{"guid": "442b9ada-4c37-4e1b-81b9-3b67142ab798:147b3206-c287-4d57-9108-ec3283f8cc19", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2016200082.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/105/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/105/2017 z 27. 2. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2019, sp. zn. 9Sžsk/105/2017, ECLI:SK:NSSR:2019:2016200082.1", "identifikacne_cislo": "2016200082", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2019-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/447", "nazov": "zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/147b3206-c287-4d57-9108-ec3283f8cc19", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2016200082.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:2016200082.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:2016200082.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžsk/105/2017\n2016200082\n27. 02. 2019\nMgr. Viliam Pohančeník\nECLI:SK:NSSR:2019:2016200082.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka\na členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Viery Nevedelovej, v právnej veci žalobcu: X.\nC., nar. XX.XX.XXXX, K. H. S. XXX, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny,\nŠpitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/\nSOC/2015/9182/JH zo dňa 10.12.2015, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu\nv Trnave č. k. 20S/13/2016-36 zo dňa 31.05.2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\n1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, odbor sociálnych vecí a rodiny (ďalej aj len „úrad“)\nrozhodnutím č. TT1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2015/37245 zo dňa 18.08.2015 (ďalej aj len „prvostupňové\nrozhodnutie“) podľa § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu\nťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj len „zákon č. 447/2008 Z. z.“) nevyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 05.06.2015 o poskytnutie\npeňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla a tento peňažný príspevok mu nepriznal\nkonštatujúc, že v zmysle komplexného posudku úradu č. 2015/37460-Sl zo dňa 17.08.2015 sa síce\npovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 70 %, ale nie je\nodkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. K tomuto záveru dospel posudkový\nlekár úradu z predložených lekárskych nálezov uvádzajúc, že žalobca nemá zníženú pohybovú a\norientačnú schopnosť, je schopný premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a k prostriedku\nželezničnej dopravy a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku\nželezničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy\nosôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú\nsituáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy.\n2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že posudkový lekár\núradu neprihliadol na jeho zdravotný stav ako aj na choroby, ktoré sú následkom základnej diagnózy\n(detskej mozgovej obrny - spastickej parapézy), a to poškodenia chrbtice, bedrových kĺbov, kolenných\nkĺbov a šliach na nohách, čo potvrdzujú aj nálezy neurológa a ortopéda.\n3. V odvolacom konaní bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobcu a v komplexnom posudku č.\nUPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2015/9421 zo dňa 08.12.2015 mu bola určená 60 % miera funkčnej\n\nporuchy podľa V. časti, bod 1, písmeno h/ odsek 2 prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z. z.. Posudkový\nlekár žalovaného skonštatoval, že u žalobcu ide o neurologické a sekundárne ortopedické postihnutie\npohybového aparátu trvalého progresívneho charakteru v dôsledku detského mozgového ochrnutia\ndolných končatín a sekundárnu skoliózu a sekundárne degeneratívne postihnutie váhonosných zhybov.\nMal za to, že z predloženej zdravotnej dokumentácie nemožno potvrdiť závažnejšie zhoršenie jeho\nzdravotného stavu ako v roku 2012.\n4. Žalovaný rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2015/9182/JH zo dňa 10.12.2015 (ďalej\naj len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že nakoľko žalobca nie je podľa komplexného posudku odkázaný\nna individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z.\na tento príspevok mu nebol v posudku navrhnutý, nie je mu ho možné priznať. Zároveň poukázal na to,\nže peňažné príspevky na kompenzáciu sú podľa charakteru nároku fakultatívnymi dávkami.\nII.\n5. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský\nsúd v Trnave rozsudkom č. k. 20S/13/2016-36 zo dňa 31.05.2017 tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie\nžalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.\n6. V odôvodnení rozsudku krajský súd citoval § 11, § 14 ods. 6, § 15 ods. 1 a ods. 4 a § 34 ods. 1 zákona\nč. 447/2008 Z. z.. Podľa názoru krajského súdu sa žalovaný dostatočným spôsobom nevysporiadal s\nnámietkami žalobcu, rozhodnutie riadnym spôsobom neodôvodnil z pohľadu vyhodnotenia zdravotného\nstavu žalobcu a nevysporiadal sa ani so skutočnosťou, že posúdenie jeho zdravotného stavu v rámci\nodvolacieho správneho konania realizoval bez jeho prítomnosti napriek tomu, že o to písomne požiadal.\nV tejto súvislosti považoval krajský súd za potrebné tiež uviesť, že v záveroch lekárskych posudkov\nvyhotovených pre účely prvostupňového ako aj odvolacieho správneho konania je evidentný rozdiel\nv samotnom hodnotení zdravotného stavu žalobcu z hľadiska stanovenia miery funkčnej poruchy.\nNa jednej strane úrad konštatoval, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným\nmotorovým vozidlom, nemá zníženú pohybovú a orientačnú schopnosť, je schopný sa premiestniť k\nvozidlu verejnej hromadnej dopravy a k prostriedku železničnej dopravy a späť, nastupovať, udržať sa\nv ňom počas jazdy atď., pričom mu bola určená miera funkčnej poruchy 70 % podľa kapitoly V, bod\n1, písmeno h/, odsek 2 prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z. z.. Na druhej strane posudkový lekár\nžalovaného vypracoval v rámci odvolacieho konania komplexný posudok zo dňa 08.12.2015, ktorým mu\nurčil mieru funkčnej poruchy 60 % podľa kapitoly V, bod 1, písmeno h/, odsek 2 prílohy č. 3 k zákonu č.\n447/2008 Z. z. - nervový systém, centrálne neurogénne poruchy, paraparéza - stredne ťažká, pričom v\nrámci rozpätia miery funkčnej poruchy 50 % až 70 % sa priklonil k jeho strednej hranici. To znamená, že\nposúdenie zdravotného stavu žalobcu bolo realizované v jeho neprospech, keď došlo k zníženiu miery\nfunkčnej poruchy zo 70 % na 60 %. Tiež nemožno súhlasiť s konštatovaním uvádzaným v komplexnom\nposudku zo dňa 08.12.2015, v ktorom je na jednej strane uvedené, že u žalobcu ide o neurologické a\nsekundárne ortopedické postihnutie pohybového aparátu trvalého progresívneho charakteru v dôsledku\ndetského mozgového ochrnutia s ochrnutím dolných končatín stredne ťažkého charakteru a na druhej\nstrane je zase konštatované, že z predloženej zdravotnej dokumentácie nemožno potvrdiť závažnejšie\nzhoršenie zdravotného stavu žalobcu od roku 2012 v tom smere, že nie je dokumentovaná atrofia svalov\ndolných končatín, ktorá by potvrdzovala ťažký stupeň paraparézy dolných končatín, čím nie je potvrdená\nodkázanosť žalobcu na prepravu na invalidnom vozíku a nemožno potvrdiť ťažký stupeň obmedzenia\nmobility a neschopnosť premiestňovať sa k vozidlu hromadnej dopravy.\n7. Podľa názoru krajského súdu neboli odstránené rozpory medzi jednotlivými posudkami, najmä v\nčasti stanovenia rôznej miery funkčnej poruchy. V súvislosti s uvedeným rozporným skutkovým stavom\npoukázal na § 11 zákona č. 447/2008 Z. z., ktorý vymedzuje účel a postup lekárskej posudkovej činnosti.\nToto ustanovenie najmä oprávňuje posudkového lekára vykonať posúdenie zdravotného stavu fyzickej\nosoby bez jej prítomnosti, avšak pri splnení podmienky, že môže vopred s vysokou pravdepodobnosťou\nvylúčiť pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho\nnálezu alebo nie je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť tohto diagnostického záveru. V iných\nprípadoch musí vykonať posúdenie zdravotného stavu fyzickej osoby za jej osobnej prítomnosti; opačný\n\npostup je zásadnou vadou zaťažujúcou hodnovernosť výsledkov posúdenia zdravotného stavu fyzickej\nosoby. Naviac, v danom prípade žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žiadal, aby\nbol prítomný pri posudzovaní jeho zdravotného stavu. Vzhľadom na to, že u žalobcu bola v priebehu\nodvolacieho konania znížená miera funkčnej poruchy, bol postup správnych orgánov spočívajúci v\nposúdení jeho zdravotného stavu v jeho neprítomnosti nesprávny. Okrem toho, žalovaný sa mal\nzaoberať aj stanovenou mierou funkčnej poruchy, ktorú úrad posúdil rozdielne, a preto bolo potrebné\nreagovať na námietky žalobcu týkajúce sa jeho zdravotného postihnutia z hľadiska jeho závažnosti.\nZa tohto stavu považoval krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné a\nnedostatočne odôvodnené v nadväznosti na konkrétne zistené skutočnosti - lekárske nálezy predložené\nžalobcom.\nIII.\n8. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhol, aby\nkasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n9. V prvom rade namietal, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi\nkonania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces. Z dôvodovej správy k § 139 ods. 2 SSP vyplýva, že osobitosť konania v\nsprávnom súdnictve vyžaduje aj osobitnú úpravu odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu, pričom ak\nza nerešpektovanie právneho názoru správneho súdu môže byť uložená pokuta, je správny súd povinný\nokrem uvedenia jasného právneho názoru aj inštruovať orgán verejnej správy, ako má ďalej v konaní\npostupovať. Krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie,\navšak v rozpore s § 139 ods. 2 SSP ho neinštruoval, ako má v konaní postupovať.\n10. Ďalej sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie citujúc § 191 ods. 1 písm. d/, e/ a g/ SSP.\nNestotožnil sa s právnym názorom krajského súdu vysloveným v odsekoch 6 a 7 rozsudku, nakoľko\nžalobca v odvolaní zo dňa 26.08.2015 požiadal o osobné stretnutie s posudkovým lekárom z dôvodu, že\nposúdenie jeho žiadosti považoval za neprofesionálne. V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že žiadosti\nžalobcu o prizvanie k posúdeniu bolo vyhovené v prvostupňovom ako aj v druhostupňovom konaní, čo je\nuvedené aj v napadnutom rozhodnutí žalovaného. Súčasťou administratívneho spisu je aj originál zápisu\ntelefonického záznamu o tom, že žalobca netrval na prizvaní k osobnému posúdeniu v druhostupňovom\nkonaní. V prílohe ku kasačnej sťažnosti zaslal aj fotokópiu tohto záznamu. Vzhľadom na to, že žalobca\noznámil odvolaciemu orgánu, že netrvá na prizvaní k osobnému posúdeniu, bolo posúdenie vykonané v\nsúlade s § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. a lekársky posudok bol vypracovaný v jeho neprítomnosti.\n11. V prípade žalobcu nie je dôvod pre nepriznanie požadovanej formy kompenzácie výška miery\nfunkčnej poruchy, nakoľko sa s mierou funkčnej poruchy 60 % považuje za fyzickú osobu s ťažkým\nzdravotným postihnutím a od konkrétnej výšky miery funkčnej poruchy nezávisí priznanie požadovanej\nformy kompenzácie (neplatí, že čím vyššia miera funkčnej poruchy, tým väčší predpoklad na získanie\nkompenzácie). Dôvodom je nesplnenie jednej z ďalších podmienok, ktorou je odkázanosť na individuálnu\nprepravu osobným motorovým vozidlom.\n12. Sťažovateľ tiež uviedol, že nadobudnutím právoplatnosti komplexného posudku č. UPS/US1/\nSSVOPPKPC1/SOC/2015/9421 zo dňa 08.12.2015 stratil platnosť komplexný posudok úradu č.\n2015/37460-Si zo dňa 17.08.2015. Zo spisovej dokumentácie vyplýva, že posudkový lekár odvolacieho\norgánu si za účelom objektívneho posúdenia zdravotného stavu žalobcu vyžiadal okrem už predložených\nlekárskych správ aj doplnenie aktuálneho vyšetrenia lekárom fyziatrie - liečebnej rehabilitácie a tento\nodborný rehabilitačný lekársky nález považoval za dostatočný na to, aby spolu s ostatnými doloženými\nlekárskymi nálezmi objektívne a s náležitým odôvodnením posúdil hlavnú klinickú diagnózu žalobcu. V\nrámci možného rozpätia miery funkčnej poruchy 50 % až 70 % sa priklonil k strednej hranici, t. j. 60 %\na v odvolacom konaní vydal plnohodnotný posudok.\n\n13. Posudkový lekár odvolacieho orgánu posudzuje zdravotný stav fyzickej osoby nezávisle od zistení\nposudkového lekára úradu. Ide o nové samostatné konanie, kedy posudkový lekár odvolacieho orgánu\nvydáva nový posudok a nevylučuje sa ani úplne rozdielne posúdenie zdravotného stavu fyzickej osoby\nv súvislosti s predchádzajúcim posudzovaním jeho zdravotného stavu na prvostupňovom správnom\norgáne.\n14. V súvislosti s konštatovaním krajského súdu v odseku 6 rozsudku, že nie je možné súhlasiť s\ntvrdením uvádzaným v komplexnom posudku zo dňa 08.12.2015 ohľadom zdravotného stavu žalobcu\na jeho neschopnosťou premiestňovať sa k vozidlu hromadnej dopravy, sťažovateľ uviedol, že ide o\nkonštatovanie, ktoré je prevzaté zo záverov lekárskeho posudku k jednotlivým druhom odkázanosti\nfyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 zákona č. 447/2008 Z. z. zo dňa 10.10.2015,\ndopracovaného dňa 01.11.2015.\n15. Záverom sťažovateľ citoval § 11 ods. 1 a § 63 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.. Mal za to, že\npostupoval v súlade so zákonom a jeho rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nbolo riadne a v súlade so zákonom odôvodnené.\nIV.\n16. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti vyjadril nesúhlas s tvrdeniami žalovaného uvedenými\nv kasačnej sťažnosti považujúc ju za účelovú. O príspevok na kompenzáciu nežiada prvýkrát, jeho\ndiagnóza je od detstva detská mozgová obrna a za 50 rokov bol vždy na účely kompenzácie\nzdravotného postihnutia posudzovaný ako osoba odkázaná na kompenzácie. Už samotné konštatovanie\nposudkového lekára, že je schopný s prestávkami sa premiestniť k hromadnému dopravnému\nprostriedku, je ironické. Lekárska veda nepokročila v nových spôsoboch liečby a jeho fyzické schopnosti\nsa vekom len znižujú. V prípade žalobcu ide o pohybovo-nosný aparát, čo obmedzuje jeho mobilitu,\nktorú mal do roku 2015 kompenzovanú dvakrát aj príspevkom na kúpu motorového vozidla. Ak bude\nžalovaný takto postupovať, tak aj ľudia odkázaní na individuálnu dopravu ako aj vozíčkari budú mať\ntieto príspevky zamietnuté s tým, že mestská doprava je uspôsobená na prepravu vozíčkarov.\n17. Telefonáty žalovaného sa týkali výziev, aby sa dostavil na úrad ohľadom vrátenia parkovacieho\npreukazu, čo odmietol, nakoľko mu tento preukaz uľahčuje mobilitu k prístupu tak v spoločenskom, ako\naj v bežnom živote.\nV.\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 455 SSP a dospel k záveru, že\nkasačná sťažnosť žalovaného (sťažovateľa) nie je dôvodná.\n19. Predmetom konania bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného o nepriznaní\npeňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla.\n20. Nebolo sporné, že žalobca je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím. Spornou sa v konaní\nstala otázka, či zistené zdravotné postihnutie žalobcu má taký sociálny dôsledok, že v oblasti mobility a\norientácie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.\n21. Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je\nodkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom\nzáklade s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti\na) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť,\n\nb) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy,\nudržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku\nželezničnej dopravy alebo\nc) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej\ndopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri\nduševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín,\nkardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.\n22. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 447/200/8 Z. z., fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá\nje podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na individuálnu prepravu\nosobným motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového\nvozidla.\n23. Podkladom rozhodnutia o peňažnom príspevku je komplexný posudok (§ 55 ods. 6 zákona č.\n447/2008 Z. z.) vypracovaný na účely kompenzácie podľa § 11 ods. 11 citovaného zákona, ktorý musí\npodľa § 13 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. obsahovať záver, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným\npostihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Lekársky posudok\nvypracúva posudkový lekár, ktorý pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s lekárom\nso špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.\n24. V prejednávanej veci bol podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia komplexný posudok\núradu č. 2015/37460-Sl zo dňa 17.08.2015, v zmysle ktorého sa žalobca považuje za fyzickú osobu\ns ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 70 %. Posudkový lekár úradu dospel\nz predložených lekárskych nálezov k záveru, že žalobca „nemá zníženú pohybovú a orientačnú\nschopnosť, je schopný sa premiestniť k vozidlu hromadnej dopravy a k prostriedku železničnej\ndopravy a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej\ndopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb\na z prostriedku železničnej dopravy alebo zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú\nsituáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy, nie je\nteda odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom...“. Z uvedeného dôvodu mu\nnenavrhol kompenzáciu.\n25. Žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia doplnil dokazovanie o komplexný posudok č.\nUPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2015/9421 zo dňa 08.12.2015, v ktorom bola žalobcovi určená miera\nfunkčnej poruchy 60 %. Posudkový lekár žalovaného vychádzal z predložených lekárskych správ,\npričom za účelom objektívneho posúdenia zdravotného stavu žalobcu si vyžiadal lekársku správu\nz vyšetrenia lekárom z odboru fyziatrie - liečebnej rehabilitácie s presným popisom stupňa poruchy\nfunkcie pohybového aparátu, stupňa obrny dolných končatín, miery zníženia svalovej sily, stupňa atrofie\ndolných končatín, skoliózy a miery zníženia hybnosti v jednotlivých váhonosných zhyboch. V komplexom\nposudku posudkový lekár žalovaného skonštatoval, že u žalobcu ide o neurologické a sekundárne\nortopedické postihnutie pohybového aparátu trvalého progresívneho charakteru v dôsledku detského\nmozgového ochrnutia s ochrnutím dolných končatín. Dominujúcim prejavom je stredne ťažké ochrnutie\ndolných končatín a sekundárna skolióza chrbtice a sekundárne degeneratívne postihnutie váhonosných\nzhybov. Zároveň dospel k záveru, že u žalobcu nemožno potvrdiť závažnejšie zhoršenie zdravotného\nstavu od posúdenia v roku 2012 a nie je odkázaný na prepravu na invalidnom vozíku.\n26. V prvom rade považoval kasačný súd za potrebné poukázať na nesprávnosť právneho záveru\nkrajského súdu, ktorý v napadnutom rozsudku konštatoval, že určením miery funkčnej poruchy 60 %\nposudkovým lekárom žalovaného v komplexnom posudku zo dňa 08.12.2015 došlo znížením miery\nfunkčnej poruchy zo 70 % na 60 % k posúdeniu zdravotného stavu žalobcu v jeho neprospech.\nPosudkovému lekárovi žalovaného totiž nič nebráni určiť inú mieru funkčnej poruchy posudzovanej\nfyzickej osoby (vyššiu alebo nižšiu) v porovnaní s mierou určenou posudkovým lekárom úradu. Napriek\ntomu, že došlo k zníženiu funkčnej poruchy žalobcu zo 70 % na 60 %, stále sa považoval za osobu\ns ťažkým zdravotným postihnutím. Rozhodujúcim v danej veci bolo posúdenie odkázanosti žalobcu na\nindividuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.\n\n27. Napriek tomu, že zhodnotenie zdravotného stavu posudzovanej osoby je v kompetencii posudkového\nlekára, rozhodnutie v konaní vydáva správny orgán, ktorý aplikuje právnu normu na zistený skutkový\nstav so zreteľom na tvrdenia žiadateľa. Nepostačuje strohé zdôvodnenie, že v komplexnom posudku\nnebolo navrhnuté kompenzovať sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia príspevkom\nna kúpu osobného motorového vozidla. V lekárskom posudku, resp. v komplexnom posudku je\npotrebné vyhodnotiť zdravotný stav žiadateľa vrátane ním tvrdených schopností; svoj záver musí\nodôvodniť presvedčivo z hľadiska kritérií vyžadovaných zákonom pre konkrétny peňažný príspevok na\nkompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.\n28. Kasačný súd sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu, že v prejednávanej veci neboli\nodstránené rozpory medzi jednotlivými posudkami, nakoľko posudkový lekár žalovaného neodôvodnil,\nna základe akých skutočností pristúpil k zníženiu miery funkčnej poruchy žalobcu o 10 % a predovšetkým\nrozporuplne konštatoval, že na jednej strane ide u žalobcu o neurologické a sekundárne ortopedické\npostihnutie pohybového aparátu (chrbtice a váhonosných zhybov) trvalého progresívneho charakteru,\na na druhej strane konštatoval, že nemožno potvrdiť závažnejšie zhoršenie zdravotného stavu od\nposledného posúdenia v roku 2012.\n29. Úlohou súdu a v správnom konaní úlohou správneho orgánu je okrem iného vyhodnotiť úplnosť\na presvedčivosť lekárskych posudkov. Lekársky posudok síce nemôže byť samostatným predmetom\npreskúmavania v konaní podľa SSP, avšak súd ho preskúmava ako jeden z podkladov preskúmavaného\nrozhodnutia z hľadiska jeho objektívnosti, úplnosti a presvedčivosti jeho záverov. Z tohto hľadiska\nje povinný sa zaoberať obsahom lekárskeho posudku ako podkladu na vypracovanie komplexného\nposudku aj správny orgán prvého, resp. druhého stupňa. Úplnosťou a presvedčivosťou lekárskeho\nposudku sa musia správne orgány zaoberať v komplexnom posudku (§ 15 zákona č. 447/2008 Z. z.)\nvypracovanom na ich základe. Závery komplexného posudku, napr. o sociálnych dôsledkoch ťažkého\nzdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie a návrh druhu peňažného príspevku na\nkompenzáciu, je potrebné riadne a presvedčivo odôvodniť.\n30. V danej veci z komplexných posudkov nevyplynuli tie právne závery, ktoré správne orgány\npremietli do svojich rozhodnutí. V konfrontácii s tvrdeniami žalobcu a námietkami, ktoré vzniesol proti\nrozhodnutiam správnych orgánov, neobstáli ako dostatočne komplexné, presvedčivé a založené na\nobjektívne zistenom skutkovom stave veci pre zaujatie záveru o nevyhovení žiadosti o poskytnutie\npeňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla.\n31. Námietku žalobcu, že nebol predvolaný na posúdenie zdravotného stavu sťažovateľom v odvolacom\nkonaní, vyhodnotil kasačný súd ako dôvodnú. V súvislosti s vykonaním posúdenia zdravotného stavu\nfyzickej osoby bez jej prítomnosti Najvyšší súd SR opakovane konštatoval (napr. v rozsudkoch sp.\nzn. 1Sžso/2/2012 zo dňa 10.07.2012 a sp. zn. 1Sžso/3/2014 zo dňa 30.06.2015), že posudkový lekár\nje v zmysle § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. oprávnený vykonať posúdenie zdravotného stavu\nfyzickej osoby bez jej prítomnosti, avšak pri splnení podmienky (conditio sine qua non), že môže vopred\ns vysokou pravdepodobnosťou vylúčiť pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho\nz predloženého lekárskeho nálezu alebo nie je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť tohto\ndiagnostického záveru. V iných prípadoch musí posudkový lekár vykonať posúdenie zdravotného stavu\nfyzickej osoby za jej osobnej prítomnosti; opačný postup je zásadnou vadou zaťažujúcou hodnovernosť\nvýsledku posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby. Okrem toho, žalobca požiadal v odvolaní proti\nprvostupňovému rozhodnutiu o posúdenie jeho zdravotného stavu v jeho prítomnosti, a preto bolo\npovinnosťou sťažovateľa ho predvolať s poukazom na § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z.. V zmysle\nuvedeného ustanovenia, ktoré sťažovateľ nerešpektoval, je posudkový lekár povinný pozvať fyzickú\nosobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada\npodaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.\n32. Vykonanie posúdenia zdravotného stavu v neprítomnosti žalobcu nemožno ospravedlniť\nani záznamom z telefonického rozhovoru predloženým sťažovateľom ku kasačnej sťažnosti a\nnachádzajúcim sa aj v administratívnom spise, nakoľko ide len o poznámky zamestnankyne sťažovateľa,\ndokonca bez uvedenia dátumu spísania úradného záznamu ako aj presného dňa telefonátu.\n33. Kasačný súd vychádzajúc z uvedených skutočností mal za preukázané, že záver sťažovateľa o\nnedôvodnosti kompenzácie zdravotného postihnutia žalobcu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.\n\n34. Za účelom riadneho posúdenia zdravotného stavu žalobcu ho mal sťažovateľ v zmysle § 11\nods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. predvolať a vykonať posúdenie v jeho prítomnosti, čím by vylúčil\npochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predložených lekárskych nálezov,\npredovšetkým z lekárskeho nálezu neurológa MUDr. H. zo dňa 09.06.2015, ktorý v závere nálezu\nkonštatoval, že žalobca „je ťažko mobilný, má parapézu, obrnu dolných končatín závažného stupňa,\nprejde iba krátke úseky s pomocou barle, vyžaduje individuálny dopravný prostriedok, stav je trvalý.“\nAj tento nález je potrebné vyhodnotiť čo do jeho vplyvu na odkázanosť na individuálnu prepravu v\nintenciách príslušných zákonných ustanovení a zvládnutie inej situácie v hromadnej doprave. Bez takého\nvyhodnotenia nemožno dospieť k záveru, že správna úvaha vychádza z úplne zisteného skutkového\nstavu a táto skutočnosť má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného pre\nnedostatok dôvodov.\n35. Z vyššie uvedených dôvodov považoval kasačný súd rozsudok krajského súdu za súladný so\nzákonom, a preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n36. Záverom kasačný súd dodáva, že z rozsudku krajského súdu je aj napriek absencii uvedenia\npresného postupu v zmysle § 139 ods. 2 SSP zrejmé, ako má sťažovateľ po zrušení napadnutého\nrozhodnutia postupovať. Pre úplnosť kasačný súd uvádza, že úlohou sťažovateľa v ďalšom konaní bude\npredvolať žalobcu na posúdenie jeho zdravotného stavu, vyžiadať si všetky potrebné lekárske nálezy\nod neurológa a ortopéda a opätovne rozhodnúť na základe dostatočne zisteného skutkového stavu\nveci. Závery, ku ktorým takto dospeje, aj riadne a zrozumiteľne odôvodní a vysporiada sa s námietkami\nžalobcu.\n37. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi,\nktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1\nSSP nepriznal a žalobcovi ich nepriznal, pretože mu žiadne trovy v kasačnom konaní nevznikli.\n38. Tento rozsudok kasačného súdu bol prijatý pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku\n\nn i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}