{"guid": "ec064de2-eb48-4552-a148-c4173a885864:c67bed1b-d233-4d50-b9c3-b918fca6359d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2015200256.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/24/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/24/2017 z 27. 2. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2019, sp. zn. 9Sžsk/24/2017, ECLI:SK:NSSR:2019:2015200256.1", "identifikacne_cislo": "2015200256", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Viliam Pohančeník", "sudca_id": 261, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-viliam-pohancenik-261", "datum_vydania": "2019-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586", "nazov": "zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/586-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c67bed1b-d233-4d50-b9c3-b918fca6359d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2015200256.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:2015200256.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:2015200256.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžsk/24/2017\n2015200256\n27. 02. 2019\nMgr. Viliam Pohančeník\nECLI:SK:NSSR:2019:2015200256.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a\nčleniek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Viery Nevedelovej, v právnej veci žalobcu: O.. J. K., nar.\nXX.XX.XXXX, B. XXC, S., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 20849-2/2015-BA zo dňa 23.03.2015, o kasačnej\nsťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/69/2015-112 zo dňa 14.09.2016,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/69/2015-112 zo dňa\n14.09.2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta (ďalej aj len „pobočka“) rozhodnutím č. 700-0600029914GC09/14 zo dňa 16.10.2014 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 178 ods. 1 písm. a/ prvý\nbod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č.\n461/2003 Z. z.“) rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej aj len „SZČO“)\nnezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.12.2006.\n2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná rozhodnutím\nč. 20849-2/2015-BA zo dňa 23.03.2015 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie žalovanej“) tak, že\nodvolanie zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení uviedla, že na základe výpisu z\ndaňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2005 vzniklo žalobcovi povinné nemocenské\npoistenie a povinné dôchodkové poistenie od 01.07.2006, pretože jeho príjem z podnikania bol\n1.664.006 Sk, t. j. vyšší ako zákonom ustanovená hranica príjmu. Slovenská advokátska komora (ďalej\naj len „SAK“) listom č. 7/2014-JUDr.Hr/Ma zo dňa 14.11.2014 potvrdila, že žalobca jej oznámil, že od\n01.01.2007 zmenil spôsob výkonu advokácie. Ďalej žalovaná poukázala na to, že podaním odhlášky\nsa žalobca domáhal zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia\nod 31.12.2006. Advokát, ktorému bol zmenený spôsob výkonu advokácie, zostáva naďalej advokátom\nv zmysle § 12 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov (ďalej aj len\n„zákon č. 586/2003 Z. z.“), a preto mu nezaniká postavenie SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003\nZ. z. ani povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 písm. b/\nzákona č. 461/2003 Z. z.. Dôvodom je skutočnosť, že žalobcovi ako advokátovi nezaniklo oprávnenie\nna výkon činnosti, ale zmenila sa iba forma samostatného výkonu za výkon v mene spoločnosti.\nII.\n\n3. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovanej správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský\nsúd v Trnave rozsudkom č. k. 14S/69/2015-112 zo dňa 14.09.2016 tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie\nžalovanej ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil pobočke na ďalšie konanie. Žalobcovi nepriznal\nprávo na náhradu trov konania.\n4. V odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal na vyjadrenie žalobcu na pojednávaní, v ktorom uviedol,\nže SAK vydala záväzné potvrdenie, v ktorom hodnotí status advokáta v postavení právnickej osoby a\ntiež, že on nebol SZČO. Toto potvrdenie je záväzné aj pre žalovanú, ktorá ho bola povinná rešpektovať.\nŽalovaná sa na pojednávaní nezúčastnila, ospravedlnila svoju neúčasť a súhlasila s prejednaním veci\nv jej neprítomnosti. Ďalej krajský súd citoval § 5, § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., čl. 2 ods. 2 a\nčl. 152 Ústavy SR.\n5. Zo spisového materiálu krajský súd zistil, že predmetom prieskumu a rozhodovania je vyriešenie\notázky, či advokát, ktorý bol pôvodne v postavení SZČO, po zmene právnej formy advokácie, kedy ju\nvykonáva už ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, je naďalej povinný odvádzať povinné\nnemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. V tomto smere sa priklonil k právnemu názoru\nžalobcu, ktorý je odvodený od právneho názoru vysloveného Ústavným súdom SR v náleze č. k. II. ÚS\n426/2012-53 zo dňa 21.02.2013. Z právnej vety uvedenej v tomto náleze vyplýva, že „pokiaľ advokát\nzmenil formu výkonu advokácie zo samostatného výkonu advokácie na výkon advokácie ako konateľ\nspoločnosti s ručením obmedzeným, po takejto zmene formy výkonu advokácie mu nezostal zachovaný\nstatus advokáta podľa zákona č. 586/2003 Z. z., ani status samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely\nzákona č. 461/2003 Z. z.“.\n6. Pri výklade pojmov uvedených v § 5 a § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. je potrebné uprednostniť\nmateriálny výklad a dospieť k záveru, podľa ktorého „fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie\nadvokácie“, je iba advokát, ktorý môže ako fyzická osoba pri samostatnom výkone advokácie poskytovať\nprávne služby klientom a prijímať za nich ako fyzická osoba aj odmenu“. „Fyzickou osobou, ktorá\nmá oprávnenie na vykonávanie advokácie“, je teda iba advokát vykonávajúci advokáciu samostatne\na iba v prípade, ak nemá pozastavený výkon advokácie. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani\nskutočnosť, že aj advokát - konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným musí byť zapísaný v zozname\nadvokátov. Takýto zápis je totiž podmienkou na to, aby mohol vykonávať advokáciu v mene a na účet\niného subjektu (spoločnosti s ručením obmedzeným). „Fyzickou osobou, ktorej oprávnenie vykonávať\nadvokáciu zaniklo“, je preto každý advokát, ktorý vykonával advokáciu samostatne a následne ju začal\nvykonávať ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, pretože v takom prípade už nie je oprávnený\nvykonávať advokáciu samostatne, čo vyplýva priamo zo zákona č. 586/2003 Z. z.. K tomuto názoru\ndospel Ústavný súd SR použitím metódy gramatického, logického, ale najmä systematického výkladu\nsporných ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. v kontexte so zákonom č. 586/2003 Z. z..\n7. Argumentácia žalovanej, ktorá poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/32/2013\nzo dňa 27.11.2013, neobstojí. Právny názor najvyššieho súdu uvedený v tomto rozsudku, v zmysle\nktorého je potrebné na účely zákona č. 461/2003 Z. z. považovať advokáta zapísaného v zozname\nadvokátov vedenom SAK za nemocensky a dôchodkovo poistenú SZČO bez ohľadu na skutočnosť,\nči vykonáva advokátsku činnosť ako advokát vo vlastnom mene alebo ako spoločník, prípadne\nkonateľ právnickej osoby poskytujúcej služby advokácie, považoval krajský súd za formalistický výklad\ndotknutých ustanovení. Považoval za potrebné poukázať na dva súvisiace aspekty v prejednávanej veci,\na to na chápanie následkov pozastavenia samostatného výkonu advokácie pre jeho pozastavenie v\nsystéme sociálneho poistenia a následnú zmenu právnej úpravy zákona č. 461/2003 Z. z., ku ktorej\ndošlo od 01.01.2011 zákonom č. 543/2010 Z. z.. Ako vyplýva z viacerých stanovísk Najvyššieho súdu\nSR a tiež zo zákona č. 586/2003 Z. z., v okamihu pozastavenia výkonu advokácie už advokát nie je\noprávnený poskytovať právne služby, a teda nemá oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného\npredpisu, ak je naďalej zapísaný v zozname advokátov. Táto skutočnosť má za následok, že od tohto\nokamihu nemožno advokáta považovať za SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z.. Naďalej\nide o advokáta, ktorý je zapísaný v zozname advokátov, avšak zákon č. 586/2003 Z. z. nepripúšťa, aby\nposkytoval právne služby klientom obdobne ako v prípade zmeny formy výkonu advokácie. Rovnako\nnepripúšťa, aby advokát - fyzická osoba poskytovala právne služby samostatne. Aj tento právny názor\nje teda založený na materiálnom výklade sporných pojmov a upúšťa od prísne formalistického chápania\noprávnenia vykonávať advokáciu patriaceho každému iba z dôvodu jeho zápisu v zozname advokátov.\n\n8. Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2011 obsahuje už\nodlišnú úpravu nielen § 5, ale aj § 21 ods. 4, ktoré krajský súd citoval. Z novelizovaných ustanovení\nvyplýva, že zákonodarca považoval za potrebné v súvislosti s § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.\nspresniť podmienky zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO. Postupoval\ntak, že výslovne stanovil, že toto zaniká dňom, od ktorého fyzická osoba nie je oprávnená na výkon\nalebo prevádzkovanie činnosti. Takto zákonodarca nahradil sporné „mať oprávnenie“ jednoznačným\n„byť oprávnený“, čo podľa názoru Ústavného súdu SR posunulo dikciu ustanovenia k jej materiálnemu\nchápaniu a potvrdzuje správnosť uvedených úvah. Tomu nasvedčuje aj úprava § 5 zákona č. 461/2003\nZ. z..\nIII.\n9. Proti rozsudku krajského súdu podala žalovaná (sťažovateľka) kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhla,\naby kasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietala\nnesprávnosť právneho posúdenia veci krajským súdom, ktoré je v rozpore s ustálenou rozhodovacou\npraxou Najvyššieho súdu SR. Z dôvodovej správy vyplýva, že zákonom č. 543/2010 Z. z. sa navrhol\nnovelizovať zákon č. 461/2003 Z. z. s cieľom zjednotiť výber odvodov a daní. Z toho dôvodu sa novo\nzadefinovali základné pojmy, zárobková činnosť, zamestnanec, SZČO, zamestnávateľ a vymeriavací\nzáklad. Súčasne sa novo zadefinoval osobný rozsah sociálneho poistenia a vznik a zánik sociálneho\npoistenia tak, aby tieto základné pojmy a zásady boli kompatibilné s príslušnými daňovými predpismi.\n10. Vzhľadom na to, že zánik právneho vzťahu žalobcu sa posudzoval k 31.12.2006, nie je možné v\ndanom prípade aplikovať § 5 a § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z.,\nktorý nadobudol účinnosť až 01.01.2011. Nemožno odvodzovať správnosť úvahy o zániku povinného\nnemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO právnou normou,\nktorá pôsobí vzhľadom na jej účinnosť do budúcnosti. Uvedený právny názor vychádza zo zásady\nzákazu retroaktivity. V právnej teórii sa rozlišuje pravá a nepravá retroaktivita, pričom v Slovenskej\nrepublike je pravá retroaktivita zakázaná.\n11. Právny názor sťažovateľky, že zmenou formy výkonu advokácie žalobcovi ako SZČO nezaniká\npovinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, je v súlade s právnym názorom\nNajvyššieho súdu SR vysloveným v rozsudku sp. zn. 7Sžso/27/2010 zo dňa 01.07.2011, ktorý bol\npublikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2012 pod číslom 66 a\nktorý žalovaná citovala.\n12. Sťažovateľka tiež poukázala na to, že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/32/2013 zo\ndňa 27.11.2013 nebol publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky tak,\nako nesprávne uviedol krajský súd, ale bol výsledkom ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu\nSR. Uvedeným rozsudkom sťažovateľka argumentovala vo vyjadrení k žalobe v súvislosti s námietkou\nžalobcu, ktorý poukázal na nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 63/2012-52 zo dňa 21.02.2013.\nTýmto nálezom ústavný súd zrušil rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/7/2011 v obdobnej\nveci z dôvodu porušenia práva na spravodlivé súdne konanie. Najvyšší súd SR vo veci znova rozhodol\nrozsudkom sp. zn. 7Sžso/32/2013 zo dňa 27.11.2013 a opakovane sa stotožnil s právnym názorom\nsťažovateľky pri posudzovaní právneho postavenia advokátov na účely sociálneho poistenia pri zmene\nformy výkonu advokácie. V uvedenom rozsudku najvyšší súd konštatoval, že „je treba rozlišovať situáciu,\nv ktorej advokát nie je SZČO, lebo má pozastavený výkon advokácie, od situácie, v ktorej advokát svoje\npovolanie vykonáva, a to jednou z foriem, upravených v § 12 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z.. Advokát,\nktorému bol pozastavený výkon advokácie z ktoréhokoľvek dôvodu podľa § 8, v čase pozastavenia\nadvokátskej činnosti nesmie svoju profesiu advokáta vykonávať, a to žiadnym spôsobom a žiadnou\nformou výkonu advokácie, ale advokát, ktorý je spoločníkom v právnickej osobe s predmetom činnosti\n„poskytovanie advokátskych služieb v akejkoľvek forme“, advokáciu vykonáva ...“.\n13. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 7Sžso/32/2013 zaujal stanovisko aj k záväznosti potvrdenia\nSAK o spôsobe výkonu advokácie konštatujúc, že takéto potvrdenie môže byť jedným z podkladov\nrozhodnutia, t. j. jedným z dôkazov, ktoré môžu byť následne použité pre rozhodnutie správneho orgánu.\nVo vzťahu k nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 426/2012 zo dňa 21.02.2013, na ktorý sa odvolával\nžalobca a ktorého právny názor v ňom vyslovený si osvojil aj krajský súd, sťažovateľka uviedla, že\nna základe tohto nálezu bol zrušený rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/21/2011 a vec\n\nmu bola vrátená na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR vo veci opätovne rozhodol rozsudkom sp. zn.\n9Sžso/23/2013 tak, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/11662/2010-64 opakovane potvrdil\nako vecne správny uvádzajúc, že „... Je len jedno oprávnenie na vykonávanie advokácie a je udeľované\nvýlučne advokátovi a bez ohľadu na formu výkonu advokácie. Práve od statusu advokáta, ktorému takéto\noprávnenie bolo udelené, teda nie od konkrétnej formy výkonu advokácie, sa v zmysle § 5 písm. c/\nzákona č. 461/2003 Z. z. odvíja postavenie SZČO.“.\n14. Ďalej sťažovateľa poukázala na to, že plénum ústavného súdu, ktoré rozhoduje o zjednotení\nodchylných právnych názorov, zamietlo uznesením sp. zn. PLz. ÚS 1/2015 zo dňa 04.03.2015 návrh\nII. senátu Ústavného súdu SR na prijatie zjednocujúceho stanoviska v tomto znení: „Pokiaľ advokát\nzmenil formu výkonu advokácie zo samostatného výkonu advokácie na výkon advokácie ako konateľa\nspoločnosti s ručením obmedzeným, po takejto zmene formy výkonu advokácie mu nezostal zachovaný\nstatus SZČO pre účely zákona č. 461/2003 Z. z.“. Týmto bola odstránená nejednotnosť judikatúry\nÚstavného súdu SR. V súlade s uvedenými právnymi názormi rozhodol Najvyšší súd SR napr.\nrozsudkom sp. zn. 1Sžso/71/2014 zo dňa 05.04.2016. Tento rozsudok ako aj nález Ústavného súdu SR\nč. k. II. ÚS 335/2013-51 zo dňa 26.03.2015 zaslala sťažovateľka krajskému súdu ešte pred rozhodnutím\nvo veci samej. Záverom uviedla, že podľa jej názoru je nevyhnutné vychádzať z právneho názoru\nNajvyššieho súdu SR vyjadreného v rozsudku sp. zn. 7Sžso/27/2010 zo dňa 01.07.2011 a tiež z ustálenej\nrozhodovacej praxe najvyššieho súdu.\nIV.\n15. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že rozsudok krajského súdu považuje za vecne\nsprávny. Vzhľadom na rozdielnosť výkladov a rozdielnu rozhodovaciu prax súdov pristúpil zákonodarca\nk zákonnej úprave, ktorá mala zabrániť takýmto sporným situáciám, konkrétne ide o § 71 ods. 2 zákona\nč. 586/2003 Z. z. zavedený zákonom č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok)\nv znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti žalobca citoval z dôvodovej správy k § 71 ods. 2 písm. k/\nzákona č. 586/2003 Z. z., v ktorej sa konštatuje, že „Navrhované doplnenie § 71 ods. 2 písm. k/ umožňuje\nSlovenskej advokátskej komore vydávať záväzné potvrdenie o forme výkonu advokácie podľa § 12 tohto\nzákona a o skutočnosti, či advokát je SZČO podľa osobitného predpisu, napríklad na účely poistenia\npodľa zákona č. 461/2003 Z. z.“. Mal za to, že dôvodová správa je jedným z prameňov práva, ktorý\nnám umožňuje poznať úmysel zákonodarcu. Je zrejmé, že účelom právnej normy obsiahnutej v § 71\nods. 2 písm. k/ zákona č. 586/2003 Z. z. je umožniť SAK vydávať záväzné potvrdenia o tom, či advokát\nje alebo nie je pre účely sociálneho poistenia SZČO.\n16. Ak teda zákon zveril SAK právomoc vydávať záväzné potvrdenia o statuse advokáta z pohľadu\npostavenia SZČO pre účely poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z., potom mal žalobca za to, že takéto\nzáväzné potvrdenie je záväzné aj pre sťažovateľku a ak ho pri rozhodovaní nerešpektovala, konala v\nrozpore so zákonom a jej rozhodnutie je nezákonné. Napadnuté rozhodnutie žalovanej je nesprávne bez\nohľadu na to, či súd rozhodujúci o žalobe advokáta považuje advokáta poskytujúceho právne služby ako\nkonateľ spoločnosti s ručením obmedzeným za SZČO alebo nie. Nesprávne a nezákonné rozhodnutie\nmusí súd vždy zrušiť. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že záväzné potvrdenie SAK predložil\nsťažovateľke už počas prvostupňového konania, pričom dôvod jeho nerešpektovania mu nebol napriek\nopakovaným námietkam rozumne odôvodnený.\n17. Naďalej tvrdil, že advokát poskytujúci právne služby prostredníctvom spoločnosti s ručením\nobmedzeným nie je SZČO. Nie je chybou advokáta, že zákonodarca neumožňuje SAK viesť napríklad\nviacero zoznamov, v ktorých by viedla oddelene advokátov poskytujúcich advokátske služby ako fyzické\nosoby a advokátske spoločnosti. Ak sťažovateľka nerešpektovala pri svojom rozhodovaní niečo, čo je\npre ňu záväzné (pretože záväzné potvrdenie SAK je záväzné pre každého; inak by nemalo význam),\npotom jej rozhodnutie, ktoré je v priamom rozpore s takýmto záväzným potvrdením, nemôže byť v súlade\nso zákonom.\nV.\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 455 SSP a dospel k záveru, že\nkasačná sťažnosť žalovanej (sťažovateľky) je dôvodná.\n\n19. Kľúčovou otázkou vo veci bolo posúdenie otázky, či u žalobcu, ktorý do 31.12.2006 vykonával\nadvokáciu samostatne, zmenou výkonu advokácie spôsobom - ako konateľ spoločnosti s ručením\nobmedzeným od 01.01.2007, došlo k zániku povinného nemocenského poistenia a povinného\ndôchodkového poistenia.\n20. Žalobca bol zapísaný do zoznamu advokátov vedeného SAK dňa 01.07.2002. Z potvrdenia SAK o\nspôsobe výkonu advokácie č. 7/2014-JUDr.Hr/Ma zo dňa 14.11.2014 vyplýva, že žalobca s účinnosťou\nod 01.01.2007 zmenil spôsob výkonu advokácie, ktorú vykonával samostatne ako fyzická osoba, na\nvýkon advokácie spôsobom ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. SAK tiež potvrdila, že od\n17.09.2010 do 04.09.2012 mal žalobca pozastavený výkon advokácie.\n21. Podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010,\nsamostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na\nvykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na\nktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.\n22. Podľa § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010,\npovinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo\nčinnej osobe uvedenej v § 5 písm. b/ a c/ zákona v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010\ndňom zániku týchto oprávnení a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c/ odo dňa\nvzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného\npredpisu, ak od toho dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej\nosoby uvedenej v § 5 písm. c/ zákona v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010.\n23. Z citovaného ustanovenia § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré je definíciou SZČO na účely\nsociálneho poistenia, vyplýva, že sa za ňu bude považovať každá fyzická osoba, ktorá má povolenie na\nvýkon špecifikovaných činností vrátane advokácie a zároveň nie je v pracovnom pomere voči inej osobe.\nAby teda bola fyzická osoba - advokát považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu, musia byť\nv jej prípade kumulatívne naplnené dve podmienky. Jednak je potrebné mať povolenie na vykonávanie\nadvokácie, a teda aj v materiálnej rovine ide o osobu, ktorá môže poskytovať právne služby podľa\nzákona č. 586/2003 Z. z. (bola zapísaná do zoznamu advokátov, nebola z tohto zoznamu vyčiarknutá,\nani jej nebol výkon advokácie pozastavený) a tiež nesmie byť v pracovnom pomere k inej osobe.\nJe potom zrejmé, že výkon funkcie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným nebude pracovným\npomerom, keď v tomto prípade nejde o výkon závislej práce vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a\npodriadenosti zamestnanca, podľa pokynov zamestnávateľa. Kasačný súd tiež zdôrazňuje, že spôsob,\nakým advokát vykonáva advokáciu (špecifikovaný v § 12 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z.), nie je\nrozhodným pre posúdenie, či je advokát SZČO, resp. či má oprávnenie na výkon advokácie. Naopak,\nuž zo samej skutočnosti, že zákon explicitne stanovuje, že advokát môže vykonávať advokáciu aj\nako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, vyplýva, že osoba, ktorá je konateľom spoločnosti s\nručením obmedzeným, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie právnych služieb, má oprávnenie\nna výkon advokácie, a teda napĺňa podmienku stanovenú § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z..\n24. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n9Sžso/65/2011 zo dňa 29.03.2012 a sp. zn. 9Sžso/49/2010 zo dňa 14.11.2011) vyplýva, že „Oprávnenie\nna výkon advokátskej činnosti trvá od zápisu do zoznamu advokátov až do vyčiarknutia z takého\nzoznamu, s výnimkou pozastavenia výkonu advokácie (§ 8 zákona č. 586/2003 Z. z.). Oprávnenie na\nvýkon advokátskej činnosti má za následok, že advokát musí byť považovaný za SZČO na účely §\n5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010, a preto je povinne nemocensky\na dôchodkovo poistený podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a § 15 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003\nZ. z.. Vznik a zánik tohto poistenia sa viaže na podmienky upravené v § 21 zákona č. 461/2003\nZ. z.. Túto skutočnosť nemôže ovplyvniť právna úprava obsiahnutá v § 12 zákona č. 586/2003 Z.\nz., upravujúca iba formu, ktorou môže advokát advokáciu vykonávať, lebo základným predpokladom\nvýkonu advokácie je výkon takej činnosti fyzickou osobou, ktorá má zákonom požadované oprávnenie.\nVymedzenie SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010\nje odvodené od samotného oprávnenia vykonávať advokáciu ako takú. Nositeľom tohto oprávnenia\nmôže byť len subjekt, ktorému toto oprávnenie bolo udelené. Teda výlučne advokát - fyzická osoba,\nlen on je zapísaný v zozname advokátov, hoci zákon mu následne umožňuje, aby právne služby\n\nposkytoval napríklad aj prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným. Je len jedno oprávnenie\nna vykonávanie advokácie a je udeľované výlučne advokátovi, a to bez ohľadu na formu výkonu\nadvokácie. Práve od statusu advokáta, ktorému takéto oprávnenie bolo udelené, teda nie od konkrétnej\nformy výkonu advokácie, sa v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. odvíja postavenie\nSZČO. Žalobcovi oprávnenie na vykonávanie činnosti ako také ani v dôsledku zmeny formy výkonu\nadvokácie nezaniklo. Je len osobitným zákonom limitovaný v tom, že túto činnosť nemôže súčasne\nvykonávať samostatne, keď si sám zvolil, že advokátske služby bude poskytovať prostredníctvom\nspoločnosti s ručením obmedzeným. Žalobcovi po celý čas status advokáta zostáva, svoje profesijné\noznačenie je povinný podľa zákona č. 586/2003 Z. z. používať aj v prípade, že právne služby\nposkytuje prostredníctvom združenia, verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo\nspoločnosti s ručením obmedzeným a až k nemu následne pripája meno združenia alebo obchodné\nmeno spoločnosti. Žalobca sa preto mylne domnieva, že ako konateľ „advokátskej“ spoločnosti už nie je\nSZČO. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v\nsporných prípadoch je zákonom zverené do vecnej pôsobnosti pobočky Sociálnej poisťovne. Vzhľadom\nna uvedené je irelevantné potvrdenie SAK, nakoľko nemá vplyv na zánik oprávnenia žalobcu vykonávať\nadvokáciu samostatne ako fyzická osoba a tým ani na zánik povinného nemocenského a dôchodkového\npoistenia“.\n25. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 9Sžso/122/2015 zo dňa 26.07.2017 dospel k záveru, že\n„Oprávnenie na vykonávanie advokácie je viazané na fyzickú osobu a nezaniká ani v prípade, že\nadvokátsku činnosť realizuje prostredníctvom obchodnej spoločnosti, v dôsledku čoho v danom prípade\nnenastali zákonom taxatívne vymedzené skutočnosti (§ 21 zákona č. 461/2003 Z. z.) rozhodujúce pre\nzánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia u žalobcu ako SZČO.“.\n26. Žalobca dňa 31.12.2006 spĺňal obe uvedené podmienky - a síce bol oprávnený vykonávať advokáciu\na zároveň nebol v pracovnom pomere. Je teda zrejmé, že skutočne bol SZČO a ku dňu 31.12.2006 mu\nnezaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie.\n27. Kasačný súd tiež považoval za potrebné poukázať na to, že nález Ústavného súdu SR č. k. II.\nÚS 426/2012-53 zo dňa 21.02.2013, o ktorý oprel žalobca svoje námietky uvedené v žalobe, bol v\nrozhodovaní o danej problematike ústavným súdom ojedinelý (obdobne ako nález Ústavného súdu SR\nsp. zn. II. ÚS 63/2012). Ich vydaniu predchádzali iné rozhodnutia senátov ústavného súdu, ktorými\nboli obdobné sťažnosti o povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení SZČO - advokáta a vo\nveciach predpisu poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie a príspevky na starobné\ndôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity odmietnuté\n(rozhodnutia Ústavného súdu SR č. k. ÚS 290/2010-8 zo dňa 07.09.2010, č. k. II. ÚS 508/2010-15 zo dňa\n25.11.2010, č. k. I. ÚS 93/2012-14 zo dňa 29.02.2012, č. k. IV. ÚS 103/2012-13 zo dňa 01.03.2012, č. k. I.\nÚS 64/2012-17 zo dňa 08.02.2012, č. k. III. ÚS 118/2012-34 zo dňa 28.03.2012). V týchto rozhodnutiach\nústavný súd napr. vyslovil, že „predmetný právny výklad najvyšším súdom nevykazuje nedostatky, ktoré\nby odôvodňovali záver o porušení základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1\nústavy alebo práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru“ (č. k. II. ÚS\n508/2010-15). Najvyšší súd po tom, ako Ústavný súd SR nálezmi č. k. II. ÚS 63/2012 a II. ÚS 426/2012\nzrušil jeho rozhodnutia sp. zn. 7Sžso/7/2011 a 9Sžso/21/2011, rozhodol v daných veciach rozsudkami\nsp. zn. 7Sžso/32/2013 a 9Sžso/23/2013, pričom sa nestotožnil s názorom II. senátu Ústavného súdu\nSR a opätovne potvrdil rozsudky krajských súdov, ktorými boli zamietnuté žaloby proti rozhodnutiam\nsťažovateľky vo veciach poistenia advokátov ako SZČO.\n28. Naviac, uznesením pléna č. k. PLz. ÚS 1/2016-15, ktoré citovala aj sťažovateľka v kasačnej\nsťažnosti, ústavný súd zamietol návrh II. senátu na účely zjednotenia odchylných právnych názorov\nna vyslovenie právnej vety: „Pokiaľ advokát zmenil formu výkonu advokácie zo samostatného výkonu\nadvokácie na výkon advokácie ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, po takejto zmene formy\nvýkonu advokácie mu nezostal zachovaný status samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely zákona\nč. 461/2003 Z. z.“.\n29. V súvislosti s tvrdením žalobcu v žalobe ako aj vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti týkajúcim sa\naplikácie § 71 ods. 2 písm. k/ zákona č. 586/2003 Z. z. považoval kasačný súd za potrebné poukázať\nna právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku sp. zn. 9Sžso/23/2013 zo dňa 27.12.2013\nkonštatoval, že „Námietku žalobcu, že ustanovenie § 71 ods. 2 písm. k/ zákona č. 586/2003 Z. z. je nutné\n\nchápať ako zákonné zverenie právomoci predsedníctvu SAK rozhodovať aj o skutočnosti, ktorá osoba\nzo špeciálne úzko vymedzenej skupiny osôb, a to advokátov, je alebo nie je SZČO v zmysle zákona č.\n461/2003 Z. z., odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.“.\n30. K námietke ohľadom záväznosti potvrdenia SAK o statuse advokáta z pohľadu postavenia SZČO\na jeho nerešpektovania sťažovateľkou, zaujal stanovisko Ústavný súd SR v uznesení č. k. I. ÚS\n93/2012-14 zo dňa 29.02.2012 konštatujúc, že „Ak najvyšší súd akceptoval kritéria vymedzenia SZČO\npodľa zákona č. 461/2003 Z. z. (§ 5) vo vzťahu k výkonu advokácie pred obsahom potvrdenia vydaného\nv rámci zákonom vymedzenej pôsobnosti samosprávnej stavovskej organizácie advokátov [§ 71 ods. 2\npísm. k/], uvedené podľa názoru ústavného súdu v spojení s ostatnými dôvodmi rozsudku najvyššieho\nsúdu nenasvedčuje možnej arbitrárnosti záverov najvyššieho súdu.\n... Je potrebné zdôrazniť, že v rozhodovacej činnosti ústavného súdu v obdobných prípadoch sú aj také,\nv ktorých boli vydané potvrdenia podľa § 71 ods. 2 písm. k/ zákona č. 586/2003 Z. z. [resp. už v čase\nvydania ústavným súdom posudzovaných rozhodnutí všeobecných súdov bolo účinné ustanovenie §\n71 ods. 2 písm. k/ zákona č. 586/2003 Z. z., a tým bola daná možnosť existencie takýchto potvrdení v\nkonkrétnych posudzovaných prípadoch] a závery ústavného súdu boli zhodné so závermi vyslovenými\nv tomto uznesení (I. ÚS 64/2012 <http://merit.slv.cz/I.US64/2012>). Aj táto okolnosť spochybňuje\nargumentáciu sťažovateľa o existencii takého nesúladu § 71 ods. 2 písm. k/ zákona č. 586/2003 Z. z.\nv spojení s § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. s ústavou, ktorý by nebol odstrániteľný aplikáciou ústavne\nsúladného výkladu týchto ustanovení, ako to bolo v posudzovanom prípade.“\n31. Vzhľadom na uvedené dospel kasačný súd k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť\nz dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a vec mu vrátiť na ďalšie\nkonanie (§ 462 ods. 1 SSP). Žalobcovi dňom 31.12.2006 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a\npovinné dôchodkové poistenie. Napriek zmene formy výkonu advokácie mu zostal zachovaný status\nadvokáta podľa zákona č. 586/2003 Z. z. a zostal mu zachovaný aj status SZČO na účely zákona č.\n461/2003 Z. z..\n32. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude postupovať v intenciách právneho názoru vysloveného\nkasačným súdom v tomto rozsudku, vec prejedná znova v medziach podanej žaloby, pričom závery,\nku ktorým dospeje, riadne a zrozumiteľne odôvodní. V novom rozhodnutí vo veci krajský súd znovu\nrozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).\n33. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku\n\nn i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14S/69/2015", "guid": "ea7b57af-5026-488d-b1f1-5353bb0c4ff0:af3d0a15-eaee-489a-a6b8-f875dea110bb", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f21e3964-9b6d-4bcf-bb5d-e679dadddade", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.1.2016.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2016 z 3. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-03", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.1.2016.1"}, {"guid": "ussr:92d428d9-b84a-4e21-ab26-bfb05394f17d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.335.2013.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 335/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 335/2013 z 26. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-26", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.335.2013.1"}, {"guid": "ussr:0825b928-f52b-47f6-bca1-7ed812d363ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.1.2015.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2015 z 4. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-04", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.1.2015.1"}, {"guid": "ussr:66eb83a2-2500-4a43-a3f4-233e716c1bf9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 63/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 63/2012 z 21. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-21", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:66eb83a2-2500-4a43-a3f4-233e716c1bf9"}, {"guid": "ussr:ffff0047-a044-4c40-9a16-7f4e4ef5e2e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 426/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 426/2012 z 21. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-21", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ffff0047-a044-4c40-9a16-7f4e4ef5e2e7"}, {"guid": "ussr:c2c7e89a-1c37-499b-b84a-b6e8e09cab4b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 118/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 118/2012 z 28. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-28", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2c7e89a-1c37-499b-b84a-b6e8e09cab4b"}, {"guid": "ussr:304e638d-5a27-4632-a8d5-5ae28ef026e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 103/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 103/2012 z 1. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-01", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:304e638d-5a27-4632-a8d5-5ae28ef026e7"}, {"guid": "ussr:6b0303bb-bc2a-499b-bb62-a494fd682a0a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 93/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 93/2012 z 29. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-29", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6b0303bb-bc2a-499b-bb62-a494fd682a0a"}, {"guid": "ussr:2c2049f9-ab29-46ea-b186-794935766d32", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 64/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 64/2012 z 8. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-08", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2049f9-ab29-46ea-b186-794935766d32"}, {"guid": "ussr:e963d77e-f2b8-424c-ac3a-8a31566cf86b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 508/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 508/2010 z 25. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-25", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e963d77e-f2b8-424c-ac3a-8a31566cf86b"}], "citovane_v": []}