{"guid": "943ad45a-e35f-4574-accd-0808deebb905:a9959c2e-0174-4252-8e8a-d17006fae252", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1316213361.1", "spisova_znacka": "7Cdo/129/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/129/2019 z 27. 11. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2019, sp. zn. 7Cdo/129/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:1316213361.1", "identifikacne_cislo": "1316213361", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miriam Szárazová", "sudca_id": 102, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miriam-szarazova-102", "datum_vydania": "2019-11-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-17.odsek-3", "nazov": "§ 17 ods. 3 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-17.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "nazov": "§ 421 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-337.odsek-2", "nazov": "§ 337 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-337.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-337"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-18a.odsek-8", "nazov": "§ 18a ods. 8 zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-18a.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-18a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-17.odsek-2", "nazov": "§ 17 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-68", "nazov": "§ 68 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-68", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-18a", "nazov": "§ 18a zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-18a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-18a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-382"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-17", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-337", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/1990/369#paragraf-18a", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-68", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-382"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a9959c2e-0174-4252-8e8a-d17006fae252", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1316213361.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1316213361.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1316213361.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/129/2019\n1316213361\n27. 11. 2019\nJUDr. Lubor Šebo\nECLI:SK:NSSR:2019:1316213361.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne D.. T. X., bytom A. 9, XXX XX E., zastúpenej\ndoc. JUDr. Jozefom Tekelim, PhD., advokátom so sídlom Hlavná 25, 040 01 Košice, proti žalovanej\nMestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves, so sídlom Novoveská 17/A, 843 10 Bratislava, IČO:\n00 603 392, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Bardač s. r. o., so sídlom Lovinského 22, 811 04\nBratislava, IČO: 47 243 252, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Róbert Bardač, PhD., o určenie\nneplatnosti skončenia pracovného pomeru, vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.\n11Cpr/5/2016, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26. septembra 2018\nsp. zn. 2CoPr/18/2017, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26. septembra 2018 sp. zn. 2CoPr/18/2017 z r u š u j e a vec\nvracia tomuto súdu na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 4. júla 2017 č.k.\n11Cpr/5/2016-45 zamietol žalobu a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v\nplnej výške. Mal za preukázané, že pracovný pomer vznikol zvolením, vymenovaním obecným\nzastupiteľstvom, špecifickým spôsobom, ktorý upravuje zákon o obecnom zriadení. Uviedol, že v tomto\nprípade je zákon o obecnom zriadení lex specialis voči Zákonníku práce a v prejednávanom prípade\nnedošlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru tak, ako to má na mysli ustanovenie § 68\nZákonníka práce. Preto sa podľa neho žalobkyňa nemohla ani domáhať určenia neplatnosti okamžitého\nskončenia pracovného pomeru. Zákonná úprava jej dávala možnosť sa domáhať v správnom konaní\nurčenia podľa ustanovenia § 337 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej\naj „SSP“), že jej funkcia hlavného kontrolóra naďalej trvá, nie však určenia, že okamžité skončenie\npracovného pomeru je neplatné. Súd prvej inštancie konštatoval, že v prípade zrušenia uznesenia\nzastupiteľstva, ktorým bola žalobkyňa zvolená za miestneho kontrolóra a ktorým bol starosta poverený,\naby s ňou uzatvoril pracovnú zmluvu (a to, že tieto uznesenia boli právoplatne zrušené rozhodnutím\nsúdu nebolo sporné), starosta nebol oprávnený uzatvoriť s ňou pracovnú zmluvu. Súd prvej inštancie\ndospel k záveru že pracovná zmluva č. 04/2014, od ktorej žalobkyňa odvodzuje svoje nároky, je neplatný\nprávny úkon v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2, 3 Zákonníka práce.\n2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 26. septembra\n2018 sp. zn. 2CoPr/18/2017 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalovanej priznal nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Uviedol, že jedným\nz predpokladov pre výkon\nfunkcie hlavného kontrolóra obce je v zmysle § 18a zákona\nč. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení\n(ďalej aj „zákon o obecnom zriadení“) jeho zvolenie do funkcie hlavného kontrolóra s tým, že všetky\npredpoklady pre výkon funkcie dané zákonom o obecnom zriadení musí hlavný kontrolór obce spĺňať\npo celý čas výkonu tejto funkcie. Pracovnou zmluvou založený pracovný pomer hlavného kontrolóra\ns obcou je teda viazaný na jeho zvolenie do funkcie obecným zastupiteľstvom. V predmetnej veci\nbola vyhlásená voľba a následné zvolenie žalobkyne do funkcie miestnej (hlavnej) kontrolórky zrušené\n\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/264/2014-49 z 22. apríla 2016, právoplatným 7. júna\n2016. Pokiaľ absentuje voľba žalobkyne do funkcie hlavného kontrolóra, nemohol podľa odvolacieho\nsúdu žalobkyni vzniknúť ani nárok na uzavretie pracovnej zmluvy na druh práce hlavný (miestny)\nkontrolór. Vychádzajúc z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka konštatoval, že pracovná zmluva\nmedzi žalobkyňou a žalovanou je neplatný právny úkon, pretože svojím obsahom odporuje zákonu\no obecnom zriadení. Uviedol, že na základe absolútne neplatnej pracovnej zmluvy žalobkyne so\nžalovanou nemohol vzniknúť ani pracovný pomer a neexistujúci pracovný pomer nie je ani možné\nskončiť právnym úkonom vyvolávajúcim právne účinky skončenia pracovného pomeru. Poukázal na\nskutočnosť, že žalobkyňa síce kvalifikuje úkon žalovanej vyjadrený v liste z 8. júna 2016, ktorým jej\noznámila zánik funkcie hlavného kontrolóra za úkon okamžitého skončenia pracovného pomeru, avšak\npodľa odvolacieho súdu vzhľadom na to, že jej pracovný pomer platne nevznikol, nemôžu byť s\núkonom žalovanej z 8. júna 2016 spojené účinky skončenia pracovného pomeru. Navyše odvolací\nsúd k úkonu žalovanej z 8. júna 2016 uviedol, že tento úkon nie je ani možné považovať za jeden\nzo spôsobov skončenia pracovného pomeru podľa Zákonníka práce (výpoveď, okamžité skončenie\npracovného pomeru, skončenie v skúšobnej dobe, dohoda). Predmetný list je podľa jeho obsahu len\nvyjadrením názoru žalovanej na neexistenciu pracovného pomeru žalobkyne a týmto oznámením bol\nukončený tzv. faktický pracovný pomer, ktorý medzi stranami sporu vznikol ako dôsledok neplatnej\npracovnej zmluvy. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že ak na základe\nneplatnej pracovnej zmluvy bola zamestnancom už vykonaná práca, do minulosti tento vzťah treba\nvysporiadať tak, ako by pracovná zmluva bola platná, ale do budúcnosti po skončení prideľovania práce\nv akomkoľvek okamžiku treba hľadieť na pracovnú zmluvu ako neplatnú.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala z\nustanovenia § 420 písm. f/ CSP, keď jej odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces a z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, lebo rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\nSkutočnosť, že predpoklad, ktorý určilo miestne zastupiteľstvo ako orgán obce, resp. mesta, bol\nstanovený nad rámec zákonnej požiadavky a vyhodnotený ako protizákonný, nemá podľa žalobkyne\nvplyv na samotné uzatvorenie pracovnej zmluvy, resp. na právny úkon, pretože ide o predpoklad, na\nzáklade ktorého bol právny úkon - pracovná zmluva - uzatvorený riadnym a zákonným spôsobom.\nTvrdí, že neporušila žiadnu právnu povinnosť. Uvádza, že výklad sporného ustanovenia, ktorému má\npredmetná pracovná zmluva odporovať, nebol v aplikačnej praxi ani v judikatúre ustálený. Žalobkyňa\nje toho názoru, že absolútnu neplatnosť by bolo možné konštatovať len vo vzťahu k predpokladu\nna výkon funkcie, ktorý bol stanovený miestnym zastupiteľstvom. Nezákonnosť tohto, nad rámec\nzákona stanoveného predpokladu spočívajúceho v požiadavke vysokoškolského vzdelania je podľa\nžalobkyne z dôvodu existencie nejednotnej rozhodovacej praxe súdov stále nejednoznačná. Namieta,\nže stanovenie kvalifikačného predpokladu na výkon funkcie kontrolóra nad rámec zákonnej dikcie\nnie je doposiaľ v aplikačnej praxi jednotne posudzované. Poukázala pritom na dve protichodné\nrozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn. 5Sžo/91/2010\nz 31. augusta 2010, ktorý konštatoval, že zákonná formulácia „ukončené minimálne úplné stredné\nvzdelanie“ deklaruje oprávnenú prítomnosť len „dolnej hranice“ požadovaného vzdelania pre výkon\nfunkcie kontrolóra a rozsudok 3Sžo/153/2010 z 8. februára 2011, kde už najvyšší súd konštatoval,\nže zákon hovorí striktne a jednoznačne „len“ o požiadavke minimálne stredného vzdelania. Odvolací\nsúd sa podľa žalobkyne v rozsudku vôbec nevysporiadal s absenciou zákonného dôvodu pre zánik\nfunkcie hlavného kontrolóra podľa zákona o obecnom zriadení a nezohľadnil ani dvojaký vzťah, ktorým\nje funkcia hlavného kontrolóra charakteristická, a to pracovnoprávny vzťah a najmä vzťah funkčný.\nRovnako podľa nej neposúdil ani relevantnosť uznesenia o voľbe ako predpokladu pre výkon funkcie\nhlavného kontrolóra, a dôsledkov od neho sa odvíjajúcich a majúcich vplyv na uvedený funkčný a\npracovnoprávny vzťah kontrolóra. Žalobkyňa preto považuje odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu\nza nedostatočné a arbitrárne. Právny úkon, ktorým žalovaná realizovala skončenie pracovného pomeru\nzánikom funkcie a ktorý odôvodňuje zrušujúcim uznesením o voľbe kontrolóra nespĺňa podľa žalobkyne\nzákonom požadované náležitosti skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou, a to najmä z dôvodu\nabsentujúceho základného predpokladu zániku výkonu funkcie hlavného kontrolóra - zákonného dôvodu\nzániku výkonu funkcie podľa § 18a ods. 8 zákona o obecnom zriadení. Na základe uvedeného žiadala\nnapadnutý rozsudok zrušiť alebo zmeniť.\n4. Žalovaná navrhla dovolanie žalobkyne odmietnuť, resp. zamietnuť ako nedôvodné.\n\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,\nže dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§\n429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či sú dané procesné predpoklady pre to, aby uskutočnil meritórny\ndovolací prieskum napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že\ndovolanie žalobkyne je nielen procesne prípustné, ale i dôvodné.\n6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného\nsporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie\nbyť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci\nkonania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (viď napríklad\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013,\n5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012, ktoré sú aktuálne aj za súčasnej procesnoprávnej\núpravy).\n7. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť\nsa na príslušnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa,\nsa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za\nsplnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania,\nvrátane dovolacieho konania (rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015,\n4Cdo/1176/2015, 5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015). Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené\npodmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho\nsúdu. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa\nmôže táto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu\nskôr reštriktívny výklad (rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013,\n3Cdo/357/2016, 3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014). Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých\nprávna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím) musí byť vyvážené sprísnenými\npodmienkami prípustnosti - to platí o všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch. Ak by dovolací\nsúd bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia\nodvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu\ntoho, kto stojí na opačnej procesnej strane (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. II. ÚS 172/03).\n8. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. Z\nustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len) ak\nto zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú špecifikované v ustanoveniach\n§ 420 a 421 CSP.\n9. V danom prípade žalobkyňa prípustnosť dovolania odvodila vadou zmätočnosti v zmysle § 420\npísm. f/ CSP a dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP.\n10. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak,\nže sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo\nnečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca\nstrane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní\n(porovnaj R 129/1999 a 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem\nnemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu.\n„Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie\nsúdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pod nesprávnym procesným postupom\nsúdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv,\nktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní, pričom\nmiera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces.\n\n11. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 382 ustanovuje, že ak má odvolací súd za to, že sa na vec\nvzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci\nnebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve strany konania, aby sa k možnému použitiu\ntohto ustanovenia vyjadrili.\n12. Vyššie citované ustanovenie má predísť vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí, vychádza z princípu\npredvídateľnosti súdneho rozhodnutia, ktorý je považovaný za komponent princípu právneho štátu,\nosobitne princípu právnej istoty.\n13. O tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo\nveci na iných právnych záveroch ako súd prvej inštancie, za súčasného naplnenia tej okolnosti, že proti\ntýmto iným (odlišným) právnym záverom odvolacieho súdu, nemá strana konania možnosť vyjadrovať\nsa, právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych\nzáverov súdu prvej inštancie, nejavili ako významné (viď aj uznesenie najvyššieho súdu z 21. marca\n2018, sp. zn. 7Cdo/1/2018).\n14. Zo spisu vyplýva, že odvolací súd nevyzval písomne strany sporu, aby sa vyjadrili k možnému\npoužitiu § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý súd prvej inštancie neaplikoval a odvolací súd ho zvolil za\nzáklad pre svoje rozhodnutie. Výzva odvolacieho súdu podľa § 382 CSP je potrebná vždy, keď odvolací\nsúd dospeje k záveru, že nárok treba posúdiť podľa celkom iného právneho predpisu, ako ho posúdil\nsúd prvej inštancie, alebo síce podľa toho istého právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvej inštancie,\nale podľa iného ustanovenia za súčasného splnenia podmienky, že toto iné zákonné ustanovenie je\npre rozhodnutie veci rozhodujúce.\n15. Najvyšší súd už v rozhodnutí publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky pod R 33/2011 konštatoval, že pokiaľ odvolací súd nevyzval účastníkov\nkonania v zmysle § 213 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“; odo dňa účinnosti\nCSP § 382 CSP), aby sa vyjadril k možnému použitiu toho ustanovenia právneho predpisu, ktoré\npri doterajšom rozhodovaní nebolo použité a je podľa názoru odvolacieho súdu pre rozhodnutie veci\nrozhodujúce, odňal účastníkovi konania možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.\n16. Dovolací súd uzatvára, že odvolací súd bez doručenia výzvy stranám sporu, teda bez splnenia\nosobitného druhu tzv. manudukčnej povinnosti založil svoje rozhodnutie na iných, nových právnych\ndôvodoch než súd prvej inštancie a takýmto nesprávnym postupom došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces a znemožneniu práva procesnej strany, aby svojou procesnou aktivitou\nuskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Zˇalobkyňa tak opodstatnene namieta, zˇe odvolací\nsúd jej nespra´vnym procesny´m postupom znemozˇnil, aby uskutocˇnˇovala jej patriace procesne´ pra\n´va v takej miere, zˇe dosˇlo k porusˇeniu pra´va na spravodlivy´ proces a dovolateľka opodstatnene\nuplatnila dovolaci´ do^vod v zmysle § 420 pi´sm. f/ CSP.\n17. Námietkou žalobkyne z jej dovolania týkajúcou sa nepreskúmateľnosti dovolaním napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu sa dovolací súd už nemal dôvod bližšie zaoberať, keďže existencia\nprekvapivosti rozhodnutia odvolacieho súdu viedla k zrušeniu rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolací\nsúd len okrajovo uvádza, že už dávnejšia judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) zastávala\nnázor, že sama nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania;\nnepreskúmateľnosť bola považovaná len za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v\nktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie veci (viď\n§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). S tým názorom sa stotožnil aj ústavný súd (pozri rozhodnutia sp. zn. I.\nÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III. ÚS 288/2015 a I. ÚS 547/2016). Len v mimoriadnych a ojedinelých\nprípadoch môže nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladať prípustnosť dovolania podľa § 420 písm.\nf/ CSP, a to napríklad vtedy, ak rozhodnutie napadnuté opravným prostriedkom ako celok neobsahuje\nvôbec žiadne odôvodnenie, prípadne vtedy, ak odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má také zásadné\nnedostatky, ktoré sa svojou povahou, intenzitou, významom a právnymi následkami blížia k „justičnému\nomylu“. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva totiž princíp právnej istoty môže ustúpiť iba\nvýnimočne, a to za účelom zaistenia opravy základných vád alebo justičných omylov (pozri Ryabykh\nproti Rusku, rozsudok z roku 2003) a napravenia „vád najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém”,\nale nie z dôvodu právnej čistoty (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009). Po preskúmaní\nspisu dovolací súd nezistil, že by v prejednávanej veci išlo o takýto extrémny prípad vybočenia z medzí\n\nustanovenia § 220 ods. 2 CSP, ktorý by bol dôvodom pre uplatnenie (ako výnimky) druhej vety stanoviska\nR 2/2016.\n18. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalobkyne je nielen procesne prípustné,\nale i dôvodné, a preto sa nezaoberal opodstatnenostˇou uplatnenia iny´ch dovolaci´ch na´mietok. So\nzreteľom na to dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie\n(§ 449 ods. 1 CSP v spojení s § 450 CSP).\n19. O trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd (§ 453 ods.\n3 CSP).\n20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\n1. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}