{"guid": "2e731e2d-3876-416b-bb3e-9cb59c650760:53d81e82-1e7e-4e2a-9de8-fce421793a7b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1019200429.1", "spisova_znacka": "10Sžak/18/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžak/18/2019 z 15. 11. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. novembra 2019, sp. zn. 10Sžak/18/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:1019200429.1", "identifikacne_cislo": "1019200429", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "datum_vydania": "2019-11-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1", "nazov": "§ 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13c", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/53d81e82-1e7e-4e2a-9de8-fce421793a7b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1019200429.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1019200429.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1019200429.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžak/18/2019\n1019200429\n15. 11. 2019\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2019:1019200429.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nEleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Igora Belka, v právnej\nveci žalobcu (sťažovateľa): E. G., nar. XX.XX.XXXX, Tureckej štátnej príslušnosti, J. R., cestovný pas\nč.: B., právne zastúpený: Ligou za ľudské práva, občianske združenie so sídlom Baštová 5, Bratislava,\nproti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6,\nBratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ČAS: MU-PO-192-17/2018-Ž zo dňa\n19. februára 2019, o kasačnej sťažnosti proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.\nk. 8Saz/4/2019-44 zo dňa 29. mája 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Saz/4/2019-44 zo dňa\n29. mája 2019 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. ČAS: MU-PO-192-17/2018-Ž zo dňa 19.\nfebruára 2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi nárok na náhradu trov konania p r i z n á v a v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím č. ČAS: MU-PO-192-17/2018-Ž zo dňa 19.02.2019 (ďalej len „preskúmavané\nrozhodnutie“) žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil azyl žalobcovi a zároveň podľa § 13c ods. 1 a\n§ 20 ods. 4 zákona o azyle mu neposkytol doplnkovú ochranu.\n2. Preskúmavané rozhodnutie vychádza zo skutočností, že žalobca bol v krajine pôvodu od roku\n2014-2015 členom Ľudovej demokratickej strany - HDP (ďalej len „HDP“), v rámci ktorej sa pravidelne\naktívne podieľal na príprave niekoľkých politických akcií v Turecku, kvôli ktorým boli vedené dve trestné\nstíhania, pričom pre konflikty s políciou bol obžalovaný aj z ďalšieho trestného činu. Po ďalšom konflikte\ns políciou v máji 2018, sa rozhodol radšej krajinu pôvodu opustiť a vycestovať do Európy. Žalovaný\nv odôvodnení uviedol, že dôkazy predložené žalobcom svedčia o jeho účasti na politických akciách,\nnie je vylúčené, že skutočne mohol byť politicky aktívny a v konečnom dôsledku mohol byť aj členom\nstrany HDP, čomu nasvedčuje aj kópia doloženej prihlášky. Žalovaný nevylúčil, že v rokoch 2015-2016\nmohol skutočne mať problémy so štátnymi orgánmi, čo žalobca podložil fotografiami z účasti na rôznych\npolitických akciách a trestnými stíhaniami voči jeho osobe, hoci ich predmetom nebolo výlučne jeho\nčlenstvo v HDP, ale porušovanie zákonných noriem krajiny. Z predložených dôkazov z trestného stíhania\nje zrejmé, že napĺňalo všetky princípy riadneho demokratického procesu, obvinení boli riadne poučení\no podstatných náležitostiach súvisiacich s ich trestným stíhaním, vrátane práva zvoliť si právneho\n\nzástupcu, čo žalobca aj využil a ak sa necítil byť vinným, mal možnosť sa prostredníctvom neho brániť,\nčo však nevyužil a zvolil si alternatívu odchodu z Turecka.\n3. Žalovaný posudzoval aj výpoveď žalobcu ohľadom jeho únosu a fyzického napadnutia políciou v\nmáji 2018, a konštatoval zjavnú nevieryhodnosť jeho výpovede a nízku pravdepodobnosť, že k tejto\nudalosti vôbec došlo. Žalovaný uzavrel, že nešlo o opakovaný, ale ojedinelý akt, fyzický útok už žalobca\nnespomenul a uviedol, že ho na neznámom mieste zanechali s vyhrážkou, že sa ešte uvidia. Tento\nfyzický útok absentuje aj v stanovisku právnej zástupkyne, v časti týkajúcej sa opisu problémov žalobcu\ns políciou. Ide teda o dve pomerne odlišné výpovede, z ktorých nie je zrejmé, či k nejakému a už\nvôbec nie opakovanému fyzickému útoku došlo. V prípade, že by k nemu došlo, mohol žalobca využiť\nvšetky právne kroky na postih takéhoto nezákonného konania, napr. prostredníctvom svojho právneho\nzástupcu, príp. ombudsmana mohol podať sťažnosť na nezákonné konanie polície, čo neurobil a\nnevykonal žiadne kroky k tomu, aby sa podobný incident neopakoval a aby zákonnými prostriedkami\nzaistil svoju bezpečnosť.\n4. Žalovaný doplnil, že Turecko je demokratický štát, zaručujúci svojim občanom dodržiavanie všetkých\nzákladných ľudských práv, vrátane práva na ochranu ľudskej dôstojnosti a práva na spravodlivý súdny\nproces. Žalovaný pripustil, že k zaisťovaniu opozičných politikov v Turecku skutočne dochádza, avšak\nvo všetkých prípadoch ide o oficiálne kroky štátnych orgánov a o tom, že by sa v týchto prípadoch\ndopúšťali tak závažných nezákonných konaní nejestvujú žiadne informácie a členstvo žalobcu v strane\nHDP rozhodne nemohlo byť dôvodom porušovania jeho základných ľudských práv, o čom svedčí aj\nbezproblémové a bezobštrukčné vydanie cestovného dokladu dňa 19.02.2018. Žalovaný posudzoval aj\nvýpoveď žalobcu z hľadiska jeho náboženského presvedčenia a uviedol, jeho náboženské presvedčenie\nho pri obsadzovaní pracovných pozícií v istej miere obmedzovalo, avšak tieto obmedzenia boli iba\ndočasné a lokálne, nakoľko podľa jeho výpovede, v regióne bydliska takéto obmedzenia nepociťoval.\n5. Žalovaný taktiež posudzoval, či spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany a podotkol, že\nTurecko už v roku 2007 trest smrti oficiálne zrušilo, čo v prípade nedobrovoľného návratu hrozbu tejto\nformy trestu vylučuje. Nehrozí mu ani mučenie, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, pretože v\npriebehu konania ničím objektívne nepreukázal, že by bol v krajine pôvodu vystavený akejkoľvek forme\nperzekúcie a preto je nereálne, že by tomuto bol vystavený v prípade návratu do krajiny.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n6. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu vo veci\nazylu podľa Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“).\nKrajský súd v Bratislave v konaní podľa ust. § 221 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní žaloby\n(§ 206 ods. 3 S.s.p.) dospel k záveru o potrebe rozhodnúť podľa § 219 S.s.p. z nasledujúcich dôvodov:\n- z administratívneho spisu a ani z výpovede žalobcu na vytýčenom pojednávaní súd nezistil, že by\nsťažovateľovi akákoľvek forma prenasledovania podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle v prípade\njeho návratu do krajiny pôvodu mohla hroziť, a to či už zo strany štátu alebo neštátnych aktérov. Je\npravdou, že žalobca podliehal trestnému stíhaniu, a to za účasť na zhromaždeniach, na ktorých bol\nzaistený pre neuposlúchnutie výziev na rozídenie sa, za ktoré bola na neho podaná obžaloba. Nie\nje však preukázané, že bol za tieto skutky aj odsúdený. I prípadné odsúdenie nemožno v žiadnom\nprípade zakladať na premise bezdôvodnej perzekúcie jeho osoby, pretože išlo o účasť na orgánmi štátu\nnepovolených zhromaždeniach.\n- nemožno rozpory v dôvodoch, na ktorých žalobca postavil svoju žiadosť o udelenie azylu, považovať\nza drobnú nezrovnalosť.\n- pokiaľ právna zástupkyňa argumentovala jeho aktívnym členstvom v opozičnej strane HDP, súd\npoznamenáva, že žalovaný v reakcii na túto argumentáciu, vykonal vo svojom rozhodnutí dôslednú\nanalýzu.\n- v prípade žalobcu nebolo preukázané ani tvrdené prenasledovanie z náboženských dôvodov, nakoľko\nhanlivý nápis na dverách jeho priateľa, nemožno stotožniť s osobou žalobcu a neúspech pri hľadaní\n\npracovnej príležitosti rovnako nemožno pripísať na vrub jeho vierovyznania, aj keď je v krajine jeho\npôvodu zaznávané.\n- akúkoľvek formu reálnej hrozby vážneho bezprávia možno v prípade žalobcu vylúčiť, už len pre\ndobrovoľný spôsob opustenia krajiny pôvodu a na vlastný, štátnymi orgánmi bez problémov vydaný pas.\n\nIII.\nObsah kasačnej sťažnosti/stanoviská\nA)\n7. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodov\nuvedených v:\n- § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t. j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\n- § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p., t. j. krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi\nkonania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces.\n- § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p., t. j. krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného\nsúdu.\n8. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol:\n- k neprimeraným trestným stíhaniam v krajine pôvodu preukazujúcim prenasledovanie sťažovateľa:\n? žalovaný a krajský súd postupujú nesprávne a nezákonne, keď sa v rozhodnutí ani rozsudku\ndostatočne nevysporiadali s tým, prečo považujú trestné stíhania za legitímne. Žalovaným (str. 3\nrozhodnutia) a krajským súdom v princípe totožná (str.10 rozsudku) ponúknutá argumentácia, nemôže v\ntak podstatnej otázke obstáť. Žalovaný ani krajský súd neuvádzajú ďalšie kritériá, podľa ktorých stíhania\nv krajine pôvodu analyzovali a tieto stíhania ani neposudzujú v svetle objektívnych informácií o krajine\npôvodu.\n? týmto postupom dochádza k nesprávnemu právnemu posúdeniu preukázaného skutkového stavu,\nktorý podľa nášho názoru napĺňa zákonnú definíciu prenasledovania podľa § 2 písm. d) zákona o azyle,\npričom však na zistený skutkový stav túto normu žalovaný ani krajský súd neaplikujú. Na tomto mieste\npoukázal na Kritériá a postupy pri udeľovaní statusu utečenca podľa Konvencie z r. 1951 a podľa\nProtokolu z r. 1967 o postavení utečencov vydané Úradom Vysokého komisára OSN pre utečencov, na\nanalýzu Európskej komisie, ktorá sa o.i. vyjadruje k stave tureckej justície ako aj na výročnú správu za\nrok 2018 organizácia Freedom House ďalej k stave tureckého súdnictva.\n? s poukazom na správy o krajine pôvodu, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu považoval\nza potrebné zdôrazniť zjavnú tendenčnosť pri vypracovaní týchto správ. Otázky týkajúce sa miery\nnezávislosti súdnictva, alebo trestných činov a za nich hroziacich trestov, z ktorých je sťažovateľ v krajine\npôvodu obvinený v správach o krajine pôvodu absentujú. V závislosti od vypracovaných odpovedí už\nniekoľkokrát zmienená nevyhnutná analýza legitímnosti týchto trestných stíhaní vo svetle európskej a\nvnútroštátnej právnej úpravy tak nikdy nebola a ani nemohla byť riadne žalovaným ani krajským súdom\nprevedená.\n? s objektívnymi zisteniami o krajine pôvodu nebolo ani konfrontované tvrdenie sťažovateľa zahrnuté vo\nvyjadrení právnej zástupkyne zo dňa 12.02.2019 (str. 6), že na základe jednej obžaloby z trestného činu\n„propagácie teroristickej organizácie“, mu hrozí v krajine pôvodu trest až 40 rokov odňatia slobody, čo\nje pre slovenský právny poriadok, resp. zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v platnom znení (ďalej\nlen „trestný zákon“) ekvivalent trestu odňatia slobody na doživotie.\n? celé trestné stíhanie sťažovateľa za podporu teroristickej skupiny PKK je vykonštruované a ako\nvykonštruované trestné stíhania z domnelého napojenia na stranu PKK proti členom HDP presne opisujú\ni objektívne správy o krajine pôvodu, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu a na ktoré poukazovala\ni právna zástupkyňa v správnej žalobe (str. 7 a 8). Neprimerané trestné stíhania proti opozícii potvrdzuje\nďalej rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého trestné stíhanie opozičného\n\ntureckého politika strany HDP, teda sťažovateľovej strany, má „neskorší účel potlačiť pluralizmus a\nobmedziť slobodu politickej diskusie, ktorá je v samotnom jadre pojmu demokratickej spoločnosti.\n- k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu pri posúdení opodstatnenosti obáv z\nperzekúcie sťažovateľa v krajine pôvodu:\n? žalovaný i krajský súd konštruujú nedôveryhodnosť výpovede sťažovateľa na základe neobjektívnych\nkritérií, pričom poukázal na rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04. 2013, 1Sža\n15/2008, z 19. augusta 2008, 10Sža/19/2015 zo dňa 20.05. 2015 či sp. zn. 10Sžak/17/2017 zo dňa\n16.01. 2018.\n- k prenasledovaniu sťažovateľa ako kombinácia vyjadrenia politických názorov, alevitského\nvierovyznania a Kurdskej národnosti:\n? v prípade sťažovateľa nejde o prenasledovanie len výlučne z náboženských či výlučne národnostných\ndôvodov. Jedná sa o kombináciu týchto prvkov, ktoré sú sťažovateľovi vlastné a ktoré jeho obavy z\nprenasledovania v krajine pôvodu opodstatňujú. Opäť tak na tomto mieste cit. Kritériá a postupy pri\nudeľovaní statusu utečenca podľa Konvencie z r. 1951 a podľa Protokolu z r. 1967 o postavení utečencov\nvydané Úradom Vysokého komisára OSN pre utečencov.\n? správy o krajine pôvodu popisujúce diskriminačné praktiky voči Alevitom, prílohou tohto vyjadrenia je\ni dehonestujúci nápis zachytený na dverách sťažovateľovho priateľa. Tým, že sa žalovaný ani krajský\nsúd bližšie možnosťou prenasledovania z dôvodu kombinácie národnostno-náboženských a politických\nprvkov nevysporiadali je natoľko vážnym procesným pochybením, že je ním narušené právo sťažovateľa\nna spravodlivý súdny proces.\n- k neudeleniu doplnkovej ochrany:\n? žalovaný i krajský súd tak nesprávne právne posúdili hrozbu vážneho bezprávia v prípade\nsťažovateľovho návratu do Turecka. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí odôvodňuje neudelenie\ndoplnkovej ochrany takými skutkovými zisteniami, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní,\nnaopak sú s ním v rozpore. K súčasnej bezpečnostnej situácii si žalovaný zabezpečil dostatok\nrelevantných informácií, avšak v napadnutom rozhodnutí ich náležite a nestranne nevyhodnotil a teda\nskutkový stav prijatý žalovaným za základ rozhodnutia o doplnkovej ochrane, nemá v administratívnych\nspisoch oporu.\n9. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že preskúmavané\nrozhodnutie zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň v kasačnej sťažnosti\nsťažovateľ podal návrh na priznanie odkladného účinku.\nB)\n10. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti najmä uviedol, že:\n- trestné stíhania boli vedené na základe zákona, transparentne, bez väzobného zaistenia a bez\nakýchkoľvek náznakov perzekúcie.\n- nemožno zamieňať právo na pokojné zhromaždenie, ktoré nevyžaduje povolenie štátneho orgánu\nod pochodu mestom, kde musí byť trasa pochodu štátnym orgánom schválená. Námietka právnej\nzástupkyne, že záver súdu o tom, že v prípade sťažovateľa ide o legitímne trestné stíhanie nie je\ndostatočne podložený, je irelevantná.\n- v sťažovateľových tvrdeniach sú výrazné nezrovnalosti o jeho stretoch s políciou, a záver o\nnedôveryhodnosti takých tvrdení je opodstatnený.\n- Kritériá UNHCR majú odporúčací význam a nie sú právne záväzné.\n- závery súdu sú náležite odôvodnené.\n- na účel posúdenia žiadosti boli využité aj informácie odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce\nmigračného úradu a z iných verejne dostupných zdrojov, pričom neboli zistené bezpečnostné riziká\nspojené so sťažovateľovým návratom do krajiny pôvodu, že bude vystavený vážnemu bezpráviu v\nzmysle § 2 písm. f) zákona o azyle.\n- nestotožňuje sa s tvrdeniami, že sťažovateľ bol prenasledovaný z dôvodov uvedených v § 8 ods. 1\nzákona o azyle.\n\n11. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby súd kasačnú sťažnosť zamietol.\nC)\n12. Sťažovateľ v replike k vyjadreniu žalovaného najmä uviedol, že:\n- zotrváva na sťažnostných bodoch.\n- poukázal na objektívne správy o krajine pôvodu týkajúce sa stavu justície v Turecku a vyšetrovania\ntzv. teroristických trestných činov.\n- analýza alebo akákoľvek úvaha žalovaného i krajského súdu absentuje, žalovaný ako aj krajský\nsúd uzatvárajú, že trestné stíhania proti sťažovateľovi sú legitímne a primerané, tieto závery sú\nnepreskúmateľné a neopodstatnené.\n- žalovaný ako i krajský súd nesprávne právne posúdili zistený skutkový stav ohľadom trestného stíhania\nsťažovateľa.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n13. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ včas, s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v\nspojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k\nzáveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná a napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť tak, že rozhodnutie\nžalovaného sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.\n14. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 2 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455\nS.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15.11.2019 (§ 137\nods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\nPodľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené\nv § 8 alebo § 10.\nPodľa § 8 zákona o azyle, Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi,\nktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo je v\nkrajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nPodľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo\nopakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych\nopatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického\nalebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych\nopatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí\nsúdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo\ndiskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu\nvojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené\nv § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.\nPodľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím\n1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\n2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo\n3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia\npočas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu,\nPodľa § 19a (posúdenie žiadosti o udelenie azylu) ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o azyle,\nMinisterstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom\n\na) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o\nudelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú,\nb) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť\nsubjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia,\nc) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.\nPodľa § 206 ods. 4 S.s.p., pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase\nvydania jeho rozhodnutia.\nPodľa § 462 ods. 2 S.s.p. ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu\nzmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n15. Sťažovateľ primárne namietal, že správny súd nesprávne právne posúdil preskúmavanú vec\n(kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.). Nesprávnosť aplikácie objektívneho práva správnym\nsúdom je zapríčinená chybným výberom normy hmotného práva alebo procesného práva, ktorá vo svojej\nhypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne\nposúdenie veci správnym súdom konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu,\nalebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu\nsíce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Práve tento právny rámec aj\nvymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n16. Kasačný súd konštatuje, že v aplikačnom postupe krajského súdu pri rozhodovaní o merite sporu\nzistil nedostatky právneho posúdenia v merite veci. Sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti v tejto\nsúvislosti namietal nesprávne právne posúdenie krajského súdu v súvislosti s preukázaným skutkovým\nstavom, ktorý spĺňa definíciu prenasledovania podľa zákona o azyle ako aj nedostatočné vysporiadanie\nsa s tým, prečo trestné stíhania sťažovateľa považujú za legitímne.\n17. Ako to vyplýva z administratívneho spisu, sťažovateľ založil žiadosť o azyl na svojom aktívnom\nčlenstve v opozičnej strane HDP, pre ktoré bol prenasledovaný, policajtmi bol viackrát chytený a bitý,\nniekoľkokrát už bol a v prípade návratu do Turecka by bol opäť uväznený a vypočúvaný a preto má\nstrach o svoj život a zdravie. V Turecku je prenasledovaný pre svoj opozičný politický názor, tiež kvôli\nnáboženskému vierovyznaniu alavitu a aj jeho kurdskej národnosti.\n18. Súd poznamenáva, že konanie o medzinárodnej ochrane je špecifické tým, že je v ňom často nutné\nrozhodovať za situácie dôkaznej núdze (pozri rozsudky Najvyššieho správneho súdu z 26.02.2008, č. j.\n2 AZS 100/2007 - 64, a z 27.03.2008, č. j. 4 AZS 103/2007 - 63, či rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa\n29.07.2014 sp. zn. 1Sža 17/2014), že ide o prospektívne rozhodovania (t. j. posudzuje sa opodstatnenia\nstrachu z prenasledovania či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti) a že nesprávne rozhodnutie má\npre sťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky. Správny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie\nzodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu.\n19. Špecifikom konania vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení daných\npodmienok sa uplatňuje pravidlo \"v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú\nochranu\" (\"benefit of doubt\"). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k\nporušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na\npostavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názory, správanie, atď ...dôjsť,\na správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti\nbyť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech\nžiadateľa o azyl (m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sža/10/2015 zo\ndňa 23.05.2015). Z preskúmavaného rozhodnutia ako aj z napadnutého rozsudku je zrejmé, že ako\nžalovaný, tak ani krajský súd sa touto zásadou nezaoberali a to bez akéhokoľvek odôvodnenia.\n20. Žalovaný i krajský súd zhodne uzatvárajú, že trestné stíhania proti sťažovateľovi v krajine pôvodu sú\nlegitímne a primerané. Kasačný súd má za to, že tieto závery sú neopodstatnené a nepreskúmateľné.\nArgumentácia žalovaného a krajského súdu je v princípe totožná. Dôvodia najmä tým, že z obsahu\ntrestného stíhania je zrejmé, že všetci obvinení boli riadne poučení o tom, z čoho sú obvinení a tiež\no všetkých náležitostiach, súvisiacich s ich trestným stíhaním, vrátane práva zvoliť si na toto konanie\n\nprávneho zástupcu, čo v konečnom dôsledku sťažovateľ aj využil. Žalovaný ani krajský súd však\nneuvádzajú ďalšie kritériá, podľa ktorých stíhania v krajine pôvodu analyzovali a tieto stíhania ani\nneposudzujú v svetle objektívnych informácií o krajine pôvodu. Vo vzťahu k uvedenému si žalovaný\nnezabezpečil dostatok informácií, nedôsledne vyhodnotil politickú a bezpečnostnú situáciu ako aj stav\ndodržiavania ľudských práv v Turecku a to obzvlášť po udalostiach z júla 2016. Z trestných stíhaní\nsťažovateľa je zrejmé, že sťažovateľ je stíhaný za uplatňovanie svojich politických názorov účasťou\nna demonštrácii opozičnej strany, ktorej je členom. Bolo preto nevyhnutné dôkladnejším spôsobom zo\nstrany žalovaného zaoberať sa tým, či v prípade sťažovateľa nie je naplnená definícia prenasledovania\npodľa § 2 písm. d) zákona o azyle, t. j. za uplatňovanie politických práv a slobôd, nakoľko nie je dôvodný\npostup žalovaného, ktorý sa sústredil na bezproblémový odchod sťažovateľa z krajiny s vlastným\ncestovným pasom z čoho vyvodil záver o nezáujme štátnych orgánov o obmedzovanie práv sťažovateľa.\n21. Sťažovateľ v súvislosti s vyššie uvedeným nielenže objasnil z čoho plynú jeho subjektívne obavy z\nprenasledovania, ale v priebehu konania poukázal aj na správy o krajine, ktoré takéto praktiky potvrdzujú.\nKasačný súd poukazuje na svoju rozhodovaciu prax v konaniach o kasačných sťažnostiach proti\nrozsudkom krajských súdov o správnych žalobách vo veciach azylu, resp. zaistenia ako aj odvolacích\nkonaniach v tejto agende (za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.), kde opakovane prihliadal na správy z\nobdobných zdrojov, najmä EASO, UNHCR a pod. Podľa kasačného súdu obsah týchto zdrojov nemožno\npodceňovať, ale je potrebné podrobiť ho dôkladnej analýze (m. m rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.\n1Sžak/14/2018 zo dňa 22.01.2019).\n22. Vo vzťahu k záveru o nedôveryhodnosti výpovede sťažovateľa kasačný súd poznamenáva, že vo\nveciach medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôležitú úlohu dôveryhodnosť výpovede žiadateľa\no azyl a v tomto kontexte i jeho vlastná celková dôveryhodnosť. Pravdivosť tvrdení žiadateľa a\ndôveryhodnosť jeho osoby sú základom, z ktorého je v azylovom konaní nutné vychádzať. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky už v skoršej judikatúre (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013)\nuviedol, že nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými\ndôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou. Je naopak povinnosťou správneho\norgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede\nžiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú. Rovnako nie je povinnosťou žiadateľa o azyl svoje obavy\nz prenasledovania podradiť pod konkrétny dôvod v zmysle zákona o azyle. To je úlohou posúdenia\nsprávneho orgánu.\n23. Kasačný súd poukazuje na rozsudok sp. zn. 1Sža 4/2012 zo dňa 28.02.2012, v ktorom uviedol,\nže „posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa o udelenie azylu je výsledkom celkového hodnotiaceho\nprocesu a úvah odporcu o osobnosti žiadateľa s prihliadnutím k miere reálnosti, resp. vierohodnosti\nním tvrdených dôvodov odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii so všeobecne známymi informáciami\no krajine pôvodu. Rozhodujúcimi pre záver o nedôveryhodnosti žiadateľa nemôžu byť len niektoré\nnepatrné nezrovnalosti alebo len omylom vysvetlené nejasnosti v tvrdeniach žiadateľa, ale zásadné\nrozpory vo výpovediach, ktoré správny orgán rozpozná.“\n24. Z administratívneho spisu je zrejmé, že ako vo vstupnom, tak aj v doplňujúcom pohovore sťažovateľ\npoukázal na to, že bol políciou v máji 2018 unesený a vyhrážkami nútený k tomu, aby im poskytol\ninformácie o politickej strane a členoch HDP, pričom vo vstupnom pohovore špecifikoval, že išlo aj o\nfyzické napadnutie zo strany polície. Žalovaný najmä z dôvodu, že fyzické napadnutie nespomenul\nsťažovateľ v doplňujúcom pohovore a ani právna zástupkyňa v stanovisku, spochybnil dôveryhodnosť\njeho výpovede. Podľa názoru kasačného súdu nešlo o zásadné rozpory vo výpovediach, ako to\nkonštatoval žalovaný a bolo potrebné z výpovedí sťažovateľa vychádzať. Nie je možné bez ďalšieho\nskúmania vyhodnotiť výpoveď sťažovateľa ako zjavne nedôveryhodnú.\n25. Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane, kasačný súd uvádza, že\njej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území SR tým\nžiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne\nuvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie.\nDoplnková ochrana sa poskytuje vtedy, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol žiadateľ o azyl\nv prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, pričom vážnym\nbezprávím sa podľa § 2 písm. f) zákona o azyle rozumie uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, mučenie\nalebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, vážne a individuálne ohrozenie života alebo\n\nnedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho\nozbrojeného konfliktu.\n26. Aj keď sa aplikácia inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate\nžiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než\nv prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelení či neudelení doplnkovej ochrany do\nznačnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z ktorých je potrebné vychádzať. V predmetnej\nveci podľa kasačného súdu tvrdenie sťažovateľa o hrozbe vážneho bezprávia tak, ako je definované\nv § 2 písm. f/ zákona o azyle nebolo konfrontované s aktuálnymi informáciami o krajine pôvodu. Záver\nžalovaného o tom, že neboli zistené závažné a potvrdené dôvody pre bezprostrednú a reálnu hrozbu\nvážneho bezprávia vyhodnotil kasačný súd za predčasný.\n27. Pozornosti súdu neuniklo, že za údajnú propagáciu teroristickej organizácie hrozí sťažovateľovi v\nkrajine pôvodu trest až 40 rokov odňatia slobody, čo je pre slovenský právny poriadok, resp. zákon\nč. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v platnom znení (ďalej len „trestný zákon“) ekvivalent trestu odňatia\nslobody na doživotie. To samé o sebe môže napĺňať neľudské potrestanie subsumovateľné pod definíciu\nvážneho bezprávia podľa zákona o azyle, keďže ide o uloženie trestu, ktorý nemožno považovať\nza v demokratickej spoločnosti primeraný. Skutkový stav opísaný v obžalobe z krajiny pôvodu bol\nautomaticky prijatý za svoje žalovaným i krajským súdom, a to bez ďalšieho skúmania. Je preto nutné,\naby sa žalovaný podrobnejšie zaoberal vznesenými obvineniami voči sťažovateľovi ako aj výškou trestu,\nktoré sťažovateľovi hrozia v prípade uznania viny a to vo svetle aktuálnych informácií o politickej a\nbezpečnostnej situácii ako aj stave dodržiavania ľudských práv v Turecku.\n28. Vzhľadom na vyššie uvedené je v ďalšom konaní nutné po doplnení dokazovania vo vyššie\nuvedenom smere opätovne skúmať, či v prípade sťažovateľa prichádza do úvahy možnosť udelenia\nazylu, prípadne doplnkovej ochrany. Vo vzťahu k týmto skutočnostiam v ďalšom konaní žalovaný\nzistí všetky podstatné informácie, a zhodnotí každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej\nsúvislosti a svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodní.\nV.\n29. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že krajský súd dospel k nesprávnemu\nprávnemu záveru, keď správnu žalobu zamietol. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie trpí\nvadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok, ale považoval za\npotrebné rozhodnúť v zmysle § 462 ods. 2 v spojení s § 457 ods. 1 S.s.p. tak, ako je uvedené vo\nvýrokovej časti tohto rozsudku. Ostatnými sťažnostnými bodmi sa kasačný súd nezaoberal, nakoľko\nzistil závažný dôvod odôvodňujúci zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. V ďalšom konaní žalovaný\npo dôslednom preskúmaní veci opätovne rozhodne, pričom je viazaný právnym názorom kasačného\nsúdu (§ 469 S.s.p.).\nPodľa § 447 ods. 1 S.s.p. kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa\nuznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s\nverejným záujmom.\n30. O návrhu sťažovateľa na priznanie odkladného účinku podľa § 447 ods. 1 S.s.p. kasačný súd\nosobitne nerozhodol. Vychádzal zo záveru, že o návrhu na priznanie odkladného účinku nie je potrebné\nrozhodovať tam, kde kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti bez zbytočného odkladu potom, čo\nmu bola predložená (v lehote, v ktorej by rozhodoval o samotnom odkladnom účinku).\nPodľa § 467 ods. 2 S.s.p., ak kasačný súd zmení rozhodnutie krajského súdu, rozhodne aj o nároku na\nnáhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde.\n31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods.\n1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti\nnárok na náhradu trov konania priznal v celom rozsahu.\n32. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}