{"guid": "fa56d791-939c-49b6-a5fa-dcf1dad595ca:cfd26319-6112-4730-98e6-56eca1eefd2f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2014200584.2", "spisova_znacka": "9Sžsk/41/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/41/2019 z 25. 9. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. septembra 2019, sp. zn. 9Sžsk/41/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:2014200584.2", "identifikacne_cislo": "2014200584", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 188, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-188", "datum_vydania": "2019-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 440 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-440", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cfd26319-6112-4730-98e6-56eca1eefd2f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2014200584.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:2014200584.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:2014200584.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžsk/41/2019\n2014200584\n25. 09. 2019\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2019:2014200584.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Soni Langovej v právnej žalobcu: F. X., R. XX-XXX\nM. N. XXX, D. A., právne zast. V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858\n820, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, za\núčasti: K. R., R. Q. XX, XX-XXX V., D. A., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej\nč. 7329-3/2013-BA zo dňa 19.08.2013, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v\nTrnave č. k. 20S/56/2014-177 zo dňa 26.01.2018 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovanej z a m i e t a.\nŽalobca m á p r á v o na úplnú náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\n1. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 20S/56/2014-177 zo dňa 26.01.2018 zrušil rozhodnutie\nžalovanej č. 7329-3/2013-BA zo dňa 19.08.2013, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila\nrozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica č. 23218-1/2011-SE z 22.08.2011 o tom, že žalobcovi\nnevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom\n01.09.2010 podľa slovenskej legislatívy. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania a účastníkovi,\npánovi R. náhradu trov konania nepriznal.\n2. Krajský súd poukázal na to, že aj po náprave procesného pochybenia, pre ktoré bol jeho\npredchádzajúci rozsudok zo dňa 14.04.2015 uznesením najvyššieho súdu zo dňa 13.07.2016 zrušený,\nopätovne dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. Rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu vytkol\nneprimerane stručné odôvodnenie, neuvedenie dôkazov potvrdzujúcich záver o nedostatku vzniku\núčasti žalobcu na poistení a ani spôsob vyhodnotenia, pričom tieto nedostatky neodstránila ani žalovaná,\nkeď neuviedla vyhodnotenie jednotlivých dôkazov a vykonaných zistení ohľadom sídla a prevádzky\nzamestnávateľa žalobcu, či výsledky kontroly odvodov a ani argumenty na vyvrátenie tvrdení žalobcu\no skutočnom výkone pracovnej činnosti. Krajský súd preto opätovne skonštatoval nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia pre nedostatok dôvodov a podľa § 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku (ďalej\nlen „SSP“) toto zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.\n3. Proti tomuto rozsudku žalovaná včas podala kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP). Trvala na tom, že napadnuté\nrozhodnutie je vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a po zhodnotení všetkých\n\nrelevantných dôkazov. Poukázala na to, že ku kontrole u zamestnávateľa žalobcu nemohlo dôjsť,\nnakoľko sídlom spoločnosti bol neobývaný dom a ku dňu 16.05.2012 vlastník nehnuteľnosti odvolal\nsúhlas s jej zápisom ako sídla zamestnávateľa žalobcu. Ku dňu vydania rozhodnutia tak zamestnávateľ\nžalobcu nespĺňal ani základné podmienky na určenie registrovaného sídla pre účely aplikácie\nzákladného nariadenia. Mala za to, že dôkazné bremeno leží aj na žalobcovi a nepredloženie dôkazov\nmalo za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti, keď žalobca ničím nepreukázal, že k reálnemu\nvýkonu jeho činnosti na území Slovenskej republiky skutočne došlo. Žalovaná v kasačnej sťažnosti\ntiež poukázala na viacero rozsudkov najvyššieho súdu (sp. zn. 10Sžso/22/2015, 10Sžso/56/2016,\n10Sžso/58/2017) ako aj krajských súdov, kedy v obdobných prípadoch bolo rozhodnuté práve v prospech\nžalovanej. Navrhla preto, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietne.\n4. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že túto považuje za nedôvodnú a navrhuje, aby\nju najvyšší súd zamietol.\n5. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok. V zmysle §\n491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V danom\nprípade tak bolo potrebné v konaní postupovať podľa ustanovení nového procesného predpisu.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 11 písm. g/ S. s. p.) preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu, v súlade s § 455 S. s. p. bez pojednávania, a dospel k záveru, že kasačná\nsťažnosť žalovanej nebola podaná dôvodne a je potrebné ju zamietnuť.\n7. Podľa čl. 11 ods. 1 základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú\nprávnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.\n8. Podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná\nosoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha\nprávnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva\ntakúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s\nodsekom 1.\n9. Podľa čl. 1 základného nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.\n10. Podľa čl. 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo\nvo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom\nčlenského štátu bydliska.\n11. Podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne\nurčí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13\nzákladného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné.\nInštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého\nčlenského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.\n12. Podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov,\nako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie\nurčené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak\nuž uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna\ndotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca\ntejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné\nstanovisko.\n13. Podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných\nprávnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých\nčlenských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých\nčlenských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy\nuplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a\npríslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia. Ak inštitúcie alebo príslušné dotknuté úrady\n\nnemajú vo veci rovnaké stanoviská, snažia sa dosiahnuť dohodu v súlade s uvedenými podmienkami\na uplatní sa článok 6 vykonávacieho nariadenia.\n14. Podľa čl. 16 ods. 5 vykonávacieho nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne\npredpisy boli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej\nosobe.\n15. Podľa čl. 16 ods. 6 vykonávacieho nariadenia ak dotknutá osoba neposkytne informácie podľa\nodseku 1, uplatnia sa ustanovenia tohto článku na podnet inštitúcie určenej príslušným úradom\nčlenského štátu bydliska, len čo je o situácii tejto osoby informovaná, napríklad aj prostredníctvom inej\ndotknutej inštitúcie.\n16. Podľa bodu 1 rozhodnutia č. A1 z 12. júna 2009 Správnej komisie pre koordináciu systémov\nsociálneho zabezpečenia o zavedení postupu dialógu a zmierovacieho postupu týkajúceho sa platnosti\ndokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok podľa nariadenia\nEurópskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (ďalej len „rozhodnutie č. A1) toto rozhodnutie\nstanovuje pravidlá na uplatňovanie postupu dialógu a zmierovacieho postupu, ktoré sa môžu použiť v\ntýchto prípadoch:\na) prípady, keď existujú pochybnosti o platnosti dokumentu alebo o správnosti podporných dokladov,\nktoré uvádzajú situáciu osoby na účely uplatňovania nariadenia (ES) č. 883/2004 alebo nariadenia\n(ES) č. 987/2009, alebo\nb) prípady, keď existuje rozdiel v stanoviskách medzi členskými štátmi vo veci\nprávnych predpisov.\n\nurčenia uplatniteľných\n\n17. Podľa bodu 5 rozhodnutia č. A1 inštitúcia alebo orgán, ktorý vyjadrí pochybnosti o platnosti\ndokumentu, ktorý vydala inštitúcia alebo orgán druhého členského štátu, alebo ktorý nesúhlasí\ns (dočasným) určením uplatniteľných právnych predpisov, sa týmto nazýva žiadajúcou inštitúciou.\nInštitúcia druhého členského štátu sa týmto nazýva dožiadanou inštitúciou.\n18. Podľa bodu 6 rozhodnutia č. A1 ak dôjde k jednej zo situácií uvedených v bode 1, žiadajúca inštitúcia\nsa obráti na dožiadanú inštitúciu, aby požiadala o potrebné objasnenie jej rozhodnutia a v prípade\npotreby zrušila príslušný dokument alebo ho vyhlásila za neplatný, alebo preskúmala alebo zrušila svoje\nrozhodnutie.\n19. Podľa bodu 7 rozhodnutia A1 žiadajúca inštitúcia zdôvodní svoju žiadosť, pričom uvedie, že sa\nuplatňuje toto rozhodnutie, a poskytne príslušné podporné doklady, ktoré boli dôvodom žiadosti. Uvedie,\nkto bude jej kontaktnou osobou počas prvej fázy postupu dialógu.\n20. Podľa bodu 9 rozhodnutia A1 dožiadaná inštitúcia čo najskôr informuje žiadajúcu inštitúciu o výsledku\nsvojho prešetrovania, ale najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti.\n21. Podľa bodu 10 rozhodnutia A1 ak sa pôvodné rozhodnutie potvrdí, zruší a/alebo ak sa dokument\nzruší alebo vyhlási za neplatný, dožiadaná inštitúcia o tom informuje žiadajúcu inštitúciu. O svojom\nrozhodnutí informuje aj dotknutú osobu a prípadne aj jej zamestnávateľa a oznámi im tiež, akými\npostupmi môžu toto rozhodnutie napadnúť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.\n22. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v\njej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n23. V zmysle čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodný čl. 249 Zmluvy o Európskom\nspoločenstve) je nariadenie právnym aktom únie, majúcim všeobecnú platnosť, je záväzné vo svojej\ncelistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Rovnako rozhodnutie je záväzné v celom\nrozsahu. Nariadenie je teda nástrojom unifikácie európskeho práva a rozhodnutím orgánu členského\nštátu, vrátane vnútroštátneho súdu, nie je možné vylúčiť jeho použitie pre konkrétny prípad.\n\n24. Otázka, či žalobca spĺňa predpoklady pre aplikáciu čl.13 ods. 3 základného nariadenia, a teda či je\nosobou, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo\nčinná osoba v odlišných členských štátoch, je predmetom posúdenia, na vykonanie ktorého je príslušná\ninštitúcia určená vykonávacím nariadením. Inštitúcia príslušná na vykonávanie sociálneho poistenia\nv inom členskom štáte než určuje nariadenie na takéto posúdenie príslušná nie je. Akýkoľvek iný\npostup by totiž viedol k popretiu cieľa nariadení, ktorým je o. i. aby osoby, ktoré sa pohybujú v rámci\nspoločenstva, podliehali systému sociálneho zabezpečenia iba jediného členského štátu, aby sa tak\npredišlo prekrývaniu uplatniteľných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov a komplikáciám,\nktoré by z toho mohli vzniknúť (bod 15 preambuly základného nariadenia). Pokiaľ by o skutočnosti,\nči konkrétna osoba spĺňa podmienky uplatnenia čl. 13 ods. 3 základného nariadenia rozhodovali\ninštitúcie sociálneho poistenia, resp. súdy jednotlivých štátov samostatne, mohlo by tak dôjsť k situácii,\nže rozhodnú rôzne, následkom čoho táto osoba by podliehala systému sociálneho zabezpečenia\nviacerých štátov alebo nepodliehala systému sociálneho zabezpečenia žiadneho zo štátov. Práve na\nvylúčenie vzniku takýchto situácii európsky normotvorca prijal základné a vykonávacie nariadene, pričom\nvykonávacie nariadenie v čl. 16 v spojení prípadne s rozhodnutím č. A 1 stanovuje postup určovania\nuplatniteľnej legislatívy.\n25. Z ustanovenia čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že uplatniteľné právne predpisy\nurčí inštitúcia členského štátu bydliska osoby (pri porovnaní jazykových znení nariadenia : institution\nof the place of residence, instituce místa bydliště, der Träger des Wohnorts) , ktorá má podliehať čl.\n13 základného nariadenia. V prejednávanej veci nebolo sporné, že bydlisko žalobkyne je v Poľskej\nrepublike, a teda na určenie uplatniteľnej legislatívy pre žalobkyňu je príslušná poľská inštitúcia ZUS.\n26. Pokiaľ žalovaná poukazovala na to, že akceptovala návrh poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia\nZUS zo dňa 10. októbra 2013 na uzatvorenie spoločnej dohody v súlade s článkom 16 (4) vykonávacieho\nnariadenia s tým, že žalobcovi bolo určené poľské zákonodarstvo s konečnou platnosťou, kasačný\nsúd na tento argument prihliadnuť nemohol. Písomnosť, na ktorú žalovaná poukazuje, totiž atribúty\nurčenia uplatniteľnej legislatívy (vo vzťahu k žalobkyni ) na to príslušnou inštitúciou nespĺňa a to jednak\npre svoju úplne všeobecnú formuláciu, nejednoznačnosť a neurčitosť tak vo vzťahu k subjektom, na\nktoré by sa mala potenciálne vzťahovať, ako aj vo vzťahu k neohraničenému časovému obdobiu,\npočas ktorého by sa mala poľská legislatíva pre tieto subjekty považovať za definitívne určenú. Z\npredloženého administratívneho spisu preto nemožno bez pochybností vyvodiť, či príslušná poľská\ninštitúcia uplatniteľnú legislatívu práve vo vzťahu k žalobcovi určila a ak áno, tak ktorú a na aké\nkonkrétne obdobie. Otázka uplatniteľnej legislatívy vo vzťahu k pánovi F. X. nebola vyriešená s konečnou\nplatnosťou, hoci ide o otázku predbežnú a pre ďalší procesný postup správneho orgánu rozhodujúcu.\n27. K rovnakému záveru dospel aj Veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, ktorý v uznesení sp. zn. 1Vs/1/2018 skonštatoval, že dohoda medzi inštitúciami dvoch alebo\nviacerých členských štátov Európskej únie podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009\nz 16.09.2009 musí byť určitá, čo do obsahu ako aj subjektov, ktorých sa má určenie uplatniteľných\nprávnych predpisov týkať a súčasne musí byť zachytená v akomkoľvek formáte (napr. písomne, na\nelektronickom nosiči a pod.) a založená do spisu Sociálnej poisťovne.\n28. Žalovaná tvrdiac, že žalobcovi bola dohodou určená poľská legislatíva, konala a rozhodovala\no existencii povinného sociálneho poistenia podľa slovenskej legislatívy, pričom opomenula prioritne\nvyriešiť otázku svojej právomoci. Z písomnej komunikácie medzi ZUS a žalovanou pritom nie je ani\nzrejmé časové obdobie, počas ktorého bolo preukázané, že činnosť zamestnávateľov bola fiktívna.\nNemožno teda bez ďalšieho tvrdiť, že na žalobcu sa vzťahuje poľské zákonodarstvo na základe dohody\npodľa § 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia.\n29. Pokiaľ na základe vzájomnej koordinácie inštitúcie sociálneho zabezpečenia rozdielnych členských\nštátov EÚ určia príslušnú uplatniteľnú legislatívu jedného štátu dohodou, na sociálne poistenie dotknutej\nosoby sa bude aplikovať príslušná právna úprava štátu takto určená a dotknutá osoba bude podliehať\npod právomoc štátu, ktorého legislatíva bola touto dohodou určená.\n30. Definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie od určitého\ndátumu podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia alebo vzájomnou dohodou podľa čl. 16 ods.\n4 vykonávacieho nariadenia, vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm.\n\np/ základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve (Uznesenie Veľkého senátu\nsprávneho kolégia sp. zn. 1Vs/1/2018).\n31. Vzhľadom na uvedené argumenty kasačný súd dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu\nbolo vydané predčasne, vzhľadom k tomu, že nie je určitým spôsobom preukázaná existencia dohody\no určení príslušnej legislatívy podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia a nie je zrejmá právomoc\nžalovanej na konanie vo veci sociálneho zabezpečenia a tiež je zmätočné, nakoľko žalovaná konala\na rozhodovala podľa slovenskej legislatívy, hoci vychádzala z toho, že žalobca v oblasti sociálneho\npoistenia podlieha poľskej legislatíve.\nKeďže\nkasačný súd kasačnú sťažnosť žalovanej vyhodnotil ako nedôvodnú, túto zamietol podľa § 461 SSP,\nhoci čiastočne aj z iných dôvodov, než pre ktoré krajský súd rozhodnutie žalovanej (vecne správne)\nzrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.\n32. Kasačný súd ako relevantnú nevyhodnotil ani kasačnú námietku žalovanej, že krajský súd sa svojím\nrozhodnutím odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, keďže výrok rozsudku krajského\nsúdu v danej právnej veci v konečnom dôsledku vecne správne korešponduje právnym záverom prijatým\nv rozhodnutí Veľkého senátu správneho kolégia sp. zn. 1Vs/1/2018.\n33. V ďalšom konaní žalovaná bude postupovať v naznačenom smere tak, aby odstránila vyššie\nuvedené pochybenia, pričom je viazaná právnym názorom kasačného súdu. Žalovaná vyčká na určenie\nuplatniteľnej legislatívy podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, prípadne využije postup podľa čl.\n16 ods. 3 a 4 vykonávacieho nariadenia v spojení s rozhodnutím A1.\n34. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol podľa § 467 ods. 1 a § 167 ods. 1 SSP\ntak, že úspešnému žalobcovi priznal ich plnú náhradu.\n35. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20S/56/2014", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}