{"guid": "b9f92c67-5554-47e2-af70-372cead2909c:b8e9ab25-28ba-4dab-af84-f7ceb2381785", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2017200289.1", "spisova_znacka": "3Sžfk/30/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/30/2018 z 27. 2. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2019, sp. zn. 3Sžfk/30/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:2017200289.1", "identifikacne_cislo": "2017200289", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2019-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-49", "nazov": "§ 49 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-49", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24", "nazov": "§ 24 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-49", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b8e9ab25-28ba-4dab-af84-f7ceb2381785", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2017200289.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:2017200289.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:2017200289.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžfk/30/2018\n2017200289\n27. 02. 2019\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2019:2017200289.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a z\nčlenov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. (sudca spravodajca), v právnej\nveci žalobcu: Ján Brocka BROCKA, so sídlom Svätopeterská ul. č. 66, Hlohovec, IČO: 33 429 707,\nzastúpeného: Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, proti žalovanému\n(sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101354443/2017 zo dňa 16. júna 2017, v konaní\no kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/100/2017-107 zo dňa 11. júla\n2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/100/2017-107 zo dňa\n11. júla 2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nRekapitulácia konania pred krajským súdom\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 191 ods. 1 písm. e),\ng) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), zrušil rozhodnutie žalovaného č.\n101354443/2017 zo dňa 16.06.2017, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č.\n100457895/2017 zo dňa 14.03.2017. Daňový úrad Trnava (ďalej aj len „správca dane“) vyrubil žalobcovi\npodľa ustanovenia § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len\n„DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2011 v sume 29.306,41 €.\n2. Dôvodom nepriznania žalobcom uplatneného práva na vrátenie dane a dodatočného určenia dane z\npridanej hodnoty bolo neuznanie DPH zaplatenej žalobcom za prijaté zdaniteľné plnenia deklarované\nfaktúrami, vystavenými dodávateľom žalobcu EUROCOOP, spotrebné družstvo v likvidácii (ďalej aj\nlen „EUROCOOP“) za dodávku komodity bravčové mäso. Správca dane na základe vyhodnotenia\nskutkových zistení získaných v rámci výkonu daňovej kontroly spochybnil reálny základ žalobcom\ndeklarovaných zdaniteľných obchodov od dodávateľa EUROCOOP. Na základe zisteného skutkového\nstavu konštatoval nesplnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane žalobcom z preverovaných\nfaktúr vzťahujúcich sa na toto kontrolované obdobie podľa ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a §\n51 ods. 1 písm. a/ v nadväznosti na § 19 ods. 1 a § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej\nhodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) a uplatnený nárok na odpočet dane\nneuznal.\n\n3. Krajský súd sa s názorom žalovaného nestotožnil a svoj záver o potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie\nžalovaného založil na nezákonnosti dôkazu, výsluchu kľúčového svedka pána A. Y. konaného dňa\n05.05.2014 ako podkladu tohto rozhodnutia, pre ktorý považoval samotné rozhodnutie za nezákonné.\nNesúhlasil krajský súd s názorom žalovaného, že vada v konaní správcu dane pri výsluchu svedka\npána Y. dňa 05.05.2014 bola konvalidovaná zopakovaním jeho výsluchu už za prítomnosti žalobcu dňa\n14.10.2014 a žalobca že bol s výpoveďou zo dňa 05.05.2014 oboznámený (06.10.2014). Bližšie odkázal\nna dôvody uvádzané v skorších jeho rozhodnutiach vzťahujúcich sa na iné kontrolované zdaňovacie\nobdobia, ktoré vo veciach tých istých účastníkov konania a za obdobných skutkových okolností vyslovil\n(sp. zn. 14S/73/2016, sp. zn. 14S/75/2016, sp. zn. 20S/113/2016 a sp. zn. 20S/109/2016). S týmito sa\nv plnom rozsahu stotožnil.\n4. Krajský súd konštatoval, že toto procesné pochybenie je spôsobilým dôvodom na ustálenie, že v\nrámci daňového konania došlo k podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré mohlo\nmať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP). Súčasne toto procesné\npochybenie spôsobuje, že zistený skutkový stav nie je dostačujúci pre riadne posúdenie veci (§ 191 ods.\n1 písm. e/ SSP), nakoľko pre preukázanie tvrdenia, že žalobca vedel, resp. mohol vedieť, že je súčasťou\npodvodného reťazca obchodných spoločností, ktorých jediným cieľom bolo získať daňovú výhodu,\nje potrebné práve vyhodnotenie výpovede svedka A., ktorý ako osoba konajúca s dodávateľskými\nspoločnosťami, ako aj so žalobcom, môže v spojitosti s ďalšími vykonanými dôkazmi potvrdiť, resp.\nvyvrátiť podozrenie o vedomosti žalobcu o jeho účasti v obchodnom reťazci podvodných zdaniteľných\nplnení za účelom získania daňovej výhody.\n5. Krajský súd ďalej konštatoval, že žalovaný porušil i ust. § 25 ods. 4 daňového poriadku, pretože\nskutočnosť, že za dodávateľa žalobcu konal svedok Y. ako neoprávnená osoba, je vo vzťahu k\npreverovaniu nároku na uplatnenie odpočtu DPH, irelevantná. Prekročenie právomoci uvedenej osoby\nzakladá len jeho zodpovednosť v oblasti obchodnoprávnych vzťahov s tretími osobami. Výpoveď tohto\nsvedka predstavuje zásadný dôkaz, ktorý je potrebný na preverenie dodávateľských vzťahov v rámci\nobchodného reťazca. Okolnosť, či žalobca vedel alebo mohol vedieť, že je súčasťou podvodného\nreťazca obchodných spoločnosti, je možné a potrebné vyhodnotiť z výpovede svedka získanej len\nzákonným spôsobom. Ak správca dane a žalovaný tvrdia, že žalobca mal vedomosť o podvodnom\nobchodnom reťazci subjektov, ktoré sa zúčastňovali na obchodovaní s bravčovým mäsom, tieto tvrdenia\nmusia byť založené na relevantných dôkazoch. Nepostačuje len domnienka, že žalobca mal, alebo\nmohol vedieť, že je jeho súčasťou.\n\n6. K návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania a jeho zamietnutie z dôvodu, že nebol predložený\nv lehote ustanovenej správcom dane, načo bol daňový subjekt upozornený, krajský súd poukázal,\nže daňový poriadok vo vzťahu k vykonaniu navrhovaných dôkazov neupravuje koncentračnú zásadu,\nktorá má za následok nemožnosť vykonania dôkazov po uplynutí lehoty určenej správcom dane vo\nvýzve na predloženie dôkazov v rámci vyrubovacieho konania. Preto žalobca ako daňový subjekt\nmohol predkladať návrhy na dôkazy až do spísania poslednej zápisnice o priebehu a výsledkoch\ndokazovania (§ 68 ods. 3 daňového poriadku). Žalovaný na jednej strane sám toto v odôvodnení svojho\nrozhodnutia pripúšťa, ale vo vyjadrení k žalobe už vlastný názor poprel. Krajský súd pri posúdení\ntejto právnej otázky vychádzal práve z ustanovenia § 68 ods. 3 daňového poriadku, ktoré pripúšťa\no.i. opakované spisovanie zápisnice o priebehu a výsledkoch dokazovania v rámci vyrubovacieho\nkonania. Je preto logické, že po prerokovaní priebehu a výsledkoch dokazovania môže daňový\nsubjekt navrhovať vykonanie ďalších dôkazov. Pokiaľ správca dane, vzhľadom na výsledky doterajšieho\ndokazovania, vykonanie ďalších dôkazov navrhovaných daňovým subjektom nepovažoval za účelné\na hospodárne, je potrebné, aby dôvody svojho rozhodnutia nevykonať navrhnuté dôkazy náležite\nodôvodnil v rozhodnutí vo veci samej. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia len skonštatoval,\nže zamietol návrh na doplnenie dokazovania a vo vzťahu k čestným prehláseniam uviedol, že tieto\nneovplyvňujú závery správcu dane a vyhodnotenie dôkazov. Žalovaný na túto odvolaciu námietku len\nvšeobecne poukázal na uváženie správcu dane, aké dôkazy vykoná a akým spôsobom dokazovanie\ndoplní, pričom bližšie neúčelnosť vykonania navrhovaných dôkazov neozrejmil. Uvedené nemôže byť\npre naplnenie požiadavky preskúmateľnosti postačujúce. Posledná zápisnica o priebehu a výsledkoch\ndokazovania v rámci vyrubovacieho konania bola spísaná až dňa 7. marca 2017, pričom správca dane\nnavrhol ako prvý termín ústneho pojednávania deň 6. marec 2017 a návrh na doplnenie dokazovania\n\nbol správcovi dane doručený dňa 25.03.2016. Argumentácia samotnou dĺžkou vyrubovacieho konania\nako dôvod nevykonania týchto dôkazov preto neobstojí.\n7. V nadväznosti na uvedené krajský súd skonštatoval, že celkové objektívne vyhodnotenie samotného\nspôsobu realizácie dodávok tovaru žalobcovi spolu s posúdením jeho dostatočnej odbornej starostlivosti\npri realizácii deklarovaných zdaniteľných plnení, s dopadom na konečné vyhodnotenia splnenia\nvšetkých zákonných podmienok na uplatnenie odpočtu dane za nákup predmetného tovaru, bude\npreto zo strany správcu dane možné až po odstránení vyššie uvedených procesných pochybení a\nnásledného vyhodnotenia všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach,\npredovšetkým po vykonaní výsluchu A. Y. v prítomnosti žalobcu, konkrétne pokiaľ ide o podrobnosti\ntýkajúce sa dodávateľských vzťahov medzi EUROCOOP a žalobcom, obchodných vzťahov týkajúcich\nsa dodávateľov družstva EUROCOOP a prepravných služieb vykonaných spoločnosťou JMK, pričom\nv závislosti od zistení získaných týmto výsluchom dal správny súd na zváženie aj vykonanie výsluchu\nnavrhovaných svedkýň C. L. a Ing. Y. R..\n8. Krajský súd sa nestotožnil s námietkou nedodržania dĺžky odvolacieho konania. Administratívnym\nspisom bolo spoľahlivo preukázané, že žalovaný rozhodol v zákonnej lehote.\n9. Krajský súd prisvedčil i tvrdeniu žalovaného, že sa žalobca vo vzťahu k prevereniu registrácie\nEUROCOOP v zmysle ust. § 40 zákona č. 39/2007 Z.z. na príslušnej Regionálnej veterinárnej a\npotravinovej správe správal nedôsledne, keď si túto skutočnosť nepreveril. Tento fakt samotný však nie\nje dôkazom toho, že žalobca mohol vedieť, alebo vedel, že je súčasťou podvodného dodávateľskoodberateľského reťazca.\n10. Tento svoj záver krajský súd založil na skutkovom dokazovaní ako bolo vykonané správcom dane,\nlen ho odlišne právne posúdil.\n11. Žalobca podal za zdaňovacie obdobie máj 2011 daňové priznanie, na základe ktorého si\nuplatnil odpočítanie dane z nakúpeného tovaru v tuzemsku, bravčového mäsa, od dodávateľa\nEUROCOOP. Zápisnica o začatí daňovej kontroly oprávnenosti uplatneného nároku na odpočet dane č.\n9200402/5/542029/2012 bola spísaná dňa 25.05.2012.\n12. Spornými v danom kontrolovanom období boli prijaté faktúry za deklarovaný nákup bravčového mäsa\nod dodávateľa EUROCOOP, a to fa: č. A2011125 zo dňa 03.05.2011, dátum dodania 03.05.2011, v\nhodnote Základ dane (ďalej len „ZD“): 4 584,30 eura a DPH 20%: 916,87 eura; č. A2011126 zo dňa\n04.05.2011, dátum dodania 04.05.2011, v hodnote ZD: 26.041,12 eura a DPH 20%: 3 208,23 eura; č.\nA2011127 zo dňa 05.05.2011, dátum dodania 05.05.2011, v hodnote ZD: 9 277,83 eura a DPH 20%: 1\n855,57 eura; č. A2011128 zo dňa 06.05.2011, dátum dodania 06.05.2011, v hodnote ZD: 3 483,06 eura\na DPH 20%: 696,61 eura; č. A2011129 zo dňa 10.05.2011, dátum dodania 10.06.2011, v hodnote ZD: 16\n284,97 eura a DPH 20%: 3 257,00 eura; č. A2011133 zo dňa 12.05.2011, dátum dodania 12.05.2011, v\nhodnote ZD: 5 572,45 eura a DPH 20%: 1 114,49 eura; č. A2011134 zo dňa 12.05.2011, dátum dodania\n12.05.2011, v hodnote ZD: 10 322,11 eura a DPH 20%: 2 064,42 eura; č. A2011136 zo dňa 13.05.2011,\ndátum dodania 13.05.2011, v hodnote ZD: 5 989,22 eura a DPH 20%: 1 197,84 eura; č. A2011137 zo\ndňa 18.05.2011, dátum dodania 18.05.2011, v hodnote ZD: 1 589,70 eura a DPH 20%: 317,94 eura; č.\nA2011138 zo dňa 18.05.2011, dátum dodania 18.05.2011, v hodnote ZD: 16 332,96 eura a DPH 20%: 3\n266,60 eura; č. A2011140 zo dňa 18.05.2011, dátum dodania 18.05.2011, v hodnote ZD: 2 782,25 eura\na DPH 20%: 556,45 eura; č. A2011146 zo dňa 19.05.2011, dátum dodania 19.05.2011, v hodnote ZD: 10\n298,57 eura a DPH 20%: 2 059,72 eura; č. A2011147 zo dňa 24.05.2011, dátum dodania 24.05.2011, v\nhodnote ZD: 16 350,40 eura a DPH 20%: 3 270,08 eura; č. A2011148 zo dňa 24.05.2011, dátum dodania\n24.05.2011, v hodnote ZD: 669,70 eura a DPH 20%: 133,94 eura; č. A2011149 zo dňa 26.05.2011, dátum\ndodania 26.05.2011, v hodnote ZD: 10 551,00 eura a DPH 20%: 2 110,20 eura; č. A2011155 zo dňa\n31.05.2011, dátum dodania 31.05.2011, v hodnote ZD: 16 402,20 eura a DPH 20%: 3 280,45 eura - v\ncelkovej výške DPH 29 306,41 eura (ďalej len „sporné faktúry“).\n13. Daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní bola v sume 31 566,52 eura. Daň vyrubená\ndaňovým priznaním doručeným správcovi dane 22.06.2011 v sume 2 260,11 eura, rozdiel dane 29\n306,41 eura.\n\n14. Spornosť faktúr vyplynula správcovi dane z preukázaných kontrolných zistení a vyhodnotení\ndôkazov získaných z vykonanej kontroly, podľa ktorých dodávateľ žalobcu družstvo EUROCOOP tovar\ndeklarovaný na sporných faktúrach nenadobudol od spoločnosti PERRO, s.r.o., a preto ho nemohol\nnásledne dodať odberateľovi Jánovi Brockovi (žalobcovi).\n15. Správca dane rozhodnutím č. 9201402/5/1405963/2013 dňa 15.04.2013 daňovú kontrolu podľa § 61\nods. 1 daňového poriadku prerušil z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Listom\nč. 9201402/5/4014968/2013 zo dňa 03.09.2013 žalobcovi oznámil, že dôvod prerušenia daňovej kontroly\nodpadol, pretože dňa 03.09.2013 mu bola doručená odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu\ninformácií a preto vo výkone daňovej kontroly pokračuje (daňová kontrola prerušená od 16.04.2013 do\n03.09.2013).\n16. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 9201402/5/4460583/2013 zo dňa\n02.10.2013. Daňová kontrola bola ukončená dňa 9. októbra 2013 prevzatím protokolu (§ 46 ods. 9\npísm. a/ daňového poriadku). Nasledujúcim dňom sa začalo vyrubovacie konanie, v rámci ktorého\nprebehlo doplnenie dokazovania výsluchom svedkov. Dňa 5. februára 2014 bol vypočutý A. Y. za\nprítomnosti daňového subjektu. Dňa 5. mája 2014 bol opäť vypočutý A. Y. bez prítomnosti daňového\nsubjektu, ktorý nebol o tomto výsluchu ani upovedomený, pričom uvedenú skutočnosť správca dane ani\nžalovaný nespochybňujú. Následne dňa 6. októbra 2014 prebehlo ústne pojednávanie, na ktorom bol\nžalobca oboznámený s výsledkom ústneho pojednávania so svedkom A. Y. z 5. mája 2014. Žalobca\ns touto výpoveďou svedka nesúhlasil, konkrétne namietal, že si tovar mal objednávať u šoférov a\npožiadal o vzájomnú konfrontáciu s pánom Y.. Dňa 14.11.2014 sa uskutočnilo ústne pojednávanie\nza prítomnosti svedka A. Y. a žalobcu. Na základe doplneného dokazovania sa dňa 8. júna 2015\nuskutočnilo ústne pojednávanie za prítomnosti žalobcu, pričom jeho predmetom bolo prerokovanie\nvýsledkov dokazovania v rámci vyrubovacieho konania za zdaňovacie obdobia rokov 2008 až 2011.\nŽalobca na základe výsledkov doplneného dokazovania navrhol opakovane vypočuť ako svedka H.\nY., ktorý bol už skôr vypočutý za prítomnosti žalobcu dňa 25.08.2015. Dňa 9. novembra 2015 podal\nsprávcovi dane návrh na vypočutie ďalších svedkov, konkrétne svedka H. L. (vypočutý dňa 29.02.2016),\nJ. J. (vypočutý dňa 01.03.2016), S. P. (vypočutý dňa 01.03.2016), H. L. (vypočutý dňa 29.02.2016),\nA. L. (vypočutá dňa 29.02.2016), V. F. (vypočutý dňa 01.03.2016) a G. L. (vypočutý dňa 02.03.2016).\nDňa 23.03.2016 z dôvodu dosvedčenia skutočností týkajúcich sa realizácie zdaniteľných obchodov,\nvystavovania daňových dokladov, úhrad dodávok a pod. navrhol doplniť dokazovanie výsluchom\nsvedkýň C. L. a Ing. Y. R.. V spojení s uvedeným návrhom sa žalobca odvolal na rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/11/2012 a sp. zn. 2Sžf/41/2010, z ktorých vyplýva, že lehota na\npredkladanie dôkazov stanovená vo výzve správcu dane je len procesnou lehotou a daňový poriadok s\njej uplynutím nespája zánik práva daňového subjektu predkladať ďalšie dôkazy. Správca dane tomuto\nnávrhu na doplnenie dokazovania nevyhovel a o uvedenej skutočnosti upovedomil žalobcu prípisom\nzo dňa 6. apríla 2016. Dňa 13. júna 2016 boli správcovi dane zaslané čestné prehlásenia svedkýň,\nv ktorých sa dožadovali nového výsluchu. Dňa 30. novembra 2016 doručil žalobca správcovi dane\nnávrh na prerušenie konania, ktorý bol vybavený odpoveďou správcu dane č. 104518361/2016 zo dňa\n20.12.2016 tým spôsobom, že nie sú dané dôvody na prerušenie konania. Dňa 7. marca 2017 došlo\nk prerokovaniu priebehu a výsledkov dokazovania v rámci vyrubovacieho konania. Následne dňa 14.\nmarca 2017 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktoré správca dane založil na závere,\nže žalobca nepreukázal v rozpore s ust. § 24 ods. 1 daňového poriadku právo odpočítať daň podľa § 49\nods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH zo sporných faktúr vyhotovených dodávateľom\nEUROCOOP, v dôsledku čoho mu nie je možné uznať v zdaňovacom období máj 2011 odpočítanie dane\nv sume 29 306,41 eura.\n17. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101354443/2017 zo dňa 16.06.2017 prvostupňové\nrozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Stotožnil sa žalovaný s názorom správcu dane, že vykonaným\ndokazovaním nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane žalobcom z\npreverovaných faktúr podľa ust. § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, pre\nktorý dôvod mu uplatnený nárok na odpočet dane nemohol byť uznaný.\n\nII.\n\nObsah kasačnej sťažnosti\n18. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonom určenej lehote kasačnú sťažnosť, ktorou\nvytýkal krajskému súdu, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od\nustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.\n19. Sťažovateľ nesúhlasil so záverom krajského súdu o závažnom procesnom pochybení správcu dane\nvo vzťahu k vypočutiu kľúčového svedka A. Y., ani s jeho argumentáciou o rozdiele medzi inštitútmi\n„výpoveď svedka“ a „konfrontácia“. Pripomenul, že orgány verejnej správy pri výkone svojej činnosti\npostupujú podľa daňového poriadku, pričom daňový poriadok nedefinuje pojem konfrontácia, ale pracuje\ns inštitútom „vypočutie svedka“. A. Y. bol dňa 14.11.2014 vypočutý ako svedok, pričom na ústnom\npojednávaní dňa 06. 10. 2014 žalobca vyjadril nesúhlas s jeho výpoveďou zo dňa 05. 05. 2014, kedy\nsvedok vypovedal, že si tovar objednával u šoférov, im platil za tovar a požiadal o vzájomnú konfrontáciu.\nVýsluch svedka A. Y. bol vykonaný celkom 3x, dňa 05.02.2014 za prítomnosti žalobcu, dňa 05.05.2014\nbez prítomnosti žalobcu, pričom o obsahu tejto výpovede bol žalobca oboznámený dňa 06.10.2014. Dňa\n14.11.2014 bol výsluch svedka realizovaný opäť za prítomnosti žalobcu, a na jeho žiadosť. Zo zápisníc,\nktoré správca dane spísal so svedkom za prítomnosti žalobcu, sú zrejmé aj jeho vyjadrenia týkajúce sa\ndodávateľských vzťahov medzi jednotlivými subjektami dodávateľských vzťahov, prepravných služieb,\nako aj o vzťahu žalobca - Ladislav Orbán, IČO: 22 677 771, Barbora Orbánová, IČO: 17 517 222 a\nMUDr. Anton Orbán, IČO: 32 069 006 (ďalej aj len „Orbánovci“). Teda svedok A. Y. v preverovanej\nveci sa vyjadril ku všetkým rozhodným skutočnostiam. Správca dane dňa 14.11.2014 vypočul svedka za\nprítomnosti žalobcu aj ohľadom skutočností, ktoré boli predmetom výsluchu dňa 05.05.2014. Mal za to\nžalovaný, že týmto bolo odstránené procesné pochybenie správcu dane, ktorého sa dopustil u výsluchu\nsvedka dňa 05.05.2014. Žalobcovi bolo umožnené vykonať jeho zákonné právo klásť svedkovi otázky,\nčo aj využil.\n20. Ak v tejto súvislosti krajský súd vyslovil názor, že výsluch (výpoveď) svedka je iný procesný inštitút\nako konfrontácia, nepoukázal ale na žiadne konkrétne ustanovenie daňového poriadku, ktorý by tento\njeho záver potvrdzovalo. Práve naopak, zo znenia daňového poriadku je evidentné, že daňový poriadok\nprocesný inštitút „konfrontácia“ nepozná. Ide o inštitút zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení\nneskorších predpisov, podľa ktorého postupujú orgány činné v trestnom konaní. Daňové orgány však\npri výkone svojej činnosti postupujú podľa daňového poriadku, ktorý nepozná samotný procesný inštitút\n„konfrontácia“, ale pracuje s inštitútom „vypočutia svedka“.\n21. V súvislosti s právnym názorom krajského súdu o nepreukázaní skutočností, či žalobca vedel o tom,\nže sa zúčastňuje svojim plnením na reťazci v dodaní tovaru poznačeného daňovým podvodom, poukázal\nsťažovateľ na rozsudok ESD v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 (Axel Kittel a Recolta Recycling\nSPRL). V rozsudku ESD bol vyslovený záver, že plnenia, ktoré nie sú sami osebe poznačené podvodom\nvo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú platiteľom dane a hospodársku činnosť v\nzmysle článku 2 bodu 51, článku 4 a článku 5 ods. 1 šiestej smernice, ak spĺňajú objektívne kritériá,\nna ktorých sú tieto pojmy založené, a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa\ndane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca alebo na prípadnú podvodnú povahu iného\nplnenia, o ktorej tento platiteľ dane nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca\na predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom týmto platiteľom dane. Subjekty, ktoré príjmu\nvšetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli\npoznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia\nmať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo\nna odpočet DPH zaplatenej na vstupe. Boj proti podvodu, vyhýbaniu sa daňovej povinnosti a prípadným\nzneužitiam je cieľom, ktorý je uznaný a podporovaný šiestou smernicou. Subjekty podliehajúce súdnej\nprávomoci sa nemôžu dovolávať právnych noriem spoločenstva podvodne alebo obchádzajúc zákon.\nVnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych\nskutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu\nvo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritéria, na ktorých sú založené\npojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Vychádzajúc z uvedeného, znalosť\nosoby o existencii podvodu je možné vydedukovať len komplexným posúdením všetkých objektívnych\nskutočností.\n\n22. Prenesené na daný prípad, žalobca bol článkom reťazca, ktorý bol poznačený podvodom. Svedok\nY. popísal fungovanie tohto reťazca v priebehu ústneho pojednávania dňa 14.11.2014, o čom bola\nspísaná zápisnica za prítomnosti žalobcu. Žalovaný svoje závery oprel o skutočnosti, že žalobca konal\ns neoprávnenou osobou, pretože pán Y. nebol zamestnancom dodávateľa žalobcu. Žalobca uzatvoril\ndodávateľsko - odberateľskú zmluvu s p. Y. napriek tejto skutočnosti, čo sa žalovanému javí vzhľadom na\nbežnú obchodnú prax a objemy dodávok za neštandardné a riskantné. Napriek tomu, že táto skutočnosť\nnemá priamy vplyv na reálnosť zdaniteľných obchodov, je podstatná pre posúdenie, či žalobca prijal\nvšetky rozumné opatrenia, aby sa svojim plnením nezúčastňoval na daňovom podvode. Poukázal\nžalovaný v tejto súvislosti na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený napr. v\nrozsudku vo veci sp. zn. 2Sžf/42/2012, podľa ktorého: „V záujme predchádzania právnej neistote a v\nzáujme uzatvárania jasných a korektných záväzkových vzťahov je povinnosťou každej zmluvnej strany\ndbať o to, aby sa pri úprave zmlúv odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, to zahŕňa i\npovinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadom svojho obchodného partnera“. V obdobnom zmysle\nboli vydané aj ďalšie rozhodnutia, napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS\n104/2012-89, rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/25/2011 a 4Sžf/25/2011.\nTvrdí ďalej žalovaný, že žalobca si v danom prípade nielenže nepreveril deklarovaného dodávateľa, ale s\nrovnakou neopatrnosťou konal aj vo vzťahu k svojim odberateľom. V umelo vytvorených odberateľských\nvzťahoch s Orbánovcami mal za preukázané, že títo si tovar neobjednávali u žalobcu. Šofér spoločnosti\nJatky Moravský Krumlov (ďalej len „JMK“) odovzdal žalobcovi údaje, podľa ktorých mal pre nich vystaviť\nfaktúry a žalobca platil za seba i za Orbánovcov, hoci si od neho tovar nikdy neobjednávali. Šoférom\nJMK žalobca vyplatil celkovú sumu vyčíslenú bez DPH, čo mu šofér potvrdil na objednávke, dodacom\nliste, ktorý odovzdal pánovi Y., na základe ktorého dodávateľ žalobcu vystavil faktúru. Uvedené nemožno\npovažovať za poctivú, transparentnú a reálnu podnikateľskú činnosť. Žalovaný ďalej poukázal na\nrozporné tvrdenia žalobcu o realizácii objednávok svojich odberateľov a uviedol, že žalobca tovar svojim\nodberateľom reálne nedodával, a teda mu nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru, ale z titulu\nuvedenia dane na faktúre podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH. Preto sa má jednať o podvodné konanie,\nktorého priamym účastníkom bol aj žalobca. Žalobca pečiatkoval a podpisoval doklady bez toho, aby si\noveril čo podpisuje. Očakávanie, že osoba, ktorá podpisuje dokument sa s obsahom tohto dokumentu\nvopred oboznámila, nie je nadštandardnou požiadavkou žalovaného, ale základnou požiadavkou\nkladenou na každú plnoletú fyzickú osobu, ktorá je spôsobilá na právne úkony. Žalobca uzatvoril za\nkontrolované zdaňovacie obdobia rokov 2008 až 2011 sporné zdaniteľné obchody v značnom finančnom\nrozsahu a sám uviedol, že podpisoval nejaké doklady vystavené spoločnosťou Jatky Moravský Krumlov\n(nie EUROCOOP), ktoré odovzdával pánu Valášekovi a pečiatkoval len prázdnu zadnú stranu CMR\ndokladov, pričom prednú stranu si nikdy nevšimol, ani či bola vôbec vypísaná a nepoznal ani dôvod,\nprečo mu CMR dávali šoféri potvrdzovať, keď mu súčasne dávali na potvrdenia dodacie listy a žiadnu\nčasť CMR mu vodič nikdy neodovzdal. Takéto konanie nemožno považovať za opatrné, starostlivé a\nzodpovedné. Žalobca podniká v oblasti mäsovýroby a spracovania mäsa už od roku 1992, a preto má\nznačné skúsenosti ako zhodnotiť, či je ponúknutá cena nereálne nízka a ktorá teda nemôže zodpovedať\nreálnym výrobným nákladom. Jedná sa o dôvodnú požiadavku, ktorá je v súlade s bežnými obchodnými\nzvyklosťami, pričom žalobca ani na túto skutočnosť odôvodňujúcu pochybnosti neprihliadal. Žalobca\nvykonával platby v hotovosti vo vysokých čiastkach osobám, ktoré nekonali za dodávateľa, a to pánovi\nY. aj šoférom JMK a pánovi Y. Tovar, ktorý mal sám dodávať svojim k odberateľom - Orbánovcom,\nuhrádzal aj za nich v hotovosti, pretože títo nesúhlasili s hotovostnými platbami. Žalobca teda dobrovoľne\nsúhlasil, že bude finančne pokrývať obchody svojich odberateľov za ponuku lacnejšieho mäsa, čo taktiež\nnie je bežné. Sám žalobca priznal, že potvrdenie od šoféra nikdy nedostal, vedel, že peniaze boli pre\nJatky Moravský Krumlov, pričom šofér podpisoval na objednávke prevzatie peňazí a kópia objednávky\nmu zostala. Z uvedeného je zrejmé, že aj dodávateľ žalobcu sa správal neštandardne. Odovzdávanie\nznačných objemov finančných prostriedkov bez akýchkoľvek záruk rôznym osobám a uspokojenie sa,\nže faktúra bude od deklarovaného dodávateľa, nemožno považovať za obozretné konanie podnikateľa.\n23. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v roku 2009 žalobca priamo obchodoval so subdodávateľmi\nEUROCOOP, ktorí vystupovali v reťazci ako tzv. „biele kone“. Už toto vyvracia dobromyseľnosť žalobcu\na preukazuje jeho priamu participáciu na podvodných konaniach. Vzhľadom na to, že tieto skutočnosti\nboli žalobcovi známe už v roku 2009, musel mať o nich vedomosť aj v roku 2010.\n24. V kasačnej sťažnosti ďalej vytkol, že žalobca nepreveroval ani registráciu EUROCOOP-u na\npríslušnej Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe v zmysle § 40 zákona č. 39/2007 Z.z. o\nveterinárnej starostlivosti v znení neskorších zmien a doplnkov a v súlade s čl. 6 nariadenia Európskeho\n\nparlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29.04.2004 o hygiene potravín, čo napokon i krajský súd sám\nvyhodnotil ako povrchné správanie sa žalobcu.\n25. Vzhľadom na všetky uvádzané dôvody sťažovateľ vyhodnotil rozhodnutie krajského súdu za\nnesprávne, pretože krajský súd neprihliadol na všetky zistené skutočnosti, ale vzal do úvahy len\nniektoré z nich. Zdôraznil, že v celom vytvorenom reťazci spoločností je viacero zdaniteľných obchodov\npoznačených podvodom vo vzťahu k DPH, pričom pri niektorých bol ich priamym účastníkom i žalobca\n(vo vzťahu k Orbánovcom). Je nesporné, že žalobca nekonal obozretne a s náležitou starostlivosťou\na neprijal všetky rozumné opatrenia, ktoré bolo možné od neho očakávať, aby sa vyhol svojej účasti\nna reťazci plnení poznačených daňovým podvodom a v priebehu konania svoje vyjadrenia menil. Svoje\nvyjadrenia menil v priebehu konania aj kľúčový svedok. Podľa názoru sťažovateľa, závery krajského\nsúdu sú v rozpore s daňovým poriadkom, judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj\nskutkovým stavom a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n26. Na základe uvedených dôvodov sťažovateľ navrhol kasačnému súdu, aby rozsudok Krajského súdu\nv Trnave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti\n27. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti k nesúhlasu so záverom krajského súdu o závažnosti\nprocesného pochybenia správcu dane pri výsluchu kľúčového svedka A. Y. dňa 05.05.2014 vzhľadom\nna skutočnosti, ktoré reflektuje obsah súdneho spisu, argumentačnú líniu žalovaného považuje za\nneopodstatnenú a nemajúcu žiaden vplyv na správnosť resp. zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nSamotný správca dane zdôraznil dôležitosť predmetnej svedeckej výpovede. Keďže však žalobca\npochybením daňového úradu nevedel, že takýto výsluch sa bude opätovne dňa 05.05.2014 konať,\nnemohol svedka vo svetle nových skutočností priamo konfrontovať, prípadne položiť mu doplňujúce\notázky (skorší výsluch 05.02.2014 za účasti žalobcu). Ak žalovaný zastáva názor, že vypočutím svedka\nzo dňa 14.11.2014 bolo toto procesné pochybenie konvalidované, s takýmto názorom žalobca nemôže\nsúhlasiť.\n28. Za výsluch svedka nie je možné považovať prípady, v ktorých svedok len odkáže na svoju inú\nvýpoveď, ktorú urobil v minulosti. Obdobne týmto spôsobom nie je možné zhojiť nezákonnosť výsluchu\ntým, že správca dane o šesť mesiacov oboznámi daňový subjekt o jeho obsahu a následne zopakuje\nnezákonne vykonaný dôkaz. Na takéto dôkazy nie je možné v rámci daňového konania prihliadať a z\ntohto dôvodu argumentácia žalovaného o zachovaní žalobcových procesných práv nemá žiaden podklad\nv právnych predpisoch.\n29. Vzhľadom na dôležitosť svedeckých výpovedí žalobcu a kľúčovej osoby v dodávateľskom reťazci p.\nY., je nevyhnutné považovať procesné pochybenie správcu dane, spočívajúce v porušení práva žalobcu\nklásť svedkom otázky počas ústneho pojednávania, za podstatné a bezpochyby spôsobilé v dôsledku\nzapríčiniť vydanie nezákonného rozhodnutia žalovaného.\n30. Vo svetle uvedeného považuje žalobca za nevyhnutné stotožniť sa so záverom krajského súdu,\nže ak správca dane a žalovaný zdôvodňujú svoje rozhodnutia o vyrubení DPH podvodným konaním\nsubdodávateľov žalobcu, t.j. dodávateľov spoločnosti EUROCOOP, za ktorú vystupoval v prevažnej\nmiere obchodov A. Y., tak len tento svedok mohol jasne vysvetliť a ozrejmiť všetky dôležité otázky vo\nvzťahu ku svojim dodávateľom, ako aj vo vzťahu k svojmu odberateľovi, t.j. žalobcovi. Aby ale výpoveď\nkľúčového svedka bola relevantná pre prijaté závery dokazovania, musí byť za každých okolností\nvykonaná zákonným spôsobom, čo sa v danom prípade nestalo.\n31. Žalovaný v sťažnosti spochybňujúc právne posúdenie veci krajským súdom svoju argumentáciu\nopiera skutkovými zisteniami spočívajúcimi v tom, že žalobca nemal konať obozretne a s náležitou\nstarostlivosťou a nemal prijať všetky rozumné opatrenia, ktoré bolo možné od neho očakávať, aby sa\nvyhol svojej účasti na reťazci plnení poznačených daňovým podvodom.\n32. Žalobca s týmto názorom nemôže súhlasiť a argumentuje, že prijal, s ohľadom na všetky relevantné\nokolnosti jeho dlhoročného obchodovania s družstvom EUROCOOP a dôvery k osobe p. Y., všetky\n\nopatrenia na to, aby predišiel podvodu. Zároveň sa spoliehal na to, že vždy išlo o plnenia realizované\nv súlade so zákonom. Žalobca si uplatnil odpočet DPH z dodávateľských faktúr, ktoré boli riadnym\ndaňovým dokladom ničím nespochybnené správcom dane, za dodávky tovaru preukázateľne zaplatil a\ndodaný tovar použil na zdaniteľné plnenia, z ktorých odviedol DPH na výstupe. V tomto smere preukázal\nnielen existenciu faktúr, zaplatenie fakturovaných súm a reálne uskutočnenie dodávok (príjemkami), ale\naj prevzatie mäsa od zástupcov družstva EUROCOOP, ktoré bolo uvedené na jednotlivých faktúrach ako\ndodávateľ (preukázané svedeckými výpoveďami). Je zrejmé, že daňovú výhodu v tomto smere mohli\nzískať iba subjekty predchádzajúceho stupňa.\n33. Ak žalovaný odkázal na rozsudok C-439/04 a C-440/04, podľa názoru žalobcu tento rozoberá prípad\nfiktívnych plnení, a preto vyvstáva otázka, či tento rozsudok je vôbec možné na posudzovaný prípad\naplikovať, keďže o reálnosti dodávok bravčového mäsa žalobcovi niet pochýb. Súdny dvor EÚ v rámci\nprejudiciálnej otázky nerieši konkrétny právny spor, ale podáva všeobecný výklad komunitárneho práva,\nktorému sa snaží dávať všeobecnú platnosť. K záveru žalobca konal s neoprávnenou osobou na strane\nEUROCOOP.\n34. K námietke, že žalobca nekonal s oprávnenou osobou na strane EUROCOOP, žalovaný v sťažnosti\niba opakuje svoju argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí žalovaného neopodstatneným\nodkazom na Obchodný zákonník.\n35. Družstvo EUROCOOP nikdy počas dlhodobej obchodnej spolupráce nespochybnilo relevantnosť\nuzatvárania obchodov so žalobcom v zastúpení p. Y., všetky dojednané dodania tovaru sa vždy\nrealizovali a nikdy nespochybnilo ani oprávnenosť úhrad za dodaný tovar. Navyše vzhľadom na\nsprávcom dane zistený skutkový stav (najmä výsluchy predsedu predstavenstva EUROCOOP L.,\ndružstvom nespochybnenú účasť p. Y. na obchodovaní, prítomnosť šoférov aj družstva na dodávkach),\nje rovnako zrejmé, že zo strany družstva o obchodovaní so žalobcom muselo vedieť viacero osôb.\nVzhľadom na dĺžku, intenzitu a objemovú významnosť obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a\ndružstvom vychádzal žalobca z legitímneho predpokladu existencie poverenia p. Y..\n36. Žalovaný kladie žalobcovi v priebehu súdneho konania za vinu aj to, že aj samotnú dodávateľskoodberateľskú zmluvu zo dňa 09.01.2007 podpísal s neoprávnenou osobou, ktorá nebola oprávnená\nzaväzovať EUROCOOP. Pri tomto právnom názore by nielen zmluvy, ale napr. faktúry, dodacie/\nobjednávkové listy a inú dokumentáciu súvisiacu s objemovo významnými dodávkami, musela\nuzatvárať, resp. podpisovať výlučne osoba oprávnená konať za subjekt v zmysle obchodného registra,\nt.j. pán F..\n37. Závery žalovaného v tomto ohľade sú neudržateľné a sú výrazom absolútneho neporozumenia\npravidiel obchodného styku. Žalovaný aplikuje teoretické znalosti týkajúce sa jednej z funkcií\nObchodného registra na obchodné vzťahy, ktorým dominuje hlavne sloboda zmluvných strán a\npravidlá v rámci zavedenej obchodnej praxe. Takéto nesprávne závery žalovaného nemôžu byť\npodstatné pre posúdenie konania žalobcu. Navyše je nevyhnutné prisvedčiť záverom krajského súdu o\nneopodstatnenosti týchto súvislostí s preverovaním nároku na odpočet DPH.\n38. Žalovaný v sťažnosti ďalej spochybňuje odovzdávanie hotovosti šoférom JMK, pričom rovnako\nnaznačuje, že vzťah žalobcu s jeho odberateľmi - Orbánovcami bol fiktívny.\n39. Žalovaný svojimi vyjadreniami a neporozumením základných princípov obchodných vzťahov\nnepochopiteľne spochybňuje zavedenú obchodnú prax medzi stranami. Družstvo EUROCOOP\nzabezpečovalo dodávku tovaru žalobcovi ako samostatné plnenie, a to prostredníctvom svojho\ndodávateľa (JMK), keďže ten disponoval potrebným materiálnym vybavením, konkrétne chladiarenskými\nvozidlami. Vo svojej podstate išlo o obdobu bežného trojstranného obchodu. Týmito súvislosťami sa však\nžalovaný vôbec nezaoberal i napriek tomu, že ich žalobca uviedol ešte v odvolaní proti prvostupňovému\nrozhodnutiu daňového úradu.\n40. Rovnaký záver platí aj pre dodanie tovaru Orbánovcom zo strany žalobcu. Žalobca nedisponoval\ndostatočným materiálnym vybavením, konkrétne chladiarenskými vozidlami, aby tieto dodávky riešil\nsám. Vozidlá JMK dopravili tovar žalobcovi, ktorý si časť vybral a zvyšok ďalej doručil prostredníctvom\ntýchto vozidiel odberateľovi - v spochybnených prípadoch Orbánovcom.\n\n41. Vo svetle uvedených skutočností a zavedenej praxe zúčastnených strán bol spôsob dodania tovaru\nprostredníctvom tretieho subjektu úplne bežným spôsobom zabezpečenia zmluvných povinností jednak\ndružstva EUROCOOP a jednak žalobcu, kedy oba tieto subjekty využívali chladiarenské vozidlá JMK\nvzhľadom na nedostatok vlastných materiálnych kapacít.\n42. Žalovaný v sťažnosti spochybňuje i cenové zvýhodnenie, ktoré žalobcovi prinieslo obchodovanie s\ndružstvom EUROCOOP a Orbánovcami. Bližšie však toto svoje tvrdenie nijako nekonkretizuje. Navyše v\nrámci administratívneho a ani súdneho konania nepredložil žiadny relevantný dôkaz, o ktorý by toto svoje\ntvrdenie mohol náležite oprieť. Uvedené konštatovanie žalovaného len dokresľuje viaceré pochybenia\nsprávcov dane pri zisťovaní skutkového stavu, keď sa k výške ceny žalovaný vyjadril prvýkrát až v\nsťažnosti.\n43. K námietke porušenia povinnosti preveriť si deklarovaného dodávateľa na príslušnej Regionálnej\nveterinárnej a potravinovej správe žalovaný nezobral v úvahu, že žalobca v súvislosti so spochybnenými\ntransakciami kupoval mäso (bravčové polovičky) od družstva za účelom jeho predaja iným\nprevádzkovateľom živnosti - išlo teda o veľkoobchodnú činnosť. Kvalitu mäsa a jeho nezávadnosť mal\nv týchto prípadoch žalobca za preukázanú veterinárnymi razítkami priamo na jatočných polovičkách.\n44. Ani prípadné porušenie registračných povinností zo strany EUROCOOP v zmysle osobitných\nprávnych predpisov nijakým spôsobom nemohlo vplývať na nárok žalobcu pre uplatnenie práva na\nodpočítanie dane žalobcom v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o DPH.\n45. Žalovaný ďalej v sťažnosti vytýka žalobcovi, že ten nevynaložil a neprijal všetky rozumné opatrenia,\naby zabránil riziku, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení a teda nekonal s náležitou\nstarostlivosťou. Tento názor žalovaného je však s ohľadom na preukázané skutočnosti nepodložený\na je vedený viac subjektívnym názorom správcu dane než objektívnou realitou. Žalobca opakovane\npreukázal, že pri všetkých spochybnených transakciách s družstvom EUROCOOP a svojimi odberateľmi\nkonal v dobrej viere a urobil všetky opatrenia, ktoré považoval za rozumné, čím zároveň preukázal\nvynaloženie potrebnej odbornej starostlivosti.\n46. V nadväznosti na to neobstojí preto záver žalovaného, že žalobca s prihliadnutím na všetky okolnosti\nprípadu vedel (resp. musel vedieť), že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu na DPH a o\nto menej je absurdný záver, že žalobca túto možnosť akceptoval. Vo svetle uvedeného preto žalovaný\nnemôže klásť žalobcovi za vinu konanie jeho dodávateľov a na podklade domnelého a nepreukázaného\nnedostatku odbornej starostlivosti založiť nesplnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočet DPH\nu žalobcu.\n47. Ako novú skutočnosť vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobca uviedol poukaz na nedávny\nrozsudok českého Najvyššieho správneho súdu v konaní vo veci sp. zn. 5 Afs/60/2017 zo dňa\n30.01.2018. I keď český právny systém vykazuje značné odlišnosti od slovenského, právna úprava\nv oblasti DPH je vo vysokej miere harmonizovaná, minimálne v najvýznamnejších aspektoch, akými\nsú podmienky pre vznik nároku na odpočet DPH. Navyše, predmetné konanie vykazuje vo svojej\npodstate mnohé zhodné znaky s konaním žalobcu a žalovaného, predovšetkým pokiaľ ide o posúdenie\nnáležitej starostlivosti platiteľa, ktorý si uplatňuje nárok na odpočet a prítomnosť podvodného konania\nna predchádzajúcich stupňoch dodávateľského reťazca.\n48. Záverom žalobca vyslovil, že kasačná sťažnosť žalovaného neobsahuje sťažnostné body v zmysle\n§ 445 SSP a navrhol, aby kasačný súd túto ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.\nIV.\nPrávne hodnotenie kasačného súdu\n49. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 11 písm. g/ SSP) sa najprv zaoberal\nformálnymi náležitosťami kasačnej sťažnosti a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je podaná včas\n(§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), osobou oprávnenou podať kasačnú sťažnosť (§ 442 ods. 1 SSP), riadne\n\nzastúpenou a smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) a obsahuje všetky\nzákonom predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP).\n50. Následne kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť\nprejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť\ndní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nwww.nsud.sk <. podľa § 137 ods. 4 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n51. Podľa ust. § 440 písm. g) a h) SSP, kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd\nv konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.\n52. V posudzovanej veci predmetom skúmania kasačného súdu bol rozsudok Krajského súdu v Trnave\nč. k. 20S/100/2017-107 zo dňa 11.07.2018 z hľadiska posúdenia, či vec bola krajským súdom správne\nprávne posúdená z dôvodov uvedených v kasačnej sťažnosti.\n53. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „Daňový poriadok“) a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie správou\ndaní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa\ntohto zákona alebo osobitných predpisov.\n54. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n55. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n56. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n57. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n58. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n59. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných\nvoči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať\nskutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\n60. Podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca\nmá právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka\nvčas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.\n61. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\n\n62. Podľa § 46 ods. 3 a 8 Daňového poriadku, správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu\naj bez oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis, alebo ak o vykonanie daňovej\nkontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo\niné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej\nkontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí\ndaňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly,\ndôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo\nkontrolované účtovné obdobie.\nZamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej\nkontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená\npodľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný\ndaňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok\npodľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu\naj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo\nvýzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má\nkontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce\njeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt\npredloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume,\nktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na\nktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela.\nRovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho\nmu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.\n63. Podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku, správca dane daňové konanie\na) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,\nb) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je\npotrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.\n64. Podľa § 68 ods. 1, 3 a 5 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje\ninak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods.\n8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne,\nak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa\n§ 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú\nkontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie\nvo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48\nods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie\nvo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane.\nAk daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa\n§ 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov\nním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt\nnemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe\npísomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo\nmiestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok\na dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a\no výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj\nopakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej\nzápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu.\nSprávca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti\nvyrubenej dani.\n65. Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku, správca dane po vykonaní daňovej kontroly v rozhodnutí určí\nrozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil\nnárok podľa osobitných predpisov.\n\n66. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu\npožadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom\nkonania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri\nrozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť\nodvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací\norgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo\nodstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.\n67. Podľa § 74 ods. 4 vety prvej Daňového poriadku, odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v\nodôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí.\n68. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona o DPH v účinnom znení, predmetom dane je dodanie tovaru,\nposkytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení\nzdaniteľnej osoby.\n69. Podľa ust. § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným\nmajetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.\n70. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru.\n71. Podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH, základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí\nprotihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie\ntovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý\ndodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.\n72. Podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká\nplatiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n73. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na\ndodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,\nak je daň\na) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané.\n74. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n75. Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o účtovníctve“), účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi.\nÚčtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na\nzáklade účtovných dokladov.\n76. Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka\nposkytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej\nsituácii účtovnej jednotky.\n77. V predmetnej veci kasačný súd v konaní preveroval správnosť právneho posúdenia veci krajským\nsúdom v rozsahu dôvodov uvedených v kasačnej sťažnosti, pričom vychádzal zo skutkových zistení,\nktoré mu vyplynuli z administratívneho spisu žalovaného.\n78. Z nesporných tvrdení účastníkov konania a obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil,\nže správca dane u žalobcu začal dňom 25.05.2012 výkon daňovej kontroly zameranej na DPH za\nzdaňovacie obdobie máj 2011 (zápisnica o začatí daňovej kontroly č. 9200402/5/542029/2012 zo dňa\n25.05.2012). Za vo veci posudzované zdaňovacie obdobie máj 2011 podal žalobca daňové priznanie,\nna základe ktorého si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty za deklarovaný nákup komodity\nbravčového mäsa od dodávateľa EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii, so sídlom v Malackách,\nIČO: 36 701 483 z prijatých faktúr, ktoré sú vo veci sporné. Následne bolo vo veci vykonané rozsiahle\ndokazovanie, z ktorého správca dane vyvodil záver, že žalobca vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu máj\n2011 nepreukázal vznik práva na odpočítanie dane zo sporných faktúr od dodávateľa EUROCOOP.\n\n79. Kasačný súd na základe svojich zistení, ktoré mu vyplynuli z administratívneho spisu, sa musí\nstotožniť so záverom správcu dane, že ani vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu máj 2011 vznik práva na\nodpočítanie dane zo sporných faktúr od dodávateľa EUROCOOP nebol preukázaný. V danom prípade\nexistencia tovaru - bravčového mäsa síce nebola spochybnená, ale nebolo preukázané, že fakturovaný\ntovar bol dodaný dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach, t.j. družstvom EUROCOOP. Tomuto\ndodávateľovi nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH na základe reálne\nuskutočnenej dodávky tovarov v tuzemsku. Žalobca si preto uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr\nv rozpore s § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 zákona o DPH, teda neoprávnene.\n80. Z rozsiahleho šetrenia, ktoré správca dane vykonal, spoľahlivo vyplýva, že bol vytvorený umelý\nmechanizmus obchodovania, do ktorého boli zapojené osoby bez akéhokoľvek právneho vedomia\na ekonomicko - sociálneho zázemia vystupujúce v úlohe dodávateľov pre EUROCOOP za účelom\nodpočítania dane z tovaru nadobudnutého v tuzemsku, čoho následným efektom bolo získanie daňovej\nvýhody pre spoločnosti zapojené do reťazca. Správca dane preukázal, že fakturačný tok tovaru sa\nnezhodoval s reálnym tokom obchodovania s tovarom dodaným na územie SR.\n81. Žalobca preukazoval realizáciu dodávok tovaru spornými faktúrami vystavenými za spoločnosť\ndodávateľa A. Y., príjmovými pokladničnými dokladmi, ktorými dodávateľ potvrdil prevzatie\nfakturovaných čiastok od žalobcu formou hotovostných platieb. Správca dane uskutočnil kontrolu\nreálnych plnení, na základe ktorých boli účtovné doklady vyhotovené. Daňový subjekt na ústnom\npojednávaní dňa 19.07.2012 podal svoje vysvetlenie k obchodom s družstvom EUROCOOP. Uviedol,\nže dodávky od EUROCOOP sa uskutočňovali vozidlom dodávateľa - kamiónom z Českej republiky.\nVozidlá, ktoré boli použité na prepravu tovaru boli označené názvom Jatky Moravský Krumlov, teda\nnepatrili družstvu EUROCOOP, ktoré bolo deklarovaným dodávateľom žalobcu. Potvrdil, že doklady\no príjme tovaru od dodávateľa neboli vystavené, cena prepravy bola zahrnutá v cene tovaru. Tvrdil,\nže za dodávateľa preberal hotovosť pán Y.. S totožnými autami bolo potom bravčové mäso dodávané\nodberateľom žalobcu, o.i. Ladislavovi Orbánovi, IČO: 22 677 771, Barbore Orbánovej, IČO: 17 517 222\na MUDr. Antonovi Orbánovi, IČO: 32 069 006, t.j. Orbánovcom. V prípade, ak dodával tovar vlastnými\nautami, tento vykladal na expedícii, pričom si konkrétne mená preberajúcich nepamätal.\n82. Dňa 09.10.2013 bola s daňovým subjektom spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č.\n9201402/5/4536631/2013, ktorej hlavným predmetom bolo okrem iného oboznámenie daňového\nsubjektu s výsledkom kontroly DPH. Žalovaný subjekt sa k predmetnej zápisnici vyjadril v zmysle, že\ns výsledkom kontroly zásadne nesúhlasí. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol\nč. 9201402/5/4460583/2013 zo dňa 02.10.2013. Daňová kontrola bola ukončená dňa 09.10.2013\ndoručením tohto Protokolu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č.\n9201402/5/4469984/2013 zo dňa 02.10.2013. Daňový subjekt doručil 18.11.2013 svoje vyjadrenie k\nzisteniam uvedeným v protokole. V priebehu vyrubovacieho konania správca dane spísal viacero\nzápisníc s daňovým subjektom aj s vypočutými svedkami, pričom zápisnicu č. 100410350/2017 zo\ndňa 07.03.2017 spísanú s daňovým subjektom za prítomnosti jeho zástupcu, ktorej predmetom bolo\nprerokovanie priebehu a výsledkov dokazovania v rámci vyrubovacieho konania za zdaňovacie obdobie\njanuár až december 2011, považoval za poslednú a podané pripomienky a predložené dôkazy za\nprerokované.\n83. Vznik zmluvného vzťahu s dodávateľom EUROCOOP žalobca preukazoval dodávateľsko odberateľskou zmluvou zo dňa 09.01.2007, ktorú za dodávateľa podpísal A. Y.. Zo zápisu v obchodnom\nregistri subjektu EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii vyplýva, že štatutárnym orgánom\nspôsobilým konať navonok bol jeho predseda predstavenstva Branislav Kostolanský. Zo zápisu o\nštatutárnom orgáne spoločnosti ale vyplýva, že ak je na právny úkon, ktorý robí predstavenstvo\npredpísaná písomná forma, je potrebný podpis dvoch členov. Vo vzťahu k odberateľom - Orbánovcom\nžalobca na pojednávaní dňa 10.04.2013 uviedol, že ho s nimi skontaktoval A. Y., ktorému nahlasovali\nmnožstvo mäsa pre seba a on si u neho tiež nahlásil svoje požadované množstvá tovaru. Tovar bol\ndovezený autami JMK k nemu, kde bol vyložený a prevážený. Ak bol tovar prevezený jeho autami, platili\njeho odberatelia priamo šoférovi za predchádzajúcu dodávku mäsa na základe faktúry odovzdanej pri\nrealizácii ďalšej dodávky.\n\n84. Z medzinárodnej výmeny informácií vyplynulo, že daňový subjekt Jatky Moravský Krumlov v období\nrokov 2008 až 2011 nevykonal dodávky pre žalobcu.\n85. Rozsiahlym dokazovaním vykonaným správcom dane zdokumentovaným v administratívnom spise\nžalovaného podľa názoru kasačného súdu, bolo dostatočne a spoľahlivo preukázané, že faktúry\nvyhotovené daňovým subjektom EUROCOOP spotrebné v likvidácií za zdaňovacie obdobie máj 2011\npre odberateľa Jána Brocku, deklarovaného na faktúrach ako dodávateľ tovaru v tuzemsku, neboli\nfaktúrami za reálne uskutočnené dodávky tovarov v tuzemsku. Správny bol preto záver správcu dane\na žalovaného, že pri dodaní tovaru uvedeného na sporných faktúrach od dodávateľa EUROCOOP v\nzdaňovacom období máj 2011 neboli splnené podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane,\npretože žalobca nepreukázal v rozpore s ust. § 24 ods. 1 daňového poriadku právo odpočítať z týchto\nfaktúr daň podľa § 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z., v dôsledku čoho mu\nnebolo možné v zdaňovacom období máj 2011 odpočítanie dane v sume 29 306,41 Eur uznať.\n86. Uvedený záver podporujú aj svedecké výpovede svedka A. Y., ktorý už dňa 05.02.2014 za\nprítomnosti žalobcu uviedol, že spoločnosť EUROCOOP neobchodovala so žiadnou českou firmou,\ntovar nakupoval na Slovensku od viacerých firiem, ktoré neoznačil. Tovar od slovenského dodávateľa\nnásledne fakturoval pánovi Brockovi. Podľa jeho výpovede, spoločnosť nefakturovala dodávky pre\nOrbánovcov, ktorí si u neho dodávku priamo objednali, pretože títo odmietli platby v hotovosti uhrádzať.\nPán Brocka ho úveroval a tomuto následne Orbánovci príslušnú čiastku uhradili. Žalobca svedkovi\nnepoložil žiadnu otázku. O opätovnom vypočutí svedka dňa 05.05.2014 nebol žalobca informovaný. Pri\ntomto vypočutí svedok tvrdil, že mäso bolo objednané žalobcom u šoférov spoločnosti Jatky Moravský\nKrumlov, títo šoféri vozili mäso priamo žalobcovi, ktorým zaplatil za dodávky. O obsahu výpovede svedka\nbol žalobca informovaný dňa 06.10.2014, túto výpoveď ako nezákonný dôkaz pre porušenie jeho práva\nbyť účastný pri výsluchu svedka, namietal. Svedok p. Y. bol preto opätovne vypočutý dňa 14.11.2014\nuž za účasti žalobcu. Tu uviedol, že platby za tovar odovzdával šoférom prepravujúcim tovar - Jatky\nMoravský Krumlov, niekedy v hotovosti, aj svedkovi alebo jeho spolupracovníkovi. Na dodacom liste od\nJMK malo byť uvedené množstvo a druh mäsa, miesto vykládky Hlohovec, pričom cenu určil pán Y., túto\ndopísal na dodací list, jeden doklad potvrdil a odovzdal šoférovi a druhý odovzdal Y..\n87. Ak za daných skutkových zistení Krajský súd v Trnave žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného\nč. 101354443/2017 zo dňa 16.06.2017, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa\n14.03.2017 rozsudkom č. k. 20S/100/2017-107 zo dňa 11.07.2018 zrušil z dôvodu nezákonne získaného\ndôkazného prostriedku - výpovede A. Y., ktorý bol dňa 05.05.2016 vypočutý ako svedok bez toho, aby\nbol o tejto skutočnosti žalobca ako daňový subjekt informovaný, čím došlo k porušeniu procesného\npráva žalobcu, pretože mu správca dane svojim postupom neumožnil byť pri výpovedi svedka a klásť\nmu otázky, tak so záverom krajského súdu o potrebe zrušiť rozhodnutie žalovaného sa kasačný súd\nnemôže stotožniť. Zásadné pre danú vec podľa jeho názoru je, že správca dane svoje rozhodnutie zo\ndňa 14.03.2017 založil na ďalších vo veci vykonaných dôkazoch.\n88. Pokiaľ ide o bližšie zdôvodnenie svojho právneho názoru, kasačný súd zotrváva a plne sa stotožňuje\ns názorom už skôr vysloveným vo veci tých istých účastníkov konania v rozsudku sp. zn. 3Sžfk/70/2017\nzo dňa 21.11.2018, sp. zn. 3Sžfk/27/2018 zo dňa 23.01.2019, sp. zn. 3Sžfk/28/2018 zo dňa 23.01.2019,\nktorými za obdobných skutkových okolností vo vzťahu k iným zdaňovacím obdobiam kasačný súd\nsťažnosťou napadnuté rozsudky krajského súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil krajskému\nsúdu na ďalšie konanie. Preto s poukazom na ust. § 464 ods. 1 SSP v ďalšom uvádza jeho prevzatú\nčasť odôvodnenia:\n„“65.......v priebehu konania bol A. Y. k predmetu dodávateľsko - odberateľských vzťahov so\nsťažovateľom vypočutý 3 krát. I keď možno súhlasiť s názorom krajského súdu, že informácie získané\npri vypočutí svedka A. Y. dňa 05. 05. 2014 nemôžu predstavovať dôkazný prostriedok z dôvodu jeho\nnezákonného získania (bez oboznámenia daňového subjektu o jeho vypočutí v postavení svedka),\nsprávca dane predmetného svedka vypočul aj dňa 05.02.2014 za prítomnosti žalobcu a opakovane dňa\n14.11.2013 k totožným skutočnostiam ako dňa 05.05.2014, taktiež za prítomnosti žalobcu.\n66. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že existencia nezákonne\nzískaného dôkazného prostriedku v daňovom konaní nie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia vydaného\nvo vyrubovacom konaní, ak bolo toto vydané na základe iných dôkazov, získaných zákonným\n\nspôsobom. To znamená, že ak nezákonne získaný dôkaz nebol podkladom pre rozhodnutie, toto\nnetrpí nezákonnosťou. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane vychádza najmä z ostatných dôkazov\nzískaných v priebehu daňovej kontroly a dokazovania vedeného vo vyrubovacom konaní, pričom\nsprávca dane vychádzal predovšetkým z dokladov predložených daňovým subjektom, tvrdení žalobcu o\nspôsobe vzťahov so spoločnosťou EUROCOOP, spôsobe prepravy, preberania tovaru. Daňový subjekt\nokrem faktúr a dokladov o prevzatí vyúčtovaných súm pánom Valášekom, ktorý nie je štatutárnym\norgánom dodávateľa, nepredložil počas daňovej kontroly žiaden iný dôkaz o skutočnej realizácii\nplnenia. V priebehu daňového konania nebolo preukázané, že dodávateľ žalobcu disponoval dodaným\ntovarom, že s týmto mohol nakladať ako vlastník, v súlade s ust. § 412, resp. § 413 Obchodného\nzákonníka v spojitosti s ust. § 8 zákona o DPH, a teda mu vzniklo oprávnenie odovzdať ho ďalej\nžalobcovi. Daňový subjekt nepredložil žiaden prepravný list, nákladný list, vážny list, a teda žiaden\ndôkaz preukazujúci prevzatie konkrétneho tovaru uvedeného v spochybnených faktúrach. Správca dane\nvykonal dokazovanie nad rozsah povinností vyplývajúcich z ustanovenia § 68 ods. 3 daňového poriadku,\nkeď vo vyrubovacom konaní vykonával dokazovanie, ktoré daňový subjekt vo vyjadrení k protokolu o\nvýsledku daňovej kontroly nenavrhol. Ani na základe takto doplneného dokazovania neuniesol daňový\nsubjekt dôkazné bremeno a bez pochybností nepreukázal daňové plnenie dodávateľa tak, ako bolo na\nfaktúrach vyúčtované. K prerokovaniu výsledkov dokazovania došlo dňa 08.06.2015.\n67. Zistiť alebo preveriť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie\nustanovení osobitných predpisov je účelom daňovej kontroly (§ 44 ods. 1 veta prvá zákona č. 563/2009\nZ.z.). Daňová kontrola teda slúži na získanie a zhromaždenie dôkazného podkladu pre následné\nrozhodnutie správcu dane vydané vo vyrubovacom konaní. Z tohto pohľadu je daňová kontrola jedným\nz najvýznamnejších nástrojov v podmienkach správy daní. Daňová kontrola predstavuje verejnomocenský zásah do individuálnej sféry daňového subjektu, ktorý v konečnom dôsledku najčastejšie\nsmeruje k dorubovaniu daní a sekundárne k ukladaniu sankcií.\n68. Zákon č. 563/2009 Z.z. v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z nich je zásada\nzákonnosti. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a\nprávom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Zásada zákonnosti daňového konania\nvyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa\nproti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového\norgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán.\n69. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených\nzáujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť\nzáujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je\nsíce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov\nrozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní\niba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci\nsvojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je\nteda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne, ako aj procesné), ktoré sú\nzverejnené v Zbierke zákonov.\n70. V daňovom konaní sa uplatňuje aj požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu\ndane smerujúcich voči daňovým subjektom. Túto požiadavku zákonodarca formuloval exaktne určením\nlimitov obmedzujúcich časový rozsah daňovej kontroly. Daňová kontrola nemôže u daňového subjektu\nprebiehať po neobmedzenú dobu. Každý zásah orgánu verejnej správy do súkromnoprávnej sféry\nprávneho subjektu sa spravuje univerzálnou zásadou proporcionality a ustanovenie lehôt na vykonanie\ndaňovej kontroly je prejavom zásady proporcionality.\n71. Keďže v prípade daňovej kontroly ide o závažný zásah a nadmernú záťaž pre kontrolovaný daňový\nsubjekt, je ohraničená dĺžka jej trvania zákonnou lehotou. V čase vykonávania daňovej kontroly u žalobcu\nboli limity, obmedzujúce dĺžku daňovej kontroly upravené v § 44 ods. 1 veta druhá zákona č. 563/2009\nZ.z., podľa ktorého daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie\njej účelu, ale aj v § 46 ods. 10 veta prvá zákona č. 563/2009 Z.z., podľa ktorého lehota na vykonanie\ndaňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia.\n\n72. Daňový subjekt môže aj po vykonaní daňovej kontroly navrhovať a predkladať ešte ďalšie dôkazy,\na to vo vyrubovacom konaní, v písomnom vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole. Správca dane\nna základe takto predložených dôkazov vykoná dokazovanie a miestne zisťovanie, pričom sa musí\npreukázateľne jednať o dôkazy, ktoré nemohol predložiť počas daňovej kontroly. Účelom takéhoto\npostupu je odbremenenie odvolacieho konania, v ktorom, ak by neexistovala pri prerokovaní protokolu z\ndaňovej kontroly možnosť predkladania ďalších dôkazov daňovým subjektom, mohlo by kvôli dôkazom\ndôjsť k zrušeniu rozhodnutia a vráteniu veci na ďalšie konanie.\n73. Najvyšší súd dáva do pozornosti právny názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. 5Sžf/97/2010, v ktorom sa uvádza: „Najvyšší súd opätovne na tomto mieste poukazuje\nnielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť,\nže súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny\norgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ\nnapĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj\no subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu\nobchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva\nv zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti\núdajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 2 ods. 6 zák.\nč. 511/1992 Zb. oprávnené“.\nPotreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady\nposudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu.\nZásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu\ndane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového\nsubjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.\nPreto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým\nspôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce\nz realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy\nvyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania.\nSúdny dvor vo svojej judikatúre taktiež konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie\npráva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou\nzúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH; a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie\nspĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska\nčinnosť. Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať,\naby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa\nuistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, rozsudky ESD vo\nveciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10).\nMožno preto určiť opatrenia, ktoré možno, v tom ktorom prípade, požadovať od zdaniteľnej osoby\nuplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom.\nSprávca dane mal právo preveriť reálnosť dodávky odberateľovi tovaru, ako aj doplneným dokazovaním\nodstrániť vzniknuté pochybnosti. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy svedčiace o tom, že uvedený\ntyp kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s dodávateľom\nsa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru alebo jeho\nobchodných zvyklostí. Je na ňom, akým spôsobom preukáže komunikáciu s dodávateľom, spôsob\npreverovania množstva a kvality tovaru, jeho súlad s požiadavkou uvedenou v objednávke a pod.\nV okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový\nsubjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Už\nsamotné zistenie skutočnosti, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, nemá personálne a materiálne\nmožnosti na realizáciu dodávky, pohyb tovaru a finančných prostriedkov nie je odzrkadlený v jeho\ndaňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o reálnosti jeho\ndodávok. Takýto spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štádiu daňového konania\nz toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť\ndôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať\nvšetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní.\nPodmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej\npovahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné\nodpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a\nani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu\n\nzabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal\nexistenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na\nodpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli\nreálne uskutočnené, tovar reálne dodaný (§ 8 zákona o DPH).\n„...dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom\nsubjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady\nEurópskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom\na prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group,\nC-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I.\n1609, bod 71).\nV tomto smere preto dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočíva na daňovom subjekte\n- žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočtu\nDPH i preukázal, (nielen formálnymi dokladmi) čo žalobca neurobil.\n„Najvyšší súd opätovne na tomto mieste poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva,\na to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre\nriadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať\nvedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky\npojmu podnikanie (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými\ntak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v\ndanom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka\nprávnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom\nsú oprávnené“. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Sžf/97/2010).\nVzhľadom na spochybnenie reálnosti dodania tovaru odberateľom deklarovaných zdaniteľných plnení,\nsa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných\nformálne vyhotovených daňových dokladov ako nedostatočné. Bolo potrebné, aby sám žalobca\npreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika\npodnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, aby\nsa stal súčasťou fiktívneho zdaniteľného plnenia zneužívajúceho právo poskytované zásadou neutrality\nDPH.\nNezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne\nnepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či prevzatá dodávka\nskutočne pochádza od zmluvného dodávateľa, odovzdá finančné prostriedky v značnej sume v hotovosti\nosobe, u ktorej si nepreverí, že koná v mene deklarovaného dodávateľa (napr. formou splnomocnenia),\na tým v podstate nemá doklad, komu cenu za dodávku zaplatil. V danom prípade žalobca nepreukázal\npri kontrole ani existenciu dodaného tovaru, z dôvodu jeho spotrebovania.\nVýkon práva, v rámci obchodných vzťahov, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného\nstyku, ako už bolo vyššie uvedené, nepožíva právnu ochranu. Žalobca v konaní pred daňovými\norgánmi nepreukázal, že by sa riadil uvedenými zásadami, že by v rámci svojej podnikateľskej činnosti\nvykonal všetky opatrenia zodpovedného podnikateľa na predchádzanie podvodnej činnosti, prípadne na\nodstránenie pochybností o tom, že sa na podvodných transakciách nepodieľal vedome.\nZákladným princípom výberu dane z pridanej hodnoty ako všeobecnej nepriamej dane je, že podnikateľ\nmusí byť plne zbavený ťarchy DPH zaplatenej v cene prijatých tovarov a služieb určených na\nuskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich DPH.\nV danom prípade na základe uvedených dôvodov nebolo bez pochýb preukázané, že žalobca zaplatil\nDPH z prijatého tovaru platiteľovi, teda že bol uvedený základný princíp dodržaný.“\n74. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009\nzo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa\n23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi\n(§ 28 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 42 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne\nje nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu - žalobcu, ktorý disponuje\nsvojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dne z\npridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil;\npreto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených\npodmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov\npredkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia\nspoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“\n\n75. Správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami,\nsnažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly\nnevyhnutné podklady a dôkazy, vypočul svedkov navrhnutých daňovým subjektom. Správca dane\nnevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na vecné plnenie, a to vo\nvšetkých vzájomných súvislostiach.\n76. Dôvodom neuznania odpočítania dane v danom prípade nebolo síce spochybnenie existencie\ntovaru ani reálna výška výdavkov žalobcu za dodaný tovar, ale skutočnosť, že nebolo preukázané,\nže tovar bol dodaný spoločnosťou uvedenou na faktúre ako dodávateľ, t. j. dodanie tovaru plátcom\nDPH. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval uskutočnenie zdaniteľných plnení nielen z\nformálnej stránky, ale preveroval tiež, či boli zdaniteľné obchody reálne uskutočnené, a to výsluchom\nosoby, ktorá za dodávateľa vystupovala. Na splnenie zákonných podmienok pre uznanie daňového\nvýdavku a následne určenie správnej výšky základu dane nepostačuje deklarovanie prijatia dodávky\ntovaru alebo služby zo strany daňového subjektu predložením daňového dokladu - faktúry a potvrdenia\no zaplatení, pretože formálne doklady nepreukazujú reálnu existenciu tovaru a skutočného dodávateľa.\n77. Kasačný súd poukazuje na nález Ústavného súdu I. ÚS 241/07 - 44, podľa ktorého, zo zásady\nskutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska\nje rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych plnení,\na teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o\nekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom,\nna základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa\nprejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu.\n78. Krajský súd v Trnave neposudzoval zákonnosť rozhodnutí a postupov správcu dane a žalovaného v\nzmysle zásad uvedených vyššie, svoje rozhodnutie zdôvodnil tvrdením o nezákonne získanom dôkaze zistení vyplývajúcich z výpovede svedka A. Y. dňa 05. 05. 2014. Nevzal do úvahy jeho vyjadrenia získané\nzákonným spôsobom, vyplývajúce z výsluchov realizovaných za prítomnosti daňového subjektu.\n79. Pochybnosť správcu dane o reálnom plnení dodávateľom deklarovaným na faktúrach vyplynula z\nokolnosti, že v mene spoločnosti dodávateľa vystupovala osoba, ktorá v zmysle verejne prístupného\nzápisu v príslušnom obchodnom registri nebola oprávnená navonok v jej mene konať. Daňový\nsubjekt predložil na preukázanie zmluvného vzťahu s predmetným dodávateľom zmluvu, ktorá nebola\npodpísaná oprávnenou osobou, pričom si sťažovateľ oprávnenie A. Y. konať v mene dodávateľa\nnepreveroval. Podľa názoru kasačného súdu venovať náležitú pozornosť overeniu si skutočností z\nverejne dostupných zdrojov o oprávnení osoby konať v mene spoločnosti, za ktorú vystupuje, nie je\nv rozpore s názorom obsiahnutým v rozsudku najvyššieho súdu č. k. 3Sžf/1/2011, na ktorý poukázal\nsprávny súd, ale predstavuje primeranú mieru opatrnosti podnikateľa.\n80. Pochybnosť správcu dane o reálnom plnení vznikla aj v dôsledku toho, že daňový subjekt preberal\ntovar vyúčtovaný spoločnosťou EUROCOOP od iných subjektov ako od tohto dodávateľa, a to od\nspoločnosti, resp. vodičov Jatky Moravský Krumlov, ktorí nevykonávali prepravu pre dodávateľa, ani\npre žalobcu. Podľa vlastného vyjadrenia zo dňa 19.07.2012 podpisoval doklady o príjme vystavené\nspoločnosťou Jatky Moravský Krumlov a tieto následne odovzdal pánovi Y., na základe ktorých tento\nvystavil faktúru. Z tohto tvrdenia vyplýva pochybnosť o skutočnom dodávateľovi tovaru, teda že\ndodávateľ EUROCOOP disponoval dodaným tovarom tak, že ho mohol následne dodať žalobcovi.\n81. Krajský súd v Trnave, vyššie popísané, zákonným spôsobom získané zistenia vyplývajúce z daňovej\nkontroly a vyrubovacieho konania nevzal do úvahy a týmito sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal.\n82. Na základe uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná,\nkrajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu“.\n89. Vzhľadom na vyššie uvedené hodnotenia Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel i v\nposudzovanom prípade k rovnakému záveru o dôvodnosti kasačnej sťažnosti, a preto rozsudok\nKrajského súdu v Trnave č. k. 20S/100/2017-107 zo dňa 11.07.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie podľa § 462 ods. 1 Správneho súdneho poriadku.\n\n90. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne krajský súd podľa § 467 ods. 3 SSP, podľa\nktorého bude povinnosťou krajského súdu rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.\n91. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1. mája 2011).\nDôvodom neuznania odpočítania dane v danom prípade nebolo spochybnenie existencie tovaru ani\nreálna výška výdavkov žalobcu za dodaný tovar, ale skutočnosť, že nebolo preukázané, že tovar bol\ndodaný spoločnosťou uvedenou na faktúre ako dodávateľ, t. j. dodanie tovaru plátcom DPH.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}