{"guid": "ebaa13a9-acf1-4ac8-bc7b-b80e9003e99d:e6e27bb8-cb93-4d0c-af7d-cb2b2455eb1e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2016200557.1", "spisova_znacka": "10Sžik/3/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžik/3/2017 z 19. 6. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. júna 2019, sp. zn. 10Sžik/3/2017, ECLI:SK:NSSR:2019:2016200557.1", "identifikacne_cislo": "2016200557", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2019-06-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/122/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/122/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/122-2013/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-9", "/SK/ZZ/2013/122#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e6e27bb8-cb93-4d0c-af7d-cb2b2455eb1e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2016200557.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:2016200557.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:2016200557.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžik/3/2017\n2016200557\n19. 06. 2019\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2019:2016200557.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej, PhD., v právnej veci žalobcu\n(sťažovateľa): Ochranca práv spotrebiteľov, občianske združenie, Horná 15, Banská Bystrica, IČO: 42\n395 593, zastúpeného advokátskou kanceláriou Lexpert, s.r.o., Horná 15, Banská Bystrica, IČO: 45\n976 856, proti žalovanému: Krajský súd v Trnave, Vajanského 2/A, Trnava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 1SprI/22/16 z 29. júna 2016, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nprávoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/23/2017-103 zo 14. júna 2017,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 23S/23/2017-103 zo 14. júna 2017 podľa § 190\nSprávneho súdneho poriadku zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia\nrozhodnutia žalovaného č. 1SprI/22/16 z 29. júna 2016. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že\nžalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\n2. V administratívnom konaní podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o slobode informácií“) žalobca požiadal Okresný súd Piešťany o poskytnutie informácií o\n„živých“ súdnych konaniach (s výnimkou exekučných konaní), vedených na Okresnom súde Piešťany,\nv ktorých vystupujú ako účastníci:\n1. Československá obchodná banka, a. s., IČO: 36 854 140, so sídlom Michalská 18, Bratislava,\n2. OTP Banka Slovensko, a. s., IČO: 31 318 916, so sídlom Štúrova 5, Bratislava,\n3. Poštová banka, a. s., IČO: 31 348 190, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava,\n4. Slovenská sporiteľňa, a. s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava,\n5. Tatrabanka, a. s., IČO: 00 686 930, so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava,\n6. UniCredit Bank Czech republic & Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 251 336, so\nsídlom Šancova 1/A, Bratislava,\n7. Všeobecná úverová banka, a. s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava,\n8. Consumer Finance Holding, a. s., IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok,\npričom žalobca žiadal informácie v rozsahu:\n- identifikácia žalobcu a žalovaného (meno, priezvisko, bydlisko, resp. obchodné meno, sídlo),\n- dátum podania žaloby,\n- číslo konania,\n\n- predmet konania.\n3. Rozhodnutím č. k. SprI/20/2016 z 26. mája 2016 Okresný súd Piešťany ako prvostupňový orgán\nverejnej správy rozhodol o žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií tak, že:\nI. Nevyhovel žiadosti žiadateľa, pokiaľ v požadovaných informáciách bol žalobca, resp. žalovaný v\npostavení fyzickej osoby, s uvedením identifikácie menom a priezviskom, resp. bydliskom.\nII. Sprístupnil informácie - zoznam živých konaní - s uvedením identifikácie žalobcu, resp. žalovaného\nobchodným menom a sídlom, dátumu podania žaloby, čísla konania, predmetu konania.\n4. Žalovaný ako správny orgán druhého stupňa rozhodnutím č. 1SprI/22/16 z 29. júna 2016 potvrdil\nrozhodnutie Okresného súdu Piešťany č. k. SprI/20/2016 z 26. mája 2016 v napadnutej nevyhovujúcej\nčasti.\n5. Žalovaný sa stotožnil s argumentáciou prvostupňového orgánu verejnej správy, že poskytnutím\npožadovaných informácií v časti identifikácie žalobcu a žalovaného v rozsahu meno, priezvisko a\nbydlisko by došlo k porušeniu ochrany osobných údajov fyzických osôb, zaručenej v § 9 ods. 1 a 2\nzákona o slobode informácií. Poukázal na to, že žiadateľ žiada informácie zo súdnych registrov z dôvodu\nzamýšľaného vstupu do súdneho konania, kde sú navrhovatelia právnické osoby a proti nim na strane\nodporcu stojí fyzická osoba - spotrebiteľ, pričom nie všetci spotrebitelia majú záujem, aby tretie osoby\nnadobudli vedomosť o tom, že sú odporcami v súdnom konaní.\n6. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány verejnej správy postupovali správne, keď\nneposkytli žiadané údaje v rozsahu meno, priezvisko a bydlisko, fyzickej osoby ako účastníka konania.\nRovnako by nebolo prípustné poskytnúť ani osobné údaje v rozsahu meno a priezvisko, pretože by došlo\nk zásahu do ochrany osobnosti a súkromia fyzickej osoby a jej osobných údajov. Žiadané osobné údaje\nby mohli byť poskytnuté len so súhlasom dotknutej fyzickej osoby, pričom pre povinnú osobu žiadny\nprávny predpis neustanovuje povinnosť vyžadovať si takýto súhlas.\n7. Krajský súd nepovažoval za opodstatnenú argumentáciu žalobcu, ktorý poukazoval na predmet\nsvojej činnosti - individuálnu a kolektívnu ochranu spotrebiteľov, ako aj na oprávnenia, ktoré mu\nvyplývajú zo zákona o ochrane spotrebiteľa a Civilného sporového poriadku v rámci realizácie ochrany\nspotrebiteľa. Krajský súd uviedol, že na účely sprístupňovania informácií nie sú žiadatelia nijakým\nspôsobom kategorizovaní, teda na poskytnutie alebo neposkytnutie informácie nemá vplyv to, kto o\nňu žiada. A tiež nie je rozhodujúce, za akým účelom je informácia žiadateľom požadovaná, pretože\nzákon o slobode informácií výslovne vylučuje, aby pri sprístupňovaní informácie bolo ako na rozhodujúce\nkritérium prihliadané na dôvod alebo na záujem, pre ktorý žiadateľ informáciu žiada.\n8. K argumentácii žalobcu, že poskytnutie mena a priezviska spolu s adresou účastníka konania - fyzickej\nosoby je odôvodnené ustanovením § 10 ods. 3 písm. g) a f) zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných\núdajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia\n(ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“) krajský súd uviedol, že zákon o ochrane osobných\núdajov žalobcovi určuje podmienky, za ktorých je oprávnený ako prevádzkovateľ spracovať osobné\núdaje fyzických osôb a zabezpečiť ich ochranu, ale nie je relevantný pre jeho žiadosť o sprístupnenie\ninformácií. Z uvedeného ustanovenia nie je možné pre povinnú osobu vyvodiť povinnosť poskytnúť\ninformáciu o osobných údajoch fyzickej osoby, na ktorú odkazuje § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode\ninformácií. Krajský súd tiež zdôraznil, že ak by sa chcel žalobca domáhať sprístupnenia informácií na\nzáklade zákona o ochrane osobných údajov, žiadal by ako oprávnená osoba také osobné údaje, ktoré\nby jednoznačne identifikovali fyzickú osobu a nežiadal by taký rozsah osobných údajov, o ktorých sám\ntvrdí, že nie sú spôsobilé jednoznačne identifikovať fyzickú osobu.\n9. Krajský súd považoval za správne, keď žalovaný ako povinná osoba dospel k záveru, že poskytnutie\núdajov o fyzickej osobe, v rámci poskytovanej informácie evidenčného charakteru, v rozsahu meno,\npriezvisko a bydlisko, je z pohľadu zachovania princípov ochrany osobných údajov neprípustné, a\npreto v tomto rozsahu informáciu neposkytol. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 3Sži/28/2013, podľa ktorého meno a priezvisko spolu s adresou bydliska je už taký súhrn\núdajov, ktoré umožňujú identifikovať konkrétnu osobu, pretože takto identifikovanej osobe je možné\nprostredníctvom pošty doručiť zásielku ako konkrétnemu adresátovi. Rovnako sa krajský súd nestotožnil\ns námietkou žalobcu, že ak boli orgány verejnej správy toho názoru, že údaj o bydlisku v spojení s menom\n\na priezviskom fyzickej osoby poskytnúť nemožno, mali odmietnuť žiadosť len v rozsahu poskytnutia\nadresy, a nie odmietnuť celú žiadosť. Krajský súd poukázal na to, že z uvedeného rozhodnutia\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/28/2013 vyplýva, že meno a priezvisko samy o sebe ešte nevyhnutne\nnemusia byť znakom tvoriacim určiteľnosť fyzickej osoby, ale sú podstatným a zásadným identifikátorom\nfyzickej osoby a v spojení s ďalšími, hoci nepatrnými znakmi, môže byť osoba určiteľná. Ako príklad údaju\nspôsobilého bližšie určiť fyzickú osobu uviedol údaj o miestnej príslušnosti súdu, pričom tiež poukázal\nna to, že miestna príslušnosť v konaniach, o ktorých žalobca žiadal poskytnúť informácie, nemusí byť\nzachovaná a súd na ňu prihliada len na námietku, možno však predpokladať, že v prevažnej väčšine\nje zachovaná.\n10. Krajský súd vyslovil názor, že osobný údaj v rozsahu meno a priezvisko fyzickej osoby v spojení\ns doplňujúcou informáciou o tom, že táto osoba je z územného obvodu určitého okresného súdu (v\ntomto prípade okres Piešťany, ktorý mal k 31. decembru 2016 spolu 62 924 obyvateľov), pri súčasnej\ndostupnosti informačných technológií a vzhľadom na existenciu rôznych databáz a verejne prístupných\ninformácií na internete, je osobným údajom, ktorý je zásadným a podstatným identifikátorom fyzickej\nosoby a v zmysle kritéria vyplývajúceho z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/250/2008 nie\nje potrebné vynaložiť neúmerne vysoké úsilie k tomu, aby v spojení s informáciou o územnom obvode,\nv ktorom by mala mať fyzická osoba bydlisko, bola takáto osoba určiteľná a napokon aj určená.\n11. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť\na žiadal, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a zrušil rozhodnutie žalovaného\nako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie\nkonanie. Mal za to, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil a pri svojom rozhodnutí sa odklonil od\nrozhodovacej praxe kasačného súdu, a že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods.\n1 písm. f), g) a h) Správneho súdneho poriadku).\n12. Krajský súd sa podľa neho v rozsudku nevysporiadal s jeho argumentáciou poukazujúcou na § 10\nods. 3 písm. g) a f) zákona o ochrane osobných údajov, keď na poskytnutie osobných údajov nie je\npotrebný súhlas dotknutej osoby. Svoj záver, že táto argumentácia nie je relevantná nijako neodôvodnil.\n13. Sťažovateľ namietal, že meno a priezvisko fyzickej osoby nie je dostatočným identifikátorom\nfyzickej osoby, preto nie je dôvod tieto informácie evidenčného charakteru neposkytnúť. Pokiaľ išlo o\ndoplňujúci údaj o miestnej príslušnosti súdu, krajský súd nesprávne vyhodnotil, že sťažovateľ by mal\nmožnosť bez vynaloženia neúmerne vysokého úsilia identifikovať konkrétne fyzické osoby. Poukázal\nna spôsob vyhľadávania cez stránku www.katasterportal.sk, kde vyhľadávanie nemožno označiť za\njednoduché, pretože je potrebné v danom okrese vybrať a označiť aj konkrétnu obec a katastrálne\núzemie, pričom účastník konania ani nemusí v obvode okresného súdu vlastniť nehnuteľnosť. Taktiež\nje pri každom jednom vyhľadávaní na uvedenej stránke potrebné zadať overovací kód, čo je veľmi\nzdĺhavé. Sťažovateľovi nie je známa žiadna databáza či program, cez ktoré by bolo možné jednoduchým\nspôsobom získať ďalšie údaje o účastníkovi súdneho konania, ktorého meno a priezvisko by povinná\nosoba poskytla.\n14. Sťažovateľ tiež namietal, že ohľadne zaužívanej súdnej praxe, na ktorú v žalobe poukazoval, krajský\nsúd konštatoval, že skutkovo obdobné prípady boli odlišne právne posúdené, avšak tento svoj názor\ndostatočne nekonkretizoval.\n15. V kasačnej sťažnosti ďalej sťažovateľ namietal, že krajský súd neodôvodnil svoj odklon od\nrozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/28/2013, kde predmetom konania bola tiež žiadosť\nspotrebiteľského združenia o informácie o súdnych konaniach, pričom zo záverov najvyššieho súdu\njasne vyplýva, že meno a priezvisko nepredstavuje 100 % identity subjektu, tá by mohla byť daná, ak\nby bola poskytnutá aj adresa dotknutej osoby.\n16. V závere sťažovateľ poukázal na to, že ochrana spotrebiteľov prostredníctvom spotrebiteľských\nzdružení nemá menší význam alebo nie je na rovnakej úrovni ako pri orgánoch verejnej správy. Pre\nčinnosť sťažovateľa sú relevantnejšie také informácie, pri ktorých je poskytnuté aj meno a priezvisko\nfyzickej osoby - účastníka súdneho konania.\n\n17. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojom vyjadrení k podanej žalobe a navrhol,\naby kasačný súd podanú kasačnú sťažnosť zamietol.\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd postupom podľa § 452 a nasl.\nSprávneho súdneho poriadku preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\nRozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 Správneho súdneho poriadku, keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 Správneho súdneho poriadku).\n19. Predmetom preskúmania v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým v napadnutej časti\npotvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým Okresný súd Piešťany ako povinná osoba nevyhovel žiadosti\nsťažovateľa o poskytnutie informácií o „živých“ súdnych konaniach, pokiaľ v požadovaných informáciách\nboli účastníci týchto súdnych konaní v postavení fyzickej osoby, s uvedením identifikácie menom a\npriezviskom, resp. bydliskom. Žalovaný dospel k záveru, že poskytnutím požadovaných informácií by\ndošlo k porušeniu ochrany osobných údajov fyzických osôb, zaručenej v § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode\ninformácií.\n20. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú\npovinné osoby k dispozícii.\n21. Podľa § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho\nalebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.\n22. Podľa § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia\nfyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy\ntýkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to\nustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá\nosoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie\nsú dotknuté.\n23. Podľa § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú\nspracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní\nlen vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej\nosoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný\nzástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba.\n24. Podľa § 12 zákona o slobode informácií všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná\nosoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých\ninformácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba\ndovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.\n25. Podľa § 1 zákona o ochrane osobných údajov tento zákon upravuje\na) ochranu práv fyzických osôb pred neoprávneným zasahovaním do ich súkromného života pri\nspracúvaní ich osobných údajov,\nb) práva, povinnosti a zodpovednosť pri spracúvaní osobných údajov fyzických osôb,\nc) postavenie, pôsobnosť a organizáciu Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (ďalej\nlen \"úrad\").\n26. Podľa § 2 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov tento zákon sa vzťahuje na každého,\nkto spracúva osobné údaje, určuje účel a prostriedky spracúvania alebo poskytuje osobné údaje na\nspracúvanie.\n27. Podľa § 4 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa\nurčenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo\nnepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých\ncharakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú,\nkultúrnu alebo sociálnu identitu.\n\n28. Podľa § 10 ods. 3 písm. f) a g) zákona o ochrane osobných údajov prevádzkovateľ spracúva osobné\núdaje bez súhlasu dotknutej osoby aj vtedy, ak\n- spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na splnenie dôležitej úlohy realizovanej vo verejnom\nzáujme, alebo\n- spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na ochranu práv a právom chránených záujmov\nprevádzkovateľa alebo tretej strany, najmä osobné údaje spracúvané v rámci ochrany majetku,\nfinančných alebo iných záujmov prevádzkovateľa a osobné údaje spracúvané na zabezpečenie\nbezpečnosti prevádzkovateľa prostredníctvom kamier alebo obdobných systémov; to neplatí, ak pri\ntakomto spracúvaní osobných údajov prevažujú základné práva a slobody dotknutej osoby, ktoré\npodliehajú ochrane podľa tohto zákona.\n29. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu kasačného bolo posúdiť správnosť\nprávnych záverov krajského súdu, ktorý po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného\ndospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade s platnou právnou úpravou, keď sťažovateľovi\nneposkytol informácií o „živých“ súdnych konaniach v rozsahu informácie o účastníkoch týchto súdnych\nkonaní v postavení fyzickej osoby, s uvedením identifikácie menom a priezviskom osoby.\n30. Právo na informácie je garantované Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd\na Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podmienky, postup a rozsah slobodného\nprístupu k informáciám upravuje zákon o slobode informácií. Prístup k informáciám, ktorými povinná\nosoba disponuje, nie je absolútny a zákon stanovuje aj isté obmedzenia prístupu k informáciám, a to\nv záujme ochrany práv iných osôb, ktoré môžu byť v protichodnom postavení k právu žiadateľa na\ninformácie. Uvedené platí aj o ochrane osobných údajov fyzickej osoby, ktoré sú spracúva povinná osoba\na ktorých sprístupnenie musí byť odôvodnené len konkrétnym normatívnym ustanovením.\n31. V prejednávanej veci nie je sporné, že zákon o slobode informácií obmedzuje prístup k osobným\núdajom, spornou je však otázka, či poskytnutie mena a priezviska fyzickej osoby môže dostatočným\nspôsobom identifikovať konkrétnu fyzickú osobu. Podľa sťažovateľa samotné meno a priezvisko nie sú\ndostatočným identifikátorom fyzickej osoby, a preto nebol dôvod tieto informácie neposkytnúť.\n32. Osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej (identifikovanej) alebo určiteľnej (identifikovateľnej)\nfyzickej osoby, pričom takúto osobu možno prostredníctvom týchto údajov identifikovať priamo alebo aj\nnepriamo. Fyzická osoba je identifikovaná vtedy, keď je v rámci skupiny osôb odlíšiteľná od všetkých\nostatných príslušníkov skupiny, čiže jej identita je určená jednoznačne.\n33. Podľa recitálu 26 SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 95/46/EC z 24. októbra 1995\no ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov „keďže zásady\nochrany sa musia vzťahovať na všetky informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej\nosoby; keďže k určeniu, či je osoba identifikovateľná, by sa mali vziať do úvahy všetky prostriedky,\nu ktorých je primeraná pravdepodobnosť, že ich využije kontrolór, alebo ľubovoľná iná osoba na\nidentifikáciu príslušnej osoby; keďže zásady ochrany sa nebudú vzťahovať na údaje poskytnuté\nanonymne, a to tak, že predmet údajov sa už nebude dať identifikovať; keďže zásady správania v zmysle\nčlánku 27 môžu byť užitočným nástrojom na poskytnutie poradenstva, pokiaľ ide o spôsoby, ako sa môžu\núdaje poskytovať anonymne a uchovávať vo forme, v ktorej nie je možné identifikovať predmet údajov;“\n34. Argumentácia sťažovateľa je v podstate založená na tom, že samotné meno a priezvisko nemôžu\ndostatočne identifikovať konkrétnu fyzickú osobu, a preto sa nejedná o osobné údaje. Pokiaľ ide\no definíciu osobných údajov, pod tento pojem nie sú zaradené konkrétne pomenované kategórie\núdajov, resp. spod definície tohto pojmu nie sú žiadne konkrétne údaje vylúčené. Podstatné je, aby\nobsah a význam týchto údajov napĺňal znaky osobných údajov, teda aby v prejednávanom prípade\nprostredníctvom obsahu poskytnutých údajov a ich vyhodnotenia vo vzťahu k ostatným známym, resp.\ndostupným informáciám bolo možné dospieť k identifikovaniu určitej fyzickej osoby. Nie je podstatné,\nže samotné meno a priezvisko ešte neurčuje konkrétnu fyzickú osobu, nakoľko osobnými údajmi nie\nsú len údaje, ktorými je fyzická osoba priamo identifikovaná, ale aj údaje, ktoré sa identifikovateľnej\nosoby týkajú. Pokiaľ žalovaný vyhodnotil poskytnutie mena a priezviska fyzickej osoby ako poskytnutie\núdajov, ktoré môžu viesť k určeniu konkrétnej fyzickej osoby, a to s poukazom na pravidlá určovania\nmiestnej príslušnosti súdu, najvyšší súd zastáva názor, že takýto postup žalovaného bol zákonný a\n\nspĺňal požiadavku ochrany osobných údajov, ktorú bol žalovaný v postavení povinnej osoby, ktorá\nspracúva osobné údaje, povinný rešpektovať a dodržiavať. Ak je povinnou osobou súd, v zásade všetky\ninformácie, ktoré o účastníkoch (fyzických osobách) spracúva, by mali byť osobnými údajmi.\n35. V tejto súvislosti nie je relevantná námietka sťažovateľa, že mu nie je známa žiadna databáza či\nprogram, cez ktoré by bolo možné jednoduchým spôsobom získať ďalšie údaje o účastníkovi súdneho\nkonania, ktorého meno a priezvisko by mu bolo povinnou osobou poskytnuté. Najvyšší súd sa stotožňuje\ns názorom krajského súdu, že pri súčasnej úrovni verejne dostupných informácií na internete (a\nto tak oficiálnych úradných databáz, ako aj súkromných portálov pracujúcich s údajmi vedúcimi k\nidentifikovaniu fyzickej osoby, ako sú napríklad aj rôzne sociálne siete) je údaj v rozsahu meno a\npriezvisko fyzickej osoby v spojení s informáciou o územnom obvode, v ktorom by mala mať fyzická\nosoba bydlisko, osobným údajom, nakoľko objektívne nie je potrebné vynaložiť neúmerne vysoké úsilie\nk tomu, aby kombináciou poskytnutých a verejne dostupných údajov bola fyzická osoba konkrétne\nurčiteľná (identifikovateľná v zmysle recitálu 26 smernice 95/46 EC.\n36. Pokiaľ sťažovateľ odôvodňoval svoje právo na sprístupnenie informácií o fyzických osobách\nustanovením § 10 ods. 3 písm. f) a g) zákona o ochrane osobných údajov, kde sú stanovené prípady,\nkedy prevádzkovateľ spracúva osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby, najvyšší súd považuje túto\nargumentáciu za absolútne irelevantnú. Tieto ustanovenia sa týkajú právnych základov spracúvania\nosobných údajov, pričom ustanovenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám majú pred týmito\nustanoveniami prednosť (lex specialis). Tu ide o otázku legality poskytovania údajov zo strany súdu, nie\nlegality ich prípadného ďalšieho spracúvania.\n37. Sťažovateľ namietal, že krajský súd neodôvodnil svoj odklon od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 3Sži/28/2013, v ktorom najvyšší súd vyslovil, že „meno a priezvisko žalobcu síce samy osebe\nešte nevyhnutne nemusia byť znakom tvoriacim určiteľnosť fyzickej osoby. Tvoria však 90% identity\nsubjektu, a preto v spojení s ďalšími i nepatrnými znakmi môže byť naplnená určiteľnosť osoby. Tá je\ndaná v tom prípade, ak by údaje boli už v takom súhrne, že dotknutej osobe možno adresovať zásielky\nna adresu, na ktorú na základe údajov je pošta spôsobilá doručiť zásielku konkrétnemu adresátovi.“ S\ntouto námietkou sťažovateľa sa kasačný súd nestotožňuje a poukazuje na to, že krajský súd sa práve\nuvedenými kritériami zaoberal a aplikoval ich v uvedenej veci, pričom uzavrel, že za určitých okolností\nmôže byť aj meno a priezvisko údajom vedúcim k určiteľnosti fyzickej osoby, následne poukazujúc na\nurčovanie miestnej príslušnosti súdu (podľa bydliska žalovaného).\n38. Taktiež nie je dôvodná námietka sťažovateľa, že krajský súd neodôvodnil svoj záver, že v judikatúre,\nna ktorú sťažovateľ poukazoval, boli skutkovo obdobné prípady odlišne právne posúdené. V odôvodnení\nnapadnutého rozsudku krajský súd poukázal na to, že v doterajšej judikatúre bolo posudzovanou\nprávnou otázkou, či na základe zákona o slobode informácií majú byť žiadateľovi poskytnuté informácie\nzo súdnych registrov, a to s ohľadom na platné obmedzenie sprístupnenia informácií týkajúcich sa\nrozhodovacej činnosti súdu (§ 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií). V prejednávanej veci\nboli žiadané informácie nesprístupnené z dôvodu, že ide o osobné údaje podliehajúce ochrane a zákazu\nzverejnenia.\n39. Pokiaľ sťažovateľ poukazoval na predmet svojej činnosti, ktorým je ochrana spotrebiteľov, najvyšší\nsúd uvádza, že tento jeho záujem nemožno nadradzovať nad záujem zákonnej ochrany osobných\núdajov. Vyhovieť jeho žiadosti by bol okresný súd povinný len v prípade výslovnej dispozície vo\nvšeobecne platnom právnom predpise. V opačnom prípade je povinný dodržiavať svoju povinnosť\nchrániť osobné údaje, ktoré spracúva z titulu svojej činnosti. V tejto súvislosti tiež najvyšší súd dodáva, že\nsťažovateľ sa netají cieľom v konečnom dôsledku identifikovať konkrétne fyzické osoby - spotrebiteľov.\nNemožno preto priznať úspech jeho argumentom, že meno a priezvisko nie sú osobnými údajmi, nakoľko\nje zrejmé, že za pomoci týchto údajov chce sťažovateľ dohľadať konkrétne fyzické osoby. Existuje preto\nvysoká pravdepodobnosť identifikácie fyzickej osoby, čo odôvodňuje záver o tom, že ide o osobné údaje.\n40. Najvyšší súd nepopiera legitímnosť cieľov občianskeho združenia, avšak uvádza, že k dosiahnutiu\nochrany spotrebiteľa nemôže dochádzať spôsobom, že bude zo strany okresného súdu zasiahnuté\ndo osobnej sféry fyzickej osoby a údaje o tom, že konkrétna fyzická osoba je účastníkom súdneho\nkonania, budú poskytnuté tretej osobe. Občianske združenie môže svoj zámer - ochranu spotrebiteľa\n- realizovať okrem iného aj formou osvety, prostredníctvom ktorej budú spotrebitelia informovaní o\n\nmožnosti obrátiť sa na občianske združenie vo veciach spotrebiteľských sporov, avšak táto možnosť\nje na strane spotrebiteľa stále na báze dobrovoľnosti, a preto je k nej ako k takej potrebné pristupovať\na rešpektovať právny stav, keď spotrebiteľ má právo obrátiť sa na to - ktoré občianske združenie na\nzáklade svojej slobodnej voľby.\n41. Vzhľadom na rozsah kasačnej sťažnosti, nebolo predmetom kasačného konania posúdenie otázky\nposkytnutia údajov vo vzťahu k právnickým osobám, kasačný súd však považuje za potrebné vyjadriť na\nzáver v krátkosti aj právny názor k tejto otázke, t. j. k otázke poskytnutia údajov vo vzťahu k právnickým\nosobám, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, či údaje o spoločníkoch a štatutárnych zástupcoch\nsú osobnými údajmi podliehajúcimi ochrane. Pri poskytnutí informácií týkajúcich sa právnických osôb,\nje samozrejme potrebné skúmať, či sa nejedná o informácie týkajúce sa v konečnom dôsledku\nidentifikovateľných fyzických osôb. Teda je potrebné aplikovať test primeranej pravdepodobnosti a\nzodpovedať otázku, či existuje primeraná pravdepodobnosť, že poskytnuté údaje budú použité na\nidentifikáciu fyzickej osoby (tento test vykladal Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí zo dňa 19.\noktóbra 2014, C-582/14, vo veci Patrick Breyer proti Bundesrepublik Deutschland). Odpoveď na\ntakúto otázku je závislá od viacerých faktorov vystupujúcich v konkrétnom prípade, a bude sa zrejme\nlíšiť aj v závislosti od toho, či sa poskytnutá informácia týka viacosobových spoločností alebo sa\ntýka jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným. Napríklad ak by sa informácia mala týkať\nspoločnosti s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom a konateľom, ktorým by bola tá istá\nfyzická osoba, v určitom kontexte by mohlo ísť o informáciu, ktorá sa v reálnom živote týka fakticky\niba tejto fyzickej osoby. Na druhej starne, ak by sa informácia týkala právnickej osoby, ktorá má\nviacero alebo mnohých členov v orgánoch spoločnosti alebo zamestnancov (napr. akciová spoločnosť),\nnemuselo by ísť o informáciu týkajúcu sa konkrétnej fyzickej osoby. Tieto príklady však nemusia platiť\nabsolútne, nakoľko musia byť posudzované v kontexte danej situácie, a to prostredníctvom testu\nprimeranej pravdepodobnosti podľa recitálu 26 smernice 95/46 EC rovnako tak podľa recitálu 26\nGDPR. Neopomenuteľným kritériom v takejto veci bude samozrejme aj dôvod zverejnenia údajov,\nčiže naplnenie účelu zákona o slobode informácií. Ako už najvyšší súd uviedol, uvedené otázky neboli\npredmetom sporu v prejednávanej veci, avšak možno mať za to, že povinné osoby test primeranej\npravdepodobnosti aplikovali a zaoberali sa otázkou, či sprístupnené informácie sa týkajú primárne\nprávnickej osoby, alebo či vedú k identifikácii fyzickej osoby.\n42. Ako vyplýva z uvedeného, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia krajského súdu a konania, ktoré\nmu predchádzalo, v zmysle námietok uvedených v kasačnej sťažnosti, dospel kasačný súd k záveru, že\nkrajský súd postupoval v súlade so zákonom, keď žalobu zamietol. Kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú\npreto kasačný súd podľa § 461 Správneho súdneho poriadku zamietol.\n43. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467 ods.\n1 Správneho súdneho poriadku tak, že sťažovateľovi právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko v tomto\nkonaní nemal úspech (§ 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku) a u žalovaného nezistil existenciu\nzákonného dôvodu na ich priznanie (§ 168 Správneho súdneho poriadku).\n44. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}