{"guid": "05fd76b9-9bcf-4e03-9b3a-8a5d3626d827:5b1b9b93-b553-4588-a2c5-999992afe702", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2017200093.2", "spisova_znacka": "7Sžsk/149/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/149/2018 z 29. 10. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR z 29. októbra 2019, sp. zn. 7Sžsk/149/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:2017200093.2", "identifikacne_cislo": "2017200093", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2019-10-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5b1b9b93-b553-4588-a2c5-999992afe702", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2017200093.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:2017200093.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:2017200093.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Sžsk/149/2018\n2017200093\n29. 10. 2019\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2019:2017200093.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Okresná prokurátorka v Trnave, JUDr. Ingrid\nSedlárová, Okresná prokuratúra Trnava, so sídlom v Trnave, Vajanského č. 22, proti žalovanej: Sociálna\npoisťovňa, pobočka Trnava, so sídlom v Trnave, V. Clementisa č. 24/A, za účasti: MUDr. P. K., narodená\nXX. G. XXXX, bytom v S., H. Č.. XXX/XX, právne zast.: JUDr. Darinou Kurňavovou, advokátkou so\nsídlom v Trnave, Kapitulská č. 5, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo 17. augusta 2016,\nČíslo: 64485-73/2016-TT, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 17.\nmája 2018, č.k. 45Sa/12/2017-86, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky konanie p r e r u š u j e do rozhodnutia Veľkého senátu správneho\nkolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom na najvyššom súde pod sp. zn.\n1Vs/3/2019 ohľadom právnej veci vedenej pod sp.zn. 9Sžsk/94/2018.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zo 17. mája 2018, č.k.\n45Sa/12/2017-86, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d/, e/ a g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny\nporiadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej zo 17. augusta 2016, Číslo: 64485-73/2016-TT,\na vec jej vrátil na ďalšie konanie. Žalovaná napadnutým rozhodnutím zo 17. augusta 2016 podľa § 178\nods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) rozhodla, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe\nvzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. júla 2014.\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách ustanovení § 5, § 14 ods. 1 písm. b/, § 15 ods. 1 písm. b/, § 21 ods. 1, § 21 ods. 4\npísm. b/, § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý, § 184 ods. 8, § 185 ods. 4, § 195 ods. 1-3, § 209 ods.\n1, 4 zákona č. 461/2003 Z.z., § 10 ods. 1-3, § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch\nzdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a postupom v zmysle právnej úpravy\nustanovenej Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.\n3. Krajský súd sa nestotožnil s právnym názorom žalovanej, že pre účasť na povinnom sociálnom\npoistení samostatne zárobkovo činnej osoby nie je rozhodujúce, či táto osoba využíva licenciu L1A\nna dosahovanie príjmov a pre určenie statusu samostatne zárobkovo činnej osoby, okrem registrácie\nfyzickej osoby podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods.\n1 písm. b/ a ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. a okrem dosahovania zákonom stanovenej výšky\npríjmu, postačuje, že lekár je držiteľom licencie L1A. Podľa názoru žalovanej zákon č. 461/2003 Z.z.\npresne stanovuje podmienky vzniku a zániku účasti samostatne zárobkovo činnej osoby na povinnom\nnemocenskom a povinnom dôchodkovom poistení, pričom na tento účel nie je rozhodujúce, na základe\nakého oprávnenia samostatne zárobkovo činná osoba dosahovala príjem. Uvedený formálny výklad\nzákona, bez akceptovania účelu sledovaného zákonom č. 461/2003 Z.z., by nespravodlivo dopadal na\n\nsubjekty povinného sociálneho poistenia a bol by v rozpore so samotnou podstatou v ňom upravenej\nsolidarity príspevkov do povinných fondov sociálneho poistenia, ktoré sú viazané na príjem z toho\nktorého oprávnenia na podnikanie. Je potrebné mať na zreteli, že zákon č. 461/2003 Z.z. určenie\npovinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej osoby a s tým súvisiaci vznik a trvanie povinného\nnemocenského a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, kumulatívne\nviaže na dve zákonné podmienky, a to status samostatne zárobkovo činnej osoby a s tým spojené\ndosahovanie príjmu z výkonu zárobkovej činnosti, realizovanej či už na základe jedného alebo viacerých\noprávnení, prípadne povolení (§ 14 ods. 1 písm. b/ a § 15 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. v\nspojení s § 5 a § 21 tohto zákona). Uzavrel, že pokiaľ je lekár držiteľom licencie L1A, potrebnej na výkon\nzdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z.z.) u iného poskytovateľa zdravotníckej\nstarostlivosti, pre prijatie záveru, že takémuto lekárovi vznikla povinná účasť na sociálnom poistení ako\nsamostatne zárobkovo činnej osobe, je potrebné ďalej skúmať, či uvedenú licenciu reálne využíval na\nzáklade zmluvného vzťahu a v rámci výkonu činnosti pre iného poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti\nz takejto činnosti aj dosahoval príjem.\n4. Proti rozsudku krajského súdu podala kasačnú sťažnosť žalovaná z dôvodu podľa § 440 ods.\n1 písm. g/ SSP a navrhla rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nPodľa jej názoru krajský súd vec nesprávne právne posúdil. Trvala na tom, že žalobkyňa aj po\nzrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia príslušným samosprávnym krajom\nbola oprávnená na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, nakoľko bola držiteľom licencie na výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe označovanej ako Licencia L1A; výkon činnosti na základe typu L1A nie\nje podmienený vydaním povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, respektíve povolenia\nna poskytovanie zdravotnej starostlivosti príslušným orgánom.\n5. Právne posúdenie relevantné pre rozhodnutie danej veci riešil Veľký senát Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „veľký senát“) v uznesení z 30. apríla 2019, sp.zn. 1Vs/1/2019. V\nuvedenom uznesení veľký senát odpovedal na nastolené otázky nasledovne cit.: „(...)\nOdpoveď na 1. otázku - Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej\nstarostlivosti zdravotníckych pracovníkoch stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov samostatná zdravotnícka prax je\nposkytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ\nna základe povolenia alebo na inom mieste ako zdravotníckom zariadení, a preto licencia L1A nemá\ncharakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z.\no sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, keď sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj\nmožnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody /zmluvy/ s iným\nposkytovateľom.\nPojem samostatná zdravotnícka prax v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. vykonávaná na\nzáklade licencie L1A nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom samostatná zárobková činnosť v\nzmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. a pojem licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe\ns pojmom oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu pre účely sociálneho poistenia\nOdpoveď na 2. otázku - Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku\npovinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle\n§ 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v\nznení neskorších predpisov je posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A\na skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj\npríjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) v zmysle § 5 písm. c/\nzákona č. 461/2003 Z.z.\nOdpoveď na 3. otázku - Konanie podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z.\no sociálnom poistení v znení neskorších predpisov začaté z podnetu organizačnej zložky Sociálnej\npoisťovne v zmysle § 184 ods. 8 v spojení s § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. nezbavuje Sociálnu\npoisťovňu povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania ochranu jeho oprávnení, ktoré sú konkretizáciou\nzákladného práva na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, prípadne i\nzákladného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a ktoré mu priznávajú aj medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná v\nzmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.“\n6. Senát „9S“ Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa so závermi vyjadrenými v rozhodnutí veľkého\nsenátu (1Vs/1/2019) nestotožnil a v právnej veci vedenej pod sp.zn. 9Sžsk/94/2018 (týkajúcej sa\n\nrovnakej problematiky), sa chce od záverov prijatých veľkým senátom odchýliť, v dôsledku čoho dňa 24.\nseptembra 2019 uznesením z 23. septembra 2019, sp.zn. 9Sžsk/94/2018, postúpil túto právnu vec na\nprejednanie a rozhodnutie veľkému senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\npodľa § 466 ods. 3 SSP.\n7. Podľa § 100 ods. 2 písm. a/ SSP, ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie\nuznesením prerušiť, ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka,\nktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie\npodnet.\n8. Nakoľko právna vec vedená pod sp.zn. 9Sžsk/94/2018 bola postúpená veľkému senátu správneho\nkolégia tunajšieho súdu, pričom sa jedná o obdobnú právnu vec s právnou problematikou totožnou ako\nje vec žalobkyne (vedená pod sp.zn. 7Sžsk/149/2018) predložená tunajšiemu súdu na rozhodnutie o\nkasačnej sťažnosti žalovanej, najvyšší súd postupom podľa § 100 ods. 2 písm. a/ SSP konanie v danej\nprávnej veci prerušil z dôvodu, že na tunajšom súde prebieha konanie, v ktorom sa riešia otázky, ktoré\nmôžu mať význam pre rozhodnutie kasačného súdu v právnej veci žalobkyne.\n9. Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Len\nčo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, alebo uplynul čas, na ktorý sa konanie prerušilo,\npredseda senátu aj bez návrhu uznesením rozhodne o pokračovaní v konaní. Ak sa v konaní pokračuje,\nzačínajú lehoty plynúť znova (§ 100 ods. 3 SSP).\n10. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}