Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Asan/6/2018 z 21. 8. 2019 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. augusta 2019, sp. zn. 8Asan/6/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:2016200423.1 Najvyšší súd | 8Asan/6/2018 | ECLI:SK:NSSR:2019:2016200423.1 | 2019-08-21 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, SSP, § 82 zákona č. 251/2012 Z. z., § 91 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z., § 461 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bd30ad4f-d15b-4d79-9544-a31dd218c088 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2016200423.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Asan/6/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200423
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Fúrová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:2016200423.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členov
senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej v právnej veci žalobcu: R. V., O.. XX.XX.XXXX,
V. L. XXXX/XX, Z.a, zastúpeného advokátom Mgr. Ing. Mariánom Galbavým, Piešťanská 3, Trnava, proti
žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie,
so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného č. SK/0623/99/2015 zo dňa 26.4.2016, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému
rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/74/2016-64 zo dňa 8.11.2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

1. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny
súdny poriadok (ďalej len SSP) zrušil rozhodnutie žalovaného č. SK/0623/99/2015 zo dňa 26.4.2016
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd konštatoval, že odhliadnuc od skutočnosti, že
žalovaný ako odvolací orgán podľa obsahu odôvodnenia svojho rozhodnutia „odstránil nedostatok
týkajúci sa určitosti a zrozumiteľnosti výroku rozhodnutia“ bez toho, aby vysvetlil, v čom konkrétne
spočívala neurčitosť a nezrozumiteľnosť výroku rozhodnutia zo dňa 10.08.2015, správne orgány oboch
stupňov dôsledne neozrejmili spôsob aplikácie ustanovení zákona upravujúcich neoprávnený odber
plynu a jeho následky.

3. Zákon v ustanovení § 91 ods. 1 písm. d) bod 5, ktoré správny orgán aplikoval, upravuje uloženie
pokuty vo výške od 100 eur do 30 000 eur za porušenie povinnosti (okrem iného) podľa § 82. Samotné
ustanovenie § 82 však upravuje a odberateľovi ukladá iba povinnosť uvedenú v jeho odseku 2 - povinnosť
uhradiť dodávateľovi, prípadne iným subjektom špecifikovaným v ustanovení, skutočne vzniknutú škodu,
ak pri neoprávnenom odbere vznikla. Odstavec 1 definuje neoprávnený odber plynu ako odber bez
uzavretej zmluvy, odber nemeraného plynu, bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré
v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber
plynu, odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete (písm.



d), atď. V súvislosti s neoprávneným odberom odberateľovi neukladá žiadne povinnosti a tieto ako
porušené žalobcom vo výroku svojho rozhodnutia neidentifikuje ani rozhodnutie žalovaného, či jemu
predchádzajúce rozhodnutie inšpektorátu Trnava.

4. Z odôvodnenia rozhodnutia o uložení pokuty za neoprávnený odber plynu pritom nie je zrejmé, či
správny orgán napriek zneniu výrokovej časti rozhodnutia sankciu uložil za porušenie určitej povinnosti
alebo, naopak, napriek zneniu ustanovenia § 91 ods. 1 písm. d) bod 5 upravujúceho pokutu za porušenie
povinnosti sankciu uložil za konanie, ktoré ako porušenie povinnosti zákonom nie je definované, akým
výkladom ustanovení a akými úvahami sa pritom spravoval.

5. Skutočnosť, že ide o administratívne trestanie spravujúce sa primerane špecifickému charakteru tohto
konania zásadami ukladania trestov v trestnom konaní, kladie zvýšené požiadavky nielen na identifikáciu
sankcionovaného konania (nekonania) vo výrokovej časti rozhodnutia a presvedčivosť vysvetlenia, akým
postupom bolo protiprávne konanie zistené, ale aj na zdôvodnenie práve uloženej sankcie z hľadiska
jej druhu a výšky, pri ktorej (výške pokuty) rozhodujúci orgán podľa § 91 ods. 5 prihliada najmä na
závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinnosti.

6. Mal za to že v danom prípade správne orgány oboch stupňov v odôvodnení svojich rozhodnutí
v súvislosti s rozhodovaním o výške pokuty zrozumiteľne identifikovali iba spôsob porušenia
povinnosti, ktorý zohľadňovali, hoci aj tento je v ich rozhodnutiach rozdielny (v prípade žalovaného
ide o konštatovanie, že došlo k poškodeniu - odstráneniu zaisťovacieho prvku plomby, v prípade
prvostupňového orgánu, že účastník konania sám alebo za pomoci iných osôb porušil pôvodné
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - odstránil jeden zaisťovací prvok plomby). Hoci oba
rozhodujúce orgány konštatovali zohľadnenie aj závažnosti protiprávneho konania a jeho možný
následok, neuviedli, aký stupeň závažnosti, z akých okolností a na základe akých úvah hodnotili, a v
prípade následku, iba žalovaný konštatoval, že ním je škoda spôsobená vlastníkovi a prevádzkovateľovi
distribučnej siete, rozsah a charakter ktorej neuviedol, preto nie je zrejmé, či mal na mysli škodu na
meradle, hodnotu neoprávnene odobratého plynu (a v akej výške ) alebo niečo iné.

7. V neposlednom rade, hoci by aj zodpovednosť žalobcu bola objektívnou, ako tvrdí žalovaný,
stupeň závažnosti porušenia povinnosti bez akýchkoľvek pochybností ovplyvňuje skutočnosť, či k
neoprávnenému odberu plynu malo dôjsť úmyselným alebo neúmyselným konaním žalobcu, s ktorou
okolnosťou sa správne orgány v obsahu svojich rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadali.

8. Podľa názoru správneho súdu v súlade s právnym názorom žalobcu samotný záver správneho orgánu
o neoprávnenom odbere plynu je z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci minimálne
predčasným. Vychádza zo záverov znaleckého posudku č. 311/PL-2014, podľa ktorých znalec optickým
skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby. Podľa
textu posudku toto poškodenie - odstránenie zaisťovacieho prvku plomby umožňuje jej demontáž
pri použití pomerne malej sily. Zákon bližšie nešpecifikuje, čo považuje za porušenie zabezpečenia
meradla proti neoprávnenej manipulácii, ktoré je možné považovať za neoprávnený odber, je však
logické, že za takéto porušenie v súvislosti s „neoprávneným odberom“ je dôvodné považovať iba
porušenie, ktoré smeruje k odstráneniu prekážky v prístupe do technológie meradla a umožneniu
ovplyvňovania zaznamenávania (merania) spotreby plynu, ako to súdnou praxou bolo ustálené aj v
súvislosti s posudzovaním nárokov dodávateľa na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom
plynu. Za takéto by nemalo byť považované napr. porušenie drobné, nemajúce akýkoľvek vplyv na
funkčnosť plomby, odberateľom aj pri zachovaní patričnej ostražitosti ťažko rozpoznateľné, ktoré môže
byť prípadne aj následkom nesprávnej inštalácie plomby a pod..

9. Taktiež uviedol, že stručnosť znaleckého posudku v danom prípade neumožňuje jednoznačné
zodpovedanie všetkých otázok majúcich vplyv na zodpovednosť žalobcu a vytvorenie úsudku o tom,
aký zaisťovací prvok plomby bol odstránený, kde sa nachádzajúci, jeden z koľkých zaisťovacích prvkov,
či jeho odstránenie bez ďalšieho umožňuje nepozorovateľné odstránenie plomby a tým aj vstup do
meradla a ovplyvnenie jeho činnosti, či išlo o nedostatok plomby viditeľný bez použitia špeciálnych
prostriedkov pozorovania, aký mohol byť mechanizmus odstránenia zaisťovacieho prvku plomby, či tento
jej nedostatok mal znaky úmyselného zásahu alebo môže byť následkom nesprávnej inštalácie plomby,
či dokonca následkom výrobnej vady, ktorá sa prejavila až po inštalácii a podobne.



10. Správny súd tiež uviedol, že vychádzajúc z vyššie uvádzaných obsahových nedostatkov
odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia neumožňujúceho posúdiť, či uloženie pokuty a práve v
stanovenej výške je v súlade s účelom a zmyslom aplikovaných ustanovení zákona o energetike,
a nespĺňajúceho z tohto dôvodu požiadavky kladené naň ustanovením § 47 ods. 3 Správneho
poriadku, ako aj z nedostatkov zistenia skutkového stavu veci súd primárne preskúmavané rozhodnutie
žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) a písm. e) v spojení s § 491 ods. 1 SSP (zákon č.
162/2015 Z.z.) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere, keď vzhľadom na
kompetencie žalovaného ako odvolacieho orgánu pri náprave pochybení prvostupňového správneho
orgánu nepovažoval za dôvodné navrhované zrušenie rozhodnutia inšpektorátu Trnava zo dňa
10.08.2015.

11. Právo na plnú náhradu trov konania priznal súd v konaní úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods. 1
SSP, s tým, že o výške trov bude v zmysle § 175 ods. 2 rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

12. Právoplatný rozsudok krajského súdu napadol sťažovateľ v postavení žalovaného kasačnou
sťažnosťou, z dôvodov, že krajský súd pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) a tiež tým, že sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. k) SSP).

13. Sťažovateľ v prvom rade namietal, že krajský súd vydal čo do výroku rozhodnutia totožné
rozhodnutie, avšak s rôznymi odôvodneniami v skutkovo podobných prípadoch (neoprávnený odber
plynu). V predmetnom prípade krajský súd nepovažoval za hlavný dôvod na zrušenie rozhodnutia a
vrátenie veci sťažovateľovi na ďalšie konanie možnú subjektívnu zodpovednosť účastníkov konania,
ktorú sťažovateľ napádal vo svojich predchádzajúcich kasačných sťažnostiach ale namietal najmä
skutočnosť, že rovnako ako prvostupňový správny orgán tak aj odvolací orgán uložil pokutu účastníkovi
konania na základe § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, pričom podľa názoru krajského súdu
uvedený paragraf neukladá povinnosť účastníkovi konania neodoberať neoprávnene plyn. Ďalej podľa
jeho názoru správne orgány neuviedli ako dospeli k uvedenému uloženiu povinnosti, akým výkladom
ustanovenia, akými úvahami sa pri tom spravovali, a teda dôsledne neozrejmili spôsob aplikácie
ustanovení zákona upravujúcich neoprávnený odber plynu a jeho následky.

14. K tomu sťažovateľ dodal, že krajské súdy aj Najvyšší súd SR rozhodovali v minulosti podľa §
59 ods. 1 písm. d) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, teda pred platnosťou a účinnosťou zákona
č. 251/2012 Z.z. o energetike, pričom nebola otázna objektívna zodpovednosť účastníkov konania.
Sťažovateľ poukázal na to, že zmenou zákona sa zmenilo len číslo paragrafového znenia ustanovenia z
§ 59 ods. 1 písm. d) na § 82 ods. 1 písm. d), pričom nedošlo k žiadnej zmene v uvedenom ustanovení, a
taktiež nedošlo k zmene celkovej podstaty uvedeného paragrafu (zmena nastala len v prípade výpočtu
výšky škody dodávateľovi, t.j. zmena vo vzťahu dodávateľ - odoberateľ). Sťažovateľovi preto nebolo
zrejmé kedy, akým spôsobom a na základe akých skutočností nastal zlom v ustálenej rozhodovacej praxi
krajských súdov (rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa sťažovateľovi aj naďalej
javí ako konštantná a logicky a právne odôvodnená).

15. Sťažovateľ k argumentácii krajského súdu ohľadom neexistencie povinnosti v ustanovení § 82 ods.
1 písm. d) zákona o energetike uviedol, že § 91 ods. 1 písm. d/ zákona taxatívne uvádza § 82 cit.
zákona, pričom na rozdiel od ostatných, striktne vyňatých sankčných ustanovení neuvádza konkrétne
odseky, resp. písmená, ktoré je možné postihovať ale uvádza celý paragraf, čo podľa názoru sťažovateľa
značí, že uvedený paragraf obsahuje viacero povinností a oprávnení, nad ktorými má dodržiavať dozor
sťažovateľ.

16. Sťažovateľ sa nestotožnil s argumentáciou krajského súdu, že správny orgán rozhodol o
porušení § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike len z toho titulu, že neprejavil vôľu dostatočným
spôsobom zisťovať skutkový stav veci, t.j. aj zavinenie odberateľa, ako zodpovednostný prvok, resp.
že s okolnosťou zodpovednosti sa správne orgány v obsahu svojich rozhodnutí žiadnym spôsobom
nevysporiadali. Sťažovateľ uviedol, že v šetrenej veci nebolo sporné, či meradlo zaznamenáva správne,
alebo či vôbec zaznamenáva spotrebu plynu; podstatnou otázkou bolo vyriešiť, či bol alebo nebol



poškodený zabezpečovací prvok plomby určeného meradla, pričom už správny orgán na prvom stupni
mal skutkový stav za preukázaný práve na základe vykonaného znaleckého skúmania C.. P. G., ktorý
zistil poškodenie, odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby určeného meradla, v dôsledku čoho
bola overovacia/zabezpečovacia značka mechanicky poškodená. Z takto zisteného skutkového stavu
sťažovateľ ani správny orgán na prvom stupni neboli povinný skúmať zavinenie páchateľa správneho
deliktu-žalobcu, nakoľko sa tu uplatňuje princíp objektívnej zodpovednosti. Sťažovateľ v ďalšom uviedol,
že v zmysle jednotnosti konania platí upravený výrok odvolacieho orgánu a to : ,,že došlo k poškodeniu
- odstráneniu zaisťovacieho prvku plomby“, pričom k uvedenej zmene odvolací orgán pristúpil práve
v dôsledku otázky zodpovednosti, keď sa odvolací orgán rovnako ako prvostupňovému správnemu
orgánu a orgánom činným v trestnom konaní nepodarilo preukázať subjektívnu zodpovednosť účastníka
konania a odvolací orgán len pristúpil k zosúladeniu zisteného skutkového stavu s výrokom vydaného
rozhodnutia.

17. Sťažovateľ konštatoval, že pri odôvodňovaní výšky sankcie zohľadnil spôsob spáchania iného
správneho deliktu, čas trvania porušenia povinnosti, závažnosť a možný následok porušenia povinností;
tiež poukázal na objektívny charakter konštrukcie zodpovednosti za spáchaný iný správny delikt a
samotné zjavné nedodržanie zákazu ustanovené v zákone. Zároveň pri zdôvodňovaní výšky postihu
pri tomto druhu iného správneho deliktu mal za nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že jeho skutková
podstata umožňuje pod predmetné ustanovenie zákona subsumovať viacero druhov konaní, avšak
presný priebeh a charakter skutku je často nezistiteľný z objektívnych príčin. Tak tomu bolo aj v šetrenom
prípade keď správny orgán na prvom stupni, ani sám sťažovateľ nedisponoval presným priebehom
skutku, ktorým došlo k naplneniu skutkovej podstaty podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona.

18. Sťažovateľ uviedol, že aj napriek prekážkam spočívajúcim v objektívnych dôvodoch a nie v
nedbalosti a zanedbaní povinnosti presne zistiť skutkový stav veci zotrváva na svojom názore, že
žalobca sa dopustil iného správneho deliktu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike, a preto
musí niesť za takéto porušenie povinnosti následky. Predmetný zákon sa riadi princípom, na základe
ktorého sťažovateľovi uloží pokutu v každom prípade porušenia povinnosti. Preto sťažovateľ poukázal
na možnosť krajského súdu využiť moderačné právo v zmysle § 198 ods. 1 písm. a/ SSP.

19. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ vyjadril názor, že kasačnou sťažnosťou napadnutý
rozsudok krajského súdu bol vydaný v rozpore s platnými právnymi predpismi, v dôsledku čoho sú
opodstatnené dôvody pri podaní kasačnej sťažnosti zo strany sťažovateľa podľa § 44 ods. 1 písm. g/
a k/ SSP, a preto navrhol aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

20. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že odôvodnenie rozhodnutí veci tejto a sp. zn.
44S/12/2016 nie sú vôbec odlišné v ťažiskovej myšlienke. Poukázal na to, že odôvodnenie rozhodnutia
SOI nerešpektuje zvýšené požiadavky na identifikáciu sankcionovaného konania/nekonania vo výroku
rozhodnutia, presvedčivosť vysvetľovania úvah a postupu, ktorým malo byť protiprávne konanie za
zistené a zdôvodnenie výšky a druhu sankcie. V zásade nedostatkom výrokovej vety je skutočnosť,
že výroková veta neobsahuje riadnu, jasnú a zrozumiteľnú identifikáciu povinnosti, ktorej porušenia sa
mal dopustiť žalobca vrátane označenia príslušnými zákonnými ustanoveniami. Zdôraznil, že domnelá/
nejasná/implicitne vyjadrená povinnosť nemôže tvoriť zákonný podklad výrokovej vety rozhodnutia
v rámci administratívneho trestania. Pokiaľ by aj bolo možné konštatovať, že ide o nedôslednosť
zákonodarcu, a ak by sa nedôslednosť zákonodarcu týkala aj § 82, takýto stav nemôže ísť na ťarchu
žalobcu. V rámci posudzovania spáchania správneho deliktu fyzickou osobou musí byť však otázka
zavinenia posudzovaná. Absencia skúmania zavinenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia
SOI. Zdôvodnenie rozhodnutia by malo byť súčasťou odôvodnenia rozhodnutí a nie kasačnej sťažnosti.
V právnom štáte by bolo absolútne neudržateľné ak by boli sankcie a ich výška určovaná na základe
svojvôle príslušných orgánov, bez akýchkoľvek mantinelov a bez akýchkoľvek požiadaviek na riadne
preskúmanie skutkového stavu a riadne odôvodnenie úvah vedúcich k uloženiu tej ktorej sankcie. SOI
totiž porovnáva uloženie trestu v prípade, ak nie sú trestným konaním objasnené všetky detaily v
priebehu skutku, s rozhodovaním o konkrétnej výške pokuty v administratívnom trestaní. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti žiadal kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

III. Konanie pred kasačným súdom, právne názory kasačného súdu



21. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)
predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej
sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal
sťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§
442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo
jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú
sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§455 S.s.p.)
s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22. augusta 2019 (§ 137
ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.)

22. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil rozhodnutie sťažovateľa,
ktorým sťažovateľ v časti zmenil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvej inštancie, a vec mu vrátil
na ďalšie konanie, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky
ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom
v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie sťažovateľa a orgánu verejnej správy
prvej inštancie, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

Podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona, neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré
nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

Podľa § 91 ods. 1 písm. d/ bod 5 zákona, inšpekcia uloží pokutu držiteľovi povolenia alebo inej osobe
vo výške od 100 eur do 30 000 eur za porušenie povinností podľa § 35 ods. 2 písm. b) až h), § 36 ods.
2 písm. a) až e), § 39, 42, § 46, § 70 ods. 2 písm. b), d), e), § 71 ods. 2 písm. b), d), § 72, § 77 ods.
1, 3, § 82, § 89 ods. 1 písm. e) a § 96 ods. 24 a 27.

23. Kasačný súd z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu sťažovateľa zistil, že dňa
19.11.2014 bol orgánu verejnej správy prvej inštancie postúpený spisový materiál Obvodného oddelenia
Policajného zboru v Trstíne ČVS: ORP-1479/01-TT-TT-2014 dokumentujúci správny delikt podľa § 91
ods. 1 písm. d/ zákona. Na podklade uvedeného vykonal prvoinštančný orgán verejnej správy dňa
24.06.2015 kontrolu dodržiavania zákona o energetike, ktorej výsledok je zaznamenaný v Protokole o
výsledku kontroly zo dňa 24.06.2015, v zmysle ktorého inšpektori ustálili, že kontrolovaný subjekt porušil
zákon, nakoľko v presne nezistenom čase od 19.7.2013 do 27.3.2014 sám alebo za pomoci iných osôb
vykonal neoprávnený zásah do overovacej a zabezpečovacej značky plynomeru č. 943317102196 na
odbernom mieste č. 4101549246 tým spôsobom, že poškodil - odstránil jeden zaisťovací prvok plomby,
čím neoprávnene odoberal zemný plyn. Oznámením o začatí správneho konania č. EN/0249/02/2015 zo
dňa 09.07.2015 bol žalobca oboznámený o začatí správneho konania o uložení pokuty podľa § 91 ods. 1
písm. d/ zákona z dôvodu zistenia neoprávneného odberu plynu odberateľom (žalobcom) v domácnosti,
čím došlo k porušeniu § 82 ods. 1 písm. d/ zákona. Výsledkom správneho konania bolo prvoinštančné
správne rozhodnutie č. EN/0249/02/2015 zo dňa 10.08..2015, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta
vo výške 1.750 eur za neoprávnený odber plynu, zadokumentovaný v Protokole o výsledku kontroly
zo dňa 24.06.2015, nakoľko bol u odberateľa plynu v domácnosti zistený odber plynu meraný určeným
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii v zmysle § 82 ods.
1 písm. d/ zákona, keďže pri kontrole vykonanej dňa 24.06.2015Inšpektorátom SOI so sídlom v Trnave
pre Trnavský kraj bolo pri prešetrovaní podnetu č. 670/2014 zistené, že účastník konania na odbernom
mieste č. 4101549246 v presne nezistenom čase od 19.7.2013 do 27.3.2014 sám alebo za pomoci iných
osôb vykonal neoprávnený zásah do overovacej a zabezpečovacej značky plynomeru č. 943317102196
tým spôsobom, že poškodil - odstránil jeden zaisťovací prvok plomby. V odôvodnení rozhodnutia orgán
verejnej správy prvej inštancie vyjadril názor, že skutkový stav bol náležite zistený a preukázaný s tým, že
pri určení výšky pokuty prihliadal najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia
povinnosti.

24. O podanom odvolaní rozhodol sťažovateľ napadnutým rozhodnutím č.SK/0623/99/2015 zo dňa
26.4.2016 tak, že prvoinštančné správne rozhodnutie v časti zmenil tak, že časť výroku „účastník konania
na odbernom mieste č, adresa Selpice 154, v presne nezistenom čase od 19.7.2013 do 27.3.2014
sám alebo za pomoci iných osôb vykonal neoprávnený zásah do overovacej a zabezpečovacej značky



plynomeru č. tým spôsobom, že poškodil - odstránil jeden zaisťovací prvok plomby“ nahradil znením
„na odbernom mieste č. 4100649292, adresa F. XXX, v presne nezistenom čase od 19.04.2013 do
25.02.2014 bol vykonaný neoprávnený zásah do overovacej a zabezpečovacej značky plynomeru č.
43317102196 tým spôsobom, že bol poškodený - odstránený jeden zaisťovací prvok plomby.“ Ostatná
časť výroku, vrátane uloženej sankcie, ostala bez zmeny. Rozhodnutie odôvodnil sťažovateľ tým, že
v odvolacom konaní bol zistený dôvod na zmenu napadnutého prvoinštančného rozhodnutia, preto
sťažovateľ v novom rozhodnutí upresnil opis zisteného skutkového stavu a odstránil nedostatok týkajúci
sa určitosti a zrozumiteľnosti výroku rozhodnutia, pričom sťažovateľ nezistil dôvod na zmenu právnej
kvalifikácie, zrušenie napadnutého rozhodnutia ani prehodnotenie výšky uloženej pokuty. Sťažovateľ
mal teda za to, že v danej veci bol skutkový stav dostatočne zistený, tento bol správne právne posúdený,
nedošlo k upretiu práva žalobcu na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, či spôsobu ich zistenia pred
vydaním rozhodnutia, pričom prvoinštančný správny orgán sa všetkými námietkami žalobcu zaoberal
a riadne sa s nimi vyrovnal. Sťažovateľ sa nestotožnil s názorom žalobcu, že za predmetné porušenie
je adekvátne uloženie sankcie v najnižšej možnej výške, nakoľko jeho závažnosť je minimálna až
nulová, pretože uvedený skutok považoval za spoločensky nebezpečné a v demokratickej spoločnosti
neprijateľné konanie.

25. O podanej žalobe rozhodol krajský súd kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom, ktorým
rozhodnutie sťažovateľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie dôvodiac, že správne orgány oboch
inštancií dôsledne neozrejmili spôsob aplikácie ustanovení zákona upravujúcich neoprávnený odber
plynu a jeho následky. V ďalšom konštatoval obsahové nedostatky odôvodnenia preskúmavaného
rozhodnutia neumožňujúceho posúdiť, či uloženie pokuty a práve v stanovenej výške je v súlade s
účelom a zmyslom aplikovaných ustanovení zákona, ako aj nedostatočne zistený skutkový stav veci.

26. Sťažovateľ podanie kasačnej sťažnosti odôvodnil tým, že z ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d/ zákona
vyplýva objektívna zodpovednosť účastníkov konania. Mal za jednoznačné, že v zmysle ustanovenia §
91 ods. 1 písm. d/ zákona má sťažovateľ vykonávať dozor nad dodržiavaním povinností a oprávnení
vyplývajúcich z celého ustanovenia § 82 zákona. S poukazom na stanovenú objektívnu zodpovednosť
žalobcu za spáchaný správny delikt mal za to, že nebol povinný skúmať zavinenie. Dal do pozornosti, že
v zmysle jednotnosti konania pristúpil k zmene výroku prvoinštančného správneho rozhodnutia z dôvodu
zosúladenia zisteného skutkového stavu s výrokom vydaného rozhodnutia. Odôvodnenie výšky pokuty
mal za dostatočné s tým, že pokiaľ považoval krajský súd odôvodnenie výšky pokuty za nedostatočné
vo vzťahu k zákonným kritériám pre určenie jej výšky, mal možnosť využiť moderačné právo v zmysle
§ 198 ods. 1 písm. a/ S.s.p.

27. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru o vecnej správnosti rozhodnutia
krajského súdu, aj keď sa s dôvodmi jeho rozhodnutia nestotožnil v celom rozsahu.

28. V prvom rade kasačný súd dáva do pozornosti, že z ustanovenia § 91 ods. 1 písm. d/ bod 5 zákona
vyplýva, že inšpekcia uloží obligatórne pokutu držiteľovi povolenia alebo inej osobe (v danom prípade
žalobcovi) za porušenie povinností, ktoré vyplývajú z taxatívne uvedených ustanovení citovaného
zákona, okrem iného aj vo vzťahu k ustanoveniu § 82 zákona. Z predmetného ustanovenia § 82 ods. 1
zákona vyplývajú zasa definície neoprávneného odberu, z ktorých je možné vyvodiť, o aký odber musí
ísť, aby bol neoprávnený. V ods. 1 písm. d/ je ďalej uvedené, že neoprávneným odberom plynu je odber,
ktorý musí spĺňať dve podmienky, prvou je odber meraný určeným meradlom a druhou je, že pôjde o
meradlo, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Na sankcionovanie
tohto neoprávneného odberu stačí splnenie týchto dvoch podmienok s tým, že zodpovednosť nesie
odberateľ (žalobca), pričom zákon nevyžaduje priamo jeho zavinenie. Sťažovateľ tak správne vyhodnotil,
že v danom prípade pôjde o objektívnu zodpovednosť, nie subjektívnu zodpovednosť, preto nie je
podstatné, či došlo k porušeniu zabezpečenia určeného meradla úmyselným alebo nedbanlivostným
konaním, resp. kto konkrétne porušil predmetné zabezpečenie; zodpovednosť nesie odberateľ plynu.
Uvedené vyplýva aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. marca 2015, sp. zn. 3Cdo 99/2012, rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Asan 19/2017). Na základe vyššie uvedeného nemohol kasačný
súd prisvedčiť tvrdeniu krajského súdu, že orgány verejnej správy postupovali nesprávne, keď sa
nezaoberali skutočnosťou, či k neoprávnenému odberu malo dôjsť úmyselným alebo neúmyselným
konaním žalobcu, keď v prípade objektívnej zodpovednosti sa zavinenie neskúma. K uvedenému



však kasačný súd uvádza, že skutočnosť kto, kedy a akým spôsobom porušil zabezpečovaciu značku
plynomeru, resp. ako došlo k danému porušeniu je nutné vziať do úvahy pri určovaní výšky pokuty.

29. Kasačný súd zároveň nesúhlasí s tou časťou odôvodnenia rozsudku krajského súdu, v ktorej
krajský súd konštatoval, že sťažovateľ tak ako aj prvoinštančný orgán verejnej správy neozrejmili
spôsob aplikácie ustanovení zákona - § 82 ods. 1 písm. d/ zákona a § 91 ods. 1 písm. d/ bod 5
zákona. V nastolenej otázke kasačný súd ustálil, že ak by zákonodarca nemal v úmysle sankcionovať
aj ustanovenie § 82 ods. 1 zákona, ale výlučne len ustanovenie § 82 ods. 2 zákona, bol by to výslovne
vymedzil v ustanovení § 91 ods. 1 písm. d/ bod 5 zákona. Súčasne má kasačný súd za to, že vylúčenie
možnosti sťažovateľa sankcionovať páchateľov správnych deliktov len z dôvodu, že ustanovenie § 82
ods. 1 zákona nie je výslovne formulované ako povinnosť by odporovalo zásadám právneho štátu, v
ktorom nie je možné akceptovať a ponechať bez trestu protispoločenské konanie, akým neoprávnený
odber plynu bez pochýb je.

30. Vo vzťahu k odôvodneniu výšky pokuty, ktorú považuje sťažovateľ za dostatočne odôvodnenú v
rámci toho, že nie je možné presne uviesť priebeh skutku, musí kasačný súd vyzdvihnúť právny názor
krajského súdu uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu. Krajský súd dospel k
jednoznačnému záveru, že z obsahu prvoinštančného a druhoinštančného správneho rozhodnutia nie
je možné dostatočne vyvodiť, prečo bola žalobcovi uložená práve pokuta vo výške 1.750 eur, prečo nie
menej, resp. viac.

31. Pri preskúmavaní rozhodnutia, ktoré vydal orgán verejnej správy na základe zákonom povolenej
správnej úvahy, správny súd preskúmava, iba či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených Správnym súdnym poriadkom s tým, že nie sú dotknuté ustanovenia o sankčnej
moderácii. Avšak neznamená to, že orgán verejnej správy by nemal dostatočne odôvodniť použitú
správnu úvahu pri ukladaní výšky sankcie, najmä ak ukladá sankciu v určitom zákonom stanovenom
rozpätí, v danom prípade od 100 eur do 30.000 eur. Zároveň musí byť z rozhodnutia orgánu verejnej
správy zrejmá jeho správna úvaha pri aplikácii právnych predpisov (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku).

32. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu rovnako dospel k záveru o nedostatočnom
odôvodnení rozhodnutia sťažovateľa a prvoinštančného správneho rozhodnutia v súvislosti s výškou
uloženej sankcie, keď konajúce orgány verejnej správy síce tvrdili, že pri určovaní výšky pokuty
zohľadnili závažnosť protiprávneho konania a jeho následok, ktorým bola spôsobená škoda vlastníkovi
a prevádzkovateľovi distribučnej siete, a preto žalobcovi uložili pokutu na dolnej hranici zákonom
stanovenej sadzby, no súčasne výšku uloženej pokuty stanovili na sumu 1.750 eur zo zákonnom
stanoveného rozpätia od 100 eur do 30.000 eur. Kasačnému súdu nie je zrejmé, prečo sa orgány verejnej
správy domnievali, že uložená pokuta predstavuje dolnú hranicu zo zákonnom stanovenej sadzby, keď
uložená pokuta 17,5-násobne prevyšuje skutočnú dolnú hranicu (100 eur). Rovnako zostalo pre kasačný
súd neznáme, ako mohli orgány verejnej správy uložiť žalobcovi pokutu vo výške 1.750 eur, keď sami
uviedli, pri určení výšky pokuty prihliadali v zmysle ustanovenia § 91 ods. 5 zákona najmä na závažnosť,
spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinností, teda museli prihliadnuť okrem iného na
skutočnosti, že

- orgán verejnej správy prvej inštancie rovnako ako sťažovateľ a ako orgány činné v trestnom
konaní nepreukázali, že práve žalobca bol osobou, ktorá vykonala neoprávnený zásah do overovacej
a zabezpečovacej značky plynomeru

č. 943317102196 tým spôsobom, že bol poškodený - odstránený jeden zaisťovací prvok plomby;

- k porušeniu plomby určeného meradla mohlo vzhľadom na bod 1 dôjsť aj konaním inej osoby
ako osoby žalobcu, pričom nebolo vylúčené, že porušenie mohlo byť spôsobené aj inými vplyvmi ako
napríklad vplyvom počasia, plynutím času či inou okolnosťou;

- nebol preukázaný vznik škody prevádzkovateľovi distribučnej siete spojený
s neoprávneným odberom plynu;

- predmetné meradlo sa nachádza na verejne prístupnom mieste.



33. Kasačný súd poukazuje na to, že nebolo preukázané poškodenie predmetného meradla práve
žalobcom ako odberateľom, túto okolnosť pri výške pokuty nijako nezohľadnil. Je predsa rozdiel,
či je ukladaná pokuta odberateľovi, ktorý preukázateľne sám poškodil meradlo, alebo sa ukladá
pokuta odberateľovi, ktorému nebol preukázaný zásah do meradla, ktoré je navyše umiestnené na
verejne prístupnom mieste, čo zohľadňuje aj sám zákonodarca pri určení výšky škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu ( § 82 ods. 4 zákona).

34. Vzhľadom na uvedené nemohol kasačný súd postupovať inak, ako súhlasiť so záverom prijatým
krajským súdom v napadnutom rozhodnutí o nedostatku odôvodnenie výšky uloženej pokuty s tým,
že napadnuté rozhodnutie sťažovateľa v spojení s prvoinštančným rozhodnutím je aj podľa názoru
kasačného súdu v uvedenom smere v rozpore so zákonom.

35. Krajský súd pristúpil k zrušeniu rozhodnutia sťažovateľa z dôvodu, že bolo nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, ako aj z dôvodu, že zistenie skutkového stavu bolo nepostačujúce na riadne
posúdenie veci. Kasačný súd sa stotožňuje s uvedeným tvrdením krajského súdu v tom smere, že
samotný sťažovateľ uviedol, že nebolo možné zistiť, ako presne prebiehal skutok, čo malo vplyv na
odôvodnenie výšky pokuty a svoju úvahu oprel len o znalecký posudok, ktorý bol spochybňovaný
žalobcom. Aj napriek tomu, že v danom prípade išlo o objektívnu zodpovednosť, pokiaľ sa nepreukáže,
že zabezpečenie meradla plynu bolo poškodené žalobcom, bude úlohou orgánu verejnej správy zvážiť
uloženie sankcie ozaj na spodnej hranici, ktorú zákonodarca určil sumou 100 eur.

36. Na základe vyššie uvedených skutočností, právnych úvah a citovaných zákonných ustanovení
dospel kasačný súd k záveru, že je potrebné kasačnú sťažnosť zamietnuť (§ 461 S.s.p.), nakoľko v
rozhodnutí sťažovateľa došlo k takým pochybeniam, ktoré odôvodňujú záver krajského súdu o potrebe
jeho zrušení a na ktoré musel kasačný súd prihliadať.

37. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žalobcovi
vzhľadom na jeho úspech v konaní priznal nárok na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 1 S.
s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.).

38. Senát najvyššieho súdu prijal rozsudok pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.