{"guid": "f58fbd52-bb41-4798-a1ab-886d267ee735:8d6f64ab-ff11-4f77-9a56-481a84d72130", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2017200280.1", "spisova_znacka": "3Sžfk/27/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/27/2018 z 23. 1. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. januára 2019, sp. zn. 3Sžfk/27/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:2017200280.1", "identifikacne_cislo": "2017200280", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2019-01-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24", "nazov": "§ 24 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-49", "nazov": "§ 49 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-49", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8d6f64ab-ff11-4f77-9a56-481a84d72130", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2017200280.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:2017200280.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:2017200280.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžfk/27/2018\n2017200280\n23. 01. 2019\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2019:2017200280.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a z\nčlenov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. (sudca spravodajca), v právnej\nveci žalobcu: Ján Brocka BROCKA, so sídlom Svätopeterská ul. č. 66, Hlohovec, IČO: 33 429 707,\nzastúpeného: Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, proti žalovanému\nako sťažovateľovi: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101372120/2017 zo dňa 19. júna 2017, v konaní\no kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/94/2017-132 zo dňa 11. júla\n2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/94/2017-132 zo dňa 11.\njúla 2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nRekapitulácia konania pred krajským súdom\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 191 ods. 1 písm. e),\ng) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č.\n101372120/2017 zo dňa 19.06.2017, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č.\n100441573/2017 zo dňa 13.03.2017. Daňový úrad Trnava (ďalej aj len „správca dane“) vyrubil žalobcovi\npodľa ustanovenia § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej\nlen „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2010 v sume 22.414,34 €, pretože vykonaným dokazovaním\ndospel správca dane k záveru, že bol spochybnený reálny základ žalobcom deklarovaných zdaniteľných\nobchodov od dodávateľa EUROCOOP, spotrebné družstvo v likvidácii (ďalej aj len „EUROCOOP“) za\ndodávku komodity - bravčového mäsa.\n2. Správca dane svoje rozhodnutie založil na výsledkoch daňovej kontroly v spojení s výsledkami\ndokazovania doplneného vo vyrubovacom konaní, pričom správca dane neuznal žalobcovi nárok na\nodpočítanie dane z faktúr od dodávateľa EUROCOOP, ktoré považoval za sporné. Ide o faktúry č.\nA2010163 zo dňa 01.07.2010, dátum dodania 01.07.2010, v hodnote Základ dane (ďalej len „ZD“): 2\n725,24 eura a DPH 19%: 517,80 eura; č. A2010161 zo dňa 06.07.2010, dátum dodania 06.07.2010, v\nhodnote ZD: 12.159,37 eura a DPH 19%: 2.310,29 eura; č. A2010165 zo dňa 08.07.2010, dátum dodania\n08.07.2010, v hodnote ZD: 8 508,13 eura a DPH 19%: 1 616,54 eura; č. A2010167 zo dňa 09.07.2010,\ndátum dodania 09.07.2010, v hodnote ZD: 5 681,00 eura a DPH 19%: 1 079,38 eura; č. A2010168 zo\ndňa 12.07.2010, dátum dodania 12.07.2010, v hodnote ZD: 7 777,08 eura a DPH 19%: 1 477,64 eura; č.\n\nA2010169 zo dňa 13.07.2010, dátum dodania 13.07.2010, v hodnote ZD: 6 945,65 eura a DPH 19%: 1\n319,67 eura; č. A2010170 zo dňa 14.07.2010, dátum dodania 14.07.2010, v hodnote ZD: 8 220,97 eura a\nDPH 19%: 1 561,99 eura; č. A2010175 zo dňa 19.07.2010, dátum dodania 19.07.2010, v hodnote ZD: 17\n028,67 eura a DPH 19%: 3 235,44 eura; č. A2010176 zo dňa 20.07.2010, dátum dodania 20.07.2010, v\nhodnote ZD: 9 004,88 eura a DPH 19%: 1 710,92 eura; č. A2010177 zo dňa 21.07.2010, dátum dodania\n21.07.2010, v hodnote ZD: 5 038,22 eura a DPH 19%: 957,26 eura; č. A2010178 zo dňa 22.07.2010,\ndátum dodania 22.07.2010, v hodnote ZD: 8 310,15 eura a DPH 19%: 1 578,92 eura; č. A2010181 zo\ndňa 28.07.2010, dátum dodania 28.07.2010, v hodnote ZD: 14 400,15 eura a DPH 19%: 2 736,04 eura;\nč. A2010184 zo dňa 20.07.2010, dátum dodania 20.07.2010, v hodnote ZD: 8 717,85 eura a DPH 19%:\n1 656,39 eura a č. A2010188 zo dňa 29.07.2010, dátum dodania 29.07.2010, v hodnote ZD: 3 452,88\neura a DPH 19%: 656,06 eura - v celkovej výške DPH 22 414,34 eura (ďalej len „sporné faktúry“).\n3. Krajský súd sa s názorom žalovaného nestotožnil a svoj záver o potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie\nžalovaného založil na nezákonnosti dôkazu, výsluchu kľúčového svedka pána F. konaného dňa\n05.05.2014 ako podkladu tohto rozhodnutia, pre ktorý je samotné rozhodnutie nezákonné. Nesúhlasil\nkrajský súd s názorom žalovaného, že vada v konaní správcu dane pri výsluchu svedka pána F. dňa\n05.05.2014 bola konvalidovaná zopakovaním výsluchu tohto svedka už za prítomnosti žalobcu dňa\n14.10.2014 a žalobca že bol s výpoveďou zo dňa 05.05.2014 oboznámený (06.10.2014). Nezákonnosť\ndôkazu totiž nemožno procesne nijako odstrániť. V kontexte tohto sa javilo krajskému súdu potrebné\nvo veci doplniť dokazovanie a ponechal na zváženie žalovanému vykonať výsluchy prípadných ďalších\nsvedkov. Zároveň nesúhlasil ani s tým názorom žalovaného, že žalobca vedel, resp. mohol vedieť, že\ndodávateľské subjekty sa dopustili podvodu.\n4. Žalovaný porušil tiež ust. § 25 ods. 4 daňového poriadku a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,\npretože skutočnosť, že za dodávateľa žalobcu konal svedok F. ako neoprávnená osoba, je vo vzťahu k\npreverovaniu nároku na uplatnenie odpočtu DPH, irelevantná. Prekročenie právomoci uvedenej osoby\nzakladá len jeho zodpovednosť v oblasti obchodnoprávnych vzťahov s tretími osobami. Výpoveď tohto\nsvedka predstavuje zásadný dôkaz, ktorý je potrebný na preverenie dodávateľských vzťahov v rámci\nobchodného reťazca. Okolnosť, či žalobca vedel alebo mohol vedieť, že je súčasťou podvodného\nreťazca obchodných spoločnosti je možné a potrebné vyhodnotiť z výpovede svedka získanej len\nzákonným spôsobom. Ak správca dane a žalovaný tvrdia, že žalobca mal vedomosť o podvodnom\nobchodnom reťazci subjektov, ktoré sa zúčastňovali na obchodovaní s bravčovým mäsom, tieto tvrdenia\nmusia byť založené na relevantných dôkazoch. Nepostačuje len domnienka, že žalobca mal, alebo\nmohol vedieť, že je jeho súčasťou.\n5. Za dôvodnú neuznal krajský súd námietku žaloby voči nevydaniu rozhodnutia o prerušení konania.\nŽalobca žiadal prerušiť výkon daňovej kontroly z dôvodu prebiehajúcich súdnych konaní vo veci\nprieskumu zákonnosti rozhodnutí žalovaného týkajúcich sa oprávnenosti nároku žalobcu na odpočet\ndane za zdaňovacie obdobia v roku 2008. Daňový poriadok neukladá povinnosť daňovým orgánom\nvydať rozhodnutie o neprerušení daňového konania, ani o nevyhovení návrhu účastníkov konania na\njeho prerušenie. V tomto ohľade žalovaný neporušil zákon, keď sa s dôvodmi nevyhovenia návrhu\nna prerušenie konania vysporiadal v rozhodnutí vo veci samej. Na fakultatívne prerušenie daňového\nkonania na základe návrhu účastníkov konania nie je právny nárok a je výlučne na správnej úvahe\nkonajúceho daňového orgánu, ako vyhodnotí opodstatnenosť a závažnosť dôvodov na prerušenie\ndaňového konania.\n6. Nestotožnil sa inak krajský súd ani s námietkou nedodržania dĺžky odvolacieho konania. Obsahom\nadministratívneho spisu je bezpečne preukázané, že žalovaný rozhodol v zákonnej lehote.\n7. Svoj záver krajský súd založil na skutkovom dokazovaní ako bolo vykonané správcom dane, len ho\nodlišne posúdil.\n8. Zo zistení zdokumentovaných v administratívnom spise krajskému súdu vyplynulo, že žalobca podal\nza zdaňovacie obdobie júl 2010 daňové priznanie, na základe ktorého si uplatnil odpočítanie dane z\nnakúpeného tovaru v tuzemsku, bravčového mäsa, od dodávateľa EUROCOOP. Následne vykonaná\ndaňová kontrola oprávnenosti uplatneného nároku na odpočet dane vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu\njanuár 2010 - december 2010 začala dňa 25.05.2012.\n\n9. Správca dane rozhodnutím o prerušení daňovej kontroly č. 9201402/5/1405963/2013 dňa 15.04.2013\ndaňovú kontrolu podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku prerušil z dôvodu zaslania žiadosti o\nmedzinárodnú výmenu informácií. Listom č. 9201402/5/4014968/2013 zo dňa 03.09.2013 daňovému\nsubjektu oznámil, že dôvod prerušenia daňovej kontroly odpadol, pretože dňa 03.09.2013 mu bola\ndoručená odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií a preto vo výkone daňovej kontroly\npokračuje.\n10. Dňa 02.10.2013 bol vyhotovený Protokol z daňovej kontroly č. 9201402/5/4460259/2013, ktorý\nbol doručený daňovému subjektu dňa 09.10.2013 a tento bol vyzvaný na vyjadrenie sa k zisteniam\nuvedeným v protokole. Uvedeným dňom bola daňová kontrola ukončená.\n11. V rámci začatého vyrubovacieho konania bolo doplnené dokazovanie, ktorého výsledky boli\nprejednané na ústnom pojednávaní dňa 08.06.2015 za účasti žalobcu. Ním navrhnutý svedok L. F.\nbol vypočutý a za jeho účasti dňa 25.08.2015. Rovnako boli vypočutí ďalší navrhnutí svedkovia: L.\nQ. (29.02.2016), U. U. (01.03.2016), G. W. (01.03.2016), L. Q. (29.02.2016), I. Q. (29.02.2016), A. B.\n(01.03.2016) a R. Q. (02.03.2016). Dňa 07.03.2017 správca dane prerokoval pripomienky a dôkazy\npredložené žalobcom, ako aj priebeh a výsledky vykonaného vyrubovacieho konania za zdaňovacie\nobdobie január až december 2010 a zhrnul ich v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100410211/2017.\nNa uvedenú zápisnicu žalobca už nepodal žiadne vyjadrenie, resp. návrh.\n12. Daňový úrad Trnava ako príslušný správca dane potom na základe výsledkov daňovej kontroly\na vykonaného dokazovania dňa 13.03.2017 vydal rozhodnutie č. 100441573/2017, ktorým žalobcovi\npodľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 22.414,34 € na dani z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2010. Svoje rozhodnutie založil na neuznaní DPH zaplatenej\nžalobcom za prijaté zdaniteľné plnenia deklarované aj spornými faktúrami za nákup bravčového\nmäsa vystavenými dodávateľom žalobcu EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii so sídlom v\nMalackách, keď správca dane spochybnil reálny základ žalobcom deklarovaných zdaniteľných obchodov\nod dodávateľa EUROCOOP.\n13. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101372120/2017 zo dňa 19.06.2017 prvostupňové\nrozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Stotožnil sa žalovaný s názorom správcu dane, že vykonaným\ndokazovaním nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane žalobcom z\npreverovaných faktúr podľa ust. § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004\nZ. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), pre ktorý dôvod\nmu uplatnený nárok na odpočet dane nemohol byť uznaný.\nII.\nObsah kasačnej sťažnosti\n14. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonom určenej lehote kasačnú sťažnosť, vytýkajúc\nkrajskému súdu, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od\nustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.\n15. Sťažovateľ nesúhlasil so záverom krajského súdu o závažnom procesnom pochybení správcu dane\nvo vzťahu k vypočutiu kľúčového svedka I. F., ani s jeho argumentáciou o rozdiele medzi inštitútmi\n„výpoveď svedka“ a „konfrontácia“. Pripomenul, že orgány verejnej správy pri výkone svojej činnosti\npostupujú podľa daňového poriadku, pričom daňový poriadok nedefinuje pojem konfrontácia, ale pracuje\ns inštitútom „vypočutie svedka“. I. F. bol dňa 14.11.2014 vypočutý ako svedok, pričom na ústnom\npojednávaní dňa 06. 10. 2014 žalobca vyjadril nesúhlas s jeho výpoveďou zo dňa 05. 05. 2014, kedy\nsvedok vypovedal, že si tovar objednával u šoférov, im platil za tovar a požiadal o vzájomnú konfrontáciu.\nVýsluch svedka I. F. bol vykonaný celkom 3x, dňa 05.02.2014 za prítomnosti žalobcu, dňa 05.05.2014\nbez prítomnosti žalobcu, pričom o obsahu tejto výpovede bol žalobca oboznámený dňa 06.10.2014. Dňa\n14.11.2014 bol výsluch svedka realizovaný opäť za prítomnosti žalobcu, a na jeho žiadosť. Zo zápisníc,\nktoré správca dane spísal so svedkom za prítomnosti žalobcu, sú zrejmé aj jeho vyjadrenia týkajúce sa\ndodávateľských vzťahov medzi jednotlivými subjektami dodávateľských vzťahov, prepravných služieb,\nako aj o vzťahu žalobca - Ladislav Orbán, IČO: 22 677 771, Barbora Orbánová, IČO: 17 517 222 a MUDr.\nAnton Orbán, IČO: 32 069 006 (ďalej aj len „Orbánovci“). Teda svedok I. F. v preverovanej veci sa vyjadril\nku všetkým rozhodným skutočnostiam. Správca dane dňa 14.11.2014 vypočul svedka za prítomnosti\n\nžalobcu aj ohľadom skutočností, ktoré boli predmetom výsluchu dňa 05.05.2014. Má za to žalovaný, že\ntýmto bolo odstránené procesné pochybenie správcu dane, ktorého sa dopustil u výsluchu svedka dňa\n05.05.2014. Žalobcovi bolo umožnené vykonať jeho zákonné právo klásť svedkovi otázky, čo aj využil\na jeho procesné práva boli preto zachované.\n16. V súvislosti s právnym názorom krajského súdu o nepreukázaní skutočností, či žalobca vedel o\ntom, že sa zúčastňuje svojim plnením na reťazci v dodaní tovaru poznačeného daňovým podvodom,\npoukázal sťažovateľ na rozsudok ESD v spojených veciach C-k 439/04 a C-v 440/04 (Axel Kittel a\nRecolta Recycling SPRL). V rozsudku ESD bol vyslovený záver, že plnenia, ktoré nie sú sami osebe\npoznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú platiteľom dane\na hospodársku činnosť v zmysle článku 2 bodu 51, článku 4 a článku 5 ods. 1 šiestej smernice, ak\nspĺňajú objektívne kritériá, na ktorých sú tieto pojmy založené, a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu\nako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca alebo na prípadnú\npodvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ dane nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je\nsúčasťou tohto reťazca a predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom týmto platiteľom dane.\nSubjekty, ktoré príjmu všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie,\naby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH\nalebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby\nriskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe. Boj proti podvodu, vyhýbaniu sa\ndaňovej povinnosti a prípadným zneužitiam je cieľom, ktorý je uznaný a podporovaný šiestou smernicou.\nSubjekty podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu dovolávať právnych noriem spoločenstva podvodne\nalebo obchádzajúc zákon. Vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa\nvo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení,\nktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritéria,\nna ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Vychádzajúc z\nuvedeného, znalosť osoby o existencii podvodu je možné vydedukovať len komplexným posúdením\nvšetkých objektívnych skutočností.\n17. Prenesené na daný prípad, žalobca bol článkom reťazca, ktorý bol poznačený podvodom. Svedok\nF. popísal fungovanie tohto reťazca v priebehu ústneho pojednávania dňa 14.11.2014, o čom bola\nspísaná zápisnica za prítomnosti žalobcu. Žalovaný svoje závery oprel o skutočnosti, že žalobca konal\ns neoprávnenou osobou, pretože pán F. nebol zamestnancom dodávateľa žalobcu. Žalobca uzatvoril\ndodávateľsko - odberateľskú zmluvu s p. F. napriek tejto skutočnosti, čo sa žalovanému javí vzhľadom na\nbežnú obchodnú prax a objemy dodávok za neštandardné a riskantné. Napriek tomu, že táto skutočnosť\nnemá priamy vplyv na reálnosť zdaniteľných obchodov, je podstatná pre posúdenie, či žalobca prijal\nvšetky rozumné opatrenia, aby sa svojim plnením nezúčastňoval na daňovom podvode. Poukázal\nžalovaný v tejto súvislosti na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený napr.\nv rozsudku vo veci sp. zn. 2Sžf/42/2012, podľa ktorého: „V záujme predchádzania právnej neistote\na v záujme uzatváranie jasných a korektných záväzkových vzťahov je povinnosťou každej zmluvnej\nstrany dbať o to, aby sa pri úprave zmlúv odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov,\nto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadom svojho obchodného partnera“. V\nobdobnom zmysle boli vydané aj ďalšie rozhodnutia, napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. IV. ÚS 104/2012-89, rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/25/2011\na 4Sžf/25/2011. Žalobca si v danom prípade nielenže nepreveril deklarovaného dodávateľa, ale s\nrovnakou neopatrnosťou konal aj vo vzťahu k svojim odberateľom. V umelo vytvorených odberateľských\nvzťahoch s Orbánovcami bolo preukázané, že títo si tovar neobjednávali u žalobcu. Šofér spoločnosti\nJatky Moravský Krumlov (ďalej len „JMK“) odovzdal žalobcovi údaje, podľa ktorých mal pre nich vystaviť\nfaktúry a žalobca platil za seba i za Orbánovcov, hoci si od neho tovar nikdy neobjednávali. Šoférom\nJMK žalobca vyplatil celkovú sumu vyčíslenú bez DPH, čo mu šofér potvrdil na objednávke, dodacom\nliste, ktorý odovzdal pánovi F., na základe ktorého dodávateľ žalobcu vystavil faktúru. Uvedené nemožno\npovažovať za poctivú, transparentnú a reálnu podnikateľskú činnosť. Žalovaný ďalej poukázal na\nrozporné tvrdenia žalobcu o realizácii objednávok svojich odberateľov a uviedol, že žalobca tovar svojim\nodberateľom reálne nedodával, a teda mu nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru, ale z titulu\nuvedenia dane na faktúre podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH, a preto sa jedná o podvodné konanie, ktorého\npriamym účastníkom bol aj žalobca. Žalobca pečiatkoval a podpisoval doklady bez toho, aby si overil\nčo podpisuje. Očakávanie, že osoba, ktorá podpisuje dokument sa s obsahom tohto dokumentu vopred\noboznámila, nie je nadštandardnou požiadavkou žalovaného, ale základnou požiadavkou kladenou na\nkaždú plnoletú fyzickú osobu, ktorá je spôsobilá na právne úkony. Žalobca uzatvoril za kontrolované\n\nzdaňovacie obdobia rokov 2008 až 2011 sporné zdaniteľné obchody v značnom finančnom rozsahu\na sám uviedol, že podpisoval nejaké doklady vystavené spoločnosťou Jatky Moravský Krumlov (nie\nEUROCOOP), ktoré odovzdával U. a pečiatkoval len prázdnu zadnú stranu CMR dokladov, pričom\nprednú stranu si nikdy nevšimol, ani či bola vôbec vypísaná a nepoznal ani dôvod, prečo mu CMR dávali\nšoféri potvrdzovať, keď mu súčasne dávali na potvrdenia dodacie listy a žiadnu časť CMR mu vodič\nnikdy neodovzdal. Takéto konanie nemožno považovať za opatrné, starostlivé a zodpovedné. Žalobca\npodniká v oblasti mäsovýroby a spracovania mäsa už od roku 1992, a preto má značné skúsenosti ako\nzhodnotiť, či je ponúknutá cena nereálne nízka a ktorá teda nemôže zodpovedať reálnym výrobným\nnákladom. Jedná sa o dôvodnú požiadavku, ktorá je v súlade s bežnými obchodnými zvyklosťami,\npričom žalobca ani na túto skutočnosť odôvodňujúcu pochybnosti neprihliadal. Sťažovateľ sa zaoberal\nvo svojej sťažnosti aj porovnávaním zvýhodnenej nákupnej ceny mäsa s bežnými obchodnými cenami\nna Slovensku. Žalobca vykonával platby v hotovosti vo vysokých čiastkach osobám, ktoré nekonali za\ndodávateľa, a to pánovi F. aj šoférom JMK a pánovi Valentovi. Tovar, ktorý mal sám dodávať svojim k\nodberateľom - Orbánovcom, uhrádzal aj za nich v hotovosti, pretože títo nechceli vykonávať hotovostné\nplatby. Žalobca teda dobrovoľne súhlasil, že bude finančne pokrývať obchody svojich odberateľov\nza ponuku lacnejšieho mäsa, čo taktiež nie je bežné. Žalobca zároveň uviedol, že potvrdenie od\nšoféra nikdy nedostal, vedel, že peniaze boli pre Jatky Moravský Krumlov, pričom šofér podpisoval\nna objednávke prevzatie peňazí a kópia objednávky mu zostala. Je zrejmé, že aj dodávateľ žalobcu\nsa správal neštandardne. Odovzdávanie značných objemov finančných prostriedkov bez akýchkoľvek\nzáruk rôznym osobám a uspokojenie sa, že faktúra bude od deklarovaného dodávateľa, nemožno\npovažovať za obozretné konanie podnikateľa.\n18. Poukázal pritom sťažovateľ na skutočnosť, že v roku 2009 žalobca priamo obchodoval so\nsubdodávateľmi EUROCOOP, ktorí vystupovali v reťazci ako tzv. „biele kone“. Už toto vyvracia\ndobromyseľnosť žalobcu a preukazuje jeho priamu participáciu na podvodných konaniach. Vzhľadom na\nto, že tieto skutočnosti boli žalobcovi známe už v roku 2009, musel mať o nich vedomosť aj v roku 2010.\n19. Vytkol tiež sťažovateľ, že žalobca nepreveroval ani registráciu EUROCOOP-u na príslušnej\nRegionálnej veterinárnej a potravinovej správe v zmysle § 40 zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej\nstarostlivosti v znení neskorších zmien a doplnkov a v súlade s čl. 6 nariadenia Európskeho parlamentu\na Rady (ES) č. 852/2004 z 29.04.2004 o hygiene potravín, čo napokon i krajský súd sám vyhodnotil ako\npovrchné správanie sa žalobcu.\n20. Sťažovateľ vyhodnotil rozhodnutie správneho súdu za nesprávne, pretože neprihliadol na všetky\nzistené skutočnosti, ale vzal do úvahy len niektoré z nich. Zdôraznil, že v celom vytvorenom reťazci\nspoločností je viacero zdaniteľných obchodov poznačených podvodom vo vzťahu k DPH, pričom pri\nniektorých bol ich priamym účastníkom i žalobca (vo vzťahu k Orbánovcom). Je nesporné, že žalobca\nnekonal obozretne a s náležitou starostlivosťou a neprijal všetky rozumné opatrenia, ktoré bolo možné\nod neho očakávať, aby sa vyhol svojej účasti na reťazci plnení poznačených daňovým podvodom a v\npriebehu konania svoje vyjadrenia menil. Svoje vyjadrenia menil v priebehu konania aj kľúčový svedok.\nPodľa názoru sťažovateľa, závery krajského súdu sú v rozpore s daňovým poriadkom, judikatúrou\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj skutkovým stavom a napadnutý rozsudok vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci. Navyše, v napadnutom rozsudku dal krajský súd žalovanému\nna zváženie, či by nebolo vhodné vykonať aj výsluch ďalších svedkov, pričom v zmysle § 139 ods. 2\nSSP je povinnosťou súdu stanoviť, či je tento úkon potrebné vykonať alebo nie.\n21. Na základe uvedených dôvodov sťažovateľ navrhol kasačnému súdu, aby rozsudok Krajského súdu\nv Trnave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti\n22. Žalobca vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 24.10.2018 uviedol, že argumentačná\nlínia žalovaného vo vzťahu k porušeniu práva žalobcu dávať kľúčovému svedkovi otázky počas ústneho\npojednávania, nemá opodstatnenie a nemá ani žiaden vplyv na zákonnosť napadnutého rozsudku\nkrajského súdu. Naďalej tvrdí, že dôvodom opätovného predvolania svedka bolo uvedomenie si\ndôležitosti svedeckej výpovede I. F.. Žalobca nevedel, že sa takýto výsluch bude opätovne konať a\n\nnemohol svedka vo svetle nových skutočností priamo konfrontovať, prípadne mu položiť doplňujúce\notázky. Žalovaný konal voči nemu svojvoľne, jeho procesné úkony vniesli do celého daňového\nkonania zmätok a značné nepresnosti, ako aj nehospodárne predlžovanie celého administratívneho\nkonania. Napriek tomu, že došlo k opätovnému výsluchu svedka na základe žiadosti žalobcu,\npredchádzajúci postup správcu dane predstavuje také závažné procesné pochybenie, ktoré nemožno\nničím konvalidovať. Napokon za výsluch svedka nie je možné považovať prípady, ktorých svedok len\nodkáže na svoju inú výpoveď, ktorú urobil v minulosti. Zhojiť nezákonnosť výsluchu nemožno tým, že\nsprávca dane oboznámi daňový subjekt o jeho obsahu. Na takéto dôkazy nie je možné v rámci daňového\nkonania prihliadať.\n23. Naopak, žalobca sa stotožnil so závermi krajského súdu a uviedol, že vzhľadom na všetky relevantné\nokolnosti jeho dlhoročného obchodovania s družstvom EUROCOOP a dôvery k osobe pána F., prijal\nvšetky opatrenia na to, aby predišiel podvodu. Zároveň sa spoliehal na to, že sa vždy jednalo o\nplnenia realizované v súlade so zákonom. Žalobca si uplatnil odpočet DPH z dodávateľských faktúr,\nktoré boli riadnym daňovým dokladom, ničím nespochybneným správcom dane, za dodávky tovaru\npreukázateľne zaplatil a dodaný tovar aj použil na zdaniteľné plnenia, z ktorých odviedol DPH na\nvýstupe. Právne závery v rozhodnutí, na ktoré žalovaný poukázal, nie je možné na daný prípad aplikovať.\nDodávateľ žalobcu nikdy počas dlhodobej obchodnej spolupráce nespochybnil relevantnosť uzatvárania\nobchodov so žalobcom v zastúpení pánom F., všetky dojednané dodania sa realizovali a dodávateľ\nnikdy nespochybnil oprávnenosť úhrad za dodaný tovar. Závery žalovaného o tom, že žalobca podpísal\ndodávateľsko - odberateľskú zmluvu dňa 09.01.2007 s neoprávnenou osobou, sú neudržateľné a sú\nvýrazom neporozumenia pravidiel obchodného styku v danom odvetví. Preto je nevyhnutné prisvedčiť\nzáverom krajského súdu o neopodstatnenosti daných súvislostí s preverovaním nároku na odpočet DPH.\n24. Žalobca v tejto súvislosti argumentuje princípom zmluvnej voľnosti v obchodno - záväzkových\nvzťahoch a zaužívanými obchodnými zvyklosťami. Žalovaný svojimi vyjadreniami nepochopiteľne\nspochybňuje zavedenú obchodnú prax medzi stranami. Zdôraznil, že realizovaný spôsob dodania je\nbežný v rámci trojstranných vzťahov, najmä s ohľadom na odlišné materiálne a organizačné kapacity\njednotlivých účastníkov obchodného vzťahu. Orgány verejnej správy sa nezaoberali skutočnosťou, že aj\nobčasný spôsob platby za dodávky prostredníctvom šoférov JMK zakladal komisionársky vzťah medzi\ndružstvom EUROCOOP a JMK. Bolo nezmyselné, aby pre peňažné prostriedky vo všetkých prípadoch\nchodil zástupca družstva, keď na dodávku družstvo využívalo chladiarenské vozidlá svojho dodávateľa.\nRovnaký záver platí aj pre dodanie tovaru Orbánovcom zo strany žalobcu, keď bol využívaný spôsob\ndodania tovaru prostredníctvom tretieho subjektu z dôvodu, že boli využívané chladiarenské vozidlá\nJMK vzhľadom na nedostatok vlastných materiálnych kapacít.\n25. Vo vzťahu k spochybneniu cenového zvýhodnenia z daného obchodu žalobca uviedol, že svoje\ntvrdenie žalovaný žiadnym spôsobom nekonkretizoval a týmto sa nezaoberal. Pri danom druhu činnosti\nnie je obvyklé a ani opodstatnené kontrolovať registráciu dodávateľa v príslušnom registri vedenom\nregionálnou veterinárnou a potravinovou správou. Kvalitu mäsa a jeho nezávadnosť mal žalobca\npreukázanú veterinárnymi razítkami priamo na jatočných polovičkách. Prípadné porušenie registračných\npovinností nemá vplyv na nárok žalobcu pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Pri všetkých\nspochybnených transakciách so svojimi dodávateľmi ako i odberateľmi konal žalobca v dobrej viere\na urobil všetky opatrenia, ktoré považoval za rozumné. Pri dodávkach tovaru sa vo väčšej miere\nspoliehal na osobu I., ktorý sprostredkoval aj obchody s odberateľskými organizáciami. Keďže profitoval\nz daného obchodného vzťahu formou množstevných zliav, ktoré dostával od dodávateľa, nemal dôvod\nspochybňovať realizáciu obchodov so svojimi odberateľmi. Žalobca nemal dôvod neveriť svojmu\npresvedčeniu, že realizované obchody sú v najlepšom záujme jeho podniku, preto neobstojí záver\nžalovaného, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu\nna DPH. Žalovaný nemôže klásť žalobcovi za vinu konanie jeho dodávateľov a na podklade domnelého a\nnepreukázaného nedostatku odbornej starostlivosti založiť nesplnenie podmienok pre uplatnenie práva\nna odpočet DPH.\n26. Vychádzajúc z uvedeného, má za to žalobca, že kasačná sťažnosť žalovaného neobsahuje\nsťažnostné body podľa § 445 SSP. Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby najvyšší súd kasačnú\nsťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\nIV.\n\nPrávne hodnotenie kasačného súdu\n27. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) sa najprv zaoberal\nformálnymi náležitosťami kasačnej sťažnosti a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je podaná včas (§\n443 ods. 2 písm. a/ SSP), osobou oprávnenou podať kasačnú sťažnosť (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje\nproti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) a obsahuje všetky zákonom predpísané\nnáležitosti (§ 445 ods. 1 SSP).\n28. Následne kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť\nprejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť\ndní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nwww.nsud.sk <., podľa § 137 ods. 4 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n29. Podľa ust. § 440 písm. g) a h) SSP, kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd\nv konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.\n30. V posudzovanej veci predmetom skúmania kasačného súdu bol rozsudok Krajského súdu v Trnave\nč. k. 20S/94/2017-132 zo dňa 11.07.2018 z hľadiska posúdenia, či vec bola krajským súdom správne\nprávne posúdená z dôvodov uvedených v kasačnej sťažnosti.\n31. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „Daňový poriadok“) a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie správou\ndaní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa\ntohto zákona alebo osobitných predpisov.\n32. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n33. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n34. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n35. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n36. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n37. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných\nvoči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať\nskutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\n\n38. Podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca\nmá právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka\nvčas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.\n39. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\n40. Podľa § 46 ods. 3 a 8 Daňového poriadku, správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu\naj bez oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis, alebo ak o vykonanie daňovej\nkontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo\niné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej\nkontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí\ndaňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly,\ndôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo\nkontrolované účtovné obdobie.\nZamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej\nkontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená\npodľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný\ndaňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok\npodľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu\naj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo\nvýzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má\nkontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce\njeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt\npredloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume,\nktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na\nktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela.\nRovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho\nmu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.\n41. Podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku, správca dane daňové konanie\na) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,\nb) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je\npotrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.\n42. Podľa § 68 ods. 1, 3 a 5 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje\ninak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods.\n8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne,\nak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa\n§ 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú\nkontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie\nvo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48\nods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie\nvo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane.\nAk daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa\n§ 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov\nním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt\nnemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe\npísomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo\nmiestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok\na dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a\no výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj\nopakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej\nzápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu.\nSprávca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti\nvyrubenej dani.\n\n43. Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku, správca dane po vykonaní daňovej kontroly v rozhodnutí určí\nrozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil\nnárok podľa osobitných predpisov.\n44. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu\npožadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom\nkonania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri\nrozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť\nodvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací\norgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo\nodstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.\n45. Podľa § 74 ods. 4 vety prvej Daňového poriadku, odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v\nodôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí.\n46. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona o DPH v účinnom znení, predmetom dane je dodanie tovaru,\nposkytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení\nzdaniteľnej osoby.\n47. Podľa ust. § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným\nmajetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.\n48. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru.\n49. Podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH, základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí\nprotihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie\ntovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý\ndodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.\n50. Podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká\nplatiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n51. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na\ndodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,\nak je daň\na) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané,\n52. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n53. Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o účtovníctve“), účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi.\nÚčtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na\nzáklade účtovných dokladov.\n54. Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka\nposkytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej\nsituácii účtovnej jednotky.\n55. V posudzovanej veci predmetom kasačného konania bolo preveriť správnosť právneho posúdenia\nveci krajským súdom v rozsahu dôvodov uvedených v kasačnej sťažnosti.\n56. Z nesporných tvrdení účastníkov konania a obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil,\nže správca dane u žalobcu začal dňom 25.05.2012 výkon daňovej kontroly zameranej na DPH\nza zdaňovacie obdobia január až december 2010. Zo zápisnice o začatí daňovej kontroly č.\n9200402/5/541932/2012 zo dňa 25.05.2012 vyplýva, že daňový subjekt bol informovaný o dôvode\nzačatia daňovej kontroly a bol vyzvaný na predloženie všetkých dokladov potrebných na jej vykonanie\nza celé kontrolované obdobie. Za vo veci posudzované zdaňovacie obdobie júl 2010 podal žalobca\n\ndaňové priznanie, na základe ktorého si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty za deklarovaný\nnákup komodity bravčového mäsa od dodávateľa EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii, so sídlom\nv Malackách, IČO: 36 701 483 z prijatých faktúr, ktoré sú vo veci sporné. Ide o faktúry č. A2010163 zo\ndňa 01.07.2010, dátum dodania 01.07.2010, v hodnote Základ dane (ďalej len „ZD“): 2 725,24 eura a\nDPH 19%: 517,80 eura; č. A2010161 zo dňa 06.07.2010, dátum dodania 06.07.2010, v hodnote ZD:\n12.159,37 eura a DPH 19%: 2.310,29 eura; č. A2010165 zo dňa 08.07.2010, dátum dodania 08.07.2010,\nv hodnote ZD: 8 508,13 eura a DPH 19%: 1 616,54 eura; č. A2010167 zo dňa 09.07.2010, dátum dodania\n09.07.2010, v hodnote ZD: 5 681,00 eura a DPH 19%: 1 079,38 eura; č. A2010168 zo dňa 12.07.2010,\ndátum dodania 12.07.2010, v hodnote ZD: 7 777,08 eura a DPH 19%: 1 477,64 eura; č. A2010169 zo\ndňa 13.07.2010, dátum dodania 13.07.2010, v hodnote ZD: 6 945,65 eura a DPH 19%: 1 319,67 eura; č.\nA2010170 zo dňa 14.07.2010, dátum dodania 14.07.2010, v hodnote ZD: 8 220,97 eura a DPH 19%: 1\n561,99 eura; č. A2010175 zo dňa 19.07.2010, dátum dodania 19.07.2010, v hodnote ZD: 17 028,67 eura\na DPH 19%: 3 235,44 eura; č. A2010176 zo dňa 20.07.2010, dátum dodania 20.07.2010, v hodnote ZD:\n9 004,88 eura a DPH 19%: 1 710,92 eura; č. A2010177 zo dňa 21.07.2010, dátum dodania 21.07.2010,\nv hodnote ZD: 5 038,22 eura a DPH 19%: 957,26 eura; č. A2010178 zo dňa 22.07.2010, dátum dodania\n22.07.2010, v hodnote ZD: 8 310,15 eura a DPH 19%: 1 578,92 eura; č. A2010181 zo dňa 28.07.2010,\ndátum dodania 28.07.2010, v hodnote ZD: 14 400,15 eura a DPH 19%: 2 736,04 eura; č. A2010184 zo\ndňa 20.07.2010, dátum dodania 20.07.2010, v hodnote ZD: 8 717,85 eura a DPH 19%: 1 656,39 eura\na č. A2010188 zo dňa 29.07.2010, dátum dodania 29.07.2010, v hodnote ZD: 3 452,88 eura a DPH\n19%: 656,06 eura - v celkovej výške DPH 22 414,34 eura. Následne bolo vo veci vykonané rozsiahle\ndokazovanie, z ktorého správca dane vyvodil záver, že žalobca vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu júl\n2010 nepreukázal vznik práva na odpočítanie dane zo sporných faktúr od dodávateľa EUROCOOP.\n57. Kasačný súd na základe svojich zistení, ktoré mu vyplynuli z administratívneho spisu, sa musí\nstotožniť so záverom správcu dane, že ani vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu júl 2010\nvznik\npráva na odpočítanie dane vyššie uvádzaných sporných faktúr od dodávateľa EUROCOOP nebol\npreukázaný. V danom prípade existencia tovaru - bravčového mäsa nebola spochybnená, ale nebolo\npreukázané, že fakturovaný tovar bol dodaný dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach, t.j.\ndružstvom EUROCOOP. Tomuto dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona\no DPH na základe reálne uskutočnenej dodávky tovarov v tuzemsku. Žalobca si preto uplatnil právo na\nodpočítanie dane zo sporných faktúr v rozpore s § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 zákona o DPH, teda\nneoprávnene.\n58. Z rozsiahleho šetrenia, ktoré správca dane vykonal, spoľahlivo vyplýva, že bol vytvorený umelý\nmechanizmus obchodovania, do ktorého boli zapojené osoby bez akéhokoľvek právneho vedomia\na ekonomicko - sociálneho zázemia vystupujúce v úlohe dodávateľov pre EUROCOOP za účelom\nodpočítania dane z tovaru nadobudnutého v tuzemsku, čoho následným efektom bolo získanie daňovej\nvýhody pre spoločnosti zapojené do reťazca. Správca dane preukázal, že fakturačný tok tovaru sa\nnezhodoval s reálnym tokom obchodovania s tovarom dodaným na územie SR.\n59. Žalobca preukazoval realizáciu dodávok tovaru spornými faktúrami vystavenými za spoločnosť\ndodávateľa I. F., príjmovými pokladničnými dokladmi, ktorými dodávateľ potvrdil prevzatie fakturovaných\nčiastok od žalobcu formou hotovostných platieb. Správca dane uskutočnil kontrolu reálnych plnení,\nna základe ktorých boli účtovné doklady vyhotovené. Daňový subjekt na ústnom pojednávaní dňa\n19.07.2012 uviedol, že dodávky od EUROCOOP sa uskutočňovali vozidlom dodávateľa - kamiónom z\nČeskej republiky. Vozidlá, ktoré boli použité na prepravu tovaru boli označené názvom Jatky Moravský\nKrumlov (teda nepatrili EUROCOOP, ktorý bol deklarovaným dodávateľom žalobcu). Potvrdil, že doklady\no príjme tovaru od dodávateľa neboli vystavené, cena prepravy bola zahrnutá v cene tovaru. Tvrdil,\nže za dodávateľa preberal hotovosť pán F. S totožnými autami bolo potom následne bravčové mäso\ndodávané odberateľom žalobcu, o.i. Ladislavovi Orbánovi, IČO: 22 677 771, Barbore Orbánovej, IČO:\n17 517 222 a MUDr. Antonovi Orbánovi, IČO: 32 069 006, t. j. Orbánovcom. V prípade, ak dodával tovar\nvlastnými autami, tento vykladal na expedícii, pričom si konkrétne mená preberajúcich nepamätal.\n60. Vznik zmluvného vzťahu s dodávateľom EUROCOOP žalobca preukazoval dodávateľsko odberateľskou zmluvou zo dňa 09.01.2007, ktorú za dodávateľa podpísal I. F.. Zo zápisu v obchodnom\nregistri subjektu EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii vyplýva, že štatutárnym orgánom\nspôsobilým konať navonok bol jeho predseda predstavenstva Branislav Kostolanský. Zo zápisu o\nštatutárnom orgáne spoločnosti ale vyplýva, že ak je na právny úkon, ktorý robí predstavenstvo\n\npredpísaná písomná forma, je potrebný podpis dvoch členov. Vo vzťahu k odberateľom - Orbánovcom\nžalobca na pojednávaní dňa 10.04.2013 uviedol, že ho s nimi skontaktoval I. F., ktorému nahlasovali\nmnožstvo mäsa pre seba a on si u neho tiež nahlásil svoje požadované množstvá tovaru. Tovar bol\ndovezený autami JMK k nemu, kde bol vyložený a prevážený. Ak bol tovar prevezený jeho autami, platili\njeho odberatelia priamo šoférovi za predchádzajúcu dodávku mäsa na základe faktúry odovzdanej pri\nrealizácii ďalšej dodávky.\n61. Z medzinárodnej výmeny informácií vyplynulo, že daňový subjekt Jatky Moravský Krumlov v období\nrokov 2008 až 2011 nevykonal dodávky pre žalobcu.\n62. Rozsiahlym dokazovaním vykonaným správcom dane zdokumentovaným v administratívnom spise\nžalovaného podľa názoru kasačného súdu, bolo dostatočne a spoľahlivo preukázané, že faktúry\nvyhotovené daňovým subjektom EUROCOOP spotrebné v likvidácií za zdaňovacie obdobia júl 2010\npre odberateľa Jána Brocku, deklarovaného na faktúrach ako dodávateľ tovaru v tuzemsku, neboli\nfaktúrami za reálne uskutočnené dodávky tovarov v tuzemsku. Správny bol preto záver správcu\ndane a žalovaného, že pri dodaní tovaru uvedeného na vyššie uvádzaných faktúrach od dodávateľa\nEUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácií v zdaňovacom období júl 2010 neboli splnené podmienky\npre uplatnenie práva na odpočítanie dane, pretože žalobca nepreukázal v rozpore s ust. § 24 ods. 1\ndaňového poriadku právo odpočítať daň podľa § 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004\nZ.z. z týchto faktúr, v dôsledku čoho mu nebolo možné v zdaňovacom období júl 2010 odpočítanie dane\nv sume 22.414,34 Eur uznať.\n63. Uvedený záver podporujú aj svedecké výpovede svedka I. F., ktorý už dňa 05.02.2014 za\nprítomnosti žalobcu uviedol, že EUROCOOP neobchodoval so žiadnou českou firmou, tovar nakupoval\nna Slovensku od viacerých firiem, ktoré neoznačil. Tovar od slovenského dodávateľa následne fakturoval\npánovi Brockovi. Podľa jeho výpovede, spoločnosť nefakturovala dodávky pre Orbánovcov, ktorí si\nu neho dodávku priamo objednali, pretože títo nechceli platiť v hotovosti. Pán Brocka ho úveroval a\ntomuto následne Orbánovci príslušnú čiastku uhradili. Žalobca svedkovi nepoložil žiadnu otázku. O\nopätovnom vypočutí svedka dňa 05.05.2014 nebol žalobca informovaný. Pri tomto vypočutí svedok\ntvrdil, že mäso bolo objednané žalobcom u šoférov spoločnosti Jatky Moravský Krumlov, títo šoféri vozili\nmäso priamo žalobcovi, ktorým zaplatil za dodávky. O obsahu výpovede svedka bol žalobca informovaný\ndňa 06.10.2014, túto výpoveď ako nezákonný dôkaz pre porušenie jeho práva byť účastný pri výsluchu\nsvedka, namietal. Svedok p. F. bol preto opätovne vypočutý dňa 14.11.2014 už za účasti žalobcu. Tu\nuviedol, že platby za tovar odovzdával šoférom prepravujúcim tovar - Jatky Moravský Krumlov, niekedy\nv hotovosti, aj svedkovi alebo jeho spolupracovníkovi. Na dodacom liste od JMK malo byť uvedené\nmnožstvo a druh mäsa, miesto vykládky Hlohovec, pričom cenu určil pán F., túto dopísal na dodací list,\njeden doklad potvrdil a odovzdal šoférovi a druhý odovzdal F..\n64. Ak za daných skutkových zistení Krajský súd v Trnave žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného\nč. 101372120/2017 zo dňa 19.06.2017, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 13.03.2017\nrozsudkom č. k. 20S/94/2017-132 zo dňa 11.07.2018 zrušil z dôvodu nezákonne získaného dôkazného\nprostriedku - výpovede I. F., ktorý bol vypočutý ako svedok bez toho, aby bol o tejto skutočnosti žalobca\nako daňový subjekt informovaný, čím správca dane porušil svojím postupom procesné práva žalobcu\ntým, že mu neumožnil byť pri výpovedi svedka a klásť mu otázky, tak so záverom krajského súdu o\npotrebe zrušiť rozhodnutie žalovaného č. 101372120/2017 zo dňa 19.06.2017 sa kasačný súd nemôže\nstotožniť. Zásadné pre danú vec podľa jeho názoru je, že správca dane svoje rozhodnutie zo dňa\n13.03.2017 založil na ďalších vo veci vykonaných dôkazoch.\n65. Pokiaľ ide o bližšie zdôvodnenie svojho právneho názoru, kasačný súd zotrváva a plne sa\nstotožňuje s názorom už skôr vysloveným vo veci tých istých účastníkov konania v rozsudku sp.\nzn. 3Sžfk/70/2017 zo dňa 21.11.2018, ktorým za obdobných skutkových okolnosti vo vzťahu k inému\nzdaňovaciemu obdobiu (september 2008) kasačný súd sťažnosťou napadnutý rozsudok krajského súdu\npodľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Preto s poukazom na ust.\n§ 464 ods. 1 SSP v ďalšom uvádza jeho prevzatú časť odôvodnenia:\n„“65.......v priebehu konania bol I. k predmetu dodávateľsko - odberateľských vzťahov so sťažovateľom\nvypočutý 3 krát. I keď možno súhlasiť s názorom krajského súdu, že informácie získané pri vypočutí\nsvedka I. dňa 05. 05. 2014 nemôžu predstavovať dôkazný prostriedok z dôvodu jeho nezákonného\n\nzískania (bez oboznámenia daňového subjektu o jeho vypočutí v postavení svedka), správca dane\npredmetného svedka vypočul aj dňa 05.02.2014 za prítomnosti žalobcu a opakovane dňa 14.11.2013 k\ntotožným skutočnostiam ako dňa 05.05.2014, taktiež za prítomnosti žalobcu.\n66. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že existencia nezákonne\nzískaného dôkazného prostriedku v daňovom konaní nie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia vydaného\nvo vyrubovacom konaní, ak bolo toto vydané na základe iných dôkazov, získaných zákonným\nspôsobom. To znamená, že ak nezákonne získaný dôkaz nebol podkladom pre rozhodnutie, toto\nnetrpí nezákonnosťou. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane vychádza najmä z ostatných dôkazov\nzískaných v priebehu daňovej kontroly a dokazovania vedeného vo vyrubovacom konaní, pričom\nsprávca dane vychádzal predovšetkým z dokladov predložených daňovým subjektom, tvrdení žalobcu o\nspôsobe vzťahov so spoločnosťou EUROCOOP, spôsobe prepravy, preberania tovaru. Daňový subjekt\nokrem faktúr a dokladov o prevzatí vyúčtovaných súm pánom F., ktorý nie je štatutárnym orgánom\ndodávateľa, nepredložil počas daňovej kontroly žiaden iný dôkaz o skutočnej realizácii plnenia. V\npriebehu daňového konania nebolo preukázané, že dodávateľ žalobcu disponoval dodaným tovarom, že\ns týmto mohol nakladať ako vlastník, v súlade s ust. § 412, resp. § 413 Obchodného zákonníka v spojitosti\ns ust. § 8 zákona o DPH, a teda mu vzniklo oprávnenie odovzdať ho ďalej žalobcovi. Daňový subjekt\nnepredložil žiaden prepravný list, nákladný list, vážny list, a teda žiaden dôkaz preukazujúci prevzatie\nkonkrétneho tovaru uvedeného v spochybnených faktúrach. Správca dane vykonal dokazovanie nad\nrozsah povinností vyplývajúcich z ustanovenia § 68 ods. 3 daňového poriadku, keď vo vyrubovacom\nkonaní vykonával dokazovanie, ktoré daňový subjekt vo vyjadrení k protokolu o výsledku daňovej\nkontroly nenavrhol. Ani na základe takto doplneného dokazovania neuniesol daňový subjekt dôkazné\nbremeno a bez pochybností nepreukázal daňové plnenie dodávateľa tak, ako bolo na faktúrach\nvyúčtované. K prerokovaniu výsledkov dokazovania došlo dňa 08.06.2015.\n67. Zistiť alebo preveriť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie\nustanovení osobitných predpisov je účelom daňovej kontroly (§ 44 ods. 1 veta prvá zákona č. 563/2009\nZ.z.). Daňová kontrola teda slúži na získanie a zhromaždenie dôkazného podkladu pre následné\nrozhodnutie správcu dane vydané vo vyrubovacom konaní. Z tohto pohľadu je daňová kontrola jedným\nz najvýznamnejších nástrojov v podmienkach správy daní. Daňová kontrola predstavuje verejnomocenský zásah do individuálnej sféry daňového subjektu, ktorý v konečnom dôsledku najčastejšie\nsmeruje k dorubovaniu daní a sekundárne k ukladaniu sankcií.\n68. Zákon č. 563/2009 Z.z. v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z nich je zásada\nzákonnosti. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a\nprávom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Zásada zákonnosti daňového konania\nvyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa\nproti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového\norgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán.\n69. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených\nzáujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť\nzáujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je\nsíce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov\nrozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní\niba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci\nsvojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je\nteda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne, ako aj procesné), ktoré sú\nzverejnené v Zbierke zákonov.\n70. V daňovom konaní sa uplatňuje aj požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu\ndane smerujúcich voči daňovým subjektom. Túto požiadavku zákonodarca formuloval exaktne určením\nlimitov obmedzujúcich časový rozsah daňovej kontroly. Daňová kontrola nemôže u daňového subjektu\nprebiehať po neobmedzenú dobu. Každý zásah orgánu verejnej správy do súkromnoprávnej sféry\nprávneho subjektu sa spravuje univerzálnou zásadou proporcionality a ustanovenie lehôt na vykonanie\ndaňovej kontroly je prejavom zásady proporcionality.\n\n71. Keďže v prípade daňovej kontroly ide o závažný zásah a nadmernú záťaž pre kontrolovaný daňový\nsubjekt, je ohraničená dĺžka jej trvania zákonnou lehotou. V čase vykonávania daňovej kontroly u žalobcu\nboli limity, obmedzujúce dĺžku daňovej kontroly upravené v § 44 ods. 1 veta druhá zákona č. 563/2009\nZ.z., podľa ktorého daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie\njej účelu, ale aj v § 46 ods. 10 veta prvá zákona č. 563/2009 Z.z., podľa ktorého lehota na vykonanie\ndaňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia.\n72. Daňový subjekt môže aj po vykonaní daňovej kontroly navrhovať a predkladať ešte ďalšie dôkazy,\na to vo vyrubovacom konaní, v písomnom vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole. Správca dane\nna základe takto predložených dôkazov vykoná dokazovanie a miestne zisťovanie, pričom sa musí\npreukázateľne jednať o dôkazy, ktoré nemohol predložiť počas daňovej kontroly. Účelom takéhoto\npostupu je odbremenenie odvolacieho konania, v ktorom, ak by neexistovala pri prerokovaní protokolu z\ndaňovej kontroly možnosť predkladania ďalších dôkazov daňovým subjektom, mohlo by kvôli dôkazom\ndôjsť k zrušeniu rozhodnutia a vráteniu veci na ďalšie konanie.\n73. Najvyšší súd dáva do pozornosti právny názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. 5Sžf/97/2010, v ktorom sa uvádza: „Najvyšší súd opätovne na tomto mieste poukazuje\nnielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť,\nže súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny\norgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ\nnapĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj\no subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu\nobchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva\nv zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti\núdajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 2 ods. 6 zák.\nč. 511/1992 Zb. oprávnené“.\nPotreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady\nposudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu.\nZásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu\ndane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového\nsubjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.\nPreto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým\nspôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce\nz realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy\nvyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania.\nSúdny dvor vo svojej judikatúre taktiež konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie\npráva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou\nzúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH; a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie\nspĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska\nčinnosť. Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať,\naby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa\nuistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, rozsudky ESD vo\nveciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10).\nMožno preto určiť opatrenia, ktoré možno, v tom ktorom prípade, požadovať od zdaniteľnej osoby\nuplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom.\nSprávca dane mal právo preveriť reálnosť dodávky odberateľovi tovaru, ako aj doplneným dokazovaním\nodstrániť vzniknuté pochybnosti. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy svedčiace o tom, že uvedený\ntyp kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s dodávateľom\nsa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru alebo jeho\nobchodných zvyklostí. Je na ňom, akým spôsobom preukáže komunikáciu s dodávateľom, spôsob\npreverovania množstva a kvality tovaru, jeho súlad s požiadavkou uvedenou v objednávke a pod.\nV okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový\nsubjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Už\nsamotné zistenie skutočnosti, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, nemá personálne a materiálne\nmožnosti na realizáciu dodávky, pohyb tovaru a finančných prostriedkov nie je odzrkadlený v jeho\ndaňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o reálnosti jeho\ndodávok. Takýto spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štádiu daňového konania\n\nz toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť\ndôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať\nvšetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní.\nPodmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej\npovahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné\nodpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a\nani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu\nzabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal\nexistenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na\nodpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli\nreálne uskutočnené, tovar reálne dodaný (§ 8 zákona o DPH).\n„...dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom\nsubjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady\nEurópskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom\na prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group,\nC-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I.\n1609, bod 71).\nV tomto smere preto dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočíva na daňovom subjekte\n- žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočtu\nDPH i preukázal, (nielen formálnymi dokladmi) čo žalobca neurobil.\n„Najvyšší súd opätovne na tomto mieste poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva,\na to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre\nriadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať\nvedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky\npojmu podnikanie (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými\ntak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v\ndanom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka\nprávnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom\nsú oprávnené“. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Sžf/97/2010).\nVzhľadom na spochybnenie reálnosti dodania tovaru odberateľom deklarovaných zdaniteľných plnení,\nsa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných\nformálne vyhotovených daňových dokladov ako nedostatočné. Bolo potrebné, aby sám žalobca\npreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika\npodnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, aby\nsa stal súčasťou fiktívneho zdaniteľného plnenia zneužívajúceho právo poskytované zásadou neutrality\nDPH.\nNezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne\nnepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či prevzatá dodávka\nskutočne pochádza od zmluvného dodávateľa, odovzdá finančné prostriedky v značnej sume v hotovosti\nosobe, u ktorej si nepreverí, že koná v mene deklarovaného dodávateľa (napr. formou splnomocnenia),\na tým v podstate nemá doklad, komu cenu za dodávku zaplatil. V danom prípade žalobca nepreukázal\npri kontrole ani existenciu dodaného tovaru, z dôvodu jeho spotrebovania.\nVýkon práva, v rámci obchodných vzťahov, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného\nstyku, ako už bolo vyššie uvedené, nepožíva právnu ochranu. Žalobca v konaní pred daňovými\norgánmi nepreukázal, že by sa riadil uvedenými zásadami, že by v rámci svojej podnikateľskej činnosti\nvykonal všetky opatrenia zodpovedného podnikateľa na predchádzanie podvodnej činnosti, prípadne na\nodstránenie pochybností o tom, že sa na podvodných transakciách nepodieľal vedome.\nZákladným princípom výberu dane z pridanej hodnoty ako všeobecnej nepriamej dane je, že podnikateľ\nmusí byť plne zbavený ťarchy DPH zaplatenej v cene prijatých tovarov a služieb určených na\nuskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich DPH.\nV danom prípade na základe uvedených dôvodov nebolo bez pochýb preukázané, že žalobca zaplatil\nDPH z prijatého tovaru platiteľovi, teda že bol uvedený základný princíp dodržaný.“\n74. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009\nzo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa\n23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi\n(§ 28 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 42 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne\nje nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu - žalobcu, ktorý disponuje\n\nsvojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dne z\npridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil;\npreto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených\npodmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov\npredkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia\nspoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“\n75. Správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami,\nsnažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly\nnevyhnutné podklady a dôkazy, vypočul svedkov navrhnutých daňovým subjektom. Správca dane\nnevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na vecné plnenie, a to vo\nvšetkých vzájomných súvislostiach.\n76. Dôvodom neuznania odpočítania dane v danom prípade nebolo síce spochybnenie existencie tovaru\nani reálna výška výdavkov žalobcu za dodaný tovar, ale skutočnosť, že nebolo preukázané, že tovar bol\ndodaný spoločnosťou uvedenou na faktúre ako dodávateľ, t. j. dodanie tovaru plátcom DPH. Správca\ndane v priebehu daňovej kontroly preveroval uskutočnenie zdaniteľných plnení nie len z formálnej\nstránky, ale preveroval tiež, či boli zdaniteľné obchody reálne uskutočnené, a to výsluchom osoby,\nktorá za dodávateľa vystupovala. Na splnenie zákonných podmienok pre uznanie daňového výdavku a\nnásledne určenie správnej výšky základu dane nepostačuje deklarovanie prijatia dodávky tovaru alebo\nslužby zo strany daňového subjektu predložením daňového dokladu - faktúry a potvrdenia o zaplatení,\npretože formálne doklady nepreukazujú reálnu existenciu tovaru a skutočného dodávateľa.\n77. Kasačný súd poukazuje na nález Ústavného súdu I. ÚS 241/07 - 44, podľa ktorého, zo zásady\nskutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska\nje rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych plnení,\na teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o\nekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom,\nna základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa\nprejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu.\n78. Krajský súd v Trnave neposudzoval zákonnosť rozhodnutí a postupov správcu dane a žalovaného v\nzmysle zásad uvedených vyššie, svoje rozhodnutie zdôvodnil tvrdením o nezákonne získanom dôkaze\n- zistení vyplývajúcich z výpovede svedka I. dňa 05. 05. 2014. Nevzal do úvahy jeho vyjadrenia získané\nzákonným spôsobom, vyplývajúce z výsluchov realizovaných za prítomnosti daňového subjektu.\n79. Pochybnosť správcu dane o reálnom plnení dodávateľom deklarovaným na faktúrach vyplynula z\nokolnosti, že v mene spoločnosti dodávateľa vystupovala osoba, ktorá v zmysle verejne prístupného\nzápisu v príslušnom obchodnom registri nebola oprávnená navonok v jej mene konať. Daňový\nsubjekt predložil na preukázanie zmluvného vzťahu s predmetným dodávateľom zmluvu, ktorá\nnebola podpísaná oprávnenou osobou, pričom si sťažovateľ oprávnenie I. konať v mene dodávateľa\nnepreveroval. Podľa názoru kasačného súdu venovať náležitú pozornosť overeniu si skutočností z\nverejne dostupných zdrojov o oprávnení osoby konať v mene spoločnosti, za ktorú vystupuje, nie je\nv rozpore s názorom obsiahnutým v rozsudku najvyššieho súdu č. k. 3Sžf/1/2011, na ktorý poukázal\nsprávny súd, ale predstavuje primeranú mieru opatrnosti podnikateľa.\n80. Pochybnosť správcu dane o reálnom plnení vznikla aj v dôsledku toho, že daňový subjekt preberal\ntovar vyúčtovaný spoločnosťou EUROCOOP od iných subjektov ako od tohto dodávateľa, a to od\nspoločnosti, resp. vodičov Jatky Moravský Krumlov, ktorí nevykonávali prepravu pre dodávateľa, ani\npre žalobcu. Podľa vlastného vyjadrenia zo dňa 19.07.2012 podpisoval doklady o príjme vystavené\nspoločnosťou Jatky Moravský Krumlov a tieto následne odovzdal pánovi F., na základe ktorých tento\nvystavil faktúru. Z tohto tvrdenia vyplýva pochybnosť o skutočnom dodávateľovi tovaru, teda že\ndodávateľ EUROCOOP disponoval dodaným tovarom tak, že ho mohol následne dodať žalobcovi.\n81. Krajský súd v Trnave, vyššie popísané, zákonným spôsobom získané zistenia vyplývajúce z daňovej\nkontroly a vyrubovacieho konania nevzal do úvahy a týmito sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal.\n\n82. Na základe uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná,\nkrajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu“.\n66. Vzhľadom na vyššie uvedené hodnotenia Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel i v\nposudzovanom prípade k rovnakému záveru o dôvodnosti kasačnej sťažnosti, a preto rozsudok\nKrajského súdu v Trnave č. k. 20S/94/2017-132 zo dňa 11.07.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie podľa § 462 ods. 1 Správneho súdneho poriadku.\n67. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne krajský súd podľa § 467 ods. 3 SSP, podľa\nktorého bude povinnosťou krajského súdu rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.\n68. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1. mája 2011).\nDôvodom neuznania odpočítania dane v danom prípade nebolo spochybnenie existencie tovaru ani\nreálna výška výdavkov žalobcu za dodaný tovar, ale skutočnosť, že nebolo preukázané, že tovar bol\ndodaný spoločnosťou uvedenou na faktúre ako dodávateľ, t. j. dodanie tovaru plátcom DPH.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20S/94/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2012 z 1. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-01", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec"}, {"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}], "citovane_v": []}