{"guid": "2eac07f2-4daa-48a4-bef2-6320d2ad45fa:ad40eb8e-858e-431e-9f59-90b688f60a59", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1112229399.1", "spisova_znacka": "1Cdo/1/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/1/2018 z 30. 1. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2019, sp. zn. 1Cdo/1/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1112229399.1", "identifikacne_cislo": "1112229399", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Cisárová", "sudca_id": 219, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-cisarova-219", "datum_vydania": "2019-01-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Odmietnutie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-3", "nazov": "§ 219 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-105.odsek-1", "nazov": "§ 105 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-105.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-105"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-105.odsek-3", "nazov": "§ 105 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-105.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-105"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-105", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ad40eb8e-858e-431e-9f59-90b688f60a59", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1112229399.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1112229399.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1112229399.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/1/2018\n1112229399\n30. 01. 2019\nJUDr. Janka Cisárová\nECLI:SK:NSSR:2019:1112229399.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Q. W., bývajúceho v J., v dovolacom konaní\nzastúpeného JUDr. Emíliou Korčekovou, advokátkou so sídlom v Pezinku, Malacká 2/B, proti žalovanej\nSlovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava,\nŽupné námestie 13, o zaplatenie 8 998,39 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava\nV pod sp. zn. 11 C 216/2012, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 18. júla\n2017 sp. zn. 8 Co 127/2014, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nŽalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava V („súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 14. októbra 2013 č. k. 11 C\n216/2012-74 žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia 8 998,39 € spolu s úrokom z\nomeškania 8,75 % ročne od 4. septembra 2012 do zaplatenia, zamietol z dôvodu, že dôkazné bremeno\npreukázania existencie základných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri\nvýkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z. žalobca neuniesol, uplatnený nárok na náhradu\nškody spočívajúcej v nemajetkovej ujme preto z uvedeného dôvodu považoval za nedôvodný.\n2. Krajský súd v Bratislave („odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 18. júla 2017 sp. zn.\n8 Co 127/2014 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny [§ 387 ods. 1\nCivilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)]; zároveň vyslovil, že žalovaná má nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pričom\nna zdôraznenie správnosti uviedol ďalšie dôvody a vysporiadal sa s podstatnými tvrdeniami žalobcu\no porušení procesných predpisov súdom prvej inštancie.\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Prípustnosť dovolania\nodôvodnil ustanovením § 420 písm. f/ CSP, keďže podľa jeho názoru súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca vyčítal konajúcim súdom, že nebol riadne\nupovedomený o postúpení veci Okresnému súdu Bratislava V, ani nebol riadne poučený o možnosti\nnamietať postúpenie veci a dosiahnuť tak, že o vecnej a miestnej príslušnosti by rozhodol nadriadený\nKrajský súd v Bratislave. Tvrdí, že Okresný súd Bratislava V konal a rozhodoval ako nie kompetentný\nsúd, teda nie ako zákonný súd, v dôsledku čoho bolo porušené jeho právo na nestranný súd a na\nzákonného sudcu. Vytýka odvolaciemu súdu, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku mu\nneoznámil aj elektronickými prostriedkami a ďalej, že si dôsledne neosvojil platné ustanovenia Civilného\nsporového poriadku a zákona č. 514/20003 Z.z., čo malo za následok nezákonnosť a protiústavnosť\njeho konania s prvkami tendenčnosti a svojvôle a ním vydaný rozsudok je arbitrárne odôvodnený. Z\nuvedeného dôvodu žiadal napadnutý rozsudok ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť\nsúdu prevej inštancie na ďalšie konanie.\n4. Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.\n\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,\nže dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§\n429 ods. 2 písm. b/ CSP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§\n451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:\n6. Najvyšší súd v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 viackrát (viď napríklad sp. zn. 1 Cdo 6/2014,\n3 Cdo 209/2015, 3 Cdo 308/2016, 5 Cdo 255/2014) uviedol, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne\na v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam.\nToto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a\nnedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len\nvtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať\na rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane\ndovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za\nktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. Dovolanie\nnie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je (nesmie byť vnímaný ako) tretia inštancia, v ktorej by\nbolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Tejto mimoriadnej povahe dovolania\nzodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu\nje dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že\ndovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie\n(úspešne) napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu\nprípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n7. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/\nten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n8. Podľa § 431 ods. 1, 2 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní\ndošlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada.\n9. Podľa § 440 CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.\n10. Žalobca vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP teda z vady\nspočívajúcej v tom, že súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval\njemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa\n§ 431 ods. 2 CSP preto žalobca bol povinný dovolací dôvod vymedziť tak, že mal uviesť, v čom spočíva\nním vytýkaná vada.\n11. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, sú a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.\n12. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny\nproces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil\ns jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne\nzáväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa\nk spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu\nhodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n13. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných\ndo 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca\nčinnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor)\nznemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti\nna konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento\npojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť\nsúdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu\nposudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.\n\n14. Podstatná námietka dovolateľa v tvrdenom zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a\npráva na spravodlivé súdne konanie ako vady podľa § 420 písm. f/ CSP spočíva v tom, že okolnosťami\nnavodenými postupom Okresného súdu Bratislava I a následne aj postupom Okresného súdu\nBratislava V o vecnej a miestnej príslušnosti nerozhodoval nadriadený Krajský súd v Bratislave,\nOkresný súd Bratislava V nebol kompetentný v jeho veci konať a rozhodovať, preto ním vydaný rozsudok\nodporuje požiadavke na spravodlivé konanie.\n15. Túto vadu konania podľa dovolacieho súdu žalobca tvrdí neopodstatnene. Miestna príslušnosť\nurčuje, ktorý vecne príslušný súd toho istého druhu má povinnosť vo veci konať a rozhodnúť. Podľa\nprávnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 vyplývajúcej z ustanovenia § 105 ods. 1 O.s.p. sa súdu podľa\nstavu k dátumu začatia konania ukladala povinnosť zaoberať sa miestnou príslušnosťou iba z pohľadu,\nči sa na danú vec nevzťahuje niektorý z dôvodov výlučnej príslušnosti stanovenej v § 88 a či\nžalobca nevystupuje na tom istom súde v rôznych veciach opätovne, pričom ak pri skúmaní miestnej\npríslušnosti súd zistil, že nie je miestne príslušný, bolo jeho povinnosťou neodkladne postúpiť vec tomu\nsúdu, v ktorého prospech svedčili ustanovenia o miestnej príslušnosti. Spor o príslušnosť nastal vtedy\nak súd, ktorému bola vec postúpená sa nepovažoval za miestne príslušný, alebo ak postúpenie namietol\nktorýkoľvek z účastníkov do 15 dní odkedy mu bolo doručené upovedomenie o postúpení. Ako vyplýva\nzo zistení najvyššieho súdu preskúmaním obsahu spisu Okresný súd Bratislava I postupujúci vec\nOkresnému súdu Bratislava V z dôvodu zistenia, že žalobca na tamojšom súde vystupuje v\nrôznych veciach opakovane, žalobcu o postúpení upovedomil, ktoré upovedomenie mu bolo doručené\n8. októbra 2012 (č. l. 16 spisu). Zo strany Okresného súdu Bratislava V dostalo sa žalobcovi poučenie\npre účastníka konania o niektorých procesných právach a povinnostiach, okrem iného aj o\nmožnosti namietať miestnu nepríslušnosť pri prvom úkone, ktorý mu patrí (č. l. 23-25 spisu), ktoré podľa\ndoručenky, ktorá je súčasťou spisu, prevzal 17. decembra 2012. I keď z obsahu spisu nevyplýva, že by\nOkresný súd Bratislava I procesnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 105 ods. 3 O.s.p. (namietať\npostúpenie do 15 dní od doručenia upovedomenia o postúpení) splnil, zo spisu je zrejmé, že žalobca o\npostúpení mal vedomosť. Bolo by neefektívne považovať prípadné nedodržanie uvedeného poučenia\nsúdom prvej inštancie za tzv. zmätočnostnú vadu v zmysle § 420 písm. f/ CSP najmä za situácie keď\nžalobca miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Bratislava V počas konania pred súdom prvej inštancie\nnenamietal, ničím ani nenaznačil, že nesúhlasí s tým, aby o jeho veci konal a rozhodoval Okresný\nsúd Bratislava V a nesprávnosť uvedeného postupu v odvolaní vôbec nenamietal (nijako totiž\nnebrojil proti tomu, že Okresný súd Bratislava V vystupoval a konal ako nie kompetentný súd). Za\ntohto stavu skúmanie miestnej príslušnosti zo strany nadriadeného súdu preto neprichádzalo v úvahu,\npreto sa predmetná námietka žalobcu javí len ako účelová.\n16. Podľa najvyššieho súdu žalobca nenáležite vytýka odvolaciemu súdu, že miesto a čas verejného\nvyhlásenia rozsudku mu, resp. jeho zástupcovi neoznámil aj elektronickými prostriedkami.\n17. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia\npojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej\nstránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd\njej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.\n18. Z gramatického a sémantického výkladu ustanovenia § 219 ods. 3, druhá veta CSP nepochybne\nvyplýva, že súd oznámi strane miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými\nprostriedkami (len) ak o to strana požiada. Zo spisu súdu prvej inštancie nevyplýva, že by žalobca\nvýslovne požiadal o oznámenie času a miesta verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými\nprostriedkami; to netvrdí ani sám žalobca v dovolaní. K tomu, aby súd bol povinný splniť povinnosť\npodľa § 219 ods. 3, druhá veta CSP nepostačuje, ak strana v komunikácii so súdom (len) uvádza okrem\nsvojej adresy bydliska aj svoju elektronickú adresu.\n19. Pokiaľ žalobca v dovolaní vymedzuje dovolací dôvod podľa § 420 písm. f/ CSP aj vadou v právnom\nposúdení veci, robí tak nedôvodne. Najvyšší súd už podľa predchádzajúcej úpravy dospel k záveru,\nže realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením (viď R 54/2012\na 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011,\n7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Podľa právneho názoru najvyššieho súdu nie je po 1. júli 2016\nžiadny dôvod pre odklon od vyššie uvedeného chápania dopadu nesprávneho právneho posúdenia\nveci (nesprávneho vyriešenia niektorej právnej otázky súdom) na možnosť niektorej strany civilného\nsporového konania uskutočňovať jej patriace procesné oprávnenia. Na tom, že nesprávne právne\nposúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP, zotrval aj aktuálny judikát\nR 24/2017.\n20. Dovolací súd v súvislosti s námietkou nedostatočného odôvodnenia rozhodnutí súdov oboch\ninštancií odkazuje na stanovisko najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho\n\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktoré je aktuálne a pre súdnu prax\npoužiteľné aj po 1. júli 2016 (dovolanie bolo podané 24. októbra 2017), ktorého právna veta znie:\n„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho\nsúdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie\ndôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania\npodľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“ V danom prípade obsah spisu nedáva\nžiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z\nprvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné\naj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď\nrozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej\ndôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo\nk vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku\n2003). Dovolaním napadnuté rozhodnutia dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia,\npodávajú jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho problému, vysvetľujú svoje argumenty, ktoré\nich viedli k definitívnemu záveru o zamietnutí podaného návrhu (jeho správnosťou sa dovolací\nsúd nezaoberal). Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom\ntvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom súdu\nprvej inštancie vytvára organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na\ndôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné\nskutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak\nzahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.\n21. Prijaté právne závery odvolacieho súdu a rovnako i súdu prvej inštancie sú primerane odôvodnené\nspôsobom zodpovedajúcim § 157 ods. 2 O.s.p. a § 387 ods. 1 a 2 CSP. Za procesnú vadu konania\nv zmysle § 420 písm. f/ CSP nemožno považovať to, že odvolací súd a rovnako súd prvej inštancie\nneodôvodnili svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.\n22. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. c/ CSP odmietol.\n23. Dovolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§\n451 ods. 3 veta druhá CSP).\n24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Co/127/2014", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 4/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 4/2011 z 27. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-27", "citacie_n": 728, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "966dfaf3-f357-4bf3-8462-bbde5f15818c:637a730f-31fa-412c-bde0-34da477dfecc", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3212204668.1", "spisova_znacka": "8Co/127/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Co/127/2014 z 18. 8. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-08-18", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3212204668.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1a8030e8-6e03-4e51-9d4d-27f6eaf81c5a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.152.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 152/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/2020 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.152.2020.1"}]}