{"guid": "b4c93b71-f5e5-4946-9e25-aad254bc37b0:4082399d-584a-4350-b3a0-cfbca5e562da", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1019200370.1", "spisova_znacka": "1Sžak/12/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžak/12/2019 z 22. 10. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. októbra 2019, sp. zn. 1Sžak/12/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:1019200370.1", "identifikacne_cislo": "1019200370", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2019-10-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4082399d-584a-4350-b3a0-cfbca5e562da", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1019200370.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1019200370.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1019200370.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžak/12/2019\n1019200370\n22. 10. 2019\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2019:1019200370.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov\nsenátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci sťažovateľa\n(pôv. žalobca): S. Q., nar. XX.XX.XXXX, štátnej príslušnosti Afganská islamská republika, bez dokladov\ntotožnosti, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu v obci Y., provincia P., toho času v Pobytovom tábore\nv Rohovciach, Slovenská republika, právne zastúpený: Liga za ľudské práva, občianske združenie\nso sídlom Baštová 5, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,\nMigračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veciach azylu, o kasačnej sťažnosti proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7SaZ/3/2019 zo dňa 18. júna 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nSťažovateľovi právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-183-24/2018-Ž zo dňa 31.01.2019 (ďalej len „preskúmavané\nrozhodnutie\") podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 480/2002 Z.z.\") neudelil sťažovateľovi azyl a\nv zmysle § 13a a § 20 ods. 4 zák. č. 480/2002 Z.z. mu poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného\nroka odo dňa právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia.\n2. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia vyplynulo, že v danom prípade neboli splnené podmienky\nudelenia azylu, nakoľko v prípade sťažovateľa nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z\nprenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, taktiež z dôvodov zastávania\nurčitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, či za uplatňovanie politických\npráv a slobôd. Sťažovateľ v konaní nepredložil dôkazy, ktoré by mohli svedčiť o tom, že by z dôvodu\njeho postavenia či funkcie mohol byť cieľom násilia zo strany Talibanu, t.j. nepreukázal, že by v jeho\nprípade išlo o prípad, ktorý by bol svojou povahou jedinečný.\nII.\nKonanie na Krajskom súde\n3. Sťažovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu vo\nveci azylu podľa Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„S.s.p.\") s nasledujúcimi žalobnými bodmi (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.):\n\n- preskúmavané rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a\n- zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.\n4. Krajský súd v Bratislave v konaní podľa ust. § 207 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní žaloby\n(§ 206 ods. 3 S.s.p.) dospel k záveru o tom, že správnu žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu, že\n- žalovaný si vyhľadal a do spisu založil relevantné informácie, obsahovo sa viažuce na dôvody žiadosti\no azyl, pričom z ich obsahu získal dostatok informácií, potrebných k jej posúdeniu;\n- žalovaný sa s argumentáciou, že pracovníci na protipovodňových zábranách sú považovaní Talibanom\nza špiónov a z toho dôvodu údajne prenasledovaní, nestotožňuje a nemá za to, že by sa situácia\nsťažovateľa mala subsumovať pod prenasledovanie, z dôvodu zastávania určitých politických názorov;\n- vzhľadom na bezpečnostnú situáciu žalovaný nevylučuje, že by sťažovateľ mohol byť vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, z dôvodu individuálneho ohrozenia života zo strany Talibanu, čo však bolo\nzohľadnené pri posudzovaní doplnkovej ochrany;\n- pokiaľ by sťažovateľ bol len z titulu jeho pracovného zaradenia považovaný za osobu, ohrozujúcu\nštruktúry Talibanu, potom by boli prenasledovaní všetci robotníci, pracujúci na protipovodňovom vale;\n- v situácii aká v posledných rokoch v Afganistane je, nie je problém nájsť všeobecné informácie o\nobetiach útokov Talibanu rôzneho pracovného zaradenia;\n- vo verejne dostupných zdrojoch nie sú zmienky o tvrdenom konflikte medzi Talibanom a americkými\nvojenskými jednotkami;\n- žalovaný posúdil a vyhodnotil všetky skutočnosti, ktoré sťažovateľ v konaní uviedol;\n- problémy sťažovateľa sú všeobecného charakteru, teda hrozba neselektívneho násilia z dôvodu\npretrvávajúcej nestabilnej bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n5. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa §\n440 ods. 1 písm. f), g) a h) S.s.p., t.j. krajský súd v konaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným\npostupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia\nveci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.\n6. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol,\nže\n- krajský súd aj napriek výslovnej žiadosti sťažovateľa tohto, poukazujúc na jeho právne zastúpenie pre\ncelé konanie, nepredvolal na pojednávanie, pričom sťažovateľ v tejto súvislosti poukázal na rozsudky\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžr/51/2008 a 10Sžak/9/2019;\n- žalovaný ako aj správny súd nesprávne vyhodnotili, že sťažovateľovi v krajine pôvodu nehrozí\nprenasledovanie zo strany Talibanu z dôvodu imputovaného zastávania určitých politických názorov, a\nto napriek tomu, že z jeho vyjadrení implicitne vyplývala skutočnosť, že je podozrievaný zo špionáže\npre medzinárodné ozbrojené sily;\n- relevantnou okolnosťou je, že sťažovateľ ako robotník pracoval na protipovodňovom vale v oblasti\naktívneho pôsobenia Talibanu, v blízkosti ktorého sa nachádzala základňa amerických vojenských\njednotiek, pričom tieto zaútočili v roku 2016 na príslušníkov Talibanu. Stavební robotníci, ktorí pracovali\nna protipovodňových zábranách na danom mieste a v danom čase sú považovaní za udavačov zo strany\nTalibanu, čoho dôkazom je, že po odchode sťažovateľa z Afganistanu tohto hľadali príslušníci Talibanu\na naďalej obťažujú jeho rodinu. Napokon z verejne dostupných zdrojov vyplýva, že stavebné práce\nna protipovodňových zábranách v danej oblasti realizujú najmä zahraničné organizácie v spolupráci s\nmiestnymi firmami;\n- žalovaný nesprávne podmienil udelenie azylu tým, že sťažovateľ musí byť nositeľom určitého\npolitického presvedčenia;\n- správny súd nezaradil sťažovateľom zaslaný prípis s jeho ďalšou argumentáciou a rozhodnutiami\nkasačného súdu do spisu, pričom uvedený prípis zrejme stratil;\n- je potrebné prihliadať na rozhodnutia kasačného súdu v obdobných prípadoch a to pod sp. zn.\n1Sžak/14/2018 zo dňa 22.01.2019 a 1Sža/52/2014 zo dňa 10.02.2015;\n\n- krajský súd sa v napadnutom rozsudku dostatočne nevysporiadal s argumentáciou sťažovateľa\nako ani s predloženými rozhodnutiami kasačného súdu, pričom napadnutý rozsudok považuje za\nnezrozumiteľný a nedostatočne odôvodnený.\n7. Záverom navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že preskúmavané\nrozhodnutie zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nB)\n8. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 23.08.2019 najmä uviedol, že postup krajského\nsúdu v súvislosti s nepredvolaním sťažovateľa na pojednávanie nepovažuje za nesprávny, je na súde,\nči považuje takýto postup za účelný a hospodárny, pričom jeho úlohou nie je dokazovanie k zisteniu\nnového skutkového stavu. Sťažovateľ mal počas celého konania dostatok priestoru aby prezentoval\ndôvody jeho žiadosti o azyl. Rozsudok Najvyššieho súdu, na ktorý sťažovateľ poukázal vychádzal z\nodlišných skutkových okolností, nakoľko v danej veci súd najprv dal najavo potrebu doplniť dokazovanie\nvýsluchom žiadateľa o azyl a následne tak nepostupoval z dôvodu ospravedlnenej neúčasti tlmočníka.\n9. Tvrdenie, že práca na protipovodňovom vale v čase údajného konfliktu sťažovateľa zapísala na čiemu\nlistinu Talibanu je špekulatívne a ničím nepodložené.\n10. V konaní sa nepreukázalo, že by sťažovateľ bol nositeľom určitého politického presvedčenia, ani že\nby mu boli prisudzované akékoľvek politické názory zo strany neštátnych subjektov.\n11. V citovanom rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžak/14/2018 zo dňa 22.01.2019 ide o odlišný\nprípad, nakoľko žiadateľ v citovanej právnej veci bol videný so svojím známym pracujúcim pre štátnu\nbezpečnosť, pričom Taliban ho osobne konfrontoval a zakázal mu pracovať ako stavebnému robotníkovi,\nkeďže podľa nich donášal informácie vláde.\n12. Záverom navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.\nIII.\nPrávny názor kasačného súdu\n13. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej\nsťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu\nspolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.\no súdoch) dospel k záveru o tom, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju postupom podľa §\n461 S.s.p. zamietol.\n14. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 1 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455\nS.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22. októbra 2019\n(§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n15. Sťažovateľ krajskému súdu v prvom sade vytkol nepribratie tlmočníka do konania, čím sa dopustil\nporušenia princípu rovnosti zbraní procesných strán pred súdom.\nPodľa § 108 ods. 1 S.s.p. ak predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie,\npredvolá naň účastníkov konania, ich zástupcov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Ak je\núčastník konania zastúpený zástupcom na celé konanie, predvolanie sa doručuje iba tomuto zástupcovi.\nÚčastníka konania správny súd predvolá, ak je potrebné, aby ho vyslúchol, alebo ak je jeho osobná\nprítomnosť nevyhnutná.\nPodľa § 54 ods. 1 S.s.p. každý má právo konať pred správnym súdom v materinskom jazyku alebo\nv jazyku, ktorému rozumie. Správny súd je povinný účastníkom konania zabezpečiť rovnaké možnosti\nuplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie správny súd tlmočníka.\n\n16. Vyššie citovaná právna úprava reflektuje právo účastníka konať pred správnym súdom vo svojej\nmaterčine, resp. v jazyku, ktorému rozumie. Je nepochybné, že pokiaľ by osoba nemohla uplatňovať\nsvoje práva na správnom súde v jazyku, ktorému rozumie, bolo by takéto uplatňovanie práva neúčinné\na neefektívne, pričom by základný cieľ práva na spravodlivý súdny proces nebol naplnený. Právo\nkonať pred správnym súdom v jazyku, ktorému osoba rozumie, obsahuje najmä právo na zabezpečenie\ntlmočníka počas súdnych pojednávaní, prípadne iných úkonov, ktoré dotknutá osoba realizuje. O\nkonečnom posúdení, či sa do správneho súdneho konania priberie alebo nepriberie tlmočník, rozhodne\nsprávny súd na základe povahy a okolností veci. Preto pokiaľ správny súd zistí, že je možné\nrozhodnúť o správnej žalobe na základe predložených písomných dôkazov, resp. na základe obsahu\nadministratívneho spisu, a teda nepovažuje za potrebné vykonať výsluch účastníka konania, mohlo by\nbyť pribratie tlmočníka nehospodárne a neúčelné.\n17. Vzhľadom na to, že sťažovateľ bol zastúpený zástupcom na celé konanie, pričom krajský súd v\nodôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil dôvody, pre ktoré nepovažoval jeho výsluch za potrebný a\nz tohto dôvodu napokon dospel k záveru o neúčelnosti a nehospodárnosti pribratia tlmočníka, takýmto\npostupom nebol porušený princíp rovnosti zbraní.\n18. Citovaný rozsudok kasačného súdu pritom nebol pre tento prípad relevantný. Kasačný súd\nopätovne poukazuje na vyššie uvedené názory, v zmysle ktorých dospel k záveru o tom, že za\nsituácie, kedy je účastník konania zastúpený advokátom pre celé konanie a súčasne správny súd\nzistí, že je možné rozhodnúť o správnej žalobe na základe predložených písomných dôkazov, resp. na\nzáklade obsahu administratívneho spisu, a teda nepovažuje za potrebné vykonať výsluch účastníka\nkonania, bude pribratie tlmočníka nehospodárne a neúčelné. Naopak zo sťažovateľom predloženého\nrozsudku vyplýva, že v tam prejednávanej právnej veci kasačný súd vytkol krajskému súdu jeho postup,\nspočívajúci v pribratí tlmočníka do konania (čím dal účastníkom konania nepochybne najavo svoj názor o\npotrebe doplniť dokazovanie výsluchom žiadateľa na pojednávaní), ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na\npojednávaní, pričom krajský súd do konania ďalšieho tlmočníka nepribral (aj napriek svojmu nepriamo\nvyjadrenému názoru o potrebe vykonania výsluchu).\n19. Kasačný súd sa nestotožnil s námietkou nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku krajského súdu\nz dôvodu, že i keď skutočne možno vytknúť jeho odôvodneniu prílišnú strohosť ako aj na niektorých\nmiestach chýbajúcu právnu argumentáciu k niektorým námietkam sťažovateľa, ktorých zodpovedanie\nby malo byť súčasťou perfektného rozhodnutia, nakoľko však napadnutý rozsudok obsahuje odpovede\nna podstatné námietky sťažovateľa a tým aj právny základ poskytujúci kasačnému súdu preskúmateľné\nzávery, vytýkaný nedostatok neodôvodňoval jeho zrušenie z tohto dôvodu.\n20. Primárnym dôvodom neudelenia azylu navrhovateľovi bolo nesplnenie relevantných podmienok pre\nudelenie azylu v zmysle zák. č. 480/2002 Z.z. S takýmto záverom bolo potrebné súhlasiť. Sťažovateľ\npožiadal o udelenie azylu z dôvodu, že ako stavebný robotník, vykonávajúci práce na protipovodňovej\nstene, v blízkosti tvrdeného konfliktu medzi americkými ozbrojenými zložkami a príslušníkmi Talibanu,\nbol týmito (Talibanom) považovaný za spolupracovníka (resp. špióna) afganskej vlády, prípadne\nzápadných krajín. Svoju obavu odôvodnil tým, že jeho otec mal telefonát, v ktorom mu bolo oznámené,\nže všetky osoby, ktoré v čase útoku pracovali na protipovodňovej stene v danej oblasti sú považované\nza špiónov a príslušníci Talibanu sa im budú chcieť pomstiť. Obdobné obťažovanie smerom k rodine\nsťažovateľa malo pokračovať aj po jeho odchode z krajiny pôvodu. Vzhľadom na vyššie uvedené\nbolo možné sťažovateľom uvedené tvrdenia posúdiť ako obavu z prenasledovania z dôvodu jemu\nprisudzovaného zastávania určitých politických názorov. Sťažovateľovým dôvodom žalovaný venoval\nnáležitú pozornosť a vykonal dokazovanie okrem výsluchu sťažovateľa obsahom správ o krajine pôvodu,\nktorých podstatnú časť v rozhodnutí s uvedením zdrojov aj uviedol.\n21. Na prvom mieste kasačný súd zdôrazňuje, že sťažovateľ nikdy neprezentoval akýkoľvek politický\nnázor, navyše v konaní pred žalovaným uviedol, že sa o politiku ani nezaujíma. V tomto smere\nkasačný súd poukazuje na svoju ustálenú rozhodovaciu prax, napr. rozsudok sp. zn. 1Sža/2009/46\nzo dňa 24.11.2009, v zmysle ktorej ani „samotná existencia navrhovateľových politických názorov,\nodlišných od vládnych, nie je sama o sebe dostatočným dôvodom na udelenie azylu, pretože navrhovateľ\nnepreukázal, že má dôvod sa obávať prenasledovania za svoje politické názory, ktoré nie sú tolerované\nvládnucim režimom, pre svoju kritickosť voči politike a metódam režimu. Keďže nebola splnená\npodmienka poznania jeho politických názorov zo strany štátnych orgánov v krajine jeho pôvodu,\n\npretože v prípade navrhovateľa tieto neboli verejne proklamované, nemohlo dôjsť ani k prenasledovaniu\nnavrhovateľa za politické názory zo strany štátnych orgánov.\" Teda aj v prípade, že by sťažovateľ odlišné\npolitické názory mal, tieto v žiadnom prípade neprezentoval.\n22. Na druhej strane, ani v zmysle ust. § 19a ods. 6 zák. č. 480/2002 Z.z. „pri posudzovaní žiadosti o\nudelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne\nalebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované\npôvodcom prenasledovania.\" Podstatný význam pri posudzovaní nároku na udelenie štatútu utečenca\nzohrávajú individuálne okolnosti prípadu konkrétneho žiadateľa. Samotná domnienka, že osoba s\nprisudzovaným politickým názorom môže potrebovať medzinárodnú ochranu je preto nedostatočná pre\nudelenie azylu.\n23. V danom prípade nič nenasvedčovalo tomu, že by sťažovateľ v krajine pôvodu čelil prenasledovaniu\nv súvislosti s vnímaným (prisudzovaným) politickým názorom, nakoľko počas pobytu v Afganistane ho\nnekonfrontoval nijaký subjekt, či už fyzická osoba alebo predstavitelia Talibanu a nečelil v krajine nijakým\nreálnym problémom, ktoré by súviseli či už s jeho prácou stavebného robotníka alebo všeobecne s\njeho osobou. Neexistuje indícia, ktorá by čo i len naznačovala, že mu bolo spoločnosťou, respektíve\nčasťou spoločnosti prisudzované nejaké politické presvedčenie, či názor. Bez spochybnenia užitočnosti\npríručky UNHCR, na ktorú poukazoval sťažovateľ, ide o právne nezáväzný dokument obsahujúcu názory\na stanoviská, ktorej význam kasačný súd vyzdvihol vo svojej rozhodovacej praxi mnohokrát. Napriek\ntomu, každú žiadosť je potrebné posúdiť na základe individuálnych okolností prípadu.\n24. Sťažovateľ mal podľa vlastných tvrdení pracovať na stavbe protipovodňovej stene na rieke P..\nŽalovaný z verejne dostupných zdrojov nenašiel zmienku o konflikte medzi vojakmi armády USA a\npríslušníkmi Talibanu v roku 2016 v blízkosti protipovodňových zábran v provincii P.. Navyše zo zdroja\nUNAMA zistil, že pozdĺž rieky W. (nepotvrdilo sa, že by sa v danej oblasti nachádzala rieka „P.\",\npričom právna zástupkyňa vo vyjadrení zo dňa 28.01.2019 rovnako označila aj túto rieku ako možnú\noblasť, kde mohlo dôjsť k sťažovateľom opísaným incidentom) bola začiatkom roka 2013 dokončená\nstavba dvoch protipovodňových stien. V jej blízkosti sa mala nachádzať „Predsunutá operačná základňa\nGamberi\", ktorú americké ozbrojené zložky prestali využívať v roku 2014 a následne mala slúžiť na výcvik\nozbrojených zložiek Afganistanu. Sťažovateľ až do svojho odchodu koncom roka 2016 nebol objektom\nakéhokoľvek konania zo strany Talibanu, pričom ani len netvrdil, že by pociťoval akékoľvek obavy. Tieto\nsa u sťažovateľa mali vyskytnúť až po telefonickom hovore jeho otca s bližšie nešpecifikovanou osobou\nz rovnakej obce. Takýto telefonát však nie je možné považovať za akt prenasledovania.\n25. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že sťažovateľ vykonával prácu stavebného robotníka\nneďaleko svojho bydliska. Nespolupracoval s cudzími ozbrojenými zložkami, vládou a ani charakter jeho\npracovného zaradenia tomu nenasvedčuje. Jeho právna zástupkyňa poukazovala na súhrn viacerých\nokolností, ktoré podľa jej tvrdenia žalovaný nevzal do úvahy. Práve blízkosť výkonu zamestnania k\noblasti konfliktu ho mala činiť osobou podozrivou zo špionáže. S uvedeným argumentom sa kasačný súd\nnestotožnil, nakoľko z obsahu administratívneho spisu, ako aj preskúmavaného rozhodnutia vyplýva,\nže žalovaný vykonal dokazovanie za účelom zistenia informácií o stavbe, na ktorej sťažovateľ pracoval,\ntvrdenom konflikte ako aj o miestnych vojenských základniach, pričom s vyhľadanými informáciami\nsa v dostatočnej miere zaoberal. Navyše z právnou zástupkyňou predložených rozhodnutí vyplýva,\nže v tam prejednávaných prípadoch ( sp. zn. 1Sžak/14/2018) šlo o žiadateľa o azyl - stavebného\nrobotníka, ktorý dochádzal za prácou do hlavného mesta, kde bol zároveň videný s osobou pracujúcou\npre štátnu bezpečnosť. Zároveň bol v mieste bydliska osobne konfrontovaný, bol odvezený do hôr,\nkde bol proti svojej vôli držaný a zbitý, pričom aj po prepustení bol pravidelne zo strany príslušníkov\nTalibanu obťažovaný. V uvedenom prípade teda išlo o súhru takých okolností, ktoré činili osobu žiadateľa\nvysoko rizikovou, navyše s osobnou, opakovanou skúsenosťou s konaním, ktoré opodstatňovali žiadosť\no udelenie azylu. V druhom prípade (1Sža/52/2014) šlo o tlmočníčku, skutočne spolupracujúcu s\ncudzími ozbrojenými zložkami, ktorá rovnako osobne čelila vyhrážkam za svoju prácu. Aj v danej veci\nsúd prejednával prípad osoby s omnoho rizikovejším pracovným zaradením, zahŕňajúcim spoluprácu\ns cudzími ozbrojenými zložkami. V oboch rozhodnutiach boli skutkové okolnosti natoľko odlišné, že\nzávery v nich uvedené nebolo možné aplikovať v prípade sťažovateľa. Zároveň je potrebné zdôrazniť,\nže ani samotné zaradenie do rizikovej skupiny nemá automaticky za následok udelenie azylu (viď\nnapríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sža/18/2016 zo dňa 26.10.2016,\npojednávajúci o prípade tlmočníka pracujúceho pre americkú armádu).\n\n26. Kasačný súd neprihliadol na námietku nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa mal dopustiť\nžalovaný tým, že podmienil udelenie azylu tým, že žiadateľ musí byť nositeľom jednej z azylovo\nrelevantných charakteristík (§ 8 zák. č 480/2002 Z.z.). Aj napriek žalovaným obdobne naznačenej úvahe,\nz ďalšieho obsahu preskúmavaného rozhodnutia vyplynulo, že žalovaný, zaoberajúc sa vyjadrením\nprávnej zástupkyne sťažovateľa, zvážil aj možnosť prisudzovania politických názorov a pokiaľ vzhľadom\nna nízko profilový status sťažovateľa ako jedného z mnohých stavebných robotníkov pracujúcich na\nstavbe protipovodňových zábran s absenciou dostatočnej miery individualizujúcich prvkov jeho osoby\na ním uvádzaného príbehu nepovažoval za dôvodný záver o možnom prisudzovanom (imputovanom)\npolitickom presvedčení alebo zastávaní politických názorov nepriateľských Talibanu resp. príslušnosti\nk rizikovej skupine jednotlivcov považovaných za podporovateľov medzinárodných ozbrojených síl,\nkasačný súd sa s týmto záverom stotožnil..\nV.\n27. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd neporušil zákon, keď správnu\nžalobu zamietol, kasačná sťažnosť teda nie je dôvodná a preto ju v súlade s ust. § 461 S.s.p zamietol.\n28. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p.\ntak, že sťažovateľovi, ktorý bol v konaní neúspešný nárok na náhradu trov konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}