uplatnená preferencia\nčíselným vyjadrením uvedeným v ods. 36.\n24. Mal za to, že nie je spravodlivé z hľadiska právnej istoty a proporcionality, ak sa zodpovednosť za\nporušenie právnych predpisov pri vydávaní osvedčenia o pôvode FORM A orgánom príslušnej krajiny,\nprenáša na dovozcu, ktorý v súlade s colnými predpismi si uplatnil svoj preferenčný nárok na základe\nlistiny, ktorú stanovil právny predpis a ktorá bola vydaná príslušným orgánom krajiny vývozu. Zdôraznil,\nže otázkou či si orgán vydávajúci osvedčenie o pôvode uvedomil alebo neuvedomil alebo mal uvedomiť,\nže tovar nespĺňa podmienky preferenčného zaobchádzania, sa colný úrad ani žalobca nezaoberali. Ako\nbolo uvedené vyššie, ak osvedčenie o pôvode je falošné a nevydal ho orgán krajiny vývozu, v takom\nprípade z hľadiska skutkového aj právneho je situácia iná a dá sa stotožniť s názorom súdu, že takáto\nlistina nie je pre colné orgány záväzná. Je potrebné sa stotožniť tiež s tým, že listina (osvedčenie o\npôvode), ktorá bola vydaná príslušným orgánom a následne sa zistí, že tovar v nej uvedený nie je\npôvodný, nie je možné považovať za listiny preukazujúcu pôvod, ale takáto listina, z hľadiska dobrej\nviery žalobcu, aj z hľadiska dodržania právnych predpisov pri podaní colného vyhlásenia, je dôvodom\nna postup podľa čl. 220 ods. 2 písm. b/, t.j. dodatočné zapísanie sa do účtovnej evidencie nevykoná, ak\nsa suma cla dlžná podľa zákona nezapísala do účtovných dokladov, v dôsledku chyby na strane colných\norgánov, ktorú osoba zodpovedná za zaplatenie cla nemohla zistiť, pričom na svojej strane konala v\ndobrej viere a dodržala všetky ustanovenia vyplývajúce z platných právnych predpisov týkajúcich sa\ncolného vyhlásenia.\n25. Mal za to, že dodržal platné právne predpisy, colné vyhlásenie vyplnil v súlade s nimi. Do colného\nvyhlásenia, do ods. 34 uviedol pôvod tovaru, ktorý potvrdzovalo osvedčenie o pôvode tovaru vydané\npríslušným orgánom krajiny vývozu a v od. 36 uviedol príslušný kód, ktorý v zmysle colných predpisov\nvyjadruje výšku a dôvod priznanej preferencie. Ako vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia, treťou\npodmienkou je chyba na strane colných orgánov. Citované ustanovenie však nehovorí, že ide o chybu\nna strane colných orgánov dovoznej krajiny. Ak teda príslušný orgán krajiny vývozu vydal osvedčenie\no pôvode tovaru, ktoré nemalo byť vydané, žalobca je toho názoru, že táto chyba je chybou colných\norgánov.\n26. Sťažovateľ odcitoval právne predpisy z ktorých vyplýva, že chybu na strane colných orgánov je\nnevyhnutné vykladať tak, že ide o chybu, ktorá vyplýva z úradnej činnosti nielen colných orgánov\ndovozu, ale aj colných orgánov alebo vládnych orgánov vývozu, ktoré v zmysle colných predpisov\n(colný predpis je aj Nariadenie o všeobecnom preferenčnom systéme v zmysle vyššie uvedených\nprávnych predpisov) nesplnili povinnosť pri vydávaní osvedčenia o pôvode, napr. vydali osvedčenie\no pôvode na tovar, ktorý nesplňuje podmienky preferenčného pôvodu v zmysle colných predpisov.\nZodpovednosť týchto orgánov vyplýva z ustanovení colných predpisov na ktoré bolo poukázané, pričom\nporušovanie právnych predpisov pri vydávaní osvedčenia o pôvode tovaru príslušnými orgánmi krajiny\nvývozu, nemôže mať negatívne právne dôsledky pre dovozcu (žalobcu), ak pri colnom konaní v krajine\ndovozu do colného vyhlásenia uviedol údaje na základe osvedčenia o pôvode, ktoré vydali (aj keď\nvydané nemalo byť, pretože napr. tovar nespĺňal podmienky pôvodu) príslušné orgány krajiny vývozu\nna unifikovanom tlačive. Porušenie právnej povinnosti colnými (vládnymi) orgánmi krajiny vývozu, môžu\nvyvolať negatívne dôsledky na strane krajiny vývozu. Iná interpretácia znamená nesporne prenesenie\nzodpovednosti na dovozcov (v danom prípade na žalobcu), za konanie štátneho orgánu. Vysloviť dobrú\nvieru na strane týchto orgánov a vyvodiť zodpovednosť u dovozcu, vyvoláva vážne pochybnosti o tom, či\nEÚ dodržiava princípy na ktorých je postavená, alebo ich len deklaruje. Krajský súd v ods. 36 poukázal\nna rozsudok Beemsterboer (C-293/04). Ak z rozsudku sa vyčlení jedno ustanovenie a nevychádza sa z\ntoho na základe akých skutkových záverov bol vyslovený právny záver, resp. názor Súdneho dvora na\nvýklad citovaného ustanovenia, tak by sa javilo, že tento rozsudok je priamo aplikovateľný na uvedený\nprípad. Ako vyplýva z rozsudku, v uvedenej veci vývozca nezachoval doklady, na základe ktorých bolo\nvydané osvedčenie EUR 1.\n\n27. Otázka dôkazného bremena je inštitútom procesných predpisov. Procesným predpisom platným\nna území SR je správny poriadok, podľa ktorého postupujú colné orgány v konaní. Aj z rozhodnutia\nžalovaného, ako aj z rozhodnutia colného úradu vyplýva, že v konaní postupovali podľa správneho\nporiadku. Zo žiadneho ustanovenia správneho poriadku nevyplýva povinnosť žalobcu preukázať svoje\ntvrdenia. Žalobca predložil pri colnom konaní osvedčenie o pôvode tovaru, ktoré vydal príslušný orgán,\na preto nebol povinný preukazovať ani to, či si orgán vydávajúci osvedčenie o pôvode uvedomil\nalebo neuvedomil alebo mal uvedomiť, že tovar nespĺňa podmienky preferenčného zaobchádzania. Je\npovinnosťou správnych orgánov preukázať tieto skutočnosti a nestačí sa odvolať na dobrú vieru orgánu,\nktorý vydal osvedčenie o pôvode, tak ako to vyplýva aj z rozhodnutia žalovaného. Uvedenie nesprávnych\núdajov zo strany vývozcov ešte neznamená dobrú vieru orgánu vydávajúceho osvedčenie. Ako vyplýva z\nrozsudku, predmetom dokazovania je to, či si uvedomili alebo neuvedomili alebo mohli uvedomiť orgány\nvydávajúce osvedčenie to, či tovar má alebo nemá pôvod v Thajsku. Podľa názoru žalobcu táto otázka z\nhľadiska vyššie uvedeného zaťažuje (colný úrad) žalovaného, ktorý je povinný zistiť všetky skutočnosti\npotrebné pre rozhodnutie.\n28. Žalobcova argumentácia smerovala k výroku rozhodnutia, teda k tomu, čo bolo meritom rozhodnutia,\na teda k preskúmateľnosti jeho výroku z hľadiska dôvodov a výšky cla, antidumpingového, DPH\nuvedeného v rozhodnutí. Aj keď rozsudok ESD, na ktorý poukazuje krajský súd (C-247/04) sa zaoberá\nvýkladom k čl. 236 Colného kódexu, vyplýva z neho to čo rozlišuje žalobca, teda vznik colného dlhu,\nurčenie výšky cla a oznámenie. To, že colný dlh (povinnosť) vznikol, vyjadruje colné vyhlásenie a o\ntejto povinnosti sa nerozhoduje (colné vyhlásenie je dôkazom a dôvode začatia konania o dodatočnom\nurčení colného dlhu). V konaní, ktoré viedli colné orgány, bolo povinnosťou rozhodnúť o výške „doplatku“.\nBolo teda povinnosťou uviesť, nie to na základe akých predpisov vznikol colný dlh v konaní, ktoré\nbolo právoplatne určené, ale na základe akých predpisov určili správnu výšku. Žalobca nie je povinný\npreštudovať všetky právne predpisy, ktoré vymenujú colné orgány vo výroku, ale colný úrad, aj žalovaný\nsú povinní uviesť konkrétne ustanovenie, na základe ktorého určili clo, dumpingové clo, DPH. Ak to\nneurobil colný úrad a žalovaný ani po námietke neodstránil tento nedostatok rozhodnutia, nie je možné\nprijať záver, že žalobca vznášal námietku po lehote.\n29. Namietal, že ak je preukázaný pôvod tovaru thajský, tak v danom prípade nebol dôvod na vymeranie\ncolného dlhu, pretože v danom prípade by sa muselo postupovať podľa čl. 20 ods. 3 písm. e/ Colného\nkódexu. Ak sa vychádza z toho, že nebol preukázaný pôvod thajský, ale nebol zo strany žalobcu\npreukázaný ani thajský, ani iný pôvod, tak by musel byť zvolený postup podľa čl. 20 ods. 3 písm. d/\nColného kódexu.\n30. Sťažovateľ mal za to, že správny súd neposúdil vec správne po právnej stránke, keď dospel k záveru,\nže neboli splnené podmienky pre postup žalovaného podľa § 220 ods. 2 písm. b/ Colného kódexu a to\nnapriek tomu, že boli splnené všetky tri právne predpoklady uvedené v citovanom ustanovení, t.j. clo\nnebolo zapísané správne do účtovných dokladov v dôsledku chyby na strane colných orgánov, žalobca\ndodržal predpisy pri podávaní colného vyhlásenia a je preukázaná jeho dobrá viera. Navrhol NS SR\nzmeniť rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/108/2015 -88 zo dňa 15.2.2017 tak, že zrušuje\nrozhodnutie žalovaného číslo 1100901/1/19256/2015 zo dňa 15.5.2015, ako aj rozhodnutie Colného\núradu Trenčín zn. 1096631/1/494569/2014 zo dňa 7.11.2014 a vec vracia na nové konanie, alebo, aby\nzrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na nové konanie.\n31. Ku kasačnej sťažnosti sa písomne vyjadril žalovaný, uviedol, že žalobcovi ako deklarantovi bol\nrozhodnutím vydaným v colnom konaní č. 0666310301272 zo dňa 11.3.2013 prepustený do režimu voľný\nobeh tovar- 5 položiek obsahujúcich rôzne spojovacie materiály (ďalej len „predmetný tovar“), dovezený\nz Thajska. V písomnom colnom vyhlásení bol v ľavej časti odseku 34 (Kód krajiny pôvodu) uvedený kód\nTH, čím bol deklarovaný pôvod tovaru Thajsko, v odseku 36 (Preferencia) bol uvedený kód 200, čím\nsi deklarant uplatnil preferenciu na colnú sadzbu v rámci systému všeobecných preferencií (GSP) bez\npodmienok a obmedzení na základe predložených osvedčení o pôvode tovaru a v odseku 44 (Osobitné\nzáznamy / predlož, doklady/ osvedčenia a povolenia) bolo uvedené za kód N865 číslo IA2013-0014121,\nčo znamená číslo dokladu osvedčenia o pôvode tovaru FORM A číslo IA2013-0014121, ktorým deklarant\npreukazoval pôvod tovaru v Thajsku. Na základe predmetného písomného colného vyhlásenia colný\núrad prepustil žalobcovi ako deklarantovi tovar s priznanou tarifnou preferenciou na clo 0 %, takže v\ncolnom konaní bol vymeraný colný dlh pozostávajúci len zo sumy dane z pridanej hodnoty.\n\n32. Na základe zistení organizácie EUROPEAN ANTI-FRAUD OFFICE (Európsky úrad pre boj proti\npodvodom, ďalej len „OLAF\") v spolupráci s príslušnými orgánmi Thajského kráľovstva, ktoré boli\nuvedené v Záverečnej správe zo dňa 5.7.2014 a výsledkov následnej kontroly vykonanej u žalobcu\npodľa § 12 zákona č. 199/2004 Z.z. bolo preukázané, že predmetný tovar (spojovacie materiály), ktorý\nbol rozhodnutím vydaným v colnom konaní č. 0666310301272 zo dňa 11.3.2013 prepustený do režimu\nvoľný obeh, bol vyvezený z Čínskej ľudovej republiky do Thajska a až následne, bez akéhokoľvek\nspracovania bol tento tovar vyvezený do Európskej únie, následkom čoho predmetný tovar nezískal a\nani nemohol získať thajský pôvod, ale pôvod tohto tovaru zostal čínsky. Dovážanému tovaru tak nemohlo\nbyť priznané preferenčné zaobchádzanie, resp. iné zmluvne upravené zvýhodnenia, ktoré bolo možné\naplikovať pri dovoze zodpovedajúceho tovaru s thajským pôvodom, takže predmetný tovar podlieha\nzmluvnému clu v sadzbe 3,7 %. Ďalším dôsledkom skutočnosti, že predmetný tovar má pôvod v Čínskej\nľudovej republike, je to, že takýto tovar podlieha antidumpingovému clu, ktoré bolo zavedené Nariadením\n(ES) č. 91/2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých spojovacích materiálov\nzo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike v znení Vykonávacieho nariadenia č.\n924/2012 z 4. októbra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 91/2009, ktorým sa ukladá\nkonečné antidumpingové clo na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom\nv Čínskej ľudovej republike. Sadzba konečného antidumpingového cla na predmetný tovar predstavuje\n74,1 % v prípade tovarov položky 1, 2, 4 a 5 písomného colného vyhlásenia a 85 % v prípade tovarov\npoložky 3 písomného colného vyhlásenia.\n33. Zistenia organizácie OLAF a vykonanej následnej kontroly jednoznačne preukázali, že v colnom\nkonaní bola vymeraná nižšia suma dovozného cla ako je suma zodpovedajúca platným právnym\npredpisov, čo je dôvod na aplikáciu postupu dodatočného vymerania dovozného cla upraveného v\nčlánku 220 ods. 1 a nasl. nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje\nColný kódex spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Colný kódex“). Rozhodnutím\nč. 1096633/1/494569/2014 zo dňa 7.11.2014 Colný úrad Trenčín dodatočne vymeral žalobcovi colný\ndlh v celkovej výške 28.400,78 €, pozostávajúci zo sumy zmluvného cla vo výške 1.125,57 €, zo\nsumy antidumpingového cla vo výške 22.541,74 € a zo sumy dane z pridanej hodnoty vo výške\n4.733,47 €. Predmetný colný dlh vznikol podľa článku 201 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 Colného kódexu,\npodľa ktorého colný dlh pri dovoze vzniká prepustením tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu do\nvoľného obehu, a to v okamihu prijatia colného vyhlásenia. Účastník konania bol ako dlžník právne\nkvalifikovaný podľa článku 201 ods. 3 Colného kódexu, podľa ktorého je dlžníkom deklarant. Podrobný\nopis skutkového i právneho stavu veci a postupu colných orgánov pri jej riešení je podrobne uvedený v\nodôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia a v jeho prílohe. Rozhodnutie Colného úradu Trenčín\nč. 1096633/1/494569/2014 zo dňa 7.11.2014 napadol splnomocnený zástupca v zákonom ustanovenej\nlehote odvolaním. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 1100901/1/19256/2015 zo dňa 15.5.2015\nv odvolacom konaní predmetné prvostupňové rozhodnutie podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní potvrdilo a odvolanie splnomocneného zástupcu zamietlo.\n34. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil s rozsudkom Krajského súdu v a zároveň poukázal na\npísomné vyjadrenia zo dňa 21.8.2015 a zo dňa 5.12.2016, ktoré boli k danej veci zaslané Krajskému\nsúdu v Trenčíne. Žalovaný zotrval na svojom názore, že colný úrad vo výroku napadnutého rozhodnutia\nsprávne aplikoval príslušné ustanovenia platných právnych predpisov vzťahujúcich sa na danú vec\na skutočnosť, že colný úrad okrem konkrétnych ustanovení právnych predpisov uviedol vo výroku aj\nvšeobecný odkaz na ďalšie právne normy, nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia a určite nemôže byť\ndôvodom na zrušenie prvostupňového rozhodnutia, keďže colný úrad v danom prípade správne posúdil\nskutkový stav veci a existenciu zákonného dôvodu na dodatočné vymeranie colného dlhu.\n35. Vo vzťahu k námietke, že colný úrad mal pri rozhodnutí aplikovať ustanovenie čl. 220 ods. 2\npísm. b/ Colného kódexu, žalovaný poukázal na skutočnosť, že splnomocnený zástupca sa v priebehu\nprvostupňového konania na Colnom úrade Trenčín ani v odvolacom konaní nedomáhal aplikácie článku\n220 ods. 2 písm. b/ Colného kódexu, ani nenamietal rozpor postupu colných orgánov s uvedeným\nustanovením, v žalobe a následne aj v kasačnej sťažnosti však svoje rozsiahle úvahy k danej otázke\nopiera práve o uvedené ustanovenie. Žalovaný považuje námietky splnomocneného zástupcu za\nirelevantné a zastáva právny názor, že v danom prípade nie je daný dôvod na aplikáciu článku 220 ods.\n2 písm. b/ prvý pododsek Colného kódexu, a to z dôvodu výnimky ustanovenej v článku 220 ods. 2\npísm. b/ tretí pododsek Colného kódexu. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd SR\nv danej veci zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.\n\nPrávne predpisy a právne názory Najvyššieho súdu SR\n36. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§\n440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n37. V konaní o kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný, preskúmal\nrozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/108/2015-88 zo dňa 15.2.2017, ktorým podľa §\n190 SSP zamietol žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1100/901/1/19256/2015 zo dňa\n15.5.2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Colného úradu Trenčín\nč. 1096631/1/494569/2014 zo dňa 7.11.2014. Prvostupňový správny orgán - Colný úrad Trenčín\nrozhodnutím pod č. 1096631/1/494569/2014 zo dňa 7.11.2014 žalobcovi dodatočne vymeral sumu\ndovozného (zmluvného a antidumpingového) cla, ktorá vznikla podľa čl. 201 ods. 1 písm. a/ a odsek 2\nNariadenia rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v znení neskorších\nzmien a doplnkov a vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v súlade s § 12 a § 21 ods. 1 písm.\na/ a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. z tovaru, ktorý bol prepustený do colného režimu voľný obeh\nrozhodnutím v colnom konaní evidenčné číslo 0666310301272 zo dňa 11.3.2013. Zároveň Colný úrad\nTrenčín v súlade s čl. 217 ods. 1 v spojení s čl. 220 ods. 1 Colného kódexu spoločenstva zapísal dňa\n5.11.2014 do účtovnej evidencie sumu dovoznej platby v celkovej výške 28.400,78 € pod evidenčným\nčíslom pohľadávky 0666310301272 a oznámil v súlade s čl. 221 ods. 1 Colného kódexu spoločenstva\npovinnému dlžníkovi určenému podľa čl. 201 ods. 3 Colného kódexu spoločenstva a podľa § 69 ods. 8\nzákona o DPH žalobcovi povinnosť uhradiť dlžnú sumu 28.400,78 €, ktorá pozostáva zo zmluvného cla\nvo výške 1125,57 €, z antidumpingového cla vo výške 22.541,74 € a z DPH vo výške 4.733,47 €.\n38. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n39. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej\nsprávy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto\nzákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n40. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n41. Podľa § 3 ods. 2 pís. c) zákona č. 199/2004 Z.z. colný dohľad sa vykonáva následnou kontrolou.\n42. Podľa § 12 zákona č. 222/2004 Z.z. dovozom tovaru je vstup tovaru z územia tretích štátov na územie\nEurópskej únie. Pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak\ntento zákon neustanovuje inak.\n43. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. základ dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného\nčlenského štátu podľa § 11 a 11a sa určí podľa § 22 ods. 1 až 4 okrem nadobudnutia tovaru podľa\nodseku 2.\n44. Podľa § 69 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z.z. pri dovoze tovaru je povinná platiť daň osoba, ktorá je\ndlžníkom podľa colných predpisov, alebo príjemca tovaru, ak pri dovoze tovaru je dlžníkom podľa colných\npredpisov zahraničná osoba, ktorá je držiteľom jednotného povolenia podľa osobitného predpisu 28a)\nvydaného colným orgánom iného členského štátu, a tento dlžník nepoužije dovezený tovar na účely\nsvojho podnikania.\n45. Podľa čl. 201 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 (Colný kódex) colný dlh\npri dovoze vzniká: a) prepustením tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu do voľného obehu, alebo b)\n\nprepustením takéhoto tovaru do C1 colného režimu dočasné použitie, s čiastočným oslobodením od\ndovozného cla. 2. Colný dlh vzniká v okamihu prijatia daného colného vyhlásenia.\n46. Podľa čl. 214 ods. 1 Colného kódexu spoločenstva, ak tento kódex neustanovuje inak, bez toho, aby\ntým bol dotknutý odsek 2, suma dovozného alebo vývozného cla uplatňovaná na tovar sa vymeriava\nna základe pravidiel pre vymeriavanie platných pre daný tovar v okamihu, keď colný dlh naň vzťahujúci\nvznikol.\n47. Podľa čl. 220 ods. 1 Colného kódexu spoločenstva, ak suma cla vyplývajúca z colného dlhu nebola\nzapísaná do účtovnej evidencie v súlade s článkami 218 a 219 alebo, ak bola zapísaná do účtovnej\nevidencie vo výške nižšej ako suma dlžná na základe právnych predpisov, zapíše sa suma cla, ktorá\nmá byť vybratá alebo zostáva na vybratie do 2 dní odo dňa, kedy sa colné orgány o tejto skutočnosti\ndozvedeli a môžu vypočítať sumu dlžnú na základe právnych predpisov a určiť dlžníka (dodatočné\nzapísanie do účtovnej evidencie). Táto lehota môže byť predĺžená v súlade s článkom 219.\n48. Podľa čl. 220 ods. 2 Colného kódexu spoločenstva, s výnimkou prípadov uvedených v článku 217,\nodsek 1, druhý a tretí pododsek sa dodatočné zapísanie do účtovnej evidencie nevykoná, pokiaľ:\na) bolo pôvodné rozhodnutie nezapísať clo do účtovnej evidencie alebo zapísať ho do účtovnej evidencie\nvo výške, ktorá je nižšia ako suma cla dlžná na základe právnych predpisov, vykonané na základe\nvšeobecných predpisov, ktoré boli neskôr vyhlásené za neplatné rozhodnutím súdu;\nb) výška cla zákonne dlhovaná sa nezapísala do účtov ako výsledok chyby na strane colných orgánov,\nktorú nemohla celkom zistiť osoba zodpovedná za zaplatenie, pričom táto osoba konala v dobrej viere a\nrešpektovala všetky ustanovenia uvedené v platných právnych predpisoch ohľadom colných deklarácií.\n49. Ak sa stanoví preferenčné postavenie tovaru na základe systému spolupráce medzi správami\nzahŕňajúcimi orgány alebo orgány tretej krajiny, vydanie osvedčenia týmito orgánmi alebo orgánmi, ak by\nsa ukázalo ako nesprávne, znamená chybu, ktorá sa nemohla celkom zistiť v zmysle prvého pododseku.\n50. Vydávajúce orgány alebo orgány si uvedomovali alebo si mali uvedomiť, že tovar nespĺňa podmienky\nuvedené na oprávnenie preferenčného zaobchádzania.\n51. Zodpovedná osoba môže prehlásiť dobrú vieru, ak dokáže preukázať, že počas obdobia, keď sa\nkonali príslušné obchodné operácie, venovala náležitú starostlivosť na zabezpečenie splnenia všetkých\npodmienok na preferenčné zaobchádzanie.\n52. Zodpovedná osoba nesmie prehlasovať dobrú vieru, ak Európska komisia vydala varovanie v\nÚradnom vestníku Európskych spoločenstiev, v ktorom sa uvádzalo, že existujú dôvody na pochybnosti\ntýkajúce sa správneho používania preferenčného systému prijímateľskou krajinou.\n53. Podľa § 85 ods. 3 zákona č. 199/2004 Z.z. výrok rozhodnutia o vymeraní colného dlhu alebo výrok\nrozhodnutia o dodatočnom vymeraní colného dlhu obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením sumy\ncolného dlhu, ktorá sa má vybrať alebo ktorá zostáva na vybratie a ktorú colný úrad vymeral a zapísal,\ndlžníka, právnych skutočností, na základe ktorých vznikol colný dlh, a okamihu vzniku colného dlhu.\nColný úrad zároveň vo výroku uvedie ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorých rozhodol, a určí\nlehotu na zaplatenie sumy colného dlhu podľa colných predpisov.\n54. Kasačný súd zistil zhodne skutkový stav tak ho zistil správny súd a rovnako aj správne orgány.\nColný úrad Trenčín v súlade s čl. 201 ods. 1 pís. a) v spojení s čl. 220 ods. 1 Colného kódexu\nspoločenstva zapísal dňa 5.11.2014 do účtovnej evidencie sumu dovoznej platby v celkovej výške\n28.400,78 € a oznámil žalobcovi povinnosť uhradiť dlžnú sumu, ktorá vznikla prepustením tovaru,\nktorý podlieha dovoznému clu do colného režimu voľný obeh rozhodnutím v colnom konaní ev. č.\n0666310301272 zo dňa 11.3.2013 v okamihu prijatia rozhodnutia v colnom konaní, nakoľko dlžník\nako deklarant prostredníctvom priameho zástupcu v colnom konaní, obchodnej spoločnosti GARANT\nSlovakia s.r.o. v predloženom colnom vyhlásení zo dňa 11.3.2013 uviedol v odseku 33, v odseku 34a,\nv odseku 36, v odseku 44 nesprávne údaje vzťahujúce sa k dovážanému tovaru, čím postupoval v\nrozpore s príslušnými ustanoveniami vyhlášky MF SR č. 419/2006 Z.z., ktorou sa vykonávali niektoré\n\nustanovenia zákona č. 199/2004 Z.z. v znení účinnom v okamihu prijatia rozhodnutia v colnom konaní\nevidenčné číslo 0666310301272 zo dňa 11.3.2013, bod B colné formality pri dovoze, príloha č. 2 a v\nrozpore s prílohou 37 a 38 Nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 zo dňa 2.7.1993, ktorým sa vykonáva\nNariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Európskeho\nspoločenstva v znení účinnom v čase prijatia predmetného rozhodnutia v colnom konaní. Colná hodnota\ntovaru bola určená podľa čl. 29 Colného kódexu spoločenstva a základ dane bol určený v súlade s § 24\nods. 1 písm. a/ zákona o DPH účinného v čase prijatia rozhodnutí v colnom konaní.\n55. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobcovi bol rozhodnutím vydaným v colnom konaní č.\n0666310301272 zo dňa 11.3.2013 prepustený do režimu voľný obeh tovar - 5 položiek, rôzne spojovacie\nmateriály - dovezený z Thajska. V colnom vyhlásení v časti odseku 34 (kód krajiny pôvodu) deklarant\n(žalobca) uviedol kód Th, teda Thajsko, čím bol deklarovaný pôvod tovaru Thajsko, v odseku 36\n(preferencia) bol uvedený kód 200, čím si deklarant uplatnil preferenciu na colnú sadzbu v rámci systému\nvšeobecných preferencií (GSP) bez podmienok a obmedzení na základe predložených osvedčení o\npôvode tovaru a v odseku 44 bolo uvedené za kód N865 číslo IA2013-0014121, čo znamená číslo\ndokladu osvedčenia o pôvode tovaru FORM A číslo IA2013-0014121, ktorým deklarant preukazoval\npôvod tovaru v Thajsku. Na základe predmetného colného vyhlásenia colný úrad prepustil žalobcovi ako\ndeklarantovi tovar s priznanou tarifnou preferenciou na clo 0 %, takže v colnom konaní bol vymeraný\ncolný dlh pozostávajúci len zo sumy dane z pridanej hodnoty.\n56. Následne colnému úradu dňa 19.8.2014 bola doručená Záverečná správa organizácie EUROPEAN\nANTI-FRAUD OFFICE Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) a odporúčania. Táto obsahovala\nzistenia týkajúce sa rozhodnutia č. 0666310301272 zo dňa 11.3.2013, ktorým bol tovar prepustený do\nrežimu voľný obeh, pričom bolo zistené, že spojovacie materiály dovezené do Európskej únie z Thajska\nboli predtým do Thajska dovezené z Čínskej ľudovej republiky a následne vyvezené do Európskej únie\nbez akéhokoľvek spracovania, v dôsledku čoho podľa správnych orgánov pôvod tovaru zostáva čínsky.\nVzhľadom na chýbajúcu akúkoľvek výrobnú činnosť v Thajsku údajní thajskí výrobcovia (vývozcovia)\npri podávaní žiadosti o vystavenie tlačív A osvedčení o preferenčnom pôvode GSP uviedli nesprávne\nskutočnosti pri tvrdení, že spojovacie materiály vyvážané do Európskej únie majú status thajského\npreferenčného pôvodu, teda že boli v dostatočnom rozsahu prepracované alebo spracované v zmysle\nčl. 76 Nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93. Okrem toho Odbor zahraničného obchodu ( ďalej len\nOZO ) thajského ministerstva zistilo, že veľký počet tlačív A osvedčení o pôvode bol GSP bol falšovaný.\nPravé osvedčenia boli vydané OZO na základe nesprávneho uvedenia skutočností zo strany vývozcov.\nSprávne orgány teda následne na základe záveru, že spojovacie materiály deklarované v rozhodnutí\nv colnom konaní č. 0666310301272 zo dňa 11.3.2013 majú čínsky pôvod, žalobcovi vymerali zmluvné\nclo a antidumpingové clo.\n57. K jednotlivým námietkam sťažovateľa uvedeným v kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky udáva a to vo vzťahu k nepreskúmateľnosti výrokovej časti rozhodnutia o dodatočnom\nvymeraní colného dlhu nasledovné:\n58. Podľa názoru kasačného súdu poukazom na ust. § 85 ods. 3 zákona č. 199/2004 Z.z. výrok\nrozhodnutia Colného úradu Trenčín, t.j. prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu obsahuje všetky\nzákonom ustanovené náležitosti v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia. Z výroku\nrozhodnutia je zrejmé, že suma dovoznej platby v celkovej výške 28.400,78 € pozostáva zo zmluvného\ncla vo výške 1.125,57 €, z antidumpingového cla vo výške 22.541,74 € a DPH vo výške 4.733,47\n€. Z výroku rozhodnutia je zrejmé, že predmetom rozhodnutia, a teda aj konania bolo dodatočné\nvymeranie colného dlhu, ktorým je v zmysle čl. 4 ods. 10 Colného kódexu povinnosť osoby zaplatiť\ndovozné clo (colný dlh pri dovoze), ktoré sa vzťahuje na konkrétny tovar podľa platných právnych\npredpisov spoločenstva. V danom prípade na predmetný tovar sa vzťahuje povinnosť zaplatiť - 1.\nzmluvné clo, ktorého sadzba je stanovená ustanovená pri jednotlivých podpoložkách kombinovanej\nnomenklatúry v Nariadení Komisie (ES) č. 927/2012 z 9.10.2012, ktorým sa mení a dopĺňa príloha k\nNariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej štatistickej nomenklatúre a o spoločnom colnom sadzobníku,\n2. antidumpingové clo zavedené v zmysle čl. 1 Nariadením (ES) č. 91/2009, ktorým sa ukladá konečné\nantidumpingové clo na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej\nľudovej republike v znení Vykonávacieho nariadenia č. 924/2012 zo 4.10.2012, ktorým sa mení a dopĺňa\nNariadenie ES č. 91/2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých spojovacích\nmateriálov zo železe alebo ocele s pôvodom Čínskej ľudovej republiky a 3. daň z pridanej hodnoty,\n\npričom daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká podľa § 21 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 21 ods. 2\nzákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. Uvedené zložky tvoria v danom prípade colný dlh pri dovoze a je zrejmé,\nže používanie pojmu dovozná platba ako súhrnné pomenovanie všetkých troch zložiek colného dlhu je\nv súlade so zásadou prehľadnosti a zrozumiteľnosti.\n59. K námietke, že v rozhodnutí colného úradu malo byť uvedené na základe akého právneho predpisu\nmalo byť vymerané antidumpingové clo, kasačný súd udáva, že antidumpingové clo je zahrnuté v\nsúlade s čl. 20 ods. 3 písm. g/ Colného kódexu do colného sadzobníka s titulu iných sadzobných\nopatrení vyplývajúcich z ďalších platných predpisov spoločenstva, takže zahrnutie antidumpingového\ncla ako zložky colného dlhu do pojmu dovozná platba a aplikovanie právnych predpisov týkajúcich sa\ndodatočného vymerania cla aj na antidumpingového clo je v súlade so zákonom.\n60. Vo vzťahu k ďalšej námietke uvedenej v kasačnej sťažnosti, že colný úrad mal pri vydaní rozhodnutia\naplikovať ustanovenie čl. 220 ods. 2 písm. b/ Colného kódexu kasačný súd uvádza, že uvedenou\nnámietkou sa zaoberal už aj prvostupňový, resp. správny súd, v tejto súvislosti kasačný súd poukazuje\nna to, že správny súd v predmetnej právnej problematike zaujal právny názor a aj poukázal na viaceré\nrozsudky Európskeho súdneho dvora, ktoré boli v súvislosti s problematikou uplatňovania čl. 220 ods.\n2 písm. b/ Colného kódexu vydané. Kasačný súd sa s právnou argumentáciou správneho súdu\nuvedenou v odôvodnení rozsudku v plnom rozsahu stotožňuje. Ani podľa kasačného súdu nebol daný\ndôvod na aplikáciu čl. 220 ods. 2 písm. b/ prvý pododsek Colného kódexu, a to z dôvodu výnimky\nustanovenej v čl. 220 ods. 2 písm. b/ tretí pododsek Colného kódexu. Judikatúra Európskeho súdneho\ndvora je rozhodovacou praxou Súdneho dvora EÚ, ktorú vytvárajú rozhodnutia tohto súdu v jednotlivých\npreskúmavaných záležitostiach. Európsky súdny dvor je pritom jedným z orgánov Európskej únie,\nna ktorý členské štáty tejto nadnárodnej organizácie preniesli určité rozhodovacie právomoci, a tak\nrozhoduje spory medzi vládami členských štátov a európskymi inštitúciami a prejednáva aj žaloby\njednotlivcov či organizácii proti inštitúciám v EÚ. Zároveň tiež európsky súdny dvor dohliada aby členské\nštáty dodržiavali európske právo a preskúmava aj súlad právnych aktov vydávaných inštitúciami EÚ\nso zakladajúcimi zmluvami, ktoré tvoria akoby Ústavu EÚ. Judikatúra Európskeho súdneho dvora má\npredovšetkým zabezpečovať jednotný výklad práva EÚ a tak aj jeho rovnaké uplatňovanie v jednotlivých\nčlenských štátoch. Judikatúra Európskeho súdneho dvora má predovšetkým všeobecnú záväznosť, tzn.\nže týmto výkladom Európskeho súdneho dvora sa musí riadiť nielen súd, ktorý o výklad požiadal, či štát\nalebo inštitúcia EÚ, ktorej je rozhodnutie určené ale všetky členské štáty, ich orgány a obyvateľstvo ako\naj samotné orgány EÚ a to bez ohľadu na to, v akom jazyku bol dotknutý rozsudok uverejnený. Judikatúra\nEurópskeho súdneho dvora má povahu prameňa európskeho práva a jedným z najvýznamnejších\nrozhodnutí, v ktorom výklad práva nadobudol všeobecne záväznú povahu je prípad COSTA v. ENEL, z\nktorého vyplynula zásada nadradenosti európskeho práva nad právom vnútroštátnym.\n61. Kasačný súd sa stotožňuje aj s vyjadrením žalovaného vo veci postupujúcich colných orgánov pri\naplikácii čl. 220 ods. 2 písm. b/ Colného kódexu vo vzťahu k rozsudku Európskeho súdneho dvora\nvo veci C-293/04 ,,Beemsterboer“ zo dňa 9.3.2006, ktorý rieši okrem iného problematiku interpretácie\npojmu ,,nesprávne osvedčenie“ a otázku, kto znáša dôkazné bremeno pri aplikácii ust. čl. 220 ods. 2\npísm. b/ Colného kódexu. Európsky súdny dvor v rozsudku C-293/04 konštatuje, že účelom následnej\nkontroly je overiť správnosť pôvodu uvádzaného v osvedčení vydanom skôr. Z rozsudku Faroe Seafood\na iné tiež vyplýva, že osoba zodpovedná za platenie cla nemôže zakladať legitímnu dôveru v platnosť\nosvedčení EUR.1 na skutočnosti ich prvotného prijatia colnými orgánmi členského štátu, pretože úloha\ntýchto orgánov v rámci prvotného prijatia vyhlásení vôbec nebráni vykonaniu následných kontrol. Z\nrozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C-293/04 napokon vyplýva, že colné orgány členského\nštátu dovozu dovymerajú príslušný colný dlh len vtedy, keď existuje dôkaz, že vývozca poskytol\nnesprávne informácie, aby získal osvedčenie o preferenčnom pôvode tovaru. Na základe vyššie\nuvedeného vyplýva, že colné orgány členského štátu dovozu vykonajú zápis do účtovnej evidencie\nak 1. na základe iných dôkazov, (ako napr. v danom prípade vyšetrovanie OLAF-u alebo vnútroštátne\nvyšetrovanie ) skonštatujú, že predmetné osvedčenie sa vystavilo na základe toho, že vývozca predložil\nnesprávne informácie, pričom orgány tretej krajiny nemohli vedieť, že tovar nespĺňa podmienky na\npridelenie preferenčného pôvodu alebo 2. skonštatujú, že osoba zodpovedná za zaplatenie colného dlhu\nnekonala v dobrej viere alebo nesplnila všetky ustanovenia platných právnych predpisov týkajúcich sa\ncolných vyhlásení.\n\n62. Kasačný súd konštatuje, že bezpochyby bolo preukázané na základe vyšetrovania OLAF-u\na bolo zistené, že osvedčenie o pôvode tovaru bolo vystavené na základe nesprávnych údajov\nposkytnutých vývozcami a príslušný orgán OZO nemohol vedieť, že tovar nespĺňa podmienky na\npridelenie preferenčného pôvodu. Z tohto dôvodu je predmetný rozsudok aplikovateľný aj na dodatočné\nvymeranie antidumpingového cla.\n63. Zo skutkových zistení z administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca v písomnom colnom\nvyhlásení deklaroval preferenčný a nepreferenčný pôvod predmetného tovaru v Thajsku a predložil\ndoklad FORM A. Následným vyšetrovaním OLAF-u bolo zistené, že doklad FORM A nebol príslušnými\nthajskými orgánmi vydaný správne, predmetný tovar má nepreferenčný pôvod v Číne, a teda podlieha\nantidumpingovému clu v zmysle Nariadenia č. 91/2009, takže v colnom konaní malo byť vymerané\nantidumpingové clo. Keďže v predmetnom colnom konaní nebolo antidumpingové clo vymerané bolo na\nmieste v súvislosti s dodatočným vymeraním antidumpingového cla posúdiť, či nie sú splnené podmienky\nčl. 220 ods. 2 písm. b/ prvý pododsek Colného kódexu na nevykonanie dodatočného zápisu sumy cla\ndo účtovnej evidencie, tzn. či vydanie nesprávneho osvedčenia FORM A thajskými orgánmi nie je takou\nchybou na strane colných orgánov, ktorá zakladá dôvod na nevymeranie antidumpingového cla v zmysle\nčl. 220 ods. 2 písm. b/ Colného kódexu.\n64. Zisteniami OLAF-u bola preukázaná nesprávnosť pôvodu osvedčeného v doklade FORM A, čiže\nbola preukázaná nesprávnosť dokladu ako celku. Námietky sťažovateľa týkajúce sa nedostatočných\nzistení OLAF-u vo vzťahu k dobrej viere orgánu OZO, pričom sťažovateľ tieto považuje dokonca za\nnepravdepodobné, že orgán OZO nemal vedomosť o nepravdivých podkladoch thajských vývozcov,\npovažuje aj kasačný súd za účelové. Kasačný súd poukazuje najmä na záverečnú správu vydanú\nv Bruseli zn. JG/aa/OLAF.B.1 zo dňa 5.6.2014, kde je okrem iného uvedené, že OZO nemal a ani\nnemohol mať vedomosť o tom, že tovar nespĺňa kritérium na priznanie pôvodu. Úrad OLAF preveril aj\ntúto skutočnosť, ktorú namietal žalobca, t.j. či príslušný orgán OZO vydávajúci osvedčenie o pôvode si\nv zmysle čl. 220 ods. 2 písm. b/ tretí pododsek uvedomoval alebo si mal uvedomiť, že tovar nespĺňa\npodmienky uvedené na oprávnenie preferenčného zaobchádzania. Keďže úrad vo svojej správe priamo\nuviedol, že OZO nemal a ani nemohol mať túto vedomosť, považuje kasačný súd tvrdenie žalobcu,\nže je viac ako nepravdepodobný záver, že odbor zahraničného obchodu nemal vedomosť o takýchto\nskutočnostiach, za účelové tvrdenia žalobcu, ktoré sú ničím nepodložené.\n65. Vo vzťahu k námietkam sťažovateľa, že tento konal v dobrej viere, teda v celom colnom konaní splnil\nvšetky ustanovenia platných právnych predpisov, kasačný súd vyhodnotil za irelevantné. Skutočnosť,\nže v danom prípade bolo osvedčenie o pôvode tovaru vydané na základe nesprávnych údajov, ktoré\nposkytol orgánu OZO práve thajský vývozca bola nepochybne zistená vyšetrovaním orgánu OLAF-u\na ani žalobca ju nespochybňuje. Dobrá viera OZO bola preverená, preukázaná, osvedčenia vystavili\nthajské orgány v dobrej viere na základe nesprávneho uvedenia skutočností zo strany vývozcov, thajské\norgány vystavujúce predmetný dôkaz o pôvode boli uvedení do omylu, nemali a nemohli mať vedomosť\no tom, že tovar nespĺňa kritérium na priznanie pôvodu.\n66. V predmetnom prípade bola preferencia poskytnutá v rámci systému všeobecných colných\npreferencií (GSP), ktorý EÚ prijala jednostranne. V rámci preferencie systému všeobecných colných\npreferencií EÚ udeľuje výhody tretím krajinám jednostranne, pričom tovar dovezený do EÚ v rámci tohto\nsystému musí spĺňať pravidlá pôvodu ustanovené v príslušných komunitárnych colných predpisoch. V\nprípade zistenia, že pôvod dovezeného tovaru je iný ako osvedčuje doklad vydaný orgánom tretej krajiny,\nje pre poskytnutie preferenčných výhod rozhodujúci skutočný stav veci, t.j. či je možné tovaru priznať\npreferenčný pôvod.\n67. Kasačný súd taktiež poukazuje na to, že žalobca nemá žiadne ďalšie dôkazné prostriedky, ktoré by\nodporovali zisteniam úradu OLAF a najmä, ktoré by odporovali vete ,,OZO nemal a ani nemohol mať\nvedomosť o tom, že tovar nespĺňa kritérium na priznanie pôvodu“. Poukazom aj na uvedený rozsudok\nEurópskeho súdneho dvora C-293/04 znáša dôkazné bremeno skutočnosti, že orgány vydávajúce\nosvedčenie si uvedomovali alebo si mali uvedomiť, že tovar nespĺňa podmienky na preferenčné\nzaobchádzanie prislúcha osobe, ktorá sa dovoláva výnimky uvádzanej v čl. 202 ods. 2 písm. b/ tretí pod\nodsek Colného kódexu.\n\n68. K námietke, že na dovoz tovaru z Thajska nebolo zavedené antidumpingové clo, že jeho vymeraniu\nmá predchádzať konanie k čomu v predmetnom prípade nedošlo, kasačný súd uvádza, že Nariadenie č.\n1225/2009 upravuje procesný postup, podmienky a pravidlá pri zavádzaní antidumpingových nariadení\nv jednotlivých krajinách a ide o základný procesný predpis upravujúci konanie o antidumpingu. V\nčase vydania Nariadenia č. 91/2009 bolo účinné Nariadenie Rady ES č. 384/1996 o ochrane pred\ndumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva. Na základe základného\nprocesného nariadenia postupuje Európska komisia pri prijímaní konkrétnych antidumpingových\nopatrení a pri vydávaní konkrétnych antidumpingových nariadení. V predmetnom prípade bolo na\nzáklade základného procesného predpisu účinného v čase prijatia antidumpingových opatrení vydané\nNariadenie č. 91/2009. Samotnému uloženiu antidumpingových ciel predchádzalo konanie v súlade so\nzákladným procesným predpisom, ktoré sa začalo 9.11.2007 uverejnením oznámenia o začatí konania\nv Úradnom vestníku EÚ (C267, 9.11.2007, str. 31). V článku 1 Nariadenia je ustanovený rozsah tohto\nnariadenia nasledovne : Týmto sa ukladá konečné antidumpingové clo na určité spojovacie materiály zo\nželeza a ocele inej ako nehrdzavejúca oceľ, napr. skrutky do dreva, samorezné skrutky, ostatné skrutky\na svorníky s hlavou a podložky s pôvodom v Čínskej ľudovej republike patriace pod kód KN 73181290,\n73181491 a pod. Antidumpingové clo ustanovené Nariadením 91/2009 sa teda vzťahuje aj na predmetný\ntovar, ktorý má pôvod v Čínskej ľudovej republike, pričom je irelevantné, z ktorej krajiny bol tento tovar\nna územie Spoločenstva dovezený.\n69. Kasačný súd ďalej uvádza, že skutočnosť, že v colnom konaní došlo najskôr k právoplatnému\nrozhodnutiu o prepustení tovaru do navrhovaného colného režimu nespôsobuje nemenný a trvalý stav.\nKontrolou v zmysle § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 199/2004 Z.z. prostredníctvom colného dohľadu boli\nzistené už vyššie uvedené skutočnosti. Vo veci správne orgány dostatočne zistili skutkový stav a na\ntakto zistený skutkový stav správne aplikovali uvedené právne predpisy.\n70. Ďalšie skutočnosti, ktorými sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňoval predmetné rozhodnutie\nkrajského súdu boli totožné s námietkami, ktoré namietal už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa\nkrajský súd náležite vysporiadal. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť žalobcu neobsahuje žiadne\nprávne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku\nkrajského súdu.\n71. Z týchto dôvodov kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol podľa § 461 SSP, keďže po jej preskúmaní\nzistil, že nie je dôvodná.\n72. O náhrade trov kasačného konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 170 písm. a/\nSSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalobca v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov\nkasačného konania zo zákona neprislúcha, preto žalobcovi právo na náhradu trov kasačného konania\nnepriznal.\n73. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v\nspojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}