{"guid": "706cd0d1-66cb-4eb3-805d-6c2019d55964:34bae2b1-9ccc-4edc-b357-b7ae2318af30", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:3014200640.3", "spisova_znacka": "7So/25/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/25/2018 z 29. 10. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. októbra 2019, sp. zn. 7So/25/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:3014200640.3", "identifikacne_cislo": "3014200640", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2019-10-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65", "nazov": "§ 65 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-66", "nazov": "§ 66 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-66", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-66"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-65", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-66"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/34bae2b1-9ccc-4edc-b357-b7ae2318af30", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:3014200640.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:3014200640.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:3014200640.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7So/25/2018\n3014200640\n29. 10. 2019\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2019:3014200640.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Sone Langovej, v právnej veci\nnavrhovateľa: X. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., právne zastúpeného Mgr. Jozefom Gáplovským,\nadvokátom, so sídlom Centrum II 88, Dubnica nad Váhom, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa\nBratislava, so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č.\nXXX XXX XXXX X - I. zo dňa 12. júna 2014 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 13.\njúna 2014, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 15Sd/193/2014-80\nzo dňa 28. júna 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 15Sd/193/2014-80 zo dňa\n28. júna 2018 p o t v r d z u j e.\nNavrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred krajským súdom\n1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“ ) rozsudkom č. k. 15Sd/193/2014- 80 zo dňa 28. júna\n2018 podľa § 250q ods. 2 veta prvá O.s.p. potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X - I. zo\ndňa 12. júna 2014 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 13. júna 2014 ako zákonné\na vecne správne. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal.\n2. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu odporkyne zistil, že navrhovateľ požiadal o priznanie\nstarobného dôchodku od 31.5.2010. Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 12.\njúna 2014 podľa § 65, § 274 a § 82 zákona v znení neskorších predpisov navrhovateľovi priznala od\n31.05.2010 starobný dôchodok v sume 316,60 € mesačne s platnou zákonnou valorizáciou tak, že\nod 01.01.2011 mu zvýšila starobný dôchodok na sumu 322,30 € mesačne, od 01.01.2012 mu zvýšila\nstarobný dôchodok na sumu 333,00 € mesačne a od 01.01.2013 mu zvýšila starobný dôchodok na\nsumu 344,20 € mesačne. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 13. júna 2014 podľa § 66\nods. 3 zákona navrhovateľovi od 01.09.2013 zvýšila starobný dôchodok na sumu 355,60 € mesačne.\nV odôvodnení rozhodnutia mu zhodnotila obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na\nvýpočet dôchodku, sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie,\nvšeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body uvedené v osobnom liste, ktoré sú prílohou\nrozhodnutia zo dňa 12. júna 2014 a jeho neoddeliteľnou súčasťou. Rozhodnutím zo dňa 13. júna 2014\nbola zohľadnená zmena v dôchodkových nárokoch navrhovateľa, a preto došlo k zvýšeniu dávky. Krajský\nsúd súčasne poukázal na rozsiahle dôvody, konkrétny výpočet dávky, (ktorý navrhovateľ napokon ani\n\nnenamietal), príslušnú aplikáciu platnej valorizácie a všetky kritéria, ktoré boli podkladom pre vydanie\ntýchto rozhodnutí.\n3. Krajský súd zákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného správneho orgánu a konania im\npredchádzajúceho preskúmal v intenciách ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v\nplatnom znení citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 65 ods. 1, v spojení s § 274 ods. 1, 2 uvedeného\nzákona, v spojení s právnou úpravou ustanovenou v čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, postupom podľa tretej\nhlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (OSP) v spojení s § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015\nZ. z. Správneho súdneho poriadku (SSP) a dospel k záveru o nedôvodnosti opravného prostriedku\nnavrhovateľa.\n4. Za nesporné medzi účastníkmi krajský súd považoval, že navrhovateľ právoplatným rozhodnutím\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky Č.p. SPC-35.084/6-2001 zo dňa 25.01.2001 bol od 01.01.2001\npodľa § 210 a § 211 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej\ninformačnej služby a Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície\npriznaný výsluhový príspevok, ktorý sa od 01.07.2002 podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z. o\nsociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení zákonov v znení neskorších predpisov\npovažuje za výsluhový dôchodok. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo ďalej\npreukázané, že navrhovateľ vykonával základnú vojenskú službu od 01.10.1972 do 28.09.1974 a dobu\nslužobného pomeru od 01.04.1980 do 31.12.2000. Doba služby od 01.10.1972 do 28.09.1974 a od\n01.04.1980 do 31.12.1999 boli zaradené do I. kategórie funkcií a doba služby od 01.01.2000 do\n31.12.2000 bola zaradená do III. pracovnej kategórie a celé toto obdobie mu bolo zhodnotené na\nvýsluhový dôchodok.\n5. Krajský súd poukázal na právny názor uvedený v Rozhodnutí č. R55/2011 publikovaný v Zbierke\nstanovísk NS a rozhodnutí súdov SR v čiastke 5/2011, podľa ktorého ak je výsluhový dôchodok priznaný\nako dávka sociálneho zabezpečenia, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných\npredpisov o sociálnom poistní plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho\npoistenia vtedy, ak jeho výška zodpovedná výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania\nslužobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia\nzapočítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného\ndôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe\nslužby, maximálne o sumu výsluhového dôchodku. Podľa názoru krajského súdu v prejednávanej veci\nnie je dôvod sa od tejto praxe odkloniť, a to aj s poukazom na skutočnosť, že sa tak rozhoduje v\nobdobných prípadoch iných poistencov. Konštatoval, že každá zmena rozhodovacej súdnej praxe, najmä\nak ide o prax najvyššieho súdu, ktorý má za úlohu zjednocovať rozhodovanie súdov, má vždy dopad\nna princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodovania, dajúc do pozornosti, že dohovor\nmá charakter medzinárodnej zmluvy, čo okrem iného zakladá skutočnosť, že príslušné ustanovenia\nmajú prednosť pred zákonmi o sociálnom zabezpečení (poistení), a preto v situácii, ktorá nastala u\nnavrhovateľa, že mu vznikol nárok na starobný dôchodok a tiež na výsluhový príspevok, ktorý sa\npovažuje za výsluhový dôchodok, je potrebná na určenie sumy starobného dôchodku aplikácia článku\n33 ods. 2 dohovoru.\n6. Podľa názoru krajského súdu, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu v čase vydania\nnapadnutých rozhodnutí, (ktorý je pre súd v zmysle § 250i ods. 1 O.s.p. rozhodujúci) postupu\nodporkyne, ktorý predchádzal vydaniu preskúmavaných rozhodnutí, nemožno v zmysle námietok\nnavrhovateľa vytýkať porušenie zákona odôvodňujúce jeho zrušenie. Krajský súd konštatoval, že\nodporkyňa postupovala v súlade so zákonom, keď použila postup výpočtu teoretickej výšky starobného\ndôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia, ktorá by mu patrila, ak by všetky doby\npoistenia navrhovateľ získal vo všeobecnom systéme a následne takto zistenú výšku krátila postupom\npodľa článku 33 Dohovoru č. 128. Krajského súdu v danej veci dospel tiež k názoru, že navrhovateľ\nnemôže spravodlivo požadovať, aby mu bola vyplácaná suma starobného dôchodku, priznaného vo\nvšeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia aj za doby, ktoré mal hodnotené aj v osobitnom systéme\npre nárok a výšku výsluhového príspevku, ktorý, ako už bolo vyššie uvedené, má od dovŕšenia\ndôchodkového veku charakter dávky v starobe z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, a to\nbez ohľadu na to, že osobitný systém pojem „starobného dôchodku“ neobsahuje.\n\n7. Krajský súd ďalej uviedol, že postup odporkyne nemožno považovať za diskriminujúci a v rozpore s\nčlánkom 12 Ústavy SR. Nie je nakoniec ani v rozpore s článkom 39 Ústavy SR, v zmysle ktorého majú\nobčania právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Z uvedených dôvodov taký postup krajský\nsúd považuje za zákonný.\n8. Krajský súd dospel k záveru, že o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok bolo rozhodnuté\nna podklade správne zhodnotených období dôchodkového poistenia, vymeriavacích základov podľa\nevidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, ktoré navrhovateľ podpísal a tieto nenamietal.\nKonkrétna suma dávky bola určená v súlade s platnými právnymi predpismi účinnými v čase\nvzniku nároku na starobný dôchodok, a preto odporkyňa bola povinná tieto predpisy aplikovať aj\nvrátane zákonných obmedzení. Pre výšku starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho\nzabezpečenia boli navrhovateľovi hodnotené aj doby zamestnania, ktoré boli súčasne hodnotené pre\nnárok a výšku výsluhového príspevku v systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov. Krajský\nsúd na základe vykonaného preskúmania vychádzajúc z uvedených názorov a judikatúry NS SR\nnapadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 12. júna 2014 v spojení s rozhodnutím\nč. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 13. júna 2014 ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom\npotvrdil, pretože odporkyňa postupovala v súlade s príslušnými právnymi predpismi, poukazom na to,\nže navrhovateľ nepredložil súdu dôkaz o nesprávnosti postupu odporkyne pri výpočte resp. pri krátení\njeho starobného dôchodku.\n9. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 OSP za použitia § 250k ods. l OSP.\nNavrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu krajský súd náhradu trov konania nepriznal a odporkyni\nsa v zmysle § 250k OSP trovy konania nepriznávajú.\nII.\nOdvolanie navrhovateľa proti rozsudku krajského súdu\n10. Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie, žiadajúc rozsudok krajského súdu\nzmeniť a jeho návrhu vyhovieť, teda rozhodnutie odporcu z 12. 6. 2014 a 13. 6. 2014 zrušiť a vec mu\nvrátiť na nové konanie a rozhodnutie.\n11.1. Navrhovateľ v dôvodoch odvolania namietal, že skutkové závery krajského súdu nemajú oporu vo\nvykonanom dokazovaní a rovnako tiež právne závery prvostupňového súdu sú bez opory v právnych\npredpisoch, nakoľko krajským súdom tvrdená súladná aplikácia právnych predpisov vrátane zákonných\nobmedzení sa na jeho osobu nesťahujú. Poukázal na skutočnosť, že akákoľvek aplikácia právnych\npredpisov nemôže byť retroaktívna a diskriminujúca. Dôvodil, že výkladom aký zastáva krajský súd\npotvrdzujúci rozhodnutie odporcu, by vznikla situácia, že jeho dôchodok by bol nižší ako dôchodok\nvypočítaný v ktoromkoľvek systéme dôchodkového zabezpečenia. Vytýkal odporcovi, že jeho výklad\nprávnych predpisov by v skutočnosti diskriminoval jeho osobu na úkor iných osôb s rovnakým počtom\nodpracovaných rokov, ale iba v jednom systéme dôchodkového zabezpečenia. Uviedol, že pri ukončení\nslužobného pomeru v policajnom zbore mu bol priznaný nárok na výsluhový príspevok, a nie dôchodok,\nktorý mu bolo až neskoršími novelizáciami právnych predpisov zmenený na výsluhový dôchodok, preto\nv prípade retroaktivity je táto prípustná len vtedy, ak je na jej základe priznaných subjektu viac práv\nako podľa prv platného právneho stavu. Tvrdil, že zákon o sociálnom poistení nerozlišuje rôzne druhy\nstarobných dôchodkov, a teda ani nerozlišuje medzi starobným dôchodcom a starobným dôchodcom\npoberajúci výsluhový dôchodok, rovnako tiež nepozná teoretickú výšku výpočtu starobného dôchodku\nza všetky odpracované roky.\n11.2. Navrhovateľ namietal, že odporca nemôže stanovovať spôsob výpočtu starobného dôchodku\nodlišne od výpočtu určeného priamo zákonom o sociálnom poistení. Tvrdil, že podľa článku 33 ods.\n2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach číslo 128 ak má alebo, ak by mala\ninak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku\nsociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky\npodľa tohto dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky,\nže časť dávky, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Jedná sa o medzinárodnú\nzmluvu, na ktorej vykonanie je potrebný zákon, keďže nie vykonateľná priamo, ktorý však dodnes nebol\n\nprijatý, a preto nie sú žiadnym spôsobom určené podmienky ani rozsah krátenia, a preto tieto skutočnosti\nvylučujú použitie zmienených ustanovení dohovoru číslo 128.\n11.3. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že naviac v danom prípade nemožno výsluhový dôchodok a starobný\ndôchodok považovať za dávky vyplývajúce z tej istej sociálnej udalosti. Zákon o sociálnom zabezpečení\npolicajtov totiž nikde neoznačil výsluhový dôchodok za starobný dôchodok pre prípad dožitia\ndôchodkového veku. V skutočnosti sa jedná o sociálnu dávku za výsluhu rokov odpracovaných v\npolicajnom zbore. Ani jeden zákon sociálneho poistenia neurčil vylúčenie práva zápočtu odpracovaných\nrokov do konca roku 2003, dokedy policajti prispievali dôchodkovými odvodmi do spoločného systému\nsociálneho zabezpečenia. V v danej súvislosti dal do pozornosti od rozsudok Najvyššieho súdu SR 4\nSo 189/2007 z 29. 5. 2008.\n11.4. Navrhovateľ poukázal na to, že ako bývalý príslušník polície bol vo výkone služby viac ako 22 rokov\nso zaradením v prevažnej miere do I., resp. do II. Kategórie. Uviedol, že odporca vypočítava výšku jeho\nstarobného dôchodku v sume 632,70 eur mesačne podľa zákona č. 461/2003 Z. z. a podľa zákona č.\n100/1988 Zb. v sume 306,20 eur mesačne.\n11.5. Navrhovateľ vytýkal krajskému súdu, že sa stotožnil s tvrdením odporcu o potrebe krátenia jeho\ndávky a to napriek tomu, že v napadnutom rozhodnutí odporca neuvádza konkrétnu citáciu právnych\nnoriem, podľa ktorých krátenie realizuje a z čoho samotné krátenie vychádza. Dôvodil, že vnútroštátna\nprávna úprava pritom umožnenie súbeh starobného a výsluhové dôchodku, preto nie je na mieste\nkrátenie jemu patriacej dôchodkovej dávky starobného zabezpečenia z dôvodu poberania výsluhovej\ndávky.\n11.6. Navrhovateľ mal za to, že odporca mu mal určiť starobný dôchodok v zmysle zákona č. 461/2003\nZ. z., keďže takto určený dôchodok je vyšší, ako v zmysle zákona č. 100/1988 Zb. a tento mal následne\nvalorizovať v zmysle príslušných zákonných ustanovení.\n11.7. Ďalej navrhovateľ namietal, že prvostupňový súd sa nezaoberal jeho námietkou, že v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia z 12. 6. 2014 odporca síce uvádza realizáciu rozsudku krajského súdu z 3.\n3. 2014, v skutočnosti však realizácia súdneho rozhodnutia v jeho veci zo dňa 3. 3. 2014 prevedená\nnebola, čím napadnuté rozhodnutie odporcu trpelo a trpí nepreskúmateľnosťou z dôvodu neurčitosti a\nnezrozumiteľnosti.\n11.8. Záverom navrhovateľ trval na tom, že ak zákonodarca neskôr prijal zmenu zákona č. 100/1188 Zb.\no sociálnom zabezpečení, resp. prijal nové právne predpisy nahrádzajúce uvedený zákon, jedná sa v\ntomto prípade o tzv. pravú retroaktivitu, ktorá je v právnych vzťahov prípustná a súladná s ústavnými\npredpismi, len ak rozlišuje rozsah práv a oprávnení a nie ako by sa malo stať práve v jeho prípade, že\ntakto účinným právnym predpisom so spätnou účinnosťou by malo dôjsť k obmedzeniu práv resp. k ich\nk úplnému odňatiu.\nIII.\nVyjadrenie odporkyne k odvolaniu navrhovateľa\n12. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadrila. S dôvodmi, ktorými navrhovateľ v odvolaní\nnamietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu, nesúhlasila. Navrhovala, aby odvolací\nsúd podľa § 219 OSP napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.\n13. V dôvodoch vyjadrenia odporkyňa vyslovila názor, že krajský súd správne zistil skutkový stav\nveci, na základe ktorého náležite právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaného\nrozhodnutia odporkyne. Uviedla, že navrhovateľ uvádza v odvolaní totožné námietky, s ktorými sa\nodporkyňa vysporiadala vo svojom písomnom vyjadrení z 13. augusta 2014, a ktorého sa v celom\nrozsahu pridržiava. Trvala na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X-I zo dňa\n12. júna 2014 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X-II z 13. júna 2014.\nIV.\nRozhodnutie najvyššieho súdu\n\n14. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá OSP a § 492 ods. 1, 2 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s\n§ 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP a 491 SSP) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa\nnemožno priznať úspech.\n15. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len\nSSP) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho\nv správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v\nsprávnom súdnictve.\n15.1. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku zákona č. 162/2015 Z. z. (SSP), ak nie je\nďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n15.2. Podľa § 491 ods. 2, druhá veta Správneho súdneho poriadku, ak sa tento zákon použije na\nkonania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia\ntohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.\n16.1. Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia\npodľa doterajších predpisov.\n16.2. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, odvolacie konania podľa piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia\npodľa doterajších predpisov.\n17. Predmetom prieskumného konania na odvolacom súde bol rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.\nk. 15Sd/193/2014-80 zo dňa 28. júna 2018, ktorým krajský súd podľa § 250q ods. 2 veta prvá O.s.p.\npotvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 12. júna 2014 v spojení s rozhodnutím\nč. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 13. júna 2014.\n18. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku krajského súdu odvolací súd vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril\nadministratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal už krajský súd v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich najvyšší súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\n19. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie odporkyne č. XXX\nXXX XXXX X - I. zo dňa 12. júna 2014, ktorým podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v\nznení neskorších predpisov navrhovateľovi priznala od 31.05.2010 starobný dôchodok v sume 316,60\n€ mesačne s platnou zákonnou valorizáciou tak, že od 01.01.2011 mu zvýšila starobný dôchodok na\nsumu 322,30 € mesačne, od 01.01.2012 mu zvýšila starobný dôchodok na sumu 333,00 € mesačne a\nod 01.01.2013 mu zvýšila starobný dôchodok na sumu 344,20 € mesačne a rozhodnutie č. XXX XXX\nXXXX X - II. zo dňa 13. júna 2014, ktorým podľa § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších\npredpisov navrhovateľovi od 01.09.2013 zvýšila starobný dôchodok na sumu 355,60 € mesačne.\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že\nv procese súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy napadnutého žalobou\n(opravným prostriedkom) nie je súdom skutkovým. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na\nzáklade žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy\n(§ 244 ods. 1 OSP). Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho\norgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o\nopravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 250l a nasl. O.s.p.)\nje posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre\nvydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či\n\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi,\nako aj s procesnoprávnymi predpismi.\n21. Podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúceho\nrozhodovanie súdu o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov (§§ 250l a nasl.\nOSP) sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch\nproti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak,\npoužije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a (§ 250l ods. 1, 2 OSP). Konanie\nsa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu (§ 250m ods. 1\nOSP). Súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu, napadnutého opravným prostriedkom účastníka\nsprávneho konania a konania mu predchádzajúceho súd vykoná na základe administratívneho spisu\nsprávneho orgánu. Žalovaný správny orgán je povinný v súdom určenej lehote predložiť súdu svoje spisy\n(§ 250d ods. 1 OSP). Ak nedôjde k vybaveniu opravného prostriedku spôsobom uvedeným v § 250f,\n250o alebo 250p, nariadi súd pojednávanie. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia. O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané\nrozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí\nobdobne (§ 250q ods. 1, 2 OSP). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci\nskutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy\nnevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP). V rámci preskúmavacieho\nsúdneho konania súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v opravnom\nprostriedku, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). V súdnom\nprieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach krajský súd nie\nje viazaný len rozsahom dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta\nnezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu\na postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych\nprávach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Krajský súd v konaní súdneho prieskumu\nzákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či správny orgán konal a rozhodol\nv súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa\nvysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného\nuváženia ustálil správne svoj právny záver.\n22. Najvyšší súd Slovenskej republiky súčasne poukazuje na to, že správne súdnictvo v Slovenskej\nrepublike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho,\naby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy,\nči táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb,\ndo ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho\nsúdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb\na ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom\nprávneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv\npred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná\nochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na\ndodržiavaní práva štátnymi orgánmi.\n23. Odvolací súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu napadnutého\nrozhodnutia žalovaného správneho orgánu - odporkyne, náležite postupoval v súlade s procesnými\npravidlami zákonodarcom nastolenými v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, keď\nsúdny prieskum zákonnosti rozhodnutia odporkyne napadnutého opravným prostriedkom navrhovateľa\nvykonal v súlade s platnou právnou úpravou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení\nneskorších predpisov v spojení s právnou úpravou naň nadväzujúcou a svoju právnu úvahu, na základe\nktorej ustálil svoj právny záver, náležite odôvodnil. Najvyšší súd po vykonaní súdneho prieskumu\nnapadnutého rozhodnutia odporkyne pri aplikácii zákonnej úpravy uvedeného zákona postupom podľa\nObčianskeho súdneho poriadku dospel k zhodnému záveru ako krajský súd, a to že napadnuté\nrozhodnutia odporkyne sú vecne a právne správne.\n\n24. Odvolací súd po vyhodnotení odvolania navrhovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského\nsúdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, súčasťou ktorého bol\ndávkový spis, v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 492 ods. 1, 2 SSP konštatuje, že\nnezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci\nsamej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených\nv odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre\nvyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Najvyšší súd aby neopakoval skutočnosti účastníkom známe,\nna zdôraznenie právnej úvahy súdu prvého stupňa k veci dopĺňa nasledovné.\nVI.\nPrávne posúdenie odvolacím súdom\n25. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\n26. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n27. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n28. Z uvedených článkov ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych\npredpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti\nštátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených\nhodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej\nnormy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie,\nktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou\nzákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány\nštátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle\nčl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou\nv medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe\nSlovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne\nzáväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.\n29. V danej súvislosti kasačný súd dáva tiež do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. III. ÚS 341/07, v ktorom ústavný súd konštatuje: „Ústavný súd SR už v rámci svojej\nrozhodovacej činnosti konštatoval, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej\naplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie\nobsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o\nmetodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom\njednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne\nzdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych\npredpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným\nznením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného\nznenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona,\nsystematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch\nmusí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na\nracionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho\npredpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom\na účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť\nvýklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov\nzákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť\ndoslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy\nnepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“.\n30. Uvedenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky je potrebné aplikovať aj vo vzťahu k\nrozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy.\n\n31. Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd v odvolacom konaní pri prieskume zákonnosti napadnutého\nrozsudku krajského súdu zameral svoju pozornosť námietkam navrhovateľa, ktorými namietal, že\nskutkové závery krajského súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a rovnako tiež právne závery\nprvostupňového súdu sú bez opory v právnych predpisoch, nakoľko krajským súdom tvrdená súladná\naplikácia právnych predpisov vrátane zákonných obmedzení sa na jeho osobu nesťahujú, poukazom\nna to, že akákoľvek aplikácia právnych predpisov nemôže byť retroaktívna a diskriminujúca. Nesprávne\nposúdenie veci navrhovateľ videl v tom, že krajský súd, ako aj odporkyňa v danom prípade nesprávne\naplikovali ustanovenie článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach\nč. 128, tvrdiac, že ide o medzinárodnú zmluvu, na ktorej vykonanie je potrebný zákon, keďže nie\nje vykonateľná priamo, ktorý však dodnes nebol prijatý, a preto nie sú žiadnym spôsobom určené\npodmienky ani rozsah krátenia, a preto tieto skutočnosti vylučujú použitie Dohovoru č. 128. Z uvedených\ndôvodov odvolací súdu zameral svoju pozornosť tejto námietke navrhovateľa.\n32. Posúdenie splnenia zákonných podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok žalobcu a jeho\nvýpočet bolo potrebné vychádzať zo znenia zákona o sociálnom poistení účinného v čase žalobcom\nuplatneného nároku na starobný dôchodok, t.j. k 31.5.2010 (rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X-I z\n12.6.2014) a k 1.9.2013 (rozhodnutie z 13.6.2014 č. XXX XXX XXXX X-II).\n33. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vymedzuje sociálne\npoistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia,\norganizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním\nsociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia. Tento zákon sa nevzťahuje na\npríslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu,\nZboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby,\ncolníkov 1a) (ďalej len \"policajt\"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej\nslužby 1c) (ďalej len \"profesionálny vojak\"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným\npredpisom, 2) ak tento zákon neustanovuje inak (§ 1 ods. 1, 3).\n34. Podľa § 6 ods.1, 2, 3 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba,\nktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto\nzákona. Poistenec podľa tohto zákona je na účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba, ktorá\nzískala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2, 4 a 5. Poistencom patria práva pri výkone\nsociálneho poistenia rovnako v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení\nustanovenou osobitným zákonom. (Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých\noblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný\nzákon).\n35. Podľa § 65 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol\ndôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku\npoistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.\n36. Podľa § 255 ods. 1, 5 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje\naj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred\n1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia\ndôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej\njedného roka zamestnania. Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby\npolicajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto\nobdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok\nna výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok,\ninvalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. (§ 40 až 45 a § 101\nzákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov).\n37. Podľa § 274 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a\nII. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Suma starobného dôchodku, pomerného\nstarobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia\nako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a\nzvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu (§ 23 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.\no sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 222/2003 Z. z.). To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov\n\nuvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo\nsirotského dôchodku.\n38. Podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. účinného od 1.7.2002 výsluhové príspevky, na ktoré\nvznikol nárok podľa § 211 ods. 1 písm. d) a odseku 2 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších\npredpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa\ntohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti.\n39. Podľa § 210 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. účinný do 30.6.2002 výsluhový príspevok (ďalej len\n\"príspevok\") patrí v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom policajtovi, ktorého služobný\npomer sa skončil (ďalej len \"oprávnený\"), a) uvoľnením podľa § 191, b) prepustením podľa § 192 ods.\n1 písm. a) až d) a g), c) uplynutím dočasnej štátnej služby podľa § 198.\n40. Podľa § 211 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z. z. účinný do 30.6.2002 príspevok patrí oprávnenému\nvo výške a) 1% zo základu pre výpočet dávky podľa § 218 za každý skončený rok trvania služobného\npomeru po dobu jedného roka od jeho skončenia, ak služobný pomer trval najmenej jeden rok a najviac\ndva roky a skončil sa prepustením podľa § 192 ods. 1 písm. a) alebo b), b) 1% zo základu pre výpočet\ndávky podľa § 218 za každý skončený rok trvania služobného pomeru po dobu troch rokov od jeho\nskončenia, ak služobný pomer trval najmenej tri roky a najviac deväť rokov a skončil sa prepustením\npodľa § 192 ods. 1 písm. a) alebo b), c) 1% zo základu pre výpočet dávky za každý skončený rok trvania\nslužobného pomeru po dobu piatich rokov od jeho skončenia, ak trval najmenej desať rokov a najviac\n14 rokov, d) 30% zo základu pre výpočet dávky, ak služobný pomer trval aspoň po dobu 15 rokov. Za\nkaždý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa príspevok priznaný podľa odseku 1 písm. d)\nzvyšuje o 1,5% zo základu pre výpočet dávky.\n41. Podľa § 212 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z. z. účinný do 30.6.2002 pri súbehu nároku na príspevok s\nnárokom na starobný dôchodok, invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok alebo na dôchodok\nza výsluhu rokov podľa predpisov o sociálnom zabezpečení a prídavku k dôchodku podľa tohto zákona\npatrí oprávnenému podľa jeho voľby príspevok alebo dôchodok s prídavkom k dôchodku. Príspevok sa\nnekráti pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti alebo s príjmom, ktorý nahrádza zárobok.\n42. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach číslo 128\n(publikovaného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.) ak má alebo ak by mala inak chránená osoba\nnárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia\nza tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť\nalebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti\nalebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.\n43. Skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu potvrdzujú, že žalobca listom zo dňa\n15.8.2013 žiadal Sociálnu poisťovňu ústredie o priznanie starobného dôchodku od 31.5.2010 a\nžiadosťou spísanou dňa 31.05.2013 od 31.5.2013. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX\nXXX XXXX X - I. zo dňa 12. júna 2014 podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení\nneskorších predpisov navrhovateľovi priznala od 31. mája 2010 starobný dôchodok v sume 316,60\n€ mesačne, ktorý súčasne v zmysle zákona valorizovala tak, že od 01.01.2011 mu zvýšila starobný\ndôchodok na sumu 322,30 € mesačne, od 01.01.2012 mu zvýšila starobný dôchodok na sumu 333,00\n€ mesačne a od 01.01.2013 mu zvýšila starobný dôchodok na sumu 344,20 € mesačne. Ďalším\nrozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 13. júna 2014 Sociálna poisťovňa, ústredie podľa § 66\nods. 3 uvedeného zákona navrhovateľovi od 01.09.2013 zvýšila starobný dôchodok na sumu 355,60\n€ mesačne. Ministerstvo vnútra SR listom č. SPOU-OSZ-35.084-14/2013-VZ z 7.8.2013 potvrdilo, že\nnavrhovateľovi bol priznaný výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, pričom\nmu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 1.10.1972 do 28.9.1974 v I. kategórii\nfunkcií, doba služobného pomeru príslušníka PZ od 1.4.1980 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií a doba\nslužobného pomeru PZ od 1.1.2000 do 31.12.2000 v III. kategórii funkcií; na určenie sumy priznanej\ndávky bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 22 rokov a 278 dní; služobný pomer\nžalobcu nebol ukončený z dôvodu racionalizačných a organizačných opatrení a nebol ukončený ani z\ndôvodu trvalej straty spôsobilosti vykonávať prácu vzhľadom na jeho zdravotný stav, služobný pomer bol\nukončený z iného dôvodu. Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR z 25.1.2001 Č.p.: SPC-35.084-1/6-2001\n\nbol navrhovateľovi priznaný výsluhový dôchodok od 1.1.2001 podľa § 210 ods. 1 a § 211 ods. 1 písm.\nd/ a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.\n44. Základom posúdenia zákonnosti rozhodnutí odporkyni o nároku navrhovateľa na priznanie\nstarobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení z dôvodu splnenia zákonných podmienok v\nzmysle § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. bolo potrebné riešiť výklad niektorých pojmov, upravených v zákone\no sociálnom poistení v spojitosti so zabránením diskriminácie.\n45. Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) rôznych skupín poistencov\njednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia\n(zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia\n(zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia.\n46. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho\npoistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky\npodmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne\nzohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú\nlen úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu\npoistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia\npríslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských\ndôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní,\nale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských\nvýsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby\nslužby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme.\nV dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho\nzabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom\ndobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom\npoistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách\nv celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský,\nvdovský alebo vdovecký dôchodok.\n47. Zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o sociálnom poistení\ns úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 zákona o sociálnom\npoistení. Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni\nvzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi\nozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý dosiahol dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom\npoistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek\nhodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia,\nvyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme).\n48. Podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. účinného od 1.7.2002 výsluhové príspevky, na ktoré\nvznikol nárok podľa § 211 ods. 1 písm. d) a odseku 2 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov\na tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto\nzákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti. V zmysle citovanej právnej úpravy aj výsluhový\npríspevok priznaný navrhovateľovi na základe rozhodnutia Ministerstva vnútra SR z 25.1.2001 Č.p.:\nSPC-35.084-1/6-2001 účinnosťou zákona č. 328/2002 Z. z. je považovaný za za výsluhový dôchodok,\nkeďže navrhovateľovi bol priznaný podľa § 211 ods. 1 písm. d/ a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. V\ndanom prípade nejde o retroaktívnu právnu úpravu, pretože, nová právna úprava nemenila podmienky\nvzniku nároku, keď novou právnou úpravou nastala len zmena v označení dávky, pričom touto zmenou\nnavrhovateľ nebol nijak ukrátený, keďže výška priznanej dávky mu ostala zachovaná.\n49. Úmyslom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 Z. z. poskytnúť policajtom výsluhový dôchodok,\nresp. naďalej poskytovať dovtedy priznané výsluhové príspevky ako dávky, ktoré majú povahu\nstarobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia až od dovŕšenia dôchodkového\nveku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení). Ak je príspevok za službu\npriznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia a považovaný za výsluhový dôchodok (podľa zákona č.\n328/2002 Z. z.) môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom\npoistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia\n\n(zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe\ntrvania služobného pomeru. (stanovisko najvyššieho súdu publikované pod č. 55/2011 v Zbierke\nrozhodnutí najvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky - rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n9So 214/2008). Z čl. 19 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, ktorý bol\nČeskoslovenskou socialistickou republikou ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 Zbierky\nzákonov (ďalej len „Dohovor“) priamo vyplýva nárok na zachovanie starobného dôchodku po celú dobu\nsociálnej udalosti, teda počas celého života po prežití ustanoveného veku. Dohovor č. 128 má charakter\nmedzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný\ndôchodok, a teda na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný zákon. V zmysle čl. 7 ods. 5 v\nspojení s čl. 154c ods. 1 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,\nmedzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré\npriamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované\na vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. V súlade s citovaným\nčlánkom ústavy príslušné ustanovenia Dohovoru č.128 majú prednosť pred zákonom č. 461/2003 Z. z.\na sú priamo záväzné aj pre odporkyňu.\n50. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. alebo\npodľa tohto zákona považovaného nevylučuje, aby obdobie výkonu služby policajta (profesionálneho\nvojaka alebo príslušníka inej ozbrojenej zložky štátu zákonom vymedzenej) nebolo považované\nza obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre\nzistenie výšky dôchodku. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho\nzabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli\nzhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez ohľadu na\nskutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po\ntakom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti,\nzodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. (stanovisko\nnajvyššieho súdu publikované pod č. 55/2011 v Zbierke rozhodnutí najvyššieho súdu SR a súdov\nSlovenskej republiky - rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So 214/2008). Sociálna poisťovňa\nrozhodujúc o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia\npoistencov osobitného systému najprv vypočíta teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy,\nak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme v zmysle príslušných ustanovení zákona o\nsociálnom poistení v spojení s ustanoveniami zákona o sociálnom zabezpečení pri krytí vzniku nároku\nna starobný dôchodok, následne vypočíta teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení\ndoby poistenia v osobitnom systéme a odpočíta ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri\nzohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky\nuvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať Sociálnu poisťovňu.\n51. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení suma starobného dôchodku sa určí\nako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu\nvzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá\nveta platia rovnako.\n52. Podľa § 274 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení nároky vyplývajúce zo zaradenia\nzamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Suma starobného\ndôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa\nodseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to\nvrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. 110) To\nplatí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského\ndôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku.\n53. Podľa čl. 33 ods. 1, 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba súčasne\nnárok na rôzne invalidné, starobné alebo pozostalostné dávky, môžu sa tieto dávky krátiť za určených\npodmienok a v určenom rozsahu; chránená osoba dostane spolu aspoň toľko, koľko sú najvýhodnejšie\ndávky.\nAk má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak\ndostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných\nprídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v\n\nurčenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú\ndávku.\n54. Vychádzajúc z právnej úpravy citovanej vyššie a skutkových zistení vyplývajúcich z\nadministratívneho spisu (ktoré zistenia navrhovateľ ani nerozporoval) postup Sociálnej poisťovni ústredie\nv danom prípade bol správny, keď výšku starobného dôchodku navrhovateľa vyčíslil postupom v súlade\ns ustanovením § 66 zákona č. 461/2003 Z. z. Prihliadnutím na právnu úpravu ustanovenú v § 274\nods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení, bol tiež správny postup odporkyne, keď vyčíslil\nsumu starobného dôchodku, ktorá by navrhovateľovi patrila podľa právnej úpravy zákona č. 100/1988\nZb. v platnom znení, pretože započítaná doba služobného pomeru navrhovateľa bola zaradená podľa\npredpisov účinných pred zákonom č. 461/2003 Z. z. podľa zákona č. 100/1988 Zb. do I. kategórie\nfunkcií (v zmysle § 14 tohto zákona), čím mu vznikol nárok na určenie sumy starobného dôchodku aj\npodľa zákona č. 100/1988 Zb. Vzhľadom k tomu však, že suma dôchodku určená navrhovateľovi podľa\nzákona o sociálnom poistení (z.č. 461/2003 Z. z.) bola vyššia ako suma dôchodku určená podľa zákona\no sociálnom zabezpečení (z.č. 100/1988 Zb.) odporkyňa priznala navrhovateľovi starobný dôchodok\nurčený podľa zákona o sociálnom poistení (z.č. 461/2003 Z. z.), krátený v súlade s právnou úpravou\nustanovenou v čl. 33 Dohovoru č. 128.\n55. Pretože navrhovateľ je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia\nSlovenskej republiky, ktorá od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení plní\nfunkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v\nsume primeranej dobe trvania služobného pomeru, a na určenie sumy starobného dôchodku podľa\nzákona č. 461/2003 Z. z. v spojení so zákonom č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov mu bola\ndo doby zamestnania započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy už zohľadnené v dávke\nz osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, suma starobného dôchodku za\nznížila podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu zamestnaniu,\nktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky.\n56. Z uvedených dôvodov najvyšší súd dospel k záveru, že rozhodnutia odporkyne sú v súlade so\nzákonom o sociálnom poistení a pokiaľ krajský súd napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutia\nodporkyne nevybočil z právnej úpravy ustanovujúcej sociálne zabezpečenia navrhovateľa v starobe\nako osoby poistenej v oboch systémoch sociálneho poistenia (všeobecnom, ako aj osobitnom systéme\nsociálneho poistenia), a preto posudzovanú vec správne právne posúdil.\n57. Krajský súd, ako aj odporkyňa v danom prípade nevybočili ani z judikatúry najvyššieho súdu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky k problematike nároku na starobný dôchodok pri zohľadnení dávok\nsociálneho zabezpečenia v starobe z osobitného systému zaujal stanoviská publikované v Zbierke\nstanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. V rozhodnutí publikovanom pod\nč. 83/2013 Zbierky najvyšší súd prijal stanovisko: „Priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č.\n328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta\na vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č.\n461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky\ndôchodku.“ V danom prípade ide o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. augusta 2011\nsp. zn. 7So/138/2011.\n58. Najvyšší súd poukazuje tiež na zovšeobecnený právny názor najvyššieho súdu uvedený v rozhodnutí\nč. R 55/2011 zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky „Pri určení starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia\nzapočítať aj doby hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takomto stanovení výšky starobného\ndôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu považovanú za\nvýsluhový dôchodok“ - rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9So 214/2008 z 28.10.2009.\n59. Najvyšší súd vychádzajúc z prijatých stanovísk rozhodol aj rozsudkom sp. zn. 9So/138/2011 z 22.\naugusta 2012, v ktorom konštatoval, že „odporkyňa po zohľadnení všetkých období dôchodkového\npoistenia a všetkých osobných vymeriavacích základov mala povinnosť vypočítať sumu dôchodkovej\ndávky, ktorá by sa mala znížiť o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba\nslužby zhodnotená na určenie sumy príspevku alebo výsluhového dôchodku za celé roky poistenia, čo\n\nby zodpovedalo čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach\nuverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Za primerané (s odkazom na čl. 39 Ústavy\nSlovenskej republiky) pritom označil také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia\nbez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa\nvyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia) alebo iba vo všeobecnom systéme\nsociálneho poistenia.“\n60. Odvolací súd poukazuje na to, že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/151/2016 z 27.\njúna 2018 bol napadnutý sťažnosťou na Ústavnom súde SR, ktorý sťažnosť odmietol uznesením sp.\nzn. IV. ÚS 624/2018-17 zo 16. novembra 2018, v ktorom uviedol: „Treba prisvedčiť navrhovateľovi,\nže zákonodarca doteraz na vykonanie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 neustanovil možnosť a postup\nkrátenia starobného dôchodku v prípade jeho súbehu s výsluhovým dôchodkom z osobitného systému\nsociálneho zabezpečenia. Taktiež je však potrebné zdôrazniť aj to, že zákon č. 461/2003 Z. z. priamo z\nustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 od. 5 vylúčil možnosť započítania obdobia služby policajta, získaného\nv rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok (minimálne 15 rokov) do obdobia dôchodkového\npoistenia. Len výkladom relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný\ns Ústavou Slovenskej republiky, najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový\ndôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v\nstarobe, ktorú má na mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Bez tejto judikatúry by odporkyňa pre nárok na\nstarobný dôchodok v zmysle vyššie uvedených ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom\npoistení vôbec nemohla pre nárok a výšku starobného dôchodku započítať navrhovateľovi dobu služby\nv Policajnom zbore. Súčasne je potrebné skonštatovať, že napriek už ustálenej judikatúre najvyššieho\nsúdu ohľadom nároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zákonodarca doteraz\nv súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 legislatívne neupravil osobitný spôsob výpočtu a krátenia\nstarobného dôchodku. Pri absencii takej úpravy (rovnako ako pri pretrvávajúcej absencii zohľadnenia\ndoterajšej judikatúry zákonnou úpravou nároku poberateľov výsluhových dôchodkov na zohľadnenie\nobdobia služby zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok aj na účely nároku a výšky starobného\ndôchodku) je potom úlohou súdu vysporiadať sa s touto „dierou v zákone“ tak, aby bolo zachované\nústavou garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe“.\n61. Citované rozhodnutie ústavného súdu nie je ojedinelým rozhodnutím. Mechanizmus krátenia\nstarobného dôchodku poistencom, ktorým vznikol nárok aj na výsluhový dôchodok, a to tak, že krátenie\nje možné vykonať len pomerne k počtu rokov rozhodných pre výpočet ich výsluhového dôchodku k\ncelkovej dobe poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, najviac však o sumu výsluhového\ndôchodku, odobril vo svojej judikatúre ústavný súd aj v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 389/2017, IV. ÚS\n270/2018.\n62. Vychádzajúc zo skutkových okolností daného prípadu vyplývajúcich z administratívneho spisu\npoukazom na závery uvedené vyššie najvyšší súd považoval námietky navrhovateľa uvedené v\nopravnom prostriedku a následne v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli\nspochybniť vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí odporkyne a ich súladnosť so zákonom.\n63. Vzhľadom na uvedené dôvody, odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako súdu\nprvostupňového podľa § 219 ods. 1 OSP a § 492 ods. 1, 2 SSP z dôvodu jeho vecnej a právnej správnosti\npotvrdil.\n64. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s\n§ 492 ods. 1, 2 SSP navrhovateľovi náhradu trov tohto konania nepriznal pre jeho neúspech v tomto\nkonaní.\n65. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazoval na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4So/189/2007\nz 29.5.2008, v danom prípade nebolo možné naň prihliadať, keďže súdy v uvedenej veci vychádzali z\niných skutkových a teda následne aj právnych skutočností.\n66. Záverom odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že napriek tomu, že v dôsledku odvolaní\n(kasačných sťažností) účastníkov konania bolo najvyššiemu súdu predložené krajskými súdmi viacero\nvecí s obdobnou problematikou, povinnosťou odvolacieho súdu tak, ako aj krajského súdu ako\nsúdu prvého stupňa, je zaoberať sa každou vecou samostatne a povinnosťou súdu je posudzovať\n\nzákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu individuálne a nezávisle od\niných správnych rozhodnutí ako individuálnych správnych aktov a pokiaľ sú predmetom súdneho\nprieskumu, nezávisle od iných rozhodnutí súdu v obdobných veciach.\n67. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}