{"guid": "51e6e6e7-c39f-43f7-9d73-3621e4aecea6:14e62e15-52db-4bc3-a458-9348f34d5231", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1018201716.1", "spisova_znacka": "10Sžak/9/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžak/9/2019 z 19. 6. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. júna 2019, sp. zn. 10Sžak/9/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:1018201716.1", "identifikacne_cislo": "1018201716", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "datum_vydania": "2019-06-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/14e62e15-52db-4bc3-a458-9348f34d5231", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1018201716.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1018201716.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1018201716.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžak/9/2019\n1018201716\n19. 06. 2019\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2019:1018201716.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nEleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej, PhD., v\nprávnej veci žalobcu (sťažovateľa): T. R., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Tureckej\nrepubliky, v krajine pôvodu naposledy bytom C., Turecká republika, aktuálne s miestom pobytu v\nPobytovom tábore Rohovce, zastúpeného: Liga za ľudské práva, občianske združenie so sídlom\nBaštová 5, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, so\nsídlom Pivonková 6, Bratislava o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 05.12.2018 proti rozhodnutiu\nžalovaného ČAS: MU-PO-108-36/2018-Ž zo dňa 26.10.2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nprávoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4SaZ/8/2018-61 zo dňa 27. februára 2019,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4SaZ/8/2018-61 zo dňa 27.\nfebruára 2019 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-108-36/2018-Ž zo dňa 26.10.2018\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi nárok na náhradu trov konania p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím ČAS: MU-PO-108-36/2018-Ž zo dňa 26.10.2018 žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona\nč. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil\nžalobcovi azyl a súčasne podľa § 13c a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytol žalobcovi doplnkovú\nochranu.\n2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v krajine svojho pôvodu (ďalej tiež „Turecko“) nevyvíjal\nžiadnu činnosť, pre ktorú by mu hrozila akákoľvek perzekúcia a že ani v minulosti nebol jej objektom,\nnebol oficiálne členom hnutia Fethullaha Gúlena (ďalej len „Hnutie FG“] a ani preň nevyvíjal žiadnu\nčinnosť. Tiež ani jeho neprijatie na policajnú vysokú školu nie je dôvodom na udelenie medzinárodnej\nochrany, pričom poukázal na jeho prijatie a následné štúdium na Právnickej fakulte univerzity v Istanbule\nsvedčí o neexistencii prenasledovania. Vo vzťahu k Online konferencii, na ktorej sa (ako to žalobca\nuviedol) zúčastnil ako divák a na záver ktorej ako verejnosť položil otázku vzťahujúcu sa na zmiernenie\na urovnanie situácie v Turecku žalovaný dôvodil, že ani táto skutočnosť nemôže zadať žiaden dôvod na\njeho prenasledovanie. Pripustil, že žalobca môže mať subjektívne obavy, avšak tieto objektívne nie sú\nodôvodnené. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany dôvodil, že pre jej udelenie neboli naplnené\nzákonné predpoklady.\n\nII.\nKonanie na krajskom súde\n3. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len „SSP.“) zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného\nČAS: MU-PO-108-36/2018-Ž zo dňa 26.10.2018, ktorým žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle\nneudelil žalobcovi azyl a súčasne v zmysle § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytol žalobcovi\ndoplnkovú ochranu.\n4. K námietke nesprávneho právneho posúdenie veci (keď žalovaný nesprávne vyhodnotil, že žalobca\nsvoje členstvo v Hnutí FG odvodzoval iba od svojho otca, ktorý je vo väzení, že aj jeho brat odvodzoval\nsvoje členstvo v tomto hnutí od svojho otca a hľadá ho polícia, že jeho bratranec je uväznený z rovnakých\ndôvodov, že hlavným dôvodom podania žiadosti o azyl bolo to, že z novinového článku z 28.11.2017\nsa dozvedel, že boli zatknutí študenti policajnej akadémie, ktorí neboli nijako zvlášť politicky aktívni, že\nHnutie FG by mohlo byť považované za určitú sociálnu skupinu): uviedol, že uvedená námietka nie\nje dôvodná.\n5. Podľa názoru krajského súdu inklinovanie žalobcu k Hnutiu FG, ktoré žalobca prezentoval ako jeho\nčlenstvo v ňom a ktorého členom bol „od narodenia“ nie je možné odvodzovať od toho, že jeho otec bol\nčlenom tohto hnutia. Pokiaľ sa žalobca stotožnil s ideami tohto hnutia, tak potom to bolo jeho slobodné\nrozhodnutie a toto rozhodnutie (ak ho prijal) prijal zjavne v čase, kedy bol schopný posúdiť ciele hnutia.\nAko to vyplynulo z obsahu pohovorov s ním vykonaných, okrem toho, že čítal knihy Fethulaha Gúlena,\npričom sa stotožnil s jeho názormi, tieto svoje názory navonok nijako neprejavoval, nemal v hnutí žiadne\nšpeciálne postavenie alebo úlohu, verejne sa nezúčastňoval aktivít hnutia a pre hnutie nevykonával\nžiadne aktivity. Podľa názoru krajského súdu žalovaný správne konštatoval, že iba skutočnosť, že otec\nžalobcu bol vstúpencom Hnutia FG bez ďalšieho nemôže zakladať príslušnosť žalobcu k tomuto hnutiu\n(„od narodenia“).\n6. Žalobca uviedol, že jeho otec bol ako prívrženec Hnutia FG zatknutý a dňa 28.09.2016, odsúdený\na uväznený na 6 rokov a 7 mesiacov. Na dôkaz tohto predložil fotografiu dokladu Krajského úradu v\nCanakkale z 27.11.2017, o ktorom sám uviedol, že ide o obvinenie jeho otca zo spolupráce s Hnutím FG.\nŽalobca tiež predložil fotografiu zápisnice z pojednávania s jeho otcom, datovanú 18.08.2017. Žiaden\nz týchto dokumentov však priamo nesvedčí o odsúdení jeho otca. (Súd poznamenal, že podľa skenu\ndokladu označeného žalobcom ako doklad o zaslaní peňazí otcovi do väzenia otec žalobcu nastúpil do\nväzenia 25.11.2016 - na tomto doklade však absentujú znaky vierohodnosti - pečiatka, podpisy a pod.)\n7. Ak by aj bol žalobcov otec odsúdený za „členstvo“ v Hnutí FG, ako sám žalobca uviedol, jeho matka\nbola síce vyhodená zo zamestnania kvôli otcovi, avšak okrem toho neuviedol žiadnu inú skutočnosť,\nktorá by svedčila o inom postihu voči nej. Podobne ani jeho sestre sa nič nestalo, študuje v Ankare.\n8. Pokiaľ ide o brata žalobcu, ktorý svoje členstvo v Hnutí FG tiež odvodzoval od otca a ktorého podľa\nvyjadrenia žalobcu hľadá polícia, krajský súd poukázal na rozpor v tvrdeniach samotného žalobcu. Ten\nuviedol, že záujem polície o jeho brata vznikol potom, ako ho vo svojej výpovedi spomenul bratov kolega\nT., pričom následne polícia brata hľadala v mieste bydliska dňa 25.01.2017. Na dôkaz toho predložil\nžalovanému fotografiu protokolu o výsluchu T.. Ako to je zrejmé z fotografie tohto dokumentu, zápisnica\nbola vyhotovená 13.12.2017 o 18.15 hod. Žalobca však uviedol že na základe tejto zápisnice bol brat\nhľadaný políciou už 25.01.2017 - 11 mesiacov predtým, ako sa mala polícia dozvedieť o bratovi. Podľa\nvyhodnotenia krajského súdu tvrdenie žalobcu o tom, že jeho brat bol hľadaný políciou nevyznieva\nvierohodne.\n9. Cestovný pas žalovaného bol vydaný (ako to je zrejmé z jeho skenu), 13.12.2016. Žalobca uviedol, že\npri jeho vydaní nemal žiaden problém. Podľa názoru krajského súdu, ak by bol žalobca z akéhokoľvek\ndôvodu záujmu tureckej polície, tak by mu cestovný pas vydaný nebol, nakoľko (ako to vyplýva zo správ\no krajine pôvodu žalobcu) osobám podozrivým z členstva v Hnutí FG, ako aj osobám v príbuzenskom\nvzťahu s nimi je zabránené vycestovať z Turecka, resp. ich cestovné doklady boli a sú zrušované.\nPretože žalobcovi bol bez akéhokoľvek problému cestovný pas vydaný a to v čase, keď už mal byť jeho\notec za členstvo v Hnutí FG zatknutý a odsúdený (s nástupom do väznice 25.11.2016), je dôvodný\nzáver krajského súdu, že turecké štátne orgány nemali vo vzťahu k žalobcovi žiadnych výhrad, teda\nnebol objektom ich záujmu.\n10. Žalobca po otcovom zatknutí bez problémov pokračoval v štúdiu na „Právnickej vysokej škole v\nIstambule“ a následne bez akýchkoľvek problémov 14.09.2017 z Turecka vycestoval letecky do Viedne,\nodkiaľ sa dopravil na Slovensko za účelom účasti na programe Erasmus na Právnickej fakulte UK\nBratislava. Stalo sa tak v čase, keď mal byť otec žalobcu už odsúdený na účasť v Hnutí FG a žalobcov\nbrat hľadaný políciou. Aj z tohto dôvodu teda podľa názoru súdu turecké štátne orgány nemali vo\n\nvzťahu k žalobcovi žiadnych výhrad, teda nebol objektom ich záujmu -v opačnom prípade by mu nebolo\numožnené z Turecka vycestovať, ako to nebolo umožnené prívržencom, či domnelým prívržencom\nHnutia FG alebo ich rodinným príslušníkom.\n11 K námietke žalobcu, že ako ním proklamovaný vstúpenec Hnutia FG by mal byť považovaný za\nčlena tejto sociálnej skupiny, uvedenú námietku vzhľadom k okolnostiam daného prípadu vyhodnotil\nako nedôvodnú, nakoľko žalobca nenaplnil konkrétnym obsahom žiaden z pojmových znakov definície\nsociálnej skupiny. Žalobca sa nikdy v krajine svojho pôvodu neprejavoval ak vstúpenec tohto hnutia,\npričom údajnú príslušnosť k nemu odvodzoval iba od svojho otca.\n12. K hlavnému dôvodu žiadosti o poskytnutie azylu a tým mala byť skutočnosť, že jeho kolegovia z\npolicajnej akadémie boli obvinení a zadržaní, ako sa to dozvedel z novinového článku z 28.11.2017 počas svojho pobytu na Slovensku, krajský súd uviedol, že sám žalobca uviedol, že malo ísť o študentov,\nktorí mali v roku 2009 a v roku 2012 ukradnúť otázky na prijímacie pohovory a takto sa dostať na policajnú\nakadémiu, resp. ich ďalej predávať. Ako to sám žalobca uviedol, po ukončení základnej školy študoval na\n4-ročnej policajnej akadémii, ktorú úspešne ukončil maturitou, o čom svedčí diplom, vydaný 13.06.2014.\nTeda na strednej policajnej škole začal študovať v roku 2010. Avšak študenti, o ktorých sa dočítal začali\nštudovať na tejto policajnej akadémii v roku 2009, resp. 2012. Teda nespadal do okruhu obvinených\na zadržaných študentov. Možno sa teda dôvodne domnievať, že z tohto dôvodu mu bol v roku 2016\nbez problémov vydaný cestovný pas a bolo mu bez problémov umožnené vycestovať z Turecka na\nSlovensko. Z vyššie uvedených dôvodov podľa názoru súdu žalobca nie je ani utečencom na mieste.\n13. K tvrdeniu žalobcu, že je „od narodenia“ členom (prívržencom, vstúpencom) Hnutia FG a má z tohto\nsvojho postavenia ako aj z dôvodu, že boli obvinení a zadržaní jeho kolegovia z policajnej akadémie\nobavu z perzekúcie, krajský súd uviedol, že žalobca sa nikdy navonok neprejavoval ako prívrženec\nHnutia FG, keď ani z dôvodu stíhania jeho otca nebol ani on, ani jeho matka či sestra (a jeho tvrdenia\no hľadaní brata sú spochybnené - viď vyššie uvedenú argumentáciu súdu) objektom záujmu polície,\npričom mu nebolo odoprené vydanie cestovného pasu a ani vycestovanie z krajiny pôvodu, pričom tiež\nnespadá do skupiny bývalých študentov policajnej akadémie stíhaných za krádež, resp. predaj otázok\nna prijímacie pohovory, tak možnú a žalobcom prezentovanú subjektívnu obavu z prenasledovania nie je\nmožné vyhodnotiť ako odôvodnenú. Naviac žalobca potom, ako sa mal dozvedieť z novinového článku\no obvinení bývalých študentov policajnej akadémie (28.11.2017), na Slovensku nepožiadal o azyl, ale\npo dvoch mesiacoch zo Slovenska vycestoval do Nórska a tam o azyl požiadal. Podľa názoru súdu\nžalovaný správne vyhodnotil vo veci zistený stav veci.\n14. K námietke rozporu napadnutého rozhodnutia s obsahom spisu, krajský súd uviedol, že tento\nnezistil. Skutočnosť, že žalovaný, zohľadňujúc zistený stav veci (na základe výpovedí žalobcu pred ním),\nvydal negatívne rozhodnutie, pričom nerozhodol iba na základe v spise zadovážených správ o krajine\npôvodu žalobcu podľa názoru súdu nespôsobujú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Z jeho\nodôvodnenia je zrejmé, akou správnou úvahou sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia riadil.\n15. K námietkam týkajúcich sa neuvedenia zdrojov informácií o krajine pôvodu žalobcu, krajský súd\nuviedol, že je skutočnosťou, že žalovaný v texte odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (okrem jedného\nprípadu) neuviedol zdroj použitých informácií, pričom iba označil dokument založený v spise, v ktorom sa\ninformácie nachádzajú - Č.p./Ref.no: MU-ODZS-2018/000189-004. Tento istý nedostatok odôvodnenia\nvšak podľa názoru súdu nebol dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože žalovaný\nnevyvracal pravdivosť informácií; rozhodnutie vydal na základe vyhodnotenia skutkového stavu veci,\nzisteného predovšetkým z výpovedí žalobcu pred ním. Podľa názoru krajského súdu, ak zistený stav v\ntejto konkrétnej veci nekorešponduje s prípadne nepriaznivými informáciami, tak iba na základe takýchto\ninformácií niet dôvodu na vydanie pozitívneho rozhodnutia.\n16. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany krajský súd uviedol, že žalobcovi nebol uložený trest\nsmrti, ani jeho výkon, z dôvodu jeho prípadného návratu v postavení neúspešného žiadateľa mu tak\nisto nehrozí žiaden postih. V Turecku neprebieha vnútroštátny či medzinárodný ozbrojený konflikt. Teda\naj podľa krajského súdu v prípade návratu mu nehrozí vážne bezprávie v zmysle § 2 písm. f) zákona\no azyle.\n17. K tvrdeniu žalobcu, že jeho vzdialení príbuzní (sesternice, ich manželia a ďalší) sú uväznení, resp.\nje na nich vydaný zatykač, krajský súd uviedol, že na otázku súdu, či existujú dôkazy o týchto tvrdeniach,\npoverená pracovníčka zástupcu žalobcu uviedla, že pri vypracovaní tohto podania vychádzala z tvrdení\nžalobcu a že žalobca má možnosť zaobstarať takéto dôkazy. Krajský súd uviedol, že z časových dôvodov\n(§ 216 ods. 1 SSP) takéto dokazovanie nevykonal. Krajský súd konštatoval, že aj keby takéto dôkazy\nboli k dispozícii, nevyhnutnou podmienkou ich akceptácie by bolo vykonanie ďalšieho dokazovania na\nexistenciu skutočných rodinných väzieb. Avšak aj v tomto podaní bolo opätovne potvrdené, že matka\n\nžalobcu doposiaľ nečelí žiadnemu záujmu štátnych orgánov Turecka. Nepriamo tiež to, že ani sestra\nnečelí obdobnému záujmu.\n18. Krajský súd po vyhodnotení vznesených námietok nedospel k názoru, že by existoval dôvod na\nzrušenie napadnutého rozhodnutia, teda že rozhodnutie je vecne správne, preto žalobu zamietol.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n19. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n20. Sťažovateľ v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) SSP ako dôvody podania kasačnej sťažnosti uviedol,\nže krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1\npísm. f), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci - (§ 440 ods. 1 písm. g) a zároveň\nsa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu - (§ 440 ods. 1 písm. h) SSP.\n21. Sťažovateľ namietal, že krajsky súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi\nkonania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces. Krajský súd tým, že právneho zástupcu ani sťažovateľa neinformoval o\nneúčasti tlmočníka na pojednávaní ako aj nevyhovel požiadavke právneho zástupcu o odročenie\npojednávania, týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n22. Sťažovateľ namietal, že krajský súd ako aj žalovaný rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnom právnom posúdení opodstatnenosti sťažovateľových obáv\nz prenasledovania, kedy sťažovateľovi priznali subjektívny element strachu, ale nepriznali mu objektívny\nelement. Rovnako pokiaľ ide o dôvod prenasledovania „zastávanie politických názorov“, a taktiež pokiaľ\nide o jeho príslušnosť k určitej sociálnej skupine, a tiež pokiaľ ide o jeho postavenie utečenca „sur place”,\nteda žiadateľa „na mieste“.\n23. Z opísaného prípadu otca, brata ako aj širšej rodiny sťažovateľa vyplýva, že údajné resp. pripísané\nčlenstvo v hnutí stačí na to, aby osobe privodilo nebezpečenstvo neoprávneného trestného stíhania za\n„terorizmus“ a nezákonného uväznenia.\n24. Krajskému súdu vyčítal, že spochybnil tvrdenia sťažovateľa o tom, že jeho otec bol v Turecku\nodsúdený. V konaní pred žalovaným predkladal z vlastnej iniciatívy množstvo listinných dôkazov, ktoré\nsi ani sám žalovaný nežiadal. Napriek tomu, že tvrdenia sťažovateľa týkajúce sa odsúdenia jeho\notca považoval za dostatočne preukázané a hodnoverné, predložil v kasačnej sťažnosti odsudzujúci\nrozsudok jeho otca, ktorý z dôvodu jeho obsiahlosti (29 strán) a hospodárnosti dal preložiť do\nslovenského jazyka len v relevantných častiach (str. l, 2, 3, 27 a 28). Odsúdený bol za členstvo v\nteroristickej organizácii na základe nepriamych dôkazov ako používanie komunikačnej aplikácie ByLock,\ndisponovaním bankového účtu v Bank Asya, ako aj na základe svedectva jeho bývalého kolegu, ktorý\nvšak nemal žiadne priame dôkazy.\n25. Tvrdenie krajského súdu, že matka sťažovateľa bola síce prepustená zo zamestnania kvôli otcovi,\navšak okrem toho sťažovateľ neuviedol žiadnu inú skutočnosť, ktorá by svedčila o inom postihu voči\nnej, sťažovateľ oponoval. Uviedol, že jeho matka nebola „iba“ prepustená z práce ale skutočný postih,\nktorému bola a je vystavená je takmer kompletné rozbitie rodiny, strata finančného zabezpečenia a\nsociálneho postavenia v meste, v ktorom žije aj so svojou dcérou. Prišla prakticky o manžela a dvoch\nsynov v dôsledku politických čistiek, ktoré v Turecku prebiehajú s neutíchajúcou intenzitou od júlového\npokusu o prevrat v roku 2016. Súdu vyčítal, že svojím názorom podceňuje vážnosť dopadu celej situácie\nna matku sťažovateľa a jeho sestru, navyše jeho matka žije celý čas v strachu a neistote, či turecká\npolícia nakoniec nezatkne aj ju.\n26. Sťažovateľ krajskému súdu vytýkal, že na rozdiel od žalovaného spochybnil jeho tvrdenie o tom, že\njeho brat bol hľadaný políciou. Zdôraznil, že medzičasom bol jeho bratovi udelený dňa 28.02.2019 azyl\nvo Fínsku a bol mu priznaný status utečenca. V tomto rozhodnutí sa v časti, rekapitulujúcej žiadosť jeho\nbrata tak isto uvádza, že ho v januári 2017 hľadala doma polícia a keďže jeho kamarátov v rovnakej\nsituácii zatkli, rozhodol sa zo strachu pred zatknutím ujsť, skrývať sa a neskôr opustiť aj so svojou\nsnúbenicou krajinu. V odsudzujúcich rozsudkoch jeho kamarátov sa jeho brat spomína ako používateľ\naplikácie Bylock, čo viedlo k jeho trestnému stíhaniu a spomína ho aj jeho kamarát v prepise jeho\nvypočúvania zo dňa 12.12.2017 (pozn. T.).\n\n27. Zo správ o krajine pôvodu sťažovateľa, podľa sťažovateľa nevyplýva, že by turecké štátne orgány\nautomaticky zrušili pasy všetkým ľuďom podozrivým z napojenia na Hnutie FG. Mali právomoc zrušiť\ncestovné doklady a zabrániť vycestovaniu, ale nevykonávalo sa to automaticky a keď šlo o rodinných\npríslušníkov týkalo sa to najmä manželov a manželiek osôb čeliacich súdnemu stíhaniu.\n28. Sťažovateľ nesúhlasil ani so závermi krajského súdu, že sa v jeho prípade nejedná o príslušnosť\nk sociálnej skupine. Poukázal na to, že jeho príslušnosť k Hnutiu FG, ktoré nie je vyslovene politickým\nhnutím ani stranou v pravom slova zmysle, ale skôr ideologicko-náboženským zoskupením ľudí\nriadiacimi sa pre nich typickým nábožným štýlom života sa dá považovať v istom zmysle za sociálnu\nskupinu a ešte aj s prihliadnutím k sťažovateľovej rodinnej situácii, keď jeho otec bol odsúdený za\n„členstvo v teroristickej organizácii“ ako aj ostatní členovia jeho rodiny, ktorí sú prenasledovaní z dôvodu\npríslušnosti k tomuto hnutiu.\n29. Sťažovateľ namietal aj proti záverom krajského súdu, „že vzhľadom k tomu, že ....na strednej\npolicajnej škole začal študovať v roku 2010. Avšak študenti, o ktorých sa dočítal začali študovať na\ntejto policajne akadémii študovať v roku 2009, resp. 2012. Teda nespadal do okruhu obvinených a\nzadržaných študentov“, že nie je ani utečencom na mieste. Táto domnienka krajského súdu je podľa\nsťažovateľa nesprávna a navyše ľahko vyvrátiteľná. V sťažovateľom doložených správach z tlače sa\nsíce spomínalo zatýkanie študentov, ktorí mali „údajne“ v roku 2009 a v roku 2012 ukradnúť otázky na\nprijímacie pohovory, avšak realita bola a je iná. Zatýkanie sa týkalo aj jeho spolužiakov z ročníka bez\nohľadu na incident s kradnutím otázok na prijímacie skúšky a navyše jeho spolužiakom v porovnateľnej\nsituácii s tou jeho, ktorým sa podarilo utiecť do Európy bol a je udeľovaný azyl z politických dôvodov, čo\nsťažovateľ doložil aj do administratívneho spisu rozhodnutím nemeckého migračného úradu a neskôr\naj počas súdneho konania rozhodnutím holandského oblastného súdu v Haagu, ktoré sú preložené a\nsú súčasťou administratívneho spisu.\n30. Sťažovateľ sa dozvedel o poskytnutí medzinárodnej ochrany, konkrétne udelením azylu ďalšiemu\nspolužiakovi vo Švédsku rozhodnutím Migračného úradu zo dňa 14.03.2019 a to práve z dôvodu jeho\nminulosti, keďže navštevoval strednú školu policajnej akadémie a teda by mohol byť predmetom záujmu\na prenasledovania štátnymi orgánmi po jeho návrate do krajiny pôvodu - Turecka, o čom predložil\nkasačnému súdu dôkaz: Rozhodnutie švédskeho migračného úradu zo dňa 14.03.2019.\n31. Na podporu argumentu, že k zatýkaniu študentov policajnej akadémie naďalej dochádza a navyše sa\ntýka aj konkrétne ročníka sťažovateľa sťažovateľ predložil aktuálnu správu z Turecka, konkrétne článok\nčeského spravodajského portálu ČT24, publikovaný dňa 12.02.2019 (Turecko v celé zemi zatýka stovky\nlidí. Podezírá je z napojení na Gúlena).\n32. Vzhľadom na uvedené má sťažovateľ za preukázané a nevyvrátiteľné, že jeho subjektívny strach je\npodložený na objektívnych obavách zo strachu pred prenasledovaním v krajine pôvodu, čo dosvedčujú\naj všeobecne známe správy z krajiny jeho pôvodu ako aj prenasledovanie jeho rodinných príslušníkov,\nspolužiakov a kamarátov vnímaných vládnym režimom ako napojených na Hnutie Gulen.\n33. Žalovaný ako aj krajský súd nedôsledne vyhodnotil politickú a bezpečnostnú situáciu i stav\ndodržiavania ľudských práv v Turecku a to obzvlášť po udalostiach z júla 2016. Sťažovateľ poukázal na\nto, že už vo svojom vyjadrení pred vydaním rozhodnutia žalovaného upozornil žalovaného na to, že v\nprípade sťažovateľa sa jedná o utečenca „sur place” t. j. na mieste, keďže skutočný strach z návratu do\nsvojej krajiny dostal až potom, ako sa zo správ a od svojich spolužiakov začal dozvedať správy o zatýkaní\na väznení svojich spolužiakov zo strednej školy policajnej akadémie, ktorú aj on sám navštevoval. Z toho\ndôvodu názor krajského súdu ako aj žalovaného považuje za nesprávny.\n34. Sťažovateľ napokon namietal nesprávne právne posúdenie spočívajúce vo vzťahu k aplikácii\ndoplnkovej ochrany. Podľa sťažovateľa žalovaný nesprávne právne posúdil hrozbu vážneho bezprávia\nv prípade žalobcovho návratu do Turecka. Na rozdiel od záveru žalovaného, má za to, že na základe\nzhromaždených informácií o krajine pôvodu zo skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že by bol\nvážnemu bezpráviu vo forme mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo\ntrestu v prípade núteného návratu vystavený. Takýto záver nemožno vylúčiť a ani žalovaný nepreukázal\nskutočnosti, ktorými by mohol reálnu hrozbu vážneho bezprávia žalobcovi vylúčiť.\n35. S poukazom na uvedené zastáva názor, že v jeho prípade sa vyskytuje ako subjektívny prvok\nodôvodnenosti strachu z prenasledovania v zmysle Ženevského dohovoru a § 8 zákona o azyle, tak\naj objektívny prvok, ktorý sťažovateľ dostatočne preukázal žalovanému, a to konkrétnymi správami o\nkrajine pôvodu ako aj ucelenou konzistentnou výpoveďou sťažovateľa a dôkazmi o prenasledovaní\nrodinných príslušníkov a bývalých spolužiakov z policajnej školy.\n36. Sťažovateľ navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného sa\nv celom rozsahu zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. Prípadné vrátenie veci na prvostupňový\n\nsúd z dôvodu procesného pochybenia (prvý sťažnostný bod) nie je dostačujúce vzhľadom na potrebu\nopätovného prehodnotenia skutkového stavu žalovaným s prihliadnutím na právny názor kasačneho\nsúdu.\nB)\n37. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol\nako nedôvodnú.\n38. K námietke porušenia procesných práv sťažovateľa uviedol, že sťažovateľ mal podľa žalovaného\ndostatok priestoru, aby všetky dôvody jeho žiadosti uviedol počas ústneho pohovoru na migračnom\núrade dňa 09.05.2018 ako aj doplňujúceho pohovoru dňa 18.07.2018 za prítomnosti tlmočníka z\ntureckého jazyka, ako aj právnej zástupkyne sťažovateľa. Rovnako právna zástupkyňa mala dostatok\nčasu a priestoru pri komunikácii so svojím klientom, aby jej dôvody jeho žiadosti vysvetlil podrobne.\nZa týchto okolností nemohlo dôjsť k porušeniu procesných práv sťažovateľa, nakoľko všetky podstatné\nskutočnosti jeho žiadosti boli súdu prezentované a nemohlo prísť ani k porušeniu procesných práv v takej\nmiere, aby došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Sťažovateľ nemá znalosť zákonov Slovenskej\nrepubliky, ani skúsenosti s konaním na súde, všetky podstatné skutočnosti boli uvedené v konaní pred\nsprávnym orgánom za prítomnosti tlmočníka ako aj právnej zástupkyne a nebol tak dôvod na doplňujúcu\nvýpoveď, ktorá by mohla zásadným spôsobom odôvodniť žiadosť o poskytnutie medzinárodnej ochrany\nna území SR.\n39. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že sťažovateľ počas vstupného pohovoru\ndňa 09.05.2018 uviedol, že otec mal byť vzatý do vyšetrovacej väzby už dňa 28.09.2016. Rozsudok,\nktorým mal byť jeho otec odsúdený a na ktorý poukazuje sťažovateľ je datovaný 28.02.2018. Pri tom\nkópiou tohto rozsudku nedisponoval ešte na pojednávaní na krajskom súde dňa 27.02.2019, teda celý\nrok po jeho odsúdení, čo je v dobe elektronickej pošty a sociálnych sietí dosť neobvyklé. Na prvej strane\npredloženého rozsudku sa konštatuje, že sa odsudzuje Z., učiteľ, bydliskom v C., ktorý ma synov Q.\na O.. Meno T. tam nefiguruje, čo nepotvrdzuje, že je synom odsúdeného. Je zrejmé, že k zatýkaniu\nodporcov režimu, aj domnelých prišlo už v roku 2016, kedy bolo zatknutých a vyšetrovaných 60 tisíc\nosôb. Už po tomto masívnom zatýkaní muselo byť sťažovateľovi zrejmé, že má v krajine problémy,\nnakoľko tvrdil, že syn je považovaný podľa otca. Informácie vypracované Odborom dokumentaristiky a\nspolupráce migračného úradu č. p.: MU-ODZS-2018/000189-004 zo dňa 11.06.2018 potvrdzovali fakt,\nže pokiaľ úrady mali podozrenie zo spolupráce s odporcami režimu, boli im odobrané cestovné doklady,\naby nemohli krajinu opustiť.\n40. Sťažovateľ uvádzal, že jeho brat mal byť u nich doma políciou hľadaný, potom čo ho pri výsluchu\nna polícii spomenul bratov kolega T.. Na tento účel predložil zápisnicu z výsluchu T. zo dňa 13.12.2017.\nSťažovateľ však uvádzal, že brat bol hľadaný na základe tohto výsluchu už 25.01.2017, čím súd\nspochybnil jeho tvrdenia o tom, že brat bol hľadaný políciou. Právna zástupkyňa túto nezrovnalosť\nodôvodnila, že tlmočníci pri tlmočení počas spisovania vyhlásenia a počas pohovoru na migračnom\núrade boli v časovom limite a to mohlo spôsobiť niektoré nezrovnalosti v sťažovateľovej výpovedi.\n41. K tvrdeniu sťažovateľa, že jeho bratovi bol udelený 28.02.2019 azyl vo Fínsku, žalovaný uviedol, že\nkaždá žiadosť o udelenie azylu sa posudzuje na základe individuálnych dôvodov. Jeho brat pôsobil v\npolícii a stíhaný bol na základe výpovede jeho kolegov. V tomto rozsudku sa konštatuje, že brat bol spolu\ns tridsiatimi tromi jeho kolegami zadržaný v súvislosti s pučom a prepustený až na základe rozhodnutia\nsúdu. Túto skutočnosť však sťažovateľ vo svojej výpovedi neuvádzal, ale hovoril len o tom, že doma\nhľadala brata polícia, pred ktorou sa následne ukrýval, čo rovnako spochybňuje dôveryhodnosť jeho\nvýpovede.\n42. K tvrdeniu sťažovateľa, že sa rozhodol požiadať o azyl potom, čo sa z novinových článkov mal\ndozvedieť, že 70 % prívržencov Hnutia FG a študentov policajnej akadémie, ktorú aj on navštevoval,\nbolo zatknutých, žalovaný uviedol, že takéto tvrdenia sú účelové, nakoľko zatýkanie študentov, sa týkalo\nštudentov, čo sa zúčastnili prijímacieho konania na policajnú akadémiu v roku 2009 a 2012, čo však\nnebol prípad sťažovateľa. Sťažovateľ ostal žiť v krajine pôvodu, potom čo bol jeho otec zatknutý (pričom\njeho otec nebol nijakým spôsobom politicky aktívny, bol obyčajným učiteľom náboženskej výchovy, ako\nuvádza právna zástupkyňa v kasačnej sťažnosti) a aj jeho brata mala hľadať 24.01.2017 doma polícia,\n\npred políciou sa skrýval, on začal študovať na vysokej škole v Ankare odbor právo. Bez akéhokoľvek\npocitu, že by mohol byť spájaný s Hnutím FG aj on.\n43. K správe CT24 o zatýkaní ľudí napojených na duchovného Fetllaha Gulena, zverejnenej\nna internetovej stránke: https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/2731892-turecko-v-cele-zemi-stovky-lidipodezira-ie-z-napoieni-na-gulena <., žalovaný uviedol, že táto stránka je nedostupná a tieto informácie\nnie sú overiteľné. Menovanému sa nepodarilo prezentovať dôvody na udelenie azylu uceleným a\npresvedčivým spôsobom.\n44. K námietke sťažovateľa ohľadne nedostatočne vyhodnotenia jeho možného prenasledovania z\ndôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine na základe jeho príslušnosti k hnutiu Gulen, keď poukazuje\nna odsúdenie a zadržanie jeho otca a prenasledovaní prívržencov tohto hnutia v Turecku, žalovaný\npoukázal na to, že sťažovateľ sa ako stúpenec tohto hnutia neprejavoval a svoju údajnú príslušnosť\nodvodzoval od svojho otca. Rovnako mu úrady túto príslušnosť neprisudzovali, nakoľko nebol štátnymi\núradmi v tejto súvislosti nijako konfrontovaný.\n45. Poukazovanie na to, že Švédsky migračný úrad jednému jeho údajnému spolužiakovi uznal\nčlenstvo v hnutí Gulen, a udelil mu 14.03.2019 azyl, aj keď jeho aktivity v hnutí mali len obmedzený\nrozsah, nemožno bez ďalšieho používať ako odvolací dôvod voči rozhodnutiu krajského súdu v prípade\nsťažovateľa, ktorý v hnutí nemal žiadnu formu participácie vlastnou činnosťou, navyše nepoznáme\nvšetky osobitosti prípadu posudzovaného vo Švédsku.\n46. V sťažovateľovom prípade preukázaná objektívna stránka jeho obáv z prenasledovania, nakoľko v\njeho prípade členstvo ani napojenie na Hnutie FG, preukázaná nebola a nebola mu pripisovaná ani\nštátnymi orgánmi krajiny pôvodu.\n47. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdeniami sťažovateľa o tom, že bol prenasledovaný z dôvodov\nuvedených v § 8 zákona o azyle a zastáva názor, že v jeho prípade nebola preukázaná reálna\nopodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine v objektívnej rovine\ntak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona\no azyle. Rovnako nebolo preukázané, že bude v prípade jeho návratu do Turecka vystavený vážnemu\nbezpráviu v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle.\nC)\n48. V replike na vyjadrenie žalovaného sťažovateľ uviedol, že trvá na sťažnostných bodoch kasačnej\nsťažnosti.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n49. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s.\np.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola\npodaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o\nrozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná a napadnutý\nrozsudok krajského súdu je v zmysle § 462 ods. 2 S.s.p. potrebné zmeniť tak, že ruší preskúmavané\nrozhodnutie žalovaného a vec mu vracia na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia pojednávania\npodľa ustanovenia § 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli\nsúdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19. júna 2019\n(§ 137 ods. 2 S.s.p.).\nPodľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné\nalebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh\nrôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití\nfyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných\nalebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,3.\n\nodmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4.\nneprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za\nodmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy\nalebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti\ndeťom.\nPodľa § 13 ods. 1 zákona o azyle: Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené\nv§8 alebo §10.\nPodľa § 8 zákona o azyle: Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastavania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\n§§ 10,13b zákona o azyle riešia otázku udelenia medzinárodnej ochrany azylu na účel zlúčenia rodiny\nPodľa § 13c ods. 1 zákona o azyle: Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa\npodmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\nPodľa § 13a zákona o azyle: Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody\ndomnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho\nbezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 2 písm. f) zákona o azyle: Na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím\nuloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\nmučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo\nvážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas\nmedzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\nPodľa §20 ods. 4 zákona o azyle: Ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nrozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu\na cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl\n50. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom kasačného konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bola zamietnutá žaloba, ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného o\nneudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany sťažovateľovi, a preto primárne v medziach kasačnej\nsťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako\naj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky\nsťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n51. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj\nadministratívny spis žalovaného dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa, podľa ktorých\nkrajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a že sa odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu, sú dôvodné.\n52. K námietke sťažovateľa ohľadne porušenia jeho práva na spravodlivý proces postupom krajského\nsúdu tým, že sťažovateľa neinformoval o neúčasti tlmočníka na pojednávaní ako aj nevyhovel jeho\npožiadavke o odročenie pojednávania, s tým, že žiada o vypočutie vo veci v prítomnosti, kasačný súd\nuvádza, že táto námietka bola dôvodná.\n53. Z dôvodov nižšie uvedených však nezrušil rozhodnutie krajského súdu a nevrátil mu vec na ďalšie\nkonanie, ale dospel k záveru o potrebe zmeny rozsudku krajského súdu.\n54. Napriek tomu, že k zrušeniu rozsudku krajského súdu nedošlo, považuje kasačný súd za dôležité\nozrejmiť, v čom videl nesprávnosť postupu krajského súdu. Už zo správnej žaloby (z bodu IV) vyplynulo,\nže sťažovateľ požadoval nariadiť verejné pojednávanie s tlmočením do tureckého jazyka. Krajský súd\nuznesením so sp. zn. 4SaZ/8/2018-28 zo dňa 10.01.2019 rozhodol o pribratí do konania tlmočníka jazyka\ntureckého a poveril ho vykonaním tlmočníckeho úkonu na pojednávaní dňa 27.02.2019. Písomným\npodaním zo 20.02.2019, ktoré bolo krajskému súdu doručené dňa 21.02.2019, súdom pribratý tlmočník\ndo konania B. U. súdu oznámil, že sa nemôže pojednávania zúčastniť z vážnych a pretrvávajúcich\nzdravotných dôvodov. Na pojednávanie dňa 27.02.2019 sa dostavili účastníci konania okrem tlmočníka\njazyka tureckého, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil. Na dopyt súdu prítomná právna zástupkyňa\nsťažovateľa uviedla, že nesúhlasí s tým, aby sa pojednávanie konalo v neprítomnosti tlmočníka. Krajský\n\nsúd oboznámil právnu zástupkyňu sťažovateľa, že z dôvodu lehoty určenej na ukončenie a rozhodnutie\nv tejto veci nevidí možnosť zabezpečiť iného tlmočníka a súd podotkol, že v zozname tlmočníkov nie je\nzapísaný žiaden aktívny tlmočník tohto jazyka. Následne bolo vyhlásené uznesenie súdu o prejednaní\nveci v neprítomnosti tlmočníka a v uvedený deň bola žaloba zamietnutá.\n55. Právne postavenie tlmočníka a prekladateľa upravuje zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch,\ntlmočníkoch a prekladateľoch. Tlmočníkom a prekladateľom podľa tohto zákona sú fyzické osoby,\nktoré sú splnomocnené štátom na vykonávanie činnosti podľa tohto zákona, a ktoré sú zapísané v\nzozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. V prípade súdneho konania však zákon vždy nevyžaduje,\naby tlmočníkom či prekladateľom bola osoba, ktorá je zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a\nprekladateľov. Súd môže za tlmočníka alebo prekladateľa ustanoviť aj takú osobu, ktorá nie je zapísaná v\ntomto zozname. S týmto ustanovením však musí daná osoba súhlasiť. Ide o situácie, kedy v príslušnom\nodbore alebo odvetví nie je zapísaná žiadna osoba alebo osoba zapísaná v zozname nemôže úkon\nvykonať, či ak vykonanie úkonu by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi. V prípade,\nak bude táto osoba ustanovená za tlmočníka alebo prekladateľa, úkon v súdnom konaní môže vykonať\naž vtedy, keď pred súdom zloží sľub podľa § 5 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z. z.\n56. Ústava SR garantuje právo konať vo svojom jazyku v článku 47 ods. 4, a to v podobe práva každej\nosoby na tlmočníka, pokiaľ táto osoba vyhlási, že nerozumie jazyku, v ktorom sa vedie súdne konanie.\nHoci Ústava SR výslovne upravuje len právo na tlmočníka, podľa právnej teórie je možné pod toto\nústavné právo zahrnúť aj právo oboznámiť sa s dokumentmi významnými pre konanie, ak sú v jazyku,\nktorý daná osoba neovláda. Účelom ústavného práva na tlmočníka je umožniť každému komunikáciu v\nkonaní pred súdom, ak nie je spôsobilý dorozumieť sa v tomto konaní. Právo na tlmočníka v súdnom\nkonaní považuje Ústavný súd SR za jeden z atribútov spravodlivého súdneho procesu.\n57. Na ústavnoprávnu úpravu práva konať vo svojom jazyku nadväzuje právna úprava v SSP. Podľa\nustanovenia § 54 ods.1. SSP, ktoré zakotvuje právo strany konať vo svojom jazyku platí, že:„(1) Každý\nmá právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. S prihliadnutím na\npovahu a okolnosti veci priberie správny súd tlmočníka.\n58. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že každá strana musí mať rovnaké možnosti uplatnenia\nsvojich práv, aj keď nie je spôsobilá dorozumieť sa v slovenskom jazyku. Možnosť strany uplatniť svoje\npráva je garantovaná právom strany konať vo svojom jazyku.\n59. Podobne ako v prípade ústavnoprávnej úpravy, aj podľa SSP znamená právo konať vo svojom jazyku\nprávo konať v materinskom jazyku alebo aspoň v jazyku, ktorému strana rozumie. Strane teda nemusí\nbyť umožnené konať výlučne v jej materinskom jazyku. Postačí, ak v jazyku, ktorému strana rozumie,\nje strane umožnené konať (môže ísť najmä o niektorý zo svetových jazykov).\n60. V danom prípade bolo vyhovené žiadosti sťažovateľa, ktorý žiadal, aby vec bola prejednaná za jeho\núčasti s tlmočením do tureckého jazyka. Sťažovateľ sa pojednávania dňa 27.02.2019 osobne zúčastnil,\nrovnako tak jeho zástupkyňa. Hoci nesúhlasila s tým, aby pojednávanie prebiehalo v neprítomnosti\ntlmočníka, krajský súd vo veci pokračoval v jeho neprítomnosti a bez vypočutia sťažovateľa, ktorého\npôvodne hodlal vypočuť, po vypočutí zástupkyne sťažovateľa a žalovaného vo veci rozhodol.\n61. Podľa kasačného súdu krajskému súdu nič nebránilo v tom, aby v deň, keď sa dozvedel o tom,\nže tlmočník sa nemôže dostaviť na pojednávanie, zvolil postup, ktorým zabezpečí prítomnosť iného\ntlmočníka z jazyka tureckého, hoc aj nezapísaného v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.\nAko vyššie uvádza kasačný súd, v prípade súdneho konania zákon vždy nevyžaduje, aby tlmočníkom\nči prekladateľom bola osoba, ktorá je zapísaná v takomto zozname. Do úvahy prichádzali aj tlmočníci\nz jazyka tureckého, ktorí tlmočili sťažovateľovi v azylovom (správnom) konaní. Ako totiž z obsahu\nadministratívneho spisu vyplýva, vstupný pohovor so sťažovateľom dňa 09.05.2018 tlmočil Q. H. a\nďalší pohovor, ktorý sa uskutočnil dňa 18.07.2018 tlmočil F. T.. Pozornosti kasačnému súdu neuniklo,\nže správna žaloba bola doručená krajskému súdu dňa 06.12.2018, 90 dňová lehota na rozhodnutie\n(podľa § 216 ods. 1 SSP) končila dňa 06.03.2019. Zabezpečiť iného hoc aj tlmočníka nezapísaného v\nzozname tlmočníkov bolo v časových možnostiach krajského súdu, ktoré mu ostávali do konca lehoty\nna rozhodnutie.\n62. Argumentácia žalovaného, že sťažovateľ mal na pojednávaní právneho zástupcu, ktorý je na rozdiel\nod sťažovateľa znalý práva, nemohla obstáť, pretože výsluch žiadateľa o azyl v súdnom konaní je jedným\n\nz najdôležitejších dôkazných prostriedkov, ale aj práv žiadateľa o azyl a nemožno od neho upustiť len z\ndôvodu nedostatku tlmočníkov v zozname resp. z dôvodu časovej tiesne. Dokonca prekročenie lehoty na\nrozhodnutie vo veciach azylu z dôvodu existencie objektívnych príčin, naviac nezapríčinených samotným\núčastníkom konania, resp. súdom, nemôže byť na ujmu sťažovateľovho práva na spravodlivý proces.\n63. Tým, že zákonodarca stanovil lehotu 90 dní na rozhodnutie správneho súdu a kasačnému súdu 60\ndní vo veci azylu, vyjadril pomerne jasnú požiadavku na rýchlosť rozhodovania súdov v tak citlivej otázke\nako je medzinárodná ochrana. Kasačný súd má však za to, že ten, kto je v pozícii žiadateľa o azyl len\nťažko ocení úzkostlivú starostlivosť súdu o jeho procesné práva, ak dôsledkom tejto starostlivosti je len\npredĺženie stavu jeho neistoty. Preto pokiaľ najvyšší súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti proti rozsudku\nkrajského súdu a platné procesné predpisy mu umožňujú meritórne rozhodnutie, je jeho povinnosťou\nuprednostniť tento spôsob rozhodnutia pred zrušením rozhodnutia správnemu súdu a vrátením veci na\nďalšie konanie, čo napokon navrhoval aj samotný sťažovateľ.\n64. Napriek tomu, že tento bod kasačnej sťažnosti kasačný súd vyhodnotil za dôvodný, rozhodol sa vec\nnezrušiť krajskému súdu, ale zaoberať sa aj ďalšími dôvodmi kasačnej sťažnosti.\n65. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\nustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania\nazylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy\nSlovenskej republiky).\n66. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu\nporušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte\nuznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo\nzákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej\nbytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané\nobjektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle\nalebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl,\nteda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu, (rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 8Sža/41/2009 zo dňa 04.08.2009).\n67. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č.\n71/1967 Zb. (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho\nkonania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by žalovanému vznikla\npovinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a\nnásledne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n8Sža/34/2009 zo dňa 01.07.2009).\n68. K veci je potrebné uviesť, že vo veciach medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôležitú úlohu\ndôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl a v tomto kontexte i jeho vlastná celková dôveryhodnosť.\nPravdivosť tvrdení žiadateľa a dôveryhodnosť jeho osoby sú základom, z ktorého je v azylovom konaní\nnutné vychádzať.\n69. Kasačný súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/73/2008 zo dňa 27.\nmája 2008, v ktorom uviedol, že „dôveryhodnosť osoby žiadateľa odporca posudzuje vzhľadom na\nnedostatok listinných dokladov a dokumentov, ktorými by preukázal svoju totožnosť, resp. ktorými by\npreukázal pravdivosť svojich tvrdení o prenasledovaní v krajine pôvodu v nadväznosti na celkové\nsprávanie navrhovateľa v priebehu administratívneho konania. Na preukázaní pravdivosti tvrdení\nmusí záležať predovšetkým žiadateľovi o azyl, preto jeho vyhlásenia musia byť ucelené a rozumné,\nnesmú protirečiť všeobecne známym faktom o krajine pôvodu a svojim konaním nesmie zadávať dôvod\nna spochybňovanie dôveryhodnosti svoje osoby.“ Je naopak povinnosťou správneho orgánu, aby v\n\npochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl\nvyvracajú alebo spochybňujú.\n70. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v skoršej judikatúre (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/10/2013\nzo dňa 09.04.2013) uviedol, že nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej\nosoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou. Pokiaľ však\nžiadateľ o azyl predloží dôkazy na podporu svojich tvrdení o prenasledovaní, je povinnosťou správneho\norgánu k nim zaujať stanovisko.\n71. Rovnako nie je povinnosťou žiadateľa o azyl svoje obavy z prenasledovania podradiť pod konkrétny\ndôvod v zmysle zákona o azyle. To je úlohou posúdenia správneho orgánu.\n72. Pokiaľ sa teda žiadateľ o azyl po celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej dejovej\nlínie, jeho výpoveď je možné i napriek drobným nezrovnalostiam označiť za konzistentnú a za súladnú\ns dostupnými informáciami o krajine pôvodu, potom je potrebné z takejto výpovede vychádzať. Najvyšší\nsúd poukazuje na rozsudok sp. zn. 1Sža 4/2012 zo dňa 28.02.2012, v ktorom uviedol, že „posudzovanie\ndôveryhodnosti žiadateľa o udelenie azylu je výsledkom celkového hodnotiaceho procesu a úvah\nodporcu o osobnosti žiadateľa s prihliadnutím k miere reálnosti, resp. vierohodnosti ním tvrdených\ndôvodov odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii so všeobecne známymi informáciami o krajine pôvodu.\nRozhodujúcimi pre záver o nedôveryhodnosti žiadateľa nemôžu byť len niektoré nepatrné nezrovnalosti\nalebo len omylom vysvetlené nejasnosti v tvrdeniach žiadateľa, ale zásadné rozpory vo výpovediach,\nktoré správny orgán rozpozná.“\n73. Z administratívneho spisu je podľa názoru kasačného súdu zrejmé, že žalovaný nepreukázal\nnedôveryhodnosť sťažovateľa vo výpovediach, táto bola konzistentná. Samotný žalovaný ani\ndôveryhodnosť sťažovateľa nespochybnil.\n74. Primárnym dôvodom neudelenia azylu sťažovateľovi ako žiadateľovi o azyl bolo nesplnenie\nrelevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. S takýmto záverom nebolo možné\nsúhlasiť.\n75. Sťažovateľ žiadosť o udelenie azylu odôvodňoval obavami z prenasledovania z politických dôvodov.\nV dotazníku o žiadateľa o azyl zo dňa 09.05.2018 uviedol, že bol aktívnym členom Hnutia FG. Členom bol\npreto, lebo členom bol aj jeho otec. Zmyslom hnutia bolo pomáhať chudobným, poskytovať im vzdelanie,\nvychovávať mladých s rešpektom jeden k druhému. Jeho otec pracoval ako imam v Rumunsku, bol\nčlenom Hnutia FG a z tohto dôvodu ho aj odsúdili. Navštevoval strednú policajnú akadémiu, na Vysokú\nškolu policajnej akadémie ho neprijali, lebo nebol blízky prezidentovi. Voči neprijatiu sa odvolal spolu s\nďalšími študentami, súd rozhodol v ich prospech, štát však nevykonal žiadne kroky, ktoré by mu umožnili\nsa na Akadémiu vrátiť. Dokonca dali na súd policajného prezidenta v Turecku, ale neprebehol žiaden\nsúd. Policajná akadémia bola zavretá, o čom predložil novinové články. Každý, kto je členom Hnutia\nFG, môže čeliť ohrozeniu. Jeho otec je vo väzení, brat je na úteku. Nastúpil na Právnickú fakultu v\nIstanbule, kde ukončil dva ročníky, v treťom ročníku požiadal o štúdium na Slovensku prostredníctvom\nErazmus. Bol prijatý, nastúpil na Právnickú fakultu UK v roku 2017. Dňa 15.07.2016 cestoval autobusom\ndo Instabulu. V ten deň začal prevrat, o čom nevedel. Celú noc bol zavretý v autobuse spolu s ostatnými\ncestujúcimi. Na druhý deň začali zatýkať ľudí Hnutia FG. Spolu s ďalšími ničil knihy tejto organizácie,\naby nenašli žiadne dôkazy. Mal strach aj o seba. Jeho otec bol vyhodený z práce učiteľa, o čom predložil\ndôkaz. Otca napokon zatkli a odsúdili, o čom predložil zápisnicu zo súdneho pojednávania. Posudzovali\nho podľa otca. Keď bol otec učiteľom Hnutia FG, takto vnímali aj jeho. Toto celé v ňom spôsobovalo\ntlak, pre ktorý sa mu v krajine pôvodu ťažko žilo. Členom Hnutia FG je od narodenia, keďže členom je\njeho otec, považuje sa za člena aj on. Síce nikdy verejne neprezentoval toto hnutie, ale veľa čítal knihy\nFG a súhlasil s jeho názormi. Nemal nijaké špecifické postavenie alebo úlohu v hnutí. Odkedy je otec\nvo väzení, rodina nemá dostatok prostriedkov. Po prevrate bol prepustený z práce aj jeho brat, pretože\nbol tiež ako on považovaný za člena Hnutia FG. Uväznený je aj jeho bratranec.\n76. Hlavným dôvodom, pre ktorý požiadal o azyl bolo, že 70% študentov Hnutia FG bolo zatknutých\na uväznených z dôvodu príslušnosti k tejto organizácii. Išlo o článok v novinách , ktorý bol vydaný\n28.11.2017, čo ho presvedčilo, že domov sa nemôže vrátiť a skutočne môže čeliť zatknutiu a môže byť\nohrozený aj jeho život. O azyl nepožiadal hneď po príchode na Slovensko, lebo si nemyslel, že by to\nmohlo postihnúť aj jeho, ale po príchode na Slovensko zistil, že situácia v Turecku je ozaj vážna a aj on\nby mohol čeliť rovnakému osudu. Obáva sa, že by skončil vo väzení.\n\n77. Zo zápisnice z pohovoru zo dňa 18.07.2018 vyplynulo, že sťažovateľ objasnil, aké dôkazy (celkovo\n15 fotokópií dokumentov) predložil na podporu svojej žiadosti o azyl. Na otázku ako vstúpil do Hnutia FG\nuviedol, že v hnutí sa narodil. Otec bol členom, takže bol členom aj on. Čítal knihy FG už na základnej\nškole a chodil v Ederne na jeho kurzy, ktoré ho pripravovali na strednú školu. Nemá žiaden oficiálny\ndoklad z hnutia, iba doklady, že absolvoval ich kurzy. Na verejnosti sa k hnutiu nehlásil, skrýval to, ale\npočas vysokej školy nedostal štipendium, lebo otec bol prepustený zo štátnej služby. Pokiaľ prišiel na\nSlovensko, nemal problémy so štátnymi orgánmi, ale teraz nevie, čo sa deje, a či by nebol zadržaný\na uväznení ako jeho blízki.\n78. Žalovaný v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na to, že sťažovateľ sa nikdy oficiálne\nčlenom Hnutia FG nestal a ani preň nevyvíjal žiadnu činnosť, tak nemôže byť členom tohto hnutia ani\nde facto ani de jure. Keďže odvodené členstvo od rodinných príslušníkov v Turecku neexistuje, nemôže\nmu na základe členstva jeho rodinných príslušníkov toto byť ani pripisované. Žalovaný preskúmal aj fakt\nakým spôsobom môžu byť pripisované politické aktivity rodinných príslušníkov ich príbuzným, pričom\nvychádzal zo Správy Rady európskeho komisára pre ľudské práva z októbra 2016 k téme vplyvu sankcií\nna osoby iné, ako sú obvinení s výsledkom, že hrozby pre tieto osoby sú iba malé a nedosahujú vysokú\nintenzitu obmedzenia ich práv. Udelenie azylu takejto osobe by teda bolo vysoko nad rámec oprávnení,\nktoré vyplývajú rozhodujúcim orgánom z azylového práva. Navyše menovaný ani jedno z uvedených\nopatrení nespomenul, takže voči jeho rodine zjavne použité neboli. Svedčí o tom aj fakt, že mu nebol\nvzatý pas a legálnou cestou vycestoval na Slovensku, kde sa zúčastnil programu Erazmus.\n79. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Podľa 19a ods.\n1 zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom všetky\ndôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie\nazylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú (písm. a), vyhlásenia\na dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom\nprenasledovania alebo vážneho bezprávia (písm. b/).\n80. Do vnútroštátneho práva sa tak premietla požiadavka čl. 10 ods. 3 písm. b) smernice Európskeho\nparlamentu a Rady 2013/32 / EÚ. Rovnako Z neho vyplýva členským štátom EÚ povinnosť zabezpečiť,\naby pri posudzovaní žiadostí o medzinárodnú ochranu boli získavané presné a aktuálne informácie z\nrôznych zdrojov, o celkovej situácii v krajinách pôvodu žiadateľov, a aby tieto informácie sprístupnili\npersonálu zodpovednému za preskúmanie žiadostí a rozhodovanie o nich.\n81. Špecifikám konania o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného\nbremena, ktoré je vychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno\ntvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ\nide o bremeno dôkazné, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú ochranu a\nsprávny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, no správny orgán je povinný\nzabezpečiť k danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a informácií,\na to tých, ktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú. (Rozsudok NS SR z 13.\njanuára 2015, sp. zn. 1Sža 48/2014).\n82. Túto zákonnú povinnosť nemohol žalovaný splniť. Na posúdenie sťažovateľovho prípadusi totiž\nneobstaral dostatočne presné a aktuálne informácie o situácii v Turecku. Správa Rady európskeho\nkomisára pre ľudské práva, z ktorej žalovaný vychádzal pri posudzovaní vplyvu sankcií na osoby iné,\nako sú obvinení, ako sám uvádza žalovaný je z októbra 2016.\n83. Pre posúdenie prípadu sťažovateľa sú však rozhodujúce aktuálne správy o krajine pôvodu, najmä\npostoj štátnych orgánov k rodinným príslušníkom hnutia FG, pretože nie len bezprostredné okolnosti po\npokuse o štátny prevrat (15.07.2016), ktorý bol významným míľnikom, ktorý radikálne zmenil tamojšiu\nvnútropolitickú situáciu, ale aj nasledujúce a aktuálne reakcie štátnej moci a jej intenzívne opatrenia voči\ndomnelým pučistom, politickým oponentom ale aj ich rodinným príslušníkom, ktorých popis vo forme\naktuálnej správy o krajine pôvodu v spise žalovaného chýba, môžu dať odpoveď na to, či v prípade\nsťažovateľa, ako rodinného príslušníka (syna odsúdeného člena Hnutia FG) môže aj napriek nie priamej\npolitickej aktivite sťažovateľa vyvolať oprávnené obavy z prenasledovania.\n84. Žalovanému je potrebné vytknúť, že nevenoval takmer žiadnu pozornosť dôkazom, ktoré sťažovateľ\npredložil v správnom konaní, (celkom 17 listinných dôkazov), ktorými preukazoval dôvody svojej žiadosti\no azyl (ako napr. informácia o súdnom proces s otcom sťažovateľa, doklad o tom, že otcovi posiela\nrodina mesačne peniaze do väzenia, výpis z matičného úradu o členoch rodiny, články o nepokojoch\nna Policajnej akadémii, doklady o prepustení otca a brata sťažovateľa zo zamestnania, doklad o\nuväznení bratranca sťažovateľa pre spoluprácu s Hnutím FG, ktoré je brané ako teroristická skupina,\n\nrozhodnutie o udelení azylu bratovi sťažovateľa). Týmto dôkazom nielenže nevenoval žiadnu pozornosť,\nale napokon spochybňoval aj samotný fakt, že odsudzujúci rozsudok , ktorý predložil sťažovateľ, sa\nnemusí týkať jeho otca, pričom práve listinný dôkaz č. 3 vstupného dotazníka sťažovateľa, uvádza výpis\nz matriky, ktorým žalovaný môže verifikovať údaje o mene otca a porovnať s údajmi mena odsúdeného.\n85. Keďže vplyvom pokusu o štátny prevrat vznikla nová a nie celkom prehľadná situácia, žalovaný\nnemohol rezignovať na svoju povinnosť zisťovať aktuálny stav vecí v Turecku. Bez aktuálnych\na presných informácií z rôznych zdrojov nemožno zistiť, či sťažovateľ má odôvodnený strach z\nprenasledovania alebo či mu v prípade vrátenia hrozí nebezpečenstvo vážnej ujmy. Žalovaný teda pre\nsvoje rozhodnutie nezhromaždil také podklady, ktoré by vylúčili, že situácia sťažovateľa napĺňa znaky\nskutkovej podstaty § 8 zákona o azyle, teda že má odôvodnený strach z prenasledovania, a to najmä\npre to, že je členom Hnutia FG a členom rodiny, ktorej otec bol odsúdený za členstvo v Hnutí FG.\n86. Keďže žalovaný nezistil skutkový stav na základe presných a aktuálnych informácií o krajine\npôvodu sťažovateľa, nemohol ani krajský súd posúdiť, či existuje reálna hrozba prenasledovania. Pre\ntúto dôvodne vytýkanú vadu mal krajský súd rozhodnutie žalovaného zrušiť. Ak tak neurobil, je jeho\nrozhodnutie nezákonné a kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť bola dôvodná a napadnutý\nrozsudok bolo potrebné zmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie\nkonanie.\n87. V ďalšom konaní žalovaný okrem vykonania dôkazov aktuálnymi správami o krajine pôvodu a\nvykonaním dôkazov predložených sťažovateľom, a to aj v súdnom konaní, tiež posúdi, či v prípade\nsťažovateľa sa nejedná o žiadateľa sur place.\n88. O žiadateľa o azyl „sur place“ (na mieste) ide vtedy, keď osoba, ktorá v čase odchodu z krajiny pôvodu\nnebola utečencom, ale stala sa ním neskôr v dôsledku okolností, ktoré nastali v dobe jej neprítomnosti\nv krajine pôvodu. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sža/13/2008 zo dňa 1. júla 2008).\n89. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že zákon o azyle neurčuje žiadnu lehotu, v ktorej\nmá žiadateľ o azyl požiadať, i keď udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na\nprítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/) zákona o azyle alebo na\nodôvodnené obavy zo skutočností definovaných v § 2 písm. d/ zákona o azyle, v oboch prípadoch v\ndobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny\npôvodu, výnimkou z tohto pravidla sú žiadatelia sur place, (na mieste), pretože o žiadateľa sur place\nide vtedy, keď osoba, ktorá v okamžiku odchodu z krajiny pôvodu nebola utečencom, ale stala sa ním\nneskôr v dôsledku okolností, ktoré nastali v dobe jej neprítomnosti.\n90. Keďže je nepochybné, že zásadné okolnosti, na ktorých sťažovateľ zakladá svoju žiadosť o azyl,\nnastali počas jeho pobytu mimo územia krajiny pôvodu, bude potrebné podľa kasačného súdu posúdiť, či\nsťažovateľa je možné považovať za žiadateľa sur place a po zvážení tejto skutočnosti, zaujať k žiadosti\no azyl stanovisko, a to po dokazovaní, ktoré takémuto stanovisku musí predchádzať.\n91. K námietke sťažovateľa, že v jeho prípade sa jedná o prenasledovanie z dôvodu príslušnosti k určitej\nskupine považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že zákon o azyle pojem „určitá sociálna skupina“\nvymedzuje v ustanovení § 19a ods. 4 písm. e) tak, že skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä\nvtedy, ak príslušníci skupiny zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno\nzmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo\nsvedomie, že daná osoba by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla, a okolitou spoločnosťou je vnímaná\nako odlišná; v závislosti od okolností v krajine pôvodu určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu\nzaloženú na spoločnej charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať\ntak, že zahŕňa činy považované za trestné podľa osobitného predpisu.\n92. Posúdenie obáv sťažovateľa z prenasledovania kvôli príslušnosti k určitej sociálnej skupine osôb\npatriacich k rodinným príslušníkom osôb odsúdených za členstvo v hnutí FG je potrebné zo strany\nžalovaného v ďalšom konaní posúdiť po vykonaní dokazovania najmä obsahom správ o aktuálnej\nsituácii v krajine pôvodu, a to posúdením vplyvu sankcií na osoby iné, ako sú obvinení, v súvislosti\ns členstvom v Hnutí FG, najmä z toho pohľadu, či sťažovateľom tvrdené obavy môžu byť zapríčinené\ndôvodmi pre azylové konanie významnými, v danom prípade príslušnosťou k určitej sociálnej skupine\npre imputované politické názory.\n93. Kasačný súd sa nestotožnil ani so záverom žalovaného o neposkytnutí doplnkovej ochrany\nsťažovateľovi. Odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti považuje za nedostatočné. Záver žalovaného,\nže v prípade návratu do krajiny by sťažovateľ nečelil žiadnej forme vážneho bezprávia vyhodnotil\nako predčasný, pre ktorý nemal dostatok aktuálnych informácií o krajine pôvodu. V tejto súvislosti\npoukazuje kasačný súd na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sža/19/2009 zo dňa 4. júna 2009,\n\npodľa ktorého „V predmetnej veci navrhovateľ tvrdil závažné dôvody bezprostrednej a reálnej hrozby\nvážneho bezprávia. Keďže z rozhodnutia odporcu nie je zrejmé, ak sa týmito tvrdeniami navrhovateľa\nvysporiadal najmä v konfrontácii s informáciami o krajine pôvodu (pre nedostatok upresnenia zdroja a\nčasovej relevancie informácií), považoval odvolací súd záver krajského súdu o správnosti a zákonnosti\nrozhodnutia odporca o neudelení doplnkovej ochrany za predčasný.“\n94. Kasačný súd na základe vyššie uvedených dôvodov konštatuje, že krajský súd dospel k\nnesprávnemu záveru, keď žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so\nzákonom a správnu žalobu zamietol. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie žalovaného trpí\nvadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok krajského súdu, ale\npovažoval za potrebné rozhodnúť v zmysle § 462 ods. 2 v spojení s § 457 ods. 1 S.s.p. tak, že\nrozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nPodľa § 462 ods. 2 S.s.p. ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu\nzmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n95. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s\n§ 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej\nsťažnosti, nárok na náhradu trov tohto konania priznal.\n96. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}