{"guid": "057b2ea4-e428-497e-93d0-6533df170b58:c8f5ee25-cd47-46b9-9db3-b738037f4980", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2016200587.2", "spisova_znacka": "8Sžfk/20/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/20/2018 z 26. 9. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2019, sp. zn. 8Sžfk/20/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:2016200587.2", "identifikacne_cislo": "2016200587", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2019-09-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/595#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-21"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c8f5ee25-cd47-46b9-9db3-b738037f4980", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2016200587.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:2016200587.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:2016200587.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžfk/20/2018\n2016200587\n26. 09. 2019\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2019:2016200587.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera,\nčleniek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci sťažovateľa (pôvodne\nžalobca): TOP GAME´S, spol. s r.o., IČO: 34 103 091, so sídlom Vladimíra Roya 8691/2B, Trnava,\nprávne zastúpeného: JUDr. Adriena Vysudilová, advokátka, so sídlom Paulínska 15/A, Trnava, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103633632/2016 zo dňa 01. augusta 2016 a o\nkasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 14 S/63/2016-55 zo dňa\n10. mája 2017 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa z a m i e t a.\nSťažovateľovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Krajský súd v Trnave (ďalej len ako krajský súd alebo správny súd) zamietol žalobu žalobcu, ktorou\nsa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti preskúmania žalovaného č. 103633632/2016 zo dňa 01.\n08.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trnava, č. 103004712/2016 zo dňa\n25.04.2016, ktorým podľa § 68 ods. 5 až 6 Zákona č. 563/2009 Z.z. bol vyrubený rozdiel dane v sume\n24.689,29 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013 a určený rozdiel v\nsume daňovej straty 29.451,16,-Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013\ndaňovému subjektu - žalobcovi.\n2. Z prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Trnava č. 103004712/2016 zo dňa 25.4.2016 súd\nzistil, že prvostupňový správny orgán vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 24.689,29 eur na dani\nz príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil\ntým, že Daňový úrad Trnava vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby\nza rok 2013, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 102764132/2016 zo dňa\n17.3.2016, ktorý bol doručený žalobcovi. Daňovou kontrolou dane z príjmov právnickej osoby za rok\n2013 boli mimo iného zistené skutočnosti (žalobcom namietané v žalobe), že porovnaním výnosov\ns vyúčtovaním vkladov, výhier a výťažku z prevádzkovania výherných hracích prístrojov za mesiac\njanuár až december 2013 po jednotlivých prevádzkach daňového subjektu bolo zistené, že daňový\nsubjekt zaúčtoval v prospech účtu Tržby z predaja služieb - tržby z prevádzkovania VHP celkom\nsumu 340.935 eur. V Ročnom vyúčtovaní odvodov tržieb dosiahnutých z prevádzkovania hazardných\n\nhier za rok 2013, však daňový subjekt vykázal výťažok z prevádzkovania VHP vo výške 469.154,60\neur. Rozdiel výnosov vo výške 340.935 eur a skutočne dosiahnutého výťažku z prevádzkovania\nvýherných prístrojov 469.154,60 eur predstavuje sumu 128.219,60 eur, o ktorú daňový subjekt zaúčtoval\nnižšie výnosy a vykázal nižší základ dane. Zamestnanci správcu dane preverili daňovým subjektom\npredložené doklady (príjmové pokladničné doklady, výdavkové pokladničné doklady a mandátne zmluvy)\nporovnali s mesačnými výkazmi o vkladoch, výhrach a výťažku z prevádzkovania VHP podľa jednotlivých\nprevádzok a ročným prehľadom celkových podielov mandatárov na výťažku z VHP ako aj s účtovníctvom\ndaňového subjektu a zistili nasledovné skutočnosti: ani jeden z predložených výdavkových a príjmových\npokladničných dokladov nie je zaúčtovaný v účtovníctve daňového subjektu, daňový subjekt neeviduje\nv knihe dodávateľov, ani v knihe odberateľov, za rok 2013 žiadne záväzky a pohľadávky z titulu\nvyplácania odmien jednotlivým obchodným partnerom na základe uzatvorených mandátnych zmlúv,\nvýška mesačných odmien pre jednotlivých mandatárov nesúhlasí s mesačným podielom nájomcu,\nnesúhlasí ani ročná výška odmien určená jednotlivých mandatárov s údajmi vykázanými v ročnom\nprehľade podielov mandatárov na výťažku VHP, v tabuľke, ktorú daňový subjekt predložil správcovi dane\nna preukázanie rozdielu 128.219,60 eur a výšky vyplatených odmien jednotlivým obchodným partnerom\n- mandatárom, je uvedený výťažok z prevádzkovania VHP vo výške 466.254 eur, avšak do tejto sumy\nnie je zahrnutý výťažok z prevádzky VHP u obchodného partnera V. a syn vo výške 5.622,80 eur, pričom\ndosiahnutý výťažok (výnos) z prevádzkovania výherných hracích prístrojov za rok 2013 predstavuje\nsumu 469.154,60 eur, výška odmeny v percentách dohodnutá v mandátnych zmluvách v 3 prípadoch\nnesúhlasí s uplatneným percentom vyplatenej odmeny mandantom pre mandatárov. Daňový subjekt\nnepreukázal oprávnenosť zaúčtovania výnosov z prevádzkovania VHP v sume nižšej o 128.219,60 eur.\nSprávca dane zvýšil základ dane z príjmov právnickej osoby o sumu 128.219,60 eur, o ktorú daňový\nsubjekt neoprávnene znížil zdaniteľné príjmy.\n3. Proti rozhodnutiu Daňového úradu Trnava č. 103004712/2016 zo dňa 25.4.2016 podal žalobca\nodvolanie. V odvolaní uviedol, že správca dane nesprávne zvýšil daňový základ o 128.219,60 eur, mal\nza to, že mu nevznikla žiadna pohľadávka voči nájomcovi VHP - mandatárovi, ani žiaden záväzok, ktorý\nby bolo možné vzájomne započítať. Má za to, že príjem z prevádzkovania VHP je v zmysle mandátnej\nzmluvy rozdelený tak, že časť patrí žalobcovi ako prevádzkovateľovi VHP a časť nájomcovi mandatárovi.\nJe presvedčený, že na základe účtovného dokladu, potvrdeného nájomcom, si svoj podiel na výťažku z\nprevádzkovania VHP každý nájomca zaúčtoval do svojich zdaniteľných príjmov a tieto aj zdanil daňou\nz príjmov právnických osôb, resp. daňou z príjmov fyzických osôb. V zmysle zákona o dani z príjmov\nnie je povinný vystavovať faktúru. Predložil správcovi dane príjmové a výdavkové doklady podpísané\nod mandatárov, ktorými dodatočne potvrdzuje platnosť a pravdivosť prevzatia podielu na prevádzkovaní\nVHP tak, ako to bolo zaúčtované na základe pôvodne zhotovených dokladov. Nakoľko nájomcovia, u\nktorých sú výherné hracie prístroje umiestnené v zmysle mandátnych zmlúv nie sú prevádzkovateľmi\nhazardných hier, odvádza odvod z prevádzkovania hazardných hier a predkladá daňovému úradu\nvyúčtovanie tržieb dosiahnutých z prevádzkovania hazardných hier aj z podielu nájomcu. Nájomca mandatár mu neposkytuje žiadne služby a jemu voči nemu nevznikajú žiadne záväzky z obchodného\nstyku, ktoré by bolo možné započítať s pohľadávkou voči nemu.\n4. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. 103633632/2016 zo dňa\n1.8.2016 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 103004712/2016 zo dňa 25.4.2016, pričom\nskonštatoval, že preskúmaním napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že daňový subjekt znížil\nvýnosy z prevádzkovania VHP o sumu odmien pripadajúcich na mandatárov v rozpore s ustanoveniami\nzákona o účtovníctve, ako aj v rozpore s ustanoveniami zákona o dani z príjmov, a preto sa odvolací\norgán stotožnil so správcom dane, keď podľa § 17 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov zvýšil\ndaňovému subjektu základ dane o sumu nezúčtovaných tržieb z prevádzkovania VHP vo výške\n128.219,60 eur.\n5. Správny súd poukázal na to, že žalobca v žalobe namietal zistenie orgánu verejnej správy, že rozdiel\nmedzi zaúčtovanými tržbami z prevádzkovania výherných hracích automatov (340.935 eur) a skutočne\ndosiahnutým výťažkom z prevádzkovania výherných hracích automatov (469.154,60 eur) predstavuje\nsumu 128.219,60 eur, o ktorú žalobca ako daňový subjekt vykázal nižší základ dane z príjmov právnickej\nosoby za rok 2013, v dôsledku čoho mu bol dovyrubený rozdiel dane v sume 24.689,29 eur. Žalobca\n\nzdôvodňoval tento rozdiel chybou v účtovníctve tým, že mandatár si z čistej tržby odpočítal svoju odplatu\na dal ju do svojho príjmu a on si ponechal náležiacu časť a iba túto dal do výnosov. Všetci mandatári\nmali však túto odplatu v daňových priznaniach vykázanú a on sám dodatočne predložil správcovi\ndane príjmové a výdavkové pokladničné doklady majúce preukázať vyplatenie odplaty jednotlivým\nmandatárom. Nesúhlasil s postupom a právnym záverom správcu dane, že ním preukázané vyplatenie\nodmien tretím subjektom - osobám zabezpečujúcim prevádzkovanie vo svojich zariadeniach považoval\nza nedôveryhodné a tieto výdavky mu neuznal.\n6. Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca mal uzatvorených 22 kusov mandátnych\nzmlúv v zmysle ustanovenia § 566 Obchodného zákonníka s ďalšími daňovými subjektmi, na základe\nktorých mal v ich prevádzkach pohostinstiev, barov, pubov, reštaurácií a pod. umiestnené vlastné\nvýherné hracie prístroje a jednotliví mandatári za zaviazali pre žalobcu (mandanta) v jeho mene a\nna jeho účet zabezpečiť prevádzkovanie výherných hracích prístrojov s tým, že odmena mandatárov\nbola dohodnutá percentom z hrubého zisku po odpočítaní alikvótnej časti mesačného správneho\npoplatku každého výherného hracieho prístroja od 35 % do 55 %. Jednotliví mandatári tak poskytli\nžalobcovi vhodné priestory na umiestnenie výherných hracích prístrojov a zabezpečili ich prevádzku,\nteda poskytnutím týchto služieb vznikol jednotlivým mandatárom nárok na úhradu za zmluvne dohodnuté\nčinnosti spojené s prevádzkovaním výherných hracích prístrojov. Z uvedeného bolo zrejmé, že žalobca\npostupoval nesprávne, keď zaúčtoval do výnosov len svoj podiel na tržbách a podiel jednotlivých\nmandatárov nezaúčtoval vo svojom účtovníctve. Postup žalobcu, keď si z čistej tržby odpočítal len svoju\nodplatu a dal si ju do príjmu, teda iba túto časť tržieb zaúčtoval do výnosov, bol v rozpore s ustanovením\n§ 7 ods. 5 zákona o účtovníctve a žalobca tak znížil tržby z prevádzkovania výherných hracích prístrojov\no podiel pripadajúci na mandatárov, hoci ho mal správne zaúčtovať do výnosov a zahrnúť do základu\ndane podľa ustanovenia § 17 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov. V tomto smere je námietka žalobcu\no nesprávnom právnom posúdení veci neopodstatnená, nakoľko žalobca nezúčtoval všetky jeho príjmy\nz prevádzkovania výherných hracích automatov v prospech účtu - Tržby z predaja služieb.\n7. Žalobca namietal, že na výzvu správcu dane mu predložil príjmové a výdavkové doklady\npodpísané jednotlivými mandatármi a napriek tomu správca dane ustálil skutkový stav v rozpore s\ntýmito dokladmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise. K uvedenému správny súd uviedol že\nv zmysle ustanovenia § 4 ods. 6 veta prvá zákona o účtovníctve účtovnými záznamami sú najmä\núčtovné doklady, účtovné zápisy, účtovné knihy, odpisový plán, inventúrne súpisy, účtový rozvrh, účtovná\nzávierka a výročná správa. Žalobca však takýmto spôsobom neúčtoval jednotlivým mandatárom ich\nodmenu za činnosti spojené s prevádzkovaním výherných hracích prístrojov a neuplatnil si tieto odmeny\nako daňové výdavky vo vzťahu k dosiahnutým zdaniteľným príjmom spojených s prevádzkovaním\nvýherných hracích prístrojov, preto nemohli byť tieto daňové výdavky ani predmetom daňovej kontroly,\nkeďže ich žalobca ako daňový subjekt neúčtoval vo výdavkoch. Žalobca ako mandant mal nepochybne\npovinnosť tieto záväzky z mandátnych zmlúv účtovať a následne ich mohol vysporiadať buď ich úhradou\nalebo vzájomnou kompenzáciou pre prípad existencie splatného záväzku jednotlivých mandatárov voči\nžalobcovi ako mandantovi. Takto vzniknuté záväzky žalobcu ako mandanta z plnení na základe\nmandátnych zmlúv tento správne nezaúčtoval, t. j. neevidoval ich ako svoje záväzky voči dodávateľom\nslužieb (mandatárom) a nesplnil si tak svoju povinnosť zaúčtovať do výnosov všetky príjmy dosiahnuté\nz podnikateľskej činnosti. Súd považoval za potrebné k veci uviesť, že povinnosťou žalobcu je viesť\núčtovníctvo v súlade so zákonom a každý účtovný prípad doložiť riadnym účtovným dokladom, resp.\nzáznamom. Riadne vedenie účtovníctva je totiž nevyhnutým prostriedkom k určeniu hospodárskeho\nvýsledku, pričom dôkazným prostriedkom je práve účtovný doklad. V danom prípade si žalobca znížil\ntržby z prevádzkovania výherných hracích prístrojov o podiel pripadajúci na mandatárov, a teda do\nvýnosov zaúčtoval len svoj podiel na tržbách, čo nebolo správne. Znamená to, že žalobca mal tieto\nvzniknuté záväzky účtovať a tým by mu vzniklo právo si ich uplatniť ako daňové výdavky v súvislosti s\nprevádzkovaním výherných hracích prístrojov.\n8. Žalobca ďalej poukazoval na to, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav a nevyvinul\nobjektívne úsilie, aby zistil dôvodnosť výdavku. Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že\nsprávca dane v priebehu daňovej kontroly uskutočnil ústne pojednávanie dňa 28.1.2016, dňa 1.2.2016\npodal žalobca písomné vyjadrenie k zápisnici z ústneho pojednávania dňa 28.1.2016, dňa 12.2.2016\nsa správca dane dostavil do miesta vedenia účtovníctva žalobcu, kde bola s jeho konateľom spísaná\n\nzápisnica, dňa 18.2.2016 uskutočnil ústne pojednávanie, zápisnicou zo dňa 4.3.2016 správca dane\noboznámil žalobcu s jeho závermi z ústneho pojednávania. Práve sám žalobca sa na ústnom\npojednávaní dňa 28.1.2016 nevedel vyjadriť k zaúčtovaným tržbám s tým, že dodatočne podá vyjadrenie\na predloží dôkazy. Na základe telefonickej žiadosti žalobcu sa správca dane dostavil do miesta vedenia\núčtovníctva žalobcu, keď opakovane konateľ žalobcu uviedol, že potrebuje dlhší čas na predloženie\ndôkazov. Po oboznámení žalobcu so závermi správcu dane dňa 4.3.2016 sa žalobca k týmto nevyjadril\na po vyhotovení protokolu správcom dane sa opakovane žalobca k nemu nevyjadril. V priebehu celého\ndaňového konania sám žalobca opakovane nevedel objasniť okolnosti rozhodujúce pre určenie daňovej\npovinnosti, bola mu správcom dane poskytovaná opakovane možnosť na predloženie dôkazov, pričom\nz vyššie uvedeného postupu nepochybne vyplýva, že správca dane dôsledne dbal, aby skutočnosti\nrozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti žalobcu boli zistené čo najúplnejšie a vykonal\ndokazovanie v potrebnom rozsahu. Na tomto zistení nemení nič ani tvrdenie žalobcu, že správca\ndane mal vykonať krížovú kontrolu u jednotlivých mandatárov, nakoľko správca dane pri vykonaní\nkontroly dospel k záveru, že žalobca si nezúčtoval do výnosov všetky svoje príjmy z podnikateľskej\nčinnosti, a to bez ohľadu na to, či jednotliví mandatári zaúčtovali v daňovom priznaní svoj podiel na\nvýťažku z prevádzkovania výherných hracích prístrojov (t. j. v rozpore so zákonom postupoval sám\nžalobca a nie jednotliví mandatári). Daňový subjekt má nielen povinnosť preukaznú, ale aj povinnosť\nna preukázanie svojich tvrdení. V danom prípade správca dane vykonal dostatok úkonov za účelom\nsprávneho posúdenia veci, dostatočne zistil skutkový stav veci, pri výkone daňovej kontroly postupoval\nv súlade so zákonom a využil všetky zákonné možnosti pre splnenie účelu daňovej kontroly.\n9. Súd mal za to, že správca dane pri šetrení danej veci poskytol dostatočný priestor žalobcovi\nna predloženie relevantných dôkazov. Správca dane sa všetkými predloženými dôkazmi podrobne\nzaoberal, vyhodnocoval, pričom konal v súčinnosti s daňovým subjektom. Daňový subjekt bol so\nskutočnosťami, ktoré mali vplyv na základ dane, priebežne oboznamovaný, t. j. nebol pri uplatňovaní\nsvojich zákonných práv žiadnym spôsobom obmedzovaný. Daňový subjekt dôkazné bremeno neuniesol\na nepreukázal, že ním vykázaný daňový základ skutočne zodpovedá rozdielu, o ktorý zdaniteľné príjmy\nprevyšujú daňové výdavky. Je pritom vecou daňového subjektu, aké dôkazné prostriedky má k dispozícií\na či je schopný tvrdené skutočnosti aj preukázať. Ak daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch\nneprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá tak na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť\nniesť dôkazné bremeno. Správca dane dbal o to, aby skutočnosti rozhodné pre správne určenie daňovej\npovinnosti boli zistené čo najúplnejšie, pre správne určenie daňovej povinnosti vykonal šetrenie aj\nnapriek tomu, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, t. j. konal podľa zásady zákonnosti\nustanovenej v ustanovení § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov.\n10. Vzhľadom na obsah administratívneho spisu a rozsah úkonov, ktoré správca dane v rámci svojej\nčinnosti vykonal, považuje správny súd za súladný so zákonom postup pri správe daní, ktorým nebol\nžalobca poškodený na svojich právach. Nemožno preto vytýkať správcovi dane jeho úkony súvisiace so\nšetrením a zisťovaním skutočnej výšky tržieb z prevádzkovania výherných hracích prístrojov na rozdiel\nod výšky, ktorú deklaroval žalobca.\n11. Správny súd nezistil porušenie ustanovení § 3 a § 46 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní\n(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keďže povinnosťou žalobcu bolo preukázať\nhodnovernými dôkazmi svoje tvrdenia o účtovaných príjmoch vo vzťahu k vyrubenému rozdielu dane.\nI správny súd je toho názoru, že správca dane a žalovaný správne dospeli k záveru, že žalobca si\nneoprávnene nezúčtoval výnosy v sume 128.219,60 eur, čím si mimo iného (neuznané náklady v\nsume 8.576,32 eur) znížil základ dane, keďže žalobca neoprávnene vykonal kompenzáciu výťažku\nz prevádzkovania výherných hracích prístrojov s nákladmi na služby poskytovanými mandatármi na\nzáklade mandátnych zmlúv, nakoľko účtovné jednotky sú povinné vystaviť si navzájom faktúry a\nvzájomne si môžu započítať až vzniknuté pohľadávky a záväzky. Žalobca neviedol správne svoje\núčtovníctvo, keďže odmeny za prevádzkovanie výherných hracích prístrojov neevidoval ako svoje\nzáväzky voči dodávateľom služieb (mandatárom).\n\n12. Správny súd mal za to, že žalovaný sa v dostatočnom rozsahu a podrobne zaoberal všetkými\nžalobcom v rámci odvolania vznesenými námietkami, správca dane zistené skutočnosti dôsledne a\npodrobne preveroval, vyhodnotil a výsledkom tejto činnosti bolo rozhodnutie žalovaného napadnuté\nžalobou, ktoré správny súd považuje za vecne správne\n.\n13. S poukazom na vyššie uvedený záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich\nrozhodnutiach, tento zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade\naj s príslušnými hmotnoprávnymi ustanoveniami. Žalovaný sa logicky a vecne správne vysporiadal s\nnámietkami žalobcu vznesenými v odvolaní a správca dane zistené skutočnosti dôsledne a podrobne\npreveroval, vyhodnotil a výsledkom tejto činnosti bolo rozhodnutie žalovaného napadnuté žalobou, ktoré\nsúd považoval za vecne správne a preto žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol správny\nsúd v zmysle ustanovenia § 168 Správneho súdneho poriadku, keď žalovanému právo na ich náhradu\nnepriznal, nakoľko si žalovaný ako v konaní úspešný účastník žiadne trovy konania neuplatnil.\nII. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia\n14. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trnave žalobca podal v zákonom stanovenej lehote\nkasačnú sťažnosť. Kasačnú sťažnosť podal s poukazom na § 440 ods. 1 písm. g/ SSP pre nesprávne\nprávne posúdenie a z dôvodu § 440 ods. 1 písm. h/ SSP, že súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe kasačného súdu. Žiadal, aby kasačný súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil Krajskému\nsúdu na ďalšie konanie, alebo aby súd zmenil rozsudok tak, že zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n15. Poukázal na to, že dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP spočíva v tom,\nže pri postupe správneho orgánu bol porušený procesný postup upravený v § 24 zákona č. 536/2009\nZ.z. najmä v odseku 2 a 3 a predovšetkým 4, kde v rámci dokazovania, ktoré malo predchádzať\nvydaniu rozhodnutia je povinnosťou daňového úradu, ktorý vedie dokazovanie zistiť stav čo najúplnejšie,\npričom nie je viazaný len návrhmi daňového subjektu, ale ako dôkaz môže slúžiť i zápisnica o miestnom\nzisťovaní, svedecká výpovede a ďalšie dôkazy. Súd rozhodujúci o žalobe sa s týmto nevysporiadal. Z\nrozhodnutia krajského súdu nie je možné zistiť, k akým konkrétnym záverom súd dospel.\n16. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že podstatou žaloby bolo, že žalobca si riadne splnil svoju\npovinnosť v rámci konania s tým, že doložil mandátnu zmluvu, ktorá prakticky v rovnakom znení\nbola uzavretá so všetkými subjektami, ktoré boli poverené zabezpečiť pre neho konkrétnu činnosť prevádzkovať automaty a doložil aj tabuľku z ktorej vyplynuli celkové príjmy, ďalej časť príjmov, ktorú si\npriamo mandatár ponechal titulom dohodnutého spôsobu odplaty za túto činnosť ako aj spôsob výpočtu\ndojednaný medzi mandantom a mandatárom, rovnako odmena, ktorej predstavoval určité percentá z\nhotovosti nachádzajúcej sa v hracích automatoch. Žalobca nemohol predložiť iný dôkaz okrem zmluvy a\nsamotnej tabuľky, pretože nedisponuje účtovníctvom žiadneho z mandatárov tak, aby mohol preukázať,\nže skutočne v časti finančných prostriedkov si ponechal mandatár ako svoju odplatu a riadne o nich\núčtoval.\n17. Porušenie zákona č. 563/2009 Z.z. , § 24 namietané žalobcom v časti nevyhodnotení miestnych\nšetrení absentujúcich v napádanom správnom rozhodnutí a absentujúcich i v rozhodnutí krajského súdu\nnie je možné považovať za zodpovedajúce právu.\n18. Z hľadiska hmotnoprávneho bola nesprávnosť právneho posúdenia spojená s aplikáciou § 2 i/ zákona\no dani z príjmov č. 595/2003 Z.z. v časti splnenia zákonných predpokladov na uznanie dôvodnosti\nvýdavku. Skutočnosť, že žalobca výdavok predstavujúci odplatu za činnosť poskytovanú mandatárom\nvynaložil, vyplynula v rámci dokazovania z miestnych šetrení realizovaných správcom dane v súvislosti\ns preverovaním záväzkov - mandátnych zmlúv. Poukázal na to, že v zmysle § 2 psím. b/ zákona o\nhazardných hrách je možné aj zmluvné zabezpečenie vykonávať činnosť potrebnú na realizáciu hier,\nz tohto dôvodu zo skutočnosti, že žalobca využíval najmä mandatára na prevádzkovanie, ktoré sa\nuskutočňovalo vždy v jeho priestoroch preukazuje dôvodnosť vynaloženia výdavku na dosiahnutie,\nudržanie a zabezpečenie príjmu a jeho nespornú súvislosť výhradne len s podnikateľskou aktivitou.\n\n19. V danom prípade sa zmluvné strany dohodli na spôsobe odplaty tak, že príde k deľbe zisku z\nprevádzkovania hry automatov a nárok mandatára na odplatu predstavovala práve táto jemu náležiaca\nčasť zisku. Išlo teda o nárok priamy, dojednaný v súlade s§ 2 psím. b/ zákona o hazardných hrách,\npripúšťajúce priame zabezpečenie výkonu činnosti i keď v mene prevádzkovateľa, avšak priamo na\nsvoj účet. V danom prípade žiadna zákonná norma nevylučuje, aby si strany takto upravili svoj vzťah. U\nmandatára prišlo k fyzickému prevzatiu časti príjmu - finančnej hotovosti tak ako je táto predpokladaná v\n§ 2 odsek 4 písm. f/ zákona č. 431/2002 Z.z. a prírastku finančných prostriedkov priamo u neho, o čom\nriadne účtoval a vystavil i zákonom predpísaný doklad, na základe neho zápis verne zobrazujúci účtovný\nprípad. Naopak mandant fyzicky prebral zostatok, resp. jemu náležiacu časť príjmu a postupoval rovnako\nako mandant, nakoľko fyzicky neprijal peniaze v celom rozsahu a nemohol ani realizovať zápočet,\nnakoľko voči mandatárovi nemal žiadnu pohľadávku zo záväzku, ale iba právo na vydanie veci, teda\nčasti tržby.\n20. Ďalej poukázal na to, že z pohľadu plnenia si daňových povinností je pre žalobcu podstatné\npreukázať, aké účtovné prípady v kontrolovanom období boli v rámci jeho činnosti zrealizované - §\n3, čo v danom prípade bolo nepochybne daňovým subjektom preukázané konkrétnymi mandátnymi\nzmluvami, ktoré boli zrealizované ako jednotlivé účtovné prípady v kontrolovanom období. Okrem týchto\npredložených zmlúv zrealizovanie účtovných prípadov správca dane zistil rovnako aj u tretích subjektoch\n- mandatárov, v rámci ich vykonaného miestneho zisťovania. V danom prípade prijatie alebo vyplatenie\npeňažnej sumy podľa § 10 ods. 1 c/ predstavuje v spojitosti s § 2 ods. 2 písm. f/ príjem u mandatára za\nodplatu a u kontrolovaného subjektu príjem za skutočne prevzatú tržbu. Pri daňovej kontrole v spojitosti\ns vedením účtovníctva bolo preukázané, že obe strany účtovali o spomínaných účtovných prípadoch,\nteda záväzku z mandátnej zmluvy a príjme kontrolovaného subjektu z podnikateľskej činnosti. Boli preto\nsplnené všetky tri podmienky pre uznanie výdavku podľa zákona o dani z príjmu. Možno však rôzne\nvykladať realizáciu zákona č. 433/2002 Z.z. o účtovníctve, ktorý však priamo v jednotlivých normách\nneupravuje postup v prípade započítania odplaty ako peňažného plnenia proti vecnému nároku na\nvydanie veci prijatej tretím subjektom v prospech mandatára. Z tohto dôvodu ak žalobca nepostupoval\nvýslovne v rozpore so zákonom, nie je možné spravodlivo ustáliť, že sa dopustil porušenia a už nie\ntakého že by neúčtoval v danom prípade.\n21. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu nie je možné zistiť, k akému záveru dospel súd pri\nvyhodnotení, že výdavok nie je dôvodný a v čom konkrétne nastalo porušenie povinnosti správneho\nvedenia účtovníctva. Za celkový nedostatok sťažovateľ považoval nevysporiadanie sa so všetkými\nvznesenými námietkami vo vzťahu k porušeniu procesných a hmotnoprávnych noriem.\n22. K dôvodu kasačnej sťažnosti s poukazom na § 440 ods. 1 písm. h/ SSP, sťažovateľ poukázal na\nrozsudok Najvyššieho súdu č.k. 4Sž 114/02, v ktorom bol vyslovený názor, že samotné nesprávne\nzúčtovanie ešte neznamená, že výdavok vynaložený na dosiahnutie zabezpečenia a udržanie\nzdaniteľného príjmu nie je možné preukázať aj inak.\n23. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril písomne žalovaný, uviedol, že správca dane miestnymi\nzisťovaniami - v dvoch prípadoch preveroval obchodné vzťahy vyplývajúce z mandátnych zmlúv z\nvýsledku ktorých vyplynulo, že mandatári účtovali o odmene, avšak ich výška nesúhlasila s výškou\ndeklarovanou na vystavených a nezaúčtovaných výdavkových pokladničných dokladoch, ktoré predložil\nsťažovateľ v priebehu daňovej kontroly a ani s výškou dohodnutou v mandátnych zmluvách. Z\nuvedeného dôvodu správca dane nepovažoval výsledky miestnych zisťovaní za dôkazy, ktoré by mali\nvplyv na správne určenie dane. Sporné v danom prípade nebolo to, či si mandatári zaúčtovali odmeny\ndo svojho účtovníctva, ale to, že sťažovateľ zaúčtoval do výnosov nižšiu sumu výťažku ako bola\npotvrdená a overená štátnym dozorom daňového úradu Trnava, ktorá predstavovala sumu 469.154,60,Eur. Takto overenú výšku výťažku sťažovateľ v predchádzajúcom konaní nerozporoval a potvrdil,\nže z uvedenej sumy odvádzal daňovému úradu odvod z prevádzkovania hazardných hier, pretože\nbol prevádzkovateľom hazardných hier. Neobstojí ani tvrdenie sťažovateľa , že z miestnych šetrení\nrealizovaných správcom dane vyplynulo že boli splnené zákonné predpoklady na uznanie dôvodnosti\nvýdavku, pretože sťažovateľ o odmene pre mandatárov neúčtoval ako o výdavku.\n24. Vo vzťahu k poukazu sťažovateľa na § 2 písm. b/ zákona č. 175 /2005 Z.z. uviedol, že v zmysle\ncitovaného ustanovenia v zmysle mandátnych zmlúv nemožno považovať využívanie mandatára za\n\nprevádzkovateľa hazardných hier. Mandatár nebol prevádzkovateľom hazardných hier, ale poskytol\nsťažovateľovi vhodné priestory pre umiestnenie hracích prístrojov vo svojich prevádzkach a služby\npersonálu spojené s ich prevádzkou.\n25. Vo vzťahu k poukazu na rozsudok Najvyššieho súdu č. 4 Sž 114/02 uviedol, že daný rozsudok nie\nje možné aplikovať na obchodné vzťahy medzi sťažovateľom a jednotlivými mandatármi, pretože išlo o\nkontrolované obdobie roku 1998, kedy bol v platnosti zákon 286/1992 Zb. o daniach z príjmov, ktorý v §\n24 ods. 1 výslovne nestanovil podmienku zúčtovania v účtovníctve daňovníka. V ostatnom sa žalovaný\npridržiaval svojich doterajších vyjadrení a žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde, právne názory kasačného súdu.\n26. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd ako súd kasačný) § 438 ods. 2 SSP, po\nzistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 449 ods. 1 SSP, bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 SSP), s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia 26.9.2019 bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke NS SR www.nsud.sk <http://\nwww.nsud.sk>. ( § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok a aj\nkonanie ktoré mu predchádzalo.\n27. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému\nrozsudku krajského súdu v Trnave preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu ako aj konanie ktoré mu\npredchádzalo najmä z pohľadu, či sa súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými\nv žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého\nrozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\n28. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej\nsprávy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto\nzákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n29. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n30. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu bolo\nposúdenie, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia.\n31. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový\nporiadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\n32. Podľa § 3 ods. 1 až 3 zákona 563/2009 Z.z. (daňový poriadok) pri správe daní sa postupuje\npodľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na\nzachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n\n(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a\nposkytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca\ndane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne\na bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a\nvyrubeniu dane.\n(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.\n33. Podľa § 24 ods. 1 až 4 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli\nzistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\n(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú\nrozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo\nznáme správcovi dane z jeho činnosti.\n(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich\npre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.\nIde najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,\nprotokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a\nevidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n34. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\n1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n35. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 595/2003 o dani z príjmov ( Zákon účinný do 31.12.2013), na účely tohto\nzákona, predmetom dane je príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka\nokrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12.\n36. Podľa § 2 písm. c/ veta pred bodkočiarkou zákona o dani z príjmov, príjmom peňažné plnenie a\nnepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase\nplnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak\ntento zákon neustanovuje inak.\n37. Podľa § 2 písm. h/ zákona o dani z príjmov zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane\na nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy.\n38. Podľa § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov, na účely tohto zákona sa rozumie daňovým\nvýdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený\ndaňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve ( 1)zákon č. 431/2002 Z.z o účtovníctve ) daňovníka alebo\nzaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak.\n39. Podľa § 2 písm. j/ zákona o dani z príjmov na účely tohto zákona sa rozumie základom dane\nrozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky ( § 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej\nsúvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n\n40. Podľa § 17 ods. 1 písm. b/ zákona o dani z príjmov pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty\nsa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva 1) z výsledku hospodárenia.\n41. Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré\nnesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady),\nktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.\n42. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve účtovnými záznamami sú najmä účtovné\ndoklady, účtovné zápisy, účtovné knihy, odpisový plán, inventúrne súpisy, účtový rozvrh, účtovná\nzávierka a výročná správa. Jednotlivé účtovné záznamy sa môžu zoskupovať do účtovných záznamov\nobsahujúcich súhrnnú informáciu (ďalej len \"súhrnné účtovné záznamy\"). Účtovná jednotka je povinná\núčtovné záznamy viesť v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.\n43. Podľa § 7 ods. 5 zákona o účtovníctve účtovná jednotka účtuje majetok a záväzky, náklady a\nvýnosy, výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazuje ich v účtovnej závierke samostatne bez ich\nvzájomného započítania s výnimkou niektorých prípadov upravených účtovnými zásadami pre účtovné\njednotky zriadené podľa osobitných predpisov.\n44. Podľa § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách na účely tohto zákona sa rozumie\na) prevádzkovateľom hazardnej hry právnická osoba, ktorej udelil príslušný orgán štátnej správy\nalebo obec individuálnu licenciu podľa tohto zákona, alebo právnická osoba, ktorá splnila podmienky\nvšeobecnej licencie vydanej Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len \"ministerstvo\") a\npodala oznámenie podľa § 19,\nb) prevádzkovaním hazardnej hry vykonávanie alebo zmluvné zabezpečenie vykonávania činností\npotrebných na realizáciu hazardnej hry.\n45. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu v Trnave, ktorý zamietol žalobu žalobcu,\nktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie správcu dane,\nDaňového úradu Trnava, ktorý vyrubil vo vzťah k žalobcovi rozdiel dane v sume 24.689,29 Eur na\ndani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013. Daň vyrubená podaným daňovým\npriznaním doručeným dňa 3.3.2014 bola 0,-Eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní\nbola 24.689,29 Eur a rozdiel dane bol v sume 24.689,29 Eur, zároveň bol určený rozdiel v sume daňovej\nstraty 29.451,16 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013.\n46. Kasačný súd konštatuje, že skutkový stav zistený správnym súdom resp. aj orgánmi verejnej správy\npovažuje za dostatočne zistený tak ako ho zistili orgány verejnej správy a aj správny súd.\n47. Sťažovateľ nebol spokojný s rozhodnutím správcu dane a teda aj žalovaného a namietal zistenia\norgánu verejnej správy vo vzťahu k rozdielu medzi zúčtovanými tržbami z prevádzkovania výherných\nhracích automatov - 340.935,-Eur a skutočne dosiahnutým výťažkom z prevádzkovania výherných\nautomatov (469.154,60 Eur), čo predstavovalo sumu 128.219,60 Eur o ktorú žalobca mal ako daňový\nsubjekt vykázať nižší základ dane z príjmov právnickej osoby za rok 2013, v dôsledku čoho mu bol\ndovyrubený rozdiel dane v sume 24.689,29,-Eur.\n48. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom a\nodklon od ustálenej judikatúry najvyššieho súdu ( § 440 ods. 1 pís. g) a h) SSP ). Obidve námietky\nvyhodnotil kasačný súd ako nedôvodné.\n49. Sporným v predmetnom prípade nebola skutočnosť, či si mandatári zaúčtovali odmeny do svojho\núčtovníctva, ale to, že sťažovateľ zaúčtoval do výnosov ( príjmov ) nižšiu sumu výťažku ( znížil tržby z\nprevádzkovania výherných hracích automatov o podiel pripadajúci na mandatárov, ktorý mal správne\nzaúčtovať do výnosov a zahrnúť do základu dane v súlade s § 17 ods. 2 pís. b) zákona č. 595/2003\nZ.z. o dani z príjmov ), ako bola potvrdená a overená štátnym dozorom Daňového úradu Trnava, ktorá\npredstavovala sumu 469.154,60 Eur. Takto overenú výšku výťažku v rámci predchádzajúceho konania\nžalobca nerozporoval a potvrdil, že z uvedenej sumy odvádzal daňovému úradu odvod z prevádzkovania\n\nhazardných hier, pretože bol prevádzkovateľom hazardných hier. V tomto smere kasačný súd považoval\naj právne posúdenie správnym súdom za správne a naň odkazuje v podrobnostiach opísaných v bodoch\n31. a 32 odôvodnenia napadnutého rozsudku.\n50. Tiež bolo sporným a významným pre posúdenie, tvrdenie sťažovateľa, že z miestnych šetrení\nrealizovaných správcom dane vyplynulo, že boli splnené zákonné predpoklady na uznanie dôvodnosti\ndaňového výdavku v zmysle § 2 pís. i) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.\n51. Nárok daňovníka na uznanie uplatnených výdavkov viaže zákon na splnenie podmienky, že\nmusí ísť o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený\ndaňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka a zároveň musí ísť o výdavok dostatočne preukázaný.\nBezpodmienečné splnenie týchto podmienok zakladá nárok daňovníka na uznanie uplatnených\nvýdavkov správcom dane ( § 2 pís. i) a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov).\n52. K otázke uznania ( neuznania ) daňového výdavku podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z\npríjmov kasačný súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax, ktorá vychádza z rozsudkov NS\nSR a to č.k. 3Sžf/44/2014 z 19.5.2015, 3Sžf/33/2014 zo dňa 1.4.2014 a 8Sžf/32/2014, z ktorých\nkasačný súd cituje nasledovné : ,,skutkový stav nebol medzi účastníkmi konania sporný. Predmetom\nsporu je otázka posúdenia splnenia podmienok na uznanie dodatočne predložených faktúr žalobcom,\nktoré tento riadne nezaúčtoval vo svojom účtovníctve. Právny záver otázky uznania, resp. neuznania\ndaňovým subjektom nezaúčtovaných daňových výdavkov ovplyvňujúcich základ dane podľa príslušných\nustanovení zákona o dani z príjmov, bol už konštatovaný v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n3 Sžf 33/2013 z 1. apríla 2014, ktorého sa vzhľadom na zhodnosť merita veci, aj v tomto prípade\nodvolací súd pridržiava: \"Daňovým výdavkom je v zmysle § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. výdavok\n(náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom,\nzaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak\ntento zákon neustanovuje. Výdavky, ktoré žalobca preukazoval správcovi dane, nespĺňali jednu zo\nzákladných podmienok daňových výdavkov - neboli zaúčtované v účtovníctve žalobcu, a preto ich\nnemožno považovať za daňové výdavky v zmysle § 2 písm. i) citovaného zákona č. 595/2003 Z.z.\nZásadnou spornou otázkou bolo, že zistený príjem nebol evidovaný v účtovníctve žalobcu. Vzhľadom\nna to neboli k nemu evidované ani výdavky vynaložené na jeho dosiahnutie. Senát sa zaoberal otázkou,\nči pri takto zistenom príjme by nemali byť zohľadnené aj prípadné výdavky. Dikcia ustanovenia § 2\nods. 1 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. je však kategorická v tom, že daňovým výdavkom je iba\nevidovaný výdavok. Vzhľadom na to v procese riadnej daňovej kontroly nie je možné takýto výdavok ani\npotenciálne zohľadňovať. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že nešlo o postup vyrubenia dane\npodľa pomôcok. Koncepcia zákona vychádza z toho, že pri neevidovanom príjme sa daňový subjekt\nukracuje o možnosť uplatniť k tomuto príjmu výdavky. Ide o pomerne prísne ustanovenie.\"\n53. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je nedôvodná je aj námietka sťažovateľa, že z miestnych šetrení,\nktoré boli realizované správcom dane ( vo vzťahu k mandatárom), že boli splnené zákonné predpoklady\npre uznanie dôvodnosti výdavku a to z dôvodu toho, na čo poukazoval aj žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí a napokon aj krajský súd, že sťažovateľ o odmene pre mandatárov neúčtoval ako o výdavku.\nKeďže o výdavku neúčtoval, tento nemohol byť ani predmetom daňovej kontroly a ani posúdenia, či\nsúvisí so zdaniteľnými príjmami.\n54. Pokiaľ ide o námietku odklonu od ustálenej judikatúry najvyššieho súdu a poukaz sťažovateľa na\nrozsudok 4 Sž/114/2002, kasačný súd poukazuje na to, že uvedený rozsudok nie je aplikovateľný na\npredmetnú prejednávanú vec, vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci išlo o kontrolované zdaňovacie\nobdobie roku 1998, kedy sa aplikoval na prejednávanú vec zákon o dani z príjmov č. 286/1992 Zb. o\ndani z príjmov, ktorý v § 24 ods. 1 výslovne nestanovil podmienku zaúčtovania v účtovníctve daňovníka.\n55. Aj podľa kasačného súdu, zistený skutkový stav vo veci bol zistený dostatočne a na takto zistený\nskutkový stav boli správne aplikované právne predpisy zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov a zákon\nč. 563/2009 Z.z. o správe daní a poplatkov - daňový poriadok.\n56. Kasačný súd sa nestotožnil ani s námietkou sťažovateľa o nedostatočnom zdôvodnení rozsudku,\nnakoľko správny súd dal odpovede na všetky podstatné námietky žalobcu, ktoré sa na vec vzťahovali a\ntieto v jednotlivých bodoch odôvodnenia aj riadne zdôvodnil, prečo postup správcu dane aj žalovaného\n\nbol v súlade so zákonom a s jednotlivými ustanoveniami zákona o dani z príjmov a daňového poriadku.\nAj podľa kasačného súdu žalobca si neoprávnene nezúčtoval výnosy v sume 128.219,60 Eur tak, ako\nto bolo konštatované jednak v rozsudku správneho súdu a jednak aj v rozhodnutiach orgánov verejnej\nsprávy, čím teda znížil základ dane. Správca dane nezvýšil základ dane z dôvodu neuznania vyplatených\nodmien za výdavky, ale z dôvodu neoprávneného zníženia základu dane, keď nezaúčtoval do výnosov\ncelý výťažok z prevádzkovania potvrdený a overený daňovým úradom za kontrolované zdaňovacie\nobdobie.\n57. Vzhľadom na uvedené, Najvyšší súd SR považoval rozsudok krajského súdu za vecne správny a\nvydaný v súlade so zákonom, preto kasačnú sťažnosť sťažovateľ podľa § 461 ods. 1 SSP zamietol.\n58. O náhrade trov kasačného konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 167 ods. 1\nSSP v spojení s § 467 odsek 1 SSP. Žalobca v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada\ntrov kasačného konania podľa zákona prislúcha výnimočne ( § 168 SSP), preto žalobcovi právo na\nnáhradu trov kasačného konania nepriznal.\n59. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku právny prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14S/63/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}