{"guid": "e712f4a3-9ec8-4a98-9e5c-0758ef57fdd3:b99b5b45-24c3-4497-a3ce-dbab1fb3a478", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1209206960.1", "spisova_znacka": "1Obdo/27/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/27/2018 z 22. 5. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. mája 2019, sp. zn. 1Obdo/27/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1209206960.1", "identifikacne_cislo": "1209206960", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Sivák", "sudca_id": 292, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-peter-sivak-292", "datum_vydania": "2019-05-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné spoločnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-101.odsek-2", "nazov": "§ 101 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-101.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-101"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-119.odsek-1", "nazov": "§ 119 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-119.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-119"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-119.odsek-2", "nazov": "§ 119 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-119.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-119"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-119.odsek-4", "nazov": "§ 119 ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-119.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-119"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-109.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 109 ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-109.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-109"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-101", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-119", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-109", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b99b5b45-24c3-4497-a3ce-dbab1fb3a478", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1209206960.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1209206960.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1209206960.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/27/2018\n1209206960\n22. 05. 2019\nJUDr. Jana Hullová\nECLI:SK:NSSR:2019:1209206960.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v spore žalobcu TRADEUNION spoločnosť s ručením obmedzeným\nVranov nad Topľou, so sídlom Družstevná 1, 072 21 Nacina Ves, IČO: 31 679 510, zastúpeného JUDr.\nMonikou Ilčišinovou, advokátkou, so sídlom Herľanská 547, 093 03 Vranov nad Topľou, proti žalovanému\nTRANSPETROL, a. s., so sídlom Šumavská 38, 821 08 Bratislava, IČO: 31 341 977, zastúpenému\nJUDr. Oliverom Korcom, advokátom, so sídlom Záhradnícka 9, 811 07 Bratislava, za účasti intervenienta\nSlovenská republika - Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mierová 19, 827 15\nBratislava, IČO: 00 686 832, zastúpeného Krivák & Co, s. r. o., so sídlom Gajova 13, 810 00 Bratislava,\nIČO: 36 863 475, o určenie neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného, o\ndovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 1Cob/52/2015-827 z 8. septembra\n2016, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalobcu o d m i e t a .\nII. Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.\nIII. Intervenient m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 1Cob/52/2015-827 z 8.\nseptembra 2016 potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava II (ďalej aj ,,súd prvej inštancie“) č. k.\n23Cb/121/2009-751 zo 16. októbra 2014. Žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania vo\nvýške 100 %. Vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi vo výške\n100 %.\n2. V odôvodnení rozsudku odvolací súd poukázal na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie,\nz ktorého vyplýva, že žalobca sa žalobou v znení jej zmeny, pripustenej uznesením č.k.\n23Cb/121/2009-132 z 15. januára 2010, domáhal proti žalovanému určenia neplatnosti uznesení\nprijatých na mimoriadnom valnom zhromaždení (ďalej aj „MVZ“) žalovaného dňa 29. apríla 2009 tvrdiac,\nže je majiteľom 110 kusov akcií žalovaného s podielom emisie 5,78 % zo základného imania. Na základe\nprávoplatného a vykonateľného uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 36CbR/14/2008 z 30.\nmarca 2009 žalobca zvolal MVZ žalovaného, ktoré sa konalo dňa 29. apríla 2009 v rekreačnej oblasti\nVinné Jazero. Dňa 29. apríla 2009 sa však konalo aj ďalšie MVZ žalovaného, na ktoré žalobca v rozpore\ns čl. 8.7. stanov a príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (ďalej aj „Obch. zák.“) nebol pozvaný,\nčím došlo k porušeniu jeho práv ako akcionára žalovaného.\n2.1. Súd prvej inštancie spor prejednal v neprítomnosti právnej zástupkyne žalobcu podľa ust. §\n101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), ktorá sa napriek riadnemu doručeniu\npredvolaní - po celú dobu trvania sporu - nezúčastnila ani jedného zo siedmich nariadených pojednávaní\na nezabezpečila ani substitúciu, na ktorú bola ako advokátka oprávnená (ust. § 25 OSP a § 16\n\nZákona o advokácii). Neúčasť opakovane ospravedlňovala buď práceneschopnosťou alebo dôvodom\ndoručenia procesného návrhu na prerušenie konania, pričom ospravedlnenie súdu doručovala spravidla\nv deň konania pojednávania alebo krátko pred týmto dňom. Na pojednávanie nariadené na deň 16.\noktóbra 2014, na ktorom súd vo veci rozhodol, sa riadne predvolaná právna zástupkyňa žalobcu\n(predvolanie prevzala dňa 09.09.2014) nedostavila napriek písomnému vyrozumeniu súdu, že jej\nžiadosť o odročenie pojednávania, doručenú dňa 14.októbra 2014, súd neakceptuje pre absenciu\ndôležitého dôvodu na odročenie pojednávania podľa ust. § 119 OSP a pojednávanie sa uskutoční v\nriadne stanovenom termíne. Návrh na prerušenie konania, doručený súdu dva dni pred nariadeným\ntermínom pojednávania, ktorým žalobca žiadal prerušiť konanie do rozhodnutia registrového súdu Okresného súdu Bratislava I vo veci z roku 2008, vedenej pod sp. zn. 32Cb/14/2008, súd nepovažoval\nza dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, pretože nespĺňal ani jednu z podmienok vyplývajúcich\nz ust. 101 ods. 2 OSP, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS\nSR“) sp. zn. 4Cdo/78/2010, z ktorého vyplýva, že dôvod na odročenie pojednávania v zmysle ust.\n§ 101 ods. 2 OSP môže byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu\nsúdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna (svojou\npovahou znemožňujúca každému účastníkovi občianskeho súdneho konania za rovnakých okolností\núčasť na súdnom pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná),\nnepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca účasť účastníkovi\nprijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na časové súvislosti\nnedovoľujúca účastníkovi uskutočniť kroky vedúce k jeho účasti na pojednávaní), pričom dôležitosť\ndôvodu na odročenie pojednávania súd posudzuje podľa okolností toho - ktorého konkrétneho prípadu.\nV prejednávanej veci súdu prvej inštancie nebol známy žiadny z dôležitých dôvodov v zmysle ust. § 119\nOSP, pre ktorý by bolo potrebné pojednávanie opätovne odročiť, keďže právna zástupkyňa žalobcu sa\npojednávania nezúčastnila z vlastného rozhodnutia napriek tomu, že bola súdom vyrozumená, že jej\nžiadosť o odročenie pojednávania súd neakceptuje a pojednávanie sa uskutoční v riadne stanovenom\ntermíne. Opakovaný návrh právnej zástupkyne žalobcu na prerušenie konania, pre ktorý žiadala\npojednávanie odročiť, súd prvej inštancie nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania,\nv dôsledku čoho vec na pojednávaní dňa 16. októbra 2014 riadne prejednal za prítomnosti právneho\nzástupcu žalovaného a právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na jeho strane. Na tomto pojednávaní\nsúd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí návrhu právnej zástupkyne žalobcu z 13. októbra 2014 na\nprerušenie konania a súčasne rozhodol aj vo veci samej.\n2.2. Žalobca tvrdil, že je minoritným akcionárom žalovaného, vlastniacim 110 kusov akcií,\npredstavujúcich podiel 5,78 % zo základného imania, ktoré nadobudol v roku 1998 v exekučnom konaní\nsp. zn. Ex 4575/97, Er 3143/97. Keďže existencia naliehavého právneho záujmu a s ňou spojená\naktívna vecná legitimácia žalobcu na podanej určovacej žalobe, bola medzi účastníkmi sporná, súd\nprvej inštancie sa v rámci dokazovania zameral na vyriešenie tejto otázky. Po vykonaní dokazovania\ndospel k záveru, že žalobca neosvedčil svoje postavenie akcionára žalovaného k 29. aprílu 2009 a\nnepreukázal, že spĺňa podmienky vyžadované ust. § 183 ods. 1 Obch. zák. v spojení s ust. § 131\nObch. zák., oprávňujúce ho na podanie určovacej žaloby. Pozornosť upriamil na to, že ku dňu 29. apríla\n2009 mali akcie žalovaného v zmysle čl. IV bodu 2 stanov listinnú podobu a v zmysle čl. IV bodu 5\nstanov boli ako listinné cenné papiere vedené v evidencii Centrálneho depozitára cenných papierov\nSlovenskej republiky (ďalej aj „CD CP SR“). Listinnú formu akcií predstavovala v danom čase jedna\nhromadná akcia, vydaná žalovaným 20. apríla 2009 v súlade s čl. IV bodom 6 stanov. Hromadnou\nlistinnou akciou na meno č. XXX, emitovanou žalovaným dňa 20. apríla 2009, bola nahradená emisia\n1900 kusov kmeňových akcií žalovaného, evidovaných pod č. XXXX-XXXX - kód emisie XX, dátum\nvydania emisie 11. decembra 1998, pričom jediným akcionárom a vlastníkom zrušenej emisie, ako aj\nhromadnej listinnej akcie na meno, ktorá tieto kmeňové akcie nahradila, bola Slovenská republika Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej aj „MH SR“). Z výpisu zo zoznamu akcionárov\nvystaveného Centrálnym depozitárom cenných papierov Slovenskej republiky (ďalej aj „CD CP SR“) dňa\n24. apríla 2009 vyplýva, že jediným akcionárom žalovaného bola ku dňu konania mimoriadneho valného\nzhromaždenia žalovaného Slovenská republika - MH SR. Aj z ďalších, časovo nasledujúcich výpisov CD\nCP SR, založených do spisu žalovaným, resp. vedľajším účastníkom v priebehu konania vyplýva, že CD\nCP SR eviduje ako jediného akcionára žalovaného len Slovenskú republiku - Ministerstvo hospodárstva\nSlovenskej republiky.\n2.3. Podľa názoru súdu prvej inštancie, výpis z účtu majiteľa cenných papierov, vydaný Strediskom\ncenných papierov Slovenskej republiky, a. s. (ďalej aj „SCP SR“) dňa 9. októbra 1998, z obsahu\n\nktorého vyplýva, že žalobca je vlastníkom 110 kusov akcií žalovaného, v žiadnom prípade nie je právne\nrelevantným dôkazom, preukazujúcim jeho postavenie ako akcionára žalovaného k 29. aprílu 2009.\nNaviac, z obsahu spisu a v ňom založených rozhodnutí vyplýva, že v roku 1998 mali akcie žalovaného\nzaknihovanú podobu, pričom neskôr dňa 30. januára 2000 došlo k ich zmene na akcie listinné, a teda\nakcie uvedené vo výpise SCP SR z 9. októbra 1998 už ani neexistovali v čase prípravy a konania\nžalobou napádaného MVZ žalovaného. V tomto smere sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaného a\nvedľajšieho účastníka na jeho strane, ktorou poukazovali na absolútnu neopodstatnenosť a neaktuálnosť\ntohto, 10 rokov starého výpisu. Okrem toho, bývalé SCP SR v decembri 1998 opravilo nesprávne\nvykonanú registráciu prevodu akcií žalovaného na žalobcu a od tohto času sa akcie žalovaného na účte\nžalobcu ako majiteľa cenných papierov už nikdy nenachádzali.\n2.4. Existenciu postavenia žalobcu ako akcionára - podľa názoru súdu - nepreukazujú ani žalobcom\npredložené rozhodnutia všeobecných súdov a Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústavný\nsúd SR“), na ktoré žalobca poukazoval. Žiadnym, z rozhodnutí všeobecných súdov alebo Ústavného\nsúdu SR, nebolo vo výroku - ako záväznej časti rozhodnutia - určené, že žalobca, resp. iný zo\nsubjektov, ktorý mal rovnakým spôsobom nadobudnúť akcie žalovaného, je akcionárom žalovaného.\nAni fakt, že dňa 30. marca 2009 bolo žalobcovi vydané poverenie na zvolanie MVZ žalovaného na\nzáklade rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 36CbR/14/2008 nepotvrdzuje, že žalobca je\nakcionárom žalovaného. Proti tomuto uzneseniu totiž podal dňa 23. apríla 2009 Generálny prokurátor\nSlovenskej republiky (ďalej aj „Generálny prokurátor“) mimoriadne dovolanie s návrhom na odklad jeho\nvykonateľnosti a v čase konania žalobcom zvolaného MVZ bola uznesením NS SR, vydaným dňa\n27. apríla 2009 v konaní vedenom pod. sp. zn. 6MObdo/3/2009, odložená vykonateľnosť uznesenia\nOkresného súdu Bratislava I sp. zn. 36CbR/14/2008. Dňa 29. apríla 2009 preto žalobca nebol oprávnený\nzvolať MVZ žalovaného v rekreačnom stredisku Vinné Jazero - Hotel Jazero. Následne NS SR uznesenie\nOkresného súdu Bratislava I zrušil. Uvedené rozhodnutie NS SR bolo síce zrušené nálezom Ústavného\nsúdu SR sp. zn. II.ÚS58/2010, avšak v dôsledku tejto skutočnosti došlo k návratu do štádia, v ktorom\nstále platí odklad vykonateľnosti rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 36CbR/14/2008.\nŽalobca ničím nepreukázal, že by mu po roku 2010 registrový súd priznal postavenie akcionára\nžalovaného. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že akcie nadobudol v exekučnom konaní, čím mal získať\npostavenie akcionára žalovaného, keďže návrat do pôvodného stavu v zmysle ust. § 61 Exekučného\nporiadku nie je možný. V predmetnej exekúcii došlo k predaju akcií štátu napriek tomu, že tento majetok\nbol z exekúcie vylúčený a takýto predaj akcií nemohol spôsobiť žiadne právne účinky. Všeobecný súd\n- v rámci riešenia predbežnej otázky - bol preto oprávnený posúdiť, že k zmene subjektu práva v\nexekúcii nedošlo. V prospech správnosti tohto názoru svedčí aj judikatúra všeobecných súdov, ktoré v\niných konaniach rozhodovali buď o návrhoch žalobcu, resp. o návrhoch ďalších subjektov, ktoré mali\nnadobudnúť akcie žalovaného spôsobom identickým so žalobcom, pričom však postavenie žalobcu,\nresp. ďalších subjektov ako akcionára žalovaného, nebolo ani v týchto konaniach preukázané. Súd\nprvej inštancie po vykonaní dokazovania preto dospel k záveru, že v predmetnom konaní žalobca nemá\nnaliehavý právny záujem a nie je ani subjektom aktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby o\nurčenie neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného v zmysle ust. § 183 a §\n131 Obch. zák., na základe čoho žalobu zamietol.\n2.5. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu ďalej vyplýva, že tento prejednal spor podľa ust. §\n379 až § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu\nnie je dôvodné, pretože postupom súdu prvej inštancie mu nebola odňatá možnosť konať pred súdom.\nKonštatoval, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie,\nktoré považuje za vecne správne a na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a\nk odvolaciemu dôvodu žalobcu odvolací súd uviedol svoje argumenty, ktorými doplnil odôvodnenie\nrozsudku súdu prvej inštancie.\n2.6. Odvolací súd poukázal na to, že povinnosťou súdu nie je vyhovieť akejkoľvek žiadosti o odročenie\npojednávania, pretože v každom jednotlivom prípade je súd povinný skúmať, či žiadosť o odročenie\npojednávania spĺňa zákonom vymedzené podmienky dôležitého dôvodu, definovaného v ust. §119 OSP\n(účinného do 30. júna 2016). Konštatoval, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v danom\nprípade neexistoval dôležitý dôvod, pre ktorý by prejednanie a rozhodnutie veci v neprítomnosti žalobcu\nalebo jeho právnej zástupkyne, znamenalo porušenie práva na spravodlivý proces. Súd mohol podľa\nust. § 101 ods. 2 OSP (účinného do 30. júna 2016) predmetnú vec prejednať v neprítomnosti žalobcu,\npretože právna zástupkyňa žalobcu sa na pojednávanie nariadené na deň 16. októbra 2014 nedostavila\n\nnapriek písomnému vyrozumeniu o tom, že súd jej žiadosť o odročenie pojednávania, doručenú mu dňa\n14. októbra 2014, neakceptuje pre absenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania v zmysle\nust § 119 OSP a pojednávanie sa uskutoční v riadne stanovenom termíne. Skutočnosť, že žalobca\npri posúdení dôvodov, pre ktoré navrhol odročiť pojednávanie, vychádzal zo svojich predpokladov,\nzaložených na subjektívnom úsudku, nie je možné hodnotiť ako postup súdu, ktorým mu boli odňaté\npráva, priznané Občianskym súdnym poriadkom (rozsudok NS SR sp. zn. 4Obo/35/2014 z 25.11.2014).\nK tvrdeniu žalobcu, že očakával, že súd bude postupovať obdobne ako v predchádzajúcom prípade\njeho návrhu na prerušenie konania (že pojednávanie odročí za účelom samostatného rozhodovania o\ntomto návrhu) odvolací súd uviedol, že Občiansky súdny poriadok súdu nepredpisoval takýto postup,\navšak zároveň ani nevylučoval možnosť súdu pokračovať v konaní vo veci samej po tom, čo rozhodne\no procesnom návrhu na prerušenie konania. V danom prípade súd prvej inštancie postupoval správne,\nkeď o opätovnom procesnom návrhu žalobcu, doručenom súdu dňa 14. októbra 2014, rozhodol priamo\nna pojednávaní dňa 16. októbra 2014, na ktorom rozhodol aj vo veci samej, pretože správne posúdil,\nže otázku, či je žalobca akcionárom žalovaného a či je daný jeho naliehavý právny záujem a aktívna\nvecná legitimácia v spore o určenie neplatnosti uznesení MVZ žalovaného v zmysle ust. § 183 a § 131\nObch. zák., je súd v predmetnom konaní oprávnený riešiť sám, a nie je daný dôvod na prerušenie tohto\nkonania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) OSP (obdobný právny názor vyslovil aj NS SR v uznesení sp.\nzn. 3Cob/307/2012-620, 3Cob/80/2014-686).\n2.7. Odvolací súd nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, v ktorej sa odvolával na rozhodnutie NS SR\nsp. zn. 1Obo/20/2013 z 30. septembra 2014, pretože uvedené rozhodnutie vychádzalo z odlišných\nokolností prípadu a preto ho nemožno v daných súvislostiach použiť. Postup súdu prvej inštancie\nspočívajúci v tom, že bez odročenia pojednávania dňa 16. októbra 2014 priamo na tomto pojednávaní\nrozhodol o procesnom návrhu žalobcu na prerušenie konania a súčasne aj vo veci samej, bol v\ntomto prípade procesne možný a aj žiadúci. Takýto postup súdu v danom prípade vychádzal z\nrovnocenného postavenia strán sporu a rovnocennosti ich ústavného práva na prejednanie veci a bol\nplne v súlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Právna zástupkyňa žalobcu sa totiž po\ncelú dobu trvania sporu nezúčastnila ani jedného zo siedmich, vo veci nariadených a vykonaných\npojednávaní a nezabezpečila ani substitúciu, pričom svoju neúčasť opakovane ospravedlňovala\nbuď práceneschopnosťou alebo dôvodom doručenia procesného návrhu na prerušenie konania a\nospravedlnenia súdu doručovala spravidla v deň konania pojednávania alebo krátko pred týmto dňom (v\ndanom prípade dva dni pred pojednávaním). S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd sa stotožnil\ns názorom súdu prvej inštancie, že v predmetnom spore nedošlo k odňatiu možnosti žalobcovi konať\npred súdom a ani k porušeniu princípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia a princípu právnej istoty.\nNaopak, postup súdu podľa ust. § 101 ods. 2 OSP bol v danom prípade odôvodnený vyššie uvedenými\ndôvodmi a okolnosťami. Žalobca vecné dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie svojim odvolaním\nnenapadol a preto odvolací súd po preskúmaní veci len z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205\nods. 2 písm. a/ OSP v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ OSP (účinného do 30. júna 2016), rozsudok\nsúdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny v celom rozsahu podľa ust. § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.\n1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane priznal nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %, keďže boli v odvolacom konaní úspešní.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dňa 20. decembra 2016 dovolanie, ktorého\nprípustnosť vyvodzuje z ust. § 420 písm. f/ CSP s návrhom na jeho zrušenie s tým, aby vec bola vrátená\nodvolaciemu súdu na nové konanie a rozhodnutie. Žalobca (ďalej aj “dovolateľ“) uviedol, že nesúhlasí\ns dôvodmi, na základe ktorých odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Je toho názoru, že\nmu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie,\nktorý o jeho (v poradí treťom) návrhu na prerušenie konania rozhodol uznesením, vydaným v rovnaký\ndeň, ako bol na pojednávaní dňa 16. októbra 2014 vyhlásený rozsudok vo veci samej. S predmetným\nnávrhom na prerušenie konania spojil žiadosť o odročenie pojednávania, ku ktorej mu bolo doručené\nfaxové oznámenie, podľa ktorého súd prvej inštancie jeho žiadosť neakceptuje a pojednávanie sa\nuskutoční v stanovenom termíne. Predchádzajúce dva návrhy žalobcu na prerušenie konania, spojené\nso žiadosťou o odročenie pojednávania, súd prvej inštancie „vybavil“ inak, keď pojednávanie odročil a o\nnávrhu na prerušenie konania rozhodol uznesením, ktorým návrh na prerušenie zamietol a ktoré žalobca\nnásledne napadol odvolaním, pričom až po právoplatnosti uznesenia o zamietnutí návrhu na prerušenie\nkonania súd prvej inštancie vytýčil ďalší termín pojednávania. Rovnaký procesný postup preto očakával\naj pri treťom návrhu na prerušenie konania. Namietal aj voči tomu, že oznámenie o neakceptovaní jeho\n\nžiadosti o odročenie pojednávania (z dôvodu podania návrhu na prerušenie konania) mu bolo zo strany\nsúdu doručené len faxom, bez zaslania originálu. Takéto faxové podanie nemôže nahradiť rozhodnutie\nsúdu o návrhu na prerušenie konania s poučením, či je proti takémuto rozhodnutiu prípustné odvolanie.\nNamietal aj to, že odvolací súd sa nedostatočne vysporiadal s uznesením NS SR sp. zn. 1Obo/20/2013\nz 30. októbra 2014, ktoré riešilo otázku, týkajúcu sa rozhodovania o návrhu na prerušenie konania.\n4. K dovolaniu žalobcu zaslal žalovaný písomné vyjadrenie, v ktorom navrhol, aby dovolací súd dovolanie\nzamietol a priznal mu náhradu trov dovolacieho konania. Uviedol, že podľa jeho názoru postup súdu\nprvej inštancie zachoval práva všetkých účastníkov konania na riadne prejednanie veci a žiadnemu z\nnich nebola v žiadnom štádiu konania odňatá možnosť konať pred súdom. V predmetnom konaní sa\nžalobca a ani jeho právna zástupkyňa z dôvodov na ich strane nezúčastnili ani jedného zo siedmich, vo\nveci nariadených pojednávaní. Skutočnosť, že žalobca pri posúdení dôvodov, pre ktoré navrhol odročiť\npojednávanie, vychádzal zo svojich predpokladov, založených na subjektívnom úsudku, nie je možné\nhodnotiť ako postup súdu, ktorým mu boli odňaté práva, priznané Občianskym súdnym poriadkom.\nZákon nevylučuje možnosť súdu pokračovať v konaní vo veci samej po tom, čo rozhodne o procesnom\nnávrhu na prerušenie konania. Skutočnosť, že „súd nenaplnil očakávania žalobcu“, nemožno považovať\nza nesprávny procesný postup súdu, a teda ani za skutočnosť, ktorá by odôvodňovala prípustnosť\ndovolania podľa ust. § 420 písm. f/ CSP. V konaní nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu súdu,\nktorým by tento znemožnil žalobcovi výkon jeho procesných oprávnení, na základe čoho dovolanie\nžalobcu nie je dôvodné.\n5. K dovolaniu žalobcu zaslala písomné vyjadrenie aj Slovenská republika -Ministerstvo hospodárstva\nSR (do 30.06.2016 vedľajší účastník a od 1.07.2016 intervenient - ďalej aj „intervenient“), v ktorom\npoukázala na priebeh súdneho konania, počas ktorého sa žalobca, resp. jeho právna zástupkyňa\nnezúčastnili ani na jednom, zo siedmich vytýčených pojednávaní. Konanie žalobcu v tomto spore je\nmimoriadne špecifické a uplatňovanie jeho procesných práv je voči strane žalovaného šikanózne,\npretože žalobca využíva všetky prostriedky na to, aby účelovo predlžoval trvanie súdneho konania\nnapríklad aj tým, že podáva nezmyselné návrhy na prerušenie konania.\n6. Tvrdenie žalobcu, že očakával, že súd bude postupovať obdobne ako v predchádzajúcom prípade\na pojednávanie odročí neobstojí, pretože konajúci súd žalobcu na svoje konanie výslovne upozornil\nv písomnom upovedomení o neakceptovaní jeho žiadosti o odročenie pojednávania, ktoré žalobcovi\ndoručil bezodkladne po tom, ako žalobca doručil súdu návrh na prerušenie konania a na odročenie\npojednávania. Okolnosti, ktoré viedli k prijatiu uznesenia NS SR sp. zn. 1Obo/20/2013 z 30. septembra\n2014, na ktoré sa odvoláva žalobca, sú odlišné od okolností aktuálneho konania, pretože v aktuálnom\nkonaní súd prvej inštancie žalobcu výslovne upozornil na to, že nebude postupovať v súlade s jeho\nočakávaním a nebude akceptovať jeho ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania, k čomu\nnedošlo v konaní vedenom na NS SR pod sp. zn. 1Obo/20/2013. S poukazom na vyššie uvedené\nnavrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu zamietol a priznal mu náhradu trov\ndovolacieho konania.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v zmysle ust. § 35 CSP (ďalej aj „dovolací súd“),\npo zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie\nvydané (ust. § 424 CSP), zastúpená v dovolacom konaní advokátkou (ust. § 429 ods. 1 CSP), bez\nnariadenia pojednávania (ust. § 443 CSP) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré\nmožno napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom.\n8. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho\nprípustnosti v Civilnom sporovom poriadku.\n9. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak\nto zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza,\nže dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie\nnemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú\nalebo nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.\n\n10. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm.\nf/ CSP, podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Za nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie dovolateľ považoval to, že súd prvej\ninštancie o jeho treťom návrhu na prerušenie konania rozhodol uznesením na pojednávaní dňa 16.\noktóbra 2014, na ktorom zároveň rozhodol aj vo veci samej rozsudkom, ktorým žalobu zamietol.\nS predmetným návrhom na prerušenie konania dovolateľ spojil žiadosť o odročenie pojednávania,\nku ktorej mu súd prvej inštancie zaslal faxové oznámenie, z ktorého vyplýva, že neakceptuje jeho\nžiadosť o odročenie pojednávania a pojednávanie uskutoční v stanovenom termíne. Poukázal na to, že\npredchádzajúce dva návrhy na prerušenie konania, spojené so žiadosťou o odročenie pojednávania,\nsúd prvej inštancie „vybavil“ tak, že pojednávanie odročil a o návrhu na prerušenie konania rozhodol\nuznesením, ktorým návrh zamietol a ktoré žalobca následne napadol odvolaním, pričom až po\nprávoplatnosti uznesenia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd prvej inštancie vytýčil ďalší\ntermín pojednávania. Rovnaký procesný postup preto očakával aj pri treťom návrhu na prerušenie\nkonania. Namietal tiež, že odvolací súd sa nedostatočne vysporiadal s uznesením NS SR sp. zn.\n1Obo/20/2013 z 30. októbra 2014, ktoré riešilo obdobnú otázku týkajúcu sa rozhodovania o návrhu na\nprerušenie konania a namietal aj voči tomu, že oznámenie o neakceptovaní jeho žiadosti o odročenie\npojednávania (z dôvodu podania návrhu na prerušenie konania) mu bolo doručené zo strany súdu len\nfaxom a takéto podanie - podľa jeho názoru - nemôže nahradiť rozhodnutie súdu o návrhu na prerušenie\nkonania.\n11. Pojem „právo na spravodlivý proces“ v zmysle ust. § 420 písm. f/ CSP nahradil doterajší pojem\n„odňatie možnosti konať pred súdom“ v zmysle ust. § 237 ods. 1 písm. f/ OSP. Relevantné znaky,\nktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v ust. § 420 písm. f/ CSP sú a) zásah súdu do práva na\nspravodlivý súdny proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby\nsvojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné práva. Podstatou práva na spravodlivý\nsúdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v\nkonaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou\nsúčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov.\n12. Vyššie citované zákonné ustanovenie § 420 písm. f/ CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť\ndovolania v prípade, ak miera porušenia procesných práv strany, v dôsledku nesprávneho procesného\npostupu súdu, nadobudla značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý\nproces. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach dovolacieho súdu,\nvydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická (ne)činnosť súdu, znemožňujúca strane\nsporu realizáciu jej procesných oprávnení, resp. možnosť jej aktívnej účasti v spore, predchádzajúca\nvydaniu konečného súdneho rozhodnutia, teda procedúra prejednania veci (rozhodnutia NS SR sp. zn.\n3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012, sp. zn. 1Obdo/40/2017), avšak nie samotné rozhodnutie\nsúdu vo veci a ani jeho odôvodnenie, funkciou ktorého je vysvetliť podstatné dôvody, so zreteľom na\nktoré súd vo veci rozhodol.\n13. Ustanovenie § 101 ods. 2 OSP (účinné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) umožňovalo,\naby súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníka konania vtedy, ak boli kumulatívne splnené\ndve podmienky, a to 1. ak bol účastník alebo jeho právny zástupca riadne predvolaný na pojednávanie,\nna ktoré sa nedostavil a 2. nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.\n14. Po komplexnom preskúmaní posudzovaného prípadu, dovolací súd sa stotožnil s názorom\nodvolacieho súdu, že procesný postup súdu prvej inštancie bol v súlade s ustanovením § 101 ods.\n2 OSP, v zmysle ktorého súd prvej inštancie bol oprávnený predmetný spor prejednať a rozhodnúť\nv merite veci na pojednávaní dňa 16. októbra 2014, pretože boli splnené obe zákonné podmienky\n(riadne predvolanie právnej zástupkyne žalobkyne na pojednávanie a absencia dôležitého dôvodu na\nodročenie pojednávania v jej žiadosti), na to, aby súd prvej inštancie mohol vec prejednať a rozhodnúť aj\nv neprítomnosti právnej zástupkyne žalobkyne na pojednávaní dňa 16. októbra 2014. Dôvodnosť žiadosti\no odročenie pojednávania súd posudzuje predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej\núčastník vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu v zmysle ust. § 101 ods. 2 OSP. Žiadosť o odročenie\npojednávania je podložená dôležitým dôvodom (ust. § 119 ods. 1, 2 OSP) vo všeobecnosti vtedy, ak\núčastník tvrdí takú skutočnosť, ktorá je vzhľadom k svojej povahe spôsobilá jeho neúčasť na pojednávaní\n\nospravedlniť, t. j. takú, ktorá mu neumožňuje sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne je vážna, dôležitá a\nospravedlniteľná z hľadiska tak objektívneho, ako aj subjektívneho - či mohla byť prekážka predvídaná,\nprípadne odvrátená (viď uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/122/2010, sp. zn. 5Cdo/168/2010). Z ustanovení\n§ 119 ods. 1, 2 a 4 OSP vyplýva, že pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, pričom\núčastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania\nbez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť\nalebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať (návrh na odročenie pojednávania\nobsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o\ndôvode dozvedel, c) ak je to možné uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd\nbezodkladne oznámi, ako návrh posúdil).\n15. V podaní právnej zástupkyne žalobcu (doručenom súdu prvej inštancie dňa 14.10.2014) a\noznačenom ako „Návrh na prerušenie konania, ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a žiadosť\no odročenie pojednávania“ právna zástupkyňa žalobcu navrhla odročiť pojednávanie nariadené na\ndeň 16. októbra 2014 z dôvodu podania návrhu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2\npísm. c) OSP do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod.\nsp. zn. 32CbR/14/2008, o poverenie žalobcu zvolať MVZ spoločnosti TRANSPETROL a. s. tvrdiac,\nže v tomto konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať zásadný význam pre rozhodnutie v predmetnom\nspore, vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 23Cb/121/2009. Dovolací súd súhlasí s\nnázorom odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie v tom, že žalobcom podaný návrh na prerušenie\nkonania (dva dni pred nariadeným pojednávaním 16.10.2014) nespĺňa obligatórne náležitosti návrhu na\nodročenie pojednávania, ktorým je uvedenie dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania (poznámka\ndovolacieho súdu - zároveň v ňom absentuje aj ďalšia obligatórna náležitosť, ktorou je uvedenie dňa,\nkedy sa účastník o dôvode odročenia dozvedel, nakoľko súdu musí byť oznámený dôležitý dôvod na\nodročenie pojednávania bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo mohol dozvedieť).\nPodanie návrhu na prerušenie konania z dôvodu navrhnutého právnou zástupkyňou žalobcu - aj podľa\nnázoru dovolacieho súdu - nepredstavoval dôležitý dôvod na odročenie pojednávania v zmysle ust. §\n119 ods. 1, 2 OSP, pretože nepredstavoval prekážku alebo inú okolnosť, ktorá sa so zreteľom na jej\npovahu vyznačovala nepredvídateľnosťou, závažnosťou, neodvrátiteľnosťou, ospravedlniteľnosťou t. j.\ntakú, ktorá umožňuje účastníkovi sa na pojednávaní zúčastniť a uplatňovať procesné práva, priznané\nmu Občianskym súdnym poriadkom. Podanie návrhu na prerušenie konania (dva dni pred nariadeným\npojednávaním) sa aj dovolaciemu súdu javí ako obštrukčné konanie, s cieľom oddialiť rozhodnutie vo\nveci samej. Súd prvej inštancie tiež procesne nepochybil, keď v zmysle ust. § 119 ods. 2 písm. c/\nOSP telefaxom (a aj e-mailom) právnym zástupcom strán oznámil, ako posúdil žiadosť o odročenie\npojednávania. Z č. l. 701 až 705 spisu vyplýva, že súd prvej inštancie oznámil právnej zástupkyni\nžalobcu, že ňou uvádzaný dôvod na odročenie pojednávania nepovažuje za dôležitý dôvod v zmysle\nust. § 119 OSP, žiadosť o odročenie pojednávania neakceptuje a pojednávanie sa uskutoční v riadne\nstanovenom termíne. Z ustanovenia § 119 OSP, ale ani zo žiadneho iného ustanovenia nevyplýva, že\nsúd tak nemohol urobiť telefaxom a právnym zástupcom účastníkov bol povinný doručiť originál podania\nz 15. októbra 2014. Ustanovenie § 42 ods. 1 OSP sa týka podania účastníka adresovaného súdu, a nie\nnaopak. Skutočnosť, že odpoveď súdu, ako posúdil žiadosť o odročenie pojednávania, je možné urobiť aj\ntelefaxom, vyplýva aj z ust. § 119 ods. 2 písm. c/ OSP. V prípade, že súd žiadosti účastníka o odročenie\npojednávania nemieni vyhovieť, je povinný účastníka o nevyhovení vyrozumieť (viď napr. uznesenie NS\nČR sp. zn. 22Cdo/1962/2003). Pokiaľ preto súd prvej inštancie podaním z 15. októbra 2014 oznámil\nprávnej zástupkyni žalobcu, ako aj právnym zástupcom žalovaného a vedľajšieho účastníka, že žiadosť\no odročenie termínu pojednávania zo strany právnej zástupkyne žalobcu neakceptuje, pretože ho\nnepovažuje za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania v zmysle ust. § 119 OSP a pojednávanie\nsa uskutoční v riadne stanovenom termíne, niet mu čo vytknúť. Ak sa právna zástupkyňa žalobcu napriek oznámeniu súdu o neakceptovaní návrhu na odročenie pojednávania - pojednávania dňa 16.\noktóbra 2014 nezúčastnila, je to bez právnej relevancie. Za neopodstatnené považuje dovolací súd\njej tvrdenie, že súd prvej inštancie žalobcovi znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva,\npriznané mu Občianskym súdnym poriadkom, čím v konaní došlo k vade konania spočívajúcej v tom,\nže žalobcovi ako účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, čo\nzakladá prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 420 písm. f/ CSP (účinného od 1. júla 2016), pretože\nsúd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n\n16. Nedôvodná je aj námietka dovolateľa, že odvolací súd sa nedostatočne vysporiadal s uznesením\nNS SR sp. zn. 1Obo/20/2013 z 30. septembra 2014, podľa ktorého bolo potrebné postupovať aj v\nposudzovanom prípade. Žalobca upriamil pozornosť na to, že v predmetnom konaní predtým uplatnil\ndva procesné návrhy na prerušenie konania, pričom o týchto návrhoch súd rozhodol uznesením a\nnariadené pojednávanie odročil na iný termín, ktorý vytýčil až po právoplatnosti uznesenia, ktorým súd\nprvej inštancie zamietol návrh na prerušenie konania a odvolací súd toto uznesenie následne potvrdil.\nRovnaký postup preto očakával aj pri podaní tretieho návrhu na prerušenie konania a keďže súd prvej\ninštancie tak nepostupoval, porušil princíp predvídateľnosti práva, čím došlo k odňatiu jeho možnosti\nkonať pred súdom a k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. K uvedenému dovolací súd uvádza,\nže okolnosti posudzovaného prípadu nie sú totožné s okolnosťami prípadu, ktorý posudzoval NS SR v\nuznesení sp. zn. 1Obo/20/2013 z 30. septembra 2014 z nasledovných dôvodov:\n16.1. Na rozdiel od okolností prípadu, v ktorom bolo vydané uznesenie NS SR sp. zn. 1Obo/20/2013, v\nposudzovanom prípade o zamietnutí návrhu na prerušenie konania rozhodol Okresný súd Bratislava II\nako súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 16. októbra 2014 tak, že uvedený návrh žalobcu zamietol.\nProti uzneseniu, vyhotovenému v písomnej forme a doručenému právnym zástupcom účastníkov,\npodal žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v\nBratislave ako súd odvolací uznesením č.k. 1Cob/53/2015-833 z 8. septembra 2016 tak, že uznesenie\nsúdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania potvrdil z dôvodov, ktoré podrobne\nuviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, a to najmä, že neexistuje zákonný dôvod na prerušenie\nkonania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ OSP, pretože otázka, či žalobca je akcionárom žalovaného,\nči je daný jeho naliehavý právny záujem a aktívna vecná legitimácia, predstavuje predbežnú otázku,\nktorú konajúci súd je oprávnený si v predmetnom konaní posúdiť sám. Uznesenie súdu prvej inštancie o\nzamietnutí návrhu na prerušenie konania v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 20. októbra 2016. Takéto uznesenie odvolacieho súdu nie je prípustné napadnúť\ndovolaním v zmysle ust. § 420 CSP a zrejme aj z tohto dôvodu žalobca podal dovolanie proti rozsudku\nvo veci samej, pričom jeho prípustnosť a dôvodnosť založil na ust. § 420 písm. f/ CSP z dôvodu, že súd\nprvej inštancie na pojednávaní dňa 16. októbra 2014 rozhodol o návrhu žalobcu na prerušenie konania\ntak, že tento návrh zamietol a následne na tom istom pojednávaní rozhodol aj rozsudkom vo veci samej,\nkeďže neakceptoval žiadosť o odročenie pojednávania, nariadeného na deň 16. októbra 2014 z dôvodu\npodaného návrhu na prerušenie konania, doručeného súdu prvej inštancie dňa 14. októbra 2014, hoci\non očakával, že v prípade tohto tretieho návrhu na prerušenie konania sa uplatní rovnaký postup, ako v\npredchádzajúcich dvoch prípadoch. Z uvedeného je zrejmé, že dovolateľ napáda procesný postup súdu\nvo väzbe na uznesenie súdu prvej inštancie vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania. Odvolací súd\npreskúmal napadnuté procesné uznesenie súdu prvej inštancie, ale aj postup, ktorý mu predchádzal a\nako vecne správne ho potvrdil uznesením č. k. 1Cob/53/2015-833 z 8. septembra 2016.\n16.2. V prípade rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Obo/20/2013 rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky\nako súd odvolací (nie dovolací). Základný rozdiel medzi týmto prípadom a posudzovaným prípadom\nje ten, že v posudzovanom prípade Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie faxom z 15.\noktóbra 2014 oznámil právnej zástupkyni žalobcu, že neakceptuje jej dôvod na odročenie pojednávania,\nnariadeného na deň 16. októbra 2014, ktorým bolo podanie návrhu na prerušenie konania, pretože\nho nepovažuje za vážny a pojednávanie sa uskutoční v stanovenom termíne, pričom uvedené faxové\npodanie bolo právnej zástupkyni žalobcu doručené (čo v konaní aj potvrdila), avšak v odvolacej veci\nsp. zn. 1Obo/20/2013, vedenej na Krajskom súde v Bratislave ako súde prvej inštancie pod sp. zn.\n17Cb/117/2003 (žalobca DARTS, spol. s. r. o. Košice proti žalovanému Centrálny depozitár cenných\npapierov Slovenskej republiky, a. s.), krajský súd žalobcovi neoznámil, že jeho návrh na prerušenie\nkonania ako dôvod na odročenie pojednávania neakceptuje, pričom žalobca sa na pojednávanie\nneustanovil, pretože sa domnieval, že tak ako on, aj súd prvej inštancie uvedený dôvod posúdi ako vážny\ndôvod na odročenie pojednávania. Odvolací súd v posudzovanom prípade v napadnutom rozsudku (vo\nvzťahu k uplatnenému odvolaciemu dôvodu - odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom), správne\nkonštatoval, že nevidí dôvod, aby na posudzovaný prípad aplikoval uznesenie NS SR 1Obo/20/2013,\npretože okolnosti obidvoch posudzovaných prípadov nie sú identické.\n17. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že v konaní na súde prvej inštancie a\nani v odvolacom konaní nedošlo k vade zmätočnosti v zmysle ust. § 420 písm. f/ CSP, ktorá by zakladala\nprípustnosť dovolania v zmysle citovaného ustanovenia. Z uvedeného dôvodu dovolací súd dovolanie\nžalobkyne odmietol v zmysle ust. § 447 písm. c/ CSP.\n\n18. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky\nneodôvodňuje (ust. § 451 ods. 3, veta druhá CSP, § 453 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP). O\nvýške náhrady trov dovolacieho konania žalovaného a intervenienta rozhodne súd prvej inštancie (ust.\n262 ods. 2 CSP).\n19. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Cob/52/2015", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2ff4f968-b6bb-48ca-860f-23b6c23d03f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 58/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/2010 z 9. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-09", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ff4f968-b6bb-48ca-860f-23b6c23d03f5"}, {"guid": "6f582ea3-ad42-405c-85c9-0386f84f3b59:63494cda-89cc-4215-98db-94952181a449", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1003898154.26", "spisova_znacka": "17Cb/117/2003", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 17Cb/117/2003 z 21. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-03-21", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1003898154.26"}, {"guid": "46bce4a3-00e3-4163-9847-0260c4601801:ae749e23-e92c-483b-9a07-cd468132fefd", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8313217784.1", "spisova_znacka": "3Cob/80/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Cob/80/2014 z 23. 2. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-02-23", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8313217784.1"}], "citovane_v": [{"guid": "eee0155d-ceb4-44c9-8688-81e687aba44b:07125768-22e3-4335-9d56-53ccf445dea8", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2618201850.2", "spisova_znacka": "25CoCsp/32/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25CoCsp/32/2020 z 28. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-03-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2618201850.2"}]}