{"guid": "b892b4f3-65b3-4bee-8152-2bac3e9f5b59:fc3487a0-25a8-44c0-b503-0c445f432f05", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:3013200668.1", "spisova_znacka": "5Sžo/4/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/4/2018 z 30. 5. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2019, sp. zn. 5Sžo/4/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:3013200668.1", "identifikacne_cislo": "3013200668", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2019-05-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39a", "nazov": "§ 39a zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-39a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/135", "nazov": "zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/135", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/135-1961"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-3d.odsek-2", "nazov": "§ 3d ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-3d.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-3d"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-39a", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-3d"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fc3487a0-25a8-44c0-b503-0c445f432f05", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:3013200668.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:3013200668.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:3013200668.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžo/4/2018\n3013200668\n30. 05. 2019\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2019:3013200668.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcov: 1. Š.\nX., bytom X. XXX, 2. X. W., bytom X. XXX, 3. Y. W., bytom X. XXX, 4. N.. T. L., bytom X. XX, 5. Z. V.,\nbytom X. XXX, 6. G. V., bytom X. XXX, 7. T.. T. C., bytom X. XX, 8. T. C., bytom X. XX, 9. Y. W., bytom X.\nXX, 10. T. O., bytom X. XXX, 11. Ľ. O., bytom X. XXX, 12. Q. R., bytom X. XXX, 13. T. X., bytom X. X, 14.\nT. X., bytom X. X, 15. Y. W., bytom X. XX, 16. H. W., bytom X. XX, 17. N.. T. W., bytom X. XX, 18. V. X.,\nbytom X. XX, 19. T. T., bytom X. XXX, 20. H. X., bytom X. XX, 21. Y. P., bytom X. XX, 22. T. P., bytom X.\nXX, 23. Ľ. P., bytom X. XX, 24. Y. X., bytom X. XX, 25. W. X., bytom X. XX, 26. W. X., bytom X. XX, 27.\nĽ. P., bytom X. X, 28. O. V., bytom X. X, 29. Y. Y., bytom X. X, 30. H. X., bytom X. XX, 31. Ľ. W., bytom\nX. X, 32. Z. W., bytom X. X, 33. I. W., bytom X. X, 34. X. X., bytom X. XXX, 35. Y. X., bytom X. XXX, 36.\nJC. X., bytom X. XXX, 37. Y. Š., bytom X. XX, 38. T. Š., bytom X. XX, 39. T. Š., bytom X. XX, 40. T. S.,\nbytom X. XX, 41. T. X., bytom X. XX, 42. T. X., bytom X. XX, 43. N. L., bytom X. X, 44. P. L., bytom X. X,\n45. Y. L., bytom X. 1, 46. T. W., bytom X. XX, 47. T. J., bytom X. XXX, 48. V. O., bytom X. XX, 49. Y. L.,\nbytom X. XX, 50. T. L., bytom X. XX, 51. Y. L., bytom X. XX, 52. K. P., bytom X. XXX, 53. W. T., bytom X.\nXXX, 54. Y. T., bytom X. XXX, 55. Q. L., bytom X. XXX, 56. N. Z., bytom X. XX, 57. Y. Z., bytom X. XX,\n58. Y. Z., bytom X. XX, 59. Š.O. X., bytom X. XXX, 60. T. X., bytom X. XXX, 61. Z. X., bytom X. XXX, 62.\nT. X., bytom X. XXX, 63. Z. W., bytom X. X, 64. Ľ. W., bytom X. X, 65. J. B., bytom X. X, 66. H. B., bytom\nX. X, 67. J. G., bytom X. X, 68. U. G., bytom X. X, 69. T. X., bytom X. X, 70. Y. X., bytom X. X, 71. T. X.,\nbytom X. X, 72. T. X., bytom X. X, 73. O. V., bytom U. XX/X, B. J., 74. H. V., bytom U. XX/X, B. J., 75. N..\nT. L., bytom X. XX, 76. T. X., bytom X. XX, 77. T. V., bytom X. XX, 78. T. X., bytom X. XX, zastúpených\nMgr. Michalom Urbanom, advokátom so sídlom Šafárikova 12, Trenčín, proti žalovanému: Okresný úrad\nTrenčín, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Hviezdoslavova 3, Trenčín (predtým Obvodný úrad\nTrenčín, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Hviezdoslavova 3, Trenčín) za účasti Generálnej\nprokuratúry Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava a pribratých účastníkov: 1. Spoločnosť\nStredné Považie a.s., so sídlom Opatovská 1735, Trenčín, IČO: 34 119 647, zastúpená Barger Prekop\ns.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 36 869 724, 2. LESY Slovenskej republiky, štátny podnik,\nso sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, 3. Slovenský pozemkový fond, so sídlom\nBúdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 4. Urbárska obec Piechov, pozem. spol., so sídlom Bolešov 50,\nIČO: 42 285 411, 5. Obec Bolešov, so sídlom Bolešov 78, IČO: 00 317 080, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia Obvodného úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky č. OVBP 2013-259/1217-6/\nPa z 10. mája 2013, o odvolaní žalobcov a o odvolaní pribratého účastníka v 1. rade proti rozsudku\nKrajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/133/2013-400 z 20. mája 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/133/2013-400 z 20.\nmája 2015 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\n\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č.k. 13S/133/2013-400 z 20. mája 2015 z\ndôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“)\nzrušil rozhodnutie žalovaného (predtým Obvodný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky) č.\nOVBP 2013-259/1217-6/Pa z 10. mája 2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovanému\nuložil krajský súd povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu iných trov konania 70,- € za zaplatený súdny\npoplatok a náhradu trov právneho zastúpenia 502,47 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám\nich advokáta.\nBývalý Obvodný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OVBP 2013-259/1217-6/\nPa z 10. mája 2013 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len\n„správny poriadok“) zamietol odvolanie a potvrdil územné rozhodnutie Obce Bolešov (ďalej aj „stavebný\núrad“ alebo „správny orgán prvého stupňa“) č. 135/2012-TS1-A/10 z 26. septembra 2012 (ďalej aj\n„prvostupňové rozhodnutie“) vydané podľa § 39a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a\nstavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) o umiestnení stavby „Prístupová komunikácia ku\nskládke odpadov Luštek Dubnica nad Váhom“ na pozemkoch parc.č. KN-E XX/X (pôvodné katastrálne\núzemie L.), XX/X (pôvodné katastrálne územie L.), XXXX/X, XX (pôvodné katastrálne územie L.), XXXX/\nX, (KN-C XXX, pôvodné katastrálne územie L.), XXX/XXX (pôvodné katastrálne územie L.), KN-C XXX/\nX katastrálne územie X., podľa výkresu č. 3 „Situácia na podklade KN“ z dokumentácie pre územné\nrozhodnutie vypracovanej N.. N. P..\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že vychádzajúc zo zásady, že cesty II. a III. triedy musia\nbyť vo vlastníctve samosprávneho kraja [§ 3d ods. 2 veta prvá zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných\nkomunikáciách (cestný zákon)] rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci. Podľa krajského súdu vo veci nebolo sporné, že záväzná časť územného plánu obce Bolešov\nstanovuje, že od mosta cez Váh po cestu II/507 bude realizovaná cesta III. triedy. Spornou bola podľa\nkrajského súdu otázka právneho posúdenia a to, či umiestňovaná stavba spĺňa atribúty cesty III. triedy\na teda, či napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je vydané\nv súlade s územným plánom obce Bolešov. Krajský súd poukázal na to, že v predmetnej veci správny\norgán prvého stupňa podľa § 39a stavebného zákona vydal navrhovateľovi Spoločnosť Stredné Považie,\na.s. rozhodnutie o umiestnení stavby s tým, že stavba je podľa § 43a písm. a/ stavebného zákona\núčelovou komunikáciou. Pokiaľ v záväznej časti územného plánu obce Bolešov je uvedené, že sa\nod mosta cez Váh po cestu II/507 bude realizovať cesta III. triedy, nemôže byť potom prvostupňové\nrozhodnutie a následne rozhodnutie žalovaného vydané v tom zmysle, že umiestňovaná stavba je\núčelovou komunikáciou. Na to, aby sa mohlo konštatovať, že vydané rozhodnutie je v súlade s územným\nplánom obce Bolešov podľa krajského súdu nepostačuje, že umiestňovaná stavba - cestná komunikácia\nspĺňa atribúty cesty III. triedy z hľadiska technického, ale je potrebné, aby spĺňala atribúty cesty III.\ntriedy aj z právneho hľadiska, čo v danom prípade splnené nie je, keďže táto cestná komunikácia je\nvo vlastníctve Spoločnosti Stredné Považie, a.s., čo je v rozpore s ustanovením § 3d ods. 2 veta prvá\ncestného zákona, v zmysle ktorého cesty II. triedy a III. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez\nobce sú vo vlastníctve samosprávneho kraja, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Krajský súd v tejto\nsúvislosti doplnil, že žiadny osobitný predpis neustanovuje, že súdenej veci sa týka výnimka zo zásady,\nže cesta III. triedy musí byť vo vlastníctve samosprávneho kraja. Preto pokiaľ umiestňovaná stavba je\nvo vlastníctve právnickej osoby Spoločnosť Stredné Považie, a.s., ide podľa krajského súdu o rozpor\nso záväznou časťou územného plánu obce Bolešov, na ktorú vadu bol žalovaný povinný prihliadnuť, a\npokiaľ tak neurobil, zaťažil svoje rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOstatné žalobné námietky neboli podľa krajského súdu buď spôsobilé na súdny prieskum vzhľadom na\nkoncentračnú zásadu podľa § 36 ods. 1 stavebného zákona alebo boli nedôvodné.\nPriznanú sumu náhrady trov právneho zastúpenia žalobcom krajský súd odôvodnil tým, že základnou\nsadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo veciach zastupovania v konaniach podľa\npiatej časti OSP je podľa § 11 ods. 4 veta prvá vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len\n„vyhláška č. 655/2004 Z.z.“) jedna šestina výpočtového základu, čo je v roku 2013 suma 130,16 € a v\n\nroku 2015 suma 139,83 €. Žalobcovia boli v konaní úspešní, preto im krajský súd podľa § 250k ods. 1\nOSP priznal náhradu za zaplatený súdny poplatok 70,- € (iné trovy konania) a náhradu trov právneho\nzastúpenia za dva úkony právnej služby po 130,16 € - prevzatie a príprava zastúpenia (§ 13a ods. 1\npísm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) a podanie žaloby na súd (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004\nZ.z.), za jeden úkon právnej služby v sume 139,83 € - účasť na pojednávaní súdu dňa 22. apríla 2015 (§\n13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), za jeden úkon právnej služby v sume 69,92 Eur - účasť\nna pojednávaní súdu dňa 20. mája 2015, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia (§ 13a ods. 1\npísm. d/ v spojení s § 13a ods. 4 veta prvá vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), plus 2 x režijný paušál 7,81 € a\n2 x režijný paušál 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.).\nNepriznanie časti náhrady trov právneho zastúpenia žalobcom krajský súd odôvodnil tým, že vyčíslenie\ntrov právneho zastúpenia v sume 18.129,89 Eur advokátom žalobcov nemá oporu v zákone z viacerých\ndôvodov. Vychádzajúc zo zásady, že úspešnému účastníkovi sa priznávajú len účelne vynaložené\nnáklady krajský súd uviedol, že označenie sedemdesiatdeväť osôb v správnej žalobe je neúčelné,\nnakoľko s prihliadnutím na koncentračnú zásadu podľa stavebného zákona mohol krajský súd podrobiť\nsúdnemu prieskumu len žalobné námietky, ktoré boli vznesené pred správnym orgánom prvého stupňa\nv lehote do 14. mája 2012, pričom takéto námietky boli vznesené iba zo strany sedemnástich osôb. V\nzmysle § 250 ods. 1 veta druhá OSP bolo podľa krajského súdu úplne postačujúce, aby v súdenej veci\nako žalobca bola označená čo i len jedna osoba z osôb, ktoré v lehote do 14. mája 2012 podali námietky\na ostatné osoby by krajský súd do konania pribral. Krajský súd poukázal tiež na to, že v prejednávanej\nveci bola dôvodná len jedna námietka žalobcov.\nV lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 prvá veta OSP) podal proti rozsudku\nkrajského súdu odvolanie pribratý účastník v 1. rade, namietajúc, že rozhodnutie krajského súdu\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP).\nPoukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžp/12/2011 z 23. novembra\n2011 pribratý účastník v 1. rade v odvolaní uviedol, že vyriešenie otázky vlastníctva stavby nie je\nzákonným predpokladom na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby podľa § 39a stavebného zákona.\nKrajský súd podľa pribratého účastníka v 1. rade nevzal do úvahy vyjadrenie obce Bolešov, podľa ktorého\nje navrhovaná stavba v súlade s územným plánom obce Bolešov, pričom ide o najpovolanejší výklad\núzemného plánu, pretože sa k nemu vyjadril ten, kto ho schvaľoval, teda obec.\nPribratý účastník v 1. rade poukázal na § 8 stavebného zákona a uviedol, že z hľadiska priestorového\nusporiadania a funkčného využitia územia, čo je podstatou územnoplánovacej dokumentácie,\npredmetná cesta, ktorá spĺňa technické parametre cesty III. triedy nemôže byť a nie je v rozpore s\núzemnoplánovacou dokumentáciou obce Bolešov.\nKrajský súd podľa pribratého účastníka v 1. rade pri svojom rozhodovaní nevychádzal zo zmyslu\núzemného plánu obce Bolešov ale prísne formalisticky sa upol na kritérium, ktoré nie je pre vec\nrozhodujúce. Ak platí, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z\nhľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale\npredovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS\n71/2013-36 z 23. mája 2013), potom uvedené argumentom a maiori ad minus musí podľa pribratého\núčastníka v 1. rade platiť aj o všeobecne záväzných nariadeniach prijatých obcou, ktorými sa záväzná\nčasť územného plánu schvaľuje. Účelom ustanovení cestného zákona, ktoré upravujú vlastníctvo\njednotlivých pozemných komunikácií, je podľa pribratého účastníka v 1. rade zabezpečiť ich verejnú\ndostupnosť a financovanie ich správy a údržby. Predmetná cesta je preskúmavaným rozhodnutím\no umiestnení stavby jasne určená ako verejne prístupná a navyše je formálne určená ako účelová\nkomunikácia, ktorá v zmysle cestného zákona môže byt' vo vlastníctve právnických osôb.\nNa základe uvedeného pribratý účastník v 1. rade navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nrozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, alebo aby rozsudok krajského\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nŽalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu pribratého účastníka v 1. rade uviedli, že s poukazom na § 38\nstavebného zákona nie je pravdou, že v konaní o umiestnení stavby nie je potrebné riešiť otázku\n\nvlastníctva a vzťah k pozemku. Žalobcovia zotrvali na tom, že žalobou napadnuté rozhodnutia sú v\nrozpore s územným plánom obce Bolešov.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu pribratého účastníka v 1. rade uviedol, že predmetom územného\nkonania bolo umiestnenie stavby - účelovej komunikácie, ktorá bola navrhnutá a umiestnená do\núzemia v technických parametroch zodpovedajúcich ceste III. triedy. Predmetná komunikácia preto\npodľa názoru žalovaného môže byť dočasne vo vlastníctve navrhovateľa územného konania a nie\nje zákonnou podmienkou, že takáto komunikácia musí byť v správe samosprávneho kraja, keďže\nnie je zatiaľ cestou III. triedy, aj keď z hľadiska technického takéto parametre spĺňa a vo výhľade\npodľa územnoplánovacej dokumentácie ňou má byť. Žalovaný poukázal na to, že predmetnú cestnú\nkomunikáciu bude prevádzkovať stavebník iba po určitú dobu, kým nebude uzatvorená skládka odpadov\nLuštek, o čom svedčí aj zmluva uzavretá medzi stavebníkom a obcou Bolešov o odovzdaní tejto\nkomunikácie obci po uzatvorení skládky odpadov.\nV územnom pláne obce Bolešov nie je podľa žalovaného jednoznačne určené, že umiestňovaná cestná\nkomunikácia v dotknutom priestore musí byť len cesta III. triedy. V zmysle územného plánu obce Bolešov\nje možné z hľadiska priestorového usporiadania a funkčného využitia dotknutého územia umiestniť na\nňom aj účelovú príjazdovú a prístupovú komunikáciu, prípadne zbernú komunikáciu.\nŽalovaný poukázal tiež na to, že k dokumentácii pre územné rozhodnutie sa súhlasne vyjadrili všetky\ndotknuté orgány, a to aj orgány územného plánovania, teda obec Bolešov a Trenčiansky samosprávny\nkraj. Podmienky vyplývajúce z týchto záväzných stanovísk boli premietnuté do výrokovej časti územného\nrozhodnutia. V žiadnom z týchto stanovísk nie je uvedené, že by územným rozhodnutím umiestnená\nstavba účelovej komunikácie bola v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou platnou pre dané\núzemie.\nZ uvedených dôvodov sa žalovaný stotožnil s odvolacím návrhom pribratého účastníka v 1. rade.\nV lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 prvá veta OSP) podali proti výroku\nrozsudku krajského súdu o náhrade trov konania odvolanie žalobcovia, namietajúc, že rozhodnutie\nkrajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP).\nŽalobcovia poukázali na § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., v ktorom je stanovený systém výpočtu\ntarifnej odmeny advokáta pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Odôvodnenie nepriznania\nčasti náhrady trov právneho zastúpenia krajským súdom nemá podľa žalobcov oporu v zákone.\nPodľa žalobcov je nemysliteľné, aby pri zrušení celého napadnutého rozhodnutia bola miera úspechu\nposudzovaná podľa množstva úspešných žalobných dôvodov, zvlášť keď sa jedná o pochybenie orgánu\nštátnej správy. Žalobcovia poukázali na to, že v tomto prípade každý z nich musí zaplatiť advokátovi\nodmenu a zároveň podľa § 142 ods. 1 OSP má každý úspešný žalobca právo na náhradu trov konania\nproti žalovanému. Žalobcovia namietali, že krajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v tomto\nprípade postačovalo, aby žalobu podal len jeden zo žalobcov, avšak nijakým spôsobom nezohľadnil\npráva ostatných žalobcov, ktorí mali záujem podať žalobu a túto aj podali. Názorom krajského súdu,\nkoľko osôb má byť žalobcom vo veci, sa podľa žalobcov neprimerane zasahuje do práva žalobcov\nna súdnu ochranu. Na podporu svojich tvrdení poukázali žalobcovia na uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp.zn. 1Sžo/105/2007 z 5. februára 2008, ako aj na uznesenie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky č.k. IV. ÚS 510/2012-9 z 9. októbra 2012. Žalobcovia ďalej uviedli, že v tomto\nkonaní majú povinnosť byť zastúpený advokátom, avšak zároveň je ich právom podať žalobu vo\nveci a žiadať náhradu trov konania. Podľa žalobcov v napadnutom rozsudku absentuje akékoľvek\nprávne odôvodnenie k dôvodom, pre ktoré im krajský súd uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia\nnepriznal. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp.zn. 2 Cdo 238/2008 z 30. novembra 2009. Ak by žalobcovia boli pribratí do konania v zmysle\n§ 250 ods. 1 OSP, týmto procesným postavením a tiež nemožnosťou vyjadrenia v žalobe by sa\ndostali do horšieho právneho postavenia. Žalobcovia taktiež poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp.zn. 7Sžo/32/2016 z 30.11.2016.\nNa základe uvedeného žalobcovia navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok\nkrajského súdu vo výroku o náhrade trov konania zmenil a priznal žalobcom náhradu iných trov konania\n70,- Eur za zaplatený súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia 18.129,89 Eur, alebo aby\n\nrozhodnutie krajského súdu v tejto časti zrušil, a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovia si zároveň\nuplatnili náhradu trov odvolacieho konania.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov proti výroku rozsudku krajského súdu o náhrade trov konania\nuviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom krajského súdu vyjadreným v odôvodnení rozsudku.\nPribratý účastník v 1. rade dňa 15. júna 2016 doručil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky podanie z\ntoho istého dňa označené ako „Rozpracovanie odvolacích dôvodov uvedených v odvolaní spoločnosti\nz 13. júla 2015“.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd rozsudkom sp.zn. 5Sžo/179/2015 z 19. októbra\n2017 podľa § 250ja ods. 3 druhá veta OSP a § 219 ods. 1 OSP rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k.\n13S/133/2013-400 z 20. mája 2015 ako vecne správny potvrdil a účastníkom náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal. Na námietky pribratého účastníka v 1. rade obsiahnuté v podaní z 15. júna 2016\noznačenom ako „Rozpracovanie odvolacích dôvodov uvedených v odvolaní spoločnosti z 13. júla 2015“,\nodvolací súd s poukazom na § 204 ods. 1 OSP neprihliadol s odôvodnením, že tieto pribratý účastník\nv 1. rade vzniesol po uplynutí lehoty na podanie odvolania, keď uvedené podanie bolo na Najvyšší súd\nSlovenskej republiky osobne podané dňa 15. júna 2016, pričom lehota na podanie odvolania pribratému\núčastníkovi v 1. rade uplynula dňom 16. júla 2015.\nProti uvedenému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podal pribratý účastník v 1.\nrade sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky, v ktorej namietal, že Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky porušil jeho práva tým, že neprihliadol na argumentáciu sťažovateľa obsiahnutú v podaní\n„Rozpracovanie odvolacích dôvodov uvedených v odvolaní spoločnosti z 13. júla 2015“, nevysporiadal\nsa s ňou v odôvodnení napadnutého rozsudku, a preto nedal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na podstatné\notázky a námietky spochybňujúce závery rozsudku krajského súdu.\nÚstavný súd Slovenskej republiky nálezom č.k. IV. ÚS 291/2018-38 z 15. augusta 2018 rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžo/179/2015 z 19. októbra 2017 zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie. V odôvodnení nálezu Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že v napadnutom\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chýba také odôvodnenie, ktoré súvisí s podrobením\nprieskumu doručeného podania sťažovateľa (rozpracovanie odvolacích dôvodov) vo vzťahu a v\nsúvislostiach k rozšíreniu či už rozsahu alebo samotných dôvodov odvolania. Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky uložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky povinnosť ustáliť, či niektorá z argumentačných\nlínií sťažovateľa v rozpracovaní odvolania nadväzuje na argumentáciu sťažovateľa v odvolaní. Ak bude\nnadväzovať, vysporiada sa s ňou hmotnoprávne v rámci podaného odvolania, ak pôjde o nové odvolacie\ndôvody, zdôvodní, prečo ich nemožno podriadiť pod argumentáciu v odvolaní.\nPo zrušení napadnutého rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a vrátení veci na ďalšie\nkonanie sa Najvyšší súd Slovenskej republiky, viazaný právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, zaoberal podaním pribratého účastníka v 1. rade z 15. júna 2016 označeným ako\n„Rozpracovanie odvolacích dôvodov uvedených v odvolaní spoločnosti z 13. júla 2015“.\nV tomto podaní pribratý účastník v 1. rade namietal, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil,\npretože vychádzal z nesprávneho podkladu o obsahu Územného plánu Obce Bolešov. Z rozsudku\nkrajského súdu nie je podľa neho zrejmé, z akých informácií krajský súd vychádzal pri zhodnotení\nobsahu tohto územného plánu. Územný plán podľa pribratého účastníka v 1. rade neustanovuje, že\numiestňovaná komunikácia v dotknutom území môže byť len cesta III. triedy. V tejto súvislosti poukázal\nna to, že:\n1. Z hľadiska požiadavky riešenia rozvoja územia Obce Bolešov v časti dopravy a dopravného vybavenia\nje v územnom pláne „navrhnuté dopravné prepojenie cesty II/507 z Dubnice nad Váhom od mosta\ncez rieku Váh, s vyústením medzi obcami Bolešov a Borčice“. Daná časť územného plánu neurčuje\nprávne vymedzenie tohto dopravného prepojenia ako cestu III. triedy podľa zákona o pozemných\nkomunikáciách.\n2. V časti 2.12.1.2. územného plánu, obsahujúcej návrh cestnej komunikačnej siete v obci je v\ndotknutom území navrhnuté „dopravné prepojenie cesty II/507 z Dubnice nad Váhom od mosta cez\nrieku Váh, s vyústením medzi obcami Bolešov a Borčice“ a ani táto časť územného plánu neurčuje\n\nprávne vymedzenie daného dopravného prepojenia ako cestu III. triedy podľa zákona o pozemných\nkomunikáciách.\n3. Uvedená komunikácia je v územnom pláne označovaná aj ako „účelová príjazdná a prístupová\nkomunikácia“, „zberná komunikácia nadmiestneho významu B3“ a „zberná komunikácia funkčnej triedy\nB3“.\n4. Záväzná časť územného plánu určuje pre oblasť území verejného dopravného vybavenia záväzné\nprípustné funkčné využitie územia „dopravné stavby a zariadenia“ a záväzné neprípustné (nevhodné)\nfunkčné využitie územia výlučne „aktivity a činnosti, ktoré nesúvisia so zabezpečovaním dopravnej\nvybavenosti územia“.\n5. Územný plán v záväznej časti uvádza, že v Dotknutom území je potrebné „rezervovať koridor pre\ndostavbu cesty III. triedy od mosta po cestu II/507“. Z uvedeného však podľa pribratého účastníka v 1.\nrade nijakým spôsobom nevyplýva, že v dotknutom území nie je možné realizovať žiadne iné stavby.\nÚzemný plán podľa pribratého účastníka v 1. rade neurčuje, že jediným možným využitím dotknutého\núzemia je realizácia cesty III. triedy. Územný plán v danom území počíta s verejnou cestnou\nkomunikáciou, pričom jej právne zaradenie nie je špecifikované. Podľa záväzných častí Územného plánu\nje v dotknutom území povolené realizovať „dopravné stavby a zariadenia“, pri splnení podmienky, že\nbude do budúcnosti zachovaná možnosť dostavby cesty III. triedy od mosta po cestu II/507, t.j. dotknuté\núzemie bude rezervované pre dostavbu cesty III. triedy.\nRealizácia stavby v dotknutom území je podľa pribratého účastníka v 1. rade plne v súlade s vyššie\nuvedeným, keďže stavba ako verejná komunikácia je dopravnou stavbou a možnosť dostavby cesty III.\ntriedy zostáva zachovaná. Krajský súd sa podľa pribratého účastníka v 1. rade s uvedeným nijakým\nspôsobom nevysporiadal, ani uvedené skutočnosti neskúmal, iba bez ďalšieho uzavrel, že obsah\núzemného plánu nie je sporný. V tejto súvislosti poukázal pribratý účastník v 1. rade na vyjadrenie\nžalovaného z 5. augusta 2015, v ktorom sa uvádza, že územný plán neobsahuje bezvýhradnú povinnosť\nrealizovať v dotknutom území cestu III. triedy.\nPodľa pribratého účastníka v 1. rade nie je úvaha krajského súdu o potrebe splnenia atribútov cesty\nIII. triedy z právneho hľadiska zrozumiteľná. Z rozhodnutia krajského súdu nie je podľa neho zrejmé,\nči súd má za to, že v danom prípade by navrhovateľom v územnom konaní mal byť samosprávny kraj\na v takom prípade by údajná nezákonnosť bola zhojená alebo jeho úvaha smeruje k iným záverom\n(napríklad k zmene vlastníctva komunikácie po jej vybudovaní). Umiestňovaná stavba nie je cesta III.\ntriedy a nikdy nebola v konaní označovaná ako cesta III. triedy. Preto akékoľvek úvahy o potrebe splnenia\natribútov cesty III. triedy z právneho hľadiska a teda (zrejme) zmena účastníctva v konaní, resp. zmena\nvlastníctva komunikácie nie sú namieste. Naopak zo spisu je zrejmé, že navrhovaná komunikácia je\nverejnou účelovou komunikáciou. Skutočnosť, že jej vlastníkom je pribratý účastník v 1. rade je preto\nplne v súlade s právnymi predpismi.\nZ vyššie uvedeného je podľa pribratého účastníka v 1. rade zrejmé, že v súlade s územným plánom je\nv dotknutom území taká stavba, ktorá súvisí so zabezpečením dopravnej vybavenosti tohto územia a\nsúčasne do budúcnosti zachová možnosť dostavby cesty III. triedy od mosta po cestu II/507. Uvedené\npodmienky sú podľa pribratého účastníka v 1. rade pre posúdenie súladu stavby s územným plánom\nobce rozhodujúce.\nK prvej podmienke pribratý účastník v 1. rade uviedol, že nie je sporné, že stavba ako verejná účelová\nkomunikácia je dopravnou stavbou a nepochybne súvisí so zabezpečením dopravnej vybavenosti\ndotknutého územia. Ide o verejnú komunikáciu, ktorá zabezpečuje odbremenenie ulíc od prejazdu\nkamiónov, zlepšuje životné prostredie obyvateľov obce, nakoľko znižuje prašnosť a koncentráciu\nvýfukových plynov v Obci Bolešov a zvyšuje bezpečnosť cestnej premávky tým, že znižuje množstvo\nkamiónov prechádzajúcich cez zastavané územie obce a zabezpečuje verejne prístupné prepojenie\nmosta cez Váh po cestu II/507.\nAj podmienka zachovania možnosti dostavby cesty III. triedy od mosta cez Váh po cestu II/507 je podľa\npribratého účastníka v 1. rade splnená. Stavba spĺňa všetky parametre cesty III. triedy. Navrhovaná\nživotnosť takto vybudovanej stavby je 30 rokov. Pribratý účastník v 1. rade má v úmysle stavbu užívať\nako prístupovú cestu po dobu cca 10 rokov a následne túto spolu s pozemkami za odplatu 1 €\nprevedie na Obec Bolešov. Obec tak v podstate bezodplatne získa vybudovanú cestnú komunikáciu s\n\nparametrami cesty III. triedy. Obec môže následne v spolupráci so samosprávnym krajom jednoduchým\npreklasifikovaním uvedenú stavbu zaradiť ako cestu III. triedy do cestnej siete. Navyše súdy nie sú\noprávnené nariaďovať obciam resp. samosprávnym krajom kedy a ako realizovať plánovanie a výstavbu\ncestných komunikácii. Uvedené je v zmysle zákona plne v kompetencii obcí resp. samosprávneho kraja.\nÚzemný plán obce nestanovuje presný termín, dokedy musia byť ciele tam uvedené dosiahnuté.\nPribratý účastník v 1. rade tiež namietal, že súd nie je oprávnený interpretovať územný plán, keďže jeho\ninterpretácia je na jeho tvorcovi, ktorý ho interpretuje v rámci správnej úvahy. Preto výlučne iba Obec\nBolešov ako obstarávateľ územného plánu je oprávnená v rámci svojej správnej úvahy interpretovať\núzemný plán a posudzovať, či stavba je v súlade so zásadami a regulatívmi územného plánu. Krajský\nsúd bol v tejto súvislosti oprávnený skúmať iba to, či obec pri rozhodovaní nevybočila z medzí a hľadísk\nustanovených zákonom.\nV závere pribratý účastník v 1. rade namietal, že krajský súd konal nad rámec žaloby, keď rozhodnutie\nžalovaného zrušil z iného dôvodu ako sa domáhali žalobcovia. Námietku, že dotknutá stavba nespĺňa\natribúty cesty III. triedy z právneho hľadiska, žalobcovia v žalobe vôbec neuvádzali.\nK podaniu pribratého účastníka v 1. rade z 15. júna 2016 sa vyjadrili žalobcovia a Krajská prokuratúra\nTrenčín.\nŽalobcovia vo svojom vyjadrení navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu\nako vecne správny potvrdil. Uviedli, že pribratý účastník v 1. rade neuviedol v rozpracovaní odvolacích\ndôvodov žiadnu skutočnosť odôvodňujúcu zmenu rozhodnutia krajského súdu. Krajský súd odôvodnil\nrozhodnutie výkladom právnych predpisov a podmienok, za akých má byť cesta realizovaná, pričom\nnevykladal územný plán obce. Takisto krajský súd nerozhodol nad rámec žalobných námietok, keď\nžalobcovia na stranách 4 a 5 žaloby namietajú nesúlad stavby a napadnutého rozhodnutia s územným\nplánom obce.\nKrajská prokuratúra Trenčín sa v plnom rozsahu stotožnila so závermi krajského súdu, keď územné\nrozhodnutie Obce Bolešov o umiestnení stavby - účelovej komunikácie je v rozpore s Územným plánom\nObce Bolešov, v ktorého záväznej časti je uvedené, že v dotknutej časti územia sa má realizovať cesta III.\ntriedy a nie účelová komunikácia. Z uvedeného dôvodu navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nnapadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.\nPodaním z 24.01.2019 v nadväznosti na vstup Krajskej prokuratúry Trenčín vstúpila do konania v zmysle\n§ 46 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre Generálna prokuratúra Slovenskej republiky.\nPribratý účastník v 1. rade v podaní zo 7. mája 2019 uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky by\nmal na jeho podanie z 15. júna 2016 označené ako „Rozpracovanie odvolacích dôvodov uvedených v\nodvolaní spoločnosti z 13. júla 2015“ v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky prihliadnuť,\npretože nadväzuje na argumentáciu pribratého účastníka v 1. rade v podanom odvolaní. V tejto súvislosti\nzopakoval námietky uvedené v odvolaní 13. júla 2015 a v podaní z 15. júna 2016 a tiež uviedol,\nže vyjadrenie žalobcov a Krajskej prokuratúry Trenčín neobstoja, pretože neobsahujú žiadne nové\nargumenty.\nK argumentácii, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, pretože vychádzal z nesprávneho\npredpokladu o obsahu územného plánu pribratý účastník v 1. rade dodal, že územný plán nebránil\nvybudovaniu navrhovanej stavby, keď neurčoval, že jediným možným využitím dotknutého územia je\nrealizácia cesty III. triedy. K tvrdenému súladu navrhovanej stavby s územným plánom obce dodal, že\ntáto stavba nie je cestou III. triedy, ale účelovou komunikáciou, a preto záver rozsudku krajského súdu,\nže stavbu nevlastní samosprávny kraj, a teda údajne nespĺňa právne atribúty cesty III. triedy, neobstojí.\nK námietke, že krajský súd nebol oprávnený interpretovať zemný plán obce Bolešov pribratý účastník\nv 1. rade dodal, že súd nevie, aké ciele a zámery sledoval územným plánom ten, kto ho obstaral a\npoukázal na vyjadrenie Obce Bolešov, podľa ktorého je navrhovaná stavba v súlade s územným plánom.\nPribratý účastník v 1. rade zotrval aj na tom, že krajský súd nemohol zrušenie žalobou napadnutého\nrozhodnutia založiť na právnej otázke vlastníctva stavby, pretože žalobcovia takýto žalobný dôvod v\nžalobe neoznačili.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného\n\nodvolania pribratého účastníka v 1. rade a odvolania žalobcov (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá OSP), odvolania prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3\nOSP v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu pribratého\núčastníka v 1. rade vo veci samej, ako aj odvolaniu žalobcov proti výroku rozsudku krajského súdu o\nnáhrade trov konania nie je možné priznať úspech.\nPodľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), ak nie\nje ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti OSP predo dňom\nnadobudnutia jeho účinnosti.\nPodľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti OSP začaté predo dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nPredmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Obvodného úradu Trenčín,\nodbor výstavby a bytovej politiky č. OVBP 2013-259/1217-6/Pa z 10. mája 2013, ktorým podľa §\n59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie a potvrdil územné rozhodnutie obce Bolešov č.\n135/2012-TS1-A/10 z 26. septembra 2012 vydané podľa § 39a stavebného zákona o umiestnení stavby\n„Prístupová komunikácia ku skládke odpadov Luštek Dubnica nad Váhom“ na pozemkoch parc.č. KNE XX/X (pôvodné katastrálne územie L.), XX/X (pôvodné katastrálne územie L.), XXXX/X, XX (pôvodné\nkatastrálne územie L.), XXXX/X, (KN-C XXX, pôvodné katastrálne územie L.), XXX/XXX (pôvodné\nkatastrálne územie L.), KN-C XXX/X katastrálne územie X., podľa výkresu č. 3 „Situácia na podklade\nKN“ z dokumentácie pre územné rozhodnutie vypracovanej N.. N. P..\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§\n247 ods. 1 OSP).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania pribratého\núčastníka v 1. rade, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku krajského súdu a po oboznámení\nsa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku\nkrajského súdu vo veci samej. Závery krajského súdu spolu so správnou citáciou dotknutých právnych\nnoriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku vo veci\nsamej, preto sa s ním odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci\nkrajským súdom za správne, a aby odvolací súd nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v\nprejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozsudku krajského súdu dopĺňa ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 OSP).\nČo sa týka námietok pribratého účastníka v 1. rade obsiahnutých v podaní z 15. júna 2016 označenom\nako „Rozpracovanie odvolacích dôvodov uvedených v odvolaní spoločnosti z 13. júla 2015“, s týmito sa\nodvolací súd, viazaný právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, vysloveným v náleze č.\nk. IV. ÚS 291/2018-38 z 15. augusta 2018, vysporiadal hmotnoprávne.\nPodľa § 8 ods. 1 stavebného zákona územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové\nusporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj,\nživotné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného\nvyužívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny,\npre obce a časti obce.\nPodľa § 8 ods. 2 stavebného zákona územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria:\na) koncepcia územného rozvoja Slovenska,\n\nb) územný plán regiónu,\nc) územný plán obce,\nd) územný plán zóny.\nPodľa § 8 ods. 3 stavebného zákona územnoplánovacia dokumentácia je základným nástrojom\núzemného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie Slovenskej republiky, regiónov a obcí. Odvetvové\nkoncepcie ústredných orgánov štátnej správy a koncepcie rozvoja obcí a iné programy týkajúce\nsa hospodárskeho, sociálneho alebo kultúrneho rozvoja musia byť v súlade so záväznými časťami\núzemnoplánovacej dokumentácie (§ 13).\nPodľa § 11 ods. 1 stavebného zákona územný plán obce sa spracúva pre územie jednej obce alebo pre\núzemie dvoch alebo viacerých obcí.\nPodľa § 11 ods. 5 stavebného zákona územný plán obce ustanovuje najmä\na) zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti\nna okolité územie,\nb) prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch,\nc) zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby\nkrajiny vrátane plôch zelene,\nd) zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a\nvýznamných krajinných prvkov,\ne) hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len\n„zastavané územie“) a ostatným územím obce,\nf) zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia,\ng) plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny.\nPodľa § 13 ods. 1 prvá veta stavebného zákona územnoplánovacia dokumentácia sa člení na záväznú\nčasť a na smernú časť.\nPodľa § 13 ods. 2 stavebného zákona schvaľujúci orgán určí záväznú časť a smernú časť\núzemnoplánovacej dokumentácie. V záväznej časti vždy určí verejnoprospešné stavby a chránené časti\nkrajiny.\nPodľa § 13 ods. 3 písm. b/ stavebného zákona v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie\nsa schvaľujú zásady a regulatívy v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia\nobce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického\nvybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti\nkrajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných\nprvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane\nplôch zelene.\nPodľa § 26 ods. 3 stavebného zákona územné plány obcí a zón schvaľuje obec.\nPodľa § 27 ods. 3 stavebného zákona obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné\nčasti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením.\nPodľa § 27 ods. 6 stavebného zákona schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu\nzáväzným alebo smerným podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej\ndokumentácie, na územné rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb.\nPodľa § 32 stavebného zákona umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v\núzemí možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je\na) rozhodnutie o umiestnení stavby,\nb) rozhodnutie o využití územia,\nc) rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme,\nd) rozhodnutie o stavebnej uzávere.\nPodľa § 33 ods. 1 stavebného zákona na územné konanie je príslušný stavebný úrad.\n\nPodľa § 37 ods. 1 prvá veta stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú\núzemné plány obcí a zón.\nPodľa § 37 ods. 2 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z\nhľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov;\npreskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o\núzemí, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým\npožiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom,\nktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických\nzariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany\npoľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným\norgánom.\nPodľa § 37 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská\ndotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Stavebný\núrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou\ndokumentáciou.\nPodľa § 37 ods. 4 stavebného zákona ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1\naž 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1,\ns predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s\npredpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.\nPodľa § 39 stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný\núčel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a\nzámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v\núzemí a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických\nhodnôt v území, a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby\nsi v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov,\nprojektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa\nmusia zahrnúť do stavebného povolenia.\nPodľa § 39a ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok,\numiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na\nobsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej\nprílohe územného rozhodnutia.\nPodľa § 1 ods. 2 cestného zákona pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu,\nurčenia a technického vybavenia na\na) diaľnice,\nb) cesty,\nc) miestne komunikácie,\nd) účelové komunikácie.\nPodľa § 3d ods. 2 veta prvá cestného zákona cesty II. triedy a III. triedy vrátane ich prejazdných úsekov\ncez obce sú vo vlastníctve samosprávneho kraja, ak osobitný predpis neustanovuje inak.\nÚlohou a cieľom územného konania je vykonať požadované opatrenia v území tak, aby bola v plnom\nrozsahu zabezpečená ochrana záujmov spoločnosti ako celku pri súčasnom rešpektovaní oprávnených\nzáujmov fyzických osôb a právnických osôb.\nÚzemným rozhodnutím sa umiestňujú stavby na pozemku, mení sa využitie územia a chránia sa ním\ndôležité záujmy v území. Za územné rozhodnutie stavebný zákon označuje rozhodnutie o umiestnení\nstavby, rozhodnutie o využití územia, rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme a\nrozhodnutie o stavebnej uzávere (§ 32 stavebného zákona).\n\nPodľa stavebného zákona možno stavby v území umiestňovať len na základe rozhodnutia o umiestení\nstavby, ktorého právna úprava je obsiahnutá v § 39a stavebného zákona.\nZáväzným podkladom, z ktorého sa vychádza pri vydávaní územného rozhodnutia, ktorým je aj\nrozhodnutie o umiestnení stavby (§ 32 písm. a/ stavebného zákona), je územný plán obce (§ 27 ods.\n6 a § 37 ods. 1 prvá veta stavebného zákona).\nJe nepochybné, že v preskúmavanej veci pre vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby\npodľa § 39a stavebného zákona mal stavebnému úradu ako záväzný podklad slúžiť Územný plán Obce\nBolešov, schválený uznesením Obecného zastupiteľstva Obce Bolešov č. 14/2008 z 12. septembra\n2008 so záväznou časťou vyhlásenou všeobecne záväzným nariadením Obce Bolešov č. 2/2008 z 21.\ndecembra 2007 (ďalej len „Územný plán Obce Bolešov“).\nV zmysle § 37 ods. 2 stavebného zákona je povinnosťou stavebného úradu v územnom konaní\no umiestnení stavby preskúmať okrem iného aj súlad návrhu na vydanie územného rozhodnutia s\núzemným plánom obce, ako záväzným podkladom pre vydanie územného rozhodnutia (§ 27 ods. 6 a\n§ 37 ods. 1 prvá veta stavebného zákona).\nV § 37 ods. 4 stavebného zákona sú uvedené zákonné dôvody pre zamietnutie návrhu na vydanie\núzemného rozhodnutia, t.j. dôvody, ktoré bránia vydaniu územného rozhodnutia. Jedným z nich je aj\nnesúlad návrhu na vydanie územného rozhodnutia alebo predloženej dokumentácie s podkladmi pre\nvydanie územného rozhodnutia podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona, ktorým je aj územný plán obce.\nOdvolací súd zistil, že v záväznej časti Územného plánu Obce Bolešov (§ 13 ods. 1, ods. 2 a ods. 3\npísm. b/ stavebného zákona), konkrétne v bode 2.18.4. Zásady a regulatívy na umiestnenie verejného\ndopravného a technického vybavenia územia a v bode 2.18.10. Zoznam verejnoprospešných stavieb,\nje verejnoprospešná stavba od mosta cez Váh po cestu II/507 charakterizovaná ako cesta III. triedy.\nNapriek tomu Obec Bolešov ako stavebný úrad dňa 26. septembra 2012 pod č. 135/2012-TS1A/10 podľa § 39a stavebného zákona rozhodla o umiestnení stavby v dotknutom území „Prístupová\nkomunikácia ku skládke odpadov Luštek Dubnica nad Váhom“ s tým, že umiestňovaná stavba má byť\núčelovou komunikáciou podľa § 43a ods. 3 písm. a/ stavebného zákona. Bývalý Obvodný úrad Trenčín,\nodbor výstavby a bytovej politiky žalobou napadnutým rozhodnutím č. OVBP 2013-259/1217-6/Pa z 10.\nmája 2013 podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku uvedené územné rozhodnutie Obce Bolešov potvrdil.\nNa základe uvedeného dospel odvolací súd rovnako ako krajský súd k záveru, že územné rozhodnutie\nObce Bolešov o umiestnení stavby - účelovej komunikácie je v rozpore s Územným plánom Obce\nBolešov, z ktorého záväznej časti jednoznačne vyplýva, že v dotknutej časti územia sa má realizovať\nverejnoprospešná stavba - cesta III. triedy od mosta cez Váh po cestu II/507.\nCestný zákon v § 3d ods. 2 prvá veta upravuje, že cesty III. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez\nobce sú vo vlastníctve samosprávneho kraja, ak osobitný predpis neustanovuje inak.\nNa to, aby v preskúmavanej veci bolo možné konštatovať, že vydané územné rozhodnutie Obce Bolešov\no umiestnení stavby je v súlade s Územným plánom Obce Bolešov nepostačuje, aby umiestňovaná\nstavba spĺňala technické parametre cesty III. triedy, ale je potrebné, aby spĺňala atribúty cesty III. triedy\naj z hľadiska právneho, teda aby bola vo vlastníctve samosprávneho kraja. Uvedené v danom prípade\nstavba - účelová komunikácia nespĺňa, keďže je vo vlastníctve právnickej osoby a nie samosprávneho\nkraja, pričom nejde ani o výnimku ustanovenú osobitným predpisom zo zákonnej požiadavky, že cesty\nIII. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez obce sú vo vlastníctve samosprávneho kraja.\nKeďže v zmysle záväznej časti Územného plánu Obce Bolešov sa má v dotknutej časti územia realizovať\ncesta III. triedy, pričom cestný zákon (§ 3d ods. 2 prvá veta) vyžaduje, aby cesty III. triedy vrátane\nich prejazdných úsekov cez obce boli vo vlastníctve samosprávneho kraja a rozhodnutie o umiestnení\nstavby podľa § 39a stavebného zákona musí byť v súlade s územným plánom obce, ako záväzným\npodkladom pre vydanie územného rozhodnutia, neobstojí námietka pribratého účastníka v 1. rade, že v\npreskúmavanom územnom konaní nebolo potrebné riešiť otázku vlastníctva umiestňovanej stavby.\n\nAko nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku pribratého účastníka v 1. rade, že z Územného plánu\nObce Bolešov nevyplýva, že umiestňovaná stavba (dopravné prepojenie cesty II/507 z Dubnice nad\nVáhom od mosta cez rieku Váh) môže byť len cesta III. triedy a že Územný plán Obce Bolešov neurčuje\nprávne vymedzenie tohto dopravného prepojenia ako cestu III. triedy podľa cestného zákona. Odvolací\nsúd na podporu svojho stanoviska opätovne poukazuje na záväznú časť Územného plánu Obce Bolešov\n(bod 2.18.4. Zásady a regulatívy na umiestnenie verejného dopravného a technického vybavenia územia\na bod 2.18.10. Zoznam verejnoprospešných stavieb), podľa ktorej je verejnoprospešná stavba od mosta\ncez Váh po cestu II/507 charakterizovaná ako cesta III. triedy.\nNa tomto mieste odvolací súd taktiež opätovne poukazuje na to, že Územný plán Obce Bolešov bol\nv súlade s § 27 ods. 3 stavebného zákona schválený uznesením Obecného zastupiteľstva Obce\nBolešov č. 14/2008 z 12. septembra 2008 so záväznou časťou vyhlásenou všeobecne záväzným\nnariadením Obce Bolešov č. 2/2008 z 21. decembra 2007. Takto schválený územný plán obce, ktorý\ntvorí územnoplánovaciu dokumentáciu (§ 8 ods. 2 písm. c/ stavebného zákona) je záväzným podkladom\nna územné rozhodovanie (§ 27 ods. 6 stavebného zákona).\nPreto ak záväzná časť Územného plánu Obce Bolešov stanovuje, že dopravné prepojenie cesty II/507\nz Dubnice nad Váhom od mosta cez rieku Váh sa má realizovať ako cesta III. triedy, ktorej vlastníkom\nmôže byť len samosprávny kraj, pričom osobitný predpis neustanovuje inak, nemôže byť v dotknutom\núzemí umiestnená stavba, ktorá je účelovou komunikáciou vo vlastníctve právnickej osoby, hoci by aj\nspĺňala technické parametre cesty III. triedy, v súlade s týmto územným plánom, ako to namieta pribratý\núčastník v 1. rade.\nNa uvedenom nič nemení ani pribratým účastníkom v 1. rade tvrdená dočasnosť stavby (účelovej\nkomunikácie) a v budúcnosti zachovaná možnosť jej dostavby na cestu III. triedy. V tejto súvislosti\npoukazuje odvolací súd na to, že pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci\nskutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta OSP).\nS poukazom na § 37 ods. 4 stavebného zákona odvolací súd uvádza, že ani skutočnosť, že územný\nplán obce nestanovuje termín, dokedy musia byť ciele v ňom uvedené dosiahnuté neznamená, že v\ndotknutom území je možné „dočasne“ umiestniť stavbu na základe územného rozhodnutia, ktoré by bolo\nv rozpore s týmto územným plánom.\nZ vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil odvolací súd aj námietku pribratého účastníka v 1. rade o\nnesprávnej interpretácií Územného plánu Obce Bolešov krajským súdom ako neopodstatnenú. Práve\ninterpretácia Územného plánu Obce Bolešov pribratým účastníkom v 1. rade, podľa ktorej z neho\nnevyplýva záver, že dopravné prepojenie cesty II/507 z Dubnice nad Váhom od mosta cez rieku Váh\nmôže byť realizované len ako cesta III. triedy je v rozpore s jeho záväznou časťou, z ktorej, ako už bolo\nodvolacím súdom vyššie uvedené, jednoznačne vyplýva, že v dotknutej časti územia sa má realizovať\nverejnoprospešná stavba cesta III. triedy od mosta cez Váh po cestu II/507.\nNámietku pribratého účastníka v 1. rade, že krajský súd rozhodol nad rámec žaloby vyhodnotil odvolací\nsúd taktiež ako nedôvodnú, keď žalobcovia v žalobe (strana 4) vyslovene namietali nesúlad rozhodnutia\no umiestnení stavby s Územným plánom Obce Bolešov s tým, že navrhovaná stavba je účelová\nkomunikácia vo vlastníctve právnickej osoby, a ako taká nemôže byť považovaná za verejnoprospešnú\nstavbu v zmysle zákona a schváleného územného plánu obce, ktorý v dotknutom území plánuje výstavbu\ncesty III. triedy.\nKrajský súd teda postupoval v súlade so zákonom, vychádzal zo žalobných bodov, z ktorých námietku\nrozporu žalobou napadnutého rozhodnutia s Územným plánom Obce Bolešov zo strany žalobcov\npovažoval za dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. V tejto súvislosti poukazuje\nodvolací súd na to, že aj z rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Českej republiky jednoznačne\nvyplýva, že zmyslom a účelom vymedzenia aspoň jedného žalobného bodu je vytvorenie rámca\npožadovaného súdneho prieskumu. Zákonná požiadavka je preto naplnená aj len celkom všeobecným\na stručným - avšak zrozumiteľným a jednoznačným - vymedzením skutkových aj právnych dôvodov\nnezákonnosti alebo procesných vád správneho rozhodnutia tak, aby bolo zrejmé, v akej časti a z akých\nhľadísk sa má súd vecou zaoberať (rozsudok sp.zn. 4As 3/2008-78 z 24. augusta 2010). Uplatnenie\ndispozičnej zásady v správnom súdnictve nemôže byť v rozpore s povahou práv, ktorým sa poskytuje\n\nochrana, a ani so samotným účelom konania, ktorým je spravodlivá ochrana subjektívnych verejných\npráv; v tomto zmysle treba interpretovať aj jednotlivé ustanovenia SSP, v ktorých sa dispozičná zásada\npremieta (pozri nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I. ÚS 1419/07 zo 6. mája 2009).\nOdvolací súd s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky pribratého účastníka v 1. rade\nproti rozsudku krajského súdu vznesené v odvolaní, ako aj v podaní z 15. júna 2016 označenom ako\n„Rozpracovanie odvolacích dôvodov uvedených v odvolaní spoločnosti z 13. júla 2015“ za nedôvodné,\nktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia krajského súdu vo veci samej.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcov, po\npreskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku krajského súdu vo výroku o náhrade trov konania a po\noboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu dospel k záveru, že odvolaním napadnutý\nrozsudok krajského súdu je aj vo výroku o náhrade trov konania vecne správny. Odvolací súd však má\nza to, že v tomto prípade nemožno žalobcom priznať nimi vyčíslenú náhradu trov právneho zastúpenia\nadvokátom v konaní pred súdom prvého stupňa z dôvodov hodných osobitného zreteľa.\nPodľa § 250k ods. 1 OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná\nprávo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené\nz dôvodu podľa § 250j ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20160614>, súd\nžalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo\nsčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.\nV ustanovení § 250k ods. 1 tretia veta OSP je pre náhradu trov konania uvedená výnimka zo zákonnej\nzásady zodpovednosti účastníkov za výsledok konania, ktorá spočíva v možnosti súdu nepriznať, či\nznížiť náhradu trov konania žalobcovi, ktorý v konaní mal úspech celkom alebo sčasti. Je to odôvodnené\ntým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť\nk nežiaducim tvrdostiam. Hoci bližšie podmienky pre nepriznanie alebo zníženie trov konania zákon\nneupravuje, ustanovuje, že súd takto môže postupovať, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa,\npričom posúdenie splnenia podmienok pre postup podľa takejto úpravy je výlučne na úvahe súdu.\nV zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii každý má právo na poskytnutie právnych\nslužieb a môže o ne požiadať ktoréhokoľvek advokáta. To však neznamená, že neúspešný účastník\nkonania je povinný nahradiť všetky trovy predstavujúce odmenu advokáta úspešného účastníka (pozri\nnapr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžo/253/2010 z 29. septembra 2011).\nPri rozhodovaní o náhrade nákladov konania musí pritom súd zohľadňovať samotný účel procesu\nv správnom súdnictve, ktorým je poskytovanie ochrany porušeným alebo ohrozeným skutočným\nsubjektívnym hmotným právam a právom chráneným záujmom. Súdne konanie nemôže popierať svoje\nskutočné spoločenské poslanie a nemôže sa stať len nástrojom, slúžiacim na vytváranie ľahkého\na neodôvodneného zisku na úkor protistrany, spočívajúceho v zaplatení nákladov za zastúpenie\nadvokátom (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Sži/8/2013 z 27.\nnovembra 2013).\nOdvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie\nčasti náhrady trov právneho zastúpenia žalobcom v konaní pred súdom prvého stupňa v tejto veci\nspočívajú nielen v skutočnostiach uvedených krajským súdom v odôvodnení napadnutého rozsudku\n(1. s prihliadnutím na koncentračnú zásadu podľa § 36 ods. 1 stavebného zákona mohol krajský súd\npodrobiť súdnemu prieskumu len žalobné námietky, ktoré boli vznesené pred správnym orgánom prvého\nstupňa v lehote do 14. mája 2012, pričom takéto námietky boli vznesené zo strany sedemnástich osôb,\navšak žalobcov v danej veci je sedemdesiatosem, 2. podľa § 250 ods. 1 OSP bolo postačujúce, aby\nv súdenej veci ako žalobca bola označená čo i len jedna osoba z osôb, ktoré v lehote do 14. mája\n2012 podali námietky, pričom ostatných účastníkov by súd do konania pribral, 3. v prejednávanej veci\nbola dôvodná len námietka žalobcov o rozpore žalobou napadnutého rozhodnutia s územným plánom\nobce), ale aj v tom, že úkony právnej služby, za ktoré krajský súd priznal žalobcom náhradu trov (t.\nj. prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd, účasť na pojednávaní súdu dňa 22. apríla\n2015 a účasť na pojednávaní súdu dňa 20. mája 2015, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia)\nboli skutkovo a právne totožné pre všetkých žalobcov, t.j. jednotliví žalobcovia neuplatňovali v konaní\npred súdom prvého stupňa prostredníctvom advokáta osobitné námietky. A teda u žalobcov išlo o\nspoločnú právnu obranu proti žalobou napadnutému rozhodnutiu žalovaného z rovnakého právneho\ndôvodu a na rovnakom (tom istom) skutkovom základe. Vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu by bolo\n\npriznanie náhrady trov konania žalobcom v sume nimi vyčíslenej (18 129,89 €) vo vzťahu k žalovanému\nneprimerane tvrdé.\nOdvolací súd s poukazom na § 250k ods. 1 OSP, ktorý súdu umožňuje, aby podľa vlastnej úvahy\nnepriznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania, ak zistí dôvody hodné osobitného zreteľa,\nnepovažoval za právne relevantnú odvolaciu námietku žalobcov, že v predmetnej veci ide o obligatórne\nzastúpenie žalobcov advokátom.\nČo sa týka rozhodnutí, na ktoré žalobcovia na podporu svojich tvrdení v odvolaní poukazovali, tieto nie\nje možné v tomto prípade aplikovať, keď v daných konaniach neboli zistené dôvody hodné osobitného\nzreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi konania celkom alebo sčasti, tak\nako v prejednávanej veci.\nPorušením práva na spravodlivý proces podľa článku 46 Ústavy Slovenskej republiky a práva na právnu\npomoc v konaní pred súdmi podľa jej článku 47, podľa odvolacieho súdu nie je také rozhodnutie súdu,\nktorým súd neprizná účastníkovi náhradu nákladov na zastupovanie advokátom z dôvodov hodných\nosobitného zreteľa.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k.\n13S/133/2013-400 z 20. mája 2015 ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 druhá veta OSP a § 219\nods. 1 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 250k ods. 1\nOSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP za použitia § 246c ods. 1 prvá veta OSP tak, že žalobcom z\ndôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému nepriznal,\nkeď žalobcovia boli v odvolacom konaní úspešní len sčasti (v konaní o odvolaní proti výroku rozsudku\nkrajského súdu vo veci samej mali žalobcovia úspech, avšak v konaní o odvolaní proti výroku rozsudku\nkrajského súdu v časti náhrady trov konania žalobcovia úspech nemali) a navyše žalovaný odvolanie\nproti výroku rozsudku krajského súdu vo veci samej nepodal, z ktorých dôvodov nemožno od žalovaného\nspravodlivo požadovať, aby žalobcom trovy odvolacieho konania nahradil. Žalovanému v správnom\nsúdnictve náhrada trov konania neprináleží. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a pribratí\núčastníci v 1. až 5. rade nepodali návrh na náhradu trov odvolacieho konania (§ 151 ods. 1 OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a navyše pribratý účastník v 1. rade nebol v konaní o odvolaní\nproti výroku rozsudku krajského súdu vo veci samej úspešný.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e\n\nj e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13S/133/2013", "guid": "10c21713-19cd-44fa-b726-9dba22df43be:f9d1c016-2dc3-41f7-8c3d-d52b5cb68435", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}