{"guid": "c4a6c739-185e-4532-bc4c-a877356955b3:6c9333e5-2865-491e-afbb-467ea0b6caee", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2017200009.1", "spisova_znacka": "5Asan/15/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Asan/15/2018 z 28. 3. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2019, sp. zn. 5Asan/15/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:2017200009.1", "identifikacne_cislo": "2017200009", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2019-03-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 440 ods. 1 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-440"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-440"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6c9333e5-2865-491e-afbb-467ea0b6caee", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2017200009.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:2017200009.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:2017200009.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Asan/15/2018\n2017200009\n28. 03. 2019\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2019:2017200009.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a\nčleniek senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu: P.. M.\nE. - B., K., proti žalovanému (sťažovateľovi): Okresný úrad Dunajská Streda, odbor cestnej dopravy\na pozemných komunikácií, so sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-DS-OCDPK-2016/012051 zo 14. októbra 2016, o kasačnej\nsťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 44Sa/3/2017-44 z 11. januára 2018,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 44Sa/3/2017-44 z 11. januára\n2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom č.k. 44Sa/3/2017-44\nz 11.01.2018 zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU-DS-OCDPK-2016/012051 zo 14.10.2016 a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie. Správny súd priznal úspešnému žalobcovi proti žalovanému právo na\núplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\n2. Z prvostupňového rozhodnutia vydaného Okresným úradom Dunajská Streda, odbor cestnej dopravy\na pozemných komunikácií č. OU-DS-OCDPK-2016/012051 zo 14.07.2016 správny súd zistil, že týmto\nbola žalobcovi uložená pokuta 165,- € za porušenie povinnosti podľa § 21 ods. 1 písm. b/ prvý bod\nv spojení s § 50 ods. 1 zákona č.725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na\npozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 725/2004\nZ.z.“), nakoľko žalobca bez vyzvania a na vlastné náklady nepodrobil v ustanovenej lehote do 28.03.2015\nvozidlo technickej kontrole pravidelnej, spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecným právnym\npredpisom vydaným na vykonanie zákona č.725/2004 Z.z.\n3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 08.08.2016 odpor, ktorý bol označený ako odvolanie,\nv ktorom namietal, že dotknuté motorové vozidlo vôbec nepoužíva v cestnej premávke a že toto vozidlo\nmá najazdené len 398 km.\n4. Žalovaný rozhodnutím č. OU-DS-OCDPK-2016/012051 zo 14.10.2016 odmietol odpor proti rozkazu\no uložení pokuty č.OU-DS-OCDPK-2016/012051 zo 14.07.2016 z dôvodu, že odpor neobsahuje\npredpísané náležitosti podľa § 107d ods. 2 zákona č. 725/2004 Z.z.\n5. Správny súd po preskúmaní námietok žalobcu dospel k záveru, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí\nnevysporiadal s námietkou žalobcu v podanom odpore označenom ako odvolanie, že vozidlo nepoužíva\na že má najazdených len 398 km. Rozhodnutie žalovaného je podľa správneho súdu neodôvodnené a\n\nnebol dôvod na odmietnutie odporu, pretože vznesená námietka žalobcu bola konkrétna a zrozumiteľná.\nOdpor obsahoval predpísané náležitosti a to aj napriek tomu, že bol označený žalobcom ako odvolanie.\n6. Správny súd sa osobitne zaoberal otázkou, či procesným postupom žalovaného nebola žalobcovi\nodňatá možnosť konať pred správnym orgánom. V tejto súvislosti správny súd uviedol, že o odňatí\nmožnosti konať pred správnym orgánom ide v prípade, ak v dôsledku procesne nesprávneho postupu\nsprávneho orgánu sa účastníkovi znemožňuje realizácia jeho procesných oprávnení priznaných mu v\nsprávnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Judikatúra už dospela\nk záveru, že o prípad odňatia možnosti konať pred správnym orgánom ide tiež vtedy, keď správny\norgán odmietne odvolanie, aj keď neboli dané procesné predpoklady pre tento postup. Obdobne možno\npodľa správneho súdu za postup odnímajúci možnosť konať pred správnym orgánom označiť postup\nsprávneho orgánu, ktorým odmietne odpor proti rozkazu v procesnej situácii, v ktorej pre taký procesný\npostup neboli dané zákonné predpoklady.\n7. V tejto súvislosti správny súd poukázal na to, že odpor proti rozkazu je špecifickým spôsobom\nprocesnej obrany účastníka konania, ktorý má za splnenia zákonom ustanovených podmienok\n(včasnosť, odôvodnenosť vo veci samej a podanie oprávnenou osobou) kasačný účinok. Z ustanovení\nzákona č. 725/2004 Z.z. o náležitostiach odporu vyplýva povinnosť odporcu odôvodniť odpor vo veci\nsamej. Z obsahového hľadiska pritom postačuje, ak z odôvodnenia odporu vyplýva iba nesúhlas\núčastníka konania s povinnosťou, ktorá mu bola uložená (3ÚS 161/2009).\n8. Správny súd konštatoval, že v danom prípade bol odpor proti rozkazu podaný v zákonnej lehote,\noprávnenou osobou, jeho odôvodnenie bolo síce stručné, ale bezpochyby obsahovalo nesúhlas žalobcu\ns uložením povinnosti zaplatiť pokutu. Takýto odpor nemožno podľa správneho súdu považovať za odpor\nbez odôvodnenia vo veci samej.\n9. Z uvedeného dôvodu teda nebol podľa správneho súdu na mieste procesný postup - odmietnutie\nodporu a žalovaný bol povinný preskúmať dôvody uvedené v odpore a vo veci meritórne rozhodnúť.\n10. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonom stanovenej lehote\nkasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, navrhujúc, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky ako kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.\n11. V kasačnej sťažnosti žalovaný namietal, že z § 107d ods. 2 zákona č. 725/2004 Z.z. jednoznačne\nvyplýva, akým spôsobom sa dá proti rozkazu podať odpor a čo odpor musí obsahovať. Zároveň § 107d\nods. 3 zákona č. 725/2004 Z.z. striktne stanovuje dôvody odmietnutia odporu okresným úradom.\n12. S poukazom na § 21 ods. 1 písm. b/, § 50 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z.z. a § 47 ods. 1\nvyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii Slovenskej republiky č. 578/2006 Z.z. (ďalej len\n„vyhláška č. 578/2006 Z.z.“) žalovaný uviedol, že z citovaných ustanovení vyplýva, že pokiaľ je vozidlo\nevidované v Slovenskej republike a nie je dočasne vyradené z evidencie podľa osobitného predpisu,\nprevádzkovateľ vozidla je povinný bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť v ustanovených lehotách\nvozidlo technickej kontrole pravidelnej. Osobné vozidlo značky Q. Q. s evidenčným číslom M VIN: K dňa\n14.07.2016, t.j. v deň vydania rozkazu o uložení pokuty za správny delikt bolo v premávke na pozemných\nkomunikáciách, bolo evidované v Slovenskej republike a nebolo dočasne vyradené z evidencie podľa\nosobitného predpisu. Ak sa vozidlo v cestnej premávke nepoužíva, prevádzkovateľ vozidla má možnosť\npožiadať okresný dopravný inšpektorát o dočasné vyradenie vozidla.\n13. Z citovaných ustanovení zákona č. 725/2004 Z.z. a vyhlášky č. 578/2006 Z.z. navyše podľa\nžalovaného vyplýva, že počet najazdených kilometrov ako aj nepoužívanie vozidla nie sú rozhodujúce\nskutočnosti, ktoré mohli konanie ovplyvniť.\n14. Žalovaný ďalej uviedol, že § 107d ods. 2 zákona č. 725/2004 Z.z. dáva za povinnosť\nprevádzkovateľovi vozidla k odporu pripojiť listinné dôkazy a nedáva mu to ako možnosť. Predmetné\nustanovenie zároveň striktne zakazuje okresnému úradu podať akúkoľvek pomocnú ruku účastníkovi\nkonania, keď priamo vylučuje použitie § 19 ods. 3 Správneho poriadku. V tejto súvislosti žalovaný\nuviedol, že žalobca v odpore na preukázanie svojich tvrdení neoznačil žiadne dôkazy a nepripojil\n\nžiadne listinné dôkazy potvrdzujúce jeho tvrdenie o počte najazdených kilometrov alebo o prípadnom\ndočasnom vyradení vozidla. Žalovaný preto nemal inú možnosť, ako odpor žalobcu odmietnuť.\n15. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že odpor žalobcu nemal predpísané náležitosti v zmysle\n§ 107 ods. 2 zákona č. 725/2004 Z.z. a okresný úrad bol povinný konať podľa § 107d ods. 3 písm. a/\nzákona č. 725/2004 Z.z. Podľa žalovaného bol daný dôvod na odmietnutie odporu, keď prevádzkovateľ\nvozidla neuviedol rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opieral svoju obranu proti výroku uvedenému v\nrozkaze, neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ani k odporu nepripojil žiadne listinné dôkazy\npreukazujúce jeho tvrdenie o počte najazdených kilometrov alebo o prípadnom dočasnom vyradení\nvozidla. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že zákonodarca v § 107d ods. 2 zákona č. 725/2004 Z.z.\nnepripustil účastníkovi správneho konania podať odpor, z ktorého by vyplynul len jeho nesúhlas s\npovinnosťou, ktorá mu bola uložená.\n16. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že správny súd v predmetnej veci rozhodol v\nintenciách zákona správne a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd kasačnú\nsťažnosť žalovaného ako nedôvodnú zamietol. Zároveň si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov\nkasačného konania.\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa\n§ 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce\nmožné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podala oprávnená osoba včas (§ 443\nods. 2 písm. a/ SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP),\npreskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru o\npotrebe zrušenia rozhodnutia krajského súdu a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie. Takto\nkasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v\nlehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\n18. Predmetom kasačného konania bol rozsudok, ktorým správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného č.\nOU-DS-OCDPK-2016/012051 zo 14.10.2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Napadnutým\nrozhodnutím žalovaný podľa § 107d ods. 3 písm. a/ zákona č. 725/2004 Z.z. odmietol odpor žalobcu\nproti rozkazu o uložení pokuty za správny delikt č. OU-DS-OCDPK-2016/012051 zo 14.07.2016 s\nodôvodnením, že odpor neobsahuje predpísané náležitosti podľa § 107d ods. 2 zákona č. 725/2004 Z.z.\n19. Podľa čl. 48 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať jeho zákonnému\nsudcovi.\n20. Podľa § 19 ods. 2 prvá veta SSP správne súdy konajú a rozhodujú v senátoch, ak tento zákon\nneustanovuje, že rozhoduje sudca alebo predseda senátu.\n21. Podľa § 23 ods. 1 SSP na krajskom súde vo veciach správneho súdnictva konajú a rozhodujú\nsudcovia správneho kolégia v trojčlenných senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov.\n\n22. Podľa § 23 ods. 2 SSP sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o\na) správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o\npriestupku,\nb) správnych žalobách v sociálnych veciach,\nc) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,\nd) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy,\ne) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy.\n23. Podľa § 440 ods. 1 písm. e/ SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v\nkonaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne\nobsadený krajský súd.\n\n24. Krajský súd vo veciach správneho súdnictva zásadne koná a rozhoduje v trojčlennom senáte,\nktorý sa skladá z predsedu a dvoch sudcov (23 ods. 1 SSP). Na krajskom súde vo veciach správneho\nsúdnictva koná a rozhoduje sudca len v zákonom taxatívne vymedzených veciach stanovených v § 23\nods. 2 písm. a/ až e/ SSP. Ak predmetom konania nie je niektorá zo žalôb podľa § 23 ods. 2 písm. a/ až\ne/ SSP, je skutočnosť, že vo veci konal a rozhodol sudca a nie senát krajského súdu, neodstrániteľnou\nprocesnou vadou s dosahom na ústavné právo účastníka konania na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1\nprvá veta Ústavy Slovenskej republiky), ktorá zakladá dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm.\ne/ SSP pre nesprávne obsadenie krajského súdu a na ktorú musí kasačný súd prihliadnuť z úradnej\npovinnosti s následkom zrušenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n25. Správne obsadenie súdu je jednou z náležitostí ústavnej požiadavky na zákonného sudcu s jedinou\nvýnimkou, keď namiesto sudcu konal a rozhodol senát. Opačný prípad predstavuje také závažné\npochybenie, že takto vydané rozhodnutie súdu nemožno považovať za zákonné a je nutné ho zrušiť a\nvrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci.\n26. Okolnosť, či prejednanie a rozhodovanie krajským súdom prebehlo v zákonnom zložení (t.j. či bol\nkrajský súd správne obsadený) je povinný správny súd sledovať z úradnej povinnosti a nedostatok v\nzložení súdu je podstatnou vadou konania. Zákon neuvádza, čo treba rozumieť pod pojmom „nesprávne\nobsadený súd“. Súdna prax zaujala názor, že nesprávne obsadeným súdom je súd, ktorý nie je obsadený\nv súlade s ustanoveniami určujúcimi zloženie súdneho orgánu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.\nNesprávnym obsadením súdu sa tak rozumejú prípady, keď namiesto senátu rozhodoval sudca, keď\nrozhodoval senát v neúplnom zložení, keď namiesto sudcu rozhodovali iné osoby (súdni úradníci)\nnad rámec svojich oprávnení. Nesprávne obsadený súd je aj vtedy, ak rozhodoval senát alebo sudca\nneurčený rozvrhom práce. V tomto prípade ide o porušenie práva na zákonného sudcu zaručeného v čl.\n48 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého nemožno nikoho odňať jeho zákonnému\nsudcovi (Baricová J. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C.H.Beck, 2018 s. 1612).\n27. Právo na zákonného sudcu zaručuje Ústava Slovenskej republiky v čl. 48 ods. 1, podľa ktorého\nnikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi; príslušnosť súdu ustanoví zákon. Uvedený ústavný\npríkaz je neopomenuteľnou podmienkou riadneho výkonu súdnej moci. Na jednej strane dotvára a\nupevňuje sudcovskú nezávislosť a na druhej strane predstavuje pre každého účastníka konania rovnako\ncennú záruku, že na rozhodovanie o jeho veci sú povolávané súdy a sudcovia podľa vopred daných\nzásad (procesných pravidiel) tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy,\na aby bol vylúčený - pre rôzne dôvody a rozličné účely - výber súdov a sudcov „ad hoc“. Okrem\nprocesných pravidiel určovania príslušnosti súdov a ich obsadenia, ako garancia proti možnej svojvôli,\nje súčasťou základného práva na zákonného sudcu aj zásada prideľovania súdnej agendy a určenie\nzloženia senátov na základe pravidiel obsiahnutých v rozvrhu práce. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004\nZ.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) zákonný sudca je\nsudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom\npráce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami\nsú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte (§ 3 ods. 3 zákona\no súdoch). Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom\npráce (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo 297/2012 z 30.10.2013).\n28. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie, ktorým žalovaný podľa § 107d\nods. 3 písm. a/ zákona č. 725/2004 Z.z. odmietol odpor žalobcu proti rozkazu o uložení pokuty za správny\ndelikt. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že predmetná vec bola pridelená a následne prejednaná a\nrozhodnutá sudcom A., a teda nebola prejednaná a rozhodnutá sudcami správneho kolégia krajského\nsúdu v trojčlennom senáte. Kasačný súd opätovne dáva do pozornosti, že krajský súd v správnom\nsúdnictve zásadne koná a rozhoduje v senáte. S poukazom na § 23 ods. 2 písm. a/ až e/ SSP sudca na\nkrajskom súde vo veciach správneho súdnictva koná a rozhoduje len v zákonom taxatívne vymedzených\nveciach, a to v konaní o správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu\nalebo opatreniu o priestupku, správnych žalobách v sociálnych veciach, správnych žalobách vo veciach\nazylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy a o\nžalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy.\n29. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o odmietnutí odporu proti rozkazu o uložení pokuty za\nsprávny delikt, podanú v prejednávanej veci, nemožno subsumovať pod ustanovenie § 23 ods. 2 písm.\n\na/ až e/ SSP, v ktorom sú taxatívne vymedzené prípady, kedy na krajskom súde vo veciach správneho\nsúdnictva koná a rozhoduje sudca.\n30. Kasačný súd má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že nakoľko v prejednávanej veci konal a\nrozhodoval sudca a nie sudcovia správneho kolégia krajského súdu v trojčlennom senáte, pričom nejde\no niektorý z prípadov podľa § 23 ods. 2 písm. a/ až e/ SSP, kedy na krajskom súde vo veciach správneho\nsúdnictva koná a rozhoduje sudca, ide o vážny procesný nedostatok, na ktorý musí kasačný súd\nprihliadnuť z úradnej povinnosti, teda aj za situácie, kedy sťažovateľ túto námietku v kasačnej sťažnosti\nvôbec neuplatnil. Kasačný súd preto v zmysle § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok krajského súdu\nzrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n31. Povinnosťou krajského súdu bude predovšetkým odstrániť nedostatok, týkajúci sa obsadenia\nkrajského súdu a následne vec prejednať a rozhodnúť. Právnym názorom kasačného súdu je krajský\nsúd viazaný (§ 469 SSP).\n32. Kasačný súd považuje za potrebné dodať, že ustanovenie § 453 ods. 2 SSP (viazanosť kasačného\nsúdu dôvodmi kasačnej sťažnosti) nemôže predstavovať prekážku pre aplikáciu ústavne zaručených\npráv, v tomto prípade práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V tejto\nsúvislosti kasačný súd poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I. ÚS 1419/07 zo\n06.05.2009, podľa ktorého „Ohledně dispoziční zásady je nutno podotknout, že ta se - právě proto, že má\npovahu zásady - nikdy neuplatňuje metodou „všechno nebo nic“. V žádném procesu v kterémkoli státě se\nneuplatňuje dispoziční zásada ve své ryzí podobě, ale vždy s většími či menšími modifikacemi. Vázanost\nsoudního přezkumu na žalobní body je zásadně správná, avšak nelze ji absolutizovat. Uplatnění\ndispoziční zásady ve správním soudnictví nemůže být v rozporu s povahou práv, jimž je poskytována\nochrana, a konečně se samotným účelem řízení, jímž je spravedlivá ochrana skutečných subjektivních\nveřejných práv; v tomto smyslu je nutno interpretovat i jednotlivá ustanovení s. ř. s., v nichž se dispoziční\nzásada promítá.“\n33. Podľa § 467 ods. 3 SSP ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie\nkonanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.\n34. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011, § 139 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "44Sa/3/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}