{"guid": "60305453-6517-4410-b74e-2f43ea2ca2cf:2d513997-f3ed-4f55-89d8-bef815ba2770", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1314207103.1", "spisova_znacka": "8Cdo/160/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/160/2018 z 16. 5. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. mája 2019, sp. zn. 8Cdo/160/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1314207103.1", "identifikacne_cislo": "1314207103", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Veselá", "sudca_id": 386, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-vesela-386", "datum_vydania": "2019-05-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-119.odsek-1", "nazov": "§ 119 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-119.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-119"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-101.odsek-2", "nazov": "§ 101 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-101.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-101"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-2", "nazov": "§ 384 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-384"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-153", "nazov": "§ 153 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-153", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-153"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-1", "nazov": "§ 384 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-384"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-119", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-101", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-384", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-153"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2d513997-f3ed-4f55-89d8-bef815ba2770", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1314207103.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1314207103.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1314207103.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/160/2018\n1314207103\n16. 05. 2019\nJUDr. Ladislav Górász\nECLI:SK:NSSR:2019:1314207103.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom v\nBratislave, Mlynské nivy 44/a, IČO: 35 815 256, zastúpenej advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR,\ns.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, v mene ktorej koná Mgr. Marek Hanic, advokát-prokurista,\nproti žalovanej Mgr. P. N., bývajúcej v L., o zaplatenie 615,37 eur s príslušenstvom, vedenom na\nOkresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 21C/286/2014, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave z 27. februára 2018 sp.zn. 14Co/516/2015, 14 Co 525/2015, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobkyni priznáva náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 12. mája 2015 č.k 21C/286/2014-70, v spojení s opravným\nuznesením z 24. júna 2015 č.k. 21C 286/2014-86, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 615,37\neur spolu s príslušenstvom (úrokom z omeškania) upresneným vo výroku rozsudku a na účet jej\nzástupcu náhradu trov konania. Súd vec právne posúdil podľa § 2, § 48 ods. 2 písm. a/, b/, c/, §\n54 ods. 7 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom v\nčase uzatvorenia Zmluvy o dodávke zemného plynu (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej žalobkyňa\ndodávala žalovanej ako odberateľovi zemný plyn na odberné miesto. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy\nboli obchodné podmienky pre opakované dodávky plynu pre odberateľov plynu v domácnosti, s ktorými\nžalovaná pri podpise Zmluvy súhlasila. Nakoľko žalovaná dlžnú sumu zo splatných vystavených faktúr\nžalobkyni včas neuhradila, súd ju zaviazal na jej zaplatenie spolu s úrokom z omeškania.\n2. Krajský súd v Bratislave, konajúci o odvolaní žalovanej, rozsudkom z 27. februára 2018 sp.zn.\n14Co/516/2015, 14Co/525/2015 rozsudok súdu prvej inštancie, v spojení s opravným uznesením, v\ncelom rozsahu potvrdil a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej\nv plnom rozsahu. Dospel k záveru, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol\nrozhodujúci skutkový stav zistený z riadne vykonaného dokazovania a vo svojom rozhodnutí sa\nvysporiadal so všetkými pre vec rozhodujúcimi námietkami strán sporu. Vec aj správne právne posúdil a\nsvoj právny záver aj riadnym spôsobom vysvetlil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia\nodvolací súd uviedol, že žalobkyni nebola odňatá možnosť konať pred súdom pokiaľ súd rozhodol dňa\n12. mája 2015 v jej neprítomnosti, pretože ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní bolo súdu doručené\naž 14. mája 2015. Neobstojí ani námietka žalovanej, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam. Hoci sa žalovaná bránila v konaní tým, že faktúry žalobkyne\nreklamovala, a dodávka plynu jej bola prerušená, bližšie tieto svoje skutkové tvrdenia nekonkretizovala,\nžiadny konkrétny dôkaz na svoju obranu ani neoznačila, okrem zápisu o prerušení dodávky zemného\nplynu pre neplnenie finančných záväzkov odberateľa zo 16. decembra 2011. Naopak, v konaní bolo\nriadne preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovanou došlo k vzniku záväzkového vzťahu, na základe\nktorého bola žalobkyňa oprávnená domáhať sa od žalovanej zaplatenia vyfakturovanej ceny za dodaný\n\nplyn, nákladov za odpojenie (prerušenie) a opätovné pripojenie distribúcie zemného plynu, ako aj\nnákladov za vystavenie a zaslanie upomienok, keďže si žalovaná svoje povinnosti riadne neplnila. Pri\nposudzovaní neplatnosti zmluvy nezohráva žiadnu rolu, podľa akého právneho predpisu bola zmluva\nuzavretá, ako uvádza žalovaná, ale dôležité je postavenie zmluvných strán. Podpisom Zmluvy žalovaná\npotvrdila, že sa s obchodnými podmienkami vopred oboznámila. Žalovaná túto skutočnosť v konaní ani\nnespochybňovala, len v odpore proti platobnému rozkazu namietala neprijateľnú zmluvnú podmienku,\nktorú ale bližšie nekonkretizovala a súd takúto zo zmluvy, ani z obchodných podmienok nezistil.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie. Uviedla, že dovolanie podáva „podľa\nust. § 420 písm. f/ CSP a z dôvodov uvedených v § 421 ods. 1 písm. a/ a b/“. Navrhla napadnuté\nrozhodnutie i rozhodnutia súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\nVada konania podľa § 420 písm. f/ CSP spočíva podľa žalovanej predovšetkým v tom, že súd prvej\ninštancie vydal „kontumačný rozsudok“, hoci pre taký postup tu neboli zákonné podmienky (v spore\nsa uplatňovalo právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľská zmluva\nobsahovala neprijateľné podmienky). Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, hoci navrhla\nvykonať dokazovanie, nezaoberal sa s dôvodmi jej odvolania a „len arbitrárne“ potvrdil rozsudok súdu\nprvej inštancie. Neumožnil jej vyjadriť sa ani k vyjadreniu žalobkyne a k vykonaným dôkazom a navrhnúť\nvykonanie ďalších dôkazov. Žalovaná považuje rozhodnutie odvolacieho súdu, a rovnako aj rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie, za nepreskúmateľné. K prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ a\nb/ CSP žalobkyňa iba uviedla, že „O judikatúre NS SR nemám vedomosť, ale súd je znalý práva a\njudikatúry, mohol by však judikát existovať v predmetnej veci týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, ako\nslabšej strany, a ak neexistuje, zakladá to právomoc odvolaciemu súdu tak vyriešiť právnu otázku, ktorá\nv rozhodovacej praxi odvolacieho súdu ešte nebola vyriešená“. Vo včas podanom doplnení dovolania\nžalovaná poukázala v súvislosti s dôvodom prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP\nna uznesenie dovolacieho súdu sp.zn. 4Cdo/184/2009 riešiace otázku, kedy možno považovať za\nospravedlniteľnú neúčasť strany sporu na pojednávaní.\n4. Žalobkyňa navrhla dovolanie odmietnuť ako nedôvodné.\n5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§\n427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo\nnapadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP)\na dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Vychádzal pritom z týchto záverov:\n6. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na\nopravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom\nkonaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd\nkonať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka\nposúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí\ndo výlučnej právomoci dovolacieho súdu (viď napr. rozhodnutia dovolacieho súdu sp.zn. 3Cdo/42/2017,\n4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 8Cdo/99/2017).\n7. Aj za účinnosti Civilného sporového poriadku treba dovolanie považovať za mimoriadny opravný\nprostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné\npostavenie. Dovolanie ani podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie\nbyť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie\nodvolacieho súdu (viď napríklad rozhodnutia dovolacieho súdu sp.zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013,\n3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012, 7Cdo/92/2012).\n8. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty\nstrán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami\nprípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne\nprelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je\nskôr reštriktívny výklad (viď napr. rozhodnutia dovolacieho súdu sp.zn. 1Cdo/26/2017, 2Cdo/154/2017,\n3Cdo/42/2017, 5Cdo/12/2017, 7Cdo/163/2017, 8Cdo/73/2017).\n9. Naďalej je tiež plne opodstatnené konštatovanie, že ak by dovolací súd bez ohľadu na neprípustnosť\ndovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho\n\nprípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane\n(porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 172/03).\n10.Prípustnosť dovolania sa v novej právnej úprave v porovnaní s úpravou účinnou do 30. júna 2016\nzásadným spôsobom zmenila. Právna úprava civilného sporového konania účinná od 1. júla 2016\nnanovo a v porovnaní s predchádzajúcou úpravou odlišne (prísnejšie) formuluje náležitosti dovolania.\nOproti úprave účinnej pred týmto dňom ide ďalej v tom zmysle, že nevyžaduje len to, aby bol dovolateľ\nzastúpený advokátom, ale aj to, aby už podané dovolanie bolo spísané advokátom (pravda, ak nejde o\nprípady uvedené v § 429 ods. 2 CSP). Zmyslom tejto právnej úpravy je vytvoriť v civilnom sporovom\nkonaní procesný filter na zjavne neopodstatnené, neprípustné, protirečivé alebo rozporuplné dovolania\na zabezpečiť, aby podané dovolanie malo všetky potrebné náležitosti.\n11. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n12. Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu\npodľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje\nprípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421\nCSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací\nsúd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím\ndôvodom.\n13. Žalovaná vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania predovšetkým z ustanovenia § 420 písm. f/\nCSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n14. Nesprávny procesný postup odvolacieho súdu vidí žalovaná predovšetkým v tom, že súd prvej\ninštancie vydal „kontumačný rozsudok“, hoci pre taký postup tu neboli zákonné podmienky (v spore\nsa uplatňovalo právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľská zmluva\nobsahovala neprijateľné podmienky).\n15. Podľa dovolacieho súdu ale žalovaná v dovolaní neopodstatnene tvrdí, že súd prvej inštancie o veci\nrozhodol rozsudkom pre zmeškania podľa § 153b Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase jeho\nrozhodnutia. Obsah preskúmaného spisu súdu prvej inštancie a ani procesné úkony žalovanej urobené\nv konaní pred súdom prvej inštancie nenasvedčujú tomu, že súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom\npre zmeškanie. Žalovaná, hoci v dovolaní (ako novotu) tvrdí, že na pojednávaní, na ktorom súd\nprvej inštancie rozhodol (podľa nej rozsudkom pre zmeškanie), nebola prítomná z ospravedlniteľných\ndôvodov, do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku nepodala návrh na jeho zrušenie (§ 153c ods.\n1 O.s.p.) a proti rozsudku súdu prvej inštancie podala riadne odvolanie, v ktorom sa nedovolávala\nnedostatku niektorých zo základných, či osobitných podmienok rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie\n(§ 202 ods. 1 O.s.p.).\n16. Procesná pasivita účastníka konania, konkrétne žalovaného, mohla mať v čase účinnosti\nObčianskeho súdneho poriadku za následok i inú procesnú konzekvenciu, o ktorú v preskúmavanom\nkonaní v skutočnosti aj išlo.\n17. Podľa právnej úpravy účinnej v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, pojednávanie bolo možné\nodročiť len z dôležitých dôvodov (§ 119 ods. 1 O.s.p.). Ak sa riadne predvolaný účastník nedostavil\nna pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, mohol súd vec prejednať v\nneprítomnosti takého účastníka; prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods.\n2 druhá veta O.s.p.). Dôležitosť dôvodu, ktorým bola odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka\no odročenie pojednávania, posudzoval súd vždy podľa konkrétnych, individuálnych okolností prípadu.\nExistenciu dôležitého dôvodu mohol súd preveriť len zo skutočností, ktoré mu boli známe v čase\n\nposudzovania žiadosti účastníka o odročenie pojednávania. Ak dôvodom na odročenie pojednávania\nbol zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musel obsahovať\naj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť\nna pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považovalo vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo\njeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa\nzúčastniť pojednávania (viď R 132/2014).\n18. Ako vyplýva z obsahu spisu, predvolanie na pojednávanie nariadené súdom prvej inštancie na 12.\nmája 2015 bolo žalovanej riadne doručené 9. marca 2015 (č.l. 56 spisu) a nakoľko sa žalovaná na\npojednávanie nedostavila, ani svoju neprítomnosť riadne neospravedlnila, súd vec prejednal v súlade s\n§ 101 ods. 2 O.s.p. a po vyhlásení dokazovania za skončené vyhlásil rozsudok (č.l. 63-64 spisu). Žiadosť\nžalovanej o odročenie pojednávania (ktorá naostatok ani nemá náležitosti uvedené vyššie v bode 17.)\nbola súdu doručená až po prejednaní a rozhodnutí veci, preto súd prvej inštancie nemohol jej žiadosť\npreskúmať a rozhodnúť, či na ňu prihliadne alebo nie.\n19. Ak teda súd prvej inštancie za opísaného stavu uskutočnil predmetné pojednávanie v neprítomnosti\nžalovanej, možno konštatovať, že jeho procesný postup neodporoval zákonu. V tejto súvislosti preto\nani nemohlo dôjsť k porušeniu procesných práv, ktoré by inak žalovaná na pojednávaní mala možnosť\nuplatniť. Z hľadiska dodržania princípu rovnosti účastníkov je rozhodujúce to, že žalovanej bola súdom\nvytvorená možnosť zúčastniť sa pojednávania. Žalovaná sa však o ňu sama pripravila tým, že sa na\nnariadené pojednávanie nedostavila. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd uzatvára, že žalovaná\nv spojitosti s vykonaním predmetného pojednávania v jej neprítomnosti neopodstatnene namietala\nexistenciu vady v zmysle § 420 písm. f/ CSP.\n20. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že mu odvolací súd odňal jej procesné práva tým, že na prejednanie odvolania\nnenariadil pojednávanie, dovolací súd poukazuje na to, že podľa § 385 ods. 1 CSP odvolací súd nariadi\npojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý\nverejný záujem.\n21. Podľa § 384 ods. 1 CSP odvolací súd sám zopakuje dokazovanie v potrebnom rozsahu, ak má za\nto, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.\n22. Podľa § 384 ods. 2 a 3 CSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov\nnavrhnutých stranou, ak ich napriek návrhu strany nevykonal súd prvej inštancie, a tiež za podmienok\npodľa § 366 CSP (a/ ak sa týkajú procesných podmienok, b/ ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo\nnesprávneho obsadenia súdu, c/ ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli\nmať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d/ ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v\nkonaní pred súdom prvej inštancie).\n23. O tom, či je potrebné vo veci zopakovať alebo doplniť dokazovanie, rozhoduje výhradne odvolací\nsúd.\n24. V danom prípade sa odvolací súd stotožnil so skutkovými závermi súdu prvej inštancie, preto je\nnamieste záver, že nemal dôvod dokazovanie zopakovať (§ 384 ods. 1 CSP). Existenciu podmienok pre\ndoplnenie dokazovania odvolací súd nezistil (§ 384 ods. 2 a 3 CSP). Keďže pre nariadenie pojednávania\nnebol daný ani verejný záujem, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania je postupom, ktorý plne\nzodpovedá zákonu (§ 385 ods. 1 CSP). Postupom odvolacieho súdu, ktorý sa nepriečil zákonu, nemohlo\ndôjsť k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý súdny proces. Neopodstatnená je preto námietka, že\nnamietaným postupom odvolacieho súdu došlo k procesnej vade v zmysle § 420 písm. f/ CSP.\n25. Žalovaná neopodstatnene vytýka súdom nižších stupňov, že jej neumožnili vyjadriť sa ani k\nvyjadreniu žalobkyne. Z obsahu spisu vyplýva, že vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu bolo žalovanej\ndoručené 29. októbra 2015 (doručenka na č.l. 103). Reagovala na neho podaním z 2. novembra 2015\ndoručeným odvolaciemu súdu 5. novembra 2015.\n26. Pokiaľ žalovaná vytýka súdom niektoré nedostatky v procese obstarávania skutkových podkladov\npre rozhodnutie, prípadne namieta tiež nesprávnosť hodnotenia výsledkov dokazovania, vec\nprejednávajúci senát dovolacieho súdu pripomína, že už podľa predchádzajúcej právnej úpravy\n\nnebolo dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (a zakladajúcim\nprípustnosť dovolania) nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie\nvšetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého z dôkazov (R 37/1993,\nR 125/1999, R 42/1993 a rozhodnutia dovolacieho súdu sp.zn. 1Cdo/85/2010, 2Cdo/29/2011,\n3Cdo/268/2012, 3Cdo/108/2016, 2Cdo/130/2011, 5Cdo/244/2011, 6Cdo/185/2011, 7Cdo/38/2012).\nNová právna úprava na samej podstate uvedeného nič nezmenila (v súvislosti s tým pozri rozhodnutia\ndovolacieho súdu sp.zn. 2Cdo/159/2017, 3Cdo/59/2017, 5Cdo/47/2017 a 7Cdo/42/2017). Najvyšší súd\npoukazuje tiež na konštatovanie ústavného súdu v rozhodnutí sp.zn. IV. ÚS 196/2014 (ktoré sa síce\ntýkalo právneho stavu do 30. júna 2016, je však naďalej aktuálne), v zmysle ktorého prípadný nedostatok\nriadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo\nnesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti.\n27. V súvislosti s námietkou žalovanej, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, dovolací\nsúd uvádza, že v prejednávanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením\nrozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto sa v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozhodnutia podľa §\n387 ods. 1 CSP v súlade s § 387 ods. 2 CSP obmedzil iba na skonštatovanie správnosti napadnutého\nrozhodnutia súdu prvej inštancie a doplnenie ďalších dôvodov na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozhodnutia ako odpovede na odvolacie námietky žalovanej. Dovolací súd v tejto súvislosti konštatuje,\nže odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na\nktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s § 387 ods. 1 a 2 CSP. Z\nrozhodnutia odvolacieho súdu sú zrejmé úvahy odvolacieho súdu, ktoré ho viedli k potvrdeniu záveru\nsúdu prvej inštancie o tom, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Za procesnú vadu konania podľa §\n420 písm. f/ CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv\nžalovanej.\n28. Pokiaľ žalovaná namieta, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádzalo z neúplného alebo\nnesprávne zisteného skutkového stavu veci, najvyšší súd v tejto súvislosti uvádza, že dôvodom\nznemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (a v zmysle § 237 ods. 1\npísm. f/ OSP zakladajúcim prípustnosť dovolania) nebolo podľa predchádzajúcej právnej úpravy\nnedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných\ndôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (R 37/1993, R 125/1999, R 42/1993 a\nrozhodnutia dovolacieho súdu sp.zn. 1Cdo/85/2010, 2Cdo/29/2011, 3Cdo/268/2012, 3Cdo/108/2016,\n2Cdo/130/2011, 5Cdo/244/2011, 6Cdo/185/2011, 7Cdo/38/2012). Podľa právneho názoru dovolacieho\nsúdu ani po novej právnej úprave civilného sporového konania, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla\n2016, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p. nedostatočné\nzistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie\nniektorého dôkazu.\n29. Pokiaľ žalovaná vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania aj z ustanovení § 421 ods. 1 písm. a/ a b/\nCSP dovolací sú uvádza, že právna úprava civilného sporového poriadku v § 422 ods. 1 písm. a/ CSP\nprípustnosť dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP vylučuje vtedy, keď napadnutý výrok odvolacieho súdu\no peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy. Pre úplnosť treba dodať, že podľa\n§ 422 ods. 1 CSP je dovolanie v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP vylúčené, ak napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy. V oboch prípadoch (§ 422 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP) sa na príslušenstvo neprihliada\na na určenie výšky minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.\n30. V danom prípade sa žalobkyňa žalobou, podanou na súde prvej inštancie 25. marca 2014, domáhala\nsumy 615,37 eur. Výšku minimálnej mzdy v uvedený deň určoval § 1 písm. a/ nariadenia vlády č.\n321/2013 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy. Podľa tohto nariadenia vlády predstavovala\nminimálnu mzdu suma 352,00 eur; dvojnásobok tejto sumy je 704 eur. Rozhodnutie odvolacieho súdu\nsa teda týka peňažného plnenia neprekračujúceho výšku dvojnásobku minimálnej mzdy v čase podania\nžaloby (615,37 eur < 704 eur).\n31. Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalovanej je v danom prípade vylúčená ustanovením §\n422 ods. 1 CSP, dovolací súd ani neskúmal, či jej dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,\nktoré spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.\n\n32. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalovanej ako procesne neprípustné odmietol (§ 447\npísm. c/ CSP).\n33. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C.s.p. v spojení s\n§ 262 ods. 1 a 2 C.s.p. tak, že žalobkyni priznal náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanej v\nplnom rozsahu.\n34. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}