{"guid": "30b6c491-0630-4f48-a37b-dfbfef9b7f5e:5b8b5e6e-62ef-42e0-b405-055514e36949", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1018201582.1", "spisova_znacka": "10Szak/1/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Szak/1/2019 z 30. 1. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2019, sp. zn. 10Szak/1/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:1018201582.1", "identifikacne_cislo": "1018201582", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2019-01-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5b8b5e6e-62ef-42e0-b405-055514e36949", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1018201582.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1018201582.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1018201582.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Szak/1/2019\n1018201582\n30. 01. 2019\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2019:1018201582.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nEleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej PhD., v\nprávnej veci sťažovateľa (pôv. žalobca): O. O., nar. XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Sýrskej arabskej\nrepubliky, bez cestovného, v krajine pôvodu bytom A., naposledy bytom H., Nemecká spolková republika,\nzastúpeného Mgr. Toni Khuri, advokát so sídlom Dlhé diely II/13, Bratislava proti žalovanému: Oddelenie\ncudzineckej polície Policajného zboru Trenčín so sídlom Jilemnického 2, Trenčín o správnej žalobe\nžalobcu zo dňa 25.10.2018 vo veci zaistenia proti rozhodnutiu žalovaného PPZ-HCP-BB8-56-017/2018AV zo dňa 23.10.2018, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 4Sa/88/2018-62 zo dňa 21. novembra 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB8-56-017/2018-AV zo dňa 23.10.2018 (ďalej na účely rozsudku len\n„preskúmavané rozhodnutie“) žalovaný podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte\ncudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon č. 404/2011 Z.z.“), rozhodol o zaistení\nžalobcu na účel výkonu trestu vyhostenia (rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V z 1.8.2017 sp. zn.\n2T 55/2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3To 88/2017 ) tak, že zaistil\nsťažovateľa dňom 23.10.2018 na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 23.02.2019 a umiestnil ho do\nzariadenia Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov.\n2. Preskúmavané rozhodnutie založil na slede skutkových okolností so začiatkom dňa 03.10.2017, kedy\nbol žalobca právoplatne odsúdený Okresným súdom Bratislava V. z 01.08.2017 sp. zn. 2T/55/2017 v\nspojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 3To/88/2017 pre prečin prevádzačstva § 355\nods. 1 Trestného zákona. Krajský súd Bratislava vydal dňa 03.10.2017 rozsudok sp. zn. 3To /88/2017,\nktorým mu bol uložený podľa § 355 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), písm. 1/ Trestného\nzákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roku a súčasne\npodľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd účastníka konania na výkon trestu odňatia slobody\nzaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne dňa 03.10.2017 pod sp.\nzn. 3To /88/2017 rozhodol o výkone trestu vyhostenia.\n\n3. Dňa 05.03.2017 bol žalobca dodaný do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia\nslobody Bratislava za účelom výkonu väzby. Následne bol žalobca dňa 31.10.2017 dodaný do Ústavu\nna výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom za účelom ďalšieho výkonu trestu, pre trestný čin\npodľa § 355 ods. 1 zak. TZ v trvaní: 1 roku, od 02.03.2017 do 02.03.2018. Dňa 02.03.2018 o 14.30\nhod. bol z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom prepustený na slobodu. Dňa\n02.03.2018 OCP PZ Trenčín vydalo pod č. p.: PPZ-HCP-BB8-15-017/2018-PP rozhodnutie o zaistení,\nktorým bol žalobca zaistený na dobu do 02.09.2018. Dňa 30.08.2018 bol účastník konania prepustený\nzo zaistenia. Dňa 25.06.2018 žalobca požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky.\n4. Dňa 30.08.2018 OCP PZ Trenčín vydalo pod č. p.: PPZ-HCP-BB8-46-015/2018-PP rozhodnutie o\nzaistení, ktorým bol žalobca zaistený na dobu do 30.11.2018. Dňa 23.10.2018 bol žalobca prepustený\nzo zaistenia.\n5. Dňa 23.10.2018 pod sp. zn. č.p.:PPZ-HCP-BB8-56-002/2018-AV bolo začaté konanie o zaistení\nžalobcu podľa § 88 ods.1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov.\n6. Žalovaný v zhrnutí dôvodov zaistenia poukázal na to, že sa v konaní zaoberal otázkou reálneho\npredpokladu realizácie trestu vyhostenia žalobcu. Posudzoval túto otázku vo vzťahu k osobe, štátnej\npríslušnosti účastníka konania, ako aj štátu pobytu. Preverovaním bolo zistené, že vyhostenie\nžalobcu je reálne. Vychádzal zo stanoviska Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, že\npredpokladaná doba zaistenia potrebná na vykonanie všetkých úkonov sú štyri mesiace. Žalobca bol\nzaistený na dobu 4 mesiacov. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že za účelom zabezpečenia výkonu\ntrestu vyhostenia je potrebné, aby mal žalobcu vo fyzickej dispozícii do doby realizácie trestu vyhostenia,\nktorý zabezpečuje Útvar Policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove. Na základe toho prihliadal\nna formáciu zo dňa 23.10.2018 pod č. p.: PPZ-HCP-ME-2018/002118-214 z Útvaru policajného zaistenia\ncudzincov Medveďov, ako aj na skutočnosť, že žalobca má neplatný doklad o povolení na pobyt v\nNemecku č. G. s platnosťou do 19.03.2017 a na skutočnosť, že nie je držiteľom cestovného pasu.\n7. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na to, že počas konania o zaistení sa zaoberal aj otázkou\nrešpektovania súkromného a rodinného života účastníka konania v zmysle v článku 8 ods. 1 Európskeho\ndohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Práva žalobcu vyplývajúce z čl. 8 ods. 1\nDohovoru neupiera a plne ich rešpektuje. Zdôraznil, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky\nžiadne záväzky, nemá k nej žiadne väzby, ani relevantné dôvody na zotrvanie na jej území. Žalovaný\nuviedol, že rešpektoval súkromný a rodinný život účastníka konania a konal v jeho záujme a nebola\nmu spôsobená ujma, ktorá by mala za negatívny následok na jeho živote, zdraví a sociálnej existencii,\npretože žalobca sa nachádza na území Slovenskej republiky neoprávnene v rozpore s rozsudkom\nKrajského súdu Bratislava zo dňa 03.10.2017 pod sp. zn. 3Tot 88/2017 a nariadením výkonu trestu\nvyhostenia, bez víz či povolenia na pobyt, bez udelenia medzinárodnej ochrany, finančných prostriedkov\na zabezpečeného ubytovania, ktorými by si vedel zabezpečiť svoju existenciu a pobyt na území\nSlovenskej republiky.\n8. Žalovaný uviedol, že sa zaoberal aj otázkou alternatív zaistenia s poukazom na § 89 ods. 1 zákona\no pobyte cudzincov, pričom žalobca nesplnil podmienku podľa § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov,\npretože nepreukázal finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6 zákona o pobyte cudzincov.\nTaktiež je zrejmé, že žalobca nie je schopný si zabezpečiť primeranú nehnuteľnosť na bývanie, prípadne\nprimerané ubytovanie počas pobytu na území Slovenskej republiky a finančné prostriedky na pokrytie\npobytu pre seba. Predchádzajúcim pobytom a životom v inej krajine, resp. v krajine pôvodu si nevytvoril\ndostatočné finančné prostriedky na pokrytie svojho ďalšieho pobytu na území Slovenskej republiky, čo\nvyplýva z jeho súčasnej finančnej situácie a jeho pobytu.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n9. Sťažovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu vo\nveci zaistenia podľa Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„S.s.p.“) s nasledujúcimi žalobnými bodmi (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.):\na/ nedošlo k jeho faktickému prepusteniu z predchádzajúceho zaistenia, nakoľko síce bol 23.10.2018 o\n11.00 hod. z predchádzajúceho zaistenia prepustený, avšak priestory Útvaru policajného zaistenia pre\n\ncudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC“) neopustil a opätovne bol zaistený a že teda uvedený postup\nžalovaného bol iba „divadlom“, v dôsledku čoho žalobca odmietol spolupracovať so žalovaným,\nb/ v rozpore s tvrdením žalovaného, obsiahnutým v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého žalobca\nnepreukázal finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6 zákona o pobyte cudzincov ani\nzabezpečenie primeraného ubytovania, žalobca v predchádzajúcej žalobe ako prílohu prezentoval\nexistenciu finančných prostriedkov zasielaných zástupcovi žalobcu rodinou žalobcu, teda namietal, že\nžalovaný sa nezaoberal otázkou alternatív zaistenia,\nc/ v Nemecku má manželku a štyri deti - všetci (včítane žalobcu) majú poskytnutú doplnkovú ochranu,\nžalobcovi vypršala platnosť pobytovej karty a preto sa nemohol vrátiť do Nemecka, pričom žalovaný\nnedokázal počas doterajšej doby zaistenia žalobcu vyhostiť.\n10. Krajský súd v Bratislave v konaní podľa ust. § 221 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní žaloby\n(§ 206 ods. 3 S.s.p.) zistil, že jej nebolo možné vyhovieť z nasledujúcich dôvodov:\nK žalobnému bodu ad. a/:Táto námietka nie je dôvodná. Predmetom tohto súdneho prieskumu je\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým dňom 23.10.2018 zaistil žalobcu, teda nie iné konanie, resp.\npostup žalovaného alebo iného správneho orgánu, ktoré predchádzalo konaniu o zaistení žalobcu. Ak\nteda žalobca namietal, že nedošlo k jeho faktickému prepusteniu z jeho predchádzajúceho zaistenia,\ntak takéto jeho tvrdenie nie je predmetom tohto súdneho prieskumu.\n11/ K žalobnému bodu ad. b/:\nAni táto námietka nie je dôvodná. Žalobca a ani nikto iný v aktuálnom konaní nepreukazoval existenciu\nakýchkoľvek finančných prostriedkov vo výške podľa § 6 zákona o pobyte cudzincov ani zabezpečenie\nprimeraného ubytovania, ktorými by žalobca disponoval. V tejto súvislosti krajský poukázal na\npovinnosť žalobcu ako účastníka konania o jeho zaistení spolupracovať so žalovaným v zmysle § 4\nods. 1 správneho poriadku. Žalobca odmietol akýmkoľvek spôsobom komunikovať a spolupracovať so\nžalovaným a teda sám sa svojím konaním vylúčil z možnosti zistenia skutočností, relevantných pre\nposúdenie prípadnej aplikácie menej závažných donucovacích prostriedkov (§ 89 zákona o pobyte\ncudzincov). Pokiaľ zástupca žalobcu v predchádzajúcej žalobe, podanej proti predchádzajúcemu\nrozhodnutiu o zaistení žalobcu (sp. zn.: 4Sa/78//2018) prezentoval zasielanie finančných prostriedkov\nrodinou žalobcu na účet právneho zástupcu žalobcu, tak takáto skutočnosť nemohla byť vzatá do úvahy\nv aktuálnom konaní. Hlavne preto, že takáto informácia nebola v aktuálnom konaní ani žalobcom a ani\njeho zástupcov žalovanému prezentovaná.\n12/ K žalobnému bodu ad. c/:\nPodobne ako predchádzajúce aj túto námietku krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Ako to vyplýva z\nobsahu relácie ÚPZC z 23.10.2018, žalobcova žiadosť o vystavenie cudzineckého pasu bola za osobnej\núčasti žalobcu doručená Veľvyslanectvu Nemeckej spolkovej republiky 20.4.2018. Dňa 13.6.2018\npožiadal žalobca o azyl na území Slovenskej republiky a teda do právoplatného ukončenia tohto\nazylového konania nemohlo byť vyhostenie fyzicky realizované a to bez ohľadu na štát, do ktorého by\nmal byť vyhostený.\n13/ Krajský súd poukázal na absolútnu nespoluprácu žalobcu so žalovaným a jeho absolútnu pasivitu\nv tomto konaní o jeho zaistení, a to i napriek osobnej účasti jeho právneho zástupcu na všetkých\nžalovaným vykonávaných úkonoch. Tým, že žalobca odmietol akúkoľvek spoluprácu so žalovaným sám\nspôsobil situáciu, že žalovanému neostala iná možnosť ako žalobcu opätovne zaistiť podľa § 88 ods. 1\npísm. b] zákona o pobyte cudzincov, nakoľko mal k dispozícii iba vykonateľný rozsudok o jeho vyhostení\n(včítane nariadenia výkonu tohto trestu), nedisponoval žiadnymi inými informáciami a už vôbec nie\ninformáciami, ktoré by mu umožňovali použitie miernejších donucovacích prostriedkov.\n14/ Žalobca ako dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia uviedol nedostatočné zistenie stavu veci,\njej nesprávne právne posúdenie a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Krajský súd uzavrel, že vznesené\nnámietky neuznal ako dôvodné a zhrnul, že\n- žalovaný zistil stav veci v rozsahu v akom mal k dispozícii informácie, získané v tomto konaní, nečinnosť\na ignorovanie spolupráce žalobcu so žalovaným nie je preto možné pričítať na ťarchu žalovaného; pokiaľ mal žalovaný k dispozícii iba vykonateľný a súdom nariadený trest vyhostenia žalobcu z územia\nSlovenskej republiky, pričom žalobca nedisponoval žiadnym cestovným dokladom a odmietal akýkoľvek\n\nkontakt so žalovaným (naviac i napriek prítomnosti jeho právneho zástupcu) postup žalovaného je\nlegálny a dôvodný; -napadnuté rozhodnutie je formulované zrozumiteľným spôsobom, obsahuje všetky\nzákonom predpísané náležitosti, je riadne odôvodnené, pričom z odôvodnenia je zrejmá správna úvaha,\nktorou sa žalovaný pri jeho vydaní riadil.\n15/ Pretože námietky vznesené v podanej žalobe krajský súd nevyhodnotil ako dôvodné, žalobu\nzamietol.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n16. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodov\nuvedených v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. - krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\nSťažovateľ najmä namietal, proti názorom krajského súdu k námietkam pod bodmi a-c, keď uviedol, že:\n- žalovaný správny orgán je ten istý žalovaný správny orgán v predchádzajúcom konaní o zaistení\nsťažovateľa zo dňa 30.08.2018 PPZ-HCP-BB8-46-015/2018-AV. Teda žalovaný mal dostatočnú\nvedomosť a celkovo potrebné informácie o sťažovateľovi a o jeho situácii. Preto sťažovateľ nepovažoval\nza nutné znovu predkladať výpis z jeho účtu ako dôkaz, že dostáva finančné prostriedky od jeho rodiny\nprostredníctvom svojho právneho zástupcu, pretože žalovaný aj súd mali tieto doklady k dispozícii.\n- žalovaný nerešpektoval rozsudok krajského súdu sp. zn. 4Sa/78//2018 ktorý zrušil rozhodnutie\nžalovaného PPZ-HCP-BB8-46-015/2018-AV zo dňa 30.08.2018, ktorým bol sťažovateľ zaistený dňom\n30.08.2018 najviac do 30.11.2018. Krajský súd nariadil žalovanému, aby bol sťažovateľ bezodkladne\nprepustený zo zaistenia, realizovaného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. K\nprepusteniu sťažovateľa nedošlo o 11 tej hodine tak ako bolo avizované a tým pádom ani nedošlo k\njeho ďalšiemu predvedeniu.\n- sťažovateľ po tom ako sa dozvedel, že nebude prepustený na slobodu stratil kontrolu nad svojim\nkonaním a odmietol spolupracovať.\n- príslušníci žalovaného mohli zo vzniknutej situácie usúdiť, že sťažovateľ nebude môcť vypovedať\na vyjadrovať sa k obsahu zápisnice a mohli počkať, kým sa sťažovateľ ukľudní a až potom mohli\npokračovať v ďalšom konaní o zaistení. Z uvedeného je nesprávny záver, že „žalobca dostatočne\nnespolupracuje“.\n17. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že\nrozhodnutie žalovaného sa zrušuje a nariaďuje sa bezodkladné prepustenie sťažovateľa zo zaistenia.\nB)\n18. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril tak, že navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.\n- k námietkam sťažovateľa uviedol, že rešpektoval rozsudok krajského súdu sp. zn. 4Sa/78/2018 zo\ndňa 08.10.2018. Sťažovateľ bol na základe uvedeného rozsudku prepustený zo zaistenia, poskytol mu\ndostatočný priestor na „upokojenie sa“. Napriek tomu sťažovateľ odmietol spolupracovať pri úkonoch v\nkonaní o zaistení jeho osoby.\n- žalovaný sa dostatočne zaoberal alternatívami zaistenia, pričom sťažovateľ nesplnil podmienku podľa\n§ 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, pretože nepreukázal finančné zabezpečenie pobytu vo výške\npodľa § 6 zákona o pobyte cudzincov. Nie je schopný si zabezpečiť primeranú nehnuteľnosť na bývanie,\nubytovanie počas pobytu na území SR. Sťažovateľ neučinil žiaden krok smerujúci k zloženiu peňažnej\nzáruky a k preukázaniu zabezpečenia ubytovania.\n19. Žalovaný poukázal na to, že sťažovateľ bol dňa 13.12.2018 vyhostený cez hraničný priechod letisko\nViedeň - Schwechat.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n\n20. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npostupom podľa § 492 ods. 1 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k\nzáveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia\n§ 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.01.2019 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).\n21. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich práv proti\nrozhodnutiu žalovaného o zaistení sťažovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.,\na preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného\nkonania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky\nsťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nPodľa § 2 ods. 1, písm. f) zákona č. 404/2011 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie\nf) neoprávneným pobytom zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so\nzákonom, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou.\nPodľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z., policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka\ntretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.\nPodľa § 88 ods. 4 prvá veta zákona č. 404/2011 Z.z., štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený\nna čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.\nPodľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z., policajný útvar administratívne vyhostí štátneho\npríslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.\nPodľa § 89 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z., policajný útvar, ktorý koná vo veci\nadministratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť\npovinnosť\na) hlásenia pobytu alebo\nb) zložiť peňažnú záruku.\nPodľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar je povinný\nd) skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.\nPodľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho\nnemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade skonaním\nustanoveným zákonom:\nf) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na\núzemie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.\n22. Vo vzťahu k dôvodu kasačnej sťažnosti, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.) musí kasačný súd s prihliadnutím na\nzásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) zdôrazniť,\nže doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný\nsťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t. j. na\nprvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia)\nna riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny\nvýber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu.\n23. Navyše právnym posúdením veci je analytická činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení\nvyvodzuje čiastkové právne závery a spätnou aplikáciou vybranej právnej normy preveruje úplnosť a\nriadnosť fakticky zisteného skutkového stavu. Toto je základným poslaním správneho súdu pri prieskume\nzákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, pričom nielen situácia „res iudicata“ tvorí rozhodovaciu\nprekážku ale aj ustálená rozhodovacia prax kasačného súdu ako relevantný precedens v súlade s\nčl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky vytvára zákonodarcom akceptovanú rozhodovaciu\nprekážku.\n24. V súvislosti s uvedeným kasačný súd musí zdôrazniť, že v aplikačnom postupe krajského súdu pri\nrozhodovaní o merite sporu nezistil nedostatky právneho posúdenia v merite veci, ako ani odklon od\nustálenej rozhodovacej praxe.\n\n25. Sťažovateľ sa nestotožnil s posúdením ako žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí, tak aj\nkrajského súdu v rozsudku, a namietal, že výkon jeho vyhostenia je nezrealizovateľný a preto je aj jeho\nzaistenie neúčelné.\n26. V tejto súvislosti kasačný súd poznamenáva, že ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) zákona č.\n404/2011 Z.z. umožňuje zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie\nzo Slovenskej republiky na základe rozhodnutia o administratívnom vyhostení alebo na základe súdneho\nrozhodnutia v trestnoprávnom konaní, v ktorom mu bol uložený trest vyhostenia. Jedinou požiadavkou\npre uplatnenie tohto ustanovenia je vykonateľné rozhodnutie o administratívnom vyhostení alebo trest\nvyhostenia. Pri tomto dôvode zaistenia nie sú nijaké špecifické zákonné požiadavky vzťahujúce sa na\nriziko úteku alebo riziko vyhýbania sa alebo marenia výkonu vyhostenia.\n27. V súvislosti s uvedeným poukazuje kasačný súd na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.\nÚS 264/09-81 zo dňa 19.10.2010, z ktorého vyplynulo, že „konanie o zaistení a konanie o vyhostení\nsú síce dve odlišné konania, ale v žiadnom prípade nie sú úplne nezávislé či izolované. Uvedené\nkonštatovanie podľa ústavného súdu vyplýva zo samotného účelu zaistenia, ktorým bol v danom prípade\nvýkon administratívneho vyhostenia. Zákon umožňuje štátu, aby vo vhodných prípadoch mal vo fyzickej\ndispozícii osobu, u ktorej prebieha vyhosťovacie konanie, aby mohlo byť vyhostenie realizované. Z tohto\npohľadu je potrebné vnímať aj nevyhnutnosť zaistenia. Administratívne zaistenie nemusí byť nevyhnutné\ntým spôsobom, ako je to pri väzbe v trestnom konaní, kde musia byť naplnené väzobné dôvody ...\nPodľa ústavného súdu obmedzenie osobnej slobody je viazané na účel zaistenia. Medzi zaistením a\njeho účelom je úzka súvislosť. I keď definitívny záver týkajúci sa vyhostenia padne v inom konaní, súd\nnemôže ani pri rozhodovaní o zaistení ignorovať zjavné fakty, ktoré bránia vyhosteniu.“\n28. Kasačný súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru vo veciach zaistenia cudzincov (napr.\n1SZa/7/2016, 1SZa/9/2016) a dodáva, že žalovaný správny orgán je v rámci rozhodovania o zaistení\npovinný skúmať, či zaistením osoby bol naplnený účel, vyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení\na či rozhodnutím o zaistení nedošlo k neprimeranému zásahu do práv účastníka, chránených inými\nprávnymi predpismi. Nevyhnutným predpokladom pre vydanie rozhodnutia o zaistení cudzinca je v\nzmysle § 88 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. preukázanie existencie rozhodnutia o jeho\nadministratívnom vyhostení alebo rozhodnutie súdu o uložení trestu vyhostenia. Rovnako tak v\nrozhodnutí o zaistení nesmie absentovať dôvodnosť zásadného zásahu do jeho osobnej slobody,\nspočívajúceho v jeho umiestnení do útvaru policajného zaistenia.\n29. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí účelnosť zaistenia\nsťažovateľa dostatočne odôvodnil, zaoberal sa aj prekážkami, ktoré by bránili jeho zaisteniu a dospel k\nzáveru, že prepustenie sťažovateľa by znamenalo ohrozenie nerešpektovania zákona a štátu, na ktorom\nvýsostnom území sa sťažovateľ nachádza a v hrozbe marenia súdneho rozhodnutia.\n30. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že rozhodnutie o treste vyhostenia sťažovateľa\nv čase rozhodovania žalovaného bolo vykonateľné a sťažovateľ sa nachádzal na území Slovenskej\nrepubliky neoprávnene a bez cestovného dokladu, preto bolo nevyhnutné jeho zaistenie na účel trestu\nvyhostenia. Sťažovateľ bez toho, aby disponoval cestovným dokladom alebo iným dokladom totožnosti,\nsa pohyboval na území Slovenskej republiky. V takýchto prípadoch je potrebné uprednostniť záujem\nspoločnosti na ochrane verejného poriadku a bezpečnosti pred záujmami a právom jednotlivca na\nosobnú slobodu a tieto okolnosti uprednostnenia pri kolízii dvoch práv aj náležite odôvodniť, tak ako\nžalovaný v preskúmavanom rozhodnutí.\n31. Pokiaľ teda žalovaný zaistil sťažovateľa na účel výkonu trestu vyhostenia a podkladom takéhoto\nrozhodnutia bolo rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V. z 01.08.2017 sp. zn. 2T/55/2017 v spojení\ns rozsudkom Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 3To/88/2017 pre prečin prevádzačstva § 355 ods. 1\nTrestného zákona, ktorým okrem iného bol sťažovateľovi uložený trest vyhostenia, nemožno sa stotožniť\ns námietkou sťažovateľa, že jeho zaistenie je neúčelné.\n32. Neobstojí ani námietka sťažovateľa, že nebol rešpektovaný právny názor krajského súdu uvedený\nv rozhodnutí sp. zn. 4Sa/78//2018 ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného PPZ-HCPBB8-46-015/2018-AVzo dňa 30.08.2018 a ktorým krajský súd nariadil žalovanému, aby bol sťažovateľ\n\nbezodkladne prepustený zo zaistenia. Sťažovateľ namietal, že k jeho prepusteniu nedošlo, a to bol aj\ndôvod, prečo odmietol spolupracovať so žalovaným v ďalšom konaní o zaistení. Ako totiž z obsahu spisu\nvyplýva, sťažovateľ bol prepustený zo zaistenia dňa 23.10.2018 a toho istého dňa bolo začaté konanie\no zaistenie sťažovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov.\n33. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 10Sza/6/2016 zo dňa\n18.03.2016, v ktorom sa najvyšší súd vyjadril k námietke týkajúcej sa nesúladu rozhodnutia o zaistení\ns čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s čl. 15 ods. 2 Návratovej smernice\nč. 2008/115/ES. pre neprepustenie zo zaistenie:\n„Námietky nesúladu rozhodnutia o zaistení podľa § 88 ods.1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. o\npobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoPC) s čl. 5 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a s čl. 15 ods. 2 Návratovej smernice č. 2008/115/ES s poukazom na\ntvrdené neprepustenie cudzinca zo zaistenia nemôžu obstáť za situácie, keď sa preukáže, že cudzinec\nbol zo zaistenia po predchádzajúcom rozhodnutí súdu o zrušení rozhodnutia o zaistení a nariadení\nprepustenia zo zaistenia dokázateľne a fyzicky prepustený“.\n34. Za situácie, že sťažovateľ bol dňa 23.10.2018 preukázateľne prepustený zo zaistenia a toho istého\ndňa sa začalo konanie o jeho zaistení, ktoré sa skončilo vydaním rozhodnutia o zaistení podľa § 88ods.\n1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, nemohla námietka sťažovateľa týkajúca sa jeho neprepustenia\nobstáť aj s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 10Sza/6/2016 zo dňa 18.03.2016.\n35. K námietke sťažovateľa, že žalovaný správny orgán je ten istý žalovaný správny orgán ako v\npredchádzajúcom konaní o zaistení sťažovateľa zo dňa 30.08.2018 PPZ-HCP-BB8-46-015/2018-AV a\nteda žalovaný mal dostatočnú vedomosť a celkovo potrebné informácie o sťažovateľovi a o jeho situácii,\npreto sťažovateľ nepovažoval za nutné znovu predkladať výpis z jeho účtu ako dôkaz, že dostáva\nfinančné prostriedky od jeho rodiny prostredníctvom svojho právneho zástupcu najvyšší súd dáva do\npozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len\nbdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu\na výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou\na predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva\nbránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové,\nosobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane\nvyužitia možnosti podania opravných prostriedkov.“ (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 5Sžf/65/2011), ale aj za situácie, že sťažovateľ odmietne spolupracovať so žalovaným, ako v danom\nprípade, keď odmietol v zápisnici zo dňa 23.10.2018 komunikovať vo veci, a to napriek opakovanej výzve\nna spoluprácu za prítomnosti svojho právneho zástupcu, keď odmietol akúkoľvek komunikáciu, ktorá\nbola rozhodná okrem iného aj pre posúdenie uloženia miernejších opatrení.\n36. Preto námietka sťažovateľa, že žalovaný mal vychádzať z obsahu predchádzajúceho rozhodnutia o\njeho zaistení nemohla obstáť. Žalovaný sa dostatočne zaoberal alternatívami zaistenia, a to v medziach\nvyjadrení sťažovateľa, ktoré učinil v konaní o zaistení začatom dňa 23.10.2018, pričom sťažovateľ v\nsprávnej žalobe ani v kasačnej sťažnosti neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by zistenie žalovaného,\nže nesplnil podmienku podľa § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, pretože nepreukázal finančné\nzabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6 zákona o pobyte cudzincov, spochybnil.\n37. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: „Pokiaľ odôvodnenie rozhodnutia\nsprávneho orgánu o zaistení ....v základných rysoch obsahuje argumenty a podklady, prečo nebolo\nmožné využiť miernejšie opatrenia podľa § 89 ods. 1 ZoPC a bolo nutné pristúpiť priamo k\nzaisteniu cudzinca a tvrdenia o splnení podmienok pre uloženie miernejších opatrení nemohli obstáť,\nnámietka nedostatočného skúmania alternatív zaistenia nemôže spochybniť zákonnosť rozhodnutia\nsprávneho orgánu o zaistení cudzinca.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2015, sp. zn.\n10SZa/13/2015)\n38. Vzhľadom na uvedené má kasačný súd za to, že žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho,\nže sťažovateľ odmietol komunikovať so žalovaný, a na základe zistenia, že zloženie peňažnej záruky\nani hlásenie pobytu neprichádza do úvahy, rozhodol o jeho zaistení. Zo strany sťažovateľa nedošlo k\npredloženiu žiadnych relevantných dôkazov, ani žiadnych návrhov na vykonanie dôkazov či tvrdení za\n\núčelom zistenia skutkového stavu, ktorým by preukázal splnenie podmienok pre uloženie miernejších\nopatrení, a teda sťažovateľ neuniesol bremeno tvrdenia.\n39. Podľa názoru kasačného súdu, z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny\nspis žalovaného, je nesporne zrejmé, že krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náležite vyporiadal so\nvšetkými relevantnými námietkami uvedenými v žalobe. V súdnom konaní obsahom administratívneho\nspisu bolo preukázané, že vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak\nako prvostupňový ani kasačný súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu\nkonania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n40. Preto, ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom žalovaného a rozhodol, že\npreskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených\nzáujmov žalobcu, tento jeho názor považoval aj kasačný súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny.\nSkutočnosti, ktorými sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského\nsúdu neboli zistené v konaní o kasačnej sťažnosti. Tieto boli obdobné ako námietky, ktoré žalobca\nnamietal už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite vyporiadal. Z uvedených\ndôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú\nzamietol.\n41. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi,\nktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky podľa § 167\nods. 1 S.s.p.) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 S.s.p.\na analogicky podľa § 168 S.s.p.).\n42. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Sa/88/2018", "guid": "8639d2d5-3a56-476c-8427-4ade1203cb4d:ef7248fc-e13d-4f08-a257-24497d82b3dc", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}