{"guid": "da9f17c1-ba62-4d1f-bfac-0e13eed13400:0b2c1142-0984-479f-8920-892af55f9cdb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2016200308.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/73/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/73/2018 z 25. 9. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. septembra 2019, sp. zn. 7Sžsk/73/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:2016200308.1", "identifikacne_cislo": "2016200308", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2019-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-18.odsek-8", "nazov": "§ 18 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-18.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "nazov": "§ 46 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-18.odsek-11", "nazov": "§ 18 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-18.odsek-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47", "nazov": "§ 47 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447", "nazov": "zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/447-2008"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32.odsek-3", "nazov": "§ 32 ods. 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32.odsek-2", "nazov": "§ 32 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-55.odsek-5", "nazov": "§ 55 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-55.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-55"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32.odsek-1", "nazov": "§ 32 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-55.odsek-3", "nazov": "§ 55 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-55.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-55"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/447#paragraf-18", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-46", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-32", "/SK/ZZ/2008/447#paragraf-55", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0b2c1142-0984-479f-8920-892af55f9cdb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2016200308.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:2016200308.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:2016200308.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/73/2018\n2016200308\n25. 09. 2019\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2019:2016200308.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobkyne:\nMgr. J. N., narodená XX. T. XXXX, bytom v A., B. Č.. XX, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych\nvecí a rodiny, Odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, so sídlom\nv Bratislave, Špitálska č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 29.\nmarca 2016, Číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2016/3086/Pu, o kasačnej sťažnosti žalovaného\nproti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 30. marca 2017, č.k. 14S/31/2016-41, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 30. marca 2017, č.k.\n14S/31/2016-41, v časti preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 8. augusta 2016, Číslo: UPS/\nUS1/SSVOPPKPC2/SOC/2016/8503, z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného vo zvyšnej časti z a m i e t a .\nŽalobkyňa má nárok na náhradu trov kasačného konania voči žalovanému v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 191\nods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil napadnuté\nrozhodnutie žalovaného z 29. marca 2016, Číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2016/3086/Pu, v\nspojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava\nz 19. januára 2016, Č.sp.: TT1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2016/32669, a rozhodnutie žalovaného z 8.\naugusta 2016, Číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2016/8503, a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie. Žalovaný napadnutým rozhodnutím z 29. marca 2016 zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil\nprvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava z 19. januára 2016, Č.sp.:\nTT1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2016/32669, ktorým podľa § 38 ods. 1 písm. a/ zákona č. 447/2008 Z.z.\no peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“) a § 30 ods. 1 písm. d/ zákona\nč. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) zastavil konanie vo veci žiadosti žalobkyne o poskytnutie peňažného\npríspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, ktorú podala 9. novembra 2015.\nĎalším krajským súdom zrušeným rozhodnutím z 8. augusta 2016 žalovaný zrušil prvostupňové správne\nrozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava z 15. júna 2016, Číslo: TT1/OPPNKŤZPAPČ/\nSOC/2016/37939, ktorým bolo zastavené konanie vo veci žiadosti žalobkyne o poskytnutie peňažného\npríspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, ktorú podala 29. apríla 2016.\n\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách § 18 ods. 7 a 11, § 55 ods. 1 - 6, 10 - 15 zákona č. 447/2008 Z.z., § 32 ods. 1 - 3 Správneho\nporiadku a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej\nsprávnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe\npodľa Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť.\n3. Krajský súd mal preukázané, že prvostupňový správny orgán v súvislosti s uplatnenou žiadosťou\nžalobkyne o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne\nstravovanie z 9. novembra 2015 túto pod hrozbou zastavenia konania vyzval (výzva z 9. decembra\n2015, č. TT1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2015/41102) na predloženie dokladu o príjme manžela za rok 2014,\na to do 30 dní od doručenia výzvy. Na túto výzvu reagovala žalobkyňa listom z 28. decembra 2015,\nv ktorom uviedla, že s manželom nežije v spoločnej domácnosti, sú v rozvodovom konaní, a preto\nnemôže požadovaný doklad zaslať. Prvostupňový správny orgán na základe tejto skutočnosti konanie\nzastavil, pričom žalovaný ako druhostupňový správny orgán toto rozhodnutie potvrdil. Krajský súd k\nzáveru, že rozhodnutie žalovaného i vo vzťahu k rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu je\nzmätočné, pretože žalovaný ako druhostupňový správny orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie z\niného dôvodu, respektíve v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na iné skutočnosti, ktoré mohla\nžalobkyňa predložiť na preukázanie relevantnosti svojej žiadosti, keď prvostupňový správny orgán sa\nnezaoberal skutočnosťou, či žalobkyňa v r. 2014 žila so svojim manželom U. N. v spoločnej domácnosti.\nPrvostupňový správny orgán zastavil konanie z dôvodu, že žalobkyňa nepredložila správnemu orgánu\npotvrdenie o príjme svojho manžela za r. 2014. Naproti tomu druhostupňový správny orgán, t.j. žalovaný\nv odôvodnení svojho rozhodnutia na poslednej strane uvádza, že pokiaľ účastníčka poukazuje na\nskutočnosť, že s manželom nežije v spoločnej domácnosti a od januára 2015 je v rozvodom konaní,\na preto nevie príjem manžela za rozhodné obdobie predložiť, bola by táto skutočnosť relevantným\ndôkazom len v prípade, že by žalobkyňa skutočnosť, že nežila v r. 2014 s U. N., so svojim manželom v\nspoločnej domácnosti, preukázala relevantným dôkazom. Z uvedeného teda vyplýva, že prvostupňový\nsprávny orgán vôbec nespomenul túto skutočnosť, teda že žalobkyňa môže oprávnenosť svojho nároku\npreukázať aj inými skutočnosťami, a to dokladom o tom, že s manželom nežila v r. 2014 v spoločnej\ndomácnosti. Zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že U. N. (manžel žalobkyne) sa nezdržiava\nv mieste svojho dlhodobo uvádzaného bydliska, nezdržiava sa ani v mieste sídla spoločnosti, ktorej\nje konateľom, a preto žalobkyňa nemala akýmkoľvek spôsobom možnosť doložiť doklad o príjme jej\nmanžela, keďže je zrejmé, že s ním nežila v čase podania žiadosti v spoločnej domácnosti. Pokiaľ\nžalovaný ako druhostupňový správny orgán žiadal, respektíve poukázal, že žalobkyňa mohla pre účely\nžiadosti doložiť doklad o tom, že nežije s manželom v spoločnej domácnosti, hoci doposiaľ, respektíve\nv čase rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu nebolo manželstvo rozvedené, bol žalovaný\npovinný uviesť, aký doklad má žalobkyňa doložiť, či sa má jednať o potvrdenie z matriky, respektíve\npotvrdenie zo súdu, na ktorom prebieha rozvodové konanie a pod.\n4. Krajský súd ďalej konštatoval, že v spisovom materiáli sa nachádza ďalšie rozhodnutie\nžalovaného z 8. augusta 2016, Číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2016/8503, ktorým žalovaný zrušil\nsvoje rozhodnutie z 29. marca 2016, č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2016/3086/Pu, ako aj jeho\npredchádzajúce prvostupňové správne rozhodnutie z 19. januára 2016, číslo: TT1/OPPNKŤZPAPČ/\nSOC/2016/32669, a vydal nové rozhodnutie zo 7. októbra 2016, č. TT1/OPPNKŤZPAPČ/\nSOC/2016/37939, ktorým priznal žalobkyni peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na\ndiétne stravovanie mesačne vo výške 18,56% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu,\nustanovenú v § 2 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov pre choroby a poruchy uvedené v prílohe č. 5, v prvej skupine,\ns účinnosťou od 1. apríla 2016.\n5. Krajský súd dodal, že z nového rozhodnutia, ktorým bolo vyhovené žiadosti žalobkyne o priznanie\npríspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie vyplýva, že žalovaná rozhodla o\npriznaní tejto kompenzácie na základe žiadosti žalobkyne z 29. apríla 2016 a nie na základe žiadosti od\n9. novembra 2015, ktorá bola podaná žalobkyňou. Preto z dôvodu zachovania právnej čistoty pristúpil\nk zrušeniu napadnutého rozhodnutia žalovaného z 29. marca 2016, č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/\nSOC/2016/3086/Pu, v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím z 19. januára 2016. Rovnako\nzrušil rozhodnutie žalovaného z 8. augusta 2016, č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2016/8503, pričom\nponechal v platnosti rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo 7. októbra 2016, č. TT1/\n\nOPPNKŤZPAPČ/SOC/2016/37939, ktorým bol žalobkyni priznaný kompenzačný príspevok od 1. apríla\n2016, na základe jej žiadosti z 29. apríla 2016 s tým, že úlohou žalovaného, respektíve prvostupňového\nsprávneho orgánu bude rozhodnúť o žiadosti žalobkyne podanej dňa 9. novembra 2015, a to o\nkompenzácii zvýšených výdavkov na diétne stravovanie od podania tejto žiadosti do 1. apríla 2016,\nodkedy bola žalobkyni kompenzácia priznaná.\n6. Vzhľadom na tieto dôvody, krajský súd pristúpil k zrušeniu vyššie uvedených rozhodnutí pre\nnezrozumiteľnosť, nakoľko pri vydávaní nového rozhodnutia, ktorým žalovaný vyhovel novej žiadosti\nžalobkyne z 29. apríla 2016 postačilo vyhlásenie žalobkyne, že nežije s manželom v spoločnej\ndomácnosti od januára 2015 a nie je zrejmé, prečo takéto vyhlásenie žalobkyňa nemohla predložiť v\nkonaní o žiadosti z 9. novembra 2015 bez toho, aby jej bolo konanie zastavené.\n7. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že procesne úspešnej žalobkyni trovy konania nepriznal,\nnakoľko jej žiadne nevznikli, respektíve si žiadne trovy neuplatnila.\nII.\n8. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n9. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a tiež, že sa odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP).\n10. Podľa žalovaného nesprávne právne posúdenie vychádza z konštatovania krajského súdu, že\nrozhodnutie žalovaného z 29. marca 2016 vo vzťahu k rozhodnutiu úradu z 19. januára 2016 je\nzmätočné, pretože svojím rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie z iného dôvodu, respektíve\nv odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na iné skutočnosti, ktoré mohla žalobkyňa predložiť na\npreukázanie svojej žiadosti. Žalovaný bol povinný v rozhodnutí uviesť, aký doklad má žalobkyňa doložiť\npre objasnenie skutočnosti, že nežije s manželom v spoločnej domácnosti. Krajský súd ďalej uvádzal,\nže žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a úradu práce je potrebné zrušiť aj z toho dôvodu, že\nsíce žalovaný zrušil svoje rozhodnutie z 29. marca 2016 v spojení s rozhodnutím úradu práce z 19.\njanuára 2016 a vo veci bolo vydané nové rozhodnutie, avšak nevysporiadal sa obdobím, ktoré nastalo\npo podaní prvej žiadosti, t.j. 9. novembra 2015, a preto z dôvodu právnej istoty je potrebné rozhodnúť o\nžiadosti žalobkyne podanej 9. novembra 2015, a to od podania žiadosti do 1. apríla 2016, odkedy bola\nkompenzácia priznaná. Žalovaný ďalej poukázal na konštatovanie krajského súdu, že pri vydaní nového\nrozhodnutia, ktorým bolo vyhovené žiadosti žalobkyne z 29. apríla 2016 a bol jej priznaný peňažný\npríspevok postačilo vyhlásenie, že nežije s manželom v spoločnej domácnosti od januára 2015 a nie\nje mu zrejmé, prečo takéto vyhlásenie nemohla žalobkyňa predložiť v konaní o žiadosti z 9. novembra\n2015 bez toho, aby bolo konanie zastavené.\n11. Žalovaný v kontexte krajským súdom uvedeného poukázal na to, že ako odvolací správny orgán\npotvrdil prvostupňové rozhodnutie z 19. januára 2016, ktorým úrad práce zastavil konanie vo veci\npriznania peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie. Dôvodom\nbola skutočnosť, že žalobkyňa v stanovenej lehote úradom práce neodstránila nedostatky svojho\npodania (žiadosti), t.j. nepredložila doklad o príjme spoločne posudzovanej osoby - manžela za rozhodné\nobdobie roku 2014. K tomu žalovaný uviedol, že fyzická osoba je povinná preukázať skutočnosti\nrozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, pričom každá žiadosť o peňažný\npríspevok musí obsahovať zákonom predpísané náležitosti. Jednou z nich je aj potvrdenie o príjme\nza predchádzajúci rok pred podaním žiadosti a potvrdenie o príjme fyzických osôb, ktorých príjmy\nsa spoločne posudzujú s jej príjmom. Na základe listinných dokladov, ako aj na základe vyjadrenia\nžalobkyne, v roku 2014 žila v spoločnej domácnosti s manželom; zo spoločnej domácnosti odišla\nzačiatkom roka 2015 z toho dôvodu nie je možné zohľadniť čestné vyhlásenie, v ktorom vyhlasuje\nskutočnosť, že s manželom v roku 2014 nežila. Preto žalobkyňa bola v zmysle § 18 ods. 8 zákona\nč. 447/2008 Z.z. povinná za rok 2014 predložiť svoj príjem ako aj príjem manžela ako spoločne\nposudzovanej osoby. Keďže žalobkyňa príjem manžela na výzvu úradu práce nepredložila a napriek\nposkytnutej súčinnosti v predmetnej veci nebol úspešný ani úrad práce, bolo konanie vo veci žiadosti\no peňažný príspevok zastavené. Podmienky pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu\nsú upravené v zákone č. 447/2008 Z.z., pričom zákon neupravuje inštitút odstránenia tvrdosti zákona.\n\nNásledne dňa 29. apríla 2016 žalobkyňa podala novú žiadosť s tým, že v takom prípade sa zisťoval\npriemerný mesačný príjem za kalendárny rok 2015. Žalobkyňa pre nezhody s manželom začiatkom roku\n2015 odišla s mal. dcérou zo spoločného bydliska, zmenila miesto trvalého bydliska a podala návrh na\nrozvod manželstva. Vzhľadom na to, že s manželom teda nežila v spoločnej domácnosti v roku 2015,\núrad práce zohľadnil namiesto dôkazu čestné vyhlásenie o tom, že od januára 2015 nežije s manželom\nv spoločnej domácnosti.\n12. Žalovaný ďalej uviedol, že rozhodnutím z 8. augusta 2016 zrušil rozhodnutie z 15. júna 2016, t.j.\nnezrušil rozhodnutie z 29. marca 2016 v spojení s rozhodnutím z 19. januára 2016 ako mylne uvádza\nkrajský súd.\n13. Ku konštatovaniu krajského súdu o nevysporiadaní sa s obdobím, ktoré nastalo po podaní žiadosti\nžalobkyne 9. novembra 2015 do 1. apríla 2016 žalovaný uviedol, že konanie o priznaní peňažného\npríspevku na kompenzáciu sa začína na základe žiadosti fyzickej osoby. Z dôvodu, že o predchádzajúcej\nžiadosti žalobkyne z 9. novembra 2015 bolo rozhodnutím žalovaného z 29. marca 2016 právoplatne\nrozhodnuté, nárok na peňažný príspevok bol opakovane posudzovaný od času, kedy žalobkyňa podala\nnovú žiadosť, t.j. od 29. apríla 2016 s tým, že peňažný príspevok na kompenzáciu sa prizná a vypláca\nod prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom začalo konanie o peňažnom príspevku, teda v tomto\nprípade od 1. apríla 2016.\n14. Odklon od ustálenej rozhodovacej praxe žalovaný odôvodnil poukazom na rozhodnutia zverejnené\nv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky,\npodľa ktorých cit.:\n„Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu\nprivodiť vecné iní výhodnejšie postavenie pre účastníka.“ (6/2003, rozhodnutie č. 122)\n„Ak žalobkyňa nevyvrátila hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený\nsprávnymi orgánmi, za takýchto skutkových okolností nie je dôvod, aby správny súd zrušil žalobou\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu.“ (5/2016, rozhodnutie č. 39).\n15. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že\nžalobu žalobkyne zamieta, alebo rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nIII.\n16. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného vyjadrila podaním z 9. júla 2017.\n17. Nestotožnila sa s tým, že by neposkytla potrebné údaje prvostupňovému správnemu orgánu. V\nrámci možností predložila doklady za rok 2014. Bez súhlasu bývalého manžela inštitúcie neposkytujú\ninformácie fyzickým osobám, ale len orgánom, ktoré vo veci konajú; neboli zistené pri šetrení iné\nskutočnosti ako žalobkyňa predložila. Pokiaľ žalobkyňa predložila čestné vyhlásenie, že v roku 2015\nnežila v spoločnej domácnosti s bývalým manželom, sledovali sa príjmy za rok 2015. Aký doklad\nžalobkyňa mala predložiť nie je uvedené v kasačnej sťažnosti. Pri opakovane podanej žiadosti o\nposkytnutie peňažného príspevku jej bolo vyhovené a bolo postačujúce čestné vyhlásenie. Pri prvom\npodaní žiadosti sa touto skutočnosťou nikto nezaoberal a skúmal sa len príjem za rok 2014, ktorý\nnebol žiadny. Keby žalobkyňa bola vyzvaná k preukázaniu, či žila v spoločnej domácnosti, respektíve, či\nbývalý manžel prispieval do spoločnej domácnosti bola by predložila potvrdenie z Obvodného oddelenia\nPolicajného zboru Príbovce z 26. januára 2016, kde je uvedené, že bývalý manžel sa už dva roky\nzdržiava pre žalobkyňu na neznámom mieste. Z toho sú zrejmé i hore uvedené skutočnosti o jeho príjme\nza rok 2014, keď sa nachádza na neznámom mieste.\nIV.\n18. Vyjadrenie žalobkyne bolo doručené žalovanému dňa 19. júla 2017 na vedomie.\nV.\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu\n\npostupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť\nžalovaného nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.\n20. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n21. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n22. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n23. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach;\n24. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n25. Podľa § 199 ods. 1 písm. d/ SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nÚradu práce, sociálnych vecí a rodiny;\n26. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych\nveciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n27. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n28. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako\núčastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu\nverejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\n29. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým\nsúd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného z 29.\nmarca 2016, Číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2016/3086/Pu, a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nŽalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie\nÚradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava z 19. januára 2016, Č. sp.: TT1/OPPNKŤZPAPČ/\nSOC/2016/32669, ktorým tento podľa § 38 ods. 1 písm. a/ zákona č. 447/2008 Z.z. a § 30 ods. 1\npísm. d/ zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) zastavil konanie vo veci žiadosti žalobkyne o\nposkytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, ktorú\npodala 9. novembra 2015. Krajský súd tiež vo výroku rozsudku zrušil rozhodnutie žalovaného z 8.\naugusta 2016, Číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2016/8503, ktorým zrušil prvostupňové správne\nrozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava z 15. júna 2016, Číslo: TT1/OPPNKŤZPAPČ/\nSOC/2016/37939, ktorým bolo zastavené konanie vo veci žiadosti žalobkyne o poskytnutie peňažného\npríspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, ktorú podala 29. apríla 2016.\nA/ K súdnemu prieskumu rozhodnutia z 8. augusta 2016, Číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/\nSOC/2016/8503\n30. Podľa § 5 ods. 5 SSP konanie pred správnym súdom možno začať len na základe návrhu.\n31. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\n\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n32. Podľa § 6 ods. 2 SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o\na) správnych žalobách,\nb) správnych žalobách vo veciach správneho trestania,\nc) správnych žalobách v sociálnych veciach,\nd) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,\ne) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy,\nf) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy,\ng) žalobách vo volebných veciach,\nh) žalobách vo veciach územnej samosprávy,\ni) žalobách vo veciach politických práv,\nj) kompetenčných žalobách,\nk) návrhoch v iných veciach.\n33. Podľa § 18 ods. 1 veta pred bodkočiarkou SSP, ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci\nsúdov, konanie zastaví;\n34. Žalovaný správny orgán rozhodnutím z 8. augusta 2016, Číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/\nSOC/2016/8503 postupom podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku zrušil rozhodnutie Úradu práce,\nsociálnych vecí a rodiny Trnava z 15. júna 2016, Číslo: TT1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2016/37939, ktorým\nprvostupňový správny orgán zastavil konanie vo veci žiadosti žalobkyne o poskytnutie peňažného\npríspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie. V tomto prípade sa jednalo o\nv poradí druhé správne konanie začaté na základe žiadosti žalobkyne z 29. apríla 2016. Následne\nprvostupňový správny orgán vydal dňa 7. októbra 2016, Číslo: TT1/OPPNKŤZPaPČ/SOC/2016/37939\nrozhodnutie, ktorým žiadosti žalobkyne z 29. apríla 2016 vyhovel a priznal jej peňažný príspevok na\nkompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie od 1. apríla 2016.\n35. Predmetom konania začatého na základe podanej žaloby, vedeného na krajskom súde pod sp.zn.\n14S/31/2016 a na tunajšom súde pod sp.zn. 7Sžsk/73/2018 je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného 29. marca 2016, Číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2016/3086/Pu, ktorým žalovaný\nzamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny\nTrnava z 19. januára 2016, Č.sp.: TT1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2016/32669, ktorým tento zastavil konanie\nvo veci žiadosti žalobkyne o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na\ndiétne stravovanie, ktorú podala 9. novembra 2015.\n36. Z uvedeného je zrejmé, že sa jedná o dve samostatné správne konania, začaté na základe dvoch\nsamostatných žiadostí žalobkyne. Tvrdenie krajského súdu uvedené v bode 12 rozsudku krajského\nsúdu, že v spisovom materiáli sa nachádza rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny,\nodbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, so sídlom Špitálska 8,\nBratislava z 8. augusta 2016, Číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2016/8503, ktorým žalovaný zrušil\nsvoje rozhodnutie z 29. marca 2016, Číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2016/3086/Pu ako aj jeho\npredchádzajúce rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, odboru sociálnych vecí\na rodiny z 19. januára 2016, Č.sp.: TT1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2016/32669 a vydal nové rozhodnutie\nzo 7. októbra 2016, Číslo: TT1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2016/37939, ktorým priznal žalobkyni peňažný\npríspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, je preto nesprávne. Zároveň\nnajvyšší súd zdôrazňuje, že správne súdne konanie je ovládané výlučne dispozičným princípom, t.j., že\nsprávne súdne konanie sa začína na základe procesnej iniciatívy žalobcu. Z obsahu spisu nevyplýva,\nže by žalobkyňa žalobou napadla aj rozhodnutie z 08. augusta 2016, Číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/\nSOC/2016/8503, ktoré je navyše svojou povahou rozhodnutím procesným (pozri napríklad uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. apríla 2016, sp.zn. 7Sžso/10/2015). Za takto zisteného\nstavu je nutné konštatovať, že krajský súd nemal právomoc preskúmať zákonnosť aj tohto rozhodnutia\na pokiaľ na seba „vztiahol“ právomoc rozhodnúť o zákonnosti tohto rozhodnutia procesne pochybil. Ak\nteda konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia z 8. augusta 2016, Číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/\nSOC/2016/8503, sa na základe návrhu - žaloby žalobkyne nezačalo, podmienky pre postup podľa\nSprávneho súdneho poriadku splnené neboli. Krajský súd v tejto časti preto rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci. Najvyššiemu súdu nezostávalo potom nič iné, len rozsudok\n\nkrajského súdu v časti preskúmania zákonnosti rozhodnutia z 8. augusta 2016, Číslo: UPS/US1/\nSSVOPPKPC2/SOC/2016/8503, postupom podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP zrušiť a konanie podľa §\n18 ods. 1 SSP zastaviť, lebo konaniu a rozhodnutiu vo veci bránila neodstrániteľná prekážka konania,\nktorou je nedostatok právomoci súdu na preskúmanie rozhodnutia.\nB/ K súdnemu prieskumu rozhodnutia z 29. marca 2016, Číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/\nSOC/2016/3086/Pu\n37. Zákon č. 447/2008 Z.z. upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na\nkompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení\npreukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým\nzdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len „preukaz“), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu\nso zdravotným postihnutím (ďalej len „parkovací preukaz“) a právne vzťahy na účely posudzovania\npotreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. 1) (§ 1 ods. 1)\n38. Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej\nosoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej\ndôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. (§ 1 ods. 2)\n39. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 447/2008 Z.z. v oblasti zvýšených výdavkov sa kompenzujú\nzvýšené výdavky na diétne stravovanie;\n40. Podľa § 18 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z.z. pri rozhodovaní o peňažných príspevkoch na kompenzáciu\nna účely zisťovania príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa spoločne posudzujú a\nzapočítavajú príjmy u posudzovanej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím jej príjem a príjem\njej manžela alebo manželky;\n41. Podľa § 18 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z.z. príjem na účely poskytovania peňažných príspevkov\nna kompenzáciu sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza\nkalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu. Takto\nzistený príjem sa prehodnocuje pri opakovaných peňažných príspevkoch na kompenzáciu vždy v júli\nbežného roka a platí do konca júna nasledujúceho roka; za obdobie, za ktoré sa príjem prehodnocuje, sa\npovažuje kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa prehodnocovanie vykonáva.\n42. Podľa § 18 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z.z. pri zisťovaní príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným\npostihnutím na účely peňažných príspevkov na kompenzáciu sa započítavajú príjmy osôb uvedených v\nodseku 7, ak tieto osoby patria do okruhu osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú s príjmom fyzickej\nosoby, v kalendárnom roku, za ktorý sa zisťuje príjem podľa odseku 8.\n43. Podľa § Podľa § 55 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. žiadosť uvedená v odseku 1 musí obsahovať\nmeno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá žiada o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu alebo o\npreukaz alebo o parkovací preukaz, dátum jej narodenia, adresu jej trvalého pobytu alebo prechodného\npobytu, doklad o tom, že ide o účastníka právnych vzťahov podľa § 3, jej rodné číslo, ak je pridelené.\nSúčasťou žiadosti je aj aktuálny lekársky nález okrem prípadov uvedených v § 11 ods. 7 a 8. Žiadosť\no priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu musí obsahovať aj potvrdenie o jej príjme za\npredchádzajúci kalendárny rok pred podaním žiadosti a vyhlásenie o majetku fyzickej osoby s ťažkým\nzdravotným postihnutím. Žiadosť o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie musí obsahovať aj\npotvrdenie o príjme fyzickej osoby zo zamestnania za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť.\nNa výzvu príslušného orgánu je fyzická osoba povinná predložiť aj iné doklady, ktoré sú podkladom na\nrozhodnutie.\n44. Podľa § 55 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzická osoba k žiadosti o priznanie peňažného príspevku\nna kompenzáciu predkladá aj potvrdenie o príjme fyzických osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú\ns jej príjmom.\n45. Najvyšší súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril administratívny spis žalovaného zistil,\nže žalobkyňa dňa 9. novembra 2015 na predpísanom tlačive požiadala o poskytnutie peňažného\npríspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie. Vzhľadom na to, že žalobkyňa\n\nnedoložila k predmetnej žiadosti doklady o všetkých príjmoch manžela za rok 2014, prvostupňový\nsprávny orgán listom z 9. decembra 2015, číslo: TT1/OPPNKŤZPAČ/SOC/2015/41102 podľa § 55 ods.\n3 zákona č. 447/2008 Z.z. a § 19 ods. 3 Správneho poriadku žalobkyňu vyzval, aby táto v lehote 30\ndní od doručenia výzvy a pod následkom zastavenia konania doložila doklady o všetkých príjmoch\nmanžela za rok 2014. Za týmto účelom prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 9. decembra\n2015, Č.sp.: TT1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2015/41102, podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku konanie\nvo veci žiadosti žalobkyne o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov\nna diétne stravovanie prerušil. Žalobkyňa listom z 28. decembra 2015 prvostupňovému správnemu\norgánu oznámila, že doklady o všetkých príjmoch manžela za rok 2014 doložiť nemôže, pretože na\nzáklade zistenia sociálnej poisťovne a daňového úradu by potrebovala na prístup k týmto dokladom\nplnú moc, ktorú nemôže získať. Dodala, že predložila rozsudok Okresného súdu Trnava, v ktorom v\nrámci určenia výživného na maloleté dieťa boli uvedené aj príjmy manžela za rok 2014. Prvostupňový\nsprávny orgán za účelom zistenia príjmu manžela žalobkyne dopytoval príslušný daňový úrad, príslušnú\npobočku sociálnej poisťovne ako aj naposledy známeho zamestnávateľa žalobcu - FASCO, s.r.o., avšak\ns negatívnym výsledkom, keď z listu príslušného daňového úradu z 29. decembra 2015 vyplynulo, že\nmanžel žalobkyne za kalendárny rok 2014 daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby nepodal,\nz listu príslušnej pobočky sociálnej poisťovne z 15. decembra 2015 vyplynulo, že manželovi žalobkyne\ndávny nemocenského poistenia za rok 2014 vyplatené neboli a zásielka adresovaná zamestnávateľovi\nžalobcu sa prvostupňovému správnemu orgánu vrátila s titulom „adresát neznámy“. Na základe takto\nzistených skutočností prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 19. januára 2016, Č.sp.: TT1/\nOPPNKŤZPAPČ/SOC/2016/32669 zastavil, konanie. Žalovaný na odvolanie žalobkyne rozhodnutím\nz 29. marca 2016, Číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2016/3086/Pu tak, že odvolanie zamietol a\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.\n46. Najvyšší súd po preskúmaní súdneho a pripojeného administratívneho spisu žalovaného konštatuje,\nže nezistil dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu čo do súdneho prieskumu\nžalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného z 29. marca 2016, Číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/\nSOC/2016/3086/Pu. V tejto časti najvyšší súd považuje rozsudok krajského súdu z hľadiska posúdenia\nvecnej stránky za správny.\n47. Za kľúčové považoval najvyšší súd posúdenie, či výlučne striktný postup orgánu verejnej správy\npodľa už vyššie citovaných zákonných ustanovení, predovšetkým § 18 ods. 7 a 11 v spojení s § 55 ods.\n3 a 5 zákona č. 447/2008 Z.z. je vzhľadom na všetky objektívne a špecifické okolnosti daného prípadu\na jestvujúce na strane žalobkyne, súladný s chápaním materiálneho právneho štátu a či takáto striktne\nformalistická aplikácia príslušných a na vec sa vzťahujúcich ustanovení zákona č. 447/2008 Z.z. nie je\nabsolútne nespravodlivá, teda v rozpore so základnými princípmi materiálneho právneho štátu.\n48. V tejto súvislosti najvyšší súd uvádza, že podľa Článku 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská\nrepublika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa Článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\nštátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví\nzákon. Podľa Článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov,\nzákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nZákladom interpretácie a aplikácie Článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je zabezpečenie\nmateriálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa\nprezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej\nsamosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý\njednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Ústavný súd Slovenskej republiky princíp\nmateriálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako\nneoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp\nmateriálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôkaz kladie\nna ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je\nzabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (napr. I. ÚS 17/1999,\nnález zo dňa 22.09.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s 365, zhodne I.\nÚS 44/1999, nález z 13.10.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382).\nJudikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky tiež kladie dôraz, že v súlade s Článkom 1 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky s uplatňovaním princípu právnej istoty v právom štáte sa spája požiadavka\nvšeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem;\nmedzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako\n\naj zásada primeranosti, respektíve proporcionality (m. m. PL. ÚS 1/04). V tejto súvislosti je tiež nutné\nspomenúť nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 31. augusta 2017, sp.zn. I. ÚS 155/2017 Z.z.,\npodľa ktorého cit.: „Orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri\ninterpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti.\nVšeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho\nodchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z\nústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a\nzmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných\nprincípoch právneho štátu.“ Z citovaného Článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že\nvýklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom\nústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak,\naby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad\nzákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Dikcia zákona nemôže\nbyť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje.\nVo svojej rozhodovacej činnosti sa tak Ústavný súd Slovenskej republiky ako aj Ústavný súd Českej\nrepubliky viackrát zaoberal otázkou ústavne konformného výkladu práva. Oba ústavné súdy už viackrát\nuviedli, že aplikácia práva vychádzajúca iba z jazykového výkladu je neudržateľná. „K výkladu právnych\npredpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď\nsa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona.“ (nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky z 23. mája 2013, č.k. IV. ÚS 71/2013). Jazykový výklad môže\nv zásade slúžiť na prvotné uchopenie príslušnej normy právneho predpisu, nie však na porozumenie\njeho zmyslu a účelu. „Súd ... nie je absolútne viazaný doslovným znením zákonného ustanovenia,\nale môže sa a musí od neho odchýliť v prípade, že to vyžaduje zo závažných dôvodov účel zákona,\nhistória jeho vzniku, systematická súvislosť, alebo niektorý z princípov majúcich svoj základ v ústavnekonformnom právnom poriadku ... .“ (nález Ústavného súdu Českej republiky zo 4. februára 1997, sp.\nzn. Pl. ÚS 21/96), prípadne „Mechanická aplikácia abstrahujúcej, resp. neuvedomujúcej si, a to buď\númyselne alebo v dôsledku nevzdelanosti, zmysel a účel právnej normy, robí z práva nástroj odcudzenia\na absurdity. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona.“ (nález Ústavného súdu\nČeskej republiky zo 17. decembra 1997, sp.zn. Pl. ÚS 33/97). Skrátka, spravodlivosť ako hodnotový\nčiniteľ musí byť prítomná vždy v každom procese, ktorým sa interpretuje a aplikuje právo.\n49. Najvyšší súd ďalej uvádza, že podľa Článku 46 ods. 1 a 2 v spojení s Článkom 142 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej\nrepubliky (1). Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa\nobrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci\nsúdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (2). V\ntomto kontexte ako aj vyššie uvádzaného Článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky správne súdnictvo\nvychádza z materiálneho chápania právneho štátu vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou\nsúdne moci. Je založené na kontrole verejnej správy, teda, či táto neprekračuje jej zverené právomoci a\ntiež poskytuje ochranu subjektívnych práv osôb, do ktorých bolo zasiahnuté, alebo zasahované v rozpore\nso zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je ochrana verejných subjektívnych práv a cieľom\nochrana práv fyzických a právnických osôb. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje\nsprávny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby\nv oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (1). Každý, kto\ntvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím\norgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo\niným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať\nochrany na správnom súde (2).\n50. Cieľ zákona č. 447/2008 Z.z. spočíva v podpore sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým\nzdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti\nza podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. Postupom a pravidlami plynúcimi z\ntohto zákona sa predovšetkým kompenzujú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia, teda\nzmierňujú sa sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia formou poskytovania peňažných\npríspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa\nosobitného predpisu (zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) s tým, že za sociálny dôsledok\n\nťažkého zdravotného postihnutia je nutné v zmysle platnej legislatívy považovať znevýhodnenie, ktoré\nmá fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez\nzdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z\ndôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.\n51. Účelom kompenzácie v oblasti zvýšených výdavkov je zmierniť dôsledky pravidelných zvýšených\nvýdavkov spojených s ťažkým zdravotným postihnutím fyzickej osoby. Zákon č. 447/2008 Z.z. upravujúci\ntzv. testované dávky (kam teda patrí aj peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov\nna diétne stravovanie) okrem splnenia zákonnej podmienky odkázanosti na kompenzáciu zvýšených\nvýdavkov (§ 14 ods. 7 v spojení s § 38 ods. 1 zákona), pre splnenie ktorej je relevantným lekársky\nposudok, okrem tohto (zdravotného hľadiska) stanovil aj ďalší limit - nastavenie stropu (výšky) príjmu\nfyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, v dôsledku čoho je žiadateľ o peňažný príspevok\nv zmysle § 18 ods. 7 písm. a/ v spojení s § 55 ods. 3 a 5 zákona č. 447/2008 Z.z. povinný k\nžiadosti doložiť potvrdenie o svojich príjmoch za predchádzajúci kalendárny rok pred podaním žiadosti\na vyhlásenie o majetku, ktoré nie je staršie ako tri mesiace. Zároveň je táto osoba povinná doložiť\naj potvrdenie o príjme fyzických osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú s jej príjmom; v tomto\nprípade bola žalobkyňa povinná doložiť potvrdenie o príjme svojho manžela. Najvyšší súd ďalej v\ntejto súvislosti uvádza, že zákonodarca vychádza z ideálnej situácie, že pokiaľ sa pri rozhodovaní o\npeňažných príspevkoch na kompenzáciu na účely zisťovania príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným\npostihnutím spoločne posudzujú a započítavajú aj príjmy manžela / manželky, tak táto osoba k žiadosti\ndoklad o týchto príjmoch doloží. Zákon však neupravuje situáciu, kedy z objektívnych dôvodov, teda z\ndôvodov existencia ktorých nezávisí od žalobkyne a jej správania, respektíve konania, nie je možné zistiť\nvýšku príjmu osoby, ktorej príjem sa spoločne posudzuje s jej príjmom. V predmetnej veci si žalobkyňa\npožiadala o poskytnutie peňažného príspevku v mesiaci november 2015, a teda je zrejmé, že v tomto\nobdobí (za ideálnej situácie predpokladanej zákonom) by k žiadosti doložila aj príjmy spoluposudzovanej\nosoby, svojho manžela. Avšak vzhľadom na to, že vzťahy medzi manželmi boli natoľko rozvrátené, čo\nv konečnom dôsledku viedlo k podaniu návrhu na rozvod manželov, k úprave výkonu rodičovských\npráv a povinností a od 1. januára 2015 žalobkyňa so svojím manželom spoločne nežila (čo nebolo\nsporné), vyvstáva tu otázka, ako mohla žalobkyňa od svojho manžela získať príslušné potvrdenie o\npríjme. Navyše manžel žalobkyne bol v čase podania žiadosti o príslušný peňažný príspevok neznámy.\nTáto skutočnosť vyplýva tak z vyjadrenia žalobkyne z 28. decembra 2015 urobeného v priebehu\nsprávneho konania, z rozsudku Okresného súdu Trnava z 12. novembra 2015, č.k. 10P/35/2015-93\nako aj oznámenia Obvodného oddelenia Policajného zboru Príbovce z 26. januára 2016, podľa ktorého\nmanžel žalobkyne sa v mieste evidovaného bydliska približne dva roky nezdržiava. V takom prípade\nnajvyšší súd vyhodnotil postup správnych orgánov za výlučne formalistický neodzrkadľujúci osobité\nšpecifiká prejednávanej veci. Na správne orgány je kladená požiadavka individuálneho prístupu ku\nkaždej jednej podanej žiadosti za súčasného zohľadnenia a zváženia všetkých okolností posudzovaného\nprípadu. Je zrejmé, že žalobkyňa objektívne nemohla relevantne preukázať príjem svojho manžela,\nkeďže požadovanými dokladmi disponovať nemohla. Zároveň pravdivosť tohto tvrdenia žalobkyne (o\nnemožnosti doloženia príjmov svojho manžela) bola potvrdená aj prvostupňovým správnym orgánom,\nktorý využijúc svoju kompetenciu a oficiálnou cestou dopytom zisťoval príjem manžela žalobkyne\nprostredníctvom príslušného daňového úradu, príslušnej pobočky sociálnej poisťovne ako aj naposledy\nznámeho zamestnávateľa žalobcu - obchodnej spoločnosti FASCO, s.r.o., v ktorej bol manžel žalobkyne\naj jediným spoločníkom a konateľom, avšak s negatívnym výsledkom. Rovnako sa príjem manžela\nnepodarilo zistiť Okresnému súdu Trnava vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý\nvychádzal aspoň z hypotetického príjmu vo výške minimálnej mzdy. Rozsudok okresného súdu je\nsúčasťou administratívneho spisu žalovaného. Týmto zároveň bolo vyvrátené akékoľvek špekulatívne\nsprávanie zo strany žalobkyne majúcej snahu zatajiť príjmy svojho manžela. Z uvedeného je zrejmé, že\nsprávne orgány žalobkyňu zaťažili nemožným dôkazným bremenom, ktoré objektívne nemohla uniesť,\npričom túto skutočnosť nemožno vyhodnotiť v neprospech žalobkyne vystupujúcej na účely zákona č.\n447/2008 Z.z. v pozícií žiadateľky o peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne\nstravovanie.\n52. Pokiaľ teda žalobkyňa nebola z objektívnych dôvodov schopná doložiť na účely uplatnenia nároku\nna peňažný príspevok na kompenzáciu aj príjmy spoluposudzovanej osoby (v tomto prípade manžela),\npričom výšku týchto príjmov sa nepodarilo zistiť ani správnemu orgánu cestou úradného šetrenia,\nnemôže byť ukrátená na svojom uplatnenom nároku na peňažný príspevok. Správny orgán nemôže len\nz tohto dôvodu pristúpiť k zastaveniu konania. Pokiaľ žiadateľ o peňažný príspevok nie je oprávnený\n\ndoložiť do konania čestné vyhlásenie, ktorým by preukázal, že so spoluposudzovanou osobou v\nspoločnej domácnosti za obdobie rozhodné na účely poskytovania peňažného príspevku (§ 18 ods.\n8 zákona č. 447/2008 Z.z.) nežil a príjem tejto spoluposudzovanej osoby nie je možné zo závažných\ndôvodov zistiť, je správny orgán povinný u tejto osoby vychádzať z výšky príjmu zodpovedajúcej sume\nživotného minima podľa zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov.\n53. V súvislosti s namietaným odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšší súd uvádza, že v\ntomto prípade sa nejednalo o vytknutie formálnych vád (6/2013) a tiež nešlo o rozhodovanie správneho\norgánu vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu (5/2016).\n54. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší súd námietky žalovaného uvedené v\nkasačnej sťažnosti smerujúce k súdnemu prieskumu rozhodnutia z 29. marca 2016, Číslo: UPS/US1/\nSSVOPPKPC2/SOC/2016/3086/Pu, vyhodnotil ako nedôvodné, keďže tieto neboli spôsobilé spochybniť\nvecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu v tejto časti. Z týchto dôvodov potom najvyšší\nsúd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú vo zvyšnej časti zamietol.\n55. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší súd v súlade s § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods.\n1 SSP, nakoľko žalobkyňa bola v kasačnom konaní plne úspešná.\n56. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14S/31/2016", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:97d62a41-e71b-42c5-8c27-357dc7b6986d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 155/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 273, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2"}, {"guid": "ussr:b503f0fd-f57c-4088-a6a3-2a7797e41f87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 71/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 71/2013 z 23. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-23", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b503f0fd-f57c-4088-a6a3-2a7797e41f87"}, {"guid": "ussr:53503ca7-f30d-42be-9307-ec4f878b284f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/04 z 24. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-24", "citacie_n": 337, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:53503ca7-f30d-42be-9307-ec4f878b284f"}], "citovane_v": []}