{"guid": "2eafac33-f849-4daf-aabf-06a7939b267b:6a8ec18b-0e20-4484-9d31-dd7f1543f11e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1019201422.1", "spisova_znacka": "10Szak/8/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Szak/8/2019 z 27. 12. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. decembra 2019, sp. zn. 10Szak/8/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:1019201422.1", "identifikacne_cislo": "1019201422", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "datum_vydania": "2019-12-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-2", "nazov": "§ 221 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-99", "nazov": "§ 99 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-99"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-221", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-99"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6a8ec18b-0e20-4484-9d31-dd7f1543f11e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1019201422.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1019201422.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1019201422.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Szak/8/2019\n1019201422\n27. 12. 2019\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2019:1019201422.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci sťažovateľa (pôv. žalobca): W. M., nar. XX.XX.XXXX,\nštátneho príslušníka Afganskej islamskej republiky, naposledy bytom M., C., J., zastúpeného Liga\nza ľudské práva, občianske združenie, Baštova 5, Bratislava, proti žalovanému: Mobilná jednotka\nPoliacajného zboru Banská Bystrica, Sládkovičova 25, Banská Bystrica, v konaní o správnej žalobe\nzo dňa 21.10.2019 o prepustenie zo zaistenia na základe rozhodnutiu žalovaného č. p.: PPZ-HCPBB4-60-022/2017-AV zo dňa 10.07.2019, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 4Sa/82/2019-53 zo dňa 30. októbra 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Žalovaný rozhodnutím č. p.: PPZ-HCP-BB4-60-022/2017-AV zo dňa 10.07.2019 (ďalej len\n„preskúmavané rozhodnutie“) rozhodol o zaistení sťažovateľa podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm.\nb/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 404/2011 Z.z.“) na účel výkonu administratívneho vyhostenia na\nzáklade vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Sťažovateľa podľa § 88 ods. 4 zák.\nč. 404/2011 Z.z zaistil na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie však do 10.01.2020 a v zmysle § 88 ods.\n5 zák. č. 404/2011 Z.z. ho umiestnil do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n2. Dňa 21.10.2019 bola Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) doručená žaloba\nsťažovateľa vo veci zaistenia, ktorou sa sťažovateľ domáhal svojho prepustenia zo zaistenia. Žaloba bola\nzaevidovaná na krajskom súde pod sp. zn: 4Sa/82/2019. Krajský súd uznesením č. k. 4Sa/82/2019-53\nzo dňa 30. októbra 2019 konanie zastavil z dôvodu uvedeného v ustanovení § 98 písm. g) zák. č.\n162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“).\n3. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd poukázal na skutočnosť, že v čase rozhodovania\no podanej žalobe zaistenie sťažovateľa na základe rozhodnutia žalovaného č. p.: PPZ-HCPBB4-60-022/2017-AV zo dňa 10.07.2019 sa toto zaistenie sťažovateľa už nerealizovalo (bez ohľadu na\nskutočnosť, že dňom 24.10.2019 bol sťažovateľ zaistený z iného dôvodu na základe iného správneho\norgánu ako žalovaného) rozhodnutia. Preto krajský súd dospel k presvedčeniu, že odpadol dôvod na\npokračovanie v konaní o podanej žalobe a konanie zastavil podľa § 98 písm. g) S.s.p.\n\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n4. Proti uzneseniu krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodov\nuvedených v § 440 ods. 1 písm. g/ a f /) S.s.p., t. j. nesprávnym procesným postupom znemožnil krajský\nsúd účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces.\n5. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä\nuviedol, že:\n- pri tak závažnom zásahu do základného ľudského práva ako je pozbavenie osobnej slobody\nsťažovateľa mal krajský súd o veci rozhodnúť meritórne,\n- počas pobytu sťažovateľa v ÚPZ Medveďov dňa 30.07.2019 podal sťažovateľ žiadosť o udelenie azylu\nalebo poskytnutie doplnkovej ochrany, dňa 24.10.2019 vydal Útvar policajného zaistenia pre cudzincov\nMedveďov nové rozhodnutie o zaistení č. PPZ-HCP-ME-114-005/2019-U,\n- na pojednávaní pred krajským súdom bolo právnej zástupkyni umožnené sa vyjadriť ku skutočnosti,\nči na podanej žalobe trvá, avšak bez umožnenia predniesť zmenu žalobného návrhu s prípadnou\nargumentáciou ku konaniu správnych orgánov, ktoré sťažovateľ označil za šikanózne,\n- podľa sťažovateľa nastal dôvod na jeho prepustenie podľa § 90 ods. 2 písm. b/ bod 1 zák. č. 404/2011\nZ.z.“ vzhľadom na to, že účel zaistenia zanikol až do doby vydania nového rozhodnutia o zaistení,\n- krajský súd svojim postupom vylúčil z preskúmania zákonnosti zaistenie trvajúceho 30 dní, kedy\nsťažovateľ nebol zo zaistenia prepustený, i keď účel zaistenia preukázateľne odpadol,\n6. Sťažovateľ na základe uvedeného navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie krajského súdu\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nB)\n7. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uviedol, že sťažovateľ bol dňa 09.12.2019\nprepustený zo zaistenia v zmysle § 90 ods.2 písm. b/ bod 2 zák. č. 404/2011 Z.z. a dňa 09.12.2019\nbol umiestnený v Záchytnom tábore v Humennom. Do podania uvedeného vyjadrenia Migračný úrad o\nžiadosti sťažovateľa o udelenie azylu nerozhodol.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n8. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npreskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a\njednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť\nnie je dôvodná.\n9. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bolo uznesenie\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 4Sa/82/2019-53 zo dňa 30. októbra 2019, ktorým bolo zastavené\nkonanie o žalobe podanej dňa 21.10.2019 podľa § 98 písm. g) S.s.p. a preto primárne v medziach\nkasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal uznesenie krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa\nsú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia krajského súdu.\nPodľa § 221 ods. 1 S.s.p. žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení,\no predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia\ntakého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.\nPodľa § 221 ods. 2 S.s.p. žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia\nvykonaného podľa osobitného predpisu.\n10. Účelom správnej žaloby podľa § 221 ods. 1 S.s.p. je primárne preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia vo veciach zaistenia a dosiahnutie následného prepustenia zadržaného žalobcu, resp.\nurčenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia za nezákonné, ak žalobca bol prepustený zo\nzaistenia.\n\n11. Účelom správnej žaloby podľa § 221 ods. 2 S.s.p. je žalobcovi poskytnúť ochranu aj pre prípad, že\nsamotné rozhodnutie o zaistení bolo síce súladné so zákonom, avšak následné trvanie zaistenia prestalo\nbyť zákonné. K takejto situácii môže prísť podľa kasačného súdu napríklad vtedy, ak žalobca zostal\nv zaistení aj potom, čo uplynula lehota na jeho zaistenie, resp. uplynula lehota predĺženia zaistenia,\nprípadne po uplynutí maximálnych lehôt vyplývajúcich z § 88 ods. 4 zák. č. 404/2011 Z.z., ale aj skôr,\nak zaistenie už nemožno vyhodnotiť ako nevyhnutne potrebné.\n12. Z vyššie citovanej právnej úpravy je nepochybné, že v prípade ak správny súd koná o správnej\nžalobe podľa § 221 ods. 1 S.s.p. môže podľa povahy veci rozhodnúť štyrmi spôsobmi. Prvým je zrušenie\npreskúmavaného rozhodnutia a nariadenie bezodkladného prepustenia žalobcu zo zaistenia. Druhým\nspôsobom rozhodnutia je priame nahradenie preskúmavaného rozhodnutia rozhodnutím správneho\nsúdu o uložení miernejšieho donucovacieho opatrenia. Tretím spôsobom je zrušenie preskúmavaného\nrozhodnutia a vrátanie veci žalovanému na ďalšie konanie bez nariadenia bezodkladného prepustenia.\nŠtvrtým spôsobom je určenie nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, ak žalobca bol po vykonanom\nzaistení ale ešte pred rozhodnutím správneho súdu zo zaistenia prepustený.\n13. Možno teda konštatovať, že zákonodarca kládol dôraz na preskúmanie rozhodnutí vo veciach\nzaistenia a konštatovanie ich nezákonnosti aj po prípadnom prepustení žalobcu zo zaistenia. Aj keď je\nzjavné, že primárnym cieľom žalobcu v takomto konaní je nariadenie prepustenia, v prípade správnej\nžaloby podľa § 221 ods. 1 S.s.p. sa žalobca domáha aj zrušenia rozhodnutia vo veciach zaistenia.\n14. Napokon z porovnania ustanovení § 221 ods. l a ods. 2 S.s.p., podľa ktorého sa žalobca „môže\nsprávnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu“, vyplýva\nrozdiel v tom, čoho sa žalobca môže domáhať.\n15. Z obsahu správnej žaloby, ktorú je s odkazom na ust. § 206 ods. 3 S.s.p. nutné posudzovať\nneformálne, vyplýva, že sťažovateľ sa v danom prípade nedomáhal zrušenia preskúmavaného\nrozhodnutia, ale prepustenia zo zaistenia. Ani pri neformálnom posudzovaní správnej žaloby, však\nnie je možné podľa kasačného súdu nahradiť vôľu žalobcu vyjadrenú v správnej žalobe a jeho\nzáujem o prepustenie zo zaistenia vyjadrenú konkrétnym požadovaným výrokom, inou (ďalšou formou\nrozhodnutia), konkrétne preskúmaním zákonnosti takéhoto rozhodnutia, pokiaľ takáto požiadavka\nnevyplýva priamo zo správnej žaloby.\n16. Je nepochybné, že sťažovateľ podal správnu žalobu podľa § 221 ods. 2 S.s.p. Správna žaloba\nbola doručená krajskému súdu dňa 21.10.2019. Krajský súd o žalobe rozhodoval dňa 30.10.2019. Zo\nzápisnice o pojednávaní zo dňa 30.10.2019 vyplýva, že krajský súd sa pred otvorením pojednávania\nopýtal právnej zástupkyne žalobcu/sťažovateľa, či na podanej žalobe trvá, nakoľko zástupkyňa žalobcu/\nsťažovateľa doručila dňa 28.10.2019 súdu rozhodnutie o zaistení žalobcu/sťažovateľa vydané Útvarom\npolicajného zaistenia pre cudzincov Medveďov č. PPZ-HCP-ME-114-005/2019-U z 24.10.2019 z ktorého\nvýroku je zrejmé, že žalobca/sťažovateľ bol dňom 24.10.2019 zaistený podľa § 88a ods. 1 písm. a/ zák.\nč. 404/2011 Z.z. Na položenú otázku poverená pracovníčka zástupcu žalobcu/sťažovateľa uviedla, že\nna podanej žalobe trvá.\n17. Na základe uvedeného bolo zrejmé, že sťažovateľ sa domáhal podanou žalobou svojho prepustenia\nzo zaistenia, k zaisteniu ktorého došlo na základe rozhodnutia č. p.: PPZ-HCP-BB4-60-022/2017-AV zo\ndňa 10.07.2019 podľa § 88 ods. 1 písm. b/ „zák. č. 404/2011 Z.z.“ na účel výkonu administratívneho\nvyhostenia.\n18. Na tejto žalobe zotrval žalobca/sťažovateľ aj po otázke, ktorú mu krajský súd pred otvorením\npojednávania položil, pričom zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 30.10.2019 nevyplýva, že by zástupca\nžalobcu/sťažovateľa požiadal o zmenu žaloby, a táto mu nebola umožnená, ako tvrdí zástupkyňa\nsťažovateľa v podanej kasačnej sťažnosti.\n19. Preto kasačnú námietku sťažovateľa, že na pojednávaní pred krajským súdom nebolo právnej\nzástupkyni umožnené predniesť zmenu žalobného návrhu s prípadnou argumentáciou ku konaniu\nsprávnych orgánov, ktoré sťažovateľ označil za šikanózne, vyhodnotil kasačný súd za nedôvodnú. Pokiaľ\ntotiž, samotná zástupkyňa sťažovateľa krajskému súdu predložila dňa 28.10.2019 rozhodnutie o zaistení\nsťažovateľa č. PPZ-HCP-ME-114-005/2019-U z 24.10.2019, z ktorého výroku je zrejmé, že žalobca /\n\nsťažovateľ bol dňom 24.10.2019 zaistený podľa § 88a ods. 1 písm. a/ zák. č. 404/2011 Z.z., mala\nmožnosť prípadnú zmenu žaloby iniciovať už pri predložení takéhoto rozhodnutia, čo však neučinila.\nPrípadnú zmenu žaloby nemodifikovala dokonca ani v kasačnej sťažnosti.\n20. Kasačnú námietku sťažovateľa, že krajský súd mal o veci rozhodnúť meritórne, kasačný súd\nvyhodnotil za nedôvodnú, pretože žalobca/sťažovateľ takémuto rozhodnutiu - preskúmaniu zákonnosti\nrozhodnutia o jeho zaistení zabránil sám, pretože nepodal správnu žalobu podľa § 221 ods. 1 S.s.p.,\nale podal žalobu o prepustenie zo zaistenia, na ktorej zotrval aj po položenej otázke zo strany krajského\nsúdu. Pozornosti kasačného súdu neuniklo, že zastupovaním sťažovateľa v konaní pred krajským\nsúdom, rovnako tak pred kasačným súdom bola na základe plnej moci žalobcu/sťažovateľa na to\nsplnomocnená zástupkyňa občianskeho združenia - Ligy za ľudské práva, ktoré sa špecializuje okrem\niného na prípady zaistenia cudzincov.\n21. Kasačný súd na základe vyššie uvedených dôvodov preto uzavrel, že pokiaľ krajský súd zastavil\nkonanie o podanej žalobe o prepustenie zo zaistenia podľa § 98 písm. g) S.s.p. rozhodol vecne správne\na námietky sťažovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia o\nzastavení konania. Bolo totiž nepochybné, že v čase rozhodovania krajského súdu (dňa 30.10.2019)\no podanej žalobe, zaistenie sťažovateľa bolo realizované na základe rozhodnutia žalovaného č. PPZHCP-ME-114-005/2019-U z 24.10.2019 z ktorého výroku je zrejmé, že žalobca/sťažovateľ bol dňom\n24.10.2019 zaistený podľa § 88a ods. 1 písm. a/ zák. č. 404/2011 Z.z. Preto pokiaľ krajský súd dospel\nk záveru, že odpadol dôvod na pokračovanie v konaní o podanej žalobe a konanie zastavil podľa § 98\npísm. g) S.s.p., s jeho záverom sa kasačný súd stotožnil a námietkam sťažovateľa nevyhovel.\n22. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že v konaní pred krajským súdom boli\nsplnené podmienky pre zastavenie konania podľa § 99 písm. g) S.s.p. a preto, kasačnú sťažnosť proti\njeho rozhodnutiu zamietol ako nedôvodnú § 461 ods. 1 v S.s.p.\n23. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že\nsťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a\nanalogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo\npožadovať (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}