{"guid": "74d3349e-0e93-4d11-8ad8-4c6fc5317e5b:99e06229-840b-487b-b219-dd5808470725", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1019200161.1", "spisova_znacka": "10Sžak/12/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžak/12/2019 z 30. 7. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2019, sp. zn. 10Sžak/12/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:1019200161.1", "identifikacne_cislo": "1019200161", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "datum_vydania": "2019-07-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/99e06229-840b-487b-b219-dd5808470725", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1019200161.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1019200161.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1019200161.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžak/12/2019\n1019200161\n30. 07. 2019\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2019:1019200161.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nEleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Igora Belka, v právnej\nveci sťažovateľa (pôv. žalobca): Q. K., nar. XX.XX.XXXX, Izraelská štátna príslušnosť, t. č. pobyt D.\nP., C. XX/A, XXX XX C., zastúpený: Liga za ľudské práva, občianske združenie so sídlom Baštová 5,\n811 03 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom\nPivonková 6, Bratislava o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 04.02.2019 proti rozhodnutiu žalovaného\nČAS: MU-PO-77-50/2018-Ž zo dňa 19.12.2018, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 8SaZ/2/2019-27 zo dňa 20. marca 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z a m i\neta.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č. k. 8SaZ/2/2019-27 zo dňa 20. marca 2019 z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím ČAS: MU-PO-77-50/2018-Ž zo dňa 19.12.2018 žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona č.\n480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 480/2002 Z.z.“)\nneudelil sťažovateľovi azyl a súčasne podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z.z. (ďalej\nlen ZoA) mu neposkytol doplnkovú ochranu.\n2. Z administratívneho konania je zrejmé, že sťažovateľ dňa 09.03.2018 požiadal o udelenie azylu alebo\no poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR, pretože sa do Izraela nemôže vrátiť pre problémy s\nbývalou manželkou a diagnostikovanie rakoviny, na ktorú sa dlhodobo lieči v Maďarsku. K skutkovému\nstavu uviedol, že dňa 08.03.2018, pri kontrole hliadkou Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru\n(ďalej len „OCP PZ“) Michalovce v hoteli VINNAY v obci Vinné, žalobca predložil neplatný cestovný\ndoklad Izraela č. S. XXXXXXXX s dobou platnosti do 12.06.2016. Vzhľadom k jeho neoprávnenému\npobytu na území SR bol z dôvodu podania vysvetlenia predvedený na OCP PZ Michalovce, kde uviedol,\nže z Izraela vycestoval v roku 2001 do Maďarska, za účelom podnikania. Na Slovensko pricestoval na\nvíkendový wellness pobyt a následne mal v pláne vrátiť sa do Maďarska.\n\n3. Po predvedení prejavil vôľu požiadať o udelenie azylu na území SR, za tým účelom bol s ním\nvykonaný vstupný a aj doplňujúci pohovor, kde uviedol, že nebol nikdy trestne stíhaný, ani sa proti\nnemu nikdy neviedlo žiadne trestné konanie, nikdy nebol členom žiadnej politickej strany, hnutia či inej\norganizácie. V Izraeli absolvoval od júla 1979 do septembra 1982 povinnú vojenskú službu, bol veliteľom\ntankového mužstva, slúžil v oblasti Gdanských výšin a v priebehu roku 1982 bol tiež účastníkom\nlibanonskej vojny. V rokoch 1987 - 1990 študoval v meste Tel Hai na Fakulte digitálnych technológií\nv odbore elektronika a po absolvovaní štúdia pracoval v Izraeli ako testovací a aplikačný pracovník\nvo viacerých firmách. V priebehu roku 1992 asi pol roka pracoval v USA pre zahraničnú spoločnosť,\nzaoberajúcu sa diskotékovým osvetlením. V druhej polovici 90-tych rokov si založil spoločnosť RDC,\nktorá sa venovala navrhovaniu logistických zariadení a programovaniu PLD (pozn. Programmable logic\ndevice - programovateľné logické zariadenia). V roku 2001 na podnet jedného zo svojich klientov\nrozšíril podnikanie do Maďarska, kde na adrese C., V.. Š. S.Ö. Č.. XX, založil firmu RDC Hungary,\nna ktorej odvtedy nepretržite žije a podniká. V roku 2006 si na Izraelskom veľvyslanectve v Budapešti\nvybavil cestovný doklad Izraela s platnosťou do 12.06.2016 a po skončení jeho platnosti mu odmietli\nvystaviť nový pas, pretože jeho bývalá manželka, s ktorou sa rozviedol v decembri 2008, vybrala z jeho\nbankového účtu v Izraeli všetky peniaze a účet je v debete. V Maďarsku sa zdržiaval na základe platného\ncestovného dokladu. V roku 2016 žiadal o povolenie na pobyt na účel podnikania, žiadosť mu však\nbola zamietnutá z dôvodu toho, že nepredložil všetky potrebné dokumenty, resp. ich predložil neskoro.\nTaktiež mu boli vytýkané nezrovnalosti v dani odvedenej jeho spoločnosťou a bolo mu oznámené, že\nzamestnával zamestnanca bez pracovnej zmluvy. Súd, na ktorý sa obrátil, rozhodol, že sa na území\nMaďarska môže zdržiavať po dobu liečby, pretože v roku 2015 mu diagnostikovali rakovinu lymfatických\nuzlín, ale už je v poriadku. Každé tri mesiace však v rámci prevencie dostáva infúziu. Na pravidelnú\nkontrolu k svojmu ošetrujúcemu lekárovi v Maďarsku sa mal dostaviť v máji 2018, no z dôvodu žiadosti\no azyl na Slovensku na nej nebol a jeho lekár mu k iným lekárom neodporučil ísť, ale v prípade\nvzniku nejakých symptómov, sa má ozvať. Na Slovensku si našiel novú priateľku, jeho firma naďalej\nfunguje, v Maďarsku má manažéra, ktorý ju riadi. V podnikaní by chcel pokračovať na Slovensku, kam\ndňa 08.03.2018 pricestoval na víkendový wellness pobyt so svojou bývalou družkou, a ich spoločnou\ndcérou. Počas konania o azyle predložil identifikačný preukaz občana Izraelu, vodičský preukaz vydaný\nv Maďarsku, lodný preukaz vydaný v Chorvátsku, daňovú identifikačnú kartu Maďarska, potvrdenie o\npobyte v Maďarsku, kartu zdravotného poistenia v Maďarsku, rozsudok správneho a pracovného súdu\nv Györi z 26.02.2016 o prerušení výkonu rozhodnutia o jeho vyhostení z územia členských štátov EU\npre potreby liečenia, lekársku správu z hematologickej ambulancie od ošetrujúceho lekára v Maďarsku.\nUviedol, že do Izraela sa nemôže vrátiť pre nedostatok zdravotného poistenia a nikto by sa tam o neho\nnepostaral, pretože pre dlh na bankovom účte by ho odsúdili, a v Izraeli sa črtá nová vojna, v ktorej on\nnechce zomrieť. Ďalej uviedol, že pred vycestovaním z Izraela nečelil žiadnym problémom, obáva sa\nale, že po návrate by sa jeho exmanželka mohla s ním súdiť kvôli prídavkom na deti a iným finančným\nzáležitostiam, hoci všetky finančné záväzky voči svojim deťom má uhradené, čo čestne prehlásila aj\njeho dcéra. Bývala manželka, s ktorou sa rozviedol v roku 2008, sa na neho hnevá kvôli dieťaťu, ktoré\nmá s priateľkou, ale súčasne uviedol, že so svojou bývalou manželkou sa naposledy stretol asi 5 rokov\npo rozvode v Chorvátsku, kde mal v prenájme byt, ktorý jej a jej priateľovi dal k dispozícii.\n4. Podľa žalovaného žalobca v krajine pôvodu pred jej opustením nečelil žiadnemu konaniu, ktoré\nby mu spôsobovalo vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbehu rôznych takých\nopatrení, ktoré by ho postihovali podobným spôsobom, tzn. nečelil žiadnemu fyzickému ani psychickému\nnásiliu, žiadnym diskriminačným opatreniam, trestu či trestnému konaniu a pod. a neexistujú objektívne\ndôvody konštatovať, že by mu akákoľvek forma prenasledovania podľa § 2 písm. d/ ZoA či už zo\nstrany štátu alebo neštátnych aktérov. Ním prezentované dôvody žiadosti nemožno považovať za\nrelevantné ani na posúdenie v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle, nakoľko nie sú podraditeľné\npod pojem prenasledovanie ani z jedného z dôvodov uvedených v predmetnom ustanovení. Nijako totiž\nnekorešpondujú s jeho rasou, národnosťou, náboženstvom, príslušnosťou k určitej sociálnej skupine či\npolitickým názorom a pod.\n5. Žalovaný nepovažoval dôvody žiadosti žalobcu za spôsobilé obstáť ani z hľadiska posúdenia ako\nutečenca „sur place” a skonštatoval, že migračný úrad neposkytuje žiadne údaje o žiadateľoch krajinám,\nz ktorých pochádzajú a ktoré je možné potenciálne považovať za pôvodcov prenasledovania, o čom\nžalobca informoval dňa 09.03.2018; v Izraeli v poslednom období, nedošlo k žiadnym zásadným\nudalostiam a zmenám, ktoré by mali vplyv na posúdenie jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu. To, že\nžalobca nie je v Izraeli zdravotne poistený alebo že by mu tam prípadne kvôli bankovému dlhu na účte\n\nhrozila nejaká sankcia či odsúdenie, či skutočnosť, že v domovskej krajine nebol 15 rokov, prípadne\nobava z možného vojenského konfliktu určite neznamená, že v jeho prípade boli splnené podmienky pre\nudelenie azylu v zmysle § 8 ZoA, resp. Ženevského dohovoru alebo že sa stáva utečencom „sur place”.\nPo komplexnom preskúmaní jeho prípadu a vyhodnotení situácie v krajine pôvodu tiež skonštatoval, že\nna území SR nenastali také skutočnosti, pre ktoré by sa mohol opodstatnene obávať prenasledovania\nz dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle.\n6. K navrhovanému udeleniu azylu z humanitných dôvodov, žalovaný poukázal na dikciu ust. § 9 ZoA,\nz ktorého je zrejmé, že správnemu orgánu nevyplýva žiadna povinnosť na jeho udelenie, neexistuje\nnaň právny nárok, je fakultatívnym oprávnením správneho orgánu, výsledkom voľnej správnej úvahy\nmigračného úradu, ktoré nie je preskúmateľné súdom (rozsudok NS SR sp. zn. 10Sža/28/2015 zo\ndňa 26.08.2015). Žalobca sa vyliečil z ťažkej choroby, jeho zdravotný stav je v súčasnosti bez\nkomplikácií, podľa vlastného uvedenia, momentálne nepotrebuje neodkladnú zdravotnú starostlivosť, nie\nv bezprostrednom ohrození života, nepodstupuje žiadnu medikamentóznu liečbu, jeho stav si vyžaduje\nlen pravidelné kontroly, ktoré v súčasnosti nepodstupuje ani na Slovensku a môže ich absolvovať\naj v krajine pôvodu a z tohto pohľadu je irelevantné, že v krajine pôvodu sa nezdržiava od roku\n2001 a nemá tam zdravotné poistenie. To si môže kedykoľvek uzavrieť. Ostatné dôvody súvisia buď\ns jeho nezodpovedným konaním (neudelený pobyt v Maďarsku, neplatný cestovný doklad alebo s\njeho osobnými/rodinnými problémami s bývalou manželkou) a pre posúdenie jeho situácie z hľadiska\nhumanitného azylu sú absolútne irelevantné.\n7. Žalovaný tiež posudzoval splnenie podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR,\nktorá sa poskytuje vtedy, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny\npôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia podľa § 2 písm. f/ ZoA.\n8. Žalovaný uviedol, že Izrael zrušil trest smrti v mieri v roku 1954, je povolený len v čase vojny a to\nlen za genocídu, zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny, vlastizradu a zločiny proti židovskému ľudu,\nod vyhlásenia nezávislosti Izraelu v roku 1948 sa trest smrti nevyužíva, bol uložený iba dvakrát, z toho\nraz v prípade B. G., ktorý bol obesený v roku 1962 po tom, čo bol v roku 1961 odsúdený za účasť na\nnacistických vojnových zločinoch týkajúcich sa holokaustu. Uloženie trestu smrti alebo jeho výkonu, v\nprípade návratu žalobcu do krajiny pôvodu možno teda vylúčiť z objektívnych dôvodov.\n9. Žalobcovi v prípade návratu do krajiny pôvodu nehrozí ani mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce\nzaobchádzanie alebo trest, nakoľko z jeho výpovede je zrejmé, že v minulosti nebol zo strany izraelských\nštátnych orgánov ani neštátnych aktérov vystavený mučeniu alebo neľudskému alebo ponižujúcemu\nzaobchádzaniu alebo trestu a nevykonával žiadnu činnosť, ktorá by viedla oficiálne izraelské orgány\nalebo neštátnych aktérov k neprimeraným opatreniam voči jeho osobe v prípade jeho návratu. Žalobca\nvycestoval z Izraela legálne s platným cestovným pasom, za účelom podnikania a v zahraničí bez\nakýchkoľvek obáv kontaktoval izraelské štátne orgány, pre potreby vystavenia cestovného dokladu.\nZákon ustanovuje slobodu vnútorného pohybu, cestovanie do zahraničia, emigráciu a repatriáciu a vláda\nvo všeobecnosti rešpektovala tieto práva občanov. Izrael zachoval zaťažujúce obmedzenia pohybu\nPalestínčanov na Západnom brehu, vrátane kontrolných bodov a separačnej bariéry, čo je kombinácia\nsteny a plotu na Západnom brehu, ktorú Izrael postavil z bezpečnostných dôvodov. Cestovanie do a\nz Pásma Gazy podlieha prísnym obmedzeniam a je možné len prostredníctvom dvoch pozemných\nhraničných priechodov. Žalobca je však židovského pôvodu a nepochádza ani zo Západného brehu\na ani z Gazy, ale z Centrálneho dištriktu a z verejne dostupných zdrojov sa nepreukázalo, že by\nneúspešní žiadatelia o azyl židovského pôvodu vracajúci sa do Izraela, mali čeliť nejakým sankciám\nalebo problémom.\n10. Ani eventuálne problémy alebo sankcie po návrate žalobcu do krajiny pôvodu v súvislosti s údajným\ndlhom voči banke, resp. kvôli vysokému debetu na jeho účte, nemožno podľa žalovaného považovať za\nmučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, aj keď veľký počet Izraelčanov čelí\nformálnym žalobám na vymáhanie pohľadávok a sankciám v podobe obmedzenia používania bankových\núčtov a kreditných kariet, či zákazu opustenia krajiny. Finančnú situáciu dlžníkov s cieľom zistiť ich\nschopnosť dodržiavať rozsudok zisťuje hlavný exekútor, ktorý môže dlžníkovi v predpísanej lehote\nnariadiť zaplatiť dlh paušálnou sumou alebo v splátkach, a ak dlžník nezaplatí, môže byť uväznený na\ndobu nepresahujúcu 21 dní, ak neexistujú žiadne iné prostriedky na prinútenie plniť rozsudok. Dlžník,\nktorý si odpykal trest väzenia, nemôže byť v súvislosti s tým istým dlhom alebo splátkou znova uväznený.\n\nV prípade rozsudku za dlh z vyživovacej povinnosti voči manželke, deťom alebo rodičom, trest väzenia\nmôže byť vydaný bez predchádzajúceho vyšetrovania finančnej situácie dlžníka. Nedávna reforma\nizraelských konkurzných konaní uľahčila a zlacnila viac ako kedykoľvek predtým vyhlásenie osobného\nbankrotu, v relatívne krátkom čase. Poplatky za podanie návrhu boli tiež výrazne znížené. Aj keď\nsankcie sú v niektorých prípadoch nezvyčajné, nemožno ich definovať ako formu vážneho bezprávia,\nnespôsobujú mučenie, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest. Ak by aj pre osobné\nproblémy s exmanželkou mal žalobca nevysporiadané podlžnosti voči banke, vzhľadom na jeho finančné\nzabezpečenie, by táto skutočnosť nebola preňho neznesiteľne obmedzujúcou alebo limitujúcou. Nemá\nžiadne finančné problémy, jeho firma v Maďarsku naďalej bez problémov funguje, o jeho finančnom\nzabezpečení svedčí aj skutočnosť, že sám sa počas konania o udelenie azylu dlhodobo zdržiava mimo\nazylového zariadenia migračného úradu, v hoteli, v ktorom je niekoľko mesiacov schopný platiť si\nubytovanie vo výške takmer 400 eur mesačne. Z jeho výpovede je zrejmé, že je finančne dostatočne\nzabezpečený (dovolenky, karavan, nehnuteľnosť v Chorvátsku atď.). Z tohto hľadiska možno obdobne\nvyhodnotiť aj absenciu jeho zdravotného poistenia v Izraeli, čo tiež nemožno vyhodnotiť ako znak\npredmetnej formy bezprávia, ktorej by mohol čeliť v prípade návratu do krajiny pôvodu. Zdravotné\npoistenie si môže kedykoľvek uzavrieť a začať platiť. Ak sa v dôsledku svojho nezodpovedného konania\nalebo osobných a rodinných problémov dostal do situácie, v ktorej by eventuálne mal byť vystavený\nnejakým zákonným sankciám, tieto nemožno považovať za prejav vážneho bezprávia.\n11. Naplnená v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu nebola ani tretia forma vážneho bezprávia, teda\nvážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia\npočas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. V Centrálnom dištrikte v súčasnosti\nneprebieha žiaden ozbrojený konflikt, v ktorom by mohlo dochádzať k ohrozeniu obyvateľov na základe\nneselektívneho násilia, zdroje uvádzajú správy o bezpečnostných incidentoch najmä v oblasti Gazy\na na okupovaných palestínskych územiach Západného brehu Jordánu. Tzv. arabsko-izraelský alebo\nblízkovýchodný konflikt je dlhotrvajúci a v minulosti často vyústil do vojenského stretu. V novodobých\ndejinách sa za príčinu eskalácie konfliktu považuje založenie moderného štátu Izrael v roku 1948. V\nsúčasnosti sa pri riešení arabsko - izraelského konfliktu hovorí najmä o bezpečnosti židovského štátu\nIzrael, teritóriu Západného brehu Jordánu a Gdanských výšin, vzniku palestínskeho štátu, židovských\nosadách na okupovaných územiach, statuse Jeruzalema a návrate palestínskych utečencov. Izrael\nv súčasnosti nie je v žiadnom priamom vojenskom konflikte a ani na jeho území neprebieha žiaden\nvnútroštátny otvorený vojenský konflikt s bojovými zónami. Cielené teroristické aktivity a protiteroristické\na bezpečnostné zákroky izraelských bezpečnostných zložiek nemožno považovať za konflikt a už vôbec\nnie taký, pri ktorom by dochádzalo k neselektívnemu násiliu. V Izraeli nedochádza k ozbrojeným stretom,\nktoré by postihovali civilné obyvateľstvo a k stretom štátnych orgánov s inými ozbrojenými zložkami\nalebo organizovanými skupinami, ktoré by pod zodpovedným vedením mali takú moc nad časťou jeho\núzemia, že by im umožňovala vykonávať trvalé a zosúladené vojenské operácie.\n12. Žalovaný tiež skonštatoval, že prezentovaná obava žalobcu zo zapojenia sa do vojny je irelevantná\ni z toho titulu, že nie je vojakom. Médiá začiatkom mája roku 2018 priniesli správy, že izraelská armáda\nmobilizovala časť svojich záložníkov potom, ako prezident USA oznámil odstúpenie od tzv. jadrovej\ndohody s Iránom z roku 2015. Hovorkyňa izraelských ozbrojených síl uviedla, že armáda mobilizuje\nzáložníkov v špecifických prípadoch podľa potreby, pričom nekonkretizovala počet mobilizovaných\nzáložníkov. V minulom roku sa však počet záložných vojakov v Izraelských ozbrojených silách znížil a\ntento trend je dlhodobý. V roku 2013 bolo asi 34 % spôsobilých záložníkov „aktívnych“ (mladších ako\n40 rokov, ktorí slúžili v ozbrojených silách), tzn., že v predchádzajúcich troch rokoch absolvovali celkom\n20 dní záložnej služby. V roku 2015, následkom rozpočtových obmedzení a znižovania stavov, ktoré od\nvýkonu služby oslobodzuje záložníkov, ktorých pozície už nie sú už potrebné, alebo sú už obsadené\naktuálne slúžiacimi vojakmi, klesol tento počet na 26 %. Podľa izraelského zákona o vojenskej obrannej\nslužbe obdobie ročnej záložnej služby je 1/ v prípade muža vo veku od 18 do 39 rokov, alebo v prípade\nženy vo veku od 18 do 34, do 31 dní služby každý rok, 2/ v prípade muža vo veku od 39 do 54, do\n14 dní služby každý rok, 3/ v prípade muža alebo ženy hodnosti rav turai (desiatnik) alebo vyššej, do\n7 dní služby každý rok naviac k dňom služby uvedeným v odseku 1 alebo 2. Rezervačná služba v\nHAGA (Civilná obrana) ustanovuje, že muži vo vojenskom veku od 45 do 50 rokov nebudú povolaní na\nvýkon záložnej služby, s výnimkou služby v HAGA v zmysle Zákona o civilnej obrane 5711-1951. Toto\nobmedzenie sa nevzťahuje na osoby vojenskej hodnosti segen mishne (poručík) a vyššej, alebo osoby\nvo vojenskom veku, ktoré sú kvalifikované pre povolanie, ktoré minister obrany ustanovil predpisom ako\npotrebné povolanie. Podľa žalovaného aj z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ by v prípade návratu do\n\nkrajiny pôvodu nemal byť povolaný do záložnej služby z dôvodu jeho veku 57 rokov, a teda neexistuje\nobjektívny dôvod jeho nasadenia do bojových operácií.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n13. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného\nČAS: MU-PO-77-50/2018-Ž zo dňa 19.12.2018, ktorým žalovaný v zmysle § 13 ods. 1 zákona č.\n480/2002 Z. z. neudelil sťažovateľovi azyl na území Slovenskej republiky a súčasne v zmysle § 13c\nods. 1 a § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z. rozhodol o tom, že sťažovateľovi neposkytne doplnkovú\nochranu.\n14. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku v rozsahu podaného opravného prostriedku uviedol,\nže pre udelenie medzinárodnej ochrany je nevyhnutné splniť úzko koncipované podmienky, ktoré sú\nv zákone o azyle špecifikované. V prípade žalobcu nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv\nz prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania\nurčitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo\nŽenevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákona o azyle. Azyl je špecifickým\nprávnym inštitútom, na základe ktorého sa poskytne adekvátna ochrana len tej fyzickej osobe,\nktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky - teda opodstatnené obavy pred reálne prebiehajúcou\nperzekúciou osôb, ktoré majú určité presvedčenie a to buď zo strany štátu alebo neštátnych pôvodcov.\nSťažovateľ sám uviedol, že krajinu pôvodu nenavštívil 15 rokov, odišiel z nej za účelom podnikania,\ndobrovoľne, na vlastný pas do Maďarska, kde bez akýchkoľvek obmedzení žil a podnikal až do svojho\nodchodu na víkendový pobyt na Slovensko, kde bol na základe neplatného cestovného dokladu zistený\njeho neoprávnený pobyt, kde sa v súčasnosti stále zdržiava, žije tu so svojou novou priateľkou slovenskej\nnárodnosti a chce si tu prostredníctvom udelenia medzinárodnej ochrany legalizovať svoj pobyt a\npreniesť svoje podnikateľské aktivity.\n15. Podľa krajského súdu sťažovateľ v krajine pôvodu pred jej opustením nečelil žiadnemu konaniu,\nktoré by mu spôsobovalo vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbehu rôznych takých\nopatrení, ktoré by ho postihovali podobným spôsobom, tzn. nečelil žiadnemu fyzickému ani psychickému\nnásiliu, žiadnym diskriminačným opatreniam, trestu či trestnému konaniu a pod. a neexistujú objektívne\ndôvody konštatovať, že by mu akákoľvek forma prenasledovania podľa § 2 písm. d/ ZoA v prípade jeho\nnávratu do krajiny pôvodu mohla hroziť, a to či už zo strany štátu alebo neštátnych aktérov.\n16. Vo vstupnom pohovore ako i vo svojej žalobnej argumentácii ako dôvody, pre ktoré sa rozhodol\npožiadať o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky uvádzal,\nže nie je v Izraeli zdravotne poistený a bolo mu zistené onkologické ochorenie, ktoré je ale v súčasnosti\nstabilizované, na účte má dlh, ktorý síce spôsobila jeho exmanželka, ale zaň by ho podľa platnej právnej\núpravy v Izraeli mohli odsúdiť, a v Izraeli sa črtá nová vojna a on nechce umrieť vo vojne. Nemá podlžnosti\nani na výživnom, čo ako sám uviedol, osvedčila jeho dcéra. Ním prezentované dôvody žiadosti nemožno\npovažovať za relevantné na posúdenie ani v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle, nakoľko nie sú\npodraditeľné pod pojem prenasledovanie ani z jedného z dôvodov uvedených v predmetnom ustanovení.\nNijako totiž nekorešpondujú s jeho rasou, národnosťou, náboženstvom, príslušnosťou k určitej sociálnej\nskupine či politickým názorom a pod.\n17. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany uviedol, že v tejto časti je odôvodnenie rozhodnutia žalovaného\nrozanalyzované do najmenšieho detailu, a ďalšie rozvádzanie naplnenia možných dôvodov (uloženie\ntrestu smrti alebo jeho výkon, mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest,\nalebo vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia\npočas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu), by bolo len zopakovaním zistení a\nnad rámec vykonaného odôvodnenia žalovaného. Krajský súd dodal, že akúkoľvek formu reálnej hrozby\nvážneho bezprávia možno v prípade sťažovateľa vylúčiť, už len pre úplne dobrovoľný spôsob opustenia\nkrajiny pôvodu a dôvod jeho opustenia, ktorým bolo cielené podnikanie na území Maďarskej republiky.\n\n18. Krajský súd uzavrel, že vzhľadom na nesplnenie podmienok pre udelenie azylu uvedených v ust. §\n2 a § 8 ani podmienok uvedených v§13aav§13b zákona o azyle, mu žalovaný dôvodne neudelil azyl a\nani neposkytol doplnkovú ochranu.\n19. O trovách rozhodol krajský súd za použitia ust. § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi právo na\nnáhradu trov konania nepriznal.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n20. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa\n§ 440 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) spolu\ns návrhom na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.\n21. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti odôvodnil tým, že právnym následkom\njeho vykonateľnosti je, že príslušné správne orgány sa môžu k žiadateľovi o azyl správať akoby už nebol\nžiadateľom o azyl s čím by mohlo byť spojené konanie o vyhostení alebo zaistení. Účelom podanej\nkasačnej sťažnosti je zmena napadnutého rozhodnutia tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vráti mu\nvec na nové konanie s cieľom vydania nového rozhodnutia v konaní o udelenie azylu, ktoré by riadne\npreskúmalo azylové dôvody sťažovateľa. Ako uvádza v napadnutom rozhodnutí aj žalovaný, sťažovateľ\nna Slovensku žije rodinným životom a jeho začatím konania o vyhostení alebo zaistením by tak došlo\nk narušeniu jeho práva na rešpektovanie rodinného života zaručeného čl. 8 Európskeho dohovoru\no ľudských právach. Z tohto dôvodu má za to, že právnymi následkami napadnutého rozhodnutia\nkrajského súdu hrozí závažná ujma, pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným\nzáujmom a podáva tak návrh na priznanie odkladného účinku.\n22. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä\nuviedol, že:\n- krajsky súd ako aj žalovaný rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nktoré spočíva v nezohľadnení možného prenasledovania sťažovateľa z prospektívneho hľadiska.\nSťažovateľ poukazuje na to, že skutočnosť, že niekto nebol v minulosti subjektom prenasledovania\nnie je indíciou, že mu budúce prenasledovanie nehrozí, a už vôbec nie podstatným znakom\nneopodstatnenosti obáv z prenasledovania. Minulé prenasledovanie nie je výlučným spôsobom ako\nsa preukazuje opodstatnenosť obáv z prenasledovania. Migračný úrad je pri posudzovaní žiadosti\npovinný vyhodnocovať opodstatnenosť obáv z prenasledovania prospektívne do budúcnosti v prípade\nnávratu do krajiny. Sťažovateľ má za to, že sa v jeho prípade žalovanému nepodarilo z hľadiska\nprospektívnosti jednoznačne dokázať, že by mu v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu nehrozilo\nakékoľvek prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d), ako aj písm. f) zákona o azyle. Krajskému súdu vyčítal,\nže sa uvedenou námietkou nezaoberal a takýmto postupom došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu\npredmetnej otázky aj zo strany krajského súdu,\n- krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nesprávne\nprocesný postup krajského súdu, spočíva v nedostatočnom a nepresvedčivom odôvodnení rozsudku.\nPodľa sťažovateľa je procesným právom účastníka právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia tak ako\nvyplýva z ust. § 139 ods. 2 S.s.p. Jeho porušením sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo\naj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť správnej žaloby.\nNedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva\nna spravodlivé súdne konanie. Sťažovateľ má za to, že krajský súd v odôvodnení nenaplnil tieto zákonné\npožiadavky, keď svoj záver odôvodnil na str. 12 - 14 konštatovaním, že sťažovateľ nároky na udelenie\nazylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany nenaplňuje. V tomto smere tak poukazuje na znenie zákona,\nktoré ráta s posúdením podstatných právnych argumentov. V odôvodnení sa však krajský súd jediným\na podstatným právnym argumentom sťažovateľa tak ako je popísaný v prvom sťažnostnom bode vôbec\nnezapodieval.\n\n23. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že rozhodnutie\nžalovaného sa v celom rozsahu zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. Súčasne navrhol priznať\nkasačnej sťažnosti odkladný účinok.\nB)\n24. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom\nkrajského súdu a v ostatnom sa pridržal svojho vyjadrenia k žalobe, a preto navrhol, aby najvyšší súd\nkasačnú sťažnosť zamietol.\n25. Žalovaný uviedol, že sa so všetkými dôvodmi, ktoré uviedol sťažovateľ pre udelenie azylu vysporiadal\nv odôvodnení rozhodnutia a zaujal k nim stanovisko. Svoje rozhodnutie neodôvodnil len skutočnosťou,\nže v minulosti nebol sťažovateľ v krajine pôvodu prenasledovaný, ako sa snaží sťažovateľ navodiť\ndojem v kasačnej sťažnosti. Žalovaný dospel k názoru, že nejde o dôvody relevantné pre posúdenie\nutečeneckého statusu, ale predmetnú situáciu posúdil z hľadiska prospektívnosti aj v časti, v ktorej sa\nzaoberal doplnkovou ochranou.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n26. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npostupom podľa § 492 ods. 1 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k\nzáveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia\n§ 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.07.2019 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).\n27. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich práv proti\nrozhodnutiu žalovaného o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. a o neposkytnutí\ndoplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z.z., a preto primárne v\nmedziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal\naj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú\nspôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nPodľa § 2 písm. d) zákona č. 480/2002 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné\nalebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh\nrôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití\nfyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných\nalebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4.\nneprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za\nodmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy\nalebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti\ndeťom.\nPodľa § 2 písm. f) zákona č. 480/2002 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1.\nuloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie\nalebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu\nsvojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\nPodľa § 8 zákona č. 480/2002 Z.z. ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi,\nktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\n\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nPodľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky\nuvedené v § 8 alebo § 10.\nPodľa § 13a zákona č. 480/2002 Z.z. ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne\ndôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho\nbezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 13c zákona č. 480/2002 Z.z. ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa\npodmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z.z. ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí\nazylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení\nazylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl.\n28. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\nustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo tohto štátu.\nV citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom\nprenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej\nrepubliky).\n29. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu\nporušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte\nuznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo\nzákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej\nbytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané\nobjektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle\nalebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl,\nteda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu, (rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 8Sža/41/2009 zo dňa 04.08.2009).\n30. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č.\n71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho\nkonania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla\npovinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a\nnásledne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n8Sža/34/2009 zo dňa 01.07.2009).\n31. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj\nadministratívny spis žalovaného dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa, ktorými namietal\nnesprávne právne posúdenie veci žalovaným ako aj krajským súdom, ktoré spočíva v nezohľadnení\nmožného prenasledovania sťažovateľa z prospektívneho hľadiska a nesprávny procesný postup, ktorý\nmu znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces, bolo potrebné vyhodnotiť za nedôvodné.\n32. Námietka sťažovateľa, že žalovaný sa nezaoberal možným prenasledovaním z prospektívneho\nhľadiska nemohla obstáť, jednak preto, že sťažovateľ v priebehu administratívneho ani súdneho\nkonania neuviedol, v čom by mala spočívať jeho obava z možného prenasledovania v budúcnosti (z\nprospektívneho hľadiska). Žalovaný sa totiž v napadnutom rozhodnutí podrobne zaoberal všetkými\ndôvodmi, pre ktoré požiadal o azyl (v roku 2015 mu v Maďarsku diagnostikovali rakovinu lymfatických\n\nuzlín, v krajine pôvodu nie je zdravotne poistený, kvôli bankovému dlhu by ho v krajine pôvodu odsúdili,\nv Izraeli sa rysuje vojna a on nechce umrieť vo vojne), a uzavrel, že sťažovateľ nesplnil zákonom\nstanovené podmienky pre udelenie azylu, nakoľko v jeho prípad nebola preukázaná opodstatnenosť\njeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Voči týmto záverom\nžalovaného nenamietal nič na správnosti ani samotný sťažovateľ.\n33. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa podrobne zaoberal všetkými dôvodmi a skutočnosťami\nrelevantnými pre konanie, situáciu z hľadiska vyslovených obáv a správ o krajine pôvodu vyhodnotil\nnie len z retrospektívneho hľadiska, ale posúdil a vylúčil možnosť prenasledovania sťažovateľa\n(definovaného v § 2 písm. d/ ZoA) aj smerom do budúcnosti, po návrate do krajiny pôvodu. Kasačný\nsúd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na podrobné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného najmä na\nstrane 8-10 rozhodnutia, kde žalovaný uvádza na základe akých úvah a po vyhodnotení akých správ\no krajine pôvodu dospel k záveru, že žiaden z dôvodov uvedených sťažovateľom v konaní o azyle nie\nje možné subsumovať pod ust. § 8 ZoA.\n34. Kasačný sú uzatvára, že na základe vykonaného dokazovania v administratívnom konaní bolo\nmožné dospieť k záveru, ktorý učinil žalovaný, že je nesporné, že sťažovateľ v Izraeli nečelil žiadnym\nproblémom a už vôbec nemožno hovoriť o hrozbe prenasledovania z dôvodu príslušnosti k rase,\nnáboženstvu, národnosti či sociálnej skupine. Žalovaný sa v rozhodnutí podrobne venoval dôvodom\nneudelenia azylu z humanitných dôvodov či dôvodom neposkytnutia doplnkovej ochrany, a preto\nbolo možné aj podľa kasačného súdu uzavrieť, že sťažovateľom uvádzané dôvody nie sú dôvodmi\npodraditeľnými pod ustanovenia zákona o azyle, pretože uvedené problémy neboli zapríčinené dôvodmi\npre azylové konanie významnými, teda jeho rasou, národnosťou, náboženstvom, príslušnosťou k určitej\nsociálnej skupine či zastávaním politického názoru.\n35. Kasačný súd dodáva, že žalovaný sa zaoberal existenciou prenasledovania sťažovateľa v krajine\npôvodu v minulosti, ale súčasne aj možným prenasledovaním sťažovateľa v krajine pôvodu z\nprospektívneho hľadiska so závermi, s ktorými sa kasačný súd stotožňuje. Sťažovateľom prezentované\ndôvody pre udelenie azylu nemožno ani podľa kasačného súdu podradiť pod pojem prenasledovanie zo\nžiadneho z dôvodov uvedených v predmetnom ustanovení zákona o azyle, keďže žiadnym spôsobom\nnekorešpondujú s jeho rasou, národnosťou, náboženstvom, príslušnosťou k určitej sociálnej skupine\nči politickým názorom. Vzhľadom na uvedené, potom ani z hľadiska prospektívnosti nie je dôvodné\nsa domnievať, že by sťažovateľ mohol byť v budúcnosti prenasledovaný v zmysle zákona o azyle\nči Ženevského dohovoru. V tejto súvislosti sa kasačný súd uzatvára, že uvedená námietka nebola\nspôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku ani zákonnosť rozhodnutia žalovaného.\nNapokon sťažovateľ v kasačnej sťažnosti ani neuvádza, z ktorého z dôvodov uvedených v § 8 zákona\no azyle by sa malo prenasledovanie do budúcna týkať.\n36. Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane, kasačný súd uvádza, že\njej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území SR tým\nžiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale bolo by u nich (z dôvodov taxatívne\nuvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie.\nHoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate\nžiadateľa do krajiny pôvodu, inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej\nochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z nich je potrebné vychádzať,\n(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/72/2010 zo dňa 14.09.2010).\n37. V danej veci bolo potrebné posúdiť, či je nevyhnutné poskytnúť sťažovateľovi doplnkovú ochranu\nv zmysle § 13a zákona o azyle. Miera preukázania hrozby vážneho bezprávia tak, ako to vymedzuje\ncitované ustanovenie, vymedzuje, aká vysoká musí byť pravdepodobnosť, že v prípade návratu do\nkrajiny pôvodu bude žiadateľ o azyl vystavený vážnemu bezpráviu. Miera sa dokazuje v podmienkach\nna poskytnutie doplnkovej ochrany formulovaná odlišne, ako je to pri azyle. „Reálne nebezpečenstvo“\nsa v porovnaní s „opodstatnenými obavami (z prenasledovania)“ opiera skôr o objektívne kritéria, ktoré\nsú nezávislé od subjektívnej kategórie strachu.\n38. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalovaný vyhľadal a do spisu založil komplexné správy\nvypracované odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce č. p. MU-ODZS-2018/000339-002 zo\n\ndňa 23.04.2018 a MU-ODZS-2018/000339-004 zo dňa 25.10.2018.2016 mapujúce situáciu v krajine\npôvodu sťažovateľa.\n39. Žalovaný uviedol a krajský súd sa s tým stotožnil, že z výpovede sťažovateľa vyplynulo, že nebolo\nnikdy proti nemu vedené trestné konanie, nebol väznený, zatknutý a nemal žiadne problémy so štátnymi\norgánmi, nebol vystavený mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Z\nhľadiska osobnej situácie sťažovateľa, jeho obava zo zapojenia sa do prípadnej vojny je irelevantná aj\nz toho dôvodu, že nie je vojakom a z dôvodu jeho veku ako aj úpravy v tejto oblasti, ktorú podrobne\npopisuje žalovaný na str. 12 rozhodnutia, neexistuje objektívny dôvod, že by mal byť sťažovateľ z\nhľadiska eventuálnej potreby armády oficiálne nasadený do akýchkoľvek bojových akcií.\n40. Žalovaný zároveň prípad sťažovateľa podrobil individuálnemu skúmaniu v zmysle súčasnej\njudikatúry slovenských súdov, ako aj Súdneho dvora v oblasti azylu a doplnkovej ochrany, ako aj testu\nposudzovania jednotlivých typov vážneho bezprávia, v súlade so záverom Európskeho súdneho dvora\nvyplývajúcim z rozsudku C-465/07 a dôvodne vylúčil, že by sťažovateľovi reálne hrozilo vážne bezprávie\nv prípade návratu do krajiny pôvodu. V predmetnej veci teda neboli ani podľa kasačného súdu zistené\na potvrdené dôvody pre obavy z reálnej hrozby vážneho bezprávia, tak ako je definované v ustanovení\n§ 2 písm. f) zákona č. 480/2002 Z.z., pričom v podrobnostiach na správny záver žalovaného uvedený\nv jeho rozhodnutí odkazuje.\n41. Kasačný súd zároveň rozhodol, že kasačnej sťažnosti neprizná odkladný účinok, hoci jeho priznanie\nby nebolo v rozpore s verejným záujmom, nakoľko preskúmaním spisového materiálu nedospel k záveru,\nže by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila žalobcovi závažná ujma.\nKasačný súd má za preukázané, že sťažovateľ nesplnil podmienky dané § 8 ZoA a v prípade jeho\nnávratu do krajiny pôvodu nebolo preukázané, že by mu hrozilo vážne bezprávie v zmysle § 2 písm. f)\nzákona č. 480/2002 Z.z. Kasačný súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že pobyt sťažovateľa na území\nSlovenka nie je dôvodom na udelenia azylu a inštitút azylu neslúži k legalizácii pobytu žiadateľa o azyl.\nVo svetle uvedeného kasačný súd návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle\nustanovenia § 447 ods. 2 S. s. p. v spojení s ustanovením § 188 S. s. p. zamietol.\n42. Námietku sťažovateľa, že krajský súd krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\núčastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces, vyhodnotil kasačný súd za nedôvodnú. Kasačný súd sa nestotožňuje\ns názorom sťažovateľa, že odôvodnenie rozsudku krajského súdu je nedostatočné a nepresvedčivé.\nS podstatnými námietkami sťažovateľa uplatnenými v žalobe sa krajský súd v rozhodnutí riadne\nvysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde. Z\nuvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n43. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi,\nktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky podľa § 167\nods. 1 S. s. p.) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 S.\ns. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.).\n44. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}