{"guid": "3be712b3-c5ae-4240-8fea-055859b07a0c:1ab77d06-449d-443d-a932-d7eb6b8db35b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2016200656.1", "spisova_znacka": "7Sk/31/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/31/2018 z 29. 10. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. októbra 2019, sp. zn. 7Sk/31/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:2016200656.1", "identifikacne_cislo": "2016200656", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "datum_vydania": "2019-10-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65", "nazov": "§ 65 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-60", "nazov": "§ 60 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-60", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-60"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-65", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-60"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1ab77d06-449d-443d-a932-d7eb6b8db35b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2016200656.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:2016200656.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:2016200656.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sk/31/2018\n2016200656\n29. 10. 2019\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2019:2016200656.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Sone Langovej, v právnej veci\nžalobcu: F. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D., zastúpený advokátom JUDr. Ondrejom Krempaským, so\nsídlom v Bratislave, Račianska 66, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29.\naugusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX\nXXXX X zo dňa 5.10.2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k.\n43Sa/30/2016-40 zo dňa 12. februára 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 43Sa/30/2016-40 zo dňa 12.\nfebruára 2018 m e n í tak, že rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX\nX zo dňa 5. októbra 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalobcovi proti žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania pred krajským súdom a na náhradu\nkasačného konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred krajským súdom\n1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č. k. 43Sa/30/2016-40 zo\ndňa 12. februára 2018 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\ngenerálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5.10.2016, ako aj rozhodnutia\nprvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6.7.2016 a postup im predchádzajúci,\nžiadajúc, aby súd napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovanej právo na\nnáhradu trov konania nepriznal.\n2.1 Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd z administratívneho spisu mal\npreukázané, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6.7.2016 podľa\nust. § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon\no sociálnom poistení) zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok z dôvodu, že nesplnil podmienku\npotrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Na\nzáklade odvolania žalobcu proti prvostupňovému správnemu rozhodnutia generálny riaditeľ žalovanej\npodľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5.10.2016\nodvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovni potvrdil.\n2.2. Krajský súd z potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-720-08/2016-VZ z 11.5.2016 zistil,\nže žalobcovi bol od 1.6.2010 priznaný výsluhový dôchodok, pričom mu bola zhodnotená doba výkonu\n\nzákladnej vojenskej služby od 2.4.1973 do 28.3.1975 v III. pracovnej kategórii, doba služobného pomeru\npríslušníka Zboru ozbrojenej ochrany železníc od 1.2.1983 do 28.5.1992 v III. pracovnej kategórii, doba\nslužobného pomeru príslušníka železničnej polície od 29.5.1992 do 31.5.2010 v III. pracovnej kategórii;\nslužobný pomer žalobcu nebol ukončený z dôvodu racionalizačných a organizačných opatrení a nebol\nukončený ani z dôvodu trvalej straty spôsobilosti vykonávať prácu vzhľadom na jeho zdravotný stav.\n3. Krajský súd zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí žalovaného správneho orgánu a konania im\npredchádzajúceho preskúmal v intenciách ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v\nplatnom znení citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 65 ods. 1, 2, v spojení s § 60 ods. 2, § 255 ods.\n5 uvedeného zákona, postupom podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (SSP) a\ndospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.\n4. Krajský súd poukazom na to, že z potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-720-08/2016VZ z 11.5.2016 vyplýva, že žalobcovi bol od 1.6.2010 priznaný výsluhový dôchodok, pričom mu bola\nzhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 2.4.1973 do 28.3.1975 v III. pracovnej kategórii,\ndoba služobného pomeru príslušníka Zboru ozbrojenej ochrany železníc od 1.2.1983 do 28.5.1992 v III.\npracovnej kategórii, doba služobného pomeru príslušníka železničnej polície od 29.5.1992 do 31.5.2010\nv III. pracovnej kategórii, pričom služobný pomer žalobcu podľa údajov uvedených vo vyššie uvádzanom\npotvrdení nebol ukončený z dôvodu racionalizačných a organizačných opatrení a nebol ukončený ani\nz dôvodu trvalej straty spôsobilosti vykonávať prácu vzhľadom na jeho zdravotný stav, konštatoval, že\nv danej veci bolo zistené, že žalobca k 31.5.2016 získal 4 175 dní obdobia dôchodkového poistenia,\nčo s poukazom na ust. § 60 ods. 10 zák. č. 461/2003 Z. z. predstavuje 11 rokov a 160 dní obdobia\ndôchodkového poistenia.\n5. Podľa názoru správneho súdu, pokiaľ žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok\nna výsluhový dôchodok, tak zápočet doby výkonu služby policajta v tomto rozsahu nie je možné\nhodnotiť pre výšku starobného dôchodku žalobcu zo všeobecného systému sociálneho poistenia a\njeho vylúčenie v uvedenom rozsahu je v súlade s § 60 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 5 zákona o\nsociálnom poistení. Uviedol, že dostatočným spôsobom bolo preukázané, že pre výšku výsluhového\ndôchodku sa žalobcovi zhodnotilo celé obdobie trvania profesionálnej služby, t.j. v rozsahu zakladajúcom\nnárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Správny súd upriamil pozornosť na to, že\nposúdenie dôchodkového nároku osoby, ktorej vznikol nárok na dávku totožného charakteru tak zo\nvšeobecného, ako aj z osobitného systému sociálneho poistenia si vyžaduje spoluprácu nositeľov\nsociálneho poistenia oboch systémov a vzájomné poskytovanie si informácií, avšak cieľom právnej\núpravy bolo dosiahnuť, aby od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom\nzabezpečení (poistení), výsluhový dôchodok policajtov plnil funkciu starobného dôchodku z osobitného\nsystému sociálneho zabezpečenia vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka\nsociálneho zabezpečenia, existujúca či už samostatne, alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý\nvznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení\n(poistení). Podľa názoru správneho súdu nebolo preukázané, že by žalobca bol nejakým spôsobom,\nza okolností a stavu, ktoré nastali v jeho prípade, diskriminovaný, pretože žalobcovi bolo zhodnotené\ncelé obdobie služby v osobitnom systéme (na určenie sumy priznanej dávky bola žalobcovi zhodnotená\ndoba služobného pomeru v rozsahu 29 rokov a 123 dní), a preto nebol dôvod mu hodnotiť toto obdobie\naj v rámci všeobecného systému sociálneho poistenia, poukazom na ust. § 60 ods. 2 v spojení s § 255\nods. 5 zákona o sociálnom poistení.\n6. Správny súd zdôraznil, že pri posudzovaní spornej doby dôchodkového poistenia vo všeobecnom\nsystéme sociálneho poistenia treba vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoré obdobie poistenia\nv osobitnom systéme nebolo zhodnotené pre výšku dôchodku z osobitného systému (výsluhový\ndôchodok), potom takéto obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia,\npoukazom na to, že zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby od dovŕšenia dôchodkového veku\npodľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení výsluhový dôchodok priznaný podľa zákona č.\n328/2002 Z. z. plnil funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia ako\ndávka existujúca či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením\ndôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Správny súd konštatoval, že z\nust. § 60 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že v prípade ak policajt\nvykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, doba jeho služby\nby sa vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia nemala hodnotiť, čo je aj prípad žalobcu. Vo vzťahu\n\nk argumentácií žalobcu poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu SR (č. k. 9So/108/2012, 9So/138/2011\na 9So/74/2014) správny súd ju považoval za nedôvodnú, keď v týchto rozsudkoch išlo o inú skutkovú\na právnu situáciu ako v prípade žalobcu.\n7. Správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol postupom podľa § 190 SSP.\n8. O trovách konania krajský súd rozhodol tak, že žalovanej ich náhradu nepriznal, nakoľko jej žiadne\ntrovy konania nevznikli.\nII.\nKasačná sťažnosť žalobcu proti rozsudku krajského súdu\n9. Proti rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca. Navrhoval, aby\nkasačný súd rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 43Sa/30/2016-40 zo dňa 12. februára 2018 zmenil\ntak, že zruší rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5.10.2016, spolu s prvostupňovým\nrozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6.7.2016 a vec vráti Sociálnej poisťovni ústredie na nové\nkonanie. Alternatívne žiadal, aby kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 43Sa/30/2016-40\nzo dňa 12. februára 2018 zrušil a vec mu vrátil na nové konania. Súčasne žiadal priznať náhradu trov\nkonania v plnej výške.\n10.1 V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalobca namietal, že krajský súd sa odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu, keď pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako\naj prvostupňového rozhodnutia sa odklonil od rozhodovacej praxe, pričom tento odklon od právneho\nnázoru už vysloveného kasačným súdom krajský súd riadne nezdôvodnil, resp. judikatúru nebral do\núvahy vôbec v zmysle § 440 písm. h/ SSP. Žalobca ďalej namietal, že krajský súd rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, keď na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právnu normu\npodľa § 440 písm. g/ SSP.\n10.2 Žalobca, poukazom na skutkové okolnosti danej veci uviedol, že vo svojej žiadosti sa nedomáhal\npriznania starobného dôchodku z titulu tzv. kategórií, ale z titulu tej skutočnosti, že splnil jednak dobu\ndôchodkového poistenia stanovenú v § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., a jednak že dňom 31.5.2016\ndovŕšil fyzický vek stanovený v § 65 ods. 2 uvedeného zákona a to 62 rokov. Žalobca namietal, že\nkrajský súd dospel k nesprávnemu záveru, keď zákonné ustanovenia § 60 ods. 2, § 65 ods. 1, 2 a §\n255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré citoval, nie sú aplikovateľné na skutkové zistenia, ktoré v\nbode 5 rozsudku uvádza ako dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Vytýkal krajskému súdu, že napriek\nžalovanej námietke, že rozhodnutia žalovaného boli vydané v rozpore s článkom 33 ods. 2 Dohovoru\n128, k tejto námietke nevyslovil žiaden právny názor a svoje rozhodnutie oprel výlučne o vnútroštátnu\nprávnu úpravu, čím sa správny súd stotožnil so závermi žalovaného, ktorý rovnako ako súd sa touto\nnámietkou a právnym názorom žalobcu nezaoberal. Žalobca podčiarkol, že právny názor správneho\nsúdu nemá oporu nielen v citovaných právnych predpisoch, ale nemá oporu ani v judikatúre najvyššieho\nsúdu, ktorá k aplikácii týchto právnych predpisov aj v kontexte s článkom 33 a ods. 2 Dohovoru 128 dáva\njednoznačný ústavne konformný výklad v súlade s článkom 39 Ústavy Slovenskej republiky.\n10.3. Žalobca namietal, že zo strany správneho súdu ide o zjavne účelový záver nezodpovedajúci\ndikcií citovaných ustanovení, v ktorej súvislosti dal do pozornosti rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.\n7So 138/2011 z 15. 8. 2012, 7So 16/2016 zo dňa 28. 6. 2017, 7So 19/2017 zo dňa 4. 7. 2017.\nĎalej žalobca uviedol, že v súlade článkom 33 ods. 2 Dohovoru 128 a na ňom založenej judikatúre\nnajvyššieho súdu nežiadal priznanie starobného dôchodku aj za dobu, ktorá mu už bola zhodnotená.\nŽiadal o priznanie starobného dôchodku, za dobu ktorá mu nebola zhodnotená pri priznaní výsluhového\ndôchodku, t. j. za dobu 11 rokov a 160 dní obdobia dôchodkového poistenia, vychádzajúc z toho,\nže celkovou dobou poistenia je doba vo všetkých systémoch, a preto považuje aj druhú podmienku\npre vznik nároku na starobný dôchodok za splnenú. Žalobca zdôraznil, že je v rozpore s § 62 ods.\n1 zákona o sociálnom poistení právny názor, že žalobca nesplnil podmienku celkovej doby poistenia.\nVytýkal žalovanému a aj správnemu súdu, že zamieňajú posudzovanie celkovej doby dôchodkového\npoistenia so spôsobom výpočtu pomernej čiastky starobného dôchodku za to obdobie z celkovej doby\ndôchodkového poistenia, ktoré nebolo hodnotené pri priznávaní výsluhového dôchodku. Žalobca mal za\nto, že neexistoval zákonný dôvod žalovaného na zamietnutie žiadosti žalobcu o priznanie starobného\ndôchodku. Dôvodil, že v zmysle článku 32 ods. 2 Dohovoru 128 žalovaný nebol oprávnený nepriznať\n\nstarobný dôchodok. V súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru 128 bol oprávnený len starobný dôchodok\nkrátiť.\n10.4. Žalobca tiež namietal, že zo strany správneho súdu došlo k nesprávnemu použitiu právneho\npredpisu, a preto vec nebola posúdená správne po právnej stránke, keďže žalobca splnil zákonné\npodmienky pre priznanie starobného dôchodku podľa § 65 ods. 1 v zákona o sociálnom poistení a z\nustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 tohto zákona jednoznačne vyplýva, že priznanie výsluhového\ndôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby colníka nebolo\npovažované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Ďalej žalobca\nzdôraznil, že rozsudok správneho súdu nie je ani v súlade s judikatúrou najvyššieho súdu, ktorá\nje pomerne rozsiahla a dáva odpoveď na všetky právne otázky, ktoré správny súd bez bližšieho\nzdôvodnenia posúdil odlišne. Vyslovil názor, že správny súd judikatúrou, na ktorú v správnej žalobe\npoukázal, sa vysporiadal neštandartne. Namietal, že tento záver nie je možné preskúmať, pretože súd\nani len neuviedol, v čom je skutková a právna situácia iná. Uviedol, že rozsudky, na ktoré poukázal v\npodanej žalobe, ako aj v kasačnej sťažnosti a celá rada ďalších, svedčí o tom, že rozhodovacia činnosť\nnajvyššieho súdu pokiaľ ide o posudzovanie nároku výsluhových dôchodcov jednoznačne je ustálená\na tieto dávajú jednoznačnú odpoveď na aplikáciu právnych predpisov, ktorú svojím rozsudkom bez\nkvalifikovaného zdôvodnenia Krajský súd v Trnave odmietol. Vytýkal krajskému súdu, že v rozsudku\nnie sú uvedené také skutočnosti, taká argumentácia, ktorá by odôvodňovala odklon od judikatúry\nnajvyššieho súdu, ako aj, že správny súd pri právnom posúdení veci nebral do úvahy judikatúru, rozhodol\ns ňou v rozpore a taktiež nebral do úvahy článok 33 ods. 2 Dohovoru 128, v ktorej súvislosti tiež poukázal\nna rozsudok Najvyššieho súdu SR 9So 15/2016 zo dňa 28. 2. 2018.\nIII.\nVyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti žalobcu\n11. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila. S dôvodmi, ktorými žalobca v kasačnej\nsťažnosti namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu, nesúhlasila. Navrhovala, aby\nkasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol.\n12. V dôvodoch vyjadrenia žalovaná vyslovila názor, že správny súd správne zistil skutkový stav veci, na\nzáklade ktorého náležite právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia\nžalovanej a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej. Uviedla, že sa naďalej pridržiava svojho\npísomného vyjadrenia k správnej žalobe zo dňa 20. júla 2017, v ktorom sú uvedené dôvody, pre ktoré\nbola žalobcovi zamietnutá žiadosť o starobný dôchodok. Trvala na vecnej správnosti napadnutého\nrozhodnutia žalovanej ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. júla 2016 a rozhodnutia generálneho\nriaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. októbra 2016.\nIV.\nKonanie pred kasačným súdom\n13. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g) v spojení s § 438 ods. 2 SSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 453 ods. 2\nSSP), v rozsahu námietok žalobcu uvedených v kasačnej sťažnosti, kasačnú sťažnosť prejednal bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní\nvopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk\n(§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je\ndôvodná.\n14. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k.\n43Sa/30/2016-40 zo dňa 12. februára 2018, ktorým správny súd podľa ustanovenia § 190 SSP zamietol\nžalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej\npoisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5.10.2016 a postup mu predchádzajúci.\n15. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril\nadministratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal už krajský súd v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich najvyšší súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\n\n16. Predmetom preskumavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa\nSociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 5.10.2016, ktorým ako odvolací správny orgán podľa\n§ 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie\nSociálnej poisťovni ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6.7.2016. Uvedeným rozhodnutím správny\norgán prvého stupňa podľa ust. § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení\nneskorších predpisov zamietol žiadosť žalobcu o starobný dôchodok z dôvodu, že nesplnil podmienku\npotrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok.\n17. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že v správnom súdnictve poskytuje správny\nsúd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti\nverejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (§ 2 ods. 1 SSP). Konanie\npred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany\npráv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie\nsprávneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v\nčase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže\ndomáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu\norgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP). Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno\nzmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny\nsúd viazaný žalobnými bodmi (§ 203 ods.1,2 SSP). Ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva,\nmôže správny súd i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy (§ 204 SSP).\n18. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou\npri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti\nSprávneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci\nskutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade\nso zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či\nrozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi\npredpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych\nveciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta\nnezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu\na postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych\nprávach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu\nzákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a\nrozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či\nsa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného\nuváženia ustálil správne svoj právny záver.\n19. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v\nzmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je\nzaložené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak\nposkytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore\nso zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom\nochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti.\nSprávne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o\nfyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie\nzákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt\nprávneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.\n20. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu napadnutého\nrozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite nepostupoval v súlade s procesnými pravidlami\nzákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, keď súdny\nprieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu napadnutého žalobou nevykonal v\nsúlade s platnou právnou úpravou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov a svoju právnu úvahu, na základe ktorej ustálil svoj právny záver, náležite neodôvodnil.\nNajvyšší súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s\n\nprvostupňovým správnym rozhodnutím pri aplikácii zákonnej úpravy uvedeného zákona postupom podľa\nSprávneho súdneho poriadku dospel k inému záveru ako krajský súd, a to že námietky žalobcu uvedené\nv žalobe spochybňujú vecnú správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu.\nV.\nPrávne posúdenie kasačným súdom\n21. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\n22. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho\nprávneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť\npráva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s\nprávomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako\nurčuje právny poriadok.\n23. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom\nštáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a\nspravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa\nosobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých\nštátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS\n17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365;\nzhodne I. ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR\n1999, s. 382, I. ÚS 10/98)“. (I. ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení\nÚstavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750, nález Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 22/06). Judikatúra\nústavného súdu tiež kladie dôraz na to, že v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej\nistoty v právom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a\nspravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz\nsvojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (m. m. PL. ÚS\n1/04).\n24. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n25. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n26. Z uvedených článkov ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych\npredpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti\nštátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených\nhodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej\nnormy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý\nzákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti\nrozhodnutia správneho orgánu ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc\nsvoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2\nústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných\nzmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky\ndo Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi\nEurópskeho spoločenstva, Európskej únie.\n27. V danej súvislosti kasačný súd dáva tiež do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. III. ÚS 341/07, v ktorom ústavný súd konštatuje: „Ústavný súd SR už v rámci svojej\nrozhodovacej činnosti konštatoval, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej\naplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie\nobsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o\nmetodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom\njednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne\n\nzdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych\npredpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným\nznením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného\nznenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona,\nsystematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch\nmusí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na\nracionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho\npredpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom\na účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť\nvýklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov\nzákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť\ndoslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy\nnepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“.\n28. Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd v kasačnom konaní pri prieskume zákonnosti napadnutého\nrozsudku správneho súdu zameral svoju pozornosť námietkam sťažovateľa - žalobcu, ktorými namietal,\nže krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 písm. h/ SSP),\na že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 písm. g/ SSP).\nNesprávne posúdenie veci sťažovateľ videl v tom, že správny súd v danom prípade nesprávne aplikoval\nustanovenia § 60 ods. 2, § 65 ods. 1, 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., zákona o sociálnom\npoistení v platnom znení, nerešpektujúc právnu úpravu ustanovenú v článok 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.\n29. Posúdenie splnenia zákonných podmienok rozsahu potrebnej doby pre vznik nároku na starobný\ndôchodok žalobcu, bolo potrebné vychádzať zo znenia zákona o sociálnom poistení účinného v čase\nžalobcom uplatneného nároku na starobný dôchodok, t.j. k 1.6.2016.\n30. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vymedzuje sociálne\npoistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia,\norganizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním\nsociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia. Tento zákon sa nevzťahuje na\npríslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu,\nZboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby,\ncolníkov 1a) (ďalej len \"policajt\"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej\nslužby 1c) (ďalej len \"profesionálny vojak\"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným\npredpisom, 2) ak tento zákon neustanovuje inak (§ 1 ods. 1, 3).\n31. Podľa § 6 ods. 1, 2, 3 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba,\nktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto\nzákona. Poistenec podľa tohto zákona je na účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba, ktorá\nzískala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2, 4 a 5. Poistencom patria práva pri výkone\nsociálneho poistenia rovnako v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení\nustanovenou osobitným zákonom (Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých\noblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný\nzákon).\n32. Podľa § 65 ods. 1, 2, zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol\ndôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku\npoistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.\n33. Podľa § 60 ods. 1, 2, zákona č. 461/2003 Z. z. obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného\ndôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem\nobdobí uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a\nak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na\ndôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa\npovažuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2\nalebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej\n50% účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a\n\nmá najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa. Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie\nvýkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a\nprofesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného\npredpisu (Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok,\ninvalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu (§ 40 až 45 a § 101\nzákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov).\n34. Podľa § 255 ods. 1, 5 zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Za obdobie dôchodkového poistenia sa\npovažuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných\npred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia\ndôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej\njedného roka zamestnania. Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby\npolicajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto\nobdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok\nna výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok,\ninvalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu (§ 40 až 45 a § 101\nzákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov).\n35. Zákonom č. 547/2010 Z. z. o začlenení Železničnej polície do Policajného zboru a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov účinným dňa 1.1.2011 Železničná polícia sa začleňuje do Policajného\nzboru (§ 1). Príslušníci Železničnej polície sa stávajú príslušníkmi Policajného zboru; ich služobný pomer\npodľa osobitného predpisu1) sa zachováva (§ 2 ods. 1). Ak sa v iných všeobecne záväzných právnych\npredpisoch používajú slová \"Železničná polícia\" alebo \"príslušník Železničnej polície\", rozumie sa tým\n\"Policajný zbor\" alebo \"príslušník Policajného zboru\" (§ 3 ods. 2).\n36. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach číslo 128\n(publikovaného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.) ak má alebo ak by mala inak chránená osoba\nnárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia\nza tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť\nalebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti\nalebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.\n37. Skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu potvrdzujú, že žalobca žiadal priznať\nstarobný dôchodok žiadosťou spísanou dňa 03.06.2016 odo dňa 01.06.2016 dovŕšením veku 62 rokov\ndňa XX.XX.2016. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6.7.2016 podľa\nust. § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok z dôvodu,\nže nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na\nstarobný dôchodok, keď ku dňu 31.05.2016 získal 4175 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 11\nrokov a 160 dní obdobia dôchodkového poistenia. Na základe odvolania žalobcu proti prvostupňovému\nsprávnemu rozhodnutia generálny riaditeľ žalovanej podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení\nrozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5.10.2016 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové\nrozhodnutie Sociálnej poisťovni potvrdil. Ministerstvo vnútra SR listom č. SPOU-OSZ-720-008/2016VZ z 11.5.2016 potvrdil, že žalobcovi bol od 1.6.2010 priznaný výsluhový dôchodok, pričom mu bola\nzhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 2.4.1973 do 28.3.1975 v III. pracovnej kategórii,\ndoba služobného pomeru príslušníka Zboru ozbrojenej ochrany železníc od 1.2.1983 do 28.5.1992 v III.\npracovnej kategórii, doba služobného pomeru príslušníka železničnej polície od 29.5.1992 do 31.5.2010\nv III. pracovnej kategórii; na určenie sumy priznanej dávky bola zhodnotená doba služobného pomeru\nv rozsahu 29 rokov a 123 dní; služobný pomer žalobcu nebol ukončený z dôvodu racionalizačných\na organizačných opatrení a nebol ukončený ani z dôvodu trvalej straty spôsobilosti vykonávať prácu\nvzhľadom na jeho zdravotný stav.\n38. Základom pre posúdenie zákonnosti rozhodnutí žalovanej o nároku žalobcu na priznanie starobného\ndôchodku podľa zákona o sociálnom poistení z dôvodu splnenia vekovej podmienky 62 rokov bolo\npotrebné riešiť výklad niektorých pojmov, upravených v zákone o sociálnom poistení v spojitosti so\nzabránením diskriminácie.\n\n39. Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) rôznych skupín poistencov\njednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia\n(zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia\n(zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia.\n40. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho\npoistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky\npodmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne\nzohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú\nlen úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu\npoistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia\npríslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských\ndôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní,\nale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských\nvýsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby\nslužby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme.\nV dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho\nzabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom\ndobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom\npoistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách\nv celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský,\nvdovský alebo vdovecký dôchodok.\n41. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým\nvýkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaná im niektoré\ndoby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma\nvýhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia.\n42. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na\nvýsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového\nzabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ. Nová právna\núprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a\nvyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa\nzákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom\nsystéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa\nustanovení zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený\nvýlučne len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú\nstanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec.\n43. V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto\npotrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období\npoistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Pri posudzovaní tejto skutočnosti treba vziať\nzreteľ aj na skutočnosť, že nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu\ndôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas\njeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím\nna náročné špecifiká ich služby. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného\nsystému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme\nsociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako\ns poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná\npoisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý\nzabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení\ndôb poistenia v iných systémoch. Postupom žalovanej sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku\na započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok\nvo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a\nnásledne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali\nčasť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba\npoistenia a poskytla sa im len zvyšná časť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom\nsystéme. Správne preto žalovaná musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná\n\nniektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú\nvýšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme,\nnásledne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v\nosobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby\npoistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov\nosobitného systému a nebude poškodzovať Sociálnu poisťovňu.\n44. Zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o sociálnom poistení\ns úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 zákona o sociálnom\npoistení. Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni\nvzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi\nozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý dosiahol dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom\npoistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek\nhodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia,\nvyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme).\n45. Úmyslom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 Z. z. poskytnúť policajtom výsluhový dôchodok,\nresp. naďalej poskytovať dovtedy priznané výsluhové príspevky ako dávky, ktoré majú povahu\nstarobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia až od dovŕšenia dôchodkového\nveku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení). Z čl. 19 Dohovoru o invalidných,\nstarobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol Československou socialistickou republikou\nratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 Zbierky zákonov („Dohovor“) priamo vyplýva nárok\nna zachovanie starobného dôchodku po celú dobu sociálnej udalosti, teda počas celého života po prežití\nustanoveného veku. Dohovor č. 128 má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo\nfyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a teda na jeho vykonanie nebolo potrebné\nprijať osobitný zákon. Príslušné ustanovenia Dohovoru majú prednosť pred zákonom č. 461/2003 Z. z.\na sú priamo záväzné aj pre žalovanú.\n46. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z.\nnevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby)\nnebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je\nvýznamné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky\ninvalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa\n§ 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca\nčasť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch\ndôchodkového poistenia. Pri takomto postupe odporkyňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len\nza obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových\nnárokoch neukráti.\n47. Výsluhový dôchodok, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z.\nz. môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení\n(poistení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia)\nlen vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného\npomeru.\n48. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia\n(poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na\núčely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez ohľadu na skutočnosť, v\nakom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení\nvýšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej\nzhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Záver žalovanej, že postup v\nsúlade s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach sa vzťahuje len na\ntie situácie, keď poistenec získal dobu služby v 1. alebo 2. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu pre\nzachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku, je preto mylný.\n49. Žalovaná pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu na starobný dôchodok zohľadnila len prvú časť z\ncitovaných ustanovení § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a nevysporiadala sa s\ndôsledkami skutočnosti, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z.\n\npri zhodnotení doby služby 29 rokov a 123 dní, nechala bez povšimnutia, že žalobca k 31.05.2016 získal\n11 rokov a 160 dní obdobia dôchodkového poistenia, argumentujúc, že v období trvania služobného\npomeru u zamestnávateľa Železničná polícia generálne riaditeľstvo Bratislava, nebol zaradený do I.\nalebo II. Kategórie funkcií a bol mu priznaný výsluhový dôchodok od 1. júna 2010, na nárok ktorého mu\nbola zhodnotená celá doba výkonu služby zaradená do III. pracovnej kategórie nie je možné predmetné\nobdobie služobného pomeru v súlade s § 60 a § 255 hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia\npre vznik nároku na starobný dôchodok, pričom sa nijak v odôvodnení rozhodnutí nevysporiadala, či a\nakým spôsobom bolo vyhodnotené práve obdobie 11 rokov a 160 dní obdobia dôchodkového poistenia\nvo vzťahu k nároku žalobcu na starobný dôchodok. Postupom žalovanej uvedené obdobie by tak nebolo\nzhodnotené pre účely starobného zabezpečenia žalobcu zo žiadneho systému sociálneho zabezpečenia\n(poistenia). Postupom žalovanej by sa doby poistenia žalobcu ako poistenca stratili a neboli by v\nžiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona. Uvedená vada odôvodnenia\nrozhodnutia žalovanej spôsobuje jeho nezrozumiteľnosť majúce za následok jeho nepreskúmateľnosť,\nktorá skutočnosť sama osebe spôsobuje jeho nezákonnosť, a je preto dôvodom na jeho zrušenie a\nvrátenie veci na ďalšie konanie.\n50. Náležité odôvodnenie rozhodnutia (tak súdu, ako aj orgánu verejnej správy je súčasťou práva\núčastníka na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Kasačný súd v danej\nsúvislosti upriamuje pozornosť na to, že problematike týkajúcej sa povinnosti súdu, ako aj orgánu\nverejnej správy náležite zdôvodniť svoje rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj\nÚstavný súd Slovenskej republiky - napr. v náleze č. sp. zn. IV. ÚS 1/02, IV. ÚS 115/03, II. ÚS 174/04,\nIII. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010. V súvislosti s problematikou\nodôvodnenia rozhodnutia kasačný súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. III. ÚS 825/2016 zo dňa 28. februára 2017, v ktorom ústavný súd konštatoval, že právo na riadne\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania, čo\njednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu\nsíce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola\ndaná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,\nvyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra\n1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303\n- B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Kasačný súd\nupriamuje pozornosť na to, že problematike týkajúcej sa povinnosti súdu (aj orgánu verejnej správy)\nnáležite zdôvodniť svoje rozhodnutie Ústavný súd Slovenskej republiky venoval značnú pozornosť aj\nv ďalšej svojej judikatúre - napr. v náleze č. sp. zn. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS\n332/09, I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010.\n51. Z uvedených dôvodov najvyšší súd dospel k záveru, že rozhodnutia žalovanej sú v rozpore so\nzákonom o sociálnom poistení a pokiaľ správny súd napadnutým rozhodnutím prisvedčil právnemu\nnázoru žalovanej posudzovanú vec nesprávne právne posúdil podľa § 440 písm. g/ SSP.\n52. Správny súd, ako aj žalovaná v danom prípade vybočili z judikatúry najvyššieho súdu. Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky k problematike poistného obdobia vo vzťahu rozhodovania o nároku na\nstarobný dôchodok pri zohľadnení dávok sociálneho zabezpečenia v starobe z osobitného systému\nzaujal stanovisko publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky. V rozhodnutí publikovanom pod č. 83/2013 Zbierky najvyšší súd prijal stanovisko: „Priznanie\nvýsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie\nvýkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie\ndôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku.“ V danom prípade ide o rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. augusta 2011 sp. zn. 7So/138/2011.\n53. Najvyšší súd poukazuje tiež na zovšeobecnený právny názor najvyššieho súdu uvedený v rozhodnutí\nč. R 55/2011 zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky „Pri určení starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia\nzapočítať aj doby hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takomto stanovení výšky starobného\ndôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu považovanú za\nvýsluhový dôchodok“ - rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9So 214/2008 z 28.10.2009.\n\n54. Najvyšší súd vychádzajúc z prijatých stanovísk rozhodoval v obdobnej veci rozsudkom sp. zn.\n9So/138/2011 z 22. augusta 2012, v ktorom konštatoval, že „odporkyňa po zohľadnení všetkých období\ndôchodkového poistenia a všetkých osobných vymeriavacích základov mala povinnosť vypočítať sumu\ndôchodkovej dávky, ktorá by sa mala znížiť o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia,\nktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy príspevku alebo výsluhového dôchodku za celé roky\npoistenia, čo by zodpovedalo čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných\ndávkach uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Za primerané (s odkazom na čl. 39\nÚstavy Slovenskej republiky) pritom označil také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke\npoistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia\n(ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia) alebo iba vo všeobecnom\nsystéme sociálneho poistenia.“\n55. Vychádzajúc zo skutkových okolností posudzovaného prípadu vyplývajúcich z administratívneho\nspisu, poukazom na závery uvedené vyššie, najvyšší súd v danej veci považoval námietky žalobcu\nuvedené v žalobe a následne v kasačnej sťažnosti proti rozsudku krajského súdu za dôvodné,\nktoré spochybnili vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí žalovanej a ich súladnosť so zákonom. Z\nuvedených dôvodov kasačný súd vyhovel kasačnej sťažnosti a podľa § 462 ods. 2 SSP napadnutý\nrozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobou napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n56. O náhrade trov konania kasačný súd rozhodol v zmysle § 467 ods. 1, 2 SSP. Žalobcovi priznal proti\nžalovanej nárok na náhradu trov konania pred krajským súdom a nárok na náhradu trov kasačného\nkonania v zmysle § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP, pretože v konaní súdneho prieskumu\nrozhodnutí žalovanej bol žalobca v celom rozsahu úspešný.\n57. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}