{"guid": "429c6cce-f06c-4212-840e-995b2c338645:4482d852-f2df-47b3-a29e-a1656a3cd56f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1018201134.1", "spisova_znacka": "1Sžak/2/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžak/2/2019 z 26. 3. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. marca 2019, sp. zn. 1Sžak/2/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:1018201134.1", "identifikacne_cislo": "1018201134", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2019-03-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-4.pismeno-e", "nazov": "§ 19a ods. 4 písm. e) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-4.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-19a", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4482d852-f2df-47b3-a29e-a1656a3cd56f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1018201134.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1018201134.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1018201134.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžak/2/2019\n1018201134\n26. 03. 2019\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2019:1018201134.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov\nsenátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Zuzany Ďurišovej, v právnej veci sťažovateľa (pôv. žalobca):\nX. Q. Z., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Iracká republika, v krajine pôvodu naposledy bytom\nK., časť T., obvod B., ulica XXX, bez dokladu totožnosti, aktuálne s miestom pobytu v Pobytovom tábore\nRohovce, právne zastúpený: Liga za ľudské práva, občianske združenie, so sídlom Baštová 5, 811 03\nBratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6,\n812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veciach azylu, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Saz/5/2018 zo dňa 7. novembra 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Saz/5/2018 zo dňa 7.\nnovembra 2018 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-57-31/2018-Ž zo dňa 04.07.2018\nv časti o neudelení azylu sťažovateľovi z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi priznáva právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-57-31/2018-Ž zo dňa 04.07.2018 (ďalej len „preskúmavané\nrozhodnutie\") v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 480/2002 Z.z.\") neudelil sťažovateľovi azyl a\npodľa § 13a poskytol sťažovateľovi doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia\nprávoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia.\n2. V odôvodnení žalovaný uviedol, že sťažovateľ bol na územie Slovenskej republiky vrátený z územia\nSpojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Poukázal na predchádzajúce konanie o azyle,\nktoré bolo zastavené rozhodnutím MU-PO-29-14/2017-Ž z dôvodu, že sťažovateľ svojvoľne opustil\npriestor pobytového tábora a jeho pobyt nebol známy. V aktuálnom konaní okrem iného uviedol, že po\npríchode na územie Slovenskej republiky vystupoval pod menom B. Q. Z. z obavy, že bude vrátený späť\ndo krajiny pôvodu. Ako dôvod odchodu z krajiny pôvodu uviedol obavu zo zabitia členmi rodiny jeho\npriateľky, nakoľko ho títo prichytili, ako sa s ňou bozkáva. Následne rodina jeho priateľky bola u jeho\nrodičov a vyhrážali sa mu zabitím. Nakoľko je kurdskej národnosti, nemôže žiť v inej časti krajiny pôvodu\na presídlením v rámci kurdskej časti krajiny by svoj problém nevyriešil. Tiež uviedol, že v mladosti chodil\ndo mešity, ale potom prestal, ale z toho dôvodu nemal žiadne väčšie problémy.\n\n3. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že u sťažovateľa nezistil dôvody pre udelenie\nazylu, pričom jeho odchod z krajiny pôvodu súvisí s nepriaznivou bezpečnostnou situáciou, keď miestne\norgány nie sú schopné zvládnuť bezpečnostnú situáciu, ani poskytnúť ochranu pred prenasledovaním.\nTiež poukazoval na zistené informácie o krajine pôvodu, z ktorých vyplynulo, že tam často dochádza k\ntzv. „zločinom zo cti\", týkajúcich sa zachovania cti rodiny, ktorá závisí od sexuálnej čistoty jej ženských\nčlenov. Tieto zločiny nemajú byť klasifikované ako vražda, pričom smrť je bežným trestom za akékoľvek\nporušenie morálneho kódexu.\n4. Vzhľadom na to, že v prípade návratu sťažovateľa do krajiny pôvodu nemožno s dostatočnou istotou\nvylúčiť, že by mohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, žalovaný rozhodol o potrebe\nposkytnúť sťažovateľovi doplnkovú ochranu.\nII.\nKonanie na Krajskom súde\n5. Sťažovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu vo\nveci azylu podľa Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„S.s.p.\") s nasledujúcimi žalobnými bodmi (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.):\n- preskúmavané rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a\n- preskúmavané rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.\n6. Krajský súd v Bratislave v konaní podľa ust. § 207 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní žaloby\n(§ 206 ods. 3 S.s.p.) zistil, že sťažovateľovi nebolo možné vyhovieť z nasledujúcich dôvodov.\n- sťažovateľ nemôže byť členom sociálnej skupiny, nakoľko osoby, ktoré boli alebo potenciálne môžu\nbyť objektom zločinov zo cti netvoria sociálnu skupinu v zmysle § 19a ods. 4 písm. e) zák. č. 480/2002\nZ.z., pretože ich postavenie (do ktorého sa dostali v dôsledku správania sa) nevyplýva z vrodenej a\nnemennej charakteristickej črty;\n- sťažovateľ počas spísania dotazníka z 25.04.2018 uviedol, že je bez vierovyznania a nepovažuje\nsa za veriaceho. V priebehu konania pred žalovaným nikdy ako dôvod svojej žiadosti neprezentoval\nto, že z dôvodu, že je bez vierovyznania by bol prenasledovaný alebo že by mu z takého dôvodu\nprenasledovanie hrozilo;\n- z porovnania výpovede v skoršom a v aktuálnom azylovom konaní, kedy najprv uviedol, že je moslim,\npričom následne tvrdil, že je bez vierovyznania, resp. uvádzal rôzne podstatné údaje, možno vyvodiť\núsudok o vierohodnosti - pravdivosti tvrdení samotného sťažovateľa a teda aj o tom, či vôbec došlo k\nincidentu, spojeného s prezentovaným dôvodom žiadosti o azyl - s hrozbou prameniacou z pomsty zo cti;\n- sťažovateľ nikdy neuviedol, že by v spojení so svojím vierovyznaním mal akékoľvek problémy;\n- žalovaný opísal sťažovateľom uvedený dôvod jeho žiadosti o azyl, prezentoval vyhľadané informácie\no krajine pôvodu a následne prezentoval svoju správnu úvahu, v zmysle ktorej dospel k záveru, že\nsťažovateľ nesplnil podmienky pre udelenie azylu.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n7. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodu\nuvedeného v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. krajský rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n8. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol,\nže\n- krajský súd nesprávne právne posúdil žalobcove obavy z prenasledovania, vyplývajúce z jeho\npríslušnosti k určitej sociálnej skupine;\no podľa ministerstva vnútra Spojeného kráľovstva Veľkej Británie - Politika krajín a informačná nóta Irak: Kurdské zločiny zo cti, sa za osobitnú sociálnu skupinu považujú aj obete alebo potenciálne obete\ntrestných činov zo cti, nakoľko tieto osoby môžu mať spoločný pôvod, ktorý nemožno meniť - skúsenosti,\nktoré majú ohrozením rodinnej alebo kmeňovej „cti\" a majú odlišnú identitu, ktorá je vnímaná okolitou\nspoločnosťou ako odlišná;\no sťažovateľ spĺňa definíciu osobitnej sociálnej skupiny ako obeť, resp. potenciálna obeť trestných činov\n„zo cti\", pričom miestne orgány tieto prípady neriešia;\n\n- krajský súd nesprávne právne posúdil žalobcove obavy z prenasledovania, vyplývajúce z\nnáboženských dôvodov;\no zo sťažovateľovho tvrdenia o tom, že sa nepovažuje za veriaceho, sa dá vyvodiť odmietavý postoj ku\nkonzervatívnym normám, kvôli ktorým čelil vyhrážkam smrťou;\no uvedeným sa krajský súd dostatočne nezaoberal;\no nebolo dostatočne preukázané, že sťažovateľ nebol prenasledovaný v krajine pôvodu z náboženských\ndôvodov.\n9. Záverom navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, že\npreskúmavané rozhodnutie v celom rozsahu zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.\nB)\n10. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 31.01.2019 namietal, že na účely zákona\nč. 480/2002 Z.z. nemožno hovoriť o sociálnej skupine „obete alebo potenciálnej obete trestných činov\nzo cti\". Takto formulovaná skupina nie je v súlade s definíciou sociálnej skupiny podľa § 19a ods. 3 písm.\ne) pre absenciu charakteristík, ktoré sociálnu skupinu vytvárajú. U sťažovateľa predovšetkým nejde o\nvrodené charakteristické črty, ani o spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, nejde ani o charakteristiku\nalebo presvedčenie, ktoré by boli tak závažné pre jeho identitu alebo svedomie, že by nemal byť nútený,\naby sa ich zriekol a okolitou spoločnosťou by bol vnímaný ako odlišný.\n11. Poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej krvná pomsta\n(l0 Sža/42/2011) či problémy so súkromnými osobami - rodinnými príslušníkmi (10 Sžak/5/2017,\n1Sa/50/20l0) sami o sebe nezakladajú nárok na udelenie azylu.\n12. Tvrdenie sťažovateľa, že by mal byť prenasledovaný z dôvodu príslušnosti k vyššie naformulovanej\nsociálnej skupine je nelogické. To by predpokladalo perzekúciu namierenú práve na ľudí z takto\noznačenej skupiny z dôvodu, že sťažovateľ by bol jedným z nich. Predstava, že určitý pôvodca\nprenasledovania vyhľadáva, resp. identifikuje tieto obete (príp. potenciálne obete) preto, aby ich\nprenasledoval, je nereálna, až absurdná. Vyjadril presvedčenie, že výraz „opodstatnené obavy z\nprenasledovania z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine\" predpokladá, že dôvodom na\nprenasledovanie je to, že jej príslušník je súčasťou tejto skupiny, a preto by mohol byť prenasledovaný.\nNie však naopak, že niekto sa považuje za prenasledovaného a vytvorí tým skupinu, ktorá združuje tých,\nktorí boli alebo by mohli byt' prenasledovaní.\n13. Správa Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska nie je pre žalovaného záväzná, je\nto iba príručka, pričom v tam spomenutých rozhodnutiach súdov o obetiach trestných činov zo cti nie\nje zmienka.\n14. Poukázal na výpovede sťažovateľa, podľa ktorých tento nemal problémy preto, lebo sa považuje\nza osobu bez vyznania. Tvrdenia právnej zástupkyne o obavách z prenasledovania z náboženských\ndôvodov sú preto pravým opakom toho, o čom vypovedal sťažovateľ. Záverom navrhol, aby kasačný\nsúd kasačnú sťažnosť zamietol.\nIII.\nPrávny názor kasačného súdu\n15. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej\nsťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu\nspolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.\no súdoch) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave je potrebné zmeniť tak,\nako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku (§ 462 ods. 2 S.s.p.).\n16. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 1 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455\nS.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. marca 2019\n(§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n\n17. Sťažovateľ napadol kasačnou sťažnosťou rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ktorým bola\nzamietnutá správna žaloba proti preskúmavanému rozhodnutiu. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím\nneudelil sťažovateľovi azyl a súčasne mu poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa\nnadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.\nPodľa § 8 zák. č. 480/2002 Z.z. ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi,\nktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\n18. Kasačný súd v súvislosti so sťažovateľom uplatneným kasačným dôvodom uvedeným pod § 440\nods. 1 písm. g/ S.s.p. (t.j. nesprávne právne posúdenie veci /merita/) udáva, že s týmto zákonodarca\nspája právnu situáciu, kedy krajský súd na správne a zákonným spôsobom zistený skutkový stav (§ 440\nods. 1 písm. f/ S.s.p.) bez vád zaťažujúcich jeho rozhodovanie (písmena a/ až f/) aplikuje právnu normu\nv merite veci bez možnosti opory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu.\n19. Vo vzťahu k uplatnenému dôvodu kasačnej sťažnosti, t.j. že krajský súd rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.) musí\nkasačný súd s prihliadnutím na zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy\nSlovenskej republiky) zdôrazniť, že doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nchápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. vo vzťahu k\nmeritu prejednávanej veci, t.j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako\nprávny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na\ndruhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho\npredpisu.\n20. Navyše právnym posúdením veci je analytická činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení\nvyvodzuje čiastkové právne závery a spätnou aplikáciou vybranej právnej normy preveruje úplnosť a\nriadnosť fakticky zisteného skutkového stavu. Toto je základným poslaním správneho súdu pri prieskume\nzákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, pričom nielen situácia „res iudicata\" tvorí rozhodovaciu\nprekážku ale aj ustálená rozhodovacia prax kasačného súdu ako relevantný precedens v súlade s\nčl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky vytvára zákonodarcom akceptovanú rozhodovaciu\nprekážku.\n21. V súvislosti s uvedeným kasačný súd musí zdôrazniť, že v aplikačnom postupe krajského súdu pri\nrozhodovaní o merite sporu zistil pochybenie v otázke právneho posúdenia v merite veci odôvodňujúce\npotrebu zmeny napadnutého rozsudku krajského súdu a tento dôvod kasačnej sťažnosti preto považoval\nza dôvodný.\n22. V správnej žalobe žalobca okrem nesprávneho právneho posúdenia namietal, že rozhodnutie\nžalovaného považuje za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť ako aj nedostatok dôvodov, keďže\njeho odôvodnenie je nedostatočné. Poukázal na to, že v napadnutom rozhodnutí a ani v priebehu\nkonania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, nemožno nájsť úkony žalovaného ani správne úvahy, z\nktorých by vyplývalo, že by sa žalovaný zaoberal možnými dôvodmi prenasledovania, na ktoré sa vo\nsvojom rozhodnutí odvoláva, ale len stručne konštatoval nedostatočné preukázanie prenasledovania\nresp. dôvodnej obavy z prenasledovania v krajine pôvodu. Odôvodnenie má predovšetkým presvedčiť\núčastníkov konania o správnosti postupu správneho orgánu a zákonnosti jeho rozhodnutia a tým naplniť\njedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru v správnosť rozhodovania. V odôvodnení\nrozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov: na skutkové okolnosti a právne\nposúdenie veci, pričom na právne posúdenie nestačí len citácia príslušného ustanovenia a odkaz na\npríslušný právny predpis ale je žiadúce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy a boli jasné úvahy, ktorými\nsa žalovaný v napadnutom rozhodnutí riadil.\n23. Okrem takto formulovaných námietok podstatnou súčasťou správnej žaloby je vlastná analýza\nprávnej zástupkyne skutkového stavu veci a jeho právne posúdenie. Krajský súd v reakcii na to v\nstručnom odôvodnení svojho zamietavého rozhodnutia podal s odkazom na ust. § 19a ods. 4 písm.\ne/ zákona o azyle svoj názor na naplnenie obsahu pojmu sociálna skupina a príslušnosť k nej ako\n\nobavy z prenasledovania žalobcu v predmetnej veci, spochybnil otázku vierovyznania žalobcu ako dôvod\nžiadosti o azyl a námietku vytýkajúcu nedostatočne odôvodnené napadnutého rozhodnutia nepovažoval\nza dôvodnú.\n24. Obsahom kasačnej sťažnosti bolo bol okrem primárneho sťažnostného dôvodu - nesprávneho\nprávneho posúdenia výčitka, že žalovaný ani krajský súd sa otázkou hrozby skutočného rizika\nprenasledovania z dôvodu príslušnosti k sociálnej skupine nezaoberali, jednoznačne ju v napadnutom\nrozhodnutí nevyhodnotili a náležite nezdôvodnili a rovnako ani krajský súd sa dostatočne nezaoberal\notázkou žalobcových obáv z prenasledovania z náboženských dôvodov a jeho konštatovanie, že\nsťažovateľ nebol prenasledovaný v krajine pôvodu z náboženských dôvodov, sťažovateľ nepovažoval\nza dostatočne preukázané.\n25. Kasačný súd posudzujúc kasačnú sťažnosť neformálne (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206\nods. 3 S.s.p.) vychádzajúc z primárnej úlohy správnych súdov v správnom súdnictve, ktorou je\nprieskum zákonnosti rozhodnutia orgánov verejnej správy sa stotožňuje s námietkou sťažovateľa\no nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného pretože aj podľa jeho názoru\nodôvodnenie rozhodnutia žalovaného stroho konštatujúce, že „ vzhľadom na to, že menovaný uviedol,\nže v krajine pôvodu sa nijako politicky neangažoval, nebol zadržaný ani prenasledovaný z rasových,\nnárodnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov\nalebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce\nvrátiť do krajiny pôvodu a tiež nebol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd,\nnesplnil podmienky na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle. Jeho odchod súvisí s nepriaznivou\nbezpečnostnou situáciou, keď miestne orgány nie sú schopné zvládnuť bezpečnostnú situáciu ani\nposkytnúť ochranu pred prenasledovaním. Všetky skutočnosti uvedené žiadateľom boli počas konania\nobjektívne vyhodnotené a komplexne posúdené, pričom správny orgán dospel k záveru, že menovaný\nnesplnil stanovené podmienky na udelenie azylu.\" ani podľa názoru kasačného súdu nespĺňa požiadavky\nna bezchybné rozhodnutie v zmysle § § 47 ods. 3 Správneho poriadku.\nV zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v odôvodnení\nrozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami\nbol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe\nktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami\nk podkladom rozhodnutia.\n26. Keďže i napriek tomuto záveru vyjadrenému v stručnom konštatovaní o nesplnení podmienok na\nudelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle žalovaný pri posudzovaní žiadosti zrejme nedospel k záveru\no jej zjavnej neopodstatnenosti ( teda, že sťažovateľ v žiadosti o azyl uvádzal iné skutočnosti, ako tie,\nktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a a 13b zák. č. 480/2002 Z.z. a zo žiadosti o udelenie azylu je už bez hlbšej\nanalýzy zjavné, že niet ďalej čo skúmať tak nespĺňa predpoklady pre jej posúdenie v merite - § 12 ods. 1\npísm. a/ zákona o azyle), možno usudzovať, že niektoré skutočnosti uvádzané sťažovateľom v priebehu\nsprávneho konania vyhodnotil samotný správny orgán ako také, ktoré by mohli nasvedčovať záveru, že\nopustil krajinu pôvodu pre niektorý z dôvodov podľa § 8 zákona o azyle a na jeho objektivizáciu vykonal\naj dokazovanie informáciami o Iraku a jeho kurdskej časti prostredníctvom Odboru dokumentaristiky a\nzahraničnej spolupráce Migračného úradu (bez špecifikácie spisovou značkou). Je to zrejmé z citácie\nvýpovede žiadateľa z pohovoru z 25.4.2018 /č. l. 1,2 rozhodnutia/ a najmä zameraním otázok Odboru\ndokumentaristiky a zahraničnej spolupráce a citovaním relevantných informácií o krajine pôvodu - Iraku\nv odôvodnení /č.l. 3,4/.\n27. Za daných okolností bolo tak povinnosťou správneho orgánu v odôvodnení svojho rozhodnutia\npodrobnejšie uviesť, ktoré z možných dôvodov prenasledovania konkrétne identifikoval a nimi sa\nzaoberal, k akým čiastkovým záverom najmä o dôveryhodnosti žiadateľa a uveriteľnosti jeho príbehu,\nforme prenasledovania a jeho pôvodcoch, príčinnej súvislosti medzi prenasledovaním a kvalifikačnými\ndôvodmi, časovom aspekte, možnosti a využitie ochrany odôvodnenosti obáv žiadateľa, a následne\nkonečnému záveru dospel. Obsah dodatočného vyjadrenia správneho orgánu k správnej žalobe resp.\nkasačnej sťažnosti nemôže nahrádzať absentujúce dôvody preskúmavaného rozhodnutia a nemožno\nho ani považovať konvalidáciu pochybení správneho orgánu.\n\n28. Je potrebné zdôrazniť, že napriek aplikácii § 13a zákona o azyle odporcom odôvodňujúca priznanie\ndoplnkovej ochrany, potom čo mal v konaní za preukázané naplnenie obsahu pojmu reálnej hrozby\nvážneho bezprávia z dôvodu vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby\nz dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu (§\n2 písm. f) bod 3 zákona o azyle resp. čl. 15 písm. c) Kvalifikačnej smernice nesporne predstavuje\nvýhodu z dôvodu vyžadovanej nižšej miery individualizácie ako to vyplýva z rozsudku Elgafaji\n( C-465/07), nezbavuje táto skutočnosť žalovaného povinnosti skúmať prípadné splnenie podmienok pre\nudelenie azylu, najmä ak žiadateľ trval na existencii dostatočne relevantných dôvodov pre poskytnutie\nmedzinárodnej ochrany formou azylu.\n29. Zmyslom a účelom doplnkovej ochrany je poskytnúť subsidiárnu ochranu tým žiadateľom o\nmedzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v\nzákone o azyle) neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia\ntohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do\nkrajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade\naplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej\nmiery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z nich je potrebné vychádzať.\n30. V konaní pred žalovaným sťažovateľ ako dôvod žiadosti o udelenie azylu uviedol strach zo zabitia\npríslušníkmi rodiny jeho priateľky. Títo podľa jeho tvrdení majú byť motivovaní očistením cti rodiny, ktorú\nmal sťažovateľ poškvrniť tým, že navštívil svoju priateľku u nej doma, pričom jej brat ich pristihol pritom\nako sa bozkávajú. Sťažovateľ sa zo strachu, že ho rodičia priateľky budú hľadať nevrátil domov ale\nniekoľko dní býval u kamaráta a následne opustil krajinu pôvodu. Zároveň uviedol, že ho priateľkini\nrodičia hľadali doma, pričom aj napriek snahe jeho otca urovnať spor požadovali sťažovateľovu smrť.\nPodľa jeho vyjadrenia toto bol hlavný dôvod, iné dôvody opustenia Iraku nemal.\n31. V tejto súvislosti kasačný súd pripomína, že „povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona\nč. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má správny orgán odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v\npriebehu správneho konania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by\nsprávnemu orgánu vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu\nžiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia.\" (rozsudok\nsp. zn. 1Sžo KS 124/2005 zo dňa 23.1.2007 , tiež rozsudok sp. zn. 8Sža/34/2009 zo dňa 01.07.2009).\nTreba však zohľadniť, že „nie je povinnosťou žiadateľa o azyl svoje obavy z prenasledovania podradiť\npod konkrétny dôvod v zmysle zákona o azyle. To je úlohou posúdenia správneho orgánu. Pokiaľ v\npriebehu konania o žiadosti uvedie skutočnosti, ktoré by mohli naznačovať, že sa jedná o azylovo\nrelevantné skutočnosti, je povinnosťou správneho orgánu viesť pohovor týmto smerom. V prípade,\nže žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany uvádza skutočnosti podraditeľné pod taxatívny výpočet\ndôvodov pre udelenie azylu v zmysle ustanovenia § 8 zák. č. 480/2002 Z.z., potom je potrebné\nžiadateľom uvádzané skutočnosti konfrontovať so zisteniami týkajúcimi sa prostredia v krajine pôvodu\nžiadateľa.\" (napr. rozsudok pod sp. zn 10Sža/12/2016 zo dňa 29.06.2016).\n32. Dôvodmi pre udelenie medzinárodnej ochrany môžu byť také skutočnosti, ktoré vyjdú najavo v\npriebehu konania a to predovšetkým z vlastnej žiadosti a tiež z výpovedí žiadateľa; nie je preto\npodstatné, či sú žiadateľom formálne označené ako dôvody, pre ktoré žiada o medzinárodnú ochranu\npretože od neho nemožno očakávať takú znalosť azylového práva, aby bol schopný svoje tvrdenia\nkvalifikovať z hľadiska možných dôvodov pre udelenie niektorej z foriem medzinárodnej ochrany, ale\npodstatné je či v priebehu správneho konania skutočnosti relevantné z hľadiska možného udelenia\nniektorej z foriem medzinárodnej ochrany vôbec tvrdí.\n33. V prípade že nemožno určité tvrdenia žiadateľa o medzinárodnú ochranu potvrdiť, ale ani\nvyvrátiť listinnými alebo inými dôkazmi a žiadateľ spĺňa podmienky uvedené v čl. 4 ods. 5 Smernice\nEurópskeho parlamentu a Rady č. 2011/95/EÚ o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej\nkrajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom\npostavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany\n(Kvalifikačná smernica) , s ktorou musí byť zákon o azyle vykladaný konformne, je správny orgán povinný\nz takého tvrdenia vychádzať.\n34. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na skoršiu judikatúru (rozsudok NS SR\nsp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013), z ktorej vyplýva, že nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby\nprenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou\n\nvýpoveďou. Je naopak povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky\ndostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú. Pokiaľ\nsa teda žiadateľ o azyl teda po celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej dejovej\nlínie, jeho výpoveď je možné i napriek drobným nezrovnalostiam označiť za konzistentnú a za súladnú\ns dostupnými informáciami o krajine pôvodu, potom je potrebné z takejto výpovede vychádzať.\n35. Konanie o medzinárodnej ochrane je špecifické tým, že je v ňom často potrebné rozhodovať v situácii\ndôkaznej núdze (rozsudky NSS z 26.02.2008 , č. k. 2 Azs 100/2007-64 a z 27.03.2008, č. k. 4 Azs\n103/2007-63, či rozsudok NS SR zo dňa 29.07.2014, sp. zn. 1Sža/17/2014), že ide o rozhodovania\nprospektívne (t. j. posudzuje sa opodstatnenie strachu z prenasledovania, či riziko vážneho bezprávia v\nbudúcnosti), a že nesprávne rozhodnutie má pre sťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky.\n36. Týmto špecifikám konania o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného\nbremena, ktoré sú vychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno\ntvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu.\nJe nesporné, že ak by sťažovateľ ani nenamietal skutočnosti svedčiace o tom, že došlo, alebo že by\npotenciálne mohlo dôjsť, k zásahu do jeho ľudských práv v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle,\npotom nie je potrebné sa situáciou v jeho krajine pôvodu do detailu zaoberať.\n37. V prípade, že žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany však uvádza skutočnosti podraditeľné\npod taxatívny výpočet dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle, potom je\npotrebné žiadateľom uvádzané skutočnosti konfrontovať so zisteniami týkajúcimi sa situácie v krajine\npôvodu žiadateľa.\n38. Pokiaľ ide o bremeno dôkazné, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú\nochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny\norgán je povinný zabezpečiť k danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo\ndôkazov a informácií, a to ako tých, ktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú.\n39. V mnohých prípadoch však musí správny orgán rozhodovať v situácii dôkaznej núdze, t. j. vtedy, keď\nnie je ani žiadateľ ani správny orgán schopný doložiť, či vyvrátiť určitú skutočnosť, či tvrdenie žiadnym\npresvedčivým dôkazom, v takých prípadoch zostáva jediným dôkazným prostriedkom výpoveď žiadateľa\na kľúčovým faktorom sa stáva posúdenie celkovej vierohodnosti žiadateľa a pravdepodobnosti, že k\nudalosti tak, ako žiadateľ vypovedal, naozaj došlo.\n40. S poukazom na uvedené možno žalovanému vytknúť, že nedoplnil dokazovanie na skutočnosti\nbližšie osvetľujúce okolnosti jeho odchodu z krajiny a z toho vyplývajúcu príčinnú súvislosť s\npríslušnosťou k tvrdenej sociálnej skupine „obetí resp. potenciálnych obetí vrážd zo cti\". S prihliadnutím\nna neochotu sťažovateľa uviesť meno svojej priateľky, v súvislosti s ktorou mu mali vzniknúť\nuvádzané problémy /i keď je zrejmé, že štát resp. jeho orgány nie sú primárne pôvodcami jeho\nobáv a tak z tohto dôvodu by nemali predstavovať riziko v prípade jeho návratu/, jeho príbeh bez\npodrobnejšieho opisu rozhodujúcich (čo najviac overiteľných) skutočností (časových, technických,\npsychických) nasvedčujúcich vývinu udalostí vo vzťahu k jeho priateľke pred samotným incidentom\nv dome jej rodiny (motivácia jeho návštevy vo vzdialenom meste, dome jej rodiny, ktorú nie je\nzrejmé či predtým poznal), počas neho (prípadná prítomnosť dospelých rodinných príslušníkov jeho\npriateľky a reakcie prítomných aktérov) a najmä po ňom (nielen bezprostredne po uvádzanom bližšie\nnezdôvodnenom úteku z domu priateľky k neidentifikovanému priateľovi na neznáme miesto v meste\nL. s neudanou dĺžkou pobytu u neho, ale aj bez informácií o prvotnom následnom kontakte so svojou\nrodinou, jej reakciou na vzniknutú vážnu situáciu, jej postojom k prípadnému narušeniu vlastnej „cti\" a\ntiež „cti\" dotknutej rodiny priateľky a o čase, spôsobe, forme kontaktov s rodinou priateľky a výsledkoch\nrokovaní s ňou o tvrdenom riešení problému spočiatku pokojnou cestou a o ich dopade neskôr na neho\nosobne resp. jeho rodinu, o jeho prípadných následných aktivitách voči priateľke resp. jej rodine a svojej\nrodine smerujúcich k riešeniu problému, o časových a psychických aspektoch ustálenia jeho rozhodnutia\nodísť a logistika jeho realizácie, o ďalších kontaktoch so svojou rodinou, prípadne so svojou priateľkou /\njej ďalšom osude/ a ich následného vzťahu; z čoho pramenia jeho obavy resp. koho konkrétne sa obáva /\nveľkosť, pôvod, spoločenský vplyv a možnosti realizácie pomsty rodiny priateľky/ prečo sa domnieva, že\njeho problém by nevyriešil jeho odchod do inej Kurdami obývanej časti Iraku, ale ani Turecka a neskôr\nani Slovenska, z čoho usudzuje, že kurdská /rodinná/ komunita vo Veľkej Británii mu poskytne väčšiu\n\nochranu než rodina v Iraku) neposkytuje dostatok konkretizujúcich skutočností vzťahujúcich sa k jeho\nosobe tak, aby ho bolo možné podrobiť testu existencie obáv z ohrozenia života a ich dôvodnosti.\n41. Spresnenie a špecifikácia individualizujúcich skutočností je pritom v záujme samotného žiadateľa\nza účelom poskytnutia jeho príbehu potrebnej vierohodnosti odlišujúc ho tak od preukázaného púheho\nfaktu opustenia krajiny pôvodu za okolností, ktoré sa podľa informácií o krajine pôvodu tam vo\nvšeobecnosti vyskytujú s tým, že hodnovernosti prezentovaného príbehu nepochybne prispieva pravdivé\nzodpovedanie otázky týkajúce sa využitia možnosti medzinárodnej ochrany pri prvej možnej príležitosti\nv bezpečnej krajine po odchode z krajiny pôvodu.\n42. Okolnosti, ktoré viedli sťažovateľa k odchodu z krajiny pôvodu a podaniu žiadosti o azyl na Slovensku\nje potrebné preukázať aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti\no správnosti úsudku správneho orgánu s tým, že aj v prípade kedy je zisťovanie skutkového stavu\nkomplikované, nemožno prelomiť zásadu materiálnej pravdy ukladajúcu správnemu orgánu povinnosť\nzistiť presne a úplne skutkový stav veci.\n43. S touto požiadavkou nepochybne súvisí aj potreba dostatku 1.relevantných, 2.dôveryhodných\na vyvážených, 3.aktuálnych a overených z rôznych zdrojov, 4. transparentných a dohľadateľných\ninformácií o krajine pôvodu. Aj keď súčasťou administratívneho spisu žalovaného sú správy o\nkrajine pôvodu navrhovateľa zamerané na okolnosti prípadov „vrážd zo cti\", podľa ktorých väčšina\nobyvateľstva irackého Kurdistanu je veriaca a konzervatívna, vnímanie cti je pevne zakorenené v\ntradičnej kurdskej spoločnosti a k tzv. „zločinom zo cti\" dochádza často, pričom smrť je tam bežným\ntrestom za akékoľvek porušenie morálneho kódexu, tieto akcentujú predovšetkým ženy ako obete\npríslušníkov vlastnej „potupenej\" rodiny a i keď sa zmieňujú, že obeťami môžu byť aj muži, neposkytujú\ndostatok vysvetľujúcich informácií o prípadných špecifikách rodovej príslušnosti so zameraním na mužov\nako obete resp. potencionálne obete zločinov zo cti (či aj z dôvodu konania príslušníkov vlastnej rodiny\nresp. len „potupenej\" rodiny, či len za súčasného potrestania aj ženy, angažovanosť a možnosti vlastnej\nrodiny v riešení problému, škála možností navrátenia cti, možnosti ochrany v domácom prostredí resp.\nmimo neho a jej časové aspekty a pod.)\n44. Napriek tomu, že žalovaný tieto skutočnosti ako aj doplňujúce informácie predložené právnou\nzástupkyňou o zlyhávaní irackých a kurdských štátnych orgánov vrátane polície v oblasti účinnej\nochrany obetí zločinov zo cti a nemožnosti vnútroštátneho presídlenia do inej oblasti Iraku vzhľadom\nna kurdský pôvod uviedol vo svojom rozhodnutí a nespochybňoval ich, konfrontáciou s príbehom\nsťažovateľa sa nezaoberal resp. z odôvodnenia jeho rozhodnutia to nevyplýva a jeho strohý a bližšie\nnezdôvodnený záver o nesplnení podmienok pre udelenie azylu je preto predčasný.\n45. Bez zámeru zaujímať stanovisko k otázke príslušnosti sťažovateľa k sociálnej skupine v predmetnej\nveci, keďže hodnotiť nie je vzhľadom na nedostatok dôvodov v preskúmavanom rozhodnutí čo, kasačný\nsúd pripomína, že dôvod prenasledovania - príslušnosť k určitej sociálnej skupine - nemá pevne\nstanovené hranice ako iné azylové dôvody. Príslušnosť k určitej sociálnej skupine je preto potrebné\nchápať v kontexte svetových a spoločenských premien a vzhľadom k vývoju ľudskoprávnych noriem\nmedzinárodného práva. Správny orgán pri rozhodovaní vychádza zo znenia ust. § 19a ods. 4 písm.\ne/ zákona o azyle, ktoré zodpovedá čl. 10 ods. 1 písm. d/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady\nč. 2011/95/EÚ (Kvalifikačná smernice), ktoré príkladmo uvádza kvalifikačné predpoklady príslušnosti k\nsociálnej skupine.\nPodľa § 19a ods. 4 písm. e/ zákona o azyle skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak\npríslušníci skupiny zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť,\nalebo zdieľajú charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie,\nže daná osoba by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná;\nv závislosti od okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú\nna spoločnej charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že\nzahŕňa činy považované za trestné podľa osobitného predpisu.\nPodľa ods. 5 citovaného ustanovenia na účely určenia príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo\nzisťovania charakteristík takejto skupiny podľa odseku 4 písm. e) sa prihliada na aspekty týkajúce sa\nrodu vrátane rodovej identity.\n\n46. Pre kvalifikovanie sa do takejto skupiny možno z ich obsahu identifikovať jednak podmienku\ntzv. „chránených znakov \" t.j. atribútov určitej kvality, ktoré sú vlastné určitej sociálnej skupine a\njednak podmienku orientovanú na tzv. „sociálnu percepciu\" t.j. vnímanie tejto sociálnej skupiny okolitou\nspoločnosťou ako odlišnej, pričom obe podmienky musia byť splnené zároveň (kumulatívne) (NSS sp.\nzn. 6 Azs 3/2012-45).\n47. I keď jedným z princípov uznávaných medzinárodnými súdmi je i to, že určitú sociálnu skupinu\nnemôže definovať len prenasledovanie jej členov resp. spoločná obava z prenasledovania, perzekučné\nkonanie namierené proti určitej skupine môže byť relevantným faktorom pri stanovovaní viditeľnosti\nskupiny v určitej spoločnosti (UNHCR: Odporúčanie v oblasti poskytovania medzinárodnej ochrany:\n„Príslušnosť k určité sociálnej skupine\" v kontexte článku 1A, ods. 2 Ženevského dohovoru z 28.júla\n1951 o právnom postavení utečencov doplnený Protokolom z New Yorku z roku 1967, zo 7.mája 2002,\nHCR/GIP/02/02, bod 14, Guidelines on International Protection No. 2: \"Membership of a Particular\nSocial Group\" Within the Context of Article 1A(2) of the 1951 Convention and/or its 1967 Protocol\nRelating to the Status of Refugees, www.refworld.org/docid/3d36f23f4.html <http://www.refworld.org/\ndocid/3d36f23f4.html> ).\n48. Aj v tejto súvislosti treba zdôrazniť, že aj keď odporúčania Úradu vysokého komisára OSN\npre utečencov - UNHCR nie sú záväznými prameňmi práva, z ktorých sú súdy povinné vychádzať,\npredstavujú inšpiratívne pramene medzinárodne uznávanej praxe („soft law\") na ktoré je potrebné brať\nohľad nielen pri aplikácii práva, ale aj pri tvorbe predpisov ( napr. rozsudok NSS sp. zn. 2 Ao 5/2011-204).\n49. „Význam presných a aktuálnych údajov, ktoré majú členské štáty zabezpečiť pri posudzovaní\nopodstatnenosti obáv žiadateľa z prenasledovania alebo reálnosti jeho ohrozenia vážnym bezprávím je\nexplicitne vyjadrený v čl. 8 ods. 2 kvalifikačnej smernice, kde sa ako jeden zo zdrojov, z ktorých majú\nčlenské štáty čerpať informácie uvádza Vysoký komisár Organizácie Spojených národov pre utečencov\n( z rozsudku NS SR sp. zn. 1Sža/13/2014 zo dňa 10. júna 2014).\"\nPodľa čl. 8 ods. 2 kvalifikačnej smernice:\n„pri posudzovaní, či má žiadateľ opodstatnenú obavu z prenasledovania alebo je reálne ohrozený\nvážnym bezprávím, alebo má prístup k ochrane proti prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu v\nčasti krajiny pôvodu v súlade s odsekom 1, členské štáty zohľadnia v čase prijímania rozhodnutia o\nžiadosti všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti krajiny a osobné okolnosti žiadateľa v súlade s\nčlánkom 4. Na tento účel členské štáty zabezpečia, aby sa získali presné a aktuálne údaje z príslušných\nzdrojov, napríklad od Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov a Európskeho\npodporného úradu pre azyl.\"\nV.\n50. Naznačené nedostatky v postupe a rozhodnutí žalovaného podľa názoru kasačného súdu\ndostatočne odôvodňujú záver o nesprávnom právnom posúdení veci, čo sťažovateľ namietal už v konaní\no správnej žalobe pred krajským súdom, na čo však súd neprihliadol a vytýkané pochybenie ponechal\nbez povšimnutia. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že krajský súd dospel\nk nesprávnemu záveru, keď žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so\nzákonom a správnu žalobu zamietol. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie v spojení s konaním,\nktoré mu predchádzalo, trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý\nrozsudok, ale považoval za potrebné rozhodnúť v zmysle § 462 ods. 2 v spojení s § 457 ods. 1 S.s.p.\ntak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.\nPodľa § 462 ods. 2 S.s.p. ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu\nzmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n51. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods.\n1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti,\ntrovy tohto konania priznal. V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s dôvodovou správou k § 467 S.s.p.\n(teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského\nsúdu.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Saz/5/2018", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "e4c328a9-056c-453b-80d8-af2861733702:c1214ec3-c7d2-4731-9bbe-5b14b35e4504", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7018200092.2", "spisova_znacka": "4Saz/5/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Saz/5/2018 z 12. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-04-12", "citacie_n": 5, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7018200092.2"}], "citovane_v": []}