{"guid": "e4409078-04ea-4898-9364-6db99e7e656d:fb6616c3-50ff-4775-a0f9-8359a596a757", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2016200410.1", "spisova_znacka": "10Asan/2/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/2/2019 z 11. 12. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. decembra 2019, sp. zn. 10Asan/2/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:2016200410.1", "identifikacne_cislo": "2016200410", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2019-12-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-82.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-82.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/251-2012/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-91.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 91 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-91.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/251-2012/paragraf-91"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2012/251#paragraf-82", "/SK/ZZ/2012/251#paragraf-91"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fb6616c3-50ff-4775-a0f9-8359a596a757", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2016200410.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:2016200410.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:2016200410.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Asan/2/2019\n2016200410\n11. 12. 2019\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2019:2016200410.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD.\na členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Igora Belka, v právnej veci žalobcu: O. L., O.\nXXX/XX, XXX XX J., právne zastúpeného advokátkou JUDr. Janou Hreňovou, AK so sídlom v Bratislave,\nKrížna 14, proti žalovanému (sťažovateľovi): Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát\nSlovenskej obchodnej inšpekcie, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a\nrozhodnutia žalovaného č. SK/0587/99/2015 zo dňa 19.04.2016, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti\nprávoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/66/2016-75 zo dňa 15.11.2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nŽalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 20S/66/2016 - 75 z 15.11.2017 podľa ustanovenia § 191 ods. 1\npísm. d/ a písm. e/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zrušil rozhodnutie\nžalovaného č. SK/0587/99/2015 z 19.04.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal nárok\nna náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n2. Žalovaný rozhodnutím č. SK/0587/99/2015 z 19.04.2016 zmenil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej\nobchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave č. EN/0248/02/2015 z 03.08.2015, ktorým bola žalobcovi podľa\n§ 19 ods. 1 písm. d) bod 5 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 251/2012 Z.z.“) uložená pokuta vo výške 1 500,-eur\nza neoprávnený odber plynu, nakoľko bol u odberateľa plynu v domácnosti zistený odber plynu meraný\nurčeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii v zmysle §\n82 ods.1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z., keďže pri kontrole vykonanej dňa 10.06.2015 bolo zistené, že\nžalobca na odbernom mieste č. XXXXXXXXXX, adresa O.T. XXX/XX, J., v presne nezistenom čase od\n19.04.2013 do 25.02.2014 sám alebo za pomoci iných osôb vykonal neoprávnený zásah do overovacej\na zabezpečovacej značky plynomeru č. XXXXXXXXXXX tým spôsobom, že poškodil - odstránil\nobidva zaisťovacie prvky plomby. Zmena rozhodnutia odvolacím orgánom spočívala v nahradení\nkonštatovania prvostupňového správneho orgánu, že žalobca sám alebo za pomoci iných osôb\nvykonal neoprávnený zásah do overovacej a zabezpečovacej značky plynomeru konštatovaním, že „bol\nvykonaný neoprávnený zásah do overovacej a zabezpečovacej značky plynomeru č. XXXXXXXXXXX\ntým spôsobom, že boli poškodené - odstránené obidva zaisťovacie prvky plomby.\n3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že v odvolacom konaní bol zistený dôvod\nna zmenu prvoinštančného rozhodnutia, preto v novom rozhodnutí odstránil nedostatok týkajúci sa\nurčitosti a zrozumiteľnosti výroku rozhodnutia, pričom nezistil dôvod na zmenu právnej kvalifikácie,\n\nzrušenie napadnutého rozhodnutia ani prehodnotenie výšky uloženej pokuty. Konštatoval, že v danej\nveci bol skutkový stav dostatočne zistený a tento bol správne posúdený. U žalobcu bolo preukázané,\nže odoberal plyn určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej\nmanipulácii, pričom žalovaný poukázal na záver znalca, ktorý „optickým skúmaním plomby zistil\npoškodenie - odstránenie obidvoch zaisťovacích prvkov plomby“. Žalovaný poukázal na to, že pre\nporušenie § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. postačuje samotný odber plynu meraný určeným\nmeradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, bez ohľadu na to,\nkto toto zabezpečenie porušil. Výšku uloženej pokuty považoval žalovaný za adekvátnu zistenému\nprotiprávnemu stavu, charakteru a rozsahu porušenia zákona.\n4. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že nezistil relevantnosť\nspotrebiteľského charakteru zmluvného vzťahu odberateľ - dodávateľ plynu v súvislosti s posudzovaním\ncharakteru zodpovednosti odberateľa za neoprávnený odber plynu v správnom konaní. Postup a\nrozhodovanie správneho orgánu v konaní o správnom delikte sa riadi výlučne ustanoveniami verejného\npráva, výklad ktorých nie je možné prispôsobovať všeobecnej požiadavke ochrany spotrebiteľa v\nzmluvných vzťahoch.\n5. V ďalšom poznamenal, že bolo potrebné sa stotožniť s námietkami žalobcu, týkajúcimi sa\nnepreskúmateľnosti rozhodnutia a nedostatočného zistenia skutkového stavu rozhodujúceho správnymi\norgánmi. Takisto sa žalovaný, ktorý preformuloval výrok prvostupňového rozhodnutia, v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal s nie zjavne nerelevantnou námietkou žalobcu\n- odvolateľa, týkajúcou sa absencie povinnosti odberateľa plynu zakotvenej v ustanovení § 82 ods. 1\npísm. d) zákona č. 251/2012 Z.z.\n6. V predmetnej veci podľa názoru krajského súdu zákon v ustanovení § 91 ods. 1 písm. d) bod 5, ktorý\nsprávny orgán aplikoval, upravuje uloženie pokuty vo výške od 100 eur do 30 000 eur za porušenie\npovinnosti (okrem iného) podľa § 82. Samotné ustanovenie § 82 však upravuje a odberateľovi ukladá\niba povinnosť uvedenú v jeho odseku 2 - povinnosť uhradiť dodávateľovi, prípadne iným subjektom\nšpecifikovaným v ustanovení, skutočne vzniknutú škodu, ak pri neoprávnenom odbere vznikla. Odsek\n1 definuje neoprávnený odber plynu ako odber bez uzavretej zmluvy, odber nemeraného plynu, bez\nurčeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa\nnezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, odber meraný určeným meradlom, na\nktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré\nnebolo namontované prevádzkovateľom siete (písm. d), atď. V súvislosti s neoprávneným odberom\nodberateľovi neukladá žiadne povinnosti a tieto ako porušené žalobcom vo výroku svojho rozhodnutia\nneidentifikuje ani rozhodnutie žalovaného, či jemu predchádzajúce rozhodnutie inšpektorátu Trnava.\n7. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia o uložení pokuty za neoprávnený odber plynu podľa názoru\nkrajského súdu z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, či správny orgán napriek zneniu výrokovej časti\nrozhodnutia sankciu uložil za porušenie určitej povinnosti alebo naopak, napriek zneniu ustanovenia § 91\nods. 1 písm. d) bod 5 upravujúceho pokutu za porušenie povinnosti sankciu uložil za konanie, ktoré ako\nporušenie povinnosti zákonom nie je definované, akým výkladom a akými úvahami sa pritom spravoval.\nSkutočnosť, že ide o administratívne trestanie spravujúce sa primerane špecifickému charakteru tohto\nkonania zásadami ukladania trestov v trestnom konaní, kladie zvýšené požiadavky nielen na identifikáciu\nsankcionovania konania (nekonania) vo výrokovej časti rozhodnutia a presvedčivosť vysvetlenia, akým\npostupom bolo protiprávne konanie zistené, ale aj na zdôvodnenie práve uloženej sankcie z hľadiska\njej druhu a výšky, pri ktorej (výške pokuty) rozhodujúci orgán podľa § 91 ods. 5 prihliada najmä na\nzávažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinnosti.\n8. Ustálil, že v danom prípade správne orgány oboch stupňov v odôvodnení svojich rozhodnutí v\nsúvislosti s rozhodovaním o výške pokuty zrozumiteľne identifikovali iba spôsob porušenia povinnosti\n(?), ktorý zohľadňovali, hoci aj tento je v ich rozhodnutiach rozdielny (v prípade žalovaného ide\no konštatovanie, že došlo k poškodeniu - odstráneniu zaisťovacieho prvku plomby, v prípade\nprvostupňového orgánu, že účastník konania sám alebo za pomoci iných osôb porušil pôvodné\nzabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - odstránil oba zaisťovacie prvky plomby). Hoci oba\nrozhodujúce orgány konštatovali zohľadnenie aj závažnosti protiprávneho konania a jeho možný\nnásledok, neuviedli, aký stupeň závažnosti, z akých okolností a na základe akých úvah hodnotili, a v\nprípade následku iba žalovaný upresnil, že ním je škoda spôsobená vlastníkovi a prevádzkovateľovi\n\ndistribučnej siete, rozsah a charakter ktorej neuviedol, preto nie je zrejmé, či mal na mysli škodu\nna meradle, hodnotu neoprávnene odobratého plynu alebo niečo iné. Odhliadnuc už od skutočnosti,\nže žalovaný ako odvolací orgán v obsahu svojho rozhodnutia bez bližšieho zdôvodnenia „upresnil\nopis zisteného skutkového stavu a odstránil nedostatok týkajúci sa určitosti a zrozumiteľnosti\nrozhodnutia“ tak, že sankcia za neoprávnený odber spôsobený zavineným konaním žalobcu (vykonaním\nneoprávneného zásahu do overovacej a zabezpečovacej značky plynomeru, poškodením - odstránením\noboch zaisťovacích prvkov plomby) preformuloval na sankciu za neoprávnený odber definovaný\nobjektívnym stavom (odber meradlom, na ktorom bol vykonaný zásah do overovacej a zabezpečovacej\nznačky plynomeru), v odôvodnení svojho rozhodnutia sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s nie zjavne\nnerelevantnou námietkou odvolateľa, týkajúcou sa absencie povinnosti odberateľa plynu zakotvenej v\nustanovení § 82 ods.1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. V tejto súvislosti súd považoval za potrebné\nuviesť, že správnym deliktom nemôže byť akékoľvek porušenie práva, ale porušenie práva musí\nbyť protiprávne konanie, a to aj vtedy keď zákon nevyžaduje zavinenie, ale predpokladá objektívnu\nzodpovednosť. Analógia v správnom trestaní v neprospech páchateľa je vylúčená. Pokiaľ sa vyskytnú\npo vykonaní dôkazov pochybnosti je nutné rozhodnúť v prospech fyzickej osoby alebo právnickej osoby\n(tzv. pravidlo in dubio pro reo). Znamená to, že porušenie alebo nesplnenie právnej povinnosti stanovenej\nzákonom alebo na jeho základe musí byť na základe protiprávneho konania, resp. nekonania. Ak teda\nnie je naplnený pojmový znak protiprávnosti, nie je možné uplatňovať zodpovednosť za konanie, ktoré\nsa po formálnej stránke podobá správnemu deliktu. V predmetnej veci postup správnych orgánov bol\nzmätočný, z ich strany nebolo skúmané, či žalobca svojim konaním naplnil skutkovú podstatu správneho\ndeliktu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z., napriek tomu, že prvostupňový správny orgán\nzačal podľa tohto ustanovenia posudzovať predmetnú vec. Znamená to, že rozhodnutie žalovaného\nbolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, keďže správne orgány\nsa nezaoberali žalobcom namietanými skutočnosťami. Za tohto stavu je preto potrebné považovať\nrozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a taktiež\naj zistenie skutkového stavu zo strany správnych orgánov bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.\n9. V súlade s právnym názorom žalobcu samotný záver správneho orgánu o neoprávnenom odbere\nplynu je z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci minimálne predčasným. Vychádza\nzo záverov znaleckého posudku č. 167/PL-2014, podľa ktorých znalec optickým skúmaním povrchu\nplomby zistil poškodenie - odstránenie obidvoch zaisťovacích prvkov plomby. Podľa textu posudku\npoškodenie - odstránenie zaisťovacieho prvku plomby umožňuje jej demontáž pri použití pomerne malej\nsily. Zákon bližšie nešpecifikuje, čo považuje za porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej\nmanipulácii, ktoré je možné považovať za neoprávnený odber, je však logické, že za takéto porušenie v\nsúvislosti s „neoprávneným odberom“ je dôvodné považovať iba porušenie, ktoré smeruje k odstráneniu\nprekážky v prístupe do technológie meradla a umožneniu ovplyvňovania zaznamenávania (merania)\nspotreby plynu, ako to súdnou praxou bolo ustálené aj v súvislosti s posudzovaním nárokov dodávateľa\nna náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Za takéto by nemalo byť považované\nnapr. porušenie drobné, nemajúce akýkoľvek vplyv na funkčnosť plomby, odberateľom aj pri zachovaní\npatričnej ostražitosti ťažko rozpoznateľné, ktoré môže byť prípadne aj následkom nesprávnej inštalácie\nplomby a pod.\n10. Ako uviedol na záver krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku, skutočnosť znaleckého\nposudku v danom prípade neumožňuje jednoznačné zodpovedanie všetkých otázok majúcich vplyv\nna zodpovednosť žalobcu a vytvorenie úsudku o tom, aký zaisťovací prvok plomby bol odstránený, z\nkoľkých zaisťovacích prvkov, či jeho odstránenie bez ďalšieho umožňuje nepozorovateľné odstránenie\nplomby (podľa posudku znalec síce plombu demontoval pri použití pomerne malej sily, ale pri demontáži\nplombu poškodil) a tým aj vstup do meradla a ovplyvnenie jeho činnosti, či išlo o nedostatok plomby\nviditeľný bez použitia špeciálnych prostriedkov pozorovania, aký mohol byť mechanizmus odstránenie\nzaisťovacieho prvku plomby, či tento jej nedostatok mal znaky úmyselného zásahu alebo môže byť\nnásledkom nesprávnej inštalácie plomby, či dokonca následkom výrobnej vady, ktorá sa prejavila až po\ninštalácii a podobne. Konštatoval, že na základe optického skúmania mohol predpokladať, že sporný\nodtlačok čeľuste plombovacích klieští a kontrolný odtlačok mohli byť vytvorené čeľusťou toho istého\nnástroja.\n11. Rozsudok napadol sťažovateľ kasačnou sťažnosťou z dôvodu, že krajský súd pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.)\na tiež tým, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. k) S.s.p.).\n\n12. Namietal, že krajský súd vydal čo do výroku rozhodnutia totožné rozhodnutia, avšak s rôznymi\nodôvodneniami v skutkovo podobných prípadoch - neoprávnený odber plynu. V tomto predmetnom\nprípade už krajský súd nedôvodí, že hlavným dôvodom na zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci\nžalovanému na ďalšie konanie je možná subjektívna zodpovednosť účastníkov konania, ktorú žalovaný\nnapádal vo svojich predchádzajúcich kasačných sťažnostiach - napr. voči rozsudku Krajského súdu v\nTrnave sp. zn. 44Sa/12/2016-29. Argumentoval tým, že žalobcovi bola uložená pokuta na základe §\n82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z., pričom podľa názoru súdu uvedený paragraf neukladá\núčastníkovi konania neodoberať neoprávnene plyn.\n13. Sťažovateľ uviedol, že § 91 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. taxatívne uvádza § 82, pričom\nodkazuje na celý paragraf, preto nemožno súhlasiť so záverom, že iba nesplnenie následnej povinnosti\n(podľa § 82 ods. 2) možno vnímať ako porušenie § 82 v zmysle § 91 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012\nZ.z.\n14. Sťažovateľ sa nestotožnil s argumentáciou krajského súdu, že správny orgán rozhodol o porušení §\n82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. len z toho titulu, že neprejavil vôľu dostatočným spôsobom\nzisťovať skutkový stav veci, t. j. aj zavinenie odberateľa, ako zodpovednostný prvok, resp., že s\nokolnosťou zodpovednosti sa správne orgány v obsahu svojich rozhodnutí nevysporiadali. Uviedol, že v\nšetrenej veci nebolo sporné, či meradlo zaznamenáva správne, alebo či vôbec zaznamenáva spotrebu\nplynu; podstatnou otázkou bolo vyriešiť, či bol alebo nebol poškodený zabezpečovací prvok plomby\nurčeného meradla, pričom už správny orgán na prvom stupni mal skutkový stav za preukázaný na\nzáklade vykonaného znaleckého skúmania, ktorým bolo zistené poškodenie - odstránenie obidvoch\nzaisťovacích prvkov plomby určeného meradla, v dôsledku čoho bola overovacia/zabezpečovacia\nznačka mechanicky poškodená. Za takto zisteného skutkového stavu správne orgány neboli povinné\nskúmať zavinenie páchateľa správneho deliktu - žalobcu, nakoľko sa tu uplatňuje princíp objektívnej\nzodpovednosti. Obdobný prípad judikovali aj súdy: (napr. Krajský súd v Trenčíne rozhodnutím sp.\nzn. 16Cob/86/2014 z 20.05.2014; NS SR rozhodnutiami sp. zn. 1Cdo/107/2008 z 27.10.2009, sp. zn.\n3Cdo/99/2012 z 12.03.2015. Sťažovateľovi preto nie je zrejmé, kedy, akým spôsobom a na základe\nakých skutočností nastal zlom v ustálenej rozhodovacej praxi krajských súdov.\n15. Sťažovateľ v ďalšom uviedol, že v zmysle jednotnosti konania platí upravený výrok odvolacieho\norgánu, a to: „že došlo k poškodeniu - odstráneniu zaisťovacieho prvku plomby:, pričom k uvedenej\nzmene odvolací orgán pristúpil práve v dôsledku otázky zodpovednosti, keď sa odvolaciemu orgánu,\nrovnako ako prvostupňovému správnemu orgánu a orgánom činným v trestnom konaní nepodarilo\npreukázať subjektívnu zodpovednosť účastníka konania a odvolací orgán len pristúpil k zosúladeniu\nzisteného skutkového stavu s výrokom vydaného rozhodnutia.\n16. Sťažovateľ konštatoval, že pri odôvodňovaní výšky sankcie zohľadnil spôsob spáchania iného\nsprávneho deliktu (v rámci dostupných možností), čas trvania porušenia povinnosti, závažnosť a\nmožný následok porušenia povinnosti (aspoň v určitom rozsahu); tiež poukázal na objektívny charakter\nkonštrukcie zodpovednosti za spáchaný iný správny delikt a samotné zjavné nedodržanie zákazu\nustanovené v zákone č. 251/2012 Z.z. Zároveň pri zdôvodňovaní výšky postihu pri tomto druhu iného\nsprávneho deliktu mal za nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že jeho skutková podstata umožňuje pod\npredmetné ustanovenie zákona subsumovať viacero druhov konaní, avšak presný priebeh a charakter\nskutku je časovo nezistiteľný z objektívnych príčin. Tak tomu bolo aj v šetrenom prípade, keď správny\norgán na prvom stupni, ani sám sťažovateľ nedisponovali presným priebehom skutku, ktorým došlo k\nnaplneniu skutkovej podstaty § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z.\n17. Sťažovateľ uviedol, že aj napriek prekážkam spočívajúcim v objektívnych dôvodoch a nie v\nnedbalosti a zanedbaní povinnosti presne zistiť skutkový stav veci, zotrváva na svojom názore, že\nžalobca sa dopustil iného správneho deliktu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 215/2012 Z.z., a\npreto musí niesť za takéto porušenie povinnosti následky. Predmetný zákon sa pritom riadi princípom,\nna základe ktorého sťažovateľ uloží pokutu v každom prípade porušenia povinnosti. Preto sťažovateľ\npoukázal na možnosť krajského súdu využiť moderačné právo v zmysle § 198 ods. 1 písm. a) S.s.p.\n18. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že dôvody kasačnej sťažnosti nie sú vymedzené\nv súlade s § 440 ods. 2 S.s.p., pretože z kasačnej sťažnosti nie je možné zistiť, v čom spočíva\n\nnesprávnosť právneho posúdenia správneho súdu. Kasačná sťažnosť tiež nie je ničím odôvodnená v\ntom smere, prečo by malo dôjsť podľa sťažovateľa k nesprávnemu právnemu posúdeniu § 191 ods. 1\npísm. d) a e) S.s.p. zo strany správneho súdu. Napadnuté rozhodnutie krajského súdu považoval za\nsprávne, a to aj vo výroku a aj v jeho odôvodnení.\n19. Poznamenal, že zo znenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. vyplýva, že tento pokrýva\nvýsledok konania (bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii), a nie konanie samotné.\nLen v prípade, ak by toto ustanovenie pokrývalo samotné konanie, ktoré by bolo týmto ustanovením\nzakázané, len v tomto prípade by bolo možné hovoriť o tom, že došlo k porušeniu takéhoto zákazu a\ntým k porušeniu povinnosti, za ktoré možno uložiť pokutu. Samotné konanie porušujúce zabezpečenie\nproti neoprávnenej manipulácii je zakázané, a tým protiprávne, nie ustanovením § 82 ods. 1 písm. d)\nzákona č. 251/2012 Z.z., ale ustanovením § 76 ods. 11 tohto zákona, v ktorom je uvedený jasný odkaz\nakéhokoľvek zásahu odberateľa do meradla, pričom porušením tohto zákazu je naplnená skutková\npodstata správneho deliktu podľa § 91 ods. 1 písm. c) zákona č. 251/2012 Z.z.\n20. Žalobca uviedol, že je otázkou právneho posúdenia, či konanie porušujúce zabezpečenie proti\nneoprávnenej manipulácii je priestupkom podľa § 50 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení\nneskorších predpisov alebo správnym deliktom podľa § 91 ods. 1 písm. c) v spojení s § 76 ods. 11\nzákona č. 251/2012 Z.z. Podľa názoru žalobcu, ak sa odberateľ dopustí takéhoto konania, ide o správny\ndelikt, a ak sa takéhoto konania dopustí iná osoba ako odberateľ, ide o priestupok. V každom prípade\nbude dôležité zistiť, kto sa uvedeného konania dopustil. Podľa jeho názoru sa má vo veci uplatňovať\nprincíp subjektívnej zodpovednosti, t. j. správny orgán musí skúmať zavinenie.\n21. Konštatoval, že zmenou prvostupňového rozhodnutia, ktorú vykonal žalovaný, pričom túto zmenu\nnijakým spôsobom nezohľadnil vo výške pokuty, došlo podľa názoru žalobcu k porušeniu totožnosti\nskutku. Z formulácie skutku musí byť zrejmé naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty správneho\ndeliktu.\n22. Žalobca vyjadril súhlas so záverom správneho súdu, podľa ktorého žalovaný nedostatočne zistil\nskutkový stav veci. Svoje rozhodnutie oprel o jediný dôkaz - znalecký posudok č. 167/PL-2014 zo\ndňa 24.03.2014, ktorý nebol vypracovaný znalcom ustanoveným sťažovateľom podľa § 36 Správneho\nporiadku, ale jedná sa o znalecký posudok objednaný (ešte pred správnym konaním) obchodnou\nspoločnosťou SPP - distribúcia, a.s. pre jej iné potreby. Žalobca nemal možnosť participovať na\nznaleckom dokazovaní, nemal možnosť klásť znalcovi otázky a rovnako aj sťažovateľ žiadnym\nspôsobom neparticipoval na znaleckom dokazovaní. Sťažovateľ však závery znalca uvedené v\nznaleckom posudku nekriticky bez ďalšieho prevzal a postavil na nich svoje rozhodnutie.\n23. Uviedol, že trvá na tom, že sťažovateľ pri ukladaní pokuty postupoval v rozpore s § 91 ods. 5\nzákona č. 251/2012 Z.z., pretože výšku pokuty smerom ku kritériám uvedeným v tomto ustanovení riadne\nneodôvodnil. Absencia zdôvodnenia uvedených kritérií pre výšku uloženej pokuty v prípade, keď zákon\npripúšťa rozpätie sankcie, je podľa žalobcu dôvodom pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu pre\njeho nepreskúmateľnosť. Žalobca dodal, že ak by sa pripustil svojvoľný a arbitrárny prístup sťažovateľa,\npodľa ktorého adresátovi rozhodnutia nemusia byť presne známe dôvody uloženia konkrétnej výšky\npokuty, popreli by sa princípy právneho štátu a rezignovalo by sa na povinnosť vyžadovať od správneho\norgánu plnenie jeho základných povinností vyplývajúcich z jeho postavenia.\n24. Taktiež mal za to, že nie je naplnený kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p., a to najmä\nz toho dôvodu, že ustálená rozhodovacia prax kasačného súdu týkajúca sa znakov správneho deliktu\npodľa § 91 ods. 1 písm. d) bod 5 v spojení s § 82 zákona č. 251/2012 Z.z. neexistuje, a preto sa od\nnej správny súd ani nemohol odkloniť.\n25. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby kasačnú sťažnosť\nzamietol a priznal žalobcovi voči sťažovateľovi právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.\n26. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§\n\n442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú\nsťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.)\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11. decembra 2019 (§ 137\nods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.)\n27. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil rozhodnutie sťažovateľa,\nktorým sťažovateľ v časti zmenil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvej inštancie, a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky\nako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom\nv rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie sťažovateľa a orgánu verejnej správy\nprvej inštancie, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nPodľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona č. 251/2012 Z.z., neoprávneným odberom plynu je odber meraný\nurčeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo\nurčeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.\nPodľa § 91 ods. 1 písm. d/ bod 5 zákona, inšpekcia uloží pokutu držiteľovi povolenia alebo inej osobe\nvo výške od 100 eur do 30 000 eur za porušenie povinností podľa § 35 ods. 2 písm. b) až h), § 36 ods.\n2 písm. a) až e), § 39, § 42, § 46, § 70 ods. 2 písm. b), d), e), § 71 ods. 2 písm. b), d), § 72, § 77 ods.\n1, 3, § 82, § 89 ods. 1 písm. e) a § 96 ods. 24 a 27.\n28. Sťažovateľ podanie kasačnej sťažnosti odôvodnil tým, že z ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d)\nzákona č. 251/2012 Z.z. vyplýva objektívna zodpovednosť účastníkov konania. Mal za jednoznačné, že\nv zmysle ustanovenia § 91 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. má sťažovateľ vykonávať dozor nad\ndodržiavaním povinností a oprávnení vyplývajúcich z celého ustanovenia § 82 zákona č. 251/2012 Z.z.\nS poukazom na stanovenú objektívnu zodpovednosť žalobcu za spáchaný správny delikt mal za to, že\nnebol povinný skúmať zavinenie. Dal do pozornosti, že v zmysle jednotnosti konania pristúpil k zmene\nvýroku prvoinštančného správneho rozhodnutia z dôvodu zosúladenia zisteného skutkového stavu s\nvýrokom rozhodnutia. Odôvodnenie výšky pokuty mal za dostatočné s tým, že pokiaľ považoval krajský\nsúd odôvodnenie výšky pokuty za nedostatočné vo vzťahu k zákonným kritériám pre určenie jej výšky,\nmal možnosť využiť moderačné právo v zmysle § 198 ods. 1 písm. a) S.s.p.\n29. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru o vecnej správnosti rozhodnutia\nkrajského súdu, aj keď sa s dôvodmi jeho rozhodnutia nestotožnil v celom rozsahu.\n30. V prvom rade kasačný súd dáva do pozornosti, že z ustanovenia § 91 ods. 1 písm. d) bod 5\nzákona č. 251/2012 Z.z. vyplýva, že inšpekcia uloží obligatórne pokutu držiteľovi povolenia alebo inej\nosobe (v danom prípade žalobcovi) za porušenie povinností, ktoré vyplývajú z taxatívne uvedených\nustanovení tohto zákona, okrem iného aj vo vzťahu k ustanoveniu § 82. Z predmetného ustanovenia\n§ 82 ods.1 vyplývajú definície neoprávneného odberu, z ktorých je možné vyvodiť, o aký odber musí\nísť, aby bol neoprávnený. Ako vyplýva z § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2015 Z.z., neoprávneným\nodberom plynu je odber, ktorý musí spĺňať dve podmienky; prvou je odber meraný určeným meradlom a\ndruhou je, že pôjde o meradlo, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.\nNa sankcionovanie tohto neoprávneného odberu stačí splnenie týchto dvoch podmienok s tým, že\nzodpovednosť nesie odberateľ (žalobca), pričom zákon nevyžaduje priamo jeho zavinenie. Sťažovateľ\ntak správne vyhodnotil, že v danom prípade pôjde o objektívnu zodpovednosť, preto nie je podstatné, či\ndošlo k porušeniu zabezpečenia určeného meradla úmyselným alebo nedbanlivostným konaním, resp.\nkto konkrétne porušil predmetné zabezpečenie; zodpovednosť nesie odberateľ plynu. Uvedené vyplýva\nz rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 12. marca 2015, sp. zn. 3Cdo 99/2012, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6Asan 19/2017). Na základe uvedeného nemohol kasačný súd súhlasiť s názorom\nkrajského súdu, že orgány verejnej správy postupovali nesprávne, keď sa nezaoberali skutočnosťou, či\nk neoprávnenému odberu malo dôjsť úmyselným alebo neúmyselným konaním žalobcu, keď v prípade\nobjektívnej zodpovednosti sa zavinenie neskúma. K uvedenému však kasačný súd uvádza, kto, kedy\n\na akým spôsobom porušil zabezpečovaciu značku plynomeru, resp. ako došlo k danému porušeniu je\nnutné vziať do úvahy pri určovaní výšky pokuty.\n31. Kasačný súd zároveň nesúhlasí s tou časťou odôvodnenia rozsudku krajského súdu, v ktorej\nkrajský súd konštatoval, že sťažovateľ tak ako aj prvoinštančný orgán verejnej správy neozrejmil spôsob\naplikácie ustanovení § 82 ods.1 písm. d) a § 91 ods. 1 písm. d) bod 5 zákona č. 251/2012 Z.z. Ak\nby zákonodarca nemal v úmysle sankcionovať aj ustanovenie § 82 ods.1 zákona č. 251/2012 Z.z., ale\nvýlučne len ustanovenie § 82 ods. 2, bol by to výslovne vymedzil v ustanovení § 91 ods. 1 písm. d)\nbod 5. Súčasne má kasačný súd za to, že vylúčenie možnosti sťažovateľa sankcionovať páchateľov\nsprávnych deliktov len z dôvodu , že ustanovenie § 82 ods. 1 zákona nie je výslovne formulované ako\npovinnosť, by odporovalo zásadám právneho štátu, v ktorom nie je možné akceptovať a ponechať bez\ntrestu protispoločenské konanie, akým neoprávnený odber plynu bez pochýb je.\n32. Vo vzťahu k odôvodneniu výšky pokuty, ktorú považuje sťažovateľ za dostatočne odôvodnenú\nv rámci toho, že nie je možné presne uviesť priebeh skutku, musí kasačný súd vyzdvihnúť právny\nnázor krajského súdu uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z obsahu prvoinštančného a\ndruhoinštančného správneho rozhodnutia nie je možné dostatočne vyvodiť, prečo bola žalobcovi\nuložená práve pokuta vo výške 1 500 eur, prečo nie menej, resp. viac.\n33. Pri preskúmavaní rozhodnutia, ktoré vydal orgán verejnej správy na základe zákonom povolenej\nsprávnej úvahy, správny súd preskúmava, iba či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk\nustanovených Správnym súdnym poriadkom s tým, že nie sú dotknuté ustanovenia o sankčnej\nmoderácii. Avšak neznamená to, že orgán verejnej správy by nemal dostatočne odôvodniť použitú\nsprávnu úvahu pri ukladaní výšky sankcie, najmä ak ukladá sankciu v určitom zákonom stanovenom\nrozpätí, v danom prípade od 100 eur do 30 000 eur. Zároveň musí byť z rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy zrejmá jeho správna úvaha pri aplikácii právnych predpisov (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku).\n34. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru o nedostatočnom odôvodnení\nrozhodnutia sťažovateľa a prvoinštančného správneho rozhodnutia v súvislosti s výškou uloženej\nsankcie, keď konajúce orgány verejnej správy síce tvrdili, že pri určovaní výšky pokuty zohľadnili\nzávažnosť porušenia protiprávneho konania a jeho následok, ktorým bola spôsobená škoda vlastníkovi\na prevádzkovateľovi distribučnej siete, a preto žalobcovi uložili pokutu na dolnej hranici zákonom\nstanovenej sadzby, no súčasne výšku uloženej pokuty stanovili na sumu 1 500 eur zo zákonom\nstanoveného rozpätia od 100 eur do 30 000 eur. Kasačnému súdu nie je zrejmé, prečo sa orgány verejnej\nsprávy domnievali, že uložená pokuta predstavuje dolnú hranicu zo zákonom stanovenej sadzby, keď\nuložená pokuta 15-násobne prevyšuje skutočnú dolnú hranicu (100 eur). Rovnako zostalo pre kasačný\nsúd neznáme, ako mohli orgány verejnej správy uložiť žalobcovi pokutu vo výške 1 500 eur, keď sami\nuviedli, že pri určení výšky pokuty prihliadali v zmysle ustanovenia § 91 ods. 5 zákona najmä na\nzávažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinnosti, teda museli prihliadnuť okrem\niného na skutočnosti, že\n- orgán verejnej správy prvej inštancie rovnako ako sťažovateľ a ako orgány činné v trestnom konaní\nnepreukázali, že práve žalobca bol osobou, ktorá vykonala neoprávnený zásah do overovacej a\nzabezpečovacej značky plynomeru tým spôsobom, že boli poškodené - odstránené oba zaisťovacie\nprvky plomby,\n- k porušeniu plomby určeného meradla mohlo vzhľadom na bod 1 dôjsť aj konaním inej osoby ako osoby\nžalobcu, pričom nebolo vylúčené, že porušenie mohlo byť spôsobené aj inými vplyvmi ako napríklad\nvplyvom počasia, plynutím času či inou okolnosťou,\n- nebol preukázaný vznik škody prevádzkovateľom distribučnej siete spojený s neoprávneným odberom\nplynu,\n- predmetné meradlo sa nachádza na verejne prístupnom mieste.\n35. Kasačný súd považoval za dôvodnú aj námietku žalobcu, že hoci sťažovateľ zmenil výrok\nrozhodnutia prvoinštančného správneho orgánu práve vzhľadom na skutočnosť, že nebolo preukázané\npoškodenie predmetného meradla žalobcom ako odberateľom, túto okolnosť pri výške pokuty nijako\nnezohľadnil. Je predsa rozdiel, či je ukladaná pokuta odberateľovi, ktorý preukázateľne sám poškodil\nmeradlo, alebo sa ukladá pokuta odberateľovi, ktorému nebol preukázaný zásah do meradla, ktoré je\nnavyše umiestnené na verejne prístupnom mieste, čo zohľadňuje aj sám zákonodarca pri určení výšky\nškody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (§ 82 ods. 4 zákona).\n\n36. Vzhľadom na uvedené nemohol kasačný súd postupovať inak, ako súhlasiť so záverom prijatým\nkrajským súdom v napadnutom rozhodnutí o nedostatku odôvodnenia výšky uloženej pokuty s tým,\nže napadnuté rozhodnutie sťažovateľa v spojení s prvoinštančným rozhodnutím je aj podľa názoru\nkasačného súdu v uvedenom smere v rozpore so zákonom.\n37. Krajský súd pristúpil k zrušeniu rozhodnutia sťažovateľa z dôvodu, že bolo nepreskúmateľné\npre nedostatok dôvod, ako aj z dôvodu, že zistenie skutkového stavu bolo nepostačujúce na riadne\nposúdenie veci. Kasačný súd sa stotožňuje s uvedeným tvrdením krajského súdu v tom smere, že\nsamotný sťažovateľ uviedol, že nebolo možné zistiť, ako presne prebiehal skutok, čo malo vplyv na\nodôvodnenie výšky pokuty a svoju úvahu oprel len o znalecký posudok, ktorý bol spochybňovaný\nžalobcom. Aj napriek tomu, že v danom prípade išlo o objektívnu zodpovednosť, pokiaľ sa nepreukáže,\nže zabezpečenie meradla plynu bolo poškodené žalobcom, bude úlohou orgánu verejnej správy zvážiť\nuloženie sankcie ozaj na spodnej hranici, ktorú zákonodarca určil sumou 100 eur.\n38. Na základe vyššie uvedených skutočností, právnych úvah a citovaných zákonných ustanovení\ndospel kasačný súd k záveru, že je potrebné kasačnú sťažnosť zamietnuť (§ 461 S.s.p.), nakoľko v\nrozhodnutí sťažovateľa došlo k takým pochybeniam, ktoré odôvodňujú záver krajského súdu o potrebe\njeho zrušenia, na ktoré musel kasačný súd prihliadať.\n39. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žalobcovi\nvzhľadom na jeho úspech v konaní priznal nárok na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 1 S.\ns. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.).\n40. Senát najvyššieho súdu prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}