{"guid": "48b4a1d9-2a15-4ee2-938f-f43583246975:0fcb27f7-d065-4194-8215-7e051aa50587", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1111242710.2", "spisova_znacka": "4Cdo/207/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/207/2018 z 25. 9. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. septembra 2019, sp. zn. 4Cdo/207/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1111242710.2", "identifikacne_cislo": "1111242710", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Svetlovská", "sudca_id": 338, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-svetlovska-338", "datum_vydania": "2019-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0fcb27f7-d065-4194-8215-7e051aa50587", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1111242710.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1111242710.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1111242710.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/207/2018\n1111242710\n25. 09. 2019\nJUDr. Alena Svetlovská\nECLI:SK:NSSR:2019:1111242710.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej\na členov senátu JUDr. Milana Ľalíka a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. v spore žalobkyne V. H.M.,\nbývajúcej v V., B. XXX, zastúpenej Mgr. Vladimírom Šárnikom, advokátom so sídlom v Bratislave,\nRožňavská 2, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, o náhradu nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom\nsúde Bratislava I pod sp. zn. 15 C 173/2011, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave zo 17. januára 2017 sp. zn. 14 Co 375/2013, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 19. februára 2013 č. k. 15 C 173/2011-71 uložil žalovanej\npovinnosť zaplatiť žalobkyni titulom nemajetkovej ujmy 1 000,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne\nod 26. augusta 2011 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 413,66 eur, všetko do troch dní\nod právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa\nmala postavenie poškodenej v trestnom konaní vo veci trestného činu krádeže spolupáchateľstvom\nvedenom Okresným riaditeľstvom PZ Bratislava - okolie, UJKP Pezinok, pracovisko Malacky pod ČVS:\nORP-91/2-OVK-BH-2006. K spáchaniu trestného činu došlo 15. augusta 2005 vlámaním páchateľov do\ndomu žalobkyne v obci M.. Trestné stíhanie začalo 16. augusta 2005 (uznesenie Okresného riaditeľstva\nPZ Bratislava IV, oddelenie skráteného vyšetrovania pod ČVS: ORP-2254/3-OSV-MA-2005), kedy si\nžalobkyňa v adhéznom konaní uplatnila náhradu škody. Obvinenie bolo vznesené 27. októbra 2005\nuznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Bratislava IV pod ČVS: ORP-868/OVK-MA-2005,\nt. j. po viac ako dvoch mesiacoch od začatia trestného stíhania napriek tomu, že páchatelia boli\nznámi bezprostredne po spáchaní trestného činu. Počas vyšetrovania prokurátor vykonal niekoľko\nprevierok vyšetrovacieho spisu a v liste Okresnej prokuratúry Malacky pod č. k. 1Pv 113/08 - 12 zo\n16. júla 2008 konštatoval, že vyšetrovateľ od konca roku 2006 nekoná a nie je zrejmé, aké úkony\nsú vo veci vykonané. V liste Okresnej prokuratúry Malacky pod č. k. 1Pv 113/08-21 z 15. júla 2009\nprokurátor konštatoval, že vyšetrovateľ v roku 2008 nevykonal žiaden úkon a v roku 2009 vydal\njedno uznesenie a vykonal tri výsluchy svedkov. Bola vyslovená požiadavka o zabezpečenie plynulosti\nkonania a prokurátor určil lehotu na skončenie vyšetrovania do 15. septembra 2009. Prieťahy vo\nvyšetrovaní boli signalizované riaditeľovi ÚJaKP s pokynom pre ďalšie konanie a určením termínu\nskončenia vyšetrovania 24. máj 2010. V rámci opätovnej signalizácie prieťahov vo vyšetrovaní z 24.\nmája 2010 prokurátor uložil lehotu na skončenie vyšetrovania do 25. júla 2010 a vec bola vyšetrovateľovi\nodňatá a prikázaná inému. Z rozhodnutia Okresnej prokuratúry Malacky pod č. k. 1Pv 113/08-44 z 11.\nmarca 2011 súd zistil, že bola podaná obžaloba. Z takto zisteného skutkového stavu vyvodil záver,\n\nže došlo k prieťahom vo vyšetrovaní, čím bolo porušené právo žalobkyne v postavení poškodenej na\nskončenie vyšetrovania v zákonnej, resp. v primeranej lehote, keď vyšetrovanie trvalo päť rokov a päť\nmesiacov, z čoho prieťahy podľa obsahu vyšetrovacieho spisu a previerok okresnej prokuratúry boli\nspolu v dĺžke viac ako tri roky. Následne súd posudzoval kauzálny nexus medzi nesprávnym úradným\npostupom a uplatnenou nemajetkovou ujmou a zdôraznil, že o vzťah príčinnej súvislosti ide, ak medzi\nnesprávnym úradným postupom a škodou je vzťah príčiny a následku, keď treba skúmať, aká príčina\nškodu vyvolala. Dospel k záveru, že s poukazom na vyslovený právny názor existencie nesprávneho\núradného postupu spočívajúceho v prieťahoch, jednoznačne vyplýva príčinná súvislosť s uplatnenou\nnemajetkovou ujmou žalobkyne, nakoľko nesprávny úradný postup bol spôsobilý vyvolať zákonný zásah\ndo jej osobnostných práv a právom chránených záujmov na skončenie vyšetrovania v zákonnej, resp.\nv primeranej lehote, keď vyšetrovanie namiesto zákonnej lehoty štyri mesiace trvalo päť rokov. Pri\nstanovení výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch vychádzal z toho, že žalobkyňa aktívne nevyužila\nzákonnú možnosť na odstránenie prieťahov, keď podľa § 210 Trestného poriadku ako poškodená\nnepožiadala prokurátora, aby boli prieťahy vo vyšetrovaní odstránené. O trovách konania rozhodol podľa\n§ 142 ods. 3 O.s.p.\n2. Na odvolanie žalobkyne i žalovanej Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 17. januára 2017 sp. zn. 14\nCo 375/2013 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni\n6 000,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalobkyni priznal voči\nžalovanej nárok na plnú náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania. Uviedol, že je nepochybné,\nže k nesprávnemu úradnému postupu zo strany žalovanej došlo a tento predpoklad pre vznik práva\nna náhradu nemajetkovej ujmy bol naplnený. Zistené prieťahy v konaní mali za následok porušenie\nzákladného práva žalobkyne na konanie bez prieťahov a vznik nemajetkovej ujmy spočívajúcej v\npredĺžení konania a tým aj v predĺžení stavu právnej neistoty, pričom príčinná súvislosť medzi prieťahmi\nv konaní a vznikom nemajetkovej ujmy bola zrejmá zo samotnej povahy prieťahov a preto nepotrebovala\nbližšie objasňovanie. Bol názoru, že konštatovanie porušenia práv žalobkyne nemôže byť dostatočným\nzadosťučinením a bolo by voči žalobkyni zjavne nespravodlivé a preto je namieste poskytnutie peňažnej\nnáhrady nemajetkovej ujmy v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Dospel k záveru, že pokiaľ\nsúd prvej inštancie pri ustálení výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy prihliadal na to, že žalobkyňa\naktívne nevyužila zákonnú možnosť podľa § 210 Trestného poriadku, určil ju nesprávnym spôsobom,\nkeď konštatoval, že žalobkyňa v postavení poškodenej mala právo a nie povinnosť požiadať prokurátora\no preskúmanie postupu policajta a pokiaľ toto právo nevyužila, nemožno ju robiť spoluzodpovednou na\nvzniknutých prieťahoch, ku ktorým došlo výlučne v dôsledku neefektívneho postupu orgánov činných\nv trestnom konaní. Pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z rozsudku ESĽP z 10.\nnovembra 2004 vo veci Apicella vs. Taliansko, keď ESĽP pri stanovení výšky odškodnenia za porušenie\npráva na prejednanie veci v primeranej lehote vychádzal z čiastky 1 000,- až 1 500,- eur za jeden rok\ntrvania konania ako základu pre stanovenie celkového zadosťučinenia. ESĽP vo svojich rozhodnutiach\nvychádza aj z toho, že neprimeraná dĺžka konania znamená pre sťažovateľa morálnu ujmu a žiadne\ndôkazy v tomto ohľade v zásade už nevyžaduje, nakoľko táto ujma vzniká samotným porušením práva.\nUzavrel, že suma 6 000,- eur zodpovedá primeranému finančnému zadosťučineniu za ujmu, ktorú\nžalobkyňa utrpela na tomto svojom práve. V časti úrokov z omeškania rozsudok súdu prvej inštancie\nzmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol, keď mal za to, že povinnosťou zaplatiť žalobkyni náhradu\nnemajetkovej ujmy v peniazoch bola žalovaná zaviazaná rozsudkom v prejednávanej veci a určená\ndoba plnenia ešte neuplynula a preto sa žalovaná do omeškania ešte ani nemohla dostať. O trovách\nprvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1, 2 C.s.p.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvej inštancie\ntak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 6 000,- eur do troch dní od právoplatnosti, podala\ndovolanie žalovaná. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie zrušil\na vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie. Dovolanie podala z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia veci odvolacím súdom, keď jeho rozhodnutie záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej\nriešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1\npísm. a/ C.s.p.). Uviedla, že zákonodarca v dikcií zákona č. 514/2003 Z.z. jednoznačne ustálil, že je\nnevyhnutné, aby boli súčasne naplnené tri základné predpoklady, ktorými sú nezákonné rozhodnutie,\nresp. nesprávny úradný postup, existencia nemajetkovej ujmy a kvalifikovaná príčinná súvislosť medzi\nnesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy. Poukázala na rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 MCdo 1/2017 a 6 MCdo 7/2013 a uznesenie Ústavného súdu Českej\nrepubliky sp. zn. III ÚS 712/06. Posudzujúc dovolanie podľa obsahu dovolateľka dovolanie odôvodnila i\n\ntým, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov. Vyčítala odvolaciemu súdu, že prekročil\nprávomoc všeobecného súdu, nakoľko otázku, či bolo alebo nebolo porušené právo prerokovať vec bez\nzbytočných prieťahov je kompetentným preskúmať len Ústavný súd Slovenskej republiky.\n4. Žalobkyňa sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.\n5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§\n427 ods. 1 C.s.p.) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), v ktorej neprospech\nbolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), bez nariadenie pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel\nk záveru, že dovolanie treba zamietnuť.\n6. V zmysle § 419 C.s.p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421\nC.s.p.\n7. Podľa ustanovenia § 420 C.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu\nvo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.\n8. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 C.s.p. nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil chyby vymenovanej v tomto ustanovení, ale rozhodujúcim je\nvýlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.\n9. Pokiaľ žalovaná v dovolaní namieta procesnú vadu v zmysle § 420 písm. a/ C.s.p. (t. j. nedostatok\nprávomoci súdu v prejednávanej veci), dovolací súd dospel k záveru, že takouto vadou nebolo konanie\npred súdmi v základnom konaní postihnuté. Zo žaloby ako aj z prednesov žalobkyne v priebehu\nkonania nemožno mať pochybnosti, že predmetom konania bol jej nárok na náhradu škody proti štátu\nuplatnený v zmysle zákona č. 514/2003 jednak vo forme náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch\na jednak vo forme konštatovania porušenia jej práva na prejednanie veci bez prieťahov. Zákon č.\n514/2003 v ustanovení § 9 ods. 1 výslovne uvádza ako príklad nesprávneho úradného postupu orgánu\nverejnej moci prieťahy v konaní, pričom v ustanovení § 17 ods. 2 predpokladá možnosť uspokojenia\nujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom vo forme zadosťučinenia (morálneho, resp. morálnej\nsatisfakcie) spočívajúceho v konštatovaní porušenia práva na správny úradný postup, teda aj na\nkonanie bez prieťahov pred konkrétne označeným orgánom verejnej moci. Náhradu nemajetkovej ujmy\nv peniazoch (peňažné zadosťučinenie, resp. peňažnú satisfakciu) predpokladá uvedené ustanovenie\naž v prípade, keď morálne zadosťučinenie vo forme konštatovania porušenia práva nie je dostatočné.\nOd účinnosti zákona č. 514/2003, t. j. od 1.7.2004, konštatovanie porušenia práva na konanie bez\nprieťahov je žalovateľným nárokom, ktorý možno uplatniť proti štátu ako jeden z právnych prostriedkov\nuspokojenia nemajetkovej ujmy (škody) spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej\nmoci. Nárok na náhradu škody proti štátu v zmysle zákona č. 514/2003 je občianskoprávnym nárokom.\nPrejednanie takéhoto nároku ako aj rozhodnutie o ňom patrí do právomoci všeobecného súdu. V\nsúvislosti s právomocou ústavného súdu vyplývajúcu z čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky je potrebné\nrozlišovať medzi konaním o ústavnej sťažnosti v zmysle tohto článku, a konaním, predmetom ktorého je\nnárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.\nUvedené rozlišovanie vylučuje kolíziu právomoci medzi ústavným súdom a všeobecným súdom.\n10. Preto žalovaná nedôvodne tvrdí, že konanie je postihnuté vadou v zmysle § 420 písm. a/ C.s.p.\n11. V zmysle § 421 ods. 1 C.s.p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n12. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).\n\n13. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 C.s.p. môže byť len otázka právna (nie skutková otázka).\nMôže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka,\nObchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej\nriešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\n14. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p., je charakteristický „odklon“\njej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda\no situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej\notázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu“. V zmysle judikátu R 71/2018 patria do tohto pojmu predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia\nnajvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky. Jeho súčasťou je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach\nnajvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré\nneskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí\nnespochybnili.\n15. Súčasťou argumentácie žalovanej je, že dovolanie je nielen prípustné [vzhľadom na ňou tvrdený\nodklon právnych záverov odvolacieho súdu (§ 421 písm. a/ C.s.p.)], ale tiež dôvodné [lebo spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).\n16. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na\nzistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl\nsúdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,\nak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho\nale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n17. Žalovaná považuje za nesprávny právny záver odvolacieho súdu, podľa ktorého došlo k\nnesprávnemu úradnému postupu spôsobeného nečinnosťou vyšetrovateľa Policajného zboru, ktorý\nspočíval v neprimeranej dĺžke trestného konania, pričom toto pochybenie konštatovali i prokurátori\nokresnej prokuratúry v rámci previerok vyšetrovacieho spisu a opakovane poukazovali na neprimeranosť\ndĺžky konania. Podľa jej názoru nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi spôsobeným následkom\na postupom vyšetrovateľa Policajného zboru a pri zisťovaní príčinnej súvislosti sa odvolací súd odchýlil\nod ustálenej judikatúry najvyššieho súdu, pričom poukázala na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2\nMCdo 1/2017\na 6 MCdo 7/2013 a uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III ÚS 712/06,\nriešiace otázku vzťahu príčinnej súvislosti.\n18. Vyššie označené rozhodnutia dochádzajú k záverom, že v právnej teórii sa týmto vzťahom označuje\npriama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav\n(následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah\npríčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva.\nPodľa tohto rozhodnutia je síce pravda, že otázka príčinnej súvislosti je vo svojom základe otázkou\nskutkovou, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach, vymedzenie toho, medzi akou ujmou\n(ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou tejto ujmy) má byť príčinná súvislosť zisťovaná,\nje ale nepochybne posúdením právnym. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou (ako\nnásledkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre\nposúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva\nškoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou\npoškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná\nsúvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať,\nktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a\nnásledku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov\nje každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa\nstáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite.\nAtribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo\n(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,\nbezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v\ndôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody\n\nexistuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Otázku príčinnej súvislosti rovnako\nvykladajú aj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 MCdo 1/2017 a 6 MCdo 7/2013, na ktoré poukazuje\nžalovaná.\n19. Podľa dovolacieho súdu odvolací súd sa v napadnutom rozhodnutí pri riešení otázky príčinnej\nsúvislosti neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, lebo dospel k záveru, že\nsú splnené (všetky) podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom (§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.), t. j. pokiaľ by nebola splnená čo i len jedna z nich\n(nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť) zodpovednosť žalovanej by nebola daná.\nNapokon otázku vzťahu príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom\na škodou rozvádza súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s citovanými\nrozhodnutiami najvyššieho súdu.\n20. Nie je odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu ak odvolací súd s prihliadnutím\nna konkrétne skutkové okolnosti veci dospel k právnemu záveru, že v okolnostiach prípadu je príčinná\nsúvislosť (bezprostredne) daná medzi nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa Policajného\nzboru a škodou vzniknutou žalobkyni. Sama polemika s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté\nspochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika prístupu odvolacieho súdu k právnemu\nposudzovaniu veci významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 písm. a/\nC.s.p. (3 Cdo 6/2017).\n21. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že odvolací súd správne vec právne posúdil, ak v otázke\nexistencie prieťahov v trestnom konaní prijal bez akýchkoľvek pochybností odôvodnený záver o ich\npreukázanej existencii, čím došlo k nesprávnemu úradnému postupu a následne sa zaoberal výškou\nnáhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Dovolanie žalovanej tak neopodstatnene smeruje proti takému\nrozsudku odvolacieho súdu, ktorý nespočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 2 C.s.p.).\nNajvyšší súd preto jej nedôvodné dovolanie zamietol podľa § 448 C.s.p.\n22. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 453\nods. 1 C.s.p. Žalovaná bola v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešná, trovy dovolacieho konania\njej však najvyšší súd nepriznal, nakoľko jej žiadne preukázateľné nevznikli.\n23. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14Co/375/2013", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}