{"guid": "ea909383-a8f6-42e7-9b1d-8b155f5ee617:1b55ebf6-e56b-466e-bef1-5a8951353f93", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1019200479.1", "spisova_znacka": "10Sžak/17/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžak/17/2019 z 15. 11. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. novembra 2019, sp. zn. 10Sžak/17/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:1019200479.1", "identifikacne_cislo": "1019200479", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2019-11-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1", "nazov": "§ 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13c", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1b55ebf6-e56b-466e-bef1-5a8951353f93", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1019200479.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1019200479.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1019200479.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžak/17/2019\n1019200479\n15. 11. 2019\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2019:1019200479.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nEleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Igora Belka, v právnej veci\nžalobcu (sťažovateľa): V. Y., nar. XX.XX.XXXX v S., S., štátneho príslušníka Arménsko, T. L.O., I. E., D.,\nbez cestovného dokladu alebo iného dokladu totožnosti, posledný trvalý pobyt v zahraničí v obci S. X, M.\nS., S., t. č. aktuálne s miestom pobytu v G. P. O., Slovenská republika, právne zastúpený Ligou za ľudské\npráva, občianske združenie, so sídlom Baštová 5, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo\nvnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe\nproti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-222-18/2018-Ž zo dňa 18. marca 2019, o kasačnej sťažnosti\nžalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 7SaZ/4/2019-35 zo dňa 18.\njúna 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím ČAS: MU-PO-222-18/2018-Ž zo dňa 18.03.2019 žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona\nč. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil\nžalobcovi azyl a súčasne podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu neposkytol doplnkovú\nochranu.\n2. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v prípade žalobcu nezistil žiadne prvky, ktoré by bolo\nmožné subsumovať pod pojem prenasledovanie v zmysle zákona o azyle. K tomuto záveru dospel po\ndôkladnom preskúmaní výpovede žalobcu, z ktorej je zrejmé, že krajinu pôvodu opustil dobrovoľne, bez\ntoho, že by tam bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako je uvedené v §\n8 zákona o azyle. V priebehu konania síce žalobca poukázal na problémy s kupcami dobytka, avšak\ntieto boli obchodného a lokálneho charakteru. Ak sa žalobca pri predaji dobytka skutočne stal objektom\nfyzického útoku a zároveň sa stal aj útočníkom, možno takúto situáciu hodnotiť ako kriminálny delikt,\nktorý absolútne nezakladá relevantný dôvod pre udelenie ochrany osobám, ktoré sa takýchto násilných\naktov dopustili.\n3. Ak by sa žalobca chcel považovať za utečenca v zmysle § 8 zákona o azyle alebo Ženevskej konvencie\nz roku 1951, musel by objektívne preukázať, že útoky, namierené proti jeho osobe, objektívne súviseli\n\ns jeho rasou, národnosťou, politickým alebo náboženským presvedčením, prípadne príslušnosťou k\nsociálnej skupine, čo však preukázané nebolo.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n4. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len „S.s.p.“) žalobu zamietol.\n5. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku v rozsahu podanej žaloby uviedol:\n6. K námietke, podľa ktorej žalovaný nedostatočne zistil stav veci uviedol, že nie je dôvodná. Žalovaný\npočas spísania dotazníka žiadateľa o azyl - vstupného pohovoru poskytol žalobcovi neobmedzený čas\na možnosť vyjadriť sa podrobne k dôvodom jeho žiadosti o azyl. Doplňujúcimi otázkami, reagujúc na\nodpovede žalobcu sa snažil objasniť okolnosti. Čo sa týka námietky právneho zástupcu žalobcu uviedol,\nže právny zástupca podľa procedurálnej smernice nemá počas pohovoru právo klásť otázky žiadateľovi\no udelenie azylu. Podľa článku 23 ods. 3 v závere pohovoru právny zástupca má umožnené intervenovať\nv prospech svojho mandanta. Podobne aj v zákone o azyle je upravená možnosť zástupcu žiadateľa\nvyjadriť sa pred skončením pohovoru. Zo zápisnice z pohovoru je zrejmé, že právnej zástupkyni žalobcu\nbolo umožnené sa zúčastniť na pohovore a bol jej poskytnutý priestor na vyjadrenie tak, ako to upravuje\nprocedurálna smernica a zákon o azyle. Aj keď k jej žiadosti, položiť žalobcovi otázky v správnom\nkonaní, nebolo vyhovené, mala zástupkyňa žalobcu stále možnosť zasielať do konania listinné dôkazy,\nresp. mohla navrhnúť vykonanie dôkazov. Toto aj využila a žiadala doplňujúci pohovor a podala podania,\nktoré žalovaný pri svojej rozhodovacej činnosti vzal do úvahy. V danom prípade opakovaný pohovor,\nnebol potrebný vykonávať, nakoľko najmä k informáciám o krajine pôvodu nevystali otázky, s ktorými bolo\npotrebné žalobcu konfrontovať. Krajský súd dospel k záveru, že dôkazy v konaní prináležalo vykonať\nžalovanému, a nie právnemu zástupcovi žiadateľa o udelenie azylu.\n7. Námietku, podľa ktorej žalovaný nesprávne posúdil vec, pričom rozhodnutie je v rozpore s\nobsahom administratívneho spisu, vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú. Dôvody, ktoré uviedla právna\nzástupkyňa žalobcu sa majú týkať dôvodu, na ktorom žalobca postavil svoju žiadosť. Jedná sa o\njeho problémy s obchodníkmi s hovädzím mäsom. Žalobca už v minulosti sa dostal do problémov\npri podnikaní, v dôsledku ktorých bol odsúdený a odpykal si trest odňatia slobody vyše troch rokov\nv Rusku. Taktiež v Arménsku mal konflikt s obchodníkmi, ktorí mu údajne nezaplatili za dobytok. V\nArménsku žalobca bol nespokojný, nakoľko tam neboli príležitosti na prácu a nemal dobré vzťahy s\nAzerbajdžanom.\n8. K námietke, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok\ndôvodov krajský súd uviedol, že nie je dôvodná. Ako to jednoznačne vyplýva z obsahu odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia, dôvodom neudelenia azylu žalobcovi bolo nepreukázanie opodstatnenosti\nobáv z prenasledovania v zmysle § 8 zákona o azyle. V danom prípade jednoznačne absentuje dôvod\nopodstatnenosti obavy z prenasledovania, t. j. rasové, národnostné alebo náboženské dôvody, teda\ndôvody, že zastáva určité politické názory alebo dôvod príslušnosti k určitej sociálnej skupine, pre ktoré\nsa obáva vrátiť do krajiny pôvodu. Krajský súd poukázal na to, že žalobca nerieši svoj problém vo\nsvojej krajine, nedomáhal sa ochrany svojich práv inak, ako jedným oznámením, taktiež sa nepokúšal\npresťahovať na iné miesto v Arménsku, kde by mohol žiť. Vzhľadom na samotný obsah konfliktu,\nt. j. príčina sporu je niekoľko desiatok kráv a skutočnosť, že sa údajne pobil s obchodníkmi, nie je\nopodstatnené ani pravdepodobné, aby ho dotknuté osoby prenasledovali po celom Arménsku a chceli\nho zabiť. Nie je reálne, že žalobcu mohli hľadať v Nemecku alebo aj na Slovensku, čoho sa žalobca\nstále obáva. Žalobca požiadal o udelenie azylu, pričom bol predtým držiteľom slovenských víz. Krajský\nsúd dospel k záveru, že dôvod odchodu žalobcu z Arménska je skôr ekonomický.\n9. V prípade žalobcu, neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky, preto\nžalovaný posúdil, či žalobca spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany. V Arménsku bol v\nroku 2003 zrušený trest smrti, a preto žalobcovi v prípade návratu do krajiny pôvodu, táto forma vážneho\nbezprávia nehrozí. Keďže počas pobytu v krajine pôvodu žalobca nikdy nečelil mučeniu, krutému alebo\nneľudskému zaobchádzaniu, možno sa objektívne domnievať, že ani táto forma vážneho bezprávia mu\nv prípade návratu do Arménska nehrozí. Žalobca v prípade nedobrovoľného návratu do krajiny pôvodu\n\nnečelil žiadnej forme vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle, a preto ani nie je dôvod\nna poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky.\n10. Pretože námietky vznesené žalobcom proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného krajský súd\nvyhodnotil ako nedôvodné a pretože neudelenie azylu, resp. neposkytnutie doplnkovej ochrany\nžalobcovi krajský súd vyhodnotil ako správne a zákonné, súd žalobu zamietol.\n11. O trovách konania rozhodol krajský súd za použitia § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že neúspešnému\nžalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n12. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu\nuvedeného v § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p., v ktorej navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok\nkrajského súdu zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vráti žalovanému na ďalšie\nkonanie.\n13. Sťažovateľ má za to, že žalovaný vo vydanom rozhodnutí vychádza zo skutkového stavu,\nktorý nie je náležite zistený a je nedostačujúci pre riadne posúdenie veci, a to preto, lebo žalobcu\ndostatočným spôsobom nevypočul a neposkytol mu súčinnosť. Za podstatné pochybenia považuje\nneumožnenie položenia doplňujúcich otázok zo strany právnej zástupkyne počas prvého pohovoru, a to\nani sprostredkovane prostredníctvom zástupcu žalovaného a neumožnenie, napriek dožiadaniu žalobcu,\nvykonania doplňujúceho pohovoru.\n14. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nepreukázal\ntaké skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu napadnutého rozhodnutia, a preto navrhol kasačnému\nsúdu, aby kasačnú sťažnosť zamietol.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n15. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná\noprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti\nktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia\npojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15. novembra 2019\n(§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n16. Podľa § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné\nalebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh\nrôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití\nfyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných\nalebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,3.\nodmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4.\nneprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za\nodmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy\nalebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti\ndeťom.\n17. Podľa § 13 ods. l zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky\nuvedené v § 8 alebo 10.\n18. Podľa § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastavania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\n\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\n19. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný rozhodol o neudelení azylu sťažovateľovi v zmysle § 13 ods.\n1 zákona o azyle a súčasne o neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona\no azyle. Preto primárne Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, preskúmal rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj\npreskúmavané rozhodnutie, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami\nsťažovateľa v podanej žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť\npreskúmavaného rozhodnutia.\n20. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\nustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo tohto štátu.\n21. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom\nprenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej\nrepubliky).\n22. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu\nporušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte\nuznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo\nzákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej\nbytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané\nobjektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle\nalebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl,\nteda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu, (rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 8Sža/41/2009 zo dňa 04.08.2009).\n23. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č.\n71/1967 Zb. (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho\nkonania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by žalovanému vznikla\npovinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a\nnásledne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n8Sža/34/2009 zo dňa 01.07.2009).\n24. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj\nadministratívny spis žalovaného dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa, podľa ktorých\nkrajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, sú nedôvodné.\n25. Primárnym dôvodom neudelenia azylu sťažovateľovi ako žiadateľovi o azyl bolo nesplnenie\nrelevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. S takýmto záverom bolo potrebné\nsúhlasiť. Z hľadiska analýzy azylu ako právnemu inštitútu kasačný súd poukazuje na rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/6/2015 zo dňa 25.03.2015, podľa ktorého „Azyl ako právny inštitút\nnie je a nikdy nebol univerzálnym nástrojom pre poskytnutie ochrany pred bezprávím postihujúcim\njednotlivca alebo celé skupiny obyvateľov. Dôvody poskytnutia azylu sú zákonom vymedzené pomerne\núzko a nepokrývajú celú škálu porušenia ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj\nvo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre\nprenasledovanie zo zákonom stanovených dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len existencia\nľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené.“\n\n26. Kasačný súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sža/41/2009 zo dňa 04.08.2009,\nz ktorého vyplýva, že „dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a\nnepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo\nvnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre\nprenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia\nexistencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o\nazyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/\nzákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania\nžiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.“\n27. Kasačný súd ďalej poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža 17/2008 zo dňa\n19.08.2008, podľa ktorého „problémy so súkromnými osobami nemôžu byť dôvodom pre udelenie azylu,\npokiaľ politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať sa účinnej ochrany svojich\npráv pred štátnymi orgánmi.“\n28. Z administratívneho spisu je zrejmé, že sťažovateľ požiadal o azyl z dôvodu, že v krajine pôvodu\nsa živil poľnohospodárstvom, pričom niekedy v roku 2017 mal pri predaji kráv problémy s kupcami,\nktorými mal byť opakovane fyzicky napadnutý. Tak, ako v zápisnici uviedol, v zápale bitky odrezal\njednému kupcovi polovicu ucha, pričom následne sa z obavy o svoju bezpečnosť skrýval u známeho.\nV tej dobe hľadal pomoc aj na polícii, ale keďže mu nevenovali náležitú pozornosť, rozhodol sa z\nbezpečnostných dôvodov radšej krajinu pôvodu opustiť. V prípade návratu do krajiny pôvodu sa obáva\no svoju bezpečnosť pred ľuďmi, s ktorými mal konflikt.\n29. Z výpovede sťažovateľa, ako aj z vykonaného dokazovania žalovaného, nebolo podľa názoru\nkasačného súdu preukázané prenasledovanie sťažovateľa v krajine pôvodu v zmysle zákona o azyle (§\n2 písm. d) zákona o azyle). Z vyjadrenia samotného sťažovateľa tiež vyplýva, že krajinu pôvodu opustil\ndobrovoľne, bez toho, že by tam bol prenasledovaný tak ako je uvedené v § 8 zákona o azyle. Dôvody,\nktoré sťažovateľ uviedol, podľa názoru kasačného súdu nesúviseli s jeho rasou, národnosťou, politickým\nalebo náboženským presvedčením, prípadne príslušnosťou k sociálnej skupine, ale problémy, ktoré\nsťažovateľ uviedol sú obchodného charakteru, ktoré nemožno subsumovať pod pojem prenasledovanie\nv zmysle zákona o azyle.\n30. Podľa názoru kasačného súdu záver žalovaného o neudelení azylu sťažovateľovi bol správny,\npretože sťažovateľ nesplnil podmienky uvedené v § 8 a § 10 zákona o azyle. Na udelenie azylu\nje potrebné preukázať opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce žiadateľ o azyl vrátiť do tohto štátu,\nalebo je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd čo však v prípade\nsťažovateľa splnené nebolo. Sťažovateľ aj vo vlastnej výpovedi uviedol, že v krajine pôvodu nemal so\nsvojím vierovyznaním nijaké problémy. Na základe informácií, ktoré sú súčasťou spisového materiálu\nžalovaného, vyplýva, že každý občan Arménska má slobodu myslenia, svedomia a náboženského\npresvedčenia. Voči jeho osobe nedošlo k ničomu, čo by sa mohlo považovať za prenasledovanie v\nzmysle § 2 písm. d) zákona o azyle. Konanie kupcov dobytka, ktoré uviedol sťažovateľ, nemožno vo\nvzťahu k sťažovateľovi považovať za prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle.\n31. Podľa názoru kasačného súdu žalovaný správne posúdil aj to, že u sťažovateľa nie je dôvod\nna poskytnutie doplnkovej ochrany. Z dôvodov, že v Arménsku bol v roku 2003 zrušený trest smrti,\nže v krajine pôvodu nikdy nečelil mučeniu, krutému alebo neľudskému zaobchádzaniu a že súčasnú\nbezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu nemožno hodnotiť, že by tam prebiehal vnútroštátny konflikt\ntakého charakteru, ktorý by pre sťažovateľa predstavoval individuálnu hrozbu vážneho bezprávia, tak\nsa možno objektívne domnievať, že ani táto forma vážneho bezprávia, v zmysle § 2 písm. f) zákona o\nazyle, mu v prípade návratu do krajiny pôvodu nehrozí.\n32. K námietkam sťažovateľa kasačný súd uvádza, že nie sú dôvodné. Z administratívneho spisu\nžalovaného je zrejmé, že právnej zástupkyni sťažovateľa bolo umožnené sa zúčastniť na pohovore a bol\njej poskytnutý priestor na vyjadrenie tak, ako to upravuje článok 23 Smernice EP a Rady 2013/32/EÚ z\n26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (prepracované\nznenie) ako aj § 6 ods. 7 zákona o azyle. Navrhovaný doplňujúci pohovor bol aj podľa názoru kasačného\n\nsúdu nadbytočný, pretože už z vykonaného pohovoru a z následne vykonaných dôkazov obsiahnutých\nv administratívnom spise (napríklad informácie o krajine pôvodu sťažovateľa) nevyvstali nijaké rozpory,\nktoré by bolo potrebné doplňujúcim pohovorom odstrániť.\n32. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,\nriešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil\nnajvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z\nuvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.\n33. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi,\nktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky podľa § 167\nods. 1 S.s.p.) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 S.s.p.\na analogicky podľa § 168 S.s.p.).\n34. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}