{"guid": "e5edc044-8eb6-4569-b459-a02985988b4b:c9f14cc9-3fad-4b83-afd6-5d6b442f8732", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2018200063.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/147/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/147/2018 z 21. 8. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. augusta 2019, sp. zn. 7Sžsk/147/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:2018200063.1", "identifikacne_cislo": "2018200063", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2019-08-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-14.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-14.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578", "nazov": "zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/578-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-10.odsek-2", "nazov": "§ 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-68.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-68.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-5", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-14", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-21", "/SK/ZZ/2004/578#paragraf-10", "/SK/ZZ/2004/578#paragraf-68", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c9f14cc9-3fad-4b83-afd6-5d6b442f8732", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2018200063.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:2018200063.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:2018200063.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/147/2018\n2018200063\n21. 08. 2019\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2019:2018200063.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu:\nL. L. L., narodený XX. L. XXXX, bytom v A., T. č. XXXX/X, právne zast.: JUDr. Petrom Toth-Vaňom,\nadvokátom a konateľom RESULTS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Račianska č.\n38, IČO: 51 784 017, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta\nč. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 18. decembra 2017, číslo: 47644-3/2017BA, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 29. júna 2018, č. k.\n20Sa/5/2018-77, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovanej z a m i e t a .\nŽalobca má nárok na náhradu trov kasačného konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 29. júna 2018, č. k.\n20Sa/5/2018-77, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny\nporiadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej z 18. decembra 2017, číslo: 47644-3/2017BA, ktorým táto podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a potvrdila\nprvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo 04. mája 2017, číslo\n594-38/2017-TT, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe\nnezaniklo dňa 30. apríla 2009 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ale\nzaniklo 30. júna 2011.\n2. Krajský súd v predmetnej veci preskúmaval zákonnosť vyššie uvedených rozhodnutí určujúcich, že\nžalobcovi povinné nemocenské a dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 30. apríla 2009, ale zaniklo\ndňa 30. júna 2011, a to na základe zistenia, že hoci povolenie vydané žalobcovi na prevádzkovanie\nzdravotníckeho zariadenia bolo rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja ku dňu 30. apríla 2009\nzrušené, tento naďalej mal postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, nakoľko bol držiteľom\nlicencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/TT/0476/05. Za sporné považoval krajský súd,\nči žalobca zrušením rozhodnutia o povolení prevádzkovať zdravotnícke zariadenie dňom 30. apríla 2009\nstratil postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo či mu toto postavenie zostalo zachované\nako držiteľovi licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (ďalej len „licencia L1A“; pozn. súdu)\n\n3. Po preskúmaní veci dospel krajský súd k záveru, že postupom správnych orgánov bolo porušené\nústavné právo na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka, keď začatie konania nebolo žalobcovi\npobočkou Sociálnej poisťovne oznámené a nebolo mu tak umožnené vyjadriť sa k podkladom\nrozhodnutia napriek tomu, že podľa označenia aplikovaného ustanovenia § 178 ods. 1 písm.\na/ zákona č. 461/2003 Z.z. by malo ísť o sporný prípad zániku sociálneho poistenia. Navyše\nvydaním prvostupňového správneho rozhodnutia s časovým odstupom 8 rokov ide o rozhodnutie\nbez pochybností nepredvídateľné, tiež v ňom absentuje zrozumiteľné vysvetlenie dôvodu vydania\nrozhodnutia, ozrejmenie úvah správneho orgánu pri hodnotení dôkazov a aplikácii právnych predpisov.\nRozhodnutie trpí obsahovými nedostatkami a nezodpovedá požiadavkám plynúcim z § 209 ods. 4\nzákona č. 461/2003 Z.z. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje citáciu ustanovení § 5 a § 21 menovaného\nzákona bez jeho identifikácie, údaje o príjme žalobcu za rok 2010, údaje o povolení prevádzkovania\nzdravotníckeho zariadenia a o jeho zrušení a konštatovanie existencie licencie L1A po dátume 30.\napríla 2009, z čoho správny orgán bez ďalšieho vysvetlenia vyvodzoval, že žalobca má postavenie\nsamostatne zárobkovo činnej osoby a že jeho povinné poistenie nezaniklo k 30. aprílu 2009. S poukazom\nna rozhodnutie žalovanej ako odvolacieho orgánu uviedol, že i napriek tomu, že toto obsahovalo\nširšie skutkové a právne zdôvodnenie (vzhľadom na nemožnosť účastníka oboznámiť sa s podkladmi\nrozhodnutia a obsahové nedostatky prvostupňového rozhodnutia obmedzujúce argumentačné možnosti\nodvolateľa) považoval jej rozhodnutie tiež za arbitrárne. Konštatovanie žalovanej v odôvodnení\nrozhodnutia, že napadnuté (prvostupňové) rozhodnutie spĺňa všetky zákonné náležitosti uvedené\nv § 209 zákona č. 461/2003 Z.z., vyhodnotil ako formálne, nemajúce oporu v skutočnom obsahu\nodôvodnenia rozhodnutia pobočky Trnava zo 04. mája 2017, nezohľadňujúce požiadavku zákona na\nozrejmenie úvah pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, t. j. zrozumiteľné vysvetlenie aj\nsúvislostí medzi citovanými predpismi a jednotlivými údajmi a skutočnosťami uvedenými v odôvodnení\nrozhodnutia. V neposlednom rade, naplnením požiadavky § 209 ods. 3 menovaného zákona na to,\naby výrok rozhodnutia obsahoval aj uvedenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, nie je\noznačenie § 178 ods. 1 písm. a/ tohto zákona, ktorý upravuje iba vecnú príslušnosť pobočky poisťovne;\nnejde o hmotnoprávne ustanovenie, z ktorého možno vyvodzovať zánik, či nezánik povinného poistenia,\no ktorom bolo rozhodnuté.\n4. Argumentáciu žalovanej s odkazom na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nvyslovený v rozhodnutí sp. zn. 7Sžso/20/2010, v súvislosti so spôsobom začatia konania, vyhodnotil\nako nedôvodnú, nakoľko ňou uvádzané rozhodnutie bolo vydané v skutkovo a právne rozdielnej veci, v\nktorej podklady rozhodnutia správneho orgánu pochádzali od samotného účastníka správneho konania.\n5. V súvislosti s právnym posúdením krajský súd dôvodil, že aj podľa vyjadrenia žalovanej bol žalobca pre\núčely sociálneho poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba posudzovaný na základe rozhodnutia\no vydaní povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (o existencii licencie žalobcu na výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe žalovaná nemala vedomosť), ktoré bez pochybností je oprávnením\nna vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z.\nLogickým bol potom záver, že zánikom tohto povolenia dňom 30. apríla 2009 na základe rozhodnutia\nTrnavského samosprávneho kraja boli naplnené podmienky aj pre zánik povinného poistenia podľa\n§ 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého povinné nemocenské a dôchodkové\npoistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b/ a c/ dňom zániku\ntýchto oprávnení. Nestotožnil sa s právnou konštrukciou, podľa ktorej okamihom zániku tohto povinného\npoistenia „nastúpil“ iný dôvod povinného poistenia spočívajúci v skutočnosti, že žalobca v tom čase bol\ndržiteľom licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, napriek tomu, že na jej základe žiadnu\nčinnosť nevykonával a nemal z nej žiadne príjmy (podľa tvrdenia žalobcu, ktoré nebolo rozporované).\nUviedol, že licencia L1A je podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej\nstarostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z.z.“; pozn. súdu) dokladom, na základe\nktorého je možný výkon zdravotníckeho povolania jednou z jeho foriem, ktorý (výkon zdravotníckeho\npovolania) nie je dôvodné stotožňovať s vykonávaním činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle §\n5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. Samotná licencia pre výkon samostatnej zdravotníckej praxe jej\ndržiteľom nepostačuje, ako to vyplýva už z definície obsiahnutej v § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 578/2004 Z.z.,\npodľa ktorej samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom\nzariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ, t. j. osoba poskytujúca zdravotnú starostlivosť na základe\npovolenia, alebo na inom mieste ako v zdravotnom zariadení.\n\n6. Vzhľadom na vyššie uvedené, krajský súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a g/ SSP\nzrušil napadnuté rozhodnutie ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov ako aj pre to, že došlo\nk podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za\nnásledok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.\n7. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal\nprávo na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nII.\n8. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n9. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\n10. Podľa právneho názoru žalovanej, licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1\npísm. a/ zákona č. 578/2004 Z.z.), označovaná ako licencia L1A na základe ktorej môžu podľa § 10\nzákona č. 578/2004 Z.z. samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki pracovníci, napríklad\nv povolaní lekár, logopéd, psychológ, sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa\nosobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na\núčely sociálneho poistenia podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra\n2010. Vychádzala z ustanovenia § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z., z ktorého vyplýva, že zdravotnícke\npovolanie sa nevykonáva len na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ktoré\nvydáva príslušný samosprávny kraj, ale aj v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,\nna základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) alebo na základe živnostenského\noprávnenia podľa osobitného predpisu. Taktiež z § 4 menovaného zákona vyplýva, že poskytovateľom\nzdravotnej starostlivosti je nielen fyzická osoba alebo právnická osoba, na základe povolenia na\nprevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, ale\naj fyzická osoba na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe alebo živnostenského\noprávnenia vydaného podľa osobitného predpisu. Priamo zo zákona č. 578/2004 Z.z. vyplýva, že držiteľ\nlicencie L1A je oprávnený vykonávať zdravotnícke povolanie a poskytovať zdravotnú starostlivosť v\nzdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom\nzariadení a dosahovať príjmy z podnikania a z inej zárobkovej činnosti podľa § 6 zákona č. 595/2003\nZ.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z.z.“; pozn. súdu). Z\n§ 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. vyplýva, že na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe je\npotrebná výlučne licencia typu L1A, t. j. licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.\n11. Ďalej žalovaná uviedla, že v čase, kedy si žalobca zrušil povolenie na prevádzkovanie\nzdravotníckeho zariadenia, bol držiteľom aj licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v\npovolaní lekár číslo L1A/TT/0476/05, vydanej Slovenskou lekárskou komorou. Zrušenie povolenia\nna prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia dňom 30. apríla 2009, rozhodnutím Trnavského\nsamosprávneho kraja z 18. marca 2009, číslo: TA/273/2009/OZaHF-006, nespôsobilo zánik povinného\nnemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu, ako samostatne zárobkovo\nčinnej osoby podľa § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010.\nŽalobca mal teda ku dňu 30. apríla 2009 status postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa\n§ 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. nielen z dôvodu, že bol držiteľom povolenia na prevádzkovanie\nzdravotníckeho zariadenia, ale aj z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A. Vzhľadom na to, že žalobca\nk 30. aprílu 2009 nezrušil všetky oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, keďže\nbol naďalej držiteľom licencie L1A, mal aj po 30. apríli 2009 právne postavenie povinne nemocensky\npoistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho\npoistenia.\n12. Poukázala tiež na to, že o tom, že žalobca je držiteľom licencie L1A v čase, kedy žalobca podal\nRegistračný list FO - odhláška zo sociálneho poistenia k 30. aprílu 2009 nemala vedomosť a žalobca\ntúto skutočnosť Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava neoznámil, napriek tomu, podľa § 227 ods. 2 písm.\na/ zákona č. 461/2003 Z.z. je poistenec povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie a\nna zánik sociálneho poistenia. V prípade, ak by žalobca tieto skutočnosti oznámil pri podaní príslušného\nregistračného listu, bol by ihneď upozornený zo strany pobočky na to, že zánik povinného sociálneho\n\npoistenia nenastal z dôvodu, že je držiteľom oprávnenia podľa osobitného predpisu - licencie L1A.\nTúto skutočnosť zistila pobočka až z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou s tým, že do\ntoho času nemala pobočka reálnu možnosť zistiť, že žalobca je držiteľom licencie L1A. Skutočnosť, že\npobočka nekonala 8 rokov nebola teda spôsobená nezáujmom vo veci konať, ale z dôvodu, že táto\nnemala vedomosť o relevantných skutočnostiach spôsobujúcich spornosť zániku sociálneho poistenia.\nIšlo o objektívne skutočnosti brániace pobočke vo veci konať. Zároveň dodala, že zákon č. 461/2003 Z.z.\nneukladá lehotu, v ktorej sa má rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných\nprípadoch.\n13. Žalovaná ďalej v kasačnej sťažnosti dôvodila, že podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra\n2010 nadobudla status samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z.\n(v znení účinnom do 31. decembra 2010) každá fyzická osoba, ktorá mala oprávnenie na vykonávanie\nčinnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon\nje povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. Pre posúdenie právneho postavenia fyzickej\nosoby, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31.\ndecembra 2010 teda nie je právne významné, či dotknutá osoba skutočne samostatnú zárobkovú\nčinnosť vykonáva, ale to, že dotknutá fyzická osoba disponuje oprávnením, ktoré jej zakladá status\nsamostatne zárobkovo činnej osoby. Zákon č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010\nneustanovuje žiadne iné podmienky, ktoré by mala splniť fyzická osoba na to, aby nadobudla status\nsamostatne zárobkovo činnej osoby a taktiež neukladá žalovanej skúmať bližšie osobitné podmienky\nzakladajúce fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia.\nPoukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. 1Sžso/16/2016,\nv ktorom súd dospel k záveru, že cit.: „Z citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení v znení\nplatnom a účinnom v rozhodnom čase vyplýva, že vznik a aj zánik povinného sociálneho poistenia\nsamostatne zárobkovo činnej osoby je naviazaný na zákonom predpokladané skutočnosti a to na\nexistenciu oprávnenia na vykonávanie podnikateľskej činnosti a na prekročenie zákonom stanovenej\nhranice príjmu z podnikania za predchádzajúci kalendárny rok. Vznikom oprávnenia na podnikanie\nnadobúda fyzická osoba status samostatne zárobkovo činnej osoby a súčasne s tým aj povinnosti\nvyplývajúce z povinného sociálneho poistenia, pričom toto poistenie zaniká zo zákona dňom zániku\noprávnenia na podnikanie“ s tým, že cit.: „Vznik a trvanie povinného poistenia je totiž spojené s\nexistenciou oprávnenia na podnikanie, nie s jeho realizáciou“.\n14. Žalovaná tiež poukázala na to, že pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského poistenia a\npovinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby nie je rozhodujúce na základe\nakého oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu dosiahla samostatne zárobkovo\nčinná osoba príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. V § 21 ods. 1 zákona č.\n461/2003 Z.z. nie je uvedená bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov, rozhodujúca je len tá skutočnosť,\nže fyzická osoba, ktorá spĺňa právnu definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho\npoistenia, dosiahla v rozhodujúcom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. K\nrovnakému názoru dospel tiež Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku z 15. augusta 2017, sp.\nzn. 27Sa/3/2017 podľa ktorého cit.: „Právne postavenie SZČO sa neposudzuje samostatne vzhľadom\nna „druh podnikania“ (v prípade, ak je takáto osoba držiteľom oprávnenia na vykonávanie podnikania\nna základe živnostenského listu a súčasne aj iného oprávnenia, resp. oprávnení na vykonávanie\npodnikateľskej činnosti podľa osobitných predpisov), ale takáto osoba má všeobecne postavenie SZČO,\nktorej vzniká „jedno“ poistenie, v ktorom sa zohľadňujú komplexne všetky príjmy z podnikateľskej\nčinnosti podľa § 6 zákona o dani z príjmov, ktoré táto osoba dosiahla v predchádzajúcom kalendárnom\nroku. ...zákon č. 461/2003 Z.z. upravuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie\nSZČO ako „jedno poistenie“ a nie niekoľko od seba nezávislých sociálnych poistení. ...Pri posudzovaní\ntrvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je rozhodujúca len\nskutočnosť, že SZČO dosiahla tento príjem podľa § 6 Zákona o dani z príjmov.“ Podobne Krajský súd\nv Trenčíne v rozsudkoch z 09. mája 2017, sp. zn. 25Sa/1/2017 a sp. zn. 25Sa/2/2017 uviedol, že\ncit.: „ ...nie je rozhodujúce, na základe akého právneho vzťahu fyzická osoba príjmy z podnikania a z\ninej samostatnej zárobkovej činnosti nadobudla, rozhodujúcim je iba to, že fyzická osoba dosiahla v\npríslušnom kalendárnom roku príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.“\n15. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti žalovaná vyjadrila nesúhlas s názorom krajského súdu, že\nžalobcovi nebolo oznámené začatie konania, nakoľko žalobca mal možnosť obhájiť svoje práva,\nprípadne povinnosti a záujmy v rámci odvolacieho konania a zároveň mal podľa § 190 ods. 1 zákona\n\nč. 461/2003 Z.z. právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy, odpisy a na požiadanie aj vyhotoviť\nfotokópie. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava nekonala v rozpore so zákonom č. 461/2003 Z.z., ak\nžalobcovi osobitne neoznámila začatie konania vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a\npovinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Opätovne žalovaná poukázala\nna rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2011, sp. zn. 7Sžso/20/2010, podľa\nktorého cit.: „Konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo\ndňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon\n(§ 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení). Zákon o sociálnom poistení však nekonkretizuje o aký úkon\nmá ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa\ndisponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej\nveci podľa zákona o sociálnom poistení ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých\nznámych účastníkov konania, ako to ukladá správny poriadok. Taktiež zákon o sociálnom poistení\nneukladá povinnosť žalovanej pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania\nk jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.“ Dodala, že vo väčšine\nnedávkových konaní je reálna dôkazná iniciatíva na strane organizačnej zložky Sociálnej poisťovne,\npretože táto má možnosť overiť si všetky údaje skutočného stavu veci z výkonu vlastnej činnosti,\nnajmä vo svojich databázach a registroch poistencov. Žalovaná začatím nedávkového konania realizuje\nsvoje práva plynúce zo sociálno-poisťovacích právnych vzťahov, ktorým na druhej strane zodpovedajú\npovinnosti subjektov sociálneho poistenia. Podklady, ktorými žalovaná disponovala v čase vydania\nrozhodnutia boli postačujúce na rozhodnutie vo veci (disponovala napríklad rozhodnutím Trnavského\nsamosprávneho kraja o zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, licenciou L1A,\núdajmi zo súboru Daňového riaditeľstva SR o príjmoch dosiahnutých z podnikania v rozhodujúcom\nobdobí, Registračným listom FO - odhláška zo sociálneho poistenia). V rámci odvolacieho konania bola\ncelá vec z hľadiska skutkového a právneho opätovne preskúmaná. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí\nzaujala stanovisko a vysporiadala sa so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedla vo svojom odvolaní\na zdôvodnila skutkový a právny stav veci. Zároveň poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 18. novembra 2014, sp. zn. 1Sžso/57/2013 podľa ktorého cit.: „...sociálne nedávkové konanie\nsa prísne nerozdeľuje do dvoch navzájom oddelených konaní, ale tak konanie pred prvostupňovým ako\naj odvolacím orgánom tvorí jeden celok navzájom prepojených konaní.“\n16. V súvislosti s krajským súdom vytýkanými nedostatkami v zmysle § 209 ods. 3 a 4 zákona č.\n461/2003 Z.z. uviedla, že výrok rozhodnutia žalovanej obsahuje rozhodnutie vo veci s odkazom na\n§ 179 ods. 1 písm. b/ menovaného zákona, na základe ktorého bola žalovaná ako odvolací orgán\noprávnená rozhodnúť vo veci. Obdobne aj výrok prvostupňového správneho rozhodnutia obsahuje\nodkaz na § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona, na základe ktorého rozhodla pobočka. Tiež odôvodnenie\nrozhodnutia žalovanej ako aj prvostupňového správneho rozhodnutia obsahuje citáciu ustanovení\nprávnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali a z ktorých vychádzali pri právnom posúdení veci.\nZáverom aj s poukazom na rozsudky Krajského súdu v Nitre z 19. októbra 2016, sp. zn. 11S/225/2015 a\nzo 07. decembra 2015, sp. zn. 11S/225/2015 uviedla, že nie je potrebné, aby odôvodnenie rozhodnutia\ndávalo odpoveď na každú vznesenú námietku, ale vyžaduje sa, aby konajúci orgán v odôvodnení\nrozhodnutia zdôvodnil skutkový a právny stav prejednávanej veci, aby uviedol, na podklade ktorých\nskutočností rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.\n17. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie.\nIII.\n18. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej vyjadril podaním z 09. októbra 2018.\n19. V plnom rozsahu sa stotožnil s rozsudkom krajského súdu a závermi z neho plynúcimi. Samotná\nlicencia pre výkon samostatnej zdravotníckej praxe jej držiteľom nepostačuje ako to vyplýva už\nz definície obsiahnutej v § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 578/2004 Z.z, podľa ktorej samostatná\nzdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, pričom povolenie\nna prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia bolo zrušené k 30. aprílu 2009 a nie až 30. júna 2011.\nPre výkon zdravotníckeho povolania nepostačovala iba licencia, nakoľko v takom prípade ustanovenia\no vykonávaní zdravotníckeho povolania na základe povolenia na výkon zdravotníckeho zariadenia\nvôbec nebolo pre výkon činnosti v povolaní lekár potrebné. Navyše v prípade licencie ide výlučne o\npreukázanie odbornej spôsobilosti; Slovenská lekárska komora posudzuje pri jej vydávaní podľa zákona\n\nč. 578/2004 Z.z. výlučne spôsobilosť na právne úkony, zdravotnú a odbornú spôsobilosť, bezúhonnosť\na dôveryhodnosť. Ak sú uvedené podmienky splnené, je vydaná licencia, avšak konkrétne oprávnenie\npríslušnú zdravotnú starostlivosť poskytovať vzniká podľa zákona č. 578/2004 Z.z. až momentom\npovolenia samosprávneho kraja a nie až rozhodnutím Slovenskej lekárskej komory. O závere, že\nžalobca od 01. mája 2009 nemohol mať oprávnenie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe ako lekár\nsvedčí aj to, že nemal oprávnenie predpisovať lieky s tým, že práve táto činnosť je podľa § 79 ods.\n1 písm. a/ a r/ zákona č. 578/2004 Z.z. povinnosťou poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti. Dodal,\nže mu bol od 01. mája 2009 zo strany Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zrušený kód\nposkytovateľa zdravotnej starostlivosti a teda nemal na základe čoho predpisovať lieky. Rovnako aj\nvo výpise zo štatistického registra (Slobodné povolanie - fyzická osoba podnikajúca na základe iného\nako živnostenského zákona) je uvedený dátum zániku dňa 30. apríla 2009 a od 01. mája 2009 už\nani nedisponoval IČO-m, pod ktorým činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby do 30. apríla 2009\nvykonával.\n20. V ďalšej časti vyjadrenia sa žalobca zameral na rozbor vo veci aplikovaného § 21 ods. 4 písm. b/\nzákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie\nzaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b/ a c/ dňom zániku týchto\noprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c/ odo dňa vzniku pracovného\npomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu 21), ak od\ntohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej\nv § 5 písm. c/. Na základe podčiarknutého textu žalobca bližšie konštatoval, že povinné nemocenské a\ndôchodkové poistenie zanikajú vždy pri splnení týchto podmienok:\na/ v prípade osoby, ktorej sa má zánik poistenia týkať, ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu podľa\n§ 5 písm. c/;\nb/ ak ide o vznik pracovného pomeru, v ktorom je príslušná osoba povinná mať na výkon danej činnosti\noprávnenie podľa osobitného predpisu;\nc/ ak osoba, ktorej zánik poistenia sa má týkať, vyhlasuje, že odo dňa vzniku daného pracovného pomeru\nčinnosť samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva;\ns tým, že splnenie podmienok plynúcich z písm. a/ a c/ nie je sporné, čo nebolo rozporované ani zo\nstrany samotnej žalovanej. V súvislosti s podmienkou uvedenou pod písm. b/ žalobca poukázal na to,\nže dňa 01. mája 2009 mu vznikol zamestnanecký pracovný pomer s tým, že samotný registračný list,\nna základe ktorého bol spoločnosťou L. prihlásený ako zamestnanec tvoril prílohu žaloby. Žalobca bol\nteda v pracovnom pomere v súvislosti s činnosťou, na výkon ktorej bol povinný mať oprávnenie podľa\nosobitného predpisu - licenciu na výkon funkcie odborného zástupcu podľa § 68 ods. 1 písm. c/ zákona\nč. 578/2004 Z.z. (licencia L1C). Konštatovanie žalovanej, že na účely sociálneho poistenia s účinnosťou\ndo 31. decembra 2010 nie je právne významné, či dotknutá osoba skutočne samostatnú zárobkovú\nčinnosť vykonáva, je teda nesprávne. Kľúčové ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z.\nvýslovne hovorí o vykonávaní (respektíve o nevykonávaní) činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby.\n21. V záverečnej časti vyjadrenia sa žalobca tiež vyjadril k procesným otázkam. Stotožnil sa so závermi\nkrajského súdu, namietol postup pobočky, ktorá po 8 rokoch vydala rozhodnutie; tiež vo vzťahu k\nžalovanej namietal, že táto sa vôbec vo svojom rozhodnutí nevyjadrila k zrušeniu kódu nevyhnutného\nna predpisovanie liekov, ku ktorému došlo dňom 30. apríla 2009, čo zakladá nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Postup pobočky ako aj žalovanej pri vydaní\nrozhodnutí s výrazným časovým odstupom považoval za neprípustný zásah do práv a právom\nchránených záujmov. Ak totiž platí zásada „práva patria bdelým“ v súkromnom práve, kde subjekty\nsúkromného práva majú dovolené všetko, čo nie je zákonom zakázané, o to viac musí táto zásada platiť\npre štátne orgány a orgány verejnej správy, ktoré môžu konať len to, čo im zákon dovoľuje.\n22. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovanej ako nedôvodnú\npostupom podľa § 461 SSP zamietol.\nIV.\n23. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalovanej na vedomie dňa 02. novembra\n2018.\nV.\n\n24. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/\nSSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej\npreskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.\n25. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n26. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n27. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n28. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach;\n29. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne;\n30. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom\npodľa § 191 ods. 1 písm. d/ a g/ SSP zrušil rozhodnutie žalovanej z 18. decembra 2017, číslo:\n47644-3/2017-BA, ktorým táto podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. odvolanie žalobcu v celom\nrozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo\n04. mája 2017, číslo 594-38/2017-TT, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo\nčinnej osobe nezaniklo dňa 30. apríla 2009 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové\npoistenie, ale zaniklo 30. júna 2011.\n31. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach dospeli k právnemu záveru, že žalobca aj po 30. apríli 2009\nmal právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, pretože i po tomto dni bol držiteľom licencie\nL1A a súčasne za roky 2007, 2008 a 2009 jeho príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti presiahol\nzákonom stanovenú hranicu príjmu sledovaného na účely vzniku povinného nemocenského poistenia a\npovinného dôchodkového poistenia. Zároveň, vzhľadom na to, že príjem žalobcu zo zárobkovej činnosti\nnásledne v roku 2010 sumu stanovenú zákonom nepresiahol, podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003\nZ.z. zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie k 30. júnu 2011.\n32. Podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, samostatne\nzárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie\nčinnosti podľa osobitného predpisu 19) okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej\nvýkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu 21) [pozn. pod čiarou č. 19 - napríklad\nzákon Slovenskej národnej rady č. 132/1990 Zb. o advokácii v znení zákona č. 302/1999 Z.z., zákon\nSlovenskej národnej rady č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch v znení neskorších predpisov; pozn.\npod čiarou č. 21 - napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch\na Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej\nrady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení\nneskorších predpisov a zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991\nZb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov; pozn. pod čiarou].\n33. Podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010,\npovinne nemocensky poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s\ninou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného\nv § 138 ods. 9;\n\n34. Podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, povinne\ndôchodkovo poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená;\n35. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, povinné\nnemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od\n1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s\ninou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného\nv § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý\njej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo\nvýnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok\nvymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.\n36. Podľa § 3 ods. 4 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z.z. v znení účinnom v čase vydania licencie,\nzdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§\n10);\n37. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení účinnom v čase vydania licencie,\nsamostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, sestra, pôrodná\nasistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg a masér. Na výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68\nods. 1 písm. a/].\n38. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení účinnom v čase vydania licencie, samostatná\nzdravotnícka prax podľa odseku 1 je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení,\nktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom\nzariadení.\n39. Podľa § 11 ods. 2 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z.z. v znení účinnom v čase vydania licencie,\nsamosprávny kraj v rámci preneseného výkonu štátnej správy vydáva povolenie na prevádzkovanie\nambulancie ... ;\n40. Podľa § 68 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z.z. v znení účinnom v čase vydania licencie,\nlicencie sa vydávajú na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) zdravotníckym pracovníkom\nv povolaní lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ,\nšpeciálny pedagóg a masér;\n41. Podľa § 69 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení účinnom v čase vydania licencie, komora vydá\nlicenciu zdravotníckemu pracovníkovi, ak má spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu, je zdravotne\nspôsobilý (§ 32), je odborne spôsobilý (§ 33), je bezúhonný (§ 38), je zapísaný v registri (§ 64).\n42. Podľa § 69 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení účinnom v čase vydania licencie, podmienkou\nna vydanie licencie je aj dôveryhodnosť zdravotníckeho pracovníka.\n43. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, príjmami\nz podnikania sú\na/ príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, 24)\nb/ príjmy zo živnosti, 25)\nc/ príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov 26) neuvedené v písmenách a/ a b/,\nd/ príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa\nodsekov 7 a 8.\n44. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, príjmami z\ninej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5, sú príjmy\na/ z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu,27) pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa §\n43 ods. 14 a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady\na z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu\nduševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva,\n\nb/ z činností, 28) ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním,\nc/ znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu, 29)\nd/ z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou, 29a)\ne/ príjmy z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa osobitného predpisu29aa) vrátane\npríjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe.29ab)\n45. Najvyšší súd z obsahu súdneho spisu ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej mal\npreukázané, že rozhodnutím z 13. novembra 2006, č. j. TA/2006/4019 Trnavský samosprávny kraj\nvydal žalobcovi povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v odbore pediatria, dorastové\nlekárstvo, klinická farmakológia. Následne Trnavský samosprávny kraj rozhodnutím z 18. marca\n2009, Číslo: TA/273/2009/OZaHF-006 žiadosti spoločnosti L. o vydanie povolenia na prevádzkovanie\nzdravotníckeho zariadenia vyhovel a povolil prevádzkovať zdravotnícke zariadenie\n- (okrem iného) v ambulancii kategórii lekár v špecializačnom odbore Pediatria, dorastové lekárstvo,\nklinická farmakológia, ktorej odborným zástupcom je žalobca s tým, že činnosť prevádzkovania\nzdravotníckeho zariadenia začína dňom 01. mája 2009, najneskôr však do troch (3) mesiacov odo dňa\nprávoplatnosti predmetného rozhodnutia.\nSúčasne k 30. aprílu 2009 Trnavský samosprávny kraj žalobcovi zrušil povolenie na prevádzkovanie\nzdravotníckeho zariadenia vydaného dňa 13. novembra 2006 pod číslom TA/2006/4019 v odbore\npediatria, dorastové lekárstvo, klinická farmakológia.\n46. Z obsahu súdneho spisu bolo tiež zistené, že zamestnávateľ L. prihlásil svojho zamestnanca žalobcu do Sociálnej poisťovne na predpísanom tlačive „Registračný list FO“ s tým, že dátum vzniku\npoistenia bol určený na 01. mája 2009. Uvedené potvrdzuje aj tá skutočnosť, že pracovná zmluva medzi\nzamestnávateľom L. a žalobcom ako zamestnancom bola uzavretá dňa 30. apríla 2009 s dohodnutým\ndňom nástupu do práce k 01. máju 2009. Rovnako aj vo výpise zo štatistického registra (Slobodné\npovolanie - fyzická osoba podnikajúca na základe iného ako živnostenského zákona) je uvedený dátum\nzániku dňa 30. apríla 2009. Z obsahu administratívneho spisu bolo tiež zistené, že Slovenská lekárska\nkomora rozhodnutím z 02. decembra 2005 pod číslom L1A/TT/0476/05 vydala žalobcovi licenciu na\nvýkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore (odboroch): pediatria, dorastové\nlekárstvo, klinická farmakológia. Uvedená licencia bola následne na základe žiadosti žalobcu zo strany\nSlovenskej lekárskej komory rozhodnutím z 11. novembra 2014, číslo: LZA/TT/0476/05 zrušená ku dňu\n20. decembra 2014.\n47. Najvyšší súd uvádza, že vyššie uvedené skutočnosti (body 45 a 46 rozsudku) medzi účastníkmi\nkonania neboli sporné.\n48. Sporným však zostalo, či žalobca aj napriek zrušeniu povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho\nzariadenia (ambulancie) mal na účely sociálneho poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo\nčinnej osoby aj po 30. apríli 2009, a to z dôvodu, že bol naďalej držiteľom licencie L1A.\n49. Najvyšší súd stotožňuje so záverom, ku ktorému dospel krajský súd, že licencia L1A je podľa § 3\nods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. dokladom, na základe ktorého je možný výkon zdravotníckeho povolania\njednou z jeho foriem, ktorý (výkon zdravotníckeho povolania) nie je dôvodné stotožňovať s vykonávaním\nčinnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v rozhodnom\nznení. Samotná licencia pre výkon samostatnej zdravotníckej praxe jej držiteľom nepostačuje, čo\nvyplýva už z definície obsiahnutej v § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 578/2004 Z.z., podľa ktorej samostatná\nzdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje\niný poskytovateľ, t. j. osoba poskytujúca zdravotnú starostlivosť na základe povolenia, alebo na inom\nmieste ako v zdravotnom zariadení. V tejto súvislosti najvyšší súd bližšie a na zdôraznenie správnosti\nkrajským súdom uvedeného záveru ďalej uvádza, že § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. ustanovuje, že\nzdravotnícke povolanie možno vykonávať\n- v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,\n- na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (§ 11) alebo povolenia vydaného\npodľa osobitného predpisu,\n- na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10),\n- na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti (§ 7a) a tiež\n- na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu.\n\n50. Úprava § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. môže evokovať, že výkon zdravotníckeho povolania\nna základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (§ 11) a na základe licencie\nna výkon samostatnej zdravotníckej praxe (teda licencie L1A) prestavuje rovnocenné formy výkonu\nzdravotníckeho povolania. Výkon zdravotníckeho povolania na základe licencie L1A je však nutné\nvykladať výlučne v spojení s § 10 zákona č. 578/2004 Z.z., na ktorý § 3 ods. 4 písm. c/ sám odkazuje.\nPodľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki\npracovníci v povolaní lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd,\npsychológ, špeciálny pedagóg a masér (ods. 1) s tým, že samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1\nje poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ\nna základe povolenia, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení (ods. 2). Z uvedeného je\nzrejmé, že samotná licencia L1A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti tak ako to predpokladá\nvyššie citovaný § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v rozhodnom znení, pretože sama o sebe nezakladá\njej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť. Tú môže vykonávať až na základe dohody,\nalebo zmluvy s iným poskytovateľom. Licencia L1A teda fakticky len poskytuje oprávnenie uchádzať\nsa o vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe u konkrétneho poskytovateľa, pričom podmienkou\nvyužívania predmetnej licencie je reálny zmluvný vzťah s iným poskytovateľom. Ďalej najvyšší súd\nuvádza, že zákon č. 578/2004 Z.z. neupravuje bližšie podmienky výkonu samostatnej zdravotníckej\npraxe u iného poskytovateľa a obsah vzájomných vzťahov medzi lekárom ako držiteľom licencie L1A na\njednej strane a iného poskytovateľa na strane druhej, u ktorého môže držiteľ licencie L1A realizovať svoje\nzdravotnícke povolanie. Zákon teda nevylučuje, aby tento vzťah nemohol byť aj pracovnoprávny, pričom\nsamotné znenie § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. predpokladá možnosť, že držiteľmi oprávnení\nmôžu byť aj osoby v pracovnoprávnom pomere, a preto nebudú pre účely tohto zákona samostatne\nzárobkovo činnými osobami. Po preskúmaní oboch žalobou napadnutých správnych rozhodnutí najvyšší\nsúd konštatuje, že žalovaná pre svoje rozhodnutie o tom, že žalobca mal status samostatne zárobkovo\nčinnej osoby, nevykonala žiadne dokazovanie a neskúmala, či žalobca vôbec zákonom stanovené znaky\nsamostatnej zdravotníckej praxe naplnil.\n51. Najvyšší súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ žalované správne orgány dospeli k záveru,\nže žalobca aj napriek zrušeniu povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulancie)\nmal na účely sociálneho poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby aj po 30. apríli\n2009, a to z dôvodu, že bol naďalej držiteľom licencie L1A, vyvstáva tu zároveň otázka, ako správne\norgány na účely vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia\nposudzovali žalobcom dosiahnutý príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti. Z vyššie citovaného §\n21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010 vyplýva, že povinné\nnemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od\n01. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s\ninou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného\nv § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý\njej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo\nvýnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok\nvymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak. Predpokladom\nvzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo\nčinnej osoby v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. je preukázanie, že posudzovaná osoba spĺňa zákonné\npodmienky statusu samostatne zárobkovo činnej osoby definovanej v § 5 písm. c/ tohto zákona v\nrozhodnom znení a za tým účelom si zadovážiť skutkové zistenia a súčasne preukázanie, že táto osoba\nv zákonom určenej dobe dosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa\nosobitného predpisu (zákon č. 595/2003 Z.z.) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou\nzárobkovou činnosťou, ktorý bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods.\n9. Pri posudzovaní zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia\ntejto osoby je rozhodujúce, že k 30. júnu kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku,\nza ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu\n(zákon č. 595/2003 Z.z) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou\nnebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Výkladom uvedenej právnej úpravy možno dospieť k záveru, že pokiaľ zákonodarca\npodmieňuje vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia povinnej\nosoby preukázaním statusu samostatne zárobkovo činnej osoby definovanej v § 5 písm. c/ tohto zákona\nv rozhodnom znení, tak aj pri posudzovaní príjmu plynúceho z jej podnikania, predpokladá dosahovanie\n\npríjmu z jej podnikania ako samostatne zárobkovo činnej osoby, z čoho plynie záver, že povinná osoba\ndosiahla príjem z podnikania na základe oprávnenia na výkon samostatne zárobkovo činnej osoby v\nzmysle § 5 písm. c/ zákona. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na závery plynúce z rozsudku\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2011, sp. zn. 7Sžso/20/2011 (publikovaného aj\nv Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 4/2012 pod č. 72) podľa ktorého cit.:\n„(...) pri posudzovaní príjmov podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je potrebné prihliadať len\nna tie príjmy z podnikania, ktoré vyplynuli z podnikateľskej činnosti posudzovaného statusu samostatne\nzárobkovo činnej osoby“, čo znamená, že žalovaná mala na účely rozhodnutia o povinnej účasti žalobcu\nna sociálnom poistení posudzovať jeho príjmy výlučne vo vzťahu k licencii L1A. Žalovaná sa v tomto\nsmere tiež nevysporiadala s námietkou žalobcu, že licencovanú činnosť (zárobkovú činnosť na základe\nlicencie L1A) vôbec nevykonával, a teda ani z nej nemohol žiaden príjem dosiahnuť.\n52. Najvyšší súd tiež považuje za nutné prisvedčiť argumentácii krajského súdu, že postupom správnych\norgánov bolo porušené ústavné právo na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka, keď začatie\nkonania nebolo žalobcovi zo strany príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne oznámené a nebolo mu\ntak umožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia napriek tomu, že podľa označenia aplikovaného\nustanovenia § 178 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. by malo ísť o sporný prípad zániku sociálneho\npoistenia a navyše vydaním prvostupňového správneho rozhodnutia s časovým odstupom 8 rokov\nide o rozhodnutie bez pochybností nepredvídateľné, tiež v ňom absentuje zrozumiteľné vysvetlenie\ndôvodu vydania rozhodnutia, ozrejmenie úvah správneho orgánu pri hodnotení dôkazov a aplikácii\nprávnych predpisov. Pre doplnenie, najvyšší súd uvádza, že podľa článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej\nrepubliky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných\nprávnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou, pričom je nutné z hľadiska ústavnoprávneho\nvždy rešpektovať právo každého, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v\njeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom (článok 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky). Rovnako aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaručuje\nprávo každému na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná\nnezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu (článok 6 ods. 1 veta\nprvá). Najvyšší súd tiež poukazuje i na článok 1 Rezolúcie č. (77) 31 o ochrane jednotlivca vo vzťahu k\naktom správnych orgánov prijatej na úrovni Rady Európy (Výborom ministrov dňa 28. septembra 1977\nna 275. zasadaní zástupcov ministrov) podľa ktorého v súvislosti s akýmkoľvek správnym aktom, ktorý\npravdepodobne ovplyvní práva, slobody a záujmy určitej osoby, môže dotknutá osoba predložiť fakty,\nargumenty, a v náležitých prípadoch dôkazy, ktoré správny orgán zohľadní s tým, že v príslušných\nprípadoch bude dotknutá osoba informovaná o týchto právach, a to v riadnom čase a spôsobom\nprimeraným pre daný prípad. Vo svetle vyššie uvedenom možno teda uzavrieť, že konanie podľa §\n178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov začaté z podnetu\norganizačnej zložky Sociálnej poisťovne v zmysle § 184 ods. 8 v spojení s § 185 ods. 4 zákona č.\n461/2003 Z.z. nezbavuje Sociálnu poisťovňu povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania ochranu jeho\noprávnení, ktoré sú konkretizáciou základného práva na inú právnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, prípadne i základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom\npodľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ktoré mu priznávajú aj medzinárodné zmluvy,\nktorými je Slovenská republika viazaná v zmysle článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.\n53. Pokiaľ žalovaná odôvodňovala svoj postup s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 24. februára 2011, sp. zn. 7Sžso/20/2010, podľa ktorého žalovaná nemala povinnosť\noboznamovať účastníka konania o začatí konania, nakoľko prvým úkonom vykonaným v ex offo začatom\nkonaní môže byť aj doručenie rozhodnutia vo veci samej, najvyšší súd uvádza, že rozhodnutie vo\nveci 7Sžso/20/2010 bolo vydané v skutkovo a právne rozdielnej veci, v ktorej podklady rozhodnutia\nsprávneho orgánu pochádzali od samotného účastníka správneho konania. Najvyšší súd aj v súvislosti\nso záverom konštatovaným v predchádzajúcom bode 52 tohto rozsudku dáva do pozornosti aj tú\nskutočnosť, že i napriek tomu, že v danom prípade išlo o konanie začaté na podnet organizačnej\nzložky Sociálnej poisťovne, ktoré je v zmysle § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. začaté odo dňa,\nkeď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon, bolo\npotrebné rešpektovať procesné práva účastníka konania plynúce aj zo zákona č. 461/2003 Z.z. Ak by sa\ntotiž za prvý úkon považovalo aj rozhodnutie sociálnej poisťovne, potom konanie by začalo aj skončilo\nv jednom časovom okamihu, takže by nebolo možné hovoriť o riadnom procese. Zároveň by tým bolo\nvylúčené zákonom priznané procesné právo účastníka nazerať do spisu (§ 190 zákona č. 461/2003 Z.z.),\n\npredkladať návrhy a vyjadrenia (§ 195 menovaného zákona), prípadne navrhovať dôkazy na podporu\nsvojich tvrdení (§ 196 ods. 1 zákona).\n54. Záverom najvyšší súd uvádza, že tak v skutkovo ako aj právne obdobnej veci (čo do\nprávneho posúdenia licencie L1A, otázky posudzovania príjmu zo zárobkovej činnosti ako aj\nvyhodnotenia námietok smerujúcich k procesnému postupu žalovanej) senát najvyššieho súdu vo veci\n10Sžsk/33/2017 uznesením z 18. februára 2019 postúpil vec (z dôvodu prijatia odlišného právneho\nnázoru než ku ktorému dospel iný senát najvyššieho súdu vo veci 9Sžsk/16/2018) veľkému senátu, ktorý\nnásledne v uznesení z 30. apríla 2019, sp. zn. 1Vs/1/2019 prijal nasledujúce závery:\n- Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z. samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej\nstarostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia alebo\nna inom mieste ako zdravotníckom zariadení, a preto licencia L1A nemá charakter oprávnenia na výkon\nčinnosti predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z., keď sama o sebe nezakladá jej\ndržiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody /\nzmluvy/ s iným poskytovateľom. Pojem samostatná zdravotnícka prax v zmysle § 10 ods. 1 zákona\nč. 578/2004 Z.z. vykonávaná na základe licencie L1A nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom\nsamostatná zárobková činnosť v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. a pojem licencia na\nvýkon samostatnej zdravotníckej praxe s pojmom oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného\npredpisu pre účely sociálneho poistenia\n- Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského\npoistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle § 178 ods. 1 písm. a/ bod\nprvý v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. je posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne\nvo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom\nzdaňovacom období sú aj príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu v\nzmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z.\n- Konanie podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení\nneskorších predpisov začaté z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v zmysle § 184 ods. 8\nv spojení s § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. nezbavuje Sociálnu poisťovňu povinnosti zabezpečiť\núčastníkovi konania ochranu jeho oprávnení, ktoré sú konkretizáciou základného práva na inú právnu\nochranu v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, prípadne i základného práva vyjadriť\nsa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ktoré mu\npriznávajú aj medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná v zmysle článku 7 ods. 5\nÚstavy Slovenskej republiky.\n55. S poukazom na takto veľkým senátom prijaté závery potom aj odkaz žalovanej na závery\nplynúce predovšetkým z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn.\n1Sžso/16/2016, z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. augusta 2017, sp. zn. 27Sa/3/2017 a\ntiež z rozsudkov Krajského súdu v Trenčíne z 09. mája 2017, sp. zn. 25Sa/1/2017 a sp. zn. 25Sa/2/2017\nstratil relevanciu a najvyšší súd nepovažoval za potrebné sa nimi bližšie vysporiadavať.\n56. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší súd námietky žalovanej uvedené v\nkasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší súd kasačnú sťažnosť podľa\n§ 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n57. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší súd v súlade s § 167 ods. 1 v spojení s § 175 ods.\n1 SSP a § 467 ods. 1 SSP, nakoľko žalobca bol v kasačnom konaní plne úspešný. O výške náhrady trov\nkonania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n58. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20Sa/5/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "1a983ad2-83f8-419b-b8b9-3be2ec0ea17a:803dba78-2352-4275-bea1-85fcaa771e5e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8017200124.1", "spisova_znacka": "1Vs/1/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2019 z 29. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200124.1"}, {"guid": "9b37546c-25e5-4fd4-bff4-cecde9d0dc8f:8f23d5c1-0871-4f6d-afc9-46cdd825cade", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:1017201312.3", "spisova_znacka": "20Sa/5/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Sa/5/2018 z 1. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-10-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:1017201312.3"}, {"guid": "e3055d06-7493-4757-811d-88950c9520dd:75e7ad5e-1cf6-4ce2-9bde-752679baaaa8", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6017200101.1", "spisova_znacka": "27Sa/3/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Sa/3/2017 z 14. 8. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-08-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6017200101.1"}, {"guid": "bfd3f08c-d31b-4d31-af54-f79aeda83ee1:096846c0-de05-4d8b-a464-56cacfea70c6", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3017200031.1", "spisova_znacka": "25Sa/2/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 25Sa/2/2017 z 8. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-05-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3017200031.1"}, {"guid": "44a351d1-d70d-402e-be05-3dace26eedd2:46e6cc99-ce60-415f-ab83-f3f709fb16f5", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5017200001.1", "spisova_znacka": "25Sa/1/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sa/1/2017 z 8. 1. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-01-08", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5017200001.1"}], "citovane_v": []}