{"guid": "970f6cf0-ae3c-485a-b154-82df96161d7e:62f6f253-7dcd-4fc9-b7fd-a39b5f4d7117", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1513010777.1", "spisova_znacka": "5Tdo/6/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/6/2019 z 20. 2. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. februára 2019, sp. zn. 5Tdo/6/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:1513010777.1", "identifikacne_cislo": "1513010777", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Ivan", "sudca_id": 496, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martin-ivan-496", "datum_vydania": "2019-02-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i,l", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i,l", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-213.odsek-1", "nazov": "§ 213 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-213.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-213"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-4", "nazov": "§ 2 ods. 4 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-213", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/62f6f253-7dcd-4fc9-b7fd-a39b5f4d7117", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1513010777.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1513010777.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1513010777.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Tdo/6/2019\n1513010777\n20. 02. 2019\nJUDr. Peter Szabo\nECLI:SK:NSSR:2019:1513010777.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Petra Szaba a sudcov JUDr.\nJuraja Klimenta a JUDr. Petra Hatalu v trestnej veci obvineného práp. Q. R. pre prečin sprenevery podľa\n§ 213 ods. 1 Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí 20. februára 2019 v Bratislave dovolanie\nobvineného práp. Q. R. podaného prostredníctvom zvoleného obhajcu proti uzneseniu Krajského súdu\nv Bratislave z 5. novembra 2015, sp. zn. 4To/80/2015, a takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvineného práp. Q. R. sa o d m i e t a.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 21. apríla 2015 sp. zn. 7T/33/2013 bol obvinený práp. Q. R.\nuznaný za vinného z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že\nv bližšie nezistenom čase od 22. mája 2013 do 24. júla 2013 na presne nezistenom mieste v služobnom\nobvode Obvodného oddelenia Policajného zboru A. W. - Q. so sídlom ul. S. č. XX, Bratislava, ako\nreferent s územnou a objektovou zodpovednosťou a hmotne zodpovedná osoba, ktorej bol zverený\nmateriál a iné hodnoty neodovzdal svojmu priamemu nadriadenému alebo ním poverenému policajtovi\nminimálne raz za mesiac peniaze za pokuty, čím si nesplnil svoju služobnú povinnosť vyplývajúcu z\nčlánku 10 Nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní\npriestupkov v Policajnom zbore, z § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v\nznení neskorších predpisov, z § 164 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného\nzboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a\nŽelezničnej polície v znení neskorších predpisov a z úloh uložených rozkazmi, nariadeniami, príkazmi\na pokynmi nadriadených, s ktorými bol riadne oboznámený, v dôsledku čoho bolo zistené, že pokutové\nbloky č. XXXXXXX, XXXXXXX-XXXXXXX nemá prítomné ani ich nevykázal a taktiež ani hotovosť z\npokutových blokov neodovzdal, pričom s pokutovými blokmi naložil neznámym spôsobom a peňažnú\nhotovosť si nechal pre vlastnú potrebu, čím Ministerstvu vnútra SR so sídlom Bratislava, Pribinova 2,\nspôsobil škodu vo výške 490,- Eur.\nZa to bol obvinený práp. Q. R. odsúdený podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods.\n2, ods. 3 Tr. zák., § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 500,- (päťsto) Eur.\nPodľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd pre prípad, že by bol výkon uloženého peňažného trestu úmyselne\nzmarený uložil obvinenému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.\nPodľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd uložil obvinenému trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze\nvykonávať funkciu v štátnom orgáne spojenú s rozhodovacou činnosťou v trvaní 3 (tri) roky.\nPodľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd zaviazal obvineného Q. R. k náhrade škody poškodenému Ministerstvu\nvnútra SR so sídlom Bratislava, Pribinova 2, IČO: 001 51 866, v sume 490,- (štyristodeväťdesiat) Eur.\n\nProti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obvinený Q. R., ktoré odôvodnil\npodaním doručeným na okresný súd 22. júla 2015 (č.l. 261-263). Na základe včas podaného odvolania\nvo veci rozhodoval Krajský súd v Bratislave na verejnom zasadnutí 5. novembra 2015 uznesením sp.\nzn. 4To/80/2015, ktorým podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného zamietol (č.l. 283-284).\nRozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 5. novembra 2015, kedy vo\nveci rozhodol krajský súd.\nOdpis rozhodnutia krajského súdu obvinený prevzal 28. januára 2016, okresný prokurátor 25. januára\n2016 a rozhodnutie prevzali aj ostatné strany trestného konania (č.l. 293).\nOkresný súd Bratislava V dňa 23. januára 2019 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\ndovolanie obvineného, ktoré podal prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Milana Ficeka (č.l.\n311-320). Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa 2. novembra 2018 z dôvodov § 371 ods. 1\npísm. i), l) Tr. por.\nV rámci uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. obvinený namietal, že z\nvykonaného dokazovania absolútne nevyplýva, že sa chcel dopustiť spáchania trestného činu tak, ako\nto bolo v rozhodnutiach konštatované, pričom obidva súdy iba stroho uviedli, že subjektívna stránka bola\nnaplnená. Obvinený ďalej spochybňoval postup konajúcich súdov s poukázaním na skutočnosť, že mu\nnebolo preukázané naplnenie subjektívnej stránky s poukázaním na to, že si cudziu vec neprisvojil, a\npreto mali postupovať v zmysle zásady „in dubio pro reo“.\nV zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. l) Tr. por. obvinený uviedol, že krajský súd\nodignoroval ním uvádzané námietky, aj keď na to neboli splnené dôvody. Krajský súd podľa obvineného\niba prebral argumentáciu okresného súdu, a to bez podrobnejšieho prieskumu, pričom obidva súdy\nnedostatočne zohľadnili tvrdené skutočnosti, ktoré vyšli najavo. Obvinený ďalej uviedol, že strata blokov\na peňazí nie je v praxi ničím nezvyčajným a nejde o tak spoločensky závažnú činnosť, že by ju bolo nutné\nstíhať v trestnom konaní, pričom by stačilo disciplinárne sankcionovanie. Obvinený uviedol, že stále trvá\nna tom, že je nevinný a nespáchal žiaden trestný čin, nakoľko pokutové bloky si vždy starostlivo odkladal\ndo oddelených obálok a skutočne nevie, kde sa bloky nachádzajú a kde ich mohol stratiť. Ďalej obvinený\nspochybňoval výpovede svedkov a poukazoval na nezákonný postup súdov a nesprávny výklad zákona.\nZáverom obvinený navrhol, aby bolo uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 5. novembra 2015, sp. zn.\n4To/80/2015 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 21. apríla 2015, sp. zn. 7T/33/2013\nzrušené.\nSamosudkyňa súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručila rovnopis dovolania\nna vyjadrenie ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté. Uvedenú\nmožnosť vyjadriť sa využil okresný prokurátor, ktorého vyjadrenie bolo okresnému súdu doručené\n18. decembra 2018 (č.l. 331-332). Vo vyjadrení uviedol, že celé pôvodné trestné konanie vo veci\nobvineného prebehlo plne v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku, náležite bol zistený\na preukázaný skutkový stav veci a následne bolo vo veci zákonne rozhodnuté. Plne sa stotožňuje\nso skutkovým a právnym základom vyjadreným v rozsudku Okresného súdu Bratislava V, sp. zn.\n7T/33/2013 z 21. apríla 2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/80/2015 z 5.\nnovembra 2015, ktorým bolo zamietnuté odvolanie. Okresný aj krajský súd sa riadne a úplne zaoberali\ndanou vecou po právnej aj skutkovej stránke, ktorú riadne a úplne zistili, ako aj náležite odôvodnili. V\nkonaní boli naplnené všetky zákonné pojmové znaky prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák.,\ntak po stránke subjektívnej, ako aj objektívnej, pričom súd pri rozhodovaní o treste citlivo zvážil všetky\nzásady podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. V zmysle uvedeného prokurátor navrhol dovolanie obvineného podľa\n§ 382 písm. c) Tr. por. odmietnuť.\nK dovolaniu obvineného sa vyjadrilo aj Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, a to podaním\ndoručeným na okresný súd 31. decembra 2018. Ako poškodená strana ministerstvo uviedlo, že\npredmetný rozsudok považuje za právne správny, pričom spôsobenú škodu riadne preukázali.\nObvinený škodu uhradil 19. mája 2016, a to na bankový účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky\nprostredníctvom súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása v plnej výške.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie bolo podané\noprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde\nmožno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, 3 Tr. por.). Dovolanie bolo podané\npo vyčerpaní riadneho opravného prostriedku (§ 372 Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr.\npor.). Zároveň však zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé,\nže nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c) Tr. por.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len dovolací súd) opakovane pripomína, že dovolanie je\nmimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale\npredovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené\nk náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych procesných a\nhmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.,\npričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom\nkonaní sú koncipované podstatne užšie.\nDovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný\nprielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty.\nMožnosti dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, sú striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením\ntohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie\nnebolo chápané len ako “ďalšie” odvolanie.\nObvinený vo svojom mimoriadnom opravnom prostriedku ako prvý uplatnil dovolací dôvod uvedený\nv ustanovení § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie\nzaložené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného\nhmotnoprávneho ustanovenia, správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať\na meniť.\nV rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu dovolací súd skúma, či skutok ustálený\nsúdmi nižšieho stupňa bol správne podradený pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú\nv Trestnom zákone. Iba opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy\nprichádzajú alternatívy, že skutok mal byť právne posúdený ako iný trestný čin, alebo že skutok nie je\ntrestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že napadnuté rozhodnutie je založené\nna nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pod týmto sa rozumie napr. nedostatočné\nposúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až 30 Tr. zák.), premlčania trestného stíhania\n(§ 87 Tr. zák.), ďalej pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného alebo súhrnného trestu, spoločného trestu\nalebo ďalšieho trestu (§ 41 až 43 Tr. zák.), ukladania trestu obzvlášť nebezpečnému recidivistovi podľa\n§ 47 ods. 2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na porušenie iných hmotnoprávnych predpisov\nako je Občiansky zákonník, Obchodný zákonník a pod. pokiaľ tieto majú priamy vzťah k právnemu\nposúdeniu skutku.\nK tomuto dovolaciemu dôvodu je potrebné ďalej uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia\no existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením,\nktoré vo veci urobili súdy nižšieho stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové\nzistenia, čo vyplýva aj z dikcie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Dovolací súd skutkové\nzistenia urobené súdmi nižšieho stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. To znamená, že vo vzťahu\nku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku,\nmôže obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové.\nZa skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov,\nproti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej\ninštancie. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je\noprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní\nsám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery\nmôže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie je možné\nchápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa.\nV tomto smere dovolací súd odkazuje na ustálenú judikatúru k výkladu a aplikácii dovolacieho dôvodu\npodľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.\n\nZ obsahu dovolania vyplýva, že vo vzťahu k citovanému dovolaciemu dôvodu dovolateľ uplatnil\nvýlučne námietky, ktorými zjavne vybočil z deklarovaného dovolacieho dôvodu. Jeho námietky smerovali\nproti spôsobu hodnotenia dôkazov a správnosti skutkových zistení súdmi nižšieho stupňa, ako aj k\nnepreukázaniu subjektívnej stránky. V podstate spochybňoval súdmi ustálený skutkový stav a následne\npredostrel vlastnú verziu skutku založenú na inom, pre neho priaznivom hodnotení dôkazov. Skôr\nako o právnu námietku ide o skrytú snahu vyhodnotiť vykonané dôkazy a skutkový stav v prospech\nobvineného.\nTento dovolací dôvod preto nemôže napĺňať ani poukaz na to, že nebola v konaní preukázaná\nvykonaným dokazovaním subjektívna stránka trestného činu. Táto totiž predstavuje vnútorný vzťah\npáchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je možné skúmať priamo, ale len sprostredkovane,\nt.j. tak ako sa navonok prejavuje v jeho konaní, ktoré je napokon obsahom skutkovej vety rozhodnutia\n(Tpj 39/2010).\nV súvislosti s námietkou obvineného, že súdy neaplikovali základnú zásadu trestného konania (v\npochybnostiach v prospech obvineného), Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že použitie\nzásady „in dubio pro reo“, ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por., aj podľa rozhodnutia, sp. zn. R\n37/1971, prichádza do úvahy len vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej\nskutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť\nk náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu\nzodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Táto zásada sa týka iba skutkových zistení. Nakoľko dovolací\nsúd skutkové zistenia nemôže skúmať, aplikácia tejto zásady v dovolaní nie je prípustná.\nObvinený ako druhý dovolací dôvod uplatnil dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. l) Tr. por. podľa ktorého,\ndovolanie možno podať, ak odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené\nzákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v §\n308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania.\nDovolací súd k námietkam obvineného považuje za potrebné uviesť, že uplatnené námietky nijako\nnezakladajú opodstatnenosť predmetného dovolacieho dôvodu. Krajský súd postupoval správne a v\nsúlade so zákonom pri prejednávaní odvolania podaného obvineným, ktoré zahlásil ihneď po vyhlásení\nrozsudku okresného súdu a neskôr aj odôvodnil, pričom o odvolaní bolo rozhodnuté na verejnom\nzasadnutí konanom dňa 5. novembra 2015, sp. zn. 4To/80/2015, kde odvolanie obvineného krajský súd\nzamietol podľa 319 Tr. por. ako nedôvodné (č.l. 283-284). Obvinený bol aj prítomný na tomto verejnom\nzasadnutí. Verejné zasadnutie bolo viackrát odročené v dôsledku neprítomnosti obvineného, ktorý sa\nviackrát nedostavil na verejné zasadnutie napriek tomu, že bol riadne predvolaný. Krajský súd svoje\nrozhodnutie náležite odvodnil a rozhodol v súlade s Trestným poriadkom, a preto námietky obvineného\nnenapĺňajú ním uplatnený dovolací dôvod.\nPokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obvineného posúdeného ako prečin sprenevery podľa § 213\nods. 1 Tr. zák., táto zodpovedá priebehu skutkového deja uvedenom vo výroku napadnutého rozhodnutia\npo objektívnej i subjektívnej stránke a je správna.\nPodľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci,\nodmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.\nV posudzovanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania\npodľa § 371 ods. 1 písm. i), písm. l) Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom\nzasadnutí dovolanie obvineného práp. Q. R. podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietol.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4To/80/2015", "guid": "02cf4d49-ddff-4b6b-a003-737595f05646:d0ded6d6-2d76-473c-852d-e37d3c830833", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}