{"guid": "b9bddb0d-a866-4e00-acc0-fc204f07a7ef:a5278749-9245-4265-8385-7cdf0bf2749f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2017200304.1", "spisova_znacka": "10Asan/37/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/37/2018 z 19. 6. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. júna 2019, sp. zn. 10Asan/37/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:2017200304.1", "identifikacne_cislo": "2017200304", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2019-06-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-12.odsek-1", "nazov": "§ 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-105.odsek-7", "nazov": "§ 105 ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-105.odsek-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-105"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-105.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 105 ods. 3 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-105.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-105"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-12", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-105"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a5278749-9245-4265-8385-7cdf0bf2749f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2017200304.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:2017200304.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:2017200304.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Asan/37/2018\n2017200304\n19. 06. 2019\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2019:2017200304.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nZuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v\nprávnej veci žalobcu (sťažovateľa) B. Y., bytom Y. T. D. XXX, XXX XX Y. T. D., právne zastúpeného\nJUDr. Borisom Štanglovičom, advokátom, so sídlom Jarmočná 2264/3, 927 01 Šaľa, proti žalovanému\nOkresnému úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-NR-OVBP2-2017/029966-002 zo dňa 18.\naugusta 2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trnave č.\nk. 43Sa/27/2017-54 zo dňa 21. mája 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Obec Kráľová nad Váhom, ako prvoinštančný správny orgán, rozhodnutím č. 1/2017-003/Ga zo dňa\n24.04.2017, uznala žalobcu vinným zo spáchania stavebného priestupku podľa § 105 ods. 3 písm.\nb) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Stavebný zákon“), ktorého sa dopustil tým, že v čase od jesene 2015 do právoplatnosti\ndodatočného stavebného povolenia vydaného Obcou Kráľová nad Váhom ako príslušným stavebným\núradom č. 637/2016-005/Ga zo dňa 21.12.2016, teda do 14.01.2017, uskutočňoval stavbu - rodinný dom\n- na pozemku parc. č. 288/3 v obci Kráľová nad Váhom, pričom postavil hrubú časť stavby, prestrešenie\nstavby krovom, boli osadené výplne otvorov a garážové vráta, prípojky, bez stavebného povolenia, za\nčo mu uložil podľa § 105 ods. 3 Stavebného zákona pokutu vo výške 10.000 €.\n2. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2017/029966-002 zo\ndňa 18.08.2017 prvoinštančné rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n3. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len „S.s.p.“) žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n\n4. V danom prípade je podľa názoru krajského súdu nepochybné, že žalobca sa dopustil stavebného\npriestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona, čo nerozporoval ani samotný žalobca.\nPredpokladom vydania rozhodnutia o uložení sankcie podľa vyššie uvedeného ustanovenia je\npreukázanie, že právnická alebo fyzická osoba ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného\npovolenia alebo v rozpore s ním. Konanie o správnych deliktoch sa riadi zásadou oficiality a stavebný\núrad je povinný začať konanie, ak sa o delikte dozvie. Na spáchanie priestupku sa nevyžaduje úmyselné\nzavinenie. Tiež je potrebné uviesť, že rozhodnutia alebo opatrenia správnych orgánov musia byť náležite\nodôvodnené najmä vtedy, ak sa dotýkajú subjektívnych práv účastníka konania alebo mu ukladajú\npokutu. Správny orgán musí odôvodniť, z akých dôvodov uložil pokutu a tiež prečo v takej výške. Pokiaľ\nide o výšku uloženej sankcie správne orgány oboch stupňov postupovali v intenciách právnej úpravy\ntýkajúcej sa správnej úvahy a v odôvodnení svojich rozhodnutí náležite odôvodnili, z akých dôvodov\nsankciu uložili a akými úvahami sa riadili pri ukladaní jej výšky. V predmetnej veci bolo pri ukladaní\nsankcie žalobcovi prihliadané na správanie sa žalobcu, ktorý bol viackrát upozornený na protiprávny\nstav, napriek tomu tento v stavbe pokračoval a o dodatočné stavebné povolenie požiadal až s odstupom\ndlhšieho časového úseku (stavbu začal realizovať na jeseň v roku 2015, pričom žiadosť o dodatočné\nstavebné povolenie podal až v júni 2016). Okrem toho žalobca osadil stavbu v tesnej blízkosti od\nhranice pozemku, ktorého spoluvlastníkom je obec, čím jeho využitie je už obmedzené. Naviac obec\nna týchto pozemkoch plánovala zrealizovať výstavbu bytového domu, o čom mal žalobca vedomosť,\nčo zrejme tiež ovplyvnilo výšku uloženej sankcie. Bolo prihliadnuté aj na to, že žalobca sa dopustil\nuvedeného priestupku ako osoba, ktorá bola v čase spáchania priestupku občanmi Obce Kráľová nad\nVáhom zvolená za poslanca. V tejto súvislosti správny súd dodal, že poslanec obecného zastupiteľstva\nmá väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a týmto postavením, resp. výkonom funkcie poslanca by\nmal byť vzorom ostatným občanom, z čoho vyplýva aj jeho postavenie v spoločnosti. Je preto možné\npodľa názoru krajského súdu konštatovať, že na činnosť poslanca sú kladené vyššie nároky z pohľadu\ndodržiavania právnych predpisov, a preto aj výšku uloženej sankcie možno považovať v danom prípade\nza primeranú. Takouto neoprávnenou realizáciou stavby bez príslušného rozhodnutia žalobca svojvoľne\npredurčil podmienky umiestnenia stavby, vrátane odstupových vzdialeností od susedných pozemkov a\nstavieb.\n5. Podľa názoru správneho súdu správne orgány oboch inštancií v konaní postupovali náležite v\nintenciách citovaných právnych noriem, vo veci zistili skutočný stav, a preto ich právne závery boli\nsprávne. Správne orgány sa pri ukladaní sankcie dôkladne zaoberali všetkými hľadiskami, ktoré zákon\npri hodnotiacej úvahe ustanovuje, za tým účelom boli obstarané aj potrebné dôkazy a správne vyvodené\nskutkové a právne zistenia na základe zákonom povolenej voľnej úvahy pri rešpektovaní zmyslu a účelu\nzákona. Správne orgány sa tiež vyrovnali so všetkými hľadiskami pre uloženie sankcie v zmysle § 12\nods. 1 zákona o priestupkoch, pričom pokuta bola uložená na dolnej hranici výšky zákonom povolenej\nsadzby jej uloženie ako aj jej rozsah bol náležitým spôsobom odôvodnený, takže správny súd nezistil\nrelevantné dôvody a ani ich žalobca súdu nepredložil, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie žalovaného\nzrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n6. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalovanému náhradu trov nepriznal.\n\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n7. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, a to z dôvodov\npodľa § 440 ods. 1 písm. f), g), h) S.s.p., v ktorej navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok\nkrajského súdu zrušil alebo aby zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného.\n8. Sťažovateľ namietal, že krajský súd nevykonal dokazovanie ohľadom zabezpečenia prehľadu\nudelených pokút v obdobných veciach v rozhodnom období a že krajský súd nekriticky prevzal\nargumentáciu žalovaného v časti závažnosti konania sťažovateľa, ktorým mal obmedziť možnosti obce\npri využívaní pozemku susediaceho so stavbou sťažovateľa.\n\n9. Žalovaný vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti nepodal.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n10. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná\noprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti\nktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia\npojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19. júna 2019 (§ 137\nods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n11. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu sťažovateľa,\nktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného o uložení pokuty, a preto primárne v medziach\nkasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé\nspochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok\nvykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania\na okruhu účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu,\nako si ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených sťažovateľom a správnymi orgánmi, ktoré sú\nobsiahnuté v administratívnom spise.\nPodľa § 105 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona priestupku sa dopustí a pokutou do 1 milióna Sk sa\npotresce ten, kto ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore\ns ním.\nPodľa § 105 ods. 7 Stavebného zákona na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú všeobecné\npredpisy o priestupkoch.\nPodľa § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 372/1990 Zb.“) pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na\nspôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia,\nna pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý\nv kárnom alebo disciplinárnom konaní.\n12. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj\nadministratívny spis žalovaného, dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa nie sú dôvodné.\n13. Kasačný súd sa stotožnil so záverom krajského súdu ako aj správnych orgánov, že v predmetnom\nkonaní nebolo sporné, že zo strany sťažovateľa došlo k porušeniu zákona tým, že začal stavbu realizovať\nna jeseň roku 2015 pričom žiadosť o dodatočné povolenie podal sťažovateľ až v júni 2016 a tiež nebolo\nsporné, že týmto konaním sťažovateľ naplnil znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 105 ods. 3\npísm. b) Stavebného zákona. Spáchanie priestupku sťažovateľ v konaní nenamietal.\n14. Sťažovateľ v konaní namietal iba výšku uloženej pokuty, ktorú považoval za neprimerane vysokú\noproti iným uloženým pokutám. K veci kasačný súd uvádza, že v zmysle ustálenej judikatúry správnych\nsúdov v prípade správneho trestania súd sleduje, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v\nurčitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný\nskutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia,\nto však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní\nje myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov\nvo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen\npožiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej\nosoby. Pri uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov\nprotiprávneho konania. Z podkladov spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného\nje podľa názoru kasačného súdu zrejmé, že správne orgány výšku uvedenej pokuty riadne odôvodnili s\nprihliadnutím na skutočnosti, ktoré sú v prospech i v neprospech sťažovateľa, a primerane a zákonným\n\nspôsobom uplatnili správnu úvahu, pričom v odôvodnení uviedli, že zohľadnili závažnosť porušenia\nzákona, jeho následky, význam chráneného verejného záujmu a okolnosti, za ktorých bol priestupok\nspáchaný.\n15. K námietke sťažovateľa, že krajský súd nevykonal dokazovanie zabezpečením prehľadu pokút\nudelených žalovaným v obdobných veciach, kasačný súd uvádza, že nie je dôvodná. Sťažovateľ v\nkonaní nepredložil rozhodnutia žalovaného v obdobných veciach, v ktorých bola uložená pokuta v nižšej\nvýške ako bola uložená sťažovateľovi. Sťažovateľ má okrem povinnosti tvrdenia aj dôkaznú povinnosť a\nzatiaľ čo povinnosť tvrdenia sťažovateľ splnil, dôkazné bremeno neuniesol, pretože žiadne rozhodnutia\nv obdobných veciach nepredložil.\n16. K námietke sťažovateľa, že žalovaný nepreukázal obmedzenie možnosti obce pri využívaní\nsusedného pozemku, kasačný súd uvádza, že prvoinštančný správny orgán v rozhodnutí uviedol akým\nspôsobom sťažovateľ obmedzil činnosť obce na tomto pozemku, a preto vyhodnotil námietku ako\nnedôvodnú. V odôvodnení prvoinštančný správny orgán uviedol, že sťažovateľ sa dopustil priestupku\nnapriek jeho vedomosti o zámere obce zrealizovať výstavbu bytového domu na susednom pozemku\na ako dôsledok konania sťažovateľa bude značné obmedzenie umiestnenia tejto stavby na susednom\npozemku.\n17. Vzhľadom na skutočnosť, že horná hranica sadzby je 33.193,91 €, možno uloženú pokutu vo výške\n10.000 € považovať za pokutu uloženú v tretinovej výške. Preto ani z tohto dôvodu takto uloženú výšku\npokuty nemožno považovať za neprimeranú.\n18. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,\nriešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil\nnajvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z\nuvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n19. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak,\nže sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a\nanalogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade\ns § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.\n20. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:522e6c26-88ed-42e7-9874-10dc81cef4f9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.107.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 107/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 107/2019 z 5. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.107.2019.1"}, {"guid": "fa4a3cf9-d555-4c1e-a1de-0ee4e8f951a4:ed137fba-67b4-4329-b496-c1293b19fb20", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200467.3", "spisova_znacka": "PO-2Sa/18/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-2Sa/18/2022 z 25. 10. 2024", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2024-10-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200467.3"}]}