{"guid": "97e14036-8df6-4eb8-a546-ee26950746fb:d7e39dd2-b3c4-4089-869f-fc634fa12421", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1018201286.1", "spisova_znacka": "10Sžak/4/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžak/4/2019 z 30. 4. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2019, sp. zn. 10Sžak/4/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:1018201286.1", "identifikacne_cislo": "1018201286", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2019-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c", "nazov": "§ 13c zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13c", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d7e39dd2-b3c4-4089-869f-fc634fa12421", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1018201286.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1018201286.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1018201286.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžak/4/2019\n1018201286\n30. 04. 2019\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2019:1018201286.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nEleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej, PhD., v\nprávnej veci žalobcu (sťažovateľa): U. W., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Srílanskej\ndemokratickej socialistickej republiky, v krajine pôvodu naposledy bytom Y., D. W. P., C. Y., L. B.\nL., aktuálne s miestom pobytu v L. O. G., právne zastúpený Ligou za ľudské práva, občianskym\nzdružením, so sídlom Baštová 5, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe proti rozhodnutiu\nžalovaného ČAS: MU-PO-159-36/2017-Ž zo dňa 3. augusta 2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nprávoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4SaZ/6/2018-40 zo dňa 28. novembra 2018,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4SaZ/6/2018-40 zo dňa\n28. novembra 2018 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-159-36/2017-Ž zo dňa 3.\naugusta 2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi nárok na náhradu trov konania p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím ČAS: MU-PO-159-36/2017-Ž zo dňa 03.08.2018 žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona\nč. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil\nžalobcovi azyl a súčasne podľa § 13c a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytol žalobcovi doplnkovú\nochranu.\n2. Z administratívneho konania je zrejmé, že sťažovateľ požiadal o udelenie azylu z dôvodu obavy o svoj\nživot, pretože bol sympatizantom zakázanej skupiny LTTE, v ktorej začal pracovať ako dobrovoľník, a\nktorá bola vládou v roku 2009 potlačená a zničená. Srílanská vláda pochytala členov strany a aj jeho a\nodviezli ich do vojenského tábora, kde mu polámali chodidlá a následne sa podrobil operácii obidvoch\nnôh. Tiež sa obáva návratu do krajiny pôvodu, pretože od roku 2013 bol sympatizantom strany TNA.\nVo februári alebo marci 2014 mu volala neznáma osoba, ktorá mu povedala, aby prestal podporovať\nstranu TNA, lebo ho inak zabijú.\n3. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z výpovede žalobcu vyplýva, že vo vzťahu k nemu\nnedošlo k takému konaniu zo strany štátnych orgánov, ktoré by bolo možné zaradiť pod pojem\nprenasledovanie v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle a tiež možno konštatovať, že žalobca nečelil\n\nžiadnemu takému konaniu ani zo strany neštátnych pôvodcov, ktoré by mohlo byť považované za\nprenasledovanie v zmysle § 2 písm. e) zákona o azyle. Obava žalobcu ako taká nekorešponduje s\ndefiníciou utečenca v zmysle Ženevského dohovoru a ani zákona o azyle. Z výpovede žalobcu je tiež\nzrejmé, že nikdy nebolo proti nemu vedené trestné konanie. Na Srí Lanke nevykonával žiadnu takú\nčinnosť, za ktorú by mu v prípade návratu hrozilo vážne bezprávie v podobe uloženia trestu smrti alebo\njeho výkonu. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca v prípade nedobrovoľného návratu do krajiny pôvodu\nby nečelil žiadnej forme vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle, a preto nebol dôvod\nna poskytnutie doplnkovej ochrany.\n4. Z rozhodnutia je tiež zrejmé, že žalovaný posúdil možnosť udeliť žalobcovi azyl z humanitárnych\ndôvodov a keďže sa v priebehu konania nevyskytli žiadne skutočnosti, ktoré by viedli žalovaného k\nudeleniu tejto formy medzinárodnej ochrany, azyl z humanitných dôvodov žalobcovi podľa § 9 zákona\no azyle neudelil.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n5. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného\nČAS: MU-PO-159-36/2017-Ž zo dňa 03.08.2018, ktorým žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle\nneudelil žalobcovi azyl a súčasne v zmysle § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytol žalobcovi\ndoplnkovú ochranu.\n6. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku v rozsahu podanej žaloby uviedol:\n7. K námietke, podľa ktorej žalovaný nesprávne posúdil vec (neudelenie azylu) po právnej stránke\n(poukázal na správy o krajine pôvodu žalobcu, podľa ktorých pokračujú únosy tamilských mužov aj\npo ukončení ozbrojeného konfliktu, podozrivých so spojenia s Tigrami oslobodenia tamilského Ílamu LTTE), že nie je dôvodná. K dôvodu neudelenia azylu krajský súd poukázal vo vzťahu k hnutiu LTTE\nna skutočnosť, že okrem žalobcovho tvrdenia, že bol sympatizantom tohto hnutia, že bol uväznený\nsrílanskou armádou, pričom počas tejto internácie mu boli spôsobené zranenia obidvoch nôh žalobca\nnepredložil žalovanému žiaden dôkaz o týchto skutočnostiach. Pred vydaním napadnutého rozhodnutia\nžalovanému predložil ako dôkaz zranení, úmyselne mu spôsobených armádou v roku 2009 dve\nfotografie: - na jednej je časť RTG snímky členka nohy bez akýchkoľvek identifikačných údajov či\ntextu; - na druhej fotografia ľavej nohy ošetrenej podľa snímky sadrovou dlahou a obväzom tak isto\nbez akýchkoľvek identifikačných údajov. Podľa názoru krajského súdu tieto snímky v žiadnom prípade\nnepreukazujú kto je na nich vyobrazený a kedy vznikli. Naviac, krajský súd predpokladal, že tieto\nsnímky (pokiaľ by sa týkali žalobcu) preukazujú zlomeninu členka ľavej nohy žalobcu, ku ktorej došlo v\nauguste 2017 vo Francúzsku (podľa osobnej anamnézy prezentovanej žalobcom ambulantnej lekárke\nZT Humenné). Krajský súd tiež poznamenal, že ak by mali preukazovať zranenie žalobcu z roku 2009,\ntak by logicky na nich boli zobrazené obidve nohy žalobcu, nakoľko tvrdil, že v dôsledku internácie mu boli\nspôsobené poranenia obidvoch nôh. Krajský súd predloženie týchto „dôkazov“ žalovanému vyhodnotil\nako snahu o jeho zavádzanie. Krajský súd tiež poznamenal, že vyjadrenie ambulantnej lekárky ZT\nHumenné z 10.01.2018 vychádza zjavne z osobnej anamnézy žalobcu, predostretej žalobcom, a to v\nčasti operácie oboch nôh v dôsledku zranenia. Krajský súd v tejto súvislosti poukázal aj na lekársku\nsprávu z 08.07.2017 z Francúzska, podľa ktorej po vykonanej rádiografii oboch chodidiel a členkov bola\nstanovená diagnóza tzv. konskej nohy. Vyšetrením zjavne nebol diagnostikovaný žiaden iný zdravotný\nproblém, ktorý by sa týkal nôh - členkov žalobcu. Existencia tejto vrodenej deformácie bola zistená\naj z informácie ambulantnej lekárky ZT Humenné, ktorá sa v tejto časti svojho vyjadrenia odvolala aj\nna vyšetrenie žalobcu na ortopedickej ambulancii. Sám žalobca pred žalovaným uviedol, že po jeho\nprepustení v roku 2009 nemal žiadne problémy súvisiace s tým, že mal byť sympatizantom LTTE. Pokiaľ\nide o operáciu nôh v roku 2009, krajský súd poukázal na skutočnosť, že žalobca pred žalovaným nikdy\nnedával do spojitosti jeho údajné poranenia, ktoré mali vzniknúť podľa neho počas jeho internovania s\noperáciou, ktorej sa mal v roku 2009 podrobiť. O skutočnosti, že by (podľa vznesenej námietky) mohol\nbyť v súvislosti s LTTE svojvoľne zatknutý nič nesvedčí. Žalobca v roku 2014 vycestoval zo Srí Lanky\nletecky na svoj cestovný pas. Ako to vyplýva zo správ založených v spise, každý občan tohto štátu pri\nvycestovaní prechádza kontrolou. Ak by bol žalobca evidovaný ako sledovaná osoba majúca vzťah k\nLTTE (vzhľadom k ním prezentovanému sympatizovaniu s LTTE), nebolo by mu umožnené z krajiny\n\nvycestovať. Krajský súd tiež poznamenal, že nie je dôvod predpokladať, že by sa mal žalobca obávať\nprenasledovania z dôvodu ním prezentovaného spojenia s LTTE po 5 rokoch potom, ako bol z údajnej\ninternácie prepustený vo veku 15 rokov, keď od roku 2009 doposiaľ nemal z tohto údajného napojenia na\nLTTE žiadne problémy (ako to výslovne uvádzal). S poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru,\nže neudelenie azylu vo vzťahu k prezentovanému sympatizovaniu s LTTE bolo správne žalovaným\nvyhodnotené, žalovaný nesplnil predpoklady udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle.\n8. Vo vzťahu k strane TNA krajský súd uviedol, že žalobca bol iba sympatizantom tejto strany, nezastával\nv nej žiadne významné postavenie (ani nemohol, nakoľko nebol jej členom). Jediným dôvodom, ktorý\nžalobca prezentoval, bol jediný údajný výhražný telefonát z februára, resp. marca 2014. Po ňom nebol\nobjektom akéhokoľvek ataku a teda, ak by k jeho uskutočneniu aj došlo, iba tento nemohol spôsobiť\nopodstatnenosť jeho subjektívnych obáv. Opodstatnenosť obáv je pritom jedným (okrem iných v §\n8 zákona o azyle uvedených) z predpokladov postupu podľa tohto zákonného ustanovenia. Ak teda\nžalovaný ani z tohto dôvodu žalobcovi azyl neudelil, jeho právne posúdenie je tak isto správne a je v\nsúlade so zákonom. Žalobca prostredníctvom svojej zástupkyne súdu predložil podaním z 26.10.2018\nfotografiu lekárskej správy z 13.03.2017 týkajúcej sa brata žalobcu, fotografiu ľavej strany chrbta\nneznámeho človeka s viditeľnými poraneniami a fotografiu tváre neznámeho človeka s poranením pravej\nčasti nosa a leukoplastom umiestneným pod pravým okom s tým, že ide o fotografie brata žalobcu,\nktorý bol v roku 2017 zajatý vojakmi a dopytovaný na žalobcu. Fotografia lekárskej správy bola súdu\npredložená v jazyku anglickom bez prekladu do jazyka slovenského, teda súd sa nemohol s jej obsahom\noboznámiť. Pokiaľ ide o ďalšie dve priložené fotografie, tieto nemajú žiadnu vypovedaciu a teda ani\ndôkaznú hodnotu, nakoľko sa z nich nedá identifikovať osoba na nich zobrazená, ani rozsah, dôvod a\nani doba vzniku zranení.\n9. I keď žalobca napadol v podanej žalobe výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany iba v náznakoch,\nkrajský súd preskúmal aj zákonnosť tohto výroku. Predpokladom poskytnutia tohto druhu medzinárodnej\nochrany je preukázaná existencia vážneho bezprávia, ako je definovaná v § 2 písm. f) zákona o azyle.\nŽalobcovi v minulosti nebol uložený trest smrti a teda mu nehrozí ani výkon takéhoto trestu. V konaní\npred žalovaným a ani v konaní pred súdom nebolo preukázané, že by bol žalobca vystavený mučeniu,\nneľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu. Takéto konanie zo strany štátnych orgánov krajiny\npôvodu žalobcu mu ani nehrozí v prípade návratu. Ako už bolo uvedené, žalobca vycestoval zo Srí Lanky\nv roku 2014 legálne, na svoj cestovný pas, pričom nemal žiadne problémy. Ako to tvrdí žalobca mal byť\niba sympatizantom LTTE, resp. strany TNA, teda nemohol byť pre štátne orgány Srí Lanky záujmovou\nosobou. S poukazom na uvedené i keď srílanskí navrátilci prechádzajú kontrolou imigračného oddelenia\nv prípade návratu žalobcu mu nehrozí bezprávie, konkretizované v § 2 písm. f) bod 2. zákona o azyle.\nV súčasnosti na Srí Lanke neprebieha ozbrojený konflikt, ako ho má na mysli § 2 písm. f) bod 3. zákona\no azyle.\n10. K všeobecnej námietke, podľa ktorej existuje rozpor napadnutého rozhodnutia s obsahom spisu,\nresp. že rozhodnutie nemá oporu v spise, krajský súd uviedol, že nie je dôvodná. Podľa názoru krajského\nsúdu žalovaný nerozhodoval v rozpore s obsahom spisu. Skutočnosť, že vyhľadané a do spisu založené\ninformácie o krajine pôvodu žalobcu vyhodnotil s poukazom na osobu žalobcu - teda na informácie\nním prezentované a na vykonané dokazovanie nie je možné charakterizovať ako rozpor napadnutého\nrozhodnutia s obsahom spisu.\n11. Nad rámec vyššie uvedeného krajský súd, vyhodnocujúc žalobcom predložené dokumenty označené\nako dôkazy (konkrétne fotografie predložené žalovanému podaním z 19.07.2018 a z 26.10.2018) dospel\nk záveru, že ich žalobca predkladal iba so zavádzajúcim cieľom. S poukazom na uvedené krajský súd,\ni keď tak žalovaný v napadnutom rozhodnutí neurobil, vyhodnotil osobu žalobcu ako nedôveryhodnú.\n12. Pretože súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách podanej žaloby dospel k\npresvedčeniu, že námietky nie sú dôvodné, podanú žalobu zamietol.\n13. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia § 167 ods. 1 S.s.p. s poukazom na výsledok konania.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n\n14. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n15. Sťažovateľ v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. ako dôvody podania kasačnej sťažnosti uviedol,\nže krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, že sa krajský súd odklonil\nod ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu a z dôvodu, že krajský súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n16. Sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie spočívajúce v prenasledovaní z politických\na národnostných dôvodov. Sťažovateľ doložil do spisu fotografie jeho nohy po operácii, a preto je\nnesprávny záver súdu, že predloženie takýchto dôkazov považuje ako snahu o jeho zavádzanie.\nTakéto odôvodnenie považuje za neobvykle prísne ako aj závažné obvinenie namierené na sťažovateľa.\nSťažovateľ je názoru, že žalovaný ako aj krajský súd nedostatočným spôsobom zistili skutkový stav\nveci, pri vyhodnocovaní dôkazov postupovali selektívne a neobjektívne. Nevysporiadali sa ani s dôkazmi\nzabezpečenými odborom dokumentaristiky svedčiacimi v prospech sťažovateľa a ich závery nemajú\noporu v obsahu spisu.\n17. Krajský súd mal v prípade pochybností s predloženými dôkazmi nariadiť znalecké dokazovanie,\nktoré by jednoznačne potvrdili alebo vyvrátili dôkazy predložené sťažovateľom týkajúce sa jeho zranení,\nktoré utrpel v dôsledku mučenia v krajine pôvodu. Žalovaný nezohľadnil všetky správy o krajine\npôvodu, ktoré sám zhromaždil a ani správy, ktoré predložil sťažovateľ, rovnako mal k dispozícii na\nvyžiadanie aj lekárske záznamy zo Slovenska a ani s nimi sa žiadnym spôsobom nevysporiadal. V\npredložených lekárskych správach sa opakovane vyskytujú správy o operácii oboch nôh aj s uvedením\nmiesta zjazvenia po operačnom zákroku.\n18. Ďalej sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k aplikácii doplnkovej ochrany,\npretože by mu v krajine pôvodu hrozilo neľudské zaobchádzanie, ktoré je spôsobilé priamo ohroziť jeho\nzdravotný stav a život. Žalovaný nezohľadnil osobitné a individuálne charakteristiky prípadu sťažovateľa\nna základe čoho dospel predčasne k nesprávnemu právnemu záveru aj v tejto veci.\n19. Sťažovateľ je názoru, že nie je možné len na základe predložených dôkazov, ktoré možno\nnespĺňajú prísne požiadavky a štandardy súdu, urobiť záver o jeho dôveryhodnosti bez jednoznačného\nvyvrátenia predložených dôkazov ako nedôveryhodných. Z administratívneho spisu je zrejmé, že\nžalovaný nepreukázal nedôveryhodnosť sťažovateľa vo výpovediach, táto bola konzistentná.\n20. Z uvedených dôvodov navrhol kasačnému súdu, aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.\nB)\n21. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sťažovateľ neuviedol žiadne také skutočnosti\na nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by mali vplyv na zmenu napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto\nnavrhol kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť zamietol.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n22. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s.\np.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola\npodaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o\nrozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná a napadnutý\nrozsudok krajského súdu je v zmysle § 462 ods. 2 S.s.p. potrebné zmeniť tak, že ruší preskúmavané\nrozhodnutie žalovaného a vec mu vracia na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia pojednávania\npodľa ustanovenia § 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli\nsúdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.04.2019 (§\n137 ods. 2 S.s.p.).\n\nPodľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné\nalebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh\nrôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití\nfyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných\nalebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,3.\nodmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4.\nneprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za\nodmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy\nalebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti\ndeťom.\nPodľa ust. § 13 ods. l zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky\nuvedené v § 8 alebo 10.\nPodľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastavania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nUstanovenie § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta,\nresp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho\nako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.\nPodľa ust. § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní\nnezistia dôvody podľa § 8.\nPodľa § 39 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo vytvára v azylových zariadeniach vhodné podmienky\nna ubytovanie cudzincov a starostlivosť o nich, pritom zohľadňuje osobitné potreby zraniteľných\nosôb zistené na základe individuálneho posúdenia ich stavu; vhodnými podmienkami sa rozumie aj\nprijímanie primeraných opatrení na zabránenie útokom a násiliu, ako aj poskytnutie ochrany obetiam\nobchodovania s ľuďmi. Zraniteľnými osobami sa na účely tohto ustanovenia rozumejú najmä maloleté\nosoby, zdravotne postihnuté osoby, staršie osoby, tehotné ženy, osamelí rodičia s maloletými deťmi,\nobete obchodovania s ľuďmi, osoby so závažným ochorením, osoby s duševnou poruchou a osoby,\nktoré boli podrobené mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického násilia, fyzického\nnásilia alebo sexuálneho násilia.\n23. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\nustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo tohto štátu.\n24. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom\nprenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej\nrepubliky).\n25. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu\nporušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte\nuznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo\nzákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej\nbytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané\nobjektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle\nalebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl,\nteda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu, (rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 8Sža/41/2009 zo dňa 04.08.2009).\n\n26. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č.\n71/1967 Zb. (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho\nkonania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by žalovanému vznikla\npovinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a\nnásledne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n8Sža/34/2009 zo dňa 01.07.2009).\n27. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom kasačného konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bola zamietnutá žaloba, ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného o\nneudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany sťažovateľovi, a preto primárne v medziach kasačnej\nsťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako\naj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky\nsťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n28. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj\nadministratívny spis žalovaného dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa, podľa ktorých\nkrajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a že sa krajský súd odklonil od\nustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, sú dôvodné.\n29. K veci je potrebné uviesť, že vo veciach medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôležitú úlohu\ndôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl a v tomto kontexte i jeho vlastná celková dôveryhodnosť.\nPravdivosť tvrdení žiadateľa a dôveryhodnosť jeho osoby sú základom, z ktorého je v azylovom konaní\nnutné vychádzať.\n30. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v skoršej judikatúre (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/10/2013\nzo dňa 09.04.2013) uviedol, že nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby\npreukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou.\n31. Kasačný súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/73/2008 zo dňa 27.\nmája 2008, v ktorom uviedol, že „dôveryhodnosť osoby žiadateľa odporca posudzuje vzhľadom na\nnedostatok listinných dokladov a dokumentov, ktorými by preukázal svoju totožnosť, resp. ktorými by\npreukázal pravdivosť svojich tvrdení o prenasledovaní v krajine pôvodu v nadväznosti na celkové\nsprávanie navrhovateľa v priebehu administratívneho konania. Na preukázaní pravdivosti tvrdení musí\nzáležať predovšetkým žiadateľovi o azyl, preto jeho vyhlásenia musia byť ucelené a rozumné, nesmú\nprotirečiť všeobecne známym faktom o krajine pôvodu a svojim konaním nesmie zadávať dôvod na\nspochybňovanie dôveryhodnosti svoje osoby.“\n32. Je naopak povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné\ndôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú.\n33. Rovnako nie je povinnosťou žiadateľa o azyl svoje obavy z prenasledovania podradiť pod konkrétny\ndôvod v zmysle zákona o azyle. To je úlohou posúdenia správneho orgánu.\n34. Pokiaľ sa teda žiadateľ o azyl teda po celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej\ndejovej línie, jeho výpoveď je možné i napriek drobným nezrovnalostiam označiť za konzistentnú a za\nsúladnú s dostupnými informáciami o krajine pôvodu, potom je potrebné z takejto výpovede vychádzať.\nNajvyšší súd poukazuje na rozsudok sp. zn. 1Sža/4/2012 zo dňa 28.02.2012, v ktorom uviedol,\nže „posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa o udelenie azylu je výsledkom celkového hodnotiaceho\nprocesu a úvah odporcu o osobnosti žiadateľa s prihliadnutím k miere reálnosti, resp. vierohodnosti\nním tvrdených dôvodov odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii so všeobecne známymi informáciami\no krajine pôvodu. Rozhodujúcimi pre záver o nedôveryhodnosti žiadateľa nemôžu byť len niektoré\nnepatrné nezrovnalosti alebo len omylom vysvetlené nejasnosti v tvrdeniach žiadateľa, ale zásadné\nrozpory vo výpovediach, ktoré správny orgán rozpozná.“\n35. Z administratívneho spisu je podľa názoru kasačného súdu zrejmé, že žalovaný nepreukázal\nnedôveryhodnosť sťažovateľa vo výpovediach, táto bola konzistentná. Samotný žalovaný ani\n\ndôveryhodnosť sťažovateľa nespochybnil. Z uvedeného dôvodu bolo preto potrebné z výpovedí\nsťažovateľa vychádzať, a preto sa kasačný súd nestotožnil so záverom krajského súdu, podľa ktorého\nsťažovateľ predkladal dokumenty a dôkazy iba so zavádzajúcim cieľom. Tento záver krajského súdu\nani sám krajský súd podrobne neodôvodnil iba konštatoval, že z uvedeného dôvodu považuje osobu\nsťažovateľa za nedôveryhodnú.\n36. Primárnym dôvodom neudelenia azylu sťažovateľovi ako žiadateľovi o azyl bolo nesplnenie\nrelevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. S takýmto záverom nebolo možné\nsúhlasiť.\n37. Sťažovateľ žiadosť o udelenie azylu odôvodňoval dôvodnými obavami z prenasledovania z\npolitických a národnostných dôvodov. Kasačný súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku sťažovateľa\ntýkajúcej sa nedostatočne zisteného stavu veci v tejto časti. Žalovaný i krajský súd sa nedostatočne\nvysporiadali s tvrdením ako aj predloženými fotografiami jeho nohy ako aj RTG snímok jeho nôh\nz roku 2009 po tvrdenom mučení počas väznenia srílanskou armádou z dôvodu jeho príslušnosti\nk LTTE. Kasačný súd považuje tvrdenie krajského súdu, podľa ktorého predloženie dôkazov zo\nstrany sťažovateľa vyhodnotil ako snahu o zavádzanie, za strohé a nepreskúmateľné. Žalovaný i\nkrajský súd nedostatočným spôsobom zistili skutkový stav veci, pretože pri vyhodnocovaní dôkazov\npostupovali neobjektívne a nedostatočne alebo sa vôbec nevysporiadali s tvrdením sťažovateľa o jeho\nzraneniach vzniknutých počas väznenia srílanskou armádou. Žalovaný tiež nezohľadnil všetky správy\no krajine pôvodu sťažovateľa, ktoré sám zhromaždil, ako ani na správy predložené sťažovateľom o\njeho zdravotnom stave. V ďalšom konaní je potrebné prihliadnuť aj na lekárske záznamy zo Slovenska\npočas vyšetrenia sťažovateľa v Záchytnom tábore v Humennom ako aj Pobytového tábora v Rohovciach,\ns ktorými sa v napadnutom rozhodnutí žalovaný nevysporiadal. V prípade, že boli pochybnosti o\nzdravotnom stave, resp. o zraneniach nôh sťažovateľa, bolo potrebné doplniť dokazovanie za účelom\nvyvrátenia všetkých pochybností o vzniku zranení nôh sťažovateľa. Z uvedených dôvodov považuje\nkasačný súd rozhodnutie žalovaného v časti neudelenia azylu z národnostných a politických dôvodov\nza nedostatočne odôvodnené.\n38. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/10/2015\nzo dňa 25.03.2015, v ktorom najvyšší súd uviedol, že „Správny orgán vo veciach medzinárodnej\nochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu. Špecifikom konanie vo veci\nmedzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení daných podmienok sa uplatňuje pravidlo ,,v\nprípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu“ (,,benefit of doubt“). Ak sú dané\nskutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k porušeniu základných ľudských práv a slobôd\nžiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím\nna jeho presvedčenie, názorom, správanie atď., dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom,\nže to tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v\nsituácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl.“\n39. Kasačný súd sa nestotožnil ani so záverom žalovaného o neposkytnutí doplnkovej ochrany\nsťažovateľovi. Odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti považuje za nedostatočné. Z výpovede sťažovateľa\nvyplýva, že bol sympatizantom skupiny LTTE, ktorá bola vládou v roku 2009 potlačená a zničená. V\napríli 2009 srílanská vláda pochytala členov a podporovateľov LTTE, vrátane neho a odviezla ho do\nvojenského tábora, kde mu polámali chodidlá tým, že ich privierali dverami. Ďalej uviedol, že sa obáva\nnávratu do krajiny pôvodu, pretože od roku 2013 bol sympatizantom strany TNA a vo februári 2014 mu\ntelefonovala neznáma osoba, ktorá mu povedala, aby prestal podporovať stranu TNA a ak tak nespraví,\ntak ho zabijú. Z uvedených dôvodov považuje kasačný súd záver žalovaného, že v prípade návratu\ndo krajiny by sťažovateľ nečelil žiadnej forme vážneho bezprávia ako predčasný, ktorý nemá oporu\nv obsahu spisu. V tejto súvislosti poukazuje kasačný súd na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n8Sža/19/2009 zo dňa 4. júna 2009, podľa ktorého „V predmetnej veci navrhovateľ tvrdil závažné dôvody\nbezprostrednej a reálnej hrozby vážneho bezprávia. Keďže z rozhodnutia odporcu nie je zrejmé, ak sa\ntýmito tvrdeniami navrhovateľa vysporiadal najmä v konfrontácii s informáciami o krajine pôvodu (pre\nnedostatok upresnenia zdroja a časovej relevancie informácií), považoval odvolací súd záver krajského\nsúdu o správnosti a zákonnosti rozhodnutia odporca o neudelení doplnkovej ochrany za predčasný.“\n40. Vykonaním dodatočného dokazovania je potrebné zistiť, či sťažovateľ má vrodenú deformáciu\nobidvoch chodidiel a či došlo k zraneniu jeho chodidiel v dôsledku mučenia vo vojenskom tábore v\n\nroku 2009, čo by odôvodňovalo existenciu vážneho bezprávia, ktorá by sťažovateľovi hrozila v prípade\nnávratu do krajiny pôvodu. Žalovaný sa rovnako musí vysporiadať s predloženou fotografiou lekárskej\nsprávy zo dňa 13.03.2017 a fotografiami brata sťažovateľa s viditeľnými poraneniami, ktorý bol v roku\n2017 zajatý vojakmi a dopytovaný na osobu sťažovateľa. Uvedenými skutočnosťami sa žalovaný pri\nposudzovaní udelenia doplnkovej ochrany nezaoberal. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n1Sža/72/2010 zo dňa 14.09.2010: „Zmyslom a účelom doplnkovej ochrany je poskytnúť subsidiárnu\nochranu a možnosť legálneho pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým\nnebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné,\nneprimerané či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej\nochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne\nk iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri\nrozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného\nžiadateľa, z ktorých je potrebné vychádzať.“ Z dôvodu príslušnosti sťažovateľa k tamilskej národnosti\nje potrebné doplniť dokazovanie o správy z krajiny pôvodu aj vo vzťahu k posledným udalostiam z\napríla 2019, či sťažovateľovi v krajine pôvodu nehrozí, z dôvodu jeho príslušnosti k tamilskej národnosti,\nprenasledovanie.\n41. K poskytnutiu humanitného azylu kasačný súd uvádza, že z dikcie zákona (vzhľadom na správne\nuváženie) vyplýva, že na udelenie azylu z humanitných dôvodov nie je právny nárok a súdy, ktoré\npreskúmavajú rozhodnutia Ministerstva vnútra - Migračného úradu (v texte „žalovaný“), neurčujú\nžalovanému, ktoré dôvody má považovať za dostatočné pre udelenie azylu z humanitných dôvodov,\na teda ani zrušovať jeho rozhodnutia preto, že nepovažoval za dostatočný dôvod niektorý, ktorý\nby z pohľadu súdu takýmto mal byť. Súdny prieskum je obmedzený len na kontrolu toho, či je\nrozhodovanie žalovaného v danej veci logické a nediskriminačné, teda či nie je v rozpore so zákazom\nľubovôle, vyplývajúceho pre orgány verejnej moci z ústavne zakotvených náležitostí demokratického\na právneho štátu. V súvislosti s neexistenciou právneho nároku na udelenie tzv. humanitárneho\nazylu kasačný súd poznamenáva, že pokiaľ sťažovateľ o tzv. humanitárny azyl požiadal a žalovaný\nodôvodnil jeho neposkytnutie, tak také rozhodnutie nepodlieha súdnemu prieskumu. V tejto súvislosti\nodvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/41/2015 zo dňa 03.02.2016,\nv ktorom obdobne uviedol, že „Na námietku navrhovateľa, že odporca nezvážil možnosť udelenia azylu\nnavrhovateľovi z humanitárnych dôvodov uvedených v § 9 zákona o azyle odvolací súd uvádza, že\nvlastné rozhodnutie udeliť či neudeliť azyl z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle je vecou\nvoľnej správnej úvahy odporcu a vo vzťahu k výsledku tohto rozhodnutia nie je prieskum súdu možný.\nZ odôvodnenia rozhodnutia odporcu vyplýva, že dôvody navrhovateľa boli vyhodnotené a individuálne\nposúdené, pričom nebola zistená reálna hrozba vážneho bezprávia. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ\nnespadá do žiadnej kategórie osôb, ktoré potrebujú nejakú formu medzinárodnej ochrany, a preto\nodporca v jeho prípade nepovažoval za potrebné mu poskytnúť akúkoľvek formu ochrany. Pokiaľ teda\nodporca nepovažoval dôvody navrhovateľa pre udelenie azylu za takú subjektívnu okolnosť, ktorá by\nzakladala sama o sebe dôvod pre udelenie azylu z humanitných dôvodov, pričom túto úvahu uviedol v\nodôvodnení svojho rozhodnutia, nebolo možné považovať uvedenú námietku navrhovateľa za dôvodnú.“\nV tomto prípade však kasačný súd uvádza, že sťažovateľ požiadal o humanitný azyl, ktorý odôvodnil\ntým, že je zdravotne postihnutou osobou, čo si nespôsobil sám, ale v jeho prípade ide o vrodené\nochorenie a z dôvodu uplatňovania politických práv mu polámali príslušníci bezpečnostných síl krajiny\nobe chodidlá, čím by ho bolo možné považovať za zraniteľnú osobu, ale žalovaný dôvod, pre ktorý\nhumanitárny azyl neudelil, neodôvodnil dostatočne, naopak odôvodnil ho stroho, s uvedením, že ide\niba o vrodenú deformáciu nôh a tým pádom nie sú naplnené dôvody poskytnutia azylu z humanitných\ndôvodov. Kasačný súd k veci dodáva, že zdravotne postihnutá osoba nepochybne patrí medzi zraniteľné\nosoby, a preto kasačný súd považuje rozhodnutie žalovaného v časti o neudelení humanitného azylu\nsťažovateľovi za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\n42. Kasačný súd na základe vyššie uvedených dôvodov konštatuje, že krajský súd dospel k\nnesprávnemu záveru, keď žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so\nzákonom a správnu žalobu zamietol. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie žalovaného trpí\nvadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok krajského súdu, ale\npovažoval za potrebné rozhodnúť v zmysle § 462 ods. 2 v spojení s § 457 ods. 1 S.s.p. tak, že\nrozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n\nPodľa § 462 ods. 2 S.s.p. ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu\nzmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n43. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s\n§ 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej\nsťažnosti, nárok na náhradu trov tohto konania priznal.\n44. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}