{"guid": "ff87a0ce-eb98-4c7c-b4c4-0cf4d1cebd19:2af938bd-9cfa-49d1-a32f-8528381e680f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2014200527.1", "spisova_znacka": "10Sžak/14/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžak/14/2018 z 30. 1. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2019, sp. zn. 10Sžak/14/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:2014200527.1", "identifikacne_cislo": "2014200527", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2019-01-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-33.odsek-4.pismeno-b", "nazov": "§ 33 ods. 4 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-33.odsek-4.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-34.odsek-11", "nazov": "§ 34 ods. 11 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-34.odsek-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-33.odsek-4.pismeno-c", "nazov": "§ 33 ods. 4 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-33.odsek-4.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-33"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-33", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-34"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2af938bd-9cfa-49d1-a32f-8528381e680f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2014200527.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:2014200527.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:2014200527.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžak/14/2018\n2014200527\n30. 01. 2019\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2019:2014200527.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nEleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej, PhD.,\nv právnej veci žalobcu: D. P., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Kórejskej republiky, zastúpený\nAdvokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o., so sídlom Mierové nám. 943/4, Galanta,\nIČO: 47 244 160, proti žalovanému (sťažovateľovi): Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a\ncudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Krížna 44, Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2014/006718-005 zo dňa 20. júna\n2014, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n6S/6/2015-128 zo dňa 28. júna 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva\nhraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Trnava č.\nPPZ-HCP-BA9-214-031/2014-Ž zo dňa 21.02.2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ako orgánom\npríslušným podľa § 125 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“), bola žiadosť žalobcu o\nobnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel zamestnania podľa § 33 ods.\n4 písm. b) a c) s poukázaním na § 34 ods. 11 zákona o pobyte cudzincov zamietnutá z dôvodného\npodozrenia, že účastník konania pri svojom pobyte ohrozí verejný poriadok a nespĺňa podmienku\nbezúhonnosti.\n2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol sťažovateľ pod č. PPZHCP-BA2-2014/006718-005 zo dňa 20.06.2014 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) tak, že zmenil\nvýrokovú časť prvostupňového rozhodnutia vypustením § 33 ods. 4 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.\n3. Preskúmavané rozhodnutie vychádza zo skutočnosti, že žalobca dňa 14.06.2013 podal žiadosť\no obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky za účelom zamestnania. Správny\norgán lustráciou v evidencii vodičov zistil, že žalobca má uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlo\nod 18.04.2012 do 18.04.2013, na základe rozhodnutia Okresného dopravného inšpektorátu Trnava\nč. ORPZ-TT-ODI2-476/2012 z 18.05.2012. V zmysle trestného rozkazu Okresného súdu v Trnave č.\n\n2T/30/2013 z 20.05.2013 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného\nrozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Dňa 20.02.2014 bola spísaná zápisnica\no podaní vyjadrenia žalobcu pred správnym orgánom, bol oboznámený s dokladmi, ktoré odôvodňujú\nžiadosť žalobcu zamietnuť pre podozrenie, že pri svojom pobyte ohrozí verejný poriadok a nespĺňa\npodmienku na udelenie prechodného pobytu a to bezúhonnosť. Z vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že si je\nvedomý spáchania trestného činu zákazu vedenia motorového vozidla, avšak bol chorý a išiel si prevziať\nlieky, ktoré mu boli privezené z Kórei. Ďalej žalobca uviedol, že má na území Slovenskej republiky\nsnúbenicu, ktorá má povolený prechodný pobyt na účel zamestnania na území Slovenskej republiky, s\nktorou dňa 20.04.2014 majú plánovanú svadbu. Dňa 01.04.2014 bola vypočutá D. I., nar. XX.XX.XXXX,\nktorá uviedla, že je štátnou príslušníčkou Kórejskej republiky, na území Slovenskej republiky má udelený\nprechodný pobyt na účel zamestnania do 14.09.2015, býva v Šali so svojou kolegyňou, pracuje v\nspoločnosti Shi Heung Precision Slovakia, s.r.o. ako výrobná plánovačka zásobovania. Žalobcu pozná\nasi od novembra 2012, sú zasnúbení, svadba je naplánovaná na 20.04.2014 v Kórejskej republike v\nrodisku žalobcu. Doteraz nežili v spoločnej domácnosti. Po sobáši plánujú žiť na Slovensku v meste\nTrnava. Pracovníkmi oddelenia cudzineckej polície PZ Trnava bolo zistené, že žalobca s D. I. uzatvorili\nmanželstvo v Kórei dňa 24.04.2014, no doklad o uzavretí manželstva predložený nebol.\n4. Sťažovateľ v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia k námietkam uviedol, že súhlasí s\nnámietkou, aby žalobcovi neboli započítané na ťarchu skutky, za ktoré žalobca bol už potrestaný\nv minulosti, pred obnovením prechodného pobytu. Na základe uvedeného sťažovateľ zmenil výrok\nprvostupňového rozhodnutia. Odôvodnenie zásahu do rodinného a súkromného života žalobcu v\nprvostupňovom rozhodnutí považoval za dostatočné. Postup prvostupňového orgánu hodnotil ako\nsprávny, správny orgán dostatočne vyhodnotil skutkové zistenia, vydaním prvostupňového rozhodnutia\nneporušil zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia zo stránky právnej i skutkovej.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n5. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu v zákonnej lehote správnu žalobu. Krajský súd v\nBratislave po preskúmaní veci zrušil rozhodnutie sťažovateľa, ako aj prvostupňové rozhodnutie podľa\n§ 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) a vec vrátil\nprvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie z nasledujúcich dôvodov:\n- z odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov vôbec nevyplýva vyhodnotenie zákonom stanoveného\npostupu pri hodnotení žiadosti, ale hneď nastupuje zamietnutie žiadosti.\n- prvostupňový právny orgán bezúhonnosť, ktorá je definovaná v § 121 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov\nvôbec neodôvodnil vo vzťahu k prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.\nd) Trestného zákona, z ktorého bol žalobca uznaný vinným a bez ďalšieho v zátvorke uviedol, že sa\njedná o úmyselný trestný čin. Ako k takémuto záveru, že sa jedná o úmyselný trestný čin, čo je kritériom\nbezúhonnosti podľa § 121 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov prišiel, neodôvodnil. Sťažovateľ uvedenú\nvadu v odôvodnení svojho rozhodnutia neodstránil.\n- súd vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je názoru, že úplne\nabsentuje správna úvaha, prepojenia skutkových zistení k použitým právnym predpisom. Len teoretické\nkonštatovanie, že správny orgán získané podklady s označením príslušných rozhodnutí, že tieto hodnotil\npodľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru,\nže sú splnené podmienky na postup podľa § 33 ods. 4 písm. b) a písm. c) s poukazom na § 34 ods.\n11 zákona o pobyte cudzincov, je absolútne nedostatočné a takéto rozhodnutie sa vyznačuje vadou\nnepreskúmateľnosti. Túto vadu neodstránil ani sťažovateľ. Preskúmavané rozhodnutie opäť bez premisy\nskutkových zistení k použitým právnym predpisom, vykazuje vadu nepreskúmateľnosti.\n- až na základe riadneho odôvodnenia bude možné posúdiť, či rozhodnutím žalovaného správneho\norgánu boli naplnené zákonné podmienky pre zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 4 písm. c) s poukazom\nna § 34 ods. 11 zákona o pobyte cudzincov.\n- snúbenci mali naplánovanú svadbu na 20.04.2014 v Kórejskej republike, čo bolo v čase medzi vydaným\nprvostupňovým rozhodnutím a preskúmavaným rozhodnutím, pričom z preskúmavaného rozhodnutia\n\nnevyplýva, že by sa s preverovaním uvedenej informácie zaoberal a či by takáto nová skutočnosť\npodstatným spôsobom zmenila stav veci vzhľadom k právu na rodinný a súkromný život žalobcu. V tejto\nsúvislosti súd odkazuje na odsek 15. tohto rozhodnutia, z ktorého je zrejmé, že odvolací správny orgán\ninformáciou o uzavretí manželstva disponoval, avšak túto nepreveril a ani neuviedol v svojom rozhodnutí.\n- efektívny výkon práva na rodinný život musí byť v tomto prípade chápaný ako právo žalobcu a jeho\nsnúbenice žiť spolu, zvlášť na nepreverenú situáciu, či plánované manželstvo dňa 20.04.2014 skutočne\nuzavreli.\nIII.\nObsah kasačnej sťažnosti/stanoviská\nA)\n6. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť. Sťažovateľ v\nnasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol, že:\n- odôvodnenie skutkovej podstaty zamietnutia žiadosti je dostatočné. Jednotlivé skutky boli preverené,\nboli zabezpečené listinné dôkazy formou komunikácie ODI Trnava, ako aj z Okresným súdom Trnava.\n- v odôvodnení rozhodnutia boli vyšpecifikované priestupky, ktorých sa žalobca dopustil, chronologicky\nboli rozpísané, aby bolo zrejmé, čo bolo dôvodom na zamietnutie žiadosti. Je potrebné poukázať aj na to,\nže žalobca nepovažoval svoje priestupky za dostatočne závažné, keď nerešpektoval príslušné sankcie\na dopustil sa prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia.\n- v čase vydania rozhodnutia zisťovali obidva správne orgány súkromný a rodinný život žalobcu a tak,\nako to aj bolo uvedené vo vyjadrení sa k žalobe.\n- k nerešpektovaniu súkromného a rodinného života zo strany obidvoch správnych orgánov nedošlo. V\nčase konania v žiadosti nebol žalobca zosobášený, to že sú s pani I. vo vzťahu bolo len v rovine tvrdení.\nZároveň žalobcovi nebolo znemožnené cestovať na územie Slovenskej republiky. Následne v čase keď\nsa mu narodilo dieťa, resp. keď bol dieťaťu povolený pobyt už mal povolený pobyt aj žalobca.\n- skutočnosťami, ktoré vytýka žalobca vo svojej žalobe, a ktoré namietal aj vo svojom odvolaní\nsa odvolací orgán zaoberal dostatočne a dôsledne. Svoje zistenia dostatočne odôvodnil vo svojich\nrozhodnutiach prvostupňový orgán, ako aj sťažovateľ, ktorý vo svojom rozhodnutí zmenil výrok\nrozhodnutia tak, aby korešpondoval s dôkazovou situáciou.\n- pridržiava sa svojho stanoviska k žalobe č. p.: PPZ-HCP-BA2-2015/000100-010 zo dňa 04.03.2015.\n7. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil.\nB)\n8. Žalobca sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadril.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n9. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2\nS.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej\nlehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná\n(§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru,\nže kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§\n455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. januára 2019 (§ 137 ods. 4 v spojení\ns § 452 ods. 1 S.s.p.).\n\nPodľa § 1 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, účinný ku dňu podania žiadosti, tento zákon\nupravuje podmienky pobytu.\nPodľa § 20 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, prechodný pobyt oprávňuje štátneho príslušníka tretej\nkrajiny zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky v čase, na aký\nmu bol policajným útvarom udelený.\nPodľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, prechodný pobyt môže policajný útvar udeliť\nštátnemu príslušníkovi tretej krajiny na účel zamestnania.\nPodľa § 21 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, účel prechodného pobytu vykonáva štátny príslušník\ntretej krajiny na území Slovenskej republiky.\nPodľa § 33 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie\nprechodného pobytu prihliada na\na) verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky,\nnajmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej\nrepubliky a na ochranu verejného zdravia,\nb) záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho\npríslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu,\nc) stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu.\nPodľa § 34 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže obnoviť prechodný pobyt\nnajviac na tri roky, ak predpokladaný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny bude trvať najmenej tri roky.\nPodľa § 34 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, žiadosť o obnovenie prechodného pobytu podáva štátny\npríslušník tretej krajiny osobne na úradnom tlačive na policajnom útvare najneskôr v posledný deň\nplatnosti prechodného pobytu. K žiadosti o obnovenie prechodného pobytu je štátny príslušník tretej\nkrajiny povinný predložiť platný cestovný doklad, inak policajný útvar žiadosť neprijme. Policajný útvar\nvydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí.\nPodľa § 34 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu je štátny\npríslušník tretej krajiny povinný priložiť jednu fotografiu s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúcu jeho aktuálnu\npodobu a doklady nie staršie ako 90 dní, ktoré potvrdzujú\na) účel pobytu,\nb) finančné zabezpečenie pobytu; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22 ods.\n1 písm. a), 28 alebo § 29,\nc) zdravotné poistenie počas pobytu na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak ide o štátneho\npríslušníka tretej krajiny podľa § 23, 24 alebo § 30 ods. 1 písm. b) a c),\nd) zabezpečenie ubytovania.\nPodľa § 34 ods. 9 vety prvej zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o\nobnovenie prechodného pobytu postupuje podľa § 33 ods. 1.\nPodľa § 34 ods. 11 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie\nprechodného pobytu z dôvodov podľa § 33 ods. 4.\nPodľa § 121 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, bezúhonnosť štátny príslušník tretej krajiny\npreukazuje výpisom z registra trestov štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, a štátu, v ktorom sa štátny\npríslušník tretej krajiny v posledných troch rokoch zdržiaval viac ako 90 dní počas šiestich po sebe\nnasledujúcich mesiacoch. Ak sa taký výpis v tomto štáte nevydáva, možno ho nahradiť rovnocennou\nlistinou vydanou príslušným súdnym orgánom alebo administratívnym orgánom krajiny pôvodu alebo\nho možno nahradiť čestným vyhlásením, ktoré vykoná štátny príslušník tretej krajiny pred príslušným\nsúdnym orgánom alebo administratívnym orgánom, prípadne notárom krajiny pôvodu alebo posledného\nbydliska. Doklad o bezúhonnosti musí dokladovať bezúhonnosť na celom území štátu, ktorý tento doklad\nvydal, inak policajný útvar taký doklad neakceptuje.\n\nPodľa § 121 ods. 3 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie\npobytu je policajný útvar povinný vyžiadať si odpis z registra trestov.\nPodľa § 121 ods. 4 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, za bezúhonného na účely tohto zákona\nsa nepovažuje ten, kto sa dopustil konania, ktoré je v Slovenskej republike kvalifikované ako úmyselný\ntrestný čin, bol za toto konanie právoplatne odsúdený a od jeho potrestania neuplynula doba vyžadovaná\nna zahladenie odsúdenia v Slovenskej republike.\nPodľa čl. 8 ods. 1 oznámenia č. 209/1992 Zb. o Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „Dohovor“), každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia\na korešpondencie.\nPodľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru, štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem\nprípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej\nbezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a\nzločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.\nPodľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), správne\norgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy\nštátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie\nich povinností.\nPodľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\nPodľa § 461 S.s.p., kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.\n10. Predmetom kasačnej sťažnosti bol napadnutý rozsudok krajského súdu, ktorým súd zrušil\npreskúmavané rozhodnutie, ako aj prvostupňové správne rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému\nsprávnemu konanie na ďalšie konanie. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti na prvom mieste namietal, že\nk nerešpektovaniu súkromného a rodinného života zo strany obidvoch správnych orgánov nedošlo. V\nčase konania o žiadosti nebol žalobca zosobášený, to že sú s pani I. vo vzťahu bolo len v rovine tvrdení.\nOdôvodnenie oboch správnych rozhodnutí považoval za dostatočné. Tieto námietky vyhodnotil kasačný\nsúd ako nedôvodné.\n11. Dôvodom zrušenia napadnutých rozhodnutí žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu\nbola ich nepreskúmateľnosť. Súd poukazuje na to, že medzi dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia\nsprávneho orgánu patrí aj absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových\nokolností, ako aj ich nejednoznačnosť. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je\nzaložená na nedostatku skutkových dôvodov, pričom ide o vady skutkových zistení, o ktoré sú opreté\nrozhodovacie dôvody. Za také vady sú podľa judikatúry správnych súdov považované prípady, keď\nsprávny orgán oprie rozhodovacie dôvody o skutočnosti v konaní nezisťované, prípadne zistené v\nrozpore so zákonom, alebo prípady, ak nie je zrejmé, či boli dôkazy vykonané\n(5Sžf/20/2016\nz 29. 6. 2017, NS SR rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzo 17. decembra\n2009 sp. zn. 8 Sžo/12/2009).\n12. Po preskúmaní administratívneho spisu nebolo možné postupovať inak ako súhlasiť s názorom\nkrajského súdu, že z odôvodnení rozhodnutí oboch správnych orgánov vôbec nevyplýva vyhodnotenie\nzákonom stanoveného postupu pri hodnotení žiadosti, ale hneď nastupuje zamietnutie žiadosti žalobcu\npodľa § 34 ods. 11 z dôvodu podľa § 33 ods. 4 písm. b) a písm. c) (pri prvostupňovom rozhodnutí) a\npodľa 34 ods. 11 z dôvodu podľa § 33 ods. 4 písm. c) zákona o pobyte cudzincov (pri preskúmavanom\nrozhodnutí), pričom v oboch rozhodnutiach absentuje správna úvaha prepojenia skutkových zistení\nk použitým právnym predpisom. Vo svetle uvedeného pokiaľ teda krajský súd konštatoval, že sú\ntieto rozhodnutia nepreskúmateľné, kasačný súd sa s jeho záverom stotožnil. Súd zároveň dáva do\npozornosti rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky:\n\nZa rozhodnutie vydané v súlade so zákonom nemožno považovať rozhodnutie, ktoré je zrozumiteľné\niba pre správny orgán, ktorý ho vydal; najmä ak ide o rozhodnutie, ktoré samo osebe znamená prekážku\nvýkonu vybraných činností. R 3/2014\nRozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj vtedy, ak správny orgán\nsvoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec, hoci dôvody jeho rozhodnutia možno vyvodiť z obsahu\nadministratívneho spisu. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal,\nnepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, najmä ak sa\nním účastníkovi ukladá konkrétna povinnosť. R 33/2006\nSprávny orgán, aj keď má možnosť rozhodnúť podľa vlastnej úvahy, či odníme cestovný doklad občanovi\nalebo nie, nemôže rozhodnúť automaticky bez toho, aby nemal k svojmu rozhodnutiu dostatočné\npodklady. Pokiaľ by tak postupoval, konal by v rozpore so zákonom č. 71/1967 Zb., ktorý ho zaväzuje\npostupovať v súlade so zákonom, teda pri konečnom rozhodnutí vychádzať z dostatočne zisteného\nskutkového stavu veci. R 75/2000\n13. Nakoľko na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia\norgánu verejnej správy, poukaz sťažovateľa na súčasnú situáciu neovplyvňuje preskúmanie zákonnosti\npôvodných správnych rozhodnutí, najmä ako v predmetnej veci v prípade ich nepreskúmateľnosti.\nNepreskúmateľnosť z \"nedostatku dôvodov\" neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale\nzahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov. Tento nedostatok nie je možné\nkonvalidovať ani dodatočným vyjadrením k žalobe. To sa týka aj nedostatočného skúmania rodinného\na súkromného života žalobcu a prípadného zásahu do tohto práva.\nPodľa článku 7 ods. 5 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach základných slobodách,\nmedzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, medzinárodné zmluvy, ktoré priamo\nzakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb ale právnických osobou a ktoré boli ratifikované a\nvyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom majú prednosť pred zákonmi.\n14. Dohovor ako záväzný medzinárodný právny akt má v zmysle citovaného čl. Ústavy SR prednosť pre\nzákonmi Slovenskej republiky. Orgány Slovenskej republiky sú povinné\naj v prípade aplikácie\nnoriem práva Európskej únie, alebo v prípade aplikácie noriem vnútroštátneho práva predstavujúcich\ntranspozíciu právnych aktov orgánov Európskej únie rešpektovať právo na ochranu rodinného života\nv rozsahu štandardu priznaného dohovorom, pretože tento záväzok do 1. decembra 2009 vyplýval z\nustanovenia čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a od 1. decembra 2009 vyplýva z čl. 7, čl. 52 ods.\n3 a čl. 53 Charty základných práv Európskej únie v spojení s čl. 6 Zmluvy o Európskej únii v znení\nLisabonskej zmluvy.\n15. S poukazom na uvedené, vnútroštátne orgány, vrátane súdov musia starostlivo posúdiť, podľa kritérií\naplikovaných ESĽP, či ich rozhodnutím nebude porušené právo na súkromný a rodinný život. V opačnom\nprípade ich konaním dôjde k porušeniu čl. 8 Dohovoru. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn.\nIII. ÚS 331/09 zo dňa 16.12.2009 (87/209) právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do\nsúkromného a rodinného života v zmysle čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd zahŕňa nielen negatívnu povinnosť štátu zdržať sa\nmocenského zásahu do nich, ale aj jeho pozitívny záväzok prijať účinné opatrenia na zabezpečenie ich\nefektívnej ochrany.\n16. Z obsahu administratívneho spisu, konkrétne zo zápisnice o podaní vyjadrenia spísanej so žalobcom\na následne s jeho snúbenicou kasačný súd zistil, že žalobca má na území Slovenskej republiky\nsnúbenicu, ktorá má povolený prechodný pobyt na účel zamestnania na území Slovenskej republiky,\ns ktorou dňa 20.04.2014 majú plánovanú svadbu. To potvrdila aj jeho snúbenica s tým, že doteraz\nnežili v spoločnej domácnosti a plánuje sa k nemu presťahovať. Po sobáši plánujú žiť na Slovensku\nv meste Trnava. Z listu č. PPZ-HCP-BA9-2014/007073-002 z 09.06.2014 je zrejmé, že pracovníci\nprvostupňového správneho orgánu disponovali informáciou, že žalobca s D. I. uzatvorili manželstvo v\nKórei dňa 24.04.2014.\n17. Vo vzťahu k uvedenému nepovažuje kasačný súd za správny ani názor sťažovateľa, ktorý neustále\npoukazuje len na to, že žalobca sobášny list nedoložil, že všetky skutočnosti týkajúce sa rodinného\n\nživota boli len v rovine tvrdení a že si ich mohol zistiť aj krajský súd sám. V tejto súvislosti kasačný súd\npoukazuje na to, že zásada materiálnej pravdy vyžaduje, aby rozhodnutie správnych orgánov vyhádzali\nzo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správnosť a úplnosť zistených podkladov má zároveň\nviesť k presvedčivosti rozhodnutia správneho orgánu. Táto skutočnosť sa premieta predovšetkým do\nodôvodnenia rozhodnutia (Sobihard, J.: Správny poriadok. Bratislava:Iura Edition spol. s.r.o.2002).\nSprávny orgán je povinný vykonať zisťovanie z úradnej povinnosti a nemôže byť viazaný len na\npodklady, ktoré mu poskytnú účastníci konania. Správny orgán teda nie je pasívnym vykonávateľom vôle\núčastníka konania, ale naopak zohráva aktívnu úlohu pri zhromažďovaní dôkazov, ktoré sú podkladom\npre jeho rozhodnutie a to i v prípade,\nak je účastník konania nečinný alebo as\nnachádza v dôkaznej núdzi. Preto boli povinnosťou správnych orgánov, aj vzhľadom na to, že pred\nvydaním preskúmavaného rozhodnutia disponovali informáciou o uzavretí manželstva, túto skutočnosť\npreveriť a nezostať nečinný.\n18. Čo sa týka nepreukázania uzavretia manželstva so snúbenicou, kasačný súd poznamenáva, že z\njudikatúry ESĽP vyplýva: Pojem „rodinný život“ v zmysle čl. 8 Dohovoru nie je obmedzený na vzťahy\nzaložené na manželstve, ale môže zahŕňať aj iné de facto „rodinné“ väzby. (Anayo proti Nemecku, č.\n20578/07, § 55, 21. 12. 2010) Existencia „rodinného života“ pre účely čl. 8 Dohovoru je v podstate\nskutkovou otázkou, ktorá závisí od skutočnej existencie blízkych osobných väzieb. [K. a T. proti\nFínsku (Veľká komora), č. 25702/94, ECHR 2001 VII]. Hoci je spravidla požiadavkou pre takýto vzťah\nspolužitie, výnimočne môžu slúžiť na preukázanie, že vzťah je dostatočne stály na vytvorenie de facto\n„rodinných väzieb“ aj iné okolnosti. Ak bola preukázaná existencia rodinného puta, štát musí v zásade\nkonať spôsobom, aby bolo toto puto zachované. (Nazarenko proti Rusku, č. 39438/13, 16.07.2015)\nRešpektovanie súkromného života musí zahŕňať do určitej miery právo na vytváranie a rozvíjanie\nvzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami. (Niemetz proti Nemecku, č. 13710/88, 16.12.1992, § 29) Otázka\nexistencie či absencie rodinného života je v prvom rade otázkou faktickou, závislou na praktickej\nrealite úzkych osobných pút. (K a T. proti Fínsku, č. 25702/94, rozsudok z 12. júla 2001, § 150) Hoci\nzákladným zmyslom článku 8 je chrániť jedinca pred svojvoľnými zásahmi verejnej moci, môže ako\ndoplnok existovať aj pozitívny záväzok obsiahnutý v účinnom \"rešpektovaní\" rodinného života. Preto\ntam, kde vznikli rodinné väzby, musí štát v zásade konať spôsobom, ktorý umožní ďalší rozvoj takých\nväzieb. (Kutzner proti Nemecku, č. 46544/99, 26. 2. 2002)\n19. Rodinný a súkromný život teda nie je viazaný iba na uzavretie manželstva a preto bez ohľadu na\nto sa mal sťažovateľ dostatočným spôsobom vysporiadať so zásahom do tohto práva žalobcu a jeho\nsnúbenice. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu : „Pokiaľ dôjde k stretu dvoch základných\npráv a slobôd, na jednej strane práva žalobcu na súkromie a rodinný život garantovaného Dohovorom\no ochrane ľudských práv a slobôd (čl. 8 ods. 1 Dohovoru) a na druhej strane práva štátu na zásah\ndo tohto práva z dôvodu potreby ochrany bezpečnosti a verejného poriadku (čl. 8 ods. 2 Dohovoru),\nteda k stretu záujmu súkromného so záujmom verejným, treba, aby v administratívnom konaní bolo nad\nvšetky pochybnosti preukázané, že z konania žalobcu hrozí Slovenskej republike ohrozenie verejnej\nbezpečnosti, pričom v tejto súvislosti správny orgán zváži aj hľadisko súkromné tak, aby bolo možné\njednoznačne z obsahu rozhodnutia správneho orgánu posúdiť, či odopretím udelenia povolenia k jeho\npobytu na území SR nebolo neprimerane obmedzené, resp. odňaté právo žalobcu na súkromie a rodinný\nživot na území SR.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. apríla 2008 sp. zn.\n1Sža/3/2008).\n20. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že s poukazom na § 59 ods. 1 Správneho\nporiadku sa žalovaný nedostatočne zaoberal právom na „rodinný a súkromný“ život žalobcu, pričom jeho\npreskúmanie je nevyhnutné na určenie, či v prípade žalobcu ide o usadeného migranta s vytvorenými\nväzbami, a nezaoberal sa tým ani správny orgán\n1. stupňa. V prípade záveru, že\nvzťah žalobcu so svojou družkou spadá do sféry ochrany poskytovanej prostredníctvom čl. 8 ods. 1\nDohovoru, vyžadujú kritériá vyplývajúce z čl. 8 ods. 2 Dohovoru náležité právne posúdenie, či odoprenie\npovolenia na prechodný pobyt možno v danom prípade považovať za zásah do žalobcovho práva na\nrešpektovanie rodinného života.\n21. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že spôsob a medze použitia opatrení z dôvodu\nverejného poriadku upravuje smernica 2004/38/ES vo všeobecnosti najmä vo svojom článku 27. Z ods.\n2 daného ustanovenia vyplýva, že takáto opatrenie musí byť vykonané v súlade so zásadou úmernosti\n\na musí vychádzať výlučne z osobného správania dotknutej osoby, ktoré musí predstavovať \"skutočné,\nexistujúce a dostatočne závažné ohrozenie jedného zo základných záujmov spoločnosti\", pritom prijatie\nopatrení nie je možné odôvodniť okolnosťami nesúvisiacimi s dotknutou osobou alebo všeobecnou\nprevenciou. Smernica pritom ešte upresňuje, že predchádzajúce odsúdenie v trestnom konaní samo o\nsebe prijatie takýchto opatrení neodôvodňuje. Kasačný súd dospel k záveru, že narušením verejného\nporiadku \"môže byť len také konanie, ktoré bude predstavovať skutočné, existujúce a dostatočne\nzávažné ohrozenie niektorého zo základných záujmov spoločnosti. Aj v takom prípade je však nutné\nzohľadniť individuálne okolnosti života cudzincov a prihliadnuť na jeho životnú situáciu.\" Nepostačuje\nnižšia intenzita konania narušujúceho verejný poriadok.\n22. V ďalšom konaní sa preto bude musieť sťažovateľ zaoberať jednotlivými kritériami posúdenia\nprimeranosti zásahu do súkromného a rodinného života, ktorá bola vymedzená európskou judikatúrou a\njudikatúrou Najvyššieho správneho súdu (Z novšej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva pozri\nnapr. Rodrigues da Silva a Hoogkamer proti Holandsku, rozsudok, 31. 1. 2006, č. 50435/99, § 39; Nunez\nproti Nórsku, rozsudok, 28. 6. 2011, č. 55597/09, § 70; Konstantinov proti Holandsku, rozsudok, 26. 4.\n2007,č. 16351/03, § 52; či Uner proti Holandsku, rozsudok veľkej komory, 18. 10. 2006, č. 46410/99,\nbody 57-58).\n23. Záverom považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že dlhodobo a ustálene judikuje [porovnaj\nnapr. rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „Zbierka\") pod č. R 29/1996], že rozhodnutie súdu, ktorým ako nepreskúmateľné\nzruší rozhodnutie správneho orgánu, ak rozhodnutie nie je náležite odôvodnené (§ 47 ods. 3 zákona\nč. 71/1967 Zb.) je vecne správne. Vo svetle uvedeného, nakoľko obe rozhodnutia správnych orgánov\ntrpia vadami, ktoré ich činia nezákonnými, kasačný súd konštatuje, že krajský súd dospel k správnemu\nzáveru, keď preskúmavané rozhodnutie, ako aj prvostupňové správne rozhodnutie zrušil a vec vrátil\nprvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti. Z uvedeného\ndôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.\n24. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi,\nktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa §\n167 ods. 1 S. s. p.) a žalobcovi ich nepriznal, pretože mu žiadne trovy v kasačnom konaní nevznikli.\n25. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:4ac43997-4b16-496c-871b-3674e5e9cc0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 331/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 331/09 z 16. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-16", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ac43997-4b16-496c-871b-3674e5e9cc0d"}], "citovane_v": []}