{"guid": "6e336c8f-1870-442e-aa6b-a910f8096362:4bb13880-9f02-4fb4-b442-4c6e3baf8c29", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2015200552.1", "spisova_znacka": "2Sžo/68/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/68/2016 z 26. 2. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2019, sp. zn. 2Sžo/68/2016, ECLI:SK:NSSR:2019:2015200552.1", "identifikacne_cislo": "2015200552", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2019-02-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-151.odsek-1", "nazov": "§ 151 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-151.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-151"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-151"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4bb13880-9f02-4fb4-b442-4c6e3baf8c29", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2015200552.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:2015200552.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:2015200552.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/68/2016\n2015200552\n26. 02. 2019\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2019:2015200552.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: OIL JPM, s.r.o., so sídlom Hodonínska\ncesta, Holíč, IČO: 31 644 945, zastúpený: Mgr. Milan Sadloň, advokát, so sídlom, V. Paulínyho Tótha 30, P.O.BOX 121, Senica, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej\npolitiky, Kollárova 8, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu č. OU-TTOVBP2-2015/006469/Ho zo dňa 24. marca 2015, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Trnave č. k. 14S/116/2015-36 zo dňa 05. mája 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/116/2015-36 zo dňa 05.\nmája 2016 vo výroku o trovách konania zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „prvostupňový súd“) podľa\n§ 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie\nžalovaného Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nVo výroku o trovách konania krajský súd rozhodol tak, že žalobcovi nárok na ich náhradu nepriznal,\na to s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 OSP, pretože účastník, ktorému bolo priznané právo\nna náhradu trov konania pri vyhlásení rozsudku, tieto trovy nevyčíslil v lehote 3 pracovných dní od\nvyhlásenia rozhodnutia.\nProti tomuto rozsudku krajského súdu v časti týkajúcej sa trov konania podal žalobca v zákonnej lehote\nodvolanie a žiadal, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zmenil a žalovaného zaviazal na náhradu\ntrov konania žalobcu vo výške 588,02 Eur.\nUviedol, že ustanovenie § 156 ods. 3 OSP smeruje k verejnosti. Prejednanie veci je odlišná vec\nako vyhlásenie konečného rozhodnutia. Pri prejednávaní majú strany právo vyjadrovať sa ku všetkým\nskutočnostiam, prípadne navrhovať nové dôkazy a pod. tak, aby sa dospelo k dostatočnému objasneniu\nveci. V správnom súdnictve však takýto postup nemusí byť vždy účelný, pretože z jeho povahy vyplýva,\nže úlohou súdu je len právne posúdenie správnosti postupu pri rozhodovaní správnym orgánom.\nVyhlásenie rozhodnutia vo veci má však inú funkciu. Nejde tu o súboj právnych argumentov a skutkového\nstavu, ale o oznámenie konečného stanoviska súdu, ktoré má okrem meritórneho rozhodnutia aj\niné funkcie spojené s deklarovaním vážnosti a dôstojnosti súdneho konania, výchovným účinkom a\npod. Oznámenie účastníkom o vyhlásení rozsudku na úradnej tabuli súdu podľa žalobcu všetky tieto\nfunkcie popiera. Účastníci konania majú právo byť o pojednávaní, na ktorom sa má vyhlásiť rozsudok,\ninformovaní v súlade s § 51 OSP. Podľa žalobcu len takýto výklad § 156 ods. 3 OSP korešponduje s\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a je ústavne konformný tak, ako to ukladá ustanovenie čl.\n152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca zdôraznil, že nie je možné od účastníkom rozumne\npredpokladať návštevy súdu každý 5 dní. Súhlas účastníkov s tým, aby súd rozhodol o žalobe bez\npojednávania podľa žalobcu ešte automaticky neznamená, že účastníci konania nechcú byť prítomní pri\nvyhlasovaní rozsudku, a preto netrvajú na upovedomení o termíne jeho vyhlásenia. Navyše, ak existuje\n\nzákonné časové obmedzenie na vyčíslenie trov súdneho konania vztiahnuté na skutočnosť vyhlásenia\nrozsudku, nie na jeho doručenie.\nOkrem uvedeného žalobca namietal, že mu krajský súd doručil rozsudok v inom znení, ako bol\nvyhlásený. Poukázal pritom na to, že krajský súd mu vo vyhlásení rozsudku priznal nárok na náhradu trov\nkonania. Krajský súd podľa žalobcu nepostupoval v súlade s procesnými ustanoveniami OSP. Navyše\nnemal krajský súd postupovať v súlade so zákonom, keď žalobcovi nepriznal trovy súdneho konania\nvyplývajúce zo spisu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na úhradu súdneho poplatku vo výške 70 Eur\na jeho žiadosť obsiahnutú v žalobe, ktorou žiadal o náhradu trov konania. Mal za to, že ak krajský súd\nnepriznal trovy konania poukazujúc na § 151 ods. 1 OSP, nepostupoval správne, keď žalobcovi nepriznal\ntrovy konania s poukazom na § 151 ods. 2 OSP, pretože si žalobca trovy nevyčíslil v zákonom stanovenej\nlehote. To znamená, že krajský súd mal prípadne priznať žalobcovi aspoň trovy konania za zaplatený\nsúdny poplatok vo výške 70 Eur.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok upravujúci v\nzmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\nsúdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb\nv správnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) prejednal vec podľa § 212 ods.\n1 v spojení s § 246c OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a\ndospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je vo výroku o trovách konania nutné zrušiť a\nvec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a\npostupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).\nZákladným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa\nrozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút, ktorý\numožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy\nukrátená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už\nnebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o\nkoho práva v konaní ide.\nPodstatou konania v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti OSP je preskúmať zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti\nrozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si\nzadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal\nv súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo\nvydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia\nsprávneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu\nnapadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia\nsprávneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou\nvadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia\n(§ 250i ods. 3 OSP).\n\nPodľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných\nna účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.\nPodľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v\nrozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný\ntrovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.\nPodľa § 151 ods. 2 OSP ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov\nkonania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak\ntakému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov\nkonania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania\ntomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\nPodľa § 151 ods. 4 OSP ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje a bol podaný návrh\nna rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia\nvýzvy. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane.\nPodľa § 156 ods. 3 OSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho\npojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote\nnajmenej päť dní pred jeho vyhlásením.\nV prejednávanej veci krajský súd nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania s odôvodnením, že\nsi ich nevyčíslil v zákonom stanovenej lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia. Krajský súd\nnapadnutý rozsudok verejne vyhlásil dňa 05.05.2016, a to bez prítomnosti účastníkov súdneho konania.\nV zápisnici o verejnom vyhlásení rozsudku krajský súd konštatoval, že miesto a čas verejného vyhlásenia\nrozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote podľa § 156 ods. 3 OSP.\nV predmetnej veci nie je sporné, že žalobca si nárok na náhradu trov konania uplatnil (požiadal o\nich priznanie v prípade úspechu), ani to, že žalobca bol v konaní úspešný, pričom sporné nie je ani\nto, že žalobca na verejnom vyhlásení rozhodnutia prítomný nebol. Taktiež je zrejmé, že napadnutý\nrozsudok bol vyhlásený dňa 05.05.2016, pričom termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nna úradnej tabuli súdu v súlade s § 156 ods. 3 OSP.\nOdvolací súd v súlade s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky (viď nález\nústavného súdu II. ÚS 141/2017-67 zo dňa 15.06.2017) zdôrazňuje, že obsahom základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách\nkonania, resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom. Rozhodovanie o náhrade trov je integrálnou\nsúčasťou súdneho konania, a preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1\nústavy môže postupom, ktorý nie je v súlade so zákonom, porušiť základné právo účastníka konania\nna súdnu ochranu.\nV konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci je nespochybniteľné, že k tomu, aby si mohol účastník\nkonania reálne uplatniť svoje právo na náhradu trov konania - právo vyčísliť si trovy konania (najmä\npokiaľ ide o trovy vzniknuté z titulu právneho zastúpenia) - v zákonom ustanovenej lehote troch\npracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, tak musí mať vedomosť o termíne vyhlásenia rozhodnutia.\nTaktiež nemožno spochybňovať, že právo na verejné vyhlásenie rozsudku je zachované, ak termín\nverejného vyhlásenia je súdom v zákonom ustanovenej lehote zverejnený na úradnej tabuli súdu, resp.\nna webovej stránke súdu.\nOdvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s názorom vysloveným v rozhodnutí sp. zn. 8Sžo/85/2014 zo\ndňa 29.09.2016, podľa ktorého „...Ak na vyhlásení prítomný nie je, dochádza k obdobnej situácii, s akou\npočíta úprava uvedená v odseku 4 § 151 (ak sa rozhodnutie nevyhlasuje). V danom prípade je nesporné,\nže účastník oprávnený na náhradu trov konania je v prípade verejného vyhlásenia rozsudku z hľadiska\nvyčíslenia trov v nevýhodnejšom postavení ako účastník, o ktorého právach sa nerozhoduje rozsudkom\n(prípadne sa nerozhoduje vo veci samej), lebo v takom prípade ho súd musí vyzvať na ich vyčíslenie.\nDôsledok, ktorý v danom prípade spočíva v nepriznaní náhrady trov len pre nevyčíslenie jej výšky je\nzjavne nespravodlivý a v rozpore so zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov úspešnému účastníkovi\n\nkonania“, keďže len takáto aplikácia ustanovení § 151 OSP zodpovedá zmyslu a účelu inštitútu náhrady\ntrov úspešnému účastníkovi konania.\nAj v prípade žalobcu bola dôležitou jeho žiadosť (návrh) o náhradu trov konania, ktorú treba odlišovať od\nvyčíslenia trov konania. Náhradu trov konania si žalobca uplatnil. Vychádzajúc z uvedených skutočností\nodvolací súd zastáva názor, že bolo povinnosťou krajského súdu postupovať vo veci žalobcu v súlade\ns uvedeným právnym názorom najvyššieho súdu vysloveným vo veci sp. zn. 8Sžo/85/2014 a vyzvať\nžalobcu na vyčíslenie trov konania za analogickej aplikácie postupu obsiahnutého v § 151 ods. 4 OSP.\nLen takýto postup totiž garantuje účastníkovi konania (žalobcovi), že si svoj nárok na náhradu trov\nkonania aj reálne vymôže. Prístup, ktorý vo veci sťažovateľa zvolil krajský súd, predstavuje podľa názoru\nodvolacieho súdu neakceptovateľný zásah do základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok\nkrajského súdu vo výroku o trovách konania podľa § 250ja ods. 2 a § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), v ktorom\nbude úlohou krajského súdu v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru opätovne rozhodnúť o trovách\nžalobcu, a to jednak prvostupňového, ako aj odvolacieho konania.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14S/116/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}