{"guid": "34c6876c-597e-47a5-bcc2-49496eedec04:0ffa4cfc-1bc5-442b-84d5-a516259735a3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2016200413.1", "spisova_znacka": "10Asan/12/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/12/2018 z 30. 4. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2019, sp. zn. 10Asan/12/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:2016200413.1", "identifikacne_cislo": "2016200413", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2019-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-91.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 91 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-91.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/251-2012/paragraf-91"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-82.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-82.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/251-2012/paragraf-82"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2012/251#paragraf-91", "/SK/ZZ/2012/251#paragraf-82"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0ffa4cfc-1bc5-442b-84d5-a516259735a3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2016200413.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:2016200413.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:2016200413.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Asan/12/2018\n2016200413\n30. 04. 2019\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2019:2016200413.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej, PhD., v právnej veci žalobcu:\nI. Y., bytom U., zastúpeného JUDr. Janou Hreňovou, advokátkou so sídlom Krížna 14, Bratislava,\nproti žalovanému (sťažovateľovi): Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej\nobchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\npostupu a rozhodnutia žalovaného č. SK/0642/99/2015 z 19. apríla 2016, o kasačnej sťažnosti\nžalovaného proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/68/2016-58 z 11. októbra\n2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nŽalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 20S/68/2016-58 z 11. októbra 2017 podľa ustanovenia § 191\nods. 1 písm. d) a e) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č.\nSK/0642/99/2015 z 19. apríla 2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal právo na náhradu\ntrov konania v celom rozsahu.\n2. Žalovaný rozhodnutím č. SK/0642/99/2015 z 19. apríla 2016 zmenil rozhodnutie Inšpektorátu\nSlovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave č. EN/0230/02/2015 z 19. augusta 2015, ktorým\nbola žalobcovi podľa § 91 ods. 1 písm. d) bod 5 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 251/2012 Z.z.“)\nuložená pokuta vo výške 1 900 eur za neoprávnený odber plynu, nakoľko bol u odberateľa plynu v\ndomácnosti zistený odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie\nproti neoprávnenej manipulácii v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z., keďže pri kontrole\nvykonanej dňa 9. júna 2015 bolo zistené, že žalobca na odbernom mieste č. XXXXXXXXXX, adresa U.,\nv presne nezistenom čase od 19. apríla 2013 do 27. februára 2014 sám alebo za pomoci iných osôb\nvykonal neoprávnený zásah do overovacej a zabezpečovacej značky plynomeru č. XXXXXXXXXXXX\ntým spôsobom, že poškodil - odstránil jeden zaisťovací prvok plomby. Zmena rozhodnutia odvolacím\norgánom spočívala v nahradení konštatovania prvostupňového správneho orgánu, že žalobca sám\nalebo za pomoci iných osôb vykonal neoprávnený zásah do overovacej a zabezpečovacej značky\nplynomeru konštatovaním, že „bol vykonaný neoprávnený zásah do overovacej a zabezpečovacej\nznačky plynomeru č. XXXXXXXXXXXX tým spôsobom, že bol poškodený - odstránený jeden zaisťovací\nprvok plomby.“\n\n3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že v odvolacom konaní bol zistený dôvod\nna zmenu prvoinštančného rozhodnutia, preto v novom rozhodnutí odstránil nedostatok týkajúci sa\nurčitosti a zrozumiteľnosti výroku rozhodnutia, pričom nezistil dôvod na zmenu právnej kvalifikácie,\nzrušenie napadnutého rozhodnutia ani prehodnotenie výšky uloženej pokuty. Konštatoval, že v danej\nveci bol skutkový stav dostatočne zistený a tento bol správne právne posúdený. U žalobcu bolo\npreukázané, že odberal plyn meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie\nproti neoprávnenej manipulácii, pričom žalovaný poukázal na záver znalca, ktorý „optickým skúmaním\npovrchu plomby zistil poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby“. Žalovaný\npoukázal na to, že pre porušenie § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. postačuje samotný\nodber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej\nmanipulácii, bez ohľadu na to, kto toto zabezpečenie porušil. Výšku uloženej pokuty považoval žalovaný\nza adekvátnu zistenému protiprávnemu stavu, charakteru a rozsahu porušenia zákona.\n4. Krajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že na rozdiel od názoru žalobcu nezistil relevantnosť\nspotrebiteľského charakteru zmluvného vzťahu odberateľ - dodávateľ plynu v súvislosti s posudzovaním\ncharakteru zodpovednosti odberateľa za neoprávnený odber plynu v správnom konaní. Postup a\nrozhodovanie správneho orgánu v konaní o správnom delikte sa riadi výlučne ustanoveniami verejného\npráva, výklad ktorých nie je možné prispôsobovať všeobecnej požiadavke ochrany spotrebiteľa v\nzmluvných vzťahoch.\n5. Krajský súd sa však stotožnil s námietkami žalobcu týkajúcimi sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia\na nedostatočného zistenia skutkového stavu správnymi orgánmi. Uviedol, že žalovaný nevysvetlil, v\nčom konkrétne spočívala neurčitosť a nezrozumiteľnosť výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorú v\nodôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval. Taktiež poukázal na to, že správne orgány oboch stupňov\ndôsledne neozrejmili spôsob aplikácie ustanovení zákona upravujúcich neoprávnený odber plynu a jeho\nnásledky.\n6. Krajský súd upriamil pozornosť na to, že ustanovenie § 91 ods. 1 písm. d) bod 5 zákona č.\n251/2012 Z.z. upravuje uloženie pokuty vo výške od 100 do 30 000 eur okrem iného za porušenie\npovinnosti podľa § 82, samotné ustanovenie § 82 však upravuje a odberateľovi ukladá iba povinnosť\nuvedenú v jeho odseku 2 (povinnosť uhradiť dodávateľovi, prípadne iným subjektom špecifikovaným v\nustanovení, skutočne vzniknutú škodu, ak pri neoprávnenom odbere vznikla). Krajský súd dodal, že v\nsúvislosti s neoprávneným odberom odberateľovi zákon neukladá žiadne povinnosti a tieto ako porušené\nžalobcom neidentifikujú vo výroku rozhodnutia ani správne orgány. Podľa krajského súdu z odôvodnenia\nrozhodnutia o uložení pokuty za neoprávnený odber plynu nie je zrejmé, či správny orgán napriek zneniu\nvýrokovej časti rozhodnutia sankciu uložil za porušenie určitej povinnosti, alebo naopak, napriek zneniu\nustanovenia § 91 ods. 1 písm. d/ bod 5 zákona č. 251/2012 Z.z. upravujúceho pokutu za porušenie\npovinnosti sankciu uložil za konanie, ktoré ako porušenie povinnosti zákonom nie je definované, pričom\ntaktiež nie je zrejmé, akým výkladom ustanovení a akými úvahami sa pritom spravoval.\n7. Krajský súd uviedol, že správne orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí v súvislosti s rozhodovaním\no výške pokuty zrozumiteľne identifikovali iba spôsob porušenia povinnosti, ktorý zohľadňovali, hoci aj\ntento je v ich rozhodnutiach rozdielny (v prípade žalovaného ide o konštatovanie, že došlo k poškodeniu\n- odstráneniu zaisťovacieho prvku plomby, v prípade prvostupňového orgánu, že účastník konania sám\nalebo za pomoci iných osôb porušil pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - odstránil\njeden zaisťovací prvok plomby). Hoci oba správne orgány konštatovali zohľadnenie aj závažnosti\nprotiprávneho konania a jeho možný následok, neuviedli, aký stupeň závažnosti, z akých okolností\na na základe akých úvah hodnotili, a v prípade následku iba žalovaný konštatoval, že ním je škoda\nspôsobená vlastníkovi a prevádzkovateľovi distribučnej siete, rozsah a charakter ktorej neuviedol, preto\nnie je zrejmé, či mali na mysli škodu na meradle, hodnotu neoprávnene odobratého plynu (a v akej\nvýške ) alebo niečo iné.\n8. Aj v prípade, že zodpovednosť žalobcu by bola objektívnou, podľa názoru krajského súdu\nstupeň závažnosti porušenia povinnosti bez akýchkoľvek pochybností ovplyvňuje skutočnosť, či k\nneoprávnenému odberu plynu malo dôjsť úmyselným alebo neúmyselným konaním žalobcu, s čím sa\nsprávne orgány žiadnym spôsobom nevysporiadali.\n\n9. Krajský súd dodal, že samotný záver správneho orgánu o neoprávnenom odbere plynu je z\ndôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci minimálne predčasným. Vychádza zo záverov\nznaleckého posudku č. 217/PL-2014, podľa ktorých znalec optickým skúmaním povrchu plomby zistil\npoškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby. Podľa textu posudku toto poškodenie odstránenie zaisťovacieho prvku plomby umožňuje jej demontáž pri použití pomerne malej sily. Zákon č.\n251/2012 Z.z. bližšie nešpecifikuje, čo považuje za porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej\nmanipulácii, ktoré je možné považovať za neoprávnený odber, je však logické, že za takéto porušenie v\nsúvislosti s „neoprávneným odberom“ je dôvodné považovať iba porušenie, ktoré smeruje k odstráneniu\nprekážky v prístupe do technológie meradla a umožneniu ovplyvňovania zaznamenávania (merania)\nspotreby plynu, ako to súdnou praxou bolo ustálené aj v súvislosti s posudzovaním nárokov dodávateľa\nna náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Za takéto by podľa názoru krajského\nsúdu nemalo byť považované napr. porušenie drobné, nemajúce akýkoľvek vplyv na funkčnosť plomby,\nodberateľom aj pri zachovaní patričnej ostražitosti ťažko rozpoznateľné, ktoré môže byť prípadne aj\nnásledkom nesprávnej inštalácie plomby a pod.\n10. Krajský súd poukázal na to, že stručnosť znaleckého posudku v danom prípade neumožňuje\njednoznačné zodpovedanie všetkých otázok majúcich vplyv na zodpovednosť žalobcu a vytvorenie\núsudku o tom, aký zaisťovací prvok plomby bol odstránený, kde sa nachádzajúci, jeden z koľkých\nzaisťovacích prvkov, či jeho odstránenie bez ďalšieho umožňuje nepozorovateľné odstránenie plomby\na tým aj vstup do meradla a ovplyvnenie jeho činnosti, či išlo o nedostatok plomby viditeľný bez použitia\nšpeciálnych prostriedkov pozorovania, aký mohol byť mechanizmus odstránenia zaisťovacieho prvku\nplomby, či tento jej nedostatok mal znaky úmyselného zásahu alebo môže byť následkom nesprávnej\ninštalácie plomby, či dokonca následkom výrobnej vady, ktorá sa prejavila až po inštalácii a pod.\n11. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť a\nžiadal, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mal\nza to, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil a pri svojom rozhodnutí sa odklonil od rozhodovacej\npraxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. g) a h) Správneho súdneho poriadku).\n12. Sťažovateľ v prvom rade namietal, že krajský súd vydal v skutkovo obdobných prípadoch\n(neoprávnený odber plynu) čo do výroku rozhodnutia totožné rozhodnutia, avšak s rôznymi\nodôvodneniami. V predmetnom prípade krajský súd nepovažoval za hlavný dôvod na zrušenie\nrozhodnutia možnú subjektívnu zodpovednosť účastníkov konania, ktorú sťažovateľ napádal vo svojich\npredchádzajúcich kasačných sťažnostiach, ale argumentoval, že žalobcovi bola uložená pokuta na\nzáklade § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z., pričom podľa názoru krajského súdu uvedený\nparagraf neukladá povinnosť účastníkovi konania neodoberať neoprávnene plyn.\n13. Sťažovateľ uviedol, že § 91 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. taxatívne uvádza § 82, pričom\nodkazuje na celý paragraf, preto nemožno súhlasiť so záverom, že iba nesplnenie následnej povinnosti\n(podľa § 82 ods. 2) možno vnímať ako porušenie § 82 v zmysle § 91 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012\nZ.z.\n14. Sťažovateľ sa nestotožnil s argumentáciou krajského súdu, že správny orgán rozhodol o porušení\n§ 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. len z toho titulu, že neprejavil vôľu dostatočným\nspôsobom zisťovať skutkový stav veci, t. j. aj zavinenie odberateľa, ako zodpovednostný prvok, resp.,\nže s okolnosťou zodpovednosti sa správne orgány v obsahu svojich rozhodnutí žiadnym spôsobom\nnevysporiadali. Uviedol, že v šetrenej veci nebolo sporné, či meradlo zaznamenáva správne, alebo\nči vôbec zaznamenáva spotrebu plynu. Podstatnou bola otázka, či bol alebo nebol poškodený\nzabezpečovací prvok plomby určeného meradla, pričom skutkový stav bol preukázaný na základe\nvykonaného znaleckého skúmania, ktorým bolo zistené poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho\nprvku plomby určeného meradla, v dôsledku čoho bola overovacia/zabezpečovacia značka mechanicky\npoškodená. Za takto zisteného skutkového stavu správne orgány neboli povinné skúmať zavinenie\npáchateľa správneho deliktu - žalobcu, nakoľko sa tu uplatňuje princíp objektívnej zodpovednosti.\nObdobný názor judikovali aj súdy (napr. Krajský súd v Trenčíne rozhodnutím sp. zn. 16Cob/86/20147\nz 20. mája 2014, Najvyšší súd SR rozhodnutiami sp. zn. 1Cdo/107/2008 z 27. októbra 2009, sp. zn.\n3Cdo/99/2012 z 12. marca 2015). Sťažovateľovi preto nie je zrejmé, kedy, akým spôsobom a na základe\nakých skutočností nastal zlom v ustálenej rozhodovacej praxi krajských súdov.\n\n15. Sťažovateľ v ďalšom uviedol, že v zmysle jednotnosti konania platí upravený výrok odvolacieho\norgánu, a to: „že došlo k poškodeniu - odstráneniu zaisťovacieho prvku plomby“, pričom k uvedenej\nzmene odvolací orgán pristúpil práve v dôsledku otázky zodpovednosti, keď sa odvolaciemu orgánu,\nrovnako ako prvostupňovému správnemu orgánu a orgánom činným v trestnom konaní nepodarilo\npreukázať subjektívnu zodpovednosť účastníka konania a odvolací orgán len pristúpil k zosúladeniu\nzisteného skutkového stavu s výrokom vydaného rozhodnutia.\n16. Sťažovateľ konštatoval, že pri odôvodňovaní výšky sankcie zohľadnil spôsob spáchania iného\nsprávneho deliktu (v rámci dostupných možností), čas trvania porušenia povinnosti, závažnosť a\nmožný následok porušenia povinnosti (aspoň v určitom rozsahu); tiež poukázal na objektívny charakter\nkonštrukcie zodpovednosti za spáchaný iný správny delikt a samotné zjavné nedodržanie zákazu\nustanovené v zákone č. 251/2012 Z.z. Zároveň pri zdôvodňovaní výšky postihu pri tomto druhu iného\nsprávneho deliktu mal za nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že jeho skutková podstata umožňuje pod\npredmetné ustanovenie zákona subsumovať viacero druhov konaní, avšak presný priebeh a charakter\nskutku je často nezistiteľný z objektívnych príčin. Tak tomu bolo aj v šetrenom prípade, keď správny\norgán na prvom stupni, ani sám sťažovateľ nedisponovali presným priebehom skutku, ktorým došlo k\nnaplneniu skutkovej podstaty § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z.\n17. Sťažovateľ uviedol, že aj napriek prekážkam spočívajúcim v objektívnych dôvodoch a nie v\nnedbalosti a zanedbaní povinnosti presne zistiť skutkový stav veci, zotrváva na svojom názore, že\nžalobca sa dopustil iného správneho deliktu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z., a\npreto musí niesť za takéto porušenie povinnosti následky. Predmetný zákon sa pritom riadi princípom,\nna základe ktorého sťažovateľ uloží pokutu v každom prípade porušenia povinnosti. Preto sťažovateľ\npoukázal na možnosť krajského súdu využiť moderačné právo v zmysle § 198 ods. 1 písm. a) S.s.p.\n18. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že dôvody kasačnej sťažnosti nie sú vymedzené\nv súlade s § 440 ods. 2 S.s.p., pretože z nej nie je možné zistiť, v čom spočíva nesprávnosť právneho\nposúdenia správneho súdu. Kasačná sťažnosť tiež nie je žiadnym spôsobom odôvodnená v tom smere,\nprečo by malo dôjsť podľa sťažovateľa k nesprávnemu právnemu posúdeniu § 191 ods. 1 písm. d) a\ne) S.s.p. zo strany správneho súdu. Napadnuté rozhodnutie krajského súdu považoval za správne, a to\naj vo výroku a aj v jeho odôvodnení.\n19. Poznamenal, že zo znenia § 82 ods. 1 písm. d/ zákona č. 251/2012 Z.z. vyplýva, že tento\npokrýva výsledok konania (bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii), a nie konanie\nsamotné. Len v prípade, ak by toto ustanovenie pokrývalo samotné konanie, ktoré by bolo týmto\nustanovením zakázané, by bolo možné hovoriť o tom, že došlo k porušeniu takéhoto zákazu a tým\nk porušeniu povinností, za ktoré možno uložiť pokutu. Samotné konanie porušujúce zabezpečenie\nproti neoprávnenej manipulácii je zakázané, a tým protiprávne, nie ustanovením § 82 ods. 1 písm. d)\nzákona č. 251/2012 Z.z., ale ustanovením § 76 ods. 11 tohto zákona, v ktorom je uvedený jasný zákaz\nakéhokoľvek zásahu odberateľa do meradla, pričom porušením tohto zákazu je naplnená skutková\npodstata správneho deliktu podľa § 91 ods. 1 písm. c) zákona č. 251/2012 Z.z.\n20. Žalobca uviedol, že je otázkou právneho posúdenia, či konanie porušujúce zabezpečenie proti\nneoprávnenej manipulácii je priestupkom podľa § 50 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení\nneskorších predpisov alebo správnym deliktom podľa § 91 ods. 1 písm. c) v spojení s § 76 ods. 11\nzákona č. 251/2012 Z.z. Podľa názoru žalobcu, ak sa odberateľ dopustí takéhoto konania, ide o správny\ndelikt, a ak sa takéhoto konania dopustí iná osoba ako odberateľ, ide o priestupok. V každom prípade\nbude dôležité zistiť, kto sa uvedeného konania dopustil. Podľa jeho názoru sa má vo veci uplatňovať\nprincíp subjektívnej zodpovednosti, t. j. správny orgán musí skúmať zavinenie.\n21. Konštatoval, že zmenou prvostupňového rozhodnutia, ktorú vykonal sťažovateľ, pričom túto zmenu\nnijakým spôsobom nezohľadnil vo výške pokuty, došlo podľa názoru žalobcu k porušeniu totožnosti\nskutku. Z formulácie skutku musí byť zrejmé naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty správneho\ndeliktu.\n22. Žalobca vyjadril súhlas so záverom správneho súdu, podľa ktorého sťažovateľ nedostatočne zistil\nskutkový stav veci. Svoje rozhodnutie oprel o jediný dôkaz - znalecký posudok č. 217/PL-2014, ktorý\nnebol vypracovaný znalcom ustanoveným sťažovateľom podľa § 36 Správneho poriadku, ale jedná sa o\n\nznalecký posudok objednaný (ešte pred správnym konaním) obchodnou spoločnosťou SPP - distribúcia,\na.s. pre jej interné potreby. Žalobca nemal možnosť participovať na znaleckom dokazovaní, nemal\nmožno klásť znalcovi otázky, a rovnako aj sťažovateľ žiadnym spôsobom neparticipoval na znaleckom\ndokazovaní. Sťažovateľ však závery znalca uvedené v znaleckom posudku nekriticky bez ďalšieho\nprevzal, a postavil na nich svoje rozhodnutie.\n23. Uviedol, že trvá na tom, že sťažovateľ pri ukladaní pokuty postupoval v rozpore s § 91 ods. 5\nzákona č. 251/2012 Z.z., pretože výšku pokuty smerom ku kritériám uvedeným v tomto ustanovení riadne\nneodôvodnil. Absencia zdôvodnenia uvedených kritérií pre výšku uloženej pokuty v prípade, keď zákon\npripúšťa rozpätie sankcie, je podľa žalobcu dôvodom pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu pre\njeho nepreskúmateľnosť. Žalobca dodal, že ak by sa pripustil svojvoľný a arbitrárny prístup sťažovateľa,\npodľa ktorého adresátovi rozhodnutia nemusia byť presne známe dôvody uloženia konkrétnej výšky\npokuty, popreli by sa princípy právneho štátu a rezignovalo by sa na povinnosť vyžadovať od správneho\norgánu plnenie jeho základných povinností vyplývajúcich z jeho postavenia.\n24. Taktiež mal za to, že nie je naplnený kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. h/ S.s.p., a to najmä z\ndôvodu, že ustálená rozhodovacia prax kasačného súdu tykajúca sa znakov správneho deliktu podľa §\n91 ods. 1 písm. d/ bod 5 v spojení s § 82 zákona č. 251/2012 Z.z. neexistuje, a preto sa od nej správny\nsúd ani nemohol odkloniť.\n25. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby kasačnú sťažnosť\nzamietol a priznal žalobcovi voči sťažovateľovi právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.\n26. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd postupom podľa § 452 a nasl.\nSprávneho súdneho poriadku preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\nRozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 Správneho súdneho poriadku, keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 Správneho súdneho poriadku).\n27. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil rozhodnutie sťažovateľa,\nktorým sťažovateľ v časti zmenil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvej inštancie, a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky\nako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom\nv rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie sťažovateľa a orgánu verejnej správy\nprvej inštancie, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n28. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. neoprávneným odberom plynu je odber meraný\nurčeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo\nurčeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.\n29. Podľa § 91 ods. 1 písm. d) bod 5 zákona č. 251/2012 Z.z. inšpekcia uloží pokutu držiteľovi povolenia\nalebo inej osobe vo výške od 100 eur do 30 000 eur za porušenie povinností podľa § 35 ods. 2 písm. b)\naž h), § 36 ods. 2 písm. a) až e), § 39, 42, § 46, § 70 ods. 2 písm. b), d), e), § 71 ods. 2 písm. b), d), §\n72, § 77 ods. 1, 3, § 82, § 89 ods. 1 písm. e) a § 96 ods. 24 a 27.\n30. Sťažovateľ podanie kasačnej sťažnosti odôvodnil tým, že z ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d)\nzákona č. 251/2012 Z.z. vyplýva objektívna zodpovednosť účastníkov konania. Mal za jednoznačné, že\nv zmysle ustanovenia § 91 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. má sťažovateľ vykonávať dozor\nnad dodržiavaním povinností a oprávnení vyplývajúcich z celého ustanovenia § 82 zákona č. 251/2012\nZ.z. S poukazom na stanovenú objektívnu zodpovednosť žalobcu za spáchaný správny delikt mal za\nto, že nebol povinný skúmať zavinenie. Dal do pozornosti, že v zmysle jednotnosti konania pristúpil\nk zmene výroku prvoinštančného správneho rozhodnutia z dôvodu zosúladenia zisteného skutkového\nstavu s výrokom vydaného rozhodnutia. Odôvodnenie výšky pokuty mal za dostatočné s tým, že pokiaľ\npovažoval krajský súd odôvodnenie výšky pokuty za nedostatočné vo vzťahu k zákonným kritériám pre\nurčenie jej výšky, mal možnosť využiť moderačné právo v zmysle § 198 ods. 1 písm. a) S.s.p.\n\n31. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru o vecnej správnosti rozhodnutia\nkrajského súdu, aj keď sa s dôvodmi jeho rozhodnutia nestotožnil v celom rozsahu.\n32. V prvom rade kasačný súd dáva do pozornosti, že z ustanovenia § 91 ods. 1 písm. d) bod 5\nzákona č. 251/2012 Z.z. vyplýva, že inšpekcia uloží obligatórne pokutu držiteľovi povolenia alebo inej\nosobe (v danom prípade žalobcovi) za porušenie povinností, ktoré vyplývajú z taxatívne uvedených\nustanovení tohto zákona, okrem iného aj vo vzťahu k ustanoveniu § 82. Z predmetného ustanovenia\n§ 82 ods. 1 vyplývajú definície neoprávneného odberu, z ktorých je možné vyvodiť, o aký odber musí\nísť, aby bol neoprávnený. Ako vyplýva z § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z., neoprávneným\nodberom plynu je odber, ktorý musí spĺňať dve podmienky; prvou je odber meraný určeným meradlom a\ndruhou je, že pôjde o meradlo, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.\nNa sankcionovanie tohto neoprávneného odberu stačí splnenie týchto dvoch podmienok s tým, že\nzodpovednosť nesie odberateľ (žalobca), pričom zákon nevyžaduje priamo jeho zavinenie. Sťažovateľ\ntak správne vyhodnotil, že v danom prípade pôjde o objektívnu zodpovednosť, preto nie je podstatné, či\ndošlo k porušeniu zabezpečenia určeného meradla úmyselným alebo nedbanlivostným konaním, resp.\nkto konkrétne porušil predmetné zabezpečenie; zodpovednosť nesie odberateľ plynu. Uvedené vyplýva\naj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 12. marca 2015, sp. zn. 3Cdo 99/2012, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6Asan 19/2017). Na základe uvedeného nemohol kasačný súd súhlasiť s názorom\nkrajského súdu, že orgány verejnej správy postupovali nesprávne, keď sa nezaoberali skutočnosťou,\nči k neoprávnenému odberu malo dôjsť úmyselným alebo neúmyselným konaním žalobcu, keď v\nprípade objektívnej zodpovednosti sa zavinenie neskúma. K uvedenému však kasačný súd uvádza, že\nskutočnosť, kto, kedy a akým spôsobom porušil zabezpečovaciu značku plynomeru, resp. ako došlo k\ndanému porušeniu je nutné vziať do úvahy pri určovaní výšky pokuty.\n33. Kasačný súd zároveň nesúhlasí s tou časťou odôvodnenia rozsudku krajského súdu, v ktorej krajský\nsúd konštatoval, že sťažovateľ tak ako aj prvoinštančný orgán verejnej správy neozrejmili spôsob\naplikácie ustanovení § 82 ods. 1 písm. d) a § 91 ods. 1 písm. d) bod 5 zákona č. 251/2012 Z.z. Ak by\nzákonodarca nemal v úmysle sankcionovať aj ustanovenie § 82 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z., ale\nvýlučne len ustanovenie § 82 ods. 2, bol by to výslovne vymedzil v ustanovení § 91 ods. 1 písm. d)\nbod 5. Súčasne má kasačný súd za to, že vylúčenie možnosti sťažovateľa sankcionovať páchateľov\nsprávnych deliktov len z dôvodu, že ustanovenie § 82 ods. 1 zákona nie je výslovne formulované ako\npovinnosť, by odporovalo zásadám právneho štátu, v ktorom nie je možné akceptovať a ponechať bez\ntrestu protispoločenské konanie, akým neoprávnený odber plynu bez pochýb je.\n34. Vo vzťahu k odôvodneniu výšky pokuty, ktorú považuje sťažovateľ za dostatočne odôvodnenú\nv rámci toho, že nie je možné presne uviesť priebeh skutku, musí kasačný súd vyzdvihnúť právny\nnázor krajského súdu uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z obsahu prvoinštančného a\ndruhoinštančného správneho rozhodnutia nie je možné dostatočne vyvodiť, prečo bola žalobcovi\nuložená práve pokuta vo výške 1 900 eur, prečo nie menej, resp. viac.\n35. Pri preskúmavaní rozhodnutia, ktoré vydal orgán verejnej správy na základe zákonom povolenej\nsprávnej úvahy, správny súd preskúmava, iba či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk\nustanovených Správnym súdnym poriadkom s tým, že nie sú dotknuté ustanovenia o sankčnej\nmoderácii. Avšak neznamená to, že orgán verejnej správy by nemal dostatočne odôvodniť použitú\nsprávnu úvahu pri ukladaní výšky sankcie, najmä ak ukladá sankciu v určitom zákonom stanovenom\nrozpätí, v danom prípade od 100 eur do 30.000 eur. Zároveň musí byť z rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy zrejmá jeho správna úvaha pri aplikácii právnych predpisov (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku).\n36. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru o nedostatočnom odôvodnení\nrozhodnutia sťažovateľa a prvoinštančného správneho rozhodnutia v súvislosti s výškou uloženej\nsankcie, keď konajúce orgány verejnej správy síce tvrdili, že pri určovaní výšky pokuty zohľadnili\nzávažnosť protiprávneho konania a jeho následok, ktorým bola spôsobená škoda vlastníkovi a\nprevádzkovateľovi distribučnej siete, a preto žalobcovi uložili pokutu na dolnej hranici zákonom\nstanovenej sadzby, no súčasne výšku uloženej pokuty stanovili na sumu 1 900 eur zo zákonom\nstanoveného rozpätia od 100 eur do 30 000 eur. Kasačnému súdu nie je zrejmé, prečo sa orgány verejnej\nsprávy domnievali, že uložená pokuta predstavuje dolnú hranicu zo zákonom stanovenej sadzby, keď\nuložená pokuta 19-násobne prevyšuje skutočnú dolnú hranicu (100 eur). Rovnako zostalo pre kasačný\n\nsúd neznáme, ako mohli orgány verejnej správy uložiť žalobcovi pokutu vo výške 1 900 eur, keď sami\nuviedli, že pri určení výšky pokuty prihliadali v zmysle ustanovenia § 91 ods. 5 zákona najmä na\nzávažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinností, teda museli prihliadnuť okrem\niného na skutočnosti, že\n· orgán verejnej správy prvej inštancie rovnako ako sťažovateľ a ako orgány činné v trestnom konaní\nnepreukázali, že práve žalobca bol osobou, ktorá vykonala neoprávnený zásah do overovacej a\nzabezpečovacej značky plynomeru tým spôsobom, že bol poškodený - odstránený jeden zaisťovací\nprvok plomby,\n· k porušeniu plomby určeného meradla mohlo vzhľadom na bod 1 dôjsť aj konaním inej osoby ako osoby\nžalobcu, pričom nebolo vylúčené, že porušenie mohlo byť spôsobené aj inými vplyvmi ako napríklad\nvplyvom počasia, plynutím času či inou okolnosťou,\n· nebol preukázaný vznik škody prevádzkovateľovi distribučnej siete spojený s neoprávneným odberom\nplynu,\n· predmetné meradlo sa nachádza na verejne prístupnom mieste.\n37. Kasačný súd považoval za dôvodnú aj námietku žalobcu, že hoci sťažovateľ zmenil výrok\nrozhodnutia prvoinštančného správneho orgánu práve vzhľadom na skutočnosť, že nebolo preukázané\npoškodenie predmetného meradla žalobcom ako odberateľom, túto okolnosť pri výške pokuty nijako\nnezohľadnil. Je predsa rozdiel, či je ukladaná pokuta odberateľovi, ktorý preukázateľne sám poškodil\nmeradlo, alebo sa ukladá pokuta odberateľovi, ktorému nebol preukázaný zásah do meradla, ktoré je\nnavyše umiestnené na verejne prístupnom mieste, čo zohľadňuje aj sám zákonodarca pri určení výšky\nškody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ( § 82 ods. 4 zákona).\n38. Vzhľadom na uvedené nemohol kasačný súd postupovať inak, ako súhlasiť so záverom prijatým\nkrajským súdom v napadnutom rozhodnutí o nedostatku odôvodnenie výšky uloženej pokuty s tým,\nže napadnuté rozhodnutie sťažovateľa v spojení s prvoinštančným rozhodnutím je aj podľa názoru\nkasačného súdu v uvedenom smere v rozpore so zákonom.\n39. Krajský súd pristúpil k zrušeniu rozhodnutia sťažovateľa z dôvodu, že bolo nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov, ako aj z dôvodu, že zistenie skutkového stavu bolo nepostačujúce na riadne\nposúdenie veci. Kasačný súd sa stotožňuje s uvedeným tvrdením krajského súdu v tom smere, že\nsamotný sťažovateľ uviedol, že nebolo možné zistiť, ako presne prebiehal skutok, čo malo vplyv na\nodôvodnenie výšky pokuty a svoju úvahu oprel len o znalecký posudok, ktorý bol spochybňovaný\nžalobcom. Aj napriek tomu, že v danom prípade išlo o objektívnu zodpovednosť, pokiaľ sa nepreukáže,\nže zabezpečenie meradla plynu bolo poškodené žalobcom, bude úlohou orgánu verejnej správy zvážiť\nuloženie sankcie ozaj na spodnej hranici, ktorú zákonodarca určil sumou 100 eur.\n40. Na základe vyššie uvedených skutočností, právnych úvah a citovaných zákonných ustanovení\ndospel kasačný súd k záveru, že je potrebné kasačnú sťažnosť zamietnuť (§ 461 S.s.p.), nakoľko v\nrozhodnutí sťažovateľa došlo k takým pochybeniam, ktoré odôvodňujú záver krajského súdu o potrebe\njeho zrušenia a na ktoré musel kasačný súd prihliadať.\n41. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žalobcovi\nvzhľadom na jeho úspech v konaní priznal nárok na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 1 v\nspojení s § 167 ods. 1 S.s p.).\n42. Senát najvyššieho súdu prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}