{"guid": "8b34284a-d0b7-4b8d-b8e9-e0856e0fc300:34d9342c-f036-4190-b590-3b8dfdf22bab", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2115213198.2", "spisova_znacka": "4Cdo/110/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/110/2018 z 16. 5. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. mája 2019, sp. zn. 4Cdo/110/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:2115213198.2", "identifikacne_cislo": "2115213198", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Marek Buranský", "sudca_id": 842, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marek-buransky-842", "datum_vydania": "2019-05-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/131/#paragraf-15.odsek-7", "nazov": "§ 15 ods. 7 zákona č. 131/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/131/#paragraf-15.odsek-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/131-2010/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/131/#paragraf-15.odsek-8", "nazov": "§ 15 ods. 8 zákona č. 131/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/131/#paragraf-15.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/131-2010/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-128.odsek-2", "nazov": "§ 128 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-128.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-128"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-450"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2010/131#paragraf-15", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-128", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-450"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/34d9342c-f036-4190-b590-3b8dfdf22bab", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2115213198.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:2115213198.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:2115213198.2/text", "citacie_n": 21, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/110/2018\n2115213198\n16. 05. 2019\nJUDr. Milan Ľalík\nECLI:SK:NSSR:2019:2115213198.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Ľalíka a členiek\nsenátu JUDr. Aleny Svetlovskej a Mgr. Kataríny Beniačovej v spore žalobcov 1/ C. Š., bývajúcej v P.,\nI. J. XXXX/XXB, a 2/ O. Š., bývajúceho v P., I. J. XXXX/XXB, zastúpených advokátskou kanceláriou\nJUDr. Michal Krutek, s. r. o., so sídlom v Trnave, Hlavná 11, IČO: 47 254 581, proti žalovanému obci\nBrestovany, so sídlom v Brestovanoch, J. Nižňanského 6, IČO: 00 312 312, o zaplatenie 21 652,68 eur s\npríslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 26 C 129/2015, o dovolaní žalovaného\nproti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 26. februára 2018 sp. zn. 23 Co 2/2017, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalobcovia 1/ a 2/ majú proti žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Trnava rozsudkom z 22. augusta 2016 č. k. 26 C 129/2015-170 uložil žalovanému\npovinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 21 652,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05\n% ročne zo sumy 21 652,68 eur od 19. mája 2015 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením\npohľadávky vo výške 100,- eur, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a rozhodol, že žalobcovia majú nárok na\nnáhradu trov konania. Dospel k záveru, že žalobcom ako bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností\nnachádzajúcich sa v ochrannom pásme 50 m od hranice pozemku pohrebiska, v ktorom sa nesmú\npovoľovať ani umiestňovať budovy, patrí nárok na primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemku\nv zmysle § 15 ods. 8 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve, a to vo výške rozdielu medzi ich\nvšeobecnou cenou ako stavebných pozemkov a všeobecnou cenou ako pozemkov, na ktorých nie je\nmožné stavať, ktorú žalobcovia v konaní preukázali súkromným znaleckým posudkom. Žalovaný ako\nzriaďovateľ pohrebiska základ nároku žalobcov nerozporoval, avšak tvrdil, že výška náhrady stanovená\nsúkromným znaleckým posudkom je nadhodnotená vzhľadom ku kúpnej cene, za ktorú žalobcovia\npredmetné pozemky nadobudli v roku 2007 a 2008 a výšku ktorej považoval za primeranú pre určenie\nvýšky náhrady za obmedzenie užívania týchto pozemkov.\n2. Krajský súd v Trnave na odvolanie žalovaného rozsudkom z 26. februára 2018 sp. zn. 23 Co\n2/2017 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a rozhodol, že žalobcom 1/ a 2/ priznáva\nprávo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. Uviedol, že súd prvej inštancie na základe\nvykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Pokiaľ\nžalovaný spochybňoval primeranosť výšky uplatňovanej náhrady a považoval ju za v rozpore s dobrými\nmravmi, bolo jeho procesnou povinnosťou preukázať ním tvrdenú výšku, ktorú považuje za primeranú.\nŽalovaný v konaní tvrdenú primeranú výšku náhrady žiadnym dôkazom nepreukázal ani nesúhlasil\ns vykonaním znaleckého dokazovania zameraného na jej zistenie, preto súd prvej inštancie správne\n\nvyhodnotil predložený súkromný znalecký posudok v prospech žalobcov a správne konštatoval, že výkon\npráva žalobcov uplatnený v súlade s právnymi predpismi nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, ktoré odôvodnil s poukazom\nna § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. Namietal, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, keď pri\nurčovaní výšky náhrady za obmedzenie užívania pozemkov žalobcov nezohľadnil preukázané ohrozenie\nzabezpečenia verejného záujmu, ktoré vyplýva z jeho postavenia, zákonom uložených povinností a\núloh a finančnej kondície, a túto náhradu nemoderoval na primeranú a preňho únosnú výšku. Ďalej\nodvolaciemu súdu vytýkal, že sa nezaoberal intertemporálnymi ustanoveniami zákona č. 131/2010\nZ.z. o pohrebníctve. Podľa jeho názoru zákaz povoľovať a umiestňovať budovy v ochrannom pásme\npohrebiska sa nevzťahuje na pohrebiská zriadené pred účinnosťou tohto zákona o pohrebníctve (tak ako\nto bolo aj za účinnosti predošlej úpravy podľa zákona č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve), z čoho vyplýva,\nže právo žalobcov užívať predmetné pozemky, vrátane práva uskutočňovať stavby, nebolo žiadnym\nspôsobom obmedzené, a teda uvedený nárok na náhradu im vôbec nepatrí. Napokon nastolil otázku, či\npo zaplatení priznanej náhrady žalobcom sa stane vlastníkom predmetných pozemkov žalovaný alebo\nnimi naďalej zostanú žalobcovia. V prípade, že vlastníkom naďalej zostanú žalobcovia, rozhodnutia\nsúdov oboch nižších inštancií pokladá za extrémne nespravodlivé, pretože ak by bolo potrebné rozšíriť\npohrebisko, predmetné pozemky by musel získať len kúpou, čím sa žalobcom vytvorila neprimeraná\nvýhoda spočívajúca v tom, že z tých istých pozemkov môžu profitovať dva razy. Navrhol, aby dovolací\nsúd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vo veci sám rozhodol.\n4. Žalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného uviedli, že práve konaním žalovaného im nebolo\numožnené právo realizovať stavbu na predmetných pozemkoch, preto rozhodnutie odvolacieho súdu\npokladajú za vecne správne a dovolacie námietky žalovaného za neopodstatnené. Navrhli, aby dovolací\nsúd jeho dovolanie ako nedôvodné zamietol.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala v\nstanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§\n424 C.s.p.), za ktorú koná jej zamestnanec s právnickým vzdelaním (§ 429 ods. 2 písm. b/ C.s.p.), bez\nnariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) skúmal, či sú dané procesné predpoklady pre to, aby\nuskutočnil meritórny dovolací prieskum napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, a\ndospel k záveru, že dovolanie žalovaného treba zamietnuť (§ 448 C.s.p.).\n6. Podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n7. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie\nprávne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).\n8. Dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. predpokladá, že právnu otázku\nkľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací súd\nako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Právna úprava účinná od 1. júla 2016 dáva dovolaciemu\nsúdu právomoc rozhodnúť o tom, či ide o otázku zásadného právneho významu, ktorá nebola dosiaľ\nriešená. Základným predpokladom prípustnosti dovolania je, že dovolací súd vo svojej rozhodovacej\nčinnosti doposiaľ neposudzoval právnu otázku nastolenú dovolateľom (t. j. právne posúdenie veci\nodvolacím súdom, s ktorým dovolateľ nesúhlasí).\n9. Dovolateľ prípustnosť svojho dovolania vyvodzoval z toho, že odvolací súd vec nesprávne právne\nposúdil, keď sa nezaoberal otázkou týkajúcou sa intertemporálnych ustanovení zákona o pohrebníctve,\nv zmysle ktorých sa podľa jeho názoru zákaz povoľovať a umiestňovať budovy v ochrannom\npásme pohrebiska nevzťahuje na pohrebiská zriadené pred účinnosťou tohto zákona, čo je aj prípad\nprejednávanej veci. Právo žalobcov užívať svoje pozemky, vrátane práva uskutočňovať stavby, teda\nnebolo žiadnym spôsobom obmedzené, a preto uvedený nárok na náhradu im vôbec nepatrí.\n\n10. Z obsahu spisu v prejednávanej veci ale vyplýva (napr. stanovisko obce z 9. júna 2016), že žalovaný\nako zriaďovateľ pohrebiska v konaní pred súdom prvej inštancie nespochybňoval, že predmetné\npozemky žalobcov nemožno zastavať, preto žalobcovia ako vlastníci pozemku v ochrannom pásme\npohrebiska majú nárok na primeranú náhradu za obmedzenie využitia ich pozemku; rozporoval však\njej uplatňovanú výšku, keď bol ochotný vrátiť kúpnu cenu oproti vráteniu predmetného pozemku, s\nčím žalobcovia nesúhlasili. Keďže však iným spôsobom ním tvrdenú primeranú výšku tejto náhrady\nnepreukázal, súd prvej inštancie vzal za základ jej určenia znalecký posudok č. 241/2014 vypracovaný\nznalcom W.. S. V., ktorý bol v konaní predložený ako jediný dôkaz zameraný na jej zistenie a ktorý\nakceptoval vo svojom rozhodnutí aj okresný súd. Žalovaný proti rozsudku súdu prvej inštancie podal\nodvolanie, v ktorom vytýkal a zdôvodňoval, že výška náhrady uvedená v tomto znaleckom posudku\na prevzatá okresným súdom do napadnutého rozsudku je nadhodntotená, ale túto skutočnosť, ktorú\ntvrdí, žiadnym dôkazom nepreukázal; spornosť základu nároku žalobcov na primeranú náhradu tiež\nnenamietal. Odvolací súd, ktorý bol v zmysle § 380 C.s.p. viazaný odvolacími dôvodmi, preto nemal\nmožnosť zaoberať sa touto v dovolaní žalovaného uvedenou nesprávnosťou, a teda ani nemal dôvod v\nodôvodnení svojho rozhodnutia zaujať k tejto námietke svoje stanovisko.\n11. Dovolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia je pre prípustnosť dovolania relevantný len vtedy,\nak vec nesprávne právne posúdil odvolací súd alebo ak v odvolaní namietané nesprávne právne\nposúdenie veci súdom prvej inštancie odvolací súd svojím procesným postupom nenapravil. Avšak\nnemôže tomu byť v prípade, ak samotná strana sporu - žalovaný - nevyužila svoje právo nielen namietať\nkonkrétnu nesprávnosť v rámci podaného odvolania, ale najmä tvrdiť a hlavne dokázať, že domnienka o\nvýške náhrady preukázaná žalobcami neplatí; v takom prípade neúspešná strana sporu mala možnosť\nuplatniť svoj vplyv na výsledok konania vo vzťahu ku konkrétnej otázke, ale keď tak neurobila, hoci\ntak urobiť mohla (a mala), predmetná otázka sa nestala predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý\nnemal možnosť ex officio v rámci opravného konania vyhodnotiť jej opodstatnenosť; a o to viac sa jej\npreskúmania žalovaný nemohol úspešne domáhať v dovolacom konaní.\n12. Z princípu racionálneho, efektívneho a inštančného súdneho konania o dovolaní vyplýva, že\ndovolateľ musí uplatniť celú argumentáciu, ktorú považuje za významnú, rovnako ako všetky dovolacie\nnávrhy už v odvolacom konaní. Úlohou dovolacieho súdu je potom posúdiť, či tieto argumenty a návrhy\nodvolací súd riadne preskúmal a či k nim zaujal správny právny záver. Povedané inými slovami, nedávalo\nby žiaden rozumný zmysel, aby podstatné argumenty a návrhy, ktoré mohol (a mal) dovolateľ uplatniť už\nv predchádzajúcom odvolacom konaní, predkladal až dovolaciemu súdu. Takto by totiž nastala celkom\nabsurdná situácia, kedy by dovolací súd preskúmaval rozsudok odvolacieho súdu (teda jeho zákonnú\nsprávnosť a spravodlivosť), hoci by však tento odvolací súd nemal žiaden dôvod, pre ktorý by sa\nmohol (a mal) zaoberať určitou argumentáciou, ktorá mu nebola známa (zrejmá), pretože ju dovolateľ\nnepoužil a „vyčkal“ by s ňou až na konanie pred dovolacím súdom. Dovolanie ako mimoriadny opravný\nprostriedok nemôže predstavovať nástroj na obchádzanie (hoci aj neúmyselné) povinnosti vyčerpania\nriadnych procesných prostriedkov na ochranu subjektívnych práv dovolateľa, a to nielen formálne, ale\naj materiálne, teda obsahovo vecne (argumentačne), čo znamená, že dovolateľ môže v mimoriadnom\nopravnom prostriedku (úspešne) argumentovať len takými dôvodmi, ktoré namietol už v rámci riadneho\nopravného prostriedku a ktoré boli meritórne posudzované odvolacím súdom v jeho neprospech (4 Cdo\n40/2019).\n13. Uvedené úvahy sú aktuálne aj v prejednávanej veci. Pokiaľ žalovaný v základnom konaní\nnepovažoval za sporný základ nároku žalobcov na primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemku\nv ochrannej zóne pohrebiska, tým explicitne potvrdil, že základ ich nároku je daný, a túto skutočnosť\nprvýkrát spochybnil až v dovolaní, hoci tak mohol a mal urobiť už v konaní pred okresným a krajským\nsúdom, táto jeho dovolacia námietka nesprávneho posúdenia veci nemôže založiť prípustnosť jeho\ndovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p.\n14. Dovolateľ v dovolaní ďalej namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci aj v tom, že odvolací súd pri určovaní výšky náhrady za obmedzenie užívania\npozemkov žalobcov nezohľadnil to, že obec jej vyplatením ohrozí zabezpečenie rôznych povinností\nverejného záujmu, ktoré vyplývajú z jeho postavenia, či rôznych zákonov, preto mal túto náhradu\nmoderovať (znížiť) na primeranú a preňho únosnú výšku.\n\n15. Súd prvej inštancie túto okolnosť na strane žalovaného nepovažoval za právne významnú pre\nurčenie výšky primeranej náhrady za obmedzenie užívania pozemku a žalobcom ju priznal v konaní\npreukázanej výške rozdielu medzi hodnotou všeobecnej ceny predmetného pozemku žalobcov ako\nstavebného pozemku a hodnotou všeobecnej ceny pozemku, na ktorom nie je možné stavať. S týmto\nnázorom sa stotožnil aj odvolací súd a uvedenú námietku žalovaného vyhodnotil ako nepodstatnú, ktorá\nnie je spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a tento potvrdil.\n16. Vychádzajúc z týchto záverov nižších súdov má dovolací súd za to, že výška náhrady za obmedzenie\nvlastníckeho práva v prípade zavedenia ochranného pásma cintorína, by mala byť zásadne totožná s\nrozdielom medzi hodnotou stavebného pozemku a hodnotou pozemku, na ktorom sa stavať nedá.\n17. Dovolateľom nastolená ďalšia právna otázka, či náhradu v zmysle § 15 ods. 8 zákona o pohrebníctve\nmožno primerane znížiť (moderovať) s ohľadom na povinnosť zriaďovateľa pohrebiska presadzovať\na chrániť verejný záujem, s ktorým sú spojené finančné výdavky, bola tiež otázkou rozhodujúcou pre\nmeritórne posúdenie veci a v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nevyriešenou, preto je dovolanie\nžalovaného v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. prípustné.\n18. Podľa § 15 ods. 7 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o pohrebníctve“) ochranné pásmo pohrebiska je 50 m od hranice pozemku pohrebiska; v\nochrannom pásme sa nesmú povoľovať a ani umiestňovať budovy okrem budov, ktoré poskytujú služby\nsúvisiace s pohrebníctvom.\n19. Podľa § 15 ods. 8 zákona o pohrebníctve vlastník pozemku v ochrannom pásme má nárok\nna primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemku. Náklady spojené s technickými úpravami\nv ochrannom pásme a náhrady za obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme uhrádza\nzriaďovateľ pohrebiska; ak sa vlastník pozemku v ochrannom pásme a zriaďovateľ pohrebiska o výške\nnáhrady nedohodnú, rozhodne o nej súd.\n20. Zákonodarca na základe citovaných ustanovení vymedzil ochranné pásmo v okruhu 50 m od hranice\npozemku pohrebiska a určil, že na pozemkoch, ktoré sa v ňom nachádzajú, sa nesmú povoľovať ani\numiestňovať budovy, s výnimkou budov poskytujúcich služby súvisiace s pohrebníctvom. Ako vyplýva\nz dôvodovej správy k týmto ustanoveniam, takéto využitie ochranného pásma je účelové a nepribližuje\nobytnú zónu k hrobovým miestam, ktoré musia zostať s dostatočným odstupom. Na základe uvedeného\nteda zo zákona vznikla nová povinnosť, ktorá zaťažila vlastníkov týchto pozemkov, a to povinnosť zdržať\nsa výkonu práva zriadiť na nich stavbu.\n21. Právo vlastníka zriadiť na pozemku stavbu je ale limitované stavebnoprávnymi predpismi a závisí\ntiež od klasifikácie konkrétneho pozemku. Pokiaľ pozemok vlastníka, ktorý sa nachádza v ochrannom\npásme, je v katastri zapísaný ako pozemok takého druhu, na ktorom predpisy stavebného práva\numožňujú povoliť a umiestniť stavbu a v nadväznosti na to tak vlastníkovi realizovať právo stavby\nna ňom, uvedenou zákonnou úpravou (zákazom) sa užívacie právo vlastníka k tomuto pozemku\npreukázateľne obmedzilo, jeho hodnota klesla a vlastníkovi tak vznikla istá forma hospodárskej ujmy.\nÚčelom ustanovenia § 15 ods. 8 zákona o pohrebníctve je túto ujmu vlastníkovi reparovať, zmierniť, a to\nposkytnutím primeranej náhrady za uvedené obmedzenie využitia pozemku v ochrannom pásme, ktorú\nje zriaďovateľ pohrebiska - ak sa s vlastníkom nedohodne na jej reparácii inou formou (napr. zámenou\npozemkov a pod.) - povinný vlastníkovi uhradiť v peniazoch. V prípade, že sa zriaďovateľ pohrebiska a\nvlastník pozemku na jej výške nedohodnú, rozhodne o nej súd.\n22. Právo vlastniť majetok, vrátane práva užívať ho spôsobom neodporujúcim všeobecným záujmom\nchráneným zákonom alebo na ujmu práv iných, patrí medzi ústavou garantované základné práva a\nslobody a každé jeho obmedzenie je možné len vo verejnom záujme, na základe zákona, pre stanovený\ncieľ a za primeranú náhradu (porov. čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a § 128 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka). To znamená, že vlastník má za každých okolností právo na náhradu ujmy, ktorá mu\nobmedzením jeho vlastníckeho práva vznikla, a to v zodpovedajúcej výške (výške primeranej jeho\nobmedzeniu), ktorú so zreteľom na uvedené, podľa názoru dovolacieho súdu, nie je možné moderovať\n(znížiť), lebo nejde o nárok na náhradu škody, a preto sa neuplatní zásada vyplývajúca z ustanovenia\n§ 450 Občianskeho zákonníka. V danom prípade výška tejto náhrady sa môže odvíjať len od rozsahu\nhospodárskej ujmy, ktorú vlastník utrpel tým, že na jeho pozemku viazne závada obmedzujúca jeho\n\nužívacie právo v tom, že na ňom nemôže realizovať právo stavby, a nie od ďalších okolností na strane\npovinného (zriaďovateľa pohrebiska). V takom prípade by náhrada závisela od individuálnych a pre\nvlastníka neistých skutočností a mohlo by sa stať, že kvôli nepriaznivej finančnej kondícii (situácii)\nzriaďovateľa pohrebiska, by dotknutý vlastník pozemku nemusel dostať žiadnu náhradu resp. náhradu\nzanedbateľnú (nezodpovedajúcu) k zásahu do jeho základného práva vlastniť majetok vo všetkých\njeho oprávneniach, čím by zároveň bol porušený aj ďalší ústavný princíp, a to princíp právnej istoty,\nči legitímneho očakávania a že vlastnícke právo všetkých vlastníkov v danej obci má rovnakú právnu\nochranu.\n23. Pri kolízii práva vlastníka pozemku na náhradu za obmedzenie užívania jeho pozemku, a teda\npráva na rovnakú právnu ochranu svojho vlastníckeho práva, a záujmu zriaďovateľa pohrebiska na\nfinančné zabezpečenie povinností uložených mu zákonom a aktivít vo verejnom záujme, ktoré by\nmohli byť výplatou tejto náhrady vlastníkovi ohrozené, je podľa názoru dovolacieho súdu hodnotnejší\nzáujem vlastníka, ktorý musí dostať prednosť pred s touto ochranou nesúvisiacimi povinnosťami obce.\nPripustením moderácie tejto náhrady by došlo aj k odchýleniu sa od znenia citovaných ustanovení,\nktoré súdom nepriznávajú možnosť túto náhradu primerane znížiť, a tiež by sa poprel jej účel a\nvýznam; takýto výklad a jej aplikáciu preto nemožno považovať za ústavne konformnú. Z toho vyplýva,\nže pre rozhodnutie o výške primeranej náhrady za obmedzenie užívania pozemku v ochrannom\npásme pohrebiska v zmysle § 15 ods. 8 zákona o pohrebníctve ako náhrady za zásah do ústavou\ngarantovaného subjektívneho práva vlastniť majetok, dovolateľom namietané okolnosti týkajúce sa\npomerov zriaďovateľa pohrebiska nie sú právne významné a súd zákonným spôsobom zistenú jej výšku\n(t. j. na základe vykonaných dôkazov v súdnom sporovom konaní) nemôže moderovať (znížiť).\n24. Dovolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poznamenať, že spor o výšku primeranej\nnáhrady v zmysle § 15 ods. 8 zákona o pohrebníctve je kontradiktórnym súdnym konaním ovládaným\nzásadou prejednacou, či zásadou vigilantibus iura scripta sunt (právo patrí bdelým), v ktorom platí,\nže strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť\nich dôkazmi (čl. 8 C.s.p.). Pokiaľ jedna strana tvrdí a preukazuje výšku náhrady, ktorú druhá strana\npokladá za neprimeranú, je jej procesnou povinnosťou tieto tvrdenia účinne poprieť a o predmetných\nskutkových okolnostiach uviesť vlastné tvrdenia a tieto preukázať. Súd môže skutkový stav zisťovať a\nna jeho základe robiť právne závery len z dôkazov, ktoré mu strany predložili. Inak povedané, skutkový\nstav je súdom zisťovaný v rozsahu účastníkmi tvrdenom, za pomoci dôkazov účastníkmi označených\n(navrhnutých). V tomto zmysle platí idem est non esse aut non probari (čo nie je dokázané, je to isté,\nakoby nebolo).\n25. V prípade, že jedna strana svoje tvrdenia nepreukáže, tak ako sa to stalo v prejednávanej veci, kde\nžalovaný žiadnym dôkazom nepreukázal ním tvrdenú a súdom priznanú neprimeranú výšku náhrady a\nnesúhlasil s vykonaním dokazovanie zameraného na jej zistenie, znamená to, že neuniesol dôkazné\nbremeno, čo má preňho procesný následok v podobe straty (neúspechu) sporu.\n26. Pokiaľ žalovaný v dovolaní nastolil otázku, či po zaplatení priznanej náhrady žalobcom sa stane\nvlastníkom predmetných pozemkov žalovaný alebo nimi naďalej zostanú žalobcovia, ani táto otázka\nnemôže byť relevantná pre prípustnosť dovolania v zmysle § 421 ods. 1 C.s.p., lebo s predmetom sporu\nnesúvisí a jej vyriešenie nemôže mať vplyv na meritórne rozhodnutie. Podľa názoru dovolacieho súdu\nplnenie v zmysle § 15 ods. 8 zákona o pohrebníctve je náhradou, ktorú zriaďovateľ pohrebiska uhrádza\nvlastníkovi pozemku nachádzajúcom sa v ochrannom pásme pohrebiska (ak sa nedohodnú na inom\nspôsobe urovnania) za zákonom stanovené obmedzenie jeho práva užívať tento pozemok, ktoré spočíva\nv tom, že na ňom nemôže umiestňovať budovy, ktoré neposkytujú služby súvisiace s pohrebníctvom.\nAko už bolo uvedené, účelom tejto náhrady je zmiernenie (reparácia) hospodárskej ujmy zaťaženého\nvlastníka, ktorá mu vyplýva z toho, že na základe zákona o pohrebníctve na jeho pozemku v ochrannom\npásme pohrebiska viazne povinnosť zdržať sa práva uskutočniť stavbu, ktorá nesúvisí s prevádzkou\npohrebiska, pre ktorú svoj pozemok nemôže plnohodnotne užívať. Jej úhradou však vlastník nestráca\nsvoje vlastnícke právo k dotknutému pozemku a ani žiadny právny predpis so zaplatením tejto náhrady\nprechod vlastníckeho práva v prospech zriaďovateľa pohrebiska nespája.\n27. So zreteľom na uvedené dovolací súd uzatvára, že dovolanie žalovaného v zmysle § 421 ods. 1\npísm. b/ C.s.p. bolo prípustné, avšak žalovaný v ňom neopodstatnene vytýka, že napadnutý rozsudok\n\nodvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.), a preto jeho\ndovolanie ako nedôvodné zamietol podľa § 448 C.s.p.\n28. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 453\nods. 1 C.s.p. Žalobcovia mali v dovolacom konaní plný úspech, preto im proti neúspešnému žalovanému\nvznikol nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\n29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Co/2/2017", "guid": "4a766d47-5f81-481e-acea-51ff9e07a0ad:0838b09c-6f9a-4397-8ec3-ac36b71c9a12", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "34189752-58a7-4899-beef-5c6f860e4c03:7f7a95ac-d315-4e48-b648-b2cc6e40f7c9", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8116213449.1", "spisova_znacka": "23Co/2/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 23Co/2/2017 z 30. 8. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-08-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8116213449.1"}], "citovane_v": [{"guid": "2449b55b-df4c-485f-8609-9966c0a3b31b:9f276137-ef26-4021-b330-5b938079641b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8521200303.2", "spisova_znacka": "9CdoPr/4/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9CdoPr/4/2026 z 28. 7. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-07-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8521200303.2"}, {"guid": "0f3cb02d-1cc4-44b0-bea7-5c44b1a6770b:9831d942-bda3-4c3a-bb84-71ac40075a62", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8121205232.1", "spisova_znacka": "9Cdo/19/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/19/2025 z 16. 6. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-06-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8121205232.1"}, {"guid": "61dfb372-070e-426f-92d3-7d57991ce315:64f7385f-f0e0-4413-bd1b-c7ee94ca191e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6109219406.1", "spisova_znacka": "3Obdo/2/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/2/2024 z 26. 3. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6109219406.1"}, {"guid": "53fa0053-afe3-4776-abe4-28ab0956aa4c:61888a1e-6975-4399-9fc3-679ccf729f18", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6122353417.2", "spisova_znacka": "3Obdo/2/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/2/2025 z 25. 3. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6122353417.2"}, {"guid": "38b3b497-fb7f-4051-a816-56c20a9eb708:b7767b4e-fbda-4db3-ac02-4c63d1f4a1e8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8116212615.2", "spisova_znacka": "1Cdo/12/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/12/2024 z 26. 8. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8116212615.2"}, {"guid": "aaa47046-e6be-413e-8c86-93706a86d2ad:8aef6773-f016-4102-884a-2c9827949ed9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:5820200138.1", "spisova_znacka": "7Cdo/60/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/60/2024 z 30. 6. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:5820200138.1"}, {"guid": "010366b0-98f2-4b7e-b142-cdf96cf792b0:999cc63b-eeb6-4ce9-a414-07ae46b06792", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1018201121.6", "spisova_znacka": "2ObdoV/4/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoV/4/2024 z 25. 6. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-06-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1018201121.6"}, {"guid": "9e7219f0-7100-44b3-9382-be7554277dbf:50412d19-7ff8-42cd-9145-46cdf0211e1d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8107225360.2", "spisova_znacka": "7Cdo/22/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/22/2024 z 26. 2. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-02-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8107225360.2"}, {"guid": "c25a23b6-035b-4acb-a621-280c0ddf32ec:b45f3f4e-3829-4c45-9ec4-14d916e8fcba", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1317201050.1", "spisova_znacka": "3Obdo/58/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/58/2022 z 28. 2. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-02-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1317201050.1"}, {"guid": "fc5a0508-8899-4804-ae94-bdfe6a803cd9:0e9df557-e2bf-445a-a89a-932962df622d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8117219736.1", "spisova_znacka": "7Cdo/165/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/165/2022 z 24. 1. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-01-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8117219736.1"}, {"guid": "ebfb4cec-14ac-4943-8303-492a8c490649:5202e416-aa37-4d68-94ed-3ca1d8a9b75d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:3719201498.1", "spisova_znacka": "4Obdo/46/2022", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/46/2022 z 30. 11. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-11-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:3719201498.1"}, {"guid": "dcc9952f-5deb-494c-8967-8917c9765a99:8df21839-1a38-4e22-9f13-3e79a02311ec", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8110233218.1", "spisova_znacka": "1Cdo/79/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/79/2022 z 8. 11. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-11-08", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8110233218.1"}, {"guid": "de5ac25f-33e4-482b-9c77-9d857e323a22:a61184f0-d916-412c-bda1-4a902a28fc09", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5317206131.1", "spisova_znacka": "7Cdo/145/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/145/2021 z 29. 11. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-11-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5317206131.1"}, {"guid": "f7c61481-bd82-40ef-bf30-5b2b54144896:ccce8a16-92df-4c93-b78b-8a6b72625c22", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5117207017.1", "spisova_znacka": "5Cdo/146/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/146/2022 z 30. 9. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-09-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5117207017.1"}, {"guid": "dc0b279d-8440-4715-af3e-680c565cb8a6:d0bfb9cc-708d-4b88-b3a8-ff479e1bd9d2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5120207074.1", "spisova_znacka": "4Obdo/7/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/7/2022 z 28. 2. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-02-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5120207074.1"}, {"guid": "f356fa1f-52b7-48a2-af60-827475b07a29:eb6d1932-48dd-48a9-af1f-db1048c1b1da", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5113243149.1", "spisova_znacka": "4Cdo/148/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/148/2018 z 30. 7. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-07-30", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5113243149.1"}, {"guid": "35867a92-ecaa-41d4-85a6-9ca37f1928fe:7daea44c-f9a5-4c3e-a645-6aaa16dc4bc4", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8117219736.1", "spisova_znacka": "13Co/6/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/6/2021 z 29. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-03-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8117219736.1"}, {"guid": "35867a92-ecaa-41d4-85a6-9ca37f1928fe:847a02e4-ba2a-45e3-a9bf-7e958d4113e5", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8117219736.1", "spisova_znacka": "13Co/6/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/6/2021 z 29. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-03-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8117219736.1"}]}