{"guid": "3af12597-1968-4f4d-b55f-5731de80c4f6:c9c28469-f0b8-43c1-8aa9-a0c7c01381f9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2014200614.2", "spisova_znacka": "10Sžsk/7/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžsk/7/2018 z 27. 3. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2019, sp. zn. 10Sžsk/7/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:2014200614.2", "identifikacne_cislo": "2014200614", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2019-03-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-178.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-178.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-178"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-210", "nazov": "§ 210 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-210", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-210"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-178", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-210"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c9c28469-f0b8-43c1-8aa9-a0c7c01381f9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2014200614.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:2014200614.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:2014200614.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžsk/7/2018\n2014200614\n27. 03. 2019\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2019:2014200614.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nJany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v\nprávnej veci žalobcu R. B. F., trvale bytom P., Poľská republika, proti žalovanej (sťažovateľke) Sociálnej\npoisťovni - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, za účasti: T. L. U., bytom P., Poľská\nrepublika (predtým T. - GM CONZULTING, Buková 22, 919 10 Buková, IČO: 45506108), o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 8402-4/2014-BA zo dňa 31. marca 2014, o kasačnej sťažnosti\nžalovanej proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/149/2014-95 zo dňa 25. júna\n2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nŽalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, ako prvoinštančný správny orgán,\nrozhodnutím č.\n700-0282/2011-23 zo dňa 12.09.2011 rozhodla podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 a § 210 ods. 1 zákona č.\n461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení ( ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) tak, že žalobcovi\nnevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom\n09.04.2010. Rozhodnutie odôvodnila tým, že vzhľadom na to, že u zamestnávateľa T. - GM Consulting\nnebolo možné ani fyzickou kontrolou preukázať reálny výkon činnosti zamestnanca - žalobcu, tak\nžalobcovi u zamestnávateľa nevznikol poistný pomer odo dňa 09.04.2010.\n2. Na odvolanie žalobcu žalovaná napadnutým rozhodnutím č. 8402-4/2014-BA zo dňa 31.03.2014\nrozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu zmenila tak, že z výrokovej časti rozhodnutia vypustila\ntext: „...nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti\ndňom 9. apríla 2010.“ a vložila text: „...nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové\npoistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 9. apríla 2010 podľa slovenskej legislatívy.“ v\nostatnom rozhodnutie potvrdila.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n\n3. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. e) zákona č. 162/2015 Z.z.\nSprávny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na\nďalšie konanie.\n4. V odôvodnení uviedol, že pri určovaní uplatniteľnej legislatívy nie je rozhodujúci len status osoby\nako zamestnanca, resp. samostatne zárobkovo činnej osoby, ale aj výkon činnosti. Preto je dôležité\nskúmať pri aplikácii osobitného pravidla, ktorého cieľom je zabezpečenie uplatniteľnej legislatívy len\njedného členského štátu, nie len status osoby, ale aj reálny výkon činnosti za účelom zamedzenia\nmanipulácii s uplatniteľnými právnymi predpismi a ich zneužívania v tejto oblasti. Napriek tomu, že pojem\nreálneho výkonu činnosti nie je explicitne zadefinovaný v základnom nariadení, v pravidlách určujúcich\nuplatniteľnú legislatívu ustanovených v hlave II základného nariadenia je pojem reálneho výkonu činnosti\njedným z faktorov na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia.\n5. Sociálnej poisťovni bola doručená informácia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS\nVaršava, že v posledných rokoch vznikli na území Slovenskej republiky firmy, ktoré sprostredkovávajú\npre poľských samostatných podnikateľov zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch. V mnohých\nprípadoch cieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej\nrepubliky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie ZUS z podnikateľskej činnosti,\nktorú vykonávajú v Poľskej republike.\n6. Na účely správneho vykonávania základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia z rozhodnutia\nsprávnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. H5 z 18.03.2010 o spolupráci\nv boji proti podvodom a omylom v rámci nariadenia Rady (ES) č. 883/2004 a Európskeho parlamentu\na Rady (ES) č. 987/2009 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia vyplýva, že orgány a\ninštitúcie členských štátov spolupracujú v oblasti boja proti podvodom a omylom. Na zabezpečenie\nriadneho vykonávania základného nariadenia sú príslušné orgány a inštitúcie členských štátov na\nzáklade článku 76 základného nariadenia povinné navzájom spolupracovať, vzájomne sa informovať o\nrelevantných skutočnostiach, poskytovať svoje služby a komunikovať medzi sebou. Inštitúcia sociálneho\nzabezpečenia ZUS Varšava bola oprávnená požadovať preukázanie relevantných skutočností na\nurčenie uplatniteľnej legislatívy a Sociálna poisťovňa, ktorá je príslušná inštitúcia na určenie uplatniteľnej\nlegislatívy na území Slovenskej republiky bola povinná rozhodujúce skutočnosti preskúmať.\n7. Krajský súd vzhľadom na uvedené a obsah administratívneho spisu, ktorým má byť preukázaný\nrozsah dokazovania vykonaného správnym orgánom konštatoval, že Sociálna poisťovňa, pobočka\nTrnava nevykonala žiadne dokazovanie a nezískala žiaden dôkaz, ktorý by potvrdil, že žalobca na\núzemí Slovenskej republiky reálne nevykonával činnosť ako zamestnanec, preto nemôže podliehať\nslovenskému právnemu predpisu podľa článku 13 (3) základného nariadenia.\n8. Názor, na základe ktorého žalovaná o veci rozhodla považoval krajský súd za predčasný, prijatý\nna základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava svoje\nrozhodnutie založila iba na konštatovaní, že fyzickou kontrolou nebolo možné preukázať reálny výkon\nčinností zamestnanca u zamestnávateľa T. - GM CONZULTING, čo považoval krajský súd za nedostatok\nv dokazovaní, ktorý nebol odstránený ani žalovanou v odôvodnení jej rozhodnutia. Argumentácia, na\nktorej žalovaná založila svoje rozhodnutie je vzhľadom na rozsah zistených skutočností pochybná, nie\nje podložená žiadnymi konkrétnymi dôkazmi a spôsob, akým žalovaná vykonávala šetrenie na reálny\nvýkon činnosti žalobcom nie je postačujúci pre záver, ktorý žalovaná v rozhodnutí napadnutom žalobou\nprijala. Krajský súd mal za to, že iba na základe nepreukázaných indícií zo strany žalovanej, o možnosti\nzneužívania slovenského sociálneho systému, nie je možné prijať rozhodnutie, že u žalobcu účasť na\nsociálnom poistení nevznikla. Rovnako považoval krajský súd za nedostatočne preukázané okolnosti\nspojené s uzatvorením dohody medzi Slovenskou republikou a orgánmi sociálneho zabezpečenia\nPoľskej republiky, čo nemôže postačovať na potvrdenie správnosti rozhodnutia žalovanej. Existencia\ntakejto dohody musí byť žalovanou preukázaná (aj keď nariadenie explicitne nevyžaduje písomnú formu)\na zároveň musí spĺňať podmienky preskúmateľnosti, keďže určenie uplatniteľnej legislatívny nesmie\nbyť arbitrárne a prispôsobenie faktov alebo udalostí, ku ktorým dochádza v jednom členskom štáte\nnemôže v žiadne prípade viesť k tomu, aby sa iný členský štát stal príslušným alebo jeho právne predpisy\nuplatniteľnými (bod č. 11 preambuly vykonávacieho nariadenia). Tieto podmienky však v prejednávanom\nprípade žalovanou splnené neboli a z administratívneho spisu žalovanej nemožno vyvodiť objektívny\nzáver o existencii dohody podľa čl. 16 odsek 4 vykonávacieho nariadenia. Správny súd tiež poukázal\n\nna povinnosť žalovanej v odôvodnení rozhodnutia podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení\nuviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, akými úvahami bola vedená pri\nhodnotení dôkazov a na základe ktorých právnych predpisov rozhodovala. Žalovaná ani pobočka\nSociálnej poisťovne, ktorá rozhodovala v prvom stupni však v odôvodnení rozhodnutia neuviedli, že by\ndohoda medzi ňou a poľskou inštitúciou ZUS bola podkladom pre vydanie rozhodnutia.\n9. S poukazom na vyššie uvedené dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie žalovanej bolo\nvydané na základe nedostatočne zisteného stavu veci, pre nedostatok dôvodov je nepreskúmateľné,\ntiež nesie znaky porušenia základného práva účastníka na spravodlivý proces, pretože žalovaná sa\nnevysporiadala s odvolacími námietkami účastníka správneho konania, a preto ho krajský súd postupom\npodľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) zrušil.\n10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd podľa § 167 S.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý\nv konaní úspech mal, nárok na náhradu trov konania priznal.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n11. Proti rozsudku krajského súdu podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, v ktorej sa\nnestotožnila s právnym záverom krajského súdu a je názoru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej\nje náležite odôvodnené a bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a po\nzhodnotení všetkých dostupných relevantných dôkazov. Sťažovateľka sa pridržala svojho vyjadrenia k\nžalobe zo dňa 18.11.2014 ako aj vyjadrenia v odvolaní zo dňa 27.10.2015. Má za to, že žalovaná ako aj\nprvoinštnančný správny orgán si zabezpečili všetky dôkazy, ktoré bolo možné objektívne, vzhľadom na\ndaný prípad z ich strany získať. Poukázala na to, že dôkazné bremeno leží nielen na žalovanej, ale aj\nna žalobcovi a zamestnávateľovi, pričom túto povinnosť, ktorá im vyplýva z vykonávacieho nariadenia\nsi riadne nesplnili.\n12.Sťažovateľka zastáva názor, že žalobca pre účely aplikácie základného nariadenia nepreukázal, že\nk reálnemu výkonu jeho činnosti na území Slovenskej republiky skutočne došlo. Na podporu svojich\ntvrdení sťažovateľka poukázala na judikatúru kasačného súdu týkajúcich sa obdobných vecí.\n13. Z uvedených dôvodov preto navrhla kasačnému súdu, aby zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu\nzamietne alebo, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n14. Žalobca vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti nepodal.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n15. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npostupom podľa § 492 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Vychádzal pri tom z právneho názoru vysloveného v\nrozhodnutí veľkého senátu správneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. 1Vs/1/2018 zo dňa 4. decembra\n2018. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok\nbol verejne vyhlásený dňa 27.03.2019 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).\n16. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej, a preto primárne v medziach kasačnej\nsťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako\naj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovanej, ako aj rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam\npredchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť\nvecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preskúmaní spisového materiálu krajského\nsúdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovanej, dospel k záveru, že kasačné námietky\nsťažovateľky nie sú dôvodné.\n\n17. Slovenská republika vstupom do Európskej únie Zmluvou o pristúpení preniesla svoje právomoci na\nEurópsku úniu v určenej miere a svojim vstupom do Európskeho spoločenstva sa súčasne zaviazala k\nuplatňovaniu právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Právne záväznými\naktami na úseku sociálneho zabezpečenia pre členské štáty Európskej únie (teda aj pre Slovenskú\nrepubliku) sú Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii\nsystémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadenie) a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady\n(ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES)\nč. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (vykonávacie nariadenie). Európsky\nparlament a Rada prijali Nariadenie č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia so\nzreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej články 42 a 308, konajúc\npostupom v článku 251 zmluvy, sledujúc ciele, uvedené v preambule zmluvy.\n18. Základné nariadenie v druhej hlave ustanovuje určenie príslušnosti právnych predpisov\nuplatniteľných na fyzické osoby vykonávajúce zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v\nčlenských štátoch. V článku 11 ods. 1 uvedeného nariadenia Európsky parlament a Rada ustanovuje\nvšeobecné pravidlo zakotvené v preambule tohto nariadenia, že osoby, na ktoré sa toto nariadenie\nvzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu; tieto právne predpisy sa určia v\nsúlade s touto hlavou. V čl. 11 ods. 3 písm. a) uvedeného nariadenia európsky zákonodarca stanoví, že s\nvýhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo\nčinná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu. Pokiaľ fyzická osoba\nvykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných\nčlenských štátoch sa určí príslušnosť právneho predpisu členského štátu EÚ podľa právnej úpravy\nustanovenej v čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, v zmysle ktorého osoba, ktorá zvyčajne vykonáva\nčinnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských\nštátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec,\nalebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom\nurčeným v súlade s odsekom 1 čl. 13. Postup uplatňovania článku 13 základného nariadenia Európsky\nparlament a Rada ustanovuje v čl. 16 vykonávacieho nariadenia (č. 987/2009).\n19. Podľa čl. 16 ods. 1 až 6 vykonávacieho nariadenia osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo\nvo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom\nčlenského štátu bydliska. Určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné\nprávne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia\na článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje\no predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v\nktorom sa činnosť vykonáva.\nPredbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva\ndefinitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých\nčlenských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli\ndefinitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu\nurčenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že\nnemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.\n20. Ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné,\naby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých\ninštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov\nnavzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a\nso zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho\nnariadenia. Ak inštitúcie alebo príslušné dotknuté úrady nemajú vo veci rovnaké stanoviská, snažia sa\ndosiahnuť dohodu v súlade s uvedenými podmienkami a uplatní sa článok 6 vykonávacieho nariadenia.\nPríslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy boli predbežne alebo definitívne určené\nza uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej osobe. Ak dotknutá osoba neposkytne informácie\npodľa odseku 1, uplatnia sa ustanovenia tohto článku na podnet inštitúcie určenej príslušným úradom\nčlenského štátu bydliska, len čo je o situácii tejto osoby informovaná, napríklad aj prostredníctvom inej\ndotknutej inštitúcie.\n\n21. V čl. 2 až v čl. 5 vykonávacieho nariadenia európsky zákonodarca ustanovuje rozsah pôsobnosti,\npravidlá výmen medzi inštitúciami a rozsah pôsobnosti a pravidlá výmen medzi dotknutými osobami a\ninštitúciami, formát a spôsob výmeny údajov a právnu relevantnosť dokumentov a podporných dokladov\nvystavených v inom členskom štáte nasledovne:\n22. Čl. 2 ods.1 až 4 na účely vykonávacieho nariadenia sa výmeny medzi úradmi a inštitúciami členských\nštátov a osobami, na ktoré sa vzťahuje základné nariadenie, zakladajú na zásadách verejnej služby,\núčinnosti, aktívnej pomoci, rýchleho poskytovania a dostupnosti vrátane elektronickej dostupnosti, a to\npredovšetkým pre staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím. Inštitúcie si bezodkladne poskytujú\nalebo vymieňajú všetky údaje potrebné na stanovenie a určenie práv a povinností osôb, na ktoré sa\nuplatňuje základné nariadenie. Prenos takýchto údajov medzi členskými štátmi prebieha buď priamo\nmedzi inštitúciami, alebo nepriamo prostredníctvom styčných orgánov. V prípade, že osoba omylom\npredložila informácie, dokumenty alebo žiadosti inštitúcii na území iného členského štátu, ako je ten, v\nktorom sa nachádza inštitúcia určená v súlade s vykonávacím nariadením, táto inštitúcia bezodkladne\npostúpi predmetné informácie, dokumenty alebo žiadosti inštitúcii určenej v súlade s vykonávacím\nnariadením spolu s údajom o pôvodnom dátume ich predloženia. Tento dátum je pre príslušnú inštitúciu\nzáväzný. Inštitúcie členského štátu však nemôžu niesť zodpovednosť ani sa ich nečinnosť nemôže\npovažovať za prijatie rozhodnutia, ak im inštitúcie iného členského štátu zaslali informácie, dokumenty\nalebo žiadosti oneskorene. Ak sa údaje postúpia nepriamo prostredníctvom styčného orgánu členského\nštátu určenia, lehoty na odpoveď na žiadosti začínajú plynúť od dátumu, keď styčný orgán prijal žiadosť,\nako keby ju prijala inštitúcia v tomto členskom štáte.\n23. Článok 3 ods. 1 až 4 členské štáty zabezpečia, aby dotknutým osobám boli sprístupnené potrebné\ninformácie s cieľom informovať ich o zmenách, ktoré sa zaviedli základným nariadením a vykonávacím\nnariadením, aby mohli uplatňovať svoje práva. Taktiež zabezpečia užívateľsky prístupné služby. Od\nosôb, na ktoré sa uplatňuje základné nariadenie, sa vyžaduje, aby dotknutým inštitúciám postúpili\ninformácie, dokumenty alebo podporné doklady, ktoré sú potrebné na posúdenie ich situácie alebo\nsituácie ich rodín, na určenie alebo zachovanie práv a povinností a na určenie uplatniteľných právnych\npredpisov a ich povinností, ktoré z nich vyplývajú. Členské štáty pri zhromažďovaní, odstupovaní\nalebo spracovaní osobných údajov podľa svojich právnych predpisov na účely vykonávania základného\nnariadenia zabezpečujú, aby dotknuté osoby mohli v plnej miere vykonávať svoje práva týkajúce sa\nochrany osobných údajov v súlade s predpismi Spoločenstva o ochrane fyzických osôb vo vzťahu k\nspracovaniu osobných údajov a voľnému pohybu takýchto údajov. V rozsahu potrebnom na uplatňovanie\nzákladného nariadenia a vykonávacieho nariadenia zodpovedné inštitúcie postúpia dotknutým osobám\ninformácie a vydajú im dokumenty, a to bezodkladne a v každom prípade v rámci lehôt stanovených\nprávnymi predpismi dotknutého členského štátu. Zodpovedná inštitúcia oznámi svoje rozhodnutie\nžiadateľovi s bydliskom alebo miestom pobytu v inom členskom štáte priamo alebo prostredníctvom\nstyčného orgánu členského štátu bydliska alebo pobytu. V prípade zamietnutia dávok táto inštitúcia tiež\nuvedie dôvody zamietnutia, opravné prostriedky a lehoty na odvolanie. Kópia tohto rozhodnutia sa zašle\nďalším zainteresovaným inštitúciám.\n24. Článok 4 ods. 1 až 3 správna komisia určí štruktúru, obsah, formu a podrobné mechanizmy\nvýmeny dokumentov a štruktúrovaných elektronických dokumentov. Zasielanie údajov medzi inštitúciami\nalebo styčnými orgánmi sa uskutočňuje elektronickými prostriedkami buď priamo, alebo nepriamo\nprostredníctvom prístupových bodov patriacich do spoločného bezpečnostného rámca, ktorý je\nschopný zaručiť dôvernosť a ochranu vymieňaných údajov. Pri komunikácii s dotknutými osobami\nzodpovedné inštitúcie používajú mechanizmy, ktoré sú vhodné v danom prípade, a podľa možnosti\nmaximálne uprednostňujú používanie elektronických prostriedkov. Správna komisia vypracuje praktické\npravidlá zasielania informácií, dokumentov alebo rozhodnutí dotknutej osobe pomocou elektronických\nprostriedkov.\n25. Článok 5 ods. 1 až 4 dokumenty vydané inštitúciou členského štátu, ktoré osvedčujú situáciu osoby\nna účely uplatnenia základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia, ako aj podporné doklady, na\nzáklade ktorých boli dokumenty vydané, uznávajú inštitúcie iných členských štátov, pokiaľ ich členský\nštát, v ktorom boli vydané, nezrušil ani nevyhlásil za neplatné. V prípade pochybností o platnosti\ndokumentu alebo pravdivosti skutočností, z ktorých vychádzajú tvrdenia, ktoré sú v ňom uvedené,\ninštitúcia členského štátu, ktorej sa dokument predložil, požiada inštitúciu, ktorá dokument vydala, o\nposkytnutie potrebných objasnení a v prípade potreby o zrušenie tohto dokumentu. Vydávajúca inštitúcia\n\nprehodnotí dôvody na vydanie dokumentu a prípadne ho zruší. V prípade pochybností týkajúcich sa\ninformácií poskytnutých dotknutou osobou, platnosti dokumentu alebo podporných dokladov, alebo\npravdivosti skutočností, z ktorých vychádzajú tvrdenia, ktoré sú v nich uvedené, inštitúcia miesta pobytu\nalebo bydliska vykoná v zmysle odseku 2 na žiadosť príslušnej inštitúcie v rámci svojich možností\npotrebné overenie týchto informácií alebo tohto dokumentu. Ak dotknuté inštitúcie nedospejú k dohode,\nmôžu príslušné úrady predložiť záležitosť správnej komisii, a to najskôr jeden mesiac od dátumu, keď\ninštitúcia, ktorá dostala dokument, predložila svoju žiadosť. Správna komisia sa pokúsi o zosúladenie\nstanovísk do šiestich mesiacov od dátumu, keď jej bola záležitosť predložená.\n26. Záväznosť spolupráce medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia členských štátov EÚ európsky\nzákonodarca ustanovuje tiež v čl. 20 ods. 1 a 2 vykonávacieho nariadenia, v zmysle ktorého dotknuté\ninštitúcie sprostredkujú príslušnej inštitúcii členského štátu, ktorého právne predpisy sú na osobu\nuplatniteľné podľa hlavy II základného nariadenia, nevyhnutné informácie potrebné na určenie dátumu,\nku ktorému sa tieto právne predpisy stávajú uplatniteľnými, ako aj príspevkov, ktoré táto osoba a jej\nzamestnávateľ alebo zamestnávatelia sú povinní platiť podľa týchto právnych predpisov. Príslušná\ninštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy boli určené ako uplatniteľné na osobu podľa hlavy\nII základného nariadenia, sprostredkuje informáciu o dátume, ku ktorému sa uplatňovanie právnych\npredpisov stáva účinným, inštitúcii určenej príslušným úradom členského štátu, ktorého právne predpisy\nsa na túto osobu naposledy vzťahovali.\n27. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z predloženého spisového materiálu kasačný súd\nzistil, že žalovaná tvrdila, že v zmysle zásad ustanovených v úvodnej časti nariadenia Európskeho\nparlamentu a Rady číslo 883/2004 (základného nariadenia) je potrebné zabezpečiť, aby osoby, ktoré\nsa pohybujú v rámci spoločenstva podliehali systému sociálneho zabezpečenia iba jedného členského\nštátu, aby sa tak predišlo prekrývaniu uplatniteľných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov a\nkomplikáciám, ktoré by z toho mohli vzniknúť. Inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahujú koordinačné\nnariadenia Európskej únie, majú povinnosť vzájomne sa informovať a spolupracovať, aby sa zabezpečilo\nriadne vykonávanie koordinačných nariadení. O skutočnostiach zistených na základe kontroly u\nzamestnávateľa žalobcu bola v súlade s článkom 76 ods. 4 základného nariadenia informovaná centrála\npoľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS vo Varšave listom a poľská inštitúcia tieto skutočnosti\nakceptovala. Ďalej žalovaná uviedla, že postupom podľa článku 16 vykonávacieho nariadenia došlo\nmedzi žalovanou a poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia k definitívnemu určeniu uplatniteľných\nprávnych predpisov, ktoré aj žalovaná akceptovala.\n28. Napriek uvedenému Sociálna poisťovňa konajúc a rozhodujúc podľa ustanovení zákona č. 461/2003\nZ. z. v platnom znení preskúmavaným rozhodnutím vydaným v oboch stupňoch administratívneho\nkonania určila, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a\npovinné poistenie v nezamestnanosti dňa 09.04.2010 podľa slovenskej legislatívy.\n29. Ďalej kasačný súd zistil, že veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej tiež „veľký senát“) posudzoval otázky nastolené senátom 9S v rozsahu vymedzenom v uznesení\nsp. zn. 9Sžsk/22/2017 zo dňa 16. mája 2018, ktorým podľa § 22 ods. 1 písm. a) S.s.p. postúpil\nvec vedenú na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 9Sžsk/22/2017 na prejednanie a\nrozhodnutie veľkému senátu.\n30. Veľký senát uznesením sp. zn. 1Vs 1/2018 zo dňa 4. decembra 2018 rozhodol o otázkach\nrozhodujúcich pre posúdenie veci nasledovne: „Odpoveď na 1. otázku: Dohoda medzi inštitúciami\ndvoch alebo viacerých členských štátov Európskej únie podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia\nč. 987/2009 z 16.09.2009 musí byť určitá, čo do obsahu ako aj subjektov, ktorých sa má určenie\nuplatniteľných právnych predpisov týkať a súčasne musí byť zachytená v akomkoľvek formáte (napr.\npísomne, na elektronickom nosiči a pod.) a založená do spisu Sociálnej poisťovne. Odpoveď na 2.\notázku: Definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie od určitého\ndátumu podľa čl. 16 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 987/2009 (ďalej len\n„vykonávacie nariadenie“), ktorým sa vykonáva Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č.\n883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“) alebo\nvzájomnou dohodou podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej\npoisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p/ základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej\n\nlegislatíve.“ Rozhodnutie veľkého senátu je záväznou judikatúrou pre ďalšie rozhodovanie najvyššieho\nsúdu vo veciach s obdobnou právnou problematikou.\n31. Vychádzajúc z uvedeného a právnej úpravy ustanovenej v druhej hlave vykonávacieho nariadenia\nkasačný súd v danej veci poukazom na záver veľkého senátu v uvedenom uznesení, že dohoda medzi\ninštitúciami dvoch alebo viacerých členských štátov EU podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia\nmusí byť určitá čo do obsahu, ako aj subjektov, ktorých sa má určenie uplatniteľných právnych predpisov\ntýkať a zároveň musí byť zachytená v akomkoľvek formáte (napr. písomne, na elektronickom nosiči\natď.) a založená do spisu inštitúcie sociálneho poistenia členského štátu, v tomto prípade žalovanej,\nkonštatuje, že v preskúmavaných veciach z dohody medzi Sociálnou poisťovňou a poľskou inštitúciou\nsociálneho zabezpečenia nevyplýva, že k dohode o uplatniteľnej legislatíve poľského zákonodarstva\ndošlo aj vo vzťahu k žalobcovi ako zamestnancovi pribratého účastníka.\n32. Pokiaľ na základe vzájomnej koordinácie Sociálna poisťovňa a inštitúcia sociálneho zabezpečenia\nPoľskej republiky určili uplatniteľnú legislatívu Poľskej republiky dohodou, na sociálne poistenie žalobcu\nsa bude aplikovať príslušná právna úprava Poľskej republiky, určená dohodou, a preto žalobca\nbude podliehať pod právomoc Poľskej republiky ako štátu, ktorého legislatíva bola touto dohodou\nurčená. Uvedená skutočnosť potom vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie sociálneho\nzabezpečenia druhého členského štátu EÚ konať o otázke uplatniteľnosti legislatívy na sociálne\npoistenie žalobcu, keďže uplatniteľnosť príslušnej legislatívy na jeho sociálne poistenie bola vyriešená\npráve na základe dohody uzavretej medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia Slovenskej a Poľskej\nrepubliky ako členských štátov Európskej únie. Z uvedených dôvodov kasačný súd dospel k záveru, že\npokiaľ došlo k určeniu uplatniteľnej legislatívy Poľskej republiky vo vzťahu k žalobcovi od určitého dátumu\npodľa čl. 16 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa vykonáva\nNariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho\nzabezpečenia alebo vzájomnou dohodou podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, táto skutočnosť\nvylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p) základného nariadenia na\nrozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve.\n33. Vychádzajúc zo skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu s poukazom na závery\nuvedené vyššie, kasačný súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej náležite nevychádza\nz právnej úpravy ustanovenej vo vykonávacom nariadení EÚ v spojení s právnou úpravou ustanovenou\nv základnom nariadení EÚ, majúce za následok jeho nezákonnosť, a preto sa kasačný súd stotožnil so\nzáverom krajského súdu, podľa ktorého bolo potrebné rozhodnutie žalovanej zrušiť.\n34. Na sťažovateľom poukázanú judikatúru kasačného súdu týkajúcej sa obdobných vecí kasačný súd\nuvádza, že právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty kasačného súdu záväzný,\na preto na poukázané skoršie rozhodnutia kasačného súdu vydané pred rozhodnutím veľkého senátu\nneprihliadal.\n35. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľky sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,\nriešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil\nnajvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z\nuvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n36. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že\nžalobcovi, nárok na náhradu trov tohto konania priznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167\nods. 1 S. s. p.).\n37. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}