{"guid": "f854f7e6-ed3f-45c1-8fb1-b6350b21b7ed:176c0319-9e1b-4486-868b-c21fd915b69c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1018201125.1", "spisova_znacka": "10Sžak/2/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžak/2/2019 z 27. 3. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2019, sp. zn. 10Sžak/2/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:1018201125.1", "identifikacne_cislo": "1018201125", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2019-03-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-11.odsek-3", "nazov": "§ 11 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-11.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/176c0319-9e1b-4486-868b-c21fd915b69c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1018201125.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1018201125.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1018201125.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžak/2/2019\n1018201125\n27. 03. 2019\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2019:1018201125.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nEleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej, PhD., v\nprávnej veci žalobcu: Z. M., narodený XX.XX.XXXX, štátny príslušník Malijskej republiky, bez cestovného\ndokladu, tohto času miesto pobytu: PT Rohovce, zastúpený: Liga za ľudské práva, občianske združenie,\nŠtúrova 3, Bratislava, proti žalovanému (sťažovateľovi): Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,\nMigračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia č. ČAS: MU-DS-26-50/2017-Ž zo dňa 11. júla 2018, o kasačnej sťažnosti\nsťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6SaZ/4/2018-62 zo dňa 7.\nnovembra 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nŽalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím č. ČAS: MU-DS-26-50/2017-Ž zo dňa 11.07.2018 (ďalej len „preskúmavané\nrozhodnutie“) žalovaný rozhodol v konaní podľa zákona č.480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“), podľa ustanovenia § 11 ods.1 písm. c), ods. 3, tak,\nže zamietol žiadosť žalobcu o udelenie azylu ako neprípustnú, nakoľko v jeho prípade je na konanie\no udelenie azylu príslušná Maďarská republika. Vo výrokovej časti rozhodnutia žalovaný poukázal\nna článok 29 ods. 1,2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013,\nustanovujúceho kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti\no medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (ďalej\nlen „Nariadenie Dublin III“).\n2. Preskúmavané rozhodnutie vychádza zo skutočnosti, že žalobca bol dňa 21.04.2017 predvedený\npodľa § 79 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) z Ústavu na výkon väzby a trestu odňatia slobody,\nktorý bol v uvedenom objekte umiestnený vo väzbe v súvislosti s trestným činom prevádzačstva. Z\nvykonanej lustrácie žalobcu v informačných systémoch Policajného zboru bolo zistené, že nemá na\núzemí Slovenskej republiky udelený žiadny druh pobytu a taktiež nie je žiadateľom o udelenie azylu\nna území Slovenskej republiky. Na základe preverenia daktyloskopických odtlačkov prstov žalobcu bolo\nzistené, že žalobca požiadal dňa 24.10.2013, dňa 23.12.2014 a dňa 11.02.2016 o udelenie azylu v\nMaďarsku. Žalobca bol dňa 21.04.2017 zaistený na základe rozhodnutia PPZ-HCP-BA6-101- 010/2017-\n\nAV a to, v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC Medveďov“) podľa\nustanovenia § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, na účel zabezpečenia prípravy alebo\nvýkonu jeho prevozu podľa Nariadenia Dublin III a zároveň bola žalovanému doručená žiadosť o začatie\nkonania o odovzdaní žalobcu do iného štátu podľa ustanovenia § 46a zákona o azyle. Po zahájení\nkonania žalovaný dňa 27.04.2017 zaslal dožiadanie žalobcu o jeho prijatie späť do Maďarska. Žalobca\ndňa 10.08.2017 požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej\nrepubliky z dôvodu obavy o svoj život v domovskej krajine, bol premiestnený do Záchytného tábora\nHumenné a následne dňa 04.09.2017 umiestnený do PT Rohovce.\n3. Dňa 15.09.2017 Maďarsko písomne akceptovalo prijatie späť podľa čl. 18 ods. 1 písm. b) Nariadenia\nDublin III a zároveň v súlade s jeho čl. č. 4, čím súhlasilo s odovzdaním žalobcu na svoje územie.\nŽalovaný na základe uvedenej akceptácie maďarského partnerského úradu vydal dňa 05.12.2017\nrozhodnutie ČAS: MU-DS-26-30/2017-Ž (ďalej len „prvé zrušené rozhodnutie“), ktorým bola zamietnutá\nžiadosť žalobcu o udelenie azylu ako neprípustná podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o azyle. Žalobca\npodal dňa 29.12.2017 na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu proti tomuto rozhodnutiu a návrh na\npriznanie odkladného účinku. Krajský súd v Bratislave dňa 12.01.2018 priznal návrh na odkladný účinok\na následne dňa 14.03.2018 rozhodol o zrušení uvedeného rozhodnutia a vrátil vec na ďalšie konanie\nz dôvodu, že žalovaný nevykonal dokazovanie zamerané na zistenie aktuálneho stavu azylového\nkonania v Maďarsku z hľadiska dodržiavania medzinárodných štandardov. Žalovaný opätovne posúdil\nžalobcovu žiadosť o udelenie azylu a preskúmal existujúci stav azylového konania a prijímacích\npodmienok v Maďarsku a to lustráciou verejne dostupných zdrojov a štatistických údajov a svoje zistenia\nbližšie v preskúmavanom rozhodnutí popísal. Nakoľko v zmysle čl. 18 ods. 1 písm. b) Nariadenia\nDublin III. členský štát zodpovedný za posúdenie žiadosti o udelenie azylu je Maďarsko a neexistujú\ndôvody domnievať sa, že by žalobcovi v Maďarsku hrozilo neľudské a ponižujúce zaobchádzanie,\npreskúmavaným rozhodnutím žiadosť žalobcu o udelenie azylu zamietol ako neprípustnú s tým, že\nžalobca bude odovzdaný v zmysle čl. 29 ods. 1 Nariadenia Dublin III z územia Slovenskej republiky do\nMaďarska.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n4. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu, ktorou žiadal\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia a domáhal sa jeho zrušenia. Žalobca súčasne podal návrh na\npriznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe.\n5. Správny súd uznesením č. k. 6SaZ/4/2018-34 zo dňa 08.10.2018 zamietol návrh žalobcu na priznanie\nodkladného účinku. O podanej žalobe rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. 6SaZ/4/2018 - 62 zo dňa\n07.11.2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) tak, že v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), f) zákona č.\n162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S. s. p.“) preskúmavané rozhodnutie zrušil a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie z nasledujúcich dôvodov:\n- v danom prípade, 6-mesačná lehota podľa čl. 29 Nariadenia Dublin III na odovzdanie žalobcu do\nMaďarska, začala plynúť odo dňa právoplatnosti zrušujúceho rozsudku vo veci žalobcu o udelenie\nazylu sp. zn. 4SaZ/7/2017, zo dňa 14.03.2018, ktorej bol zároveň priznaný odkladný účinok, a ktorý\nnadobudol právoplatnosť dňom 09.04.2018. Lehota 6 mesiacov na uskutočnenie odovzdania žalobcu\ndo Maďarskej republiky teda prekluzívne uplynula dňa 09.10.2018, kedy márne zanikla ex lege, a to\njednak zaniklo oprávnenie Slovenskej republike odovzdať žalobcu Maďarskej republike, a jednak zanikla\npovinnosť Maďarskej republike prevziať žalobcu od Slovenskej republiky, čo znamená, že týmto dňom\nprešla zodpovednosť za posúdenie žiadosti žalobcu ako žiadateľa o medzinárodnú ochranu - o udelenie\nazylu, na Slovenskú republiku. Táto skutočnosť vyplýva aj z listu adresovanom žalovaným maďarskej\nstrane zo dňa 18.06.2018, a ktorý predložil súdu žalobca na pojednávaní dňa 07.11.2018, s tvrdením,\nže tento doklad je zároveň založený aj v administratívnom spise žalovaného.\n- úlohou žalovaného bude v novom rozhodnutí právne posúdiť vo vzťahu k žalobcovi zistenú novú\nprávnu skutočnosť podľa čl. 29 Nariadenia Dublin III a v súlade s ustanovením § 206 ods. 4\nS.s.p. Žalovaný prijme potrebné opatrenia na uznanie zodpovednosti Slovenskej republiky ako prvého\nčlenského štátu za posúdenie žiadosti žalobcu ako žiadateľa o medzinárodnú ochranu, t. j. o udelenie\n\nazylu v Slovenskej republike, a bezodkladne zaháji preskúmanie tejto jeho žiadosti, a rozhodne o\nžiadosti v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca ako žiadateľ o azyl v priebehu správneho konania uviedol.\n- rozhodnutie žalovaného ako správneho orgánu, v ktorého odôvodnení nie sú uvedené všetky dôkazy,\nna základe ktorých správny orgán vyvodil svoje závery, je v rozpore s ustanovením § 47 ods. 3\nSprávneho poriadku.\n\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n6. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu\nuvedeného v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t. j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n7. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol,\nže:\n- pri vydaní nového rozhodnutia o odovzdaní plynie nová 6 mesačná lehota na odovzdanie až\nod rozhodnutia príslušného krajského súdu o nepriznaní odkladného účinku (oznámenia takéhoto\nrozhodnutia). Ak by však súd priznal odkladný účinok a následne rozhodne o zamietnutí správnej žaloby,\nlehota na odovzdanie plynie až od rozhodnutia kasačného súdu o nepriznaní odkladného účinku, resp.\nak prizná odkladný účinok až od právoplatnosti rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti. Aj\nv prípade kasačnej sťažnosti má totiž žiadateľ oprávnenie zotrvať na území Slovenskej republiky, a to\npočas lehoty na podanie kasačnej sťažnosti a až do rozhodnutia súdu o návrhu na priznanie odkladného\núčinku (§ 22 ods. 1 písm. c) a d) zákona o azyle).V tejto súvislosti dal do pozornosti Návrhy generálnej\nadvokátky Eleanor Sharpston vo veci C-201/16 prednesené 20. júla 2017, a to body 52 až 68.\n- Nariadenie Dublin III nie je možné pri aplikácii čl. 27 ods. 3 a čl. 29 posudzovať izolovane, bez toho\naby sa brala do úvahy vnútroštátna legislatíva.\n- počas lehoty na podanie správnej žaloby až do rozhodnutia súdu o návrhu na priznanie odkladného\núčinku (oznámenia takéhoto rozhodnutia sťažovateľovi) nie je možné realizovať odovzdanie do\nzodpovedného členského štátu, čo znamená, že nemôže ani plynúť lehota na odovzdanie. Rovnako je\nto aj v prípade kasačnej sťažnosti.\n- vo veci samej rozsudkom krajského súdu, ktorým zrušil rozhodnutie sťažovateľa a vrátil vec na ďalšie\nkonanie, a ktoré nadobudlo právoplatnosť 09.04.2018 neexistovalo žiadne vykonateľné rozhodnutie o\nodovzdaní.\n- sťažovateľ žiadnym spôsobom nespochybňuje a nerozporuje rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo\nveci C-201/16, ako aj ďalšie rozhodnutia tohto súdu vo veci C-670 16, C-360/16, C-490/16. Samotné\nrozhodnutie vo veci C-201/16 sa nevenuje otázke týkajúcej sa počítania lehoty uvedenej v čl. 29\nods. 1 dublinského nariadenia a ani ostatné rozhodnutia neposkytujú v tejto oblasti (počítanie lehoty)\npodrobnejšie „usmernenia“.\n8. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému\nsúdu na ďalšie konanie.\nB)\n9. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti najmä uviedol, že\n\n- v prípade slovenskej právnej úpravy počítame lehotu podľa čl. 29 Nariadenia Dublin III od právoplatnosti\nrozhodnutia súdu o správnej žalobe, t. j. od doručenia písomného vyhotovenia rozsudku súdu.\n- právna formulácia lehoty podľa čl. 29 Nariadenia zodpovedá prekluzívnej lehote, a teda jej márne\nuplynutie ex lege spôsobuje zánik oprávnenia odovzdať žalobcu do Maďarska, ale tiež prechod\nzodpovednosti za jeho žiadosť o azyl na Slovenskú republiku.\n- z obsahu kasačnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ má odlišný právny názor ako Krajský súd\nv Bratislave (vyjadrený v konaní sp. zn. 6SaZ/4/2018), ako Najvyšší súd SR (vyjadrený v konaní\n10Sžak/7/2018) a ako Súdny dvor Európskej únie (vyjadrený v konaní C-201/16). Tento právny názor,\nobsiahnutý v kasačnej sťažnosti, však považuje za nesprávny.\n- začatie plynutia lehoty podľa čl. 29 je dostatočne jasne upravené v znení Nariadenia Dublin III, čo v\ntomto nariadení upravené nie je, je tzv. prerušenie plynutia tejto lehoty, ktorým si sťažovateľ podľa nášho\nnázoru nesprávne argumentačne vypomáha.\n- zrušenie rozhodnutia správneho orgánu, tzv. exekučného titulu, síce bráni odovzdaniu žiadateľa o azyl,\nale nebráni plynutiu lehoty podľa čl. 29 Nariadenia Dublin III, ako je to z jeho znenia zrejmé.\n- účelom článku 29 Nariadenia Dublin III je ochrana žiadateľa o azyl a jeho právnej istoty.\n10. Navrhol, aby súd kasačnú sťažnosť zamietol.\nC)\n11. Sťažovateľ v replike k vyjadreniu žalobcu najmä uviedol, že:\n- žiadnym spôsobom nespochybňuje rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-201/16, avšak samotné\nrozhodnutie Súdneho dvora EÚ sa nevenuje otázke týkajúcej sa počítania lehoty uvedenej v čl. 29 ods.\n1 Nariadenia Dublin III. Okrem toho pri jeho aplikácií je potrebné brať do úvahy jeho účel a zmysel teleologický výklad.\n- „prerušenie“ lehoty je potrebné v čase, kedy existuje takáto objektívna nemožnosť uskutočniť\nodovzdanie.\n- administratívny spis bol sťažovateľovi zo súdu doručený 25.05.2018 (t. j. viac ako 6 týždňov\nod právoplatnosti rozsudku krajského súdu) a takáto absencia spisu objektívne znemožňuje ďalšie\nrozhodovanie správneho orgánu.\n- nemožno súhlasiť ani s argumentáciou, že po prvom zrušujúcom rozsudku krajského súdu, správny\norgán - keďže zavinil nezákonnosť svojho prvého rozhodnutia, čoho dôsledkom bolo jeho zrušenie musí niesť zodpovednosť spočívajúcu okrem iného v plynutí lehoty podľa čl. 29 Nariadenia Dublin III.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n12. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej\nsťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu\nspolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.\no súdoch) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť (§ 461 S.s.p.).\n13. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 1 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455\nS.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. marca 2019\n(§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n\nPodľa ust. § 11 písm. c/ zákona o azyle, ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú,\nak je na konanie o udelenie azylu príslušný iný štát.\nPodľa ust. § 53b ods.1 zákona o azyle, pri určení členského štátu Európskej únie zodpovedného za\nposúdenie žiadosti o udelenie azylu, ktorú podal štátny občan tretej krajiny v jednom z členských\nštátov Európskej únie, sa použijú kritériá a mechanizmy uvedené v právne záväzných aktoch Európskej\núnie; na posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ktorú podal cudzinec, ktorému bolo poskytnuté dočasné\nútočisko, je však zodpovedný predovšetkým členský štát, ktorý súhlasil s jeho presídlením na svoje\núzemie.\nPodľa čl. 3 odsek 2 Nariadenia Dublin III, keď nie je možné určiť žiaden zodpovedný členský štát na\nzáklade kritérií uvedených v tomto nariadení, je za jej posúdenie zodpovedný prvý členský štát, v ktorom\nbola žiadosť o medzinárodnú ochranu podaná.\nAk nie je možné odovzdanie žiadateľa do členského štátu, ktorý je primárne určený za zodpovedný,\npretože sa zo závažných dôvodov možno domnievať, že v konaní o azyle a podmienkach prijímania\nžiadateľov existujú v danom členskom štáte systémové chyby, na základe ktorých hrozí žiadateľom\nneľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie v zmysle článku 4 Charty základných práv Európskej únie,\nčlenský štát uskutočňujúci proces určovania zodpovedného členského štátu pokračuje v posudzovaní\nkritérií stanovených v kapitole III s cieľom zistiť, či iný členský štát nemôže byť určený ako zodpovedný.\nAk nemožno vykonať odovzdanie podľa tohto odseku do žiadneho členského štátu určeného na základe\nkritérií stanovených v kapitole III alebo do prvého členského štátu, v ktorom bola podaná žiadosť, stane\nsa zodpovedným členským štátom členský štát, ktorý uskutočňuje proces určovania zodpovedného\nčlenského štátu.\nPodľa ods. 3 tohto článku, každý členský štát si ponechá právo poslať žiadateľa do bezpečnej tretej\nkrajiny pri dodržaní pravidiel a záruk stanovených v smernici 2013/32/EÚ.\nPodľa č. 29 Nariadenia Dublin III,\n1. odovzdanie žiadateľa alebo inej osoby uvedenej v článku 18 ods. 1 písm. c) alebo d) zo žiadajúceho\nčlenského štátu do zodpovedného členského štátu sa uskutoční v súlade s vnútroštátnym právom\nžiadajúceho členského štátu, po porade medzi dotknutými členskými štátmi, akonáhle to je prakticky\nmožné a najneskôr do šiestich mesiacov od akceptovania dožiadania iným členským štátom o prevzatie\nalebo prijatie späť dotknutej osoby alebo konečného rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní, ak majú\nv súlade s článkom 27 ods. 3 odkladný účinok.\nAk sa odovzdania do zodpovedného členského štátu vykonávajú odchodom s dozorom alebo\neskortovaním, členské štáty zabezpečia, aby sa vykonávali ľudským spôsobom a aby sa pritom v plnej\nmiere dodržiavali základné práva a ľudská dôstojnosť.\nAk to je potrebné, žiadajúci členský štát vydá žiadateľovi laissez passer (priepustku). Komisia\nprostredníctvom vykonávacích aktov stanoví vzor laissez passer (priepustky). Uvedené vykonávacie\nakty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 44 ods. 2.\nZodpovedný členský štát podľa potreby informuje žiadajúci členský štát o bezpečnom príchode dotknutej\nosoby alebo o skutočnosti, že sa nedostavila v stanovenej lehote.\n2. Ak sa odovzdanie neuskutoční v lehote šiestich mesiacov, zodpovedný členský štát bude zbavený\nsvojej povinnosti prevziať alebo prijať späť dotknutú osobu a táto zodpovednosť sa presunie na žiadajúci\nčlenský štát. Táto lehota sa môže predĺžiť najviac na jeden rok, ak sa odovzdanie nemohlo uskutočniť\nkvôli uväzneniu dotknutej osoby, alebo najviac na osemnásť mesiacov, ak je dotknutá osoba na úteku.\n3. Ak bola osoba odovzdaná chybne, alebo ak bolo rozhodnutie o odovzdaní na základe odvolania alebo\npreskúmania zrušené po tom, ako sa uskutočnilo odovzdanie, členský štát, ktorý uskutočnil odovzdanie,\nbezodkladne prijme túto osobu späť.\nPodľa čl. 26 odsek 1 Nariadenia Dublin III, keď dožiadaný členský štát akceptuje, že má prevziať\nalebo prijať späť žiadateľa alebo inú osobu uvedenú v článku 18 ods. 1 písm. c) alebo d), žiadajúci\nčlenský štát oznámi dotknutej osobe rozhodnutie o jej odovzdaní do zodpovedného členského štátu a v\npríslušných prípadoch aj rozhodnutie neposudzovať jej žiadosť o medzinárodnú ochranu. Ak dotknutú\nosobu zastupuje právny zástupca alebo iný poradca, môže členský štát rozhodnúť, že rozhodnutie\noznámi tomuto právnemu zástupcovi alebo poradcovi a nie dotknutej osobe, a prípadne ju o rozhodnutí\nupovedomí.\n\nPodľa čl. 27 odsek 3 Nariadenia Dublin III, na účely odvolania proti rozhodnutiu o odovzdaní alebo jeho\npreskúmania členské štáty vo svojom vnútroštátnom práve stanovia, že:\na) na základe odvolania alebo preskúmania získava dotknutá osoba právo zotrvať na území daného\nčlenského štátu až do prijatia rozhodnutia vo veci odvolania alebo preskúmania, alebo\nb) odovzdanie sa automaticky odkladá a tento odklad zanikne po určitom primeranom období, počas\nktorého má súd po podrobnom a prísnom preskúmaní rozhodnúť o tom, či má odvolanie alebo\npreskúmanie odkladný účinok, alebo\nc) dotknutá osoba môže v primeranej lehote požiadať súd o odklad výkonu rozhodnutia o odovzdaní\ndo prijatia rozhodnutia vo veci jej odvolania alebo preskúmania. Členské štáty zabezpečia, aby bol k\ndispozícii účinný opravný prostriedok, a to odkladom odovzdania do prijatia rozhodnutia o prvej žiadosti\no odklad. Každé rozhodnutie o tom, či sa výkon rozhodnutia o odovzdaní odloží, sa prijme v primeranej\nlehote, ktorá zároveň umožní podrobné a prísne preskúmanie žiadosti o odklad. V rozhodnutí o tom, že\nvýkon rozhodnutia o odovzdaní sa neodloží, sa uvedú dôvody, na ktorých sa zakladá.\nPodľa § 213 ods. 1,2 S.s.p., podanie správnej žaloby má odkladný účinok, ak osobitný predpis\nneustanovuje inak. Ak osobitný predpis ustanovuje, že podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok,\nsprávny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného odkladný účinok uznesením priznať.\nNávrh na priznanie odkladného účinku sa podáva spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie\nsprávneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 185 až 189. Správny súd\nrozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 15 dní od jeho podania.\nPodľa § 21 ods. ods. 2 zákona o azyle, proti rozhodnutiu ministerstva o zamietnutí žiadosti o udelenie\nazylu ako neprípustnej alebo ako zjavne neopodstatnenej nemožno podať rozklad. Podanie správnej\nžaloby proti rozhodnutiu ministerstva o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej podľa § 11\nods. 1 písm. a), c) až f) a o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12\nods. 1 a ods. 2 písm. b) až i) nemá odkladný účinok.\nPodľa § 22 ods. 1 zákona o azyle, žiadateľ je do rozhodnutia o žiadosti o udelenie azylu oprávnený\nzdržiavať sa na území Slovenskej republiky, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.\nŽiadateľ nie je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, ak ide o opakovanú žiadosť o\nudelenie azylu a ministerstvo už v minulosti zamietlo žiadosť o udelenie azylu podľa § 11 ods. 1 písm. f)\nalebo § 12 ods. 2 písm. g). Žiadateľ, ktorý proti rozhodnutiu vydanému v konaní o azyle podá spolu so\nsprávnou žalobou na správny súd aj návrh na priznanie odkladného účinku, je oprávnený zdržiavať sa\nna území Slovenskej republiky do rozhodnutia súdu o takomto návrhu okrem prípadu, ak ministerstvo\nzamietlo žiadosť o udelenie azylu podľa § 11 ods. 1 písm. f) a rozhodlo, že žiadosť o udelenie azylu bola\npodaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky.\n14. Sťažovateľ namietal, že správny súd nesprávne právne posúdil preskúmavanú vec, t. j. meritum\nsporu (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.). V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na\nto, že s týmto kasačným dôvodom zákonodarca spája právnu situáciu, kedy správny súd na správne\na zákonným spôsobom zistený skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.) bez vád zaťažujúcich\njeho rozhodovanie (písmena a/ až f/) nesprávne aplikuje objektívne právo v merite veci bez možnosti\nopory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu. Nesprávnosť aplikácie objektívneho\npráva správnym súdom je zapríčinená chybným výberom normy hmotného práva alebo procesného\npráva, ktorá vo svojej hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu.\nNesprávne právne posúdenie veci správnym súdom konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu\nprávnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon\nprávnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Práve tento\nprávny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n15. V súvislosti s uvedeným kasačný súd musí zdôrazniť, že v aplikačnom postupe krajského\nsúdu pri rozhodovaní o merite sporu nezistil pochybenie v otázke právneho posúdenia v merite\nveci. Podstatou kasačnej sťažnosti ohľadom nesprávneho právneho posúdenia krajským súdom\nbola námietka, že pri vydaní nového rozhodnutia o odovzdaní, ktoré bolo vydané do 6 mesiacov\nod nadobudnutia právoplatnosti zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu, sa lehota na odovzdanie\nnepočíta od právoplatnosti zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu, nakoľko neexistuje právny titul\nna realizovanie odovzdania. Sťažovateľ mal za to, že počas lehoty na podanie správnej žaloby až\ndo rozhodnutia súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku (oznámenia takéhoto rozhodnutia\n\nsťažovateľovi) nie je možné realizovať odovzdanie do zodpovedného členského štátu, čo znamená, že\nnemôže ani plynúť lehota na odovzdanie s poukazom na § 22 zákona o azyle.\n16. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis vyplýva, že žalobca požiadal\nudelenie azylu na území Slovenskej republiky dňa 10.08.2017. Dňa 27.04.2017 Slovenská republika\npodala žiadosť o prevzatie žalobcu Maďarskou republikou a dňa 15.09.2017 Maďarsko písomne\nakceptovalo prevzatie žalobcu a súhlasilo s jeho odovzdaním na svoje územie. Sťažovateľ dňa\n05.12.2017 vydal prvé zrušené rozhodnutie, s ktorým žalobca nesúhlasil, a preto podal dňa 29.12.2017\nsprávnu žalobu a žiadal krajský súd o priznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe. Krajský súd\nuznesením zo dňa 12.01.2018 č. k. 4SaZ/7/2017 priznal správnej žalobe odkladný účinok („uznesenie\no priznaní odkladného účinku“). Dňa 14.03.2018 krajský súd rozsudkom č. k. 4SaZ/7/2017-58 zrušil\nprvé rozhodnutie sťažovateľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ďalej len „zrušujúci rozsudok“). Tento\nrozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.04.2018. Dňa 11.07.2018 sťažovateľ vydal preskúmavané\nrozhodnutie, proti ktorému podal žalobca dňa 08.08.2018 správnu žalobu spolu s návrhom na priznanie\nodkladného účinku. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 08.10.2018 č. k.. 6Saz/4/2018-34\nzamietol návrh na priznanie odkladného účinku (ďalej len „uznesenie o nepriznaní odkladného účinku“)\nNásledne, dňa 07.11.2018 vydal krajský súd napadnutý rozsudok.\n17. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na priamy účinok Nariadenia Dublin III. Priamy účinok\ntohto druhu sekundárneho práva vyplýva z čl. 288 ZFEÚ (bývalé čl. 189 ZEHS, 249 ZES), podľa ktorého\nNariadenie má všeobecnú platnosť. Je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých\nčlenských štátoch. (pre porovnanie - smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to\nvzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym\norgánom. Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu. Rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené,\nje záväzné len pre nich. Odporúčania a stanoviská nie sú záväzné.). Okrem toho samotné nariadenie\nobsahuje klauzulu uplatniteľnosti, podľa ktorej je toto nariadenie záväzné v celom rozsahu a priamo\nuplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami (čl. 49).V tomto duchu judikoval Európsky súd\nuž v rozsudku Politi s.a.s. proti Ministerstvu financií Talianskej republiky zo 14. decembra 1971 (Politi,\n43/71, ECR s. 1039), ktorým vyslovil, že: Nariadenia majú priamy účinok a sú ako také schopné zakladať\nindividuálne práva, ktoré musia vnútroštátne súdy chrániť.\n18. Odôvodnenie 5 Nariadenia Dublin III okrem iného uvádza, že by sa malo umožniť najmä rýchle\nurčenie zodpovedného členského štátu, aby bol zaručený efektívny prístup k postupom na udelenie\nmedzinárodnej ochrany a aby nebolo ohrozené rýchle vybavovanie žiadostí. Odôvodnenie 19 vysvetľuje,\nže „s cieľom zaručiť účinnú ochranu práv dotknutých osôb by sa mali v súvislosti s rozhodnutiami o\nodovzdaní do zodpovedného členského štátu stanoviť právne záruky a právo na účinný prostriedok\nnápravy predovšetkým v súlade s článkom 47 [Charty]. S cieľom zabezpečiť dodržanie medzinárodného\npráva by mal účinný prostriedok nápravy voči takýmto rozhodnutiam zahŕňať preskúmanie uplatňovania\ntohto nariadenia, ako aj právnej a faktickej situácie v členskom štáte, do ktorého sa žiadateľ odovzdáva“.\nOdôvodnenie 32 pripomína, že vo vzťahu k žiadateľom o medzinárodnú ochranu „sú členské štáty\nviazané svojimi povinnosťami vyplývajúcimi z nástrojov medzinárodného práva, ako aj z príslušnej\njudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva“. Odôvodnenie 39 uvádza, že nariadenie Dublin III\nrešpektuje základné práva a dodržiava zásady chránené Chartou.\n19. Zo znenia článku 29 ods. 1 vyplýva, že odovzdanie žiadateľa zo žiadajúceho členského štátu (v\ntomto prípade z územia Slovenskej republiky) do zodpovedného členského štátu (v tomto prípade do\nMaďarskej republiky) sa uskutoční v súlade s vnútroštátnym právom žiadajúceho členského štátu, hneď\nako to je prakticky možné a najneskôr do šiestich mesiacov od akceptovania dožiadania iným členským\nštátom o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby (ďalej aj „prvá podmienka“), alebo konečného\nrozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní, ak majú v súlade s článkom 27 ods. 3 odkladný účinok\n(ďalej aj „druhá podmienka“). Prvá podmienka vychádza z predpokladu, že zostáva iba upraviť spôsob\nvykonania a najmä stanoviť jeho dátum. Druhá podmienka vychádza z predpokladu, že dotknutý členský\nštát preberie konanie o odklade výkonu rozhodnutí o odovzdaní podľa článku 27 ods. 3 nariadenia Dublin\nIII. Vo svetle uvedeného ako prvá tak aj druhá podmienka je jednoznačne stanovená a preto poukaz na\n§ 22 zákona o azyle, ktorý hovorí o oprávnení žiadateľa o udelenie azylu zdržiavať sa na území SR, zo\nstrany sťažovateľa je nedôvodný, nakoľko predmetné nariadenie nespája plynutie lehoty na odovzdanie\ns oprávnením žiadateľa o azyl zdržiavať sa na území SR a nehovorí ani o prerušení plynutia lehoty. Ide\no odlišné inštitúty.\n\n20. V ďalšom považuje kasačný súd za nevyhnutné uviesť, že článok 29 ods. 2 nariadenia Dublin III\nstanovuje, že ak žiadajúci členský štát nedodrží šesťmesačnú lehotu na odovzdanie, tento členský štát\nsa stane zodpovedným za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu. Dotknutá osoba by preto ostala\nna území žiadajúceho členského štátu. Takýto dôsledok vyplýva z uplatňovania pravidiel samotného\nnariadenia Dublin III. Súd dáva do pozornosti, že účelom článku 29 ods. 2 nariadenia Dublin III\nje poskytnúť žiadajúcemu členskému štátu motiváciu na plnenie spoločného cieľa, ktorý spočíva v\ndodržiavaní stanovených lehôt, aby sa zabezpečilo rýchle vybavovanie žiadostí a aby sa zabránilo\nvzniku situácie, keď sa žiadateľ o medzinárodnú ochranu ponechá bez toho, aby bol určený členský\nštát, ktorý je zodpovedný za posúdenie jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu. Ak žiadajúci členský štát\nnesplní tento kľúčový cieľ, dôsledkom je, že žiadateľ zostáva v tomto žiadajúcom členskom štáte.\n21. Kasačný súd poznamenáva, že v článku 27 ods. 3 je zakotvené, že členské štáty musia prijať\nustanovenia týkajúce sa odkladu výkonu rozhodnutí o odovzdaní. Členské štáty môžu: a) priznať\ndotknutej osobe právo zotrvať na území daného členského štátu až do prijatia rozhodnutia vo veci jej\nodvolania alebo návrhu na preskúmanie; b) stanoviť, že odovzdanie sa automaticky odkladá alebo c)\nzabezpečiť, aby dotknutá osoba mala možnosť požiadať súd o odklad výkonu rozhodnutia o odovzdaní,\nkým sa nerozhodne vo veci jej odvolania alebo preskúmania. Cieľom normotvorcu, ktorý umožnil\npríslušným orgánom členských štátov rozhodnúť sa, či odložia výkon rozhodnutia o odovzdaní, bolo\nposilniť právne záruky poskytované žiadateľom o medzinárodnú ochranu a umožniť im lepšie brániť\nsvoje práva. Slovenská republika v súlade so znením písm. c), vo vyššie citovanom § 22 ods. 2 zákona\no azyle zakotvila, že podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o zamietnutí žiadosti o\nudelenie azylu ako neprípustnej podľa § 11 ods. 1 písm. c) nemá odkladný účinok a preto v predmetnej\nveci o priznanie odkladného účinku požiadal sťažovateľ súčasne s podaním správnej žaloby. Prvej\nsprávnej žalobe podanej proti prvému zrušenému rozhodnutiu sťažovateľa bol odkladný účinok priznaný.\nZrušujúci rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.04.2018. Až nadobudnutím právoplatnosti sa stalo\nrozhodnutie o preskúmaní, ktoré malo odkladný účinok, konečným v zmysle čl. 29 odsek 1 Nariadenia\nDublin III. Správnej žalobe proti preskúmavanému rozhodnutiu odkladný účinok nebol priznaný, preto\nneprichádza do úvahy počítanie 6 mesačnej lehoty od vydania rozhodnutia o nepriznaní odkladného\núčinku, ako tvrdí sťažovateľ.\n22. Kasačný súd poukazuje na znenie čl. 29 ods. 3 Nariadenia Dublin III, z ktorého vyplýva, že\ndotknutá osoba musí byť prijatá späť členským štátom, ktorý vykonal odovzdanie v prípade, ak išlo\no chybné vykonanie odovzdania alebo zrušenie rozhodnutia o odovzdaní po vykonaní odovzdania.\nSamotné nariadenie teda ráta s chybným odovzdaním či so zrušením rozhodnutia po odovzdaní, nakoľko\nabsencia tohto ustanovenia by mohlo úplne zbaviť odvolanie alebo preskúmanie, ktoré sú stanovené v\nčlánku 27 ods. 1 Nariadenia Dublin III, potrebného účinku a narušiť súdnu ochranu zaručenú dotknutým\nosobám.\n23. Vzhľadom na uvedené kasačný súd považuje za správny názor krajského súdu, že lehota 6 mesiacov\nzačína plynúť odo dňa právoplatnosti zrušujúceho rozsudku krajského súdu, ktorý rozhodol o správnej\nžalobe, ktorej zároveň bol priznaný odkladný účinok. Vo svetle uvedeného šesťmesačná lehota na\nodovzdanie sťažovateľa do Maďarskej republiky uplynula 09.10.2018, pričom nakoľko k odovzdaniu\nnedošlo, príslušné orgány žiadajúceho členského štátu boli povinné prijať ex offo potrebné opatrenia\nna uznanie zodpovednosti prvého členského štátu a na bezodkladné začatie preskúmania žiadosti o\nmedzinárodnú ochranu, ktorú podal žalobca. Pokiaľ ide o počítanie týchto lehôt, je nutné uviesť, že tieto\nlehoty majú za cieľ vymedziť konanie o prijatie späť a rozhodujúcim spôsobom prispievajú k dosiahnutiu\ncieľa spočívajúceho v rýchlom vybavovaní žiadostí o medzinárodnú ochranu, aby sa zaručilo, že konanie\no prijatie späť sa uplatní bez akéhokoľvek neodôvodneného meškania, čo v prípade žalobcu nebolo\nsplnené. Ani zrušenie predchádzajúceho rozhodnutia sťažovateľa nemá vplyv na začatie plynutia lehoty\nna odovzdanie podľa čl. 29 predmetného nariadenia, a ani na jej plynutie. Opačný názor, o ktorý sa\nopiera kasačná sťažnosť sťažovateľa, nemá oporu v Nariadení Dublin III.\n24. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti nasledujúce aktuálne rozhodnutia Súdneho dvora Európskej\núnie a ich podstatné body:\n- Rozsudok z 25. októbra 2017, Shiri, C-201/16, EU:C:2017:805, body 29-34 a 39-40:\n\n„Článok 29 ods. 2 uvedeného nariadenia spresňuje, že ak sa odovzdanie neuskutoční v lehote šiestich\nmesiacov, zodpovedný členský štát je zbavený svojej povinnosti prevziať alebo prijať späť dotknutú\nosobu a táto zodpovednosť prejde na žiadajúci členský štát.\nZo samotného znenia tohto ustanovenia vyplýva, že sa ním stanovuje automatický prechod\nzodpovednosti na žiadajúci členský štát, a to bez toho, aby bol tento prechod podmienený akoukoľvek\nreakciou zo strany zodpovedného členského štátu (pozri analogicky rozsudok z 26. júla 2017,\nMengesteab, C-670/16, EU:C:2017:587, bod 61). Tento výklad je tiež v súlade s cieľom rýchleho\nvybavovania žiadostí o medzinárodnú ochranu uvedeným v odôvodnení 5 nariadenia Dublin III, keďže\nzaručuje, že v prípade zdržania v priebehu postupu prevzatia alebo prijatia späť sa posúdenie žiadosti\no medzinárodnú ochranu vykoná v členskom štáte, v ktorom sa nachádza žiadateľ o medzinárodnú\nochranu, aby už nedošlo k ďalšiemu odkladaniu tohto posudzovania (pozri analogicky rozsudok z 26.\njúla 2017, Mengesteab, C-670/16, EU:C:2017:587, bod 54).\nUvedený výklad podporujú aj pravidlá týkajúce sa vykonávania prevozov uvedené v kapitole III\nnariadenia č. 1560/2003.\nAj keď totiž článok 8 tohto nariadenia ukladá zodpovednému členskému štátu umožniť uskutočnenie\nprevozu žiadateľa čo najskôr, žiadne ustanovenie uvedeného nariadenia tomuto členskému štátu\nnedáva po výslovnom alebo implicitnom akceptovaní dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť podľa\nčlánkov 22 alebo 25 nariadenia Dublin III možnosť, aby opätovne vyjadril svoju vôľu, pokiaľ ide o\nprevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby.\nVzhľadom na uvedené je na druhú otázku potrebné odpovedať tak, že článok 29 ods. 2 nariadenia Dublin\nIII sa má vykladať v tom zmysle, že ak nedôjde k odovzdaniu v lehote šiestich mesiacov stanovenej v\nčlánku 29 ods. 1 a 2 tohto nariadenia, zodpovednosť automaticky prejde na žiadajúci členský štát, a to\nbez toho, aby bolo potrebné, aby zodpovedný členský štát odmietol prevziať alebo prijať späť dotknutú\nosobu.\nPostupy prevzatia a prijatia späť zavedené nariadením Dublin III sa pritom musia uplatňovať\npredovšetkým pri dodržaní súboru pevne stanovených lehôt, medzi ktoré patrí aj lehota šiestich\nmesiacov uvedená v článku 29 ods. 1 a 2 tohto nariadenia. Aj keď sa tieto ustanovenia týkajú úpravy\nuž spomenutých postupov, súčasne rovnako ako kritériá stanovené v kapitole III uvedeného nariadenia\nprispievajú aj k určeniu zodpovedného členského štátu. Ako totiž vyplýva z bodov 30 až 34 tohto\nrozsudku, v dôsledku uplynutia tejto lehoty bez toho, aby došlo k výkonu odovzdania žiadateľa zo\nžiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu, zodpovednosť automaticky prejde\nz druhého na prvý uvedený členský štát (pozri analogicky rozsudok z 26. júla 2017, Mengesteab,\nC-670/16, EU:C:2017:587, body 50 až 53).\nZa týchto podmienok s cieľom zaručiť, že napadnuté rozhodnutie o odovzdaní bolo prijaté pri správnom\nuplatnení spomenutých postupov, musí byť súd, na ktorý bola podaná žaloba proti rozhodnutiu o\nodovzdaní, oprávnený preskúmať tvrdenia žiadateľa o medzinárodnú ochranu, podľa ktorých bolo toto\nrozhodnutie prijaté v rozpore s ustanoveniami článku 29 ods. 2 nariadenia Dublin III, keďže žiadajúci\nčlenský štát sa v dôsledku uplynutia lehoty šiestich mesiacov stanovenej v článku 29 ods. 1 a 2\ntohto nariadenia ku dňu prijatia uvedeného rozhodnutia už stal zodpovedným členským štátom (pozri\nanalogicky rozsudok z 26. júla 2017, Mengesteab, C-670/16, EU:C:2017:587, bod 55).“\n- Rozsudok z 25. januára 2018, Hasan, C 360/16, EU:C:2018:35, body 31-38 a bod 60:\n„Okrem toho z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa článku 29 nariadenia Dublin III vyplýva, že jednak\nvzhľadom na cieľ uvedený v odôvodnení 19 tohto rozhodnutia spočívajúci v zabezpečení účinnej ochrany\npráv dotknutých osôb v súlade s článkom 47 Charty základných práv a jednak vzhľadom na cieľ uvedený\nv odôvodnení 5 uvedeného nariadenia, ktorý spočíva v zabezpečení rýchleho určenia členského štátu\nzodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu, musí mať žiadateľ k dispozícii účinný\na rýchly opravný prostriedok, ktorý mu umožní odvolať sa na okolnosti, ktoré nastali po tom, čo bolo\nvoči nemu prijaté rozhodnutie o odovzdaní, ak je zohľadnenie týchto okolností rozhodujúce pre správne\nuplatnenie tohto istého nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2017, Shiri, C-201/16,\nEU:C:2017:805, bod 44).\nPrávna úprava, o akú ide vo veci samej, ktorá umožňuje žiadateľovi o medzinárodnú ochranu odvolať sa\nv rámci opravného prostriedku proti rozhodnutiu o jeho odovzdaní na okolnosti, ktoré nastali po tom, čo\nbolo prijaté toto rozhodnutie, spĺňa túto povinnosť stanovenia účinného a rýchleho opravného prostriedku\n(pozri analogicky rozsudok z 25. októbra 2017, Shiri, C-201/16, EU:C:2017:805, bod 45).\n\nV tomto kontexte článok 27 ods. 1 nariadenia Dublin III nemožno vykladať v tom zmysle, že bráni\ntakejto právnej úprave len preto, že táto právna úprava môže viesť súd rozhodujúci o opravnom\nprostriedku podanom proti rozhodnutiu o odovzdaní k tomu, aby v situácii, o akú ide vo veci samej,\nzohľadnil okolnosti, ktoré nastali nielen po prijatí tohto rozhodnutia, ale aj po odovzdaní dotknutej osoby\nvykonanom v súlade s uvedeným rozhodnutím.\nJe zrejmé, že takéto okolnosti nemožno považovať za relevantné na účely uplatnenia pravidiel\nnachádzajúcich sa v tomto nariadení, ktoré podobne ako pravidlá stanovené v článku 29 ods. 1 a 2 tohto\nnariadenia upravujú postup konania o prijatie späť po odovzdaní.\nNapriek tomu vykonanie odovzdania, ktoré je jednoduchým a skutočným výkonom rozhodnutia o\nodovzdaní, nemôže svojou povahou ako také s konečnou platnosťou zakladať zodpovednosť členského\nštátu, do ktorého bola dotknutá osoba odovzdaná.\nJe totiž nutné po prvé konštatovať, že nijaké ustanovenie nariadenia Dublin III nepriznáva vykonaniu\nodovzdania takýto účinok, ani nestanovuje, že toto vykonanie je relevantné na určenie zodpovedného\nčlenského štátu.\nPo druhé z článku 29 ods. 3 tohto nariadenia naopak vyplýva, že dotknutá osoba musí byť prijatá\nspäť členským štátom, ktorý vykonal odovzdanie v prípade, ak išlo o chybné vykonanie odovzdania\nalebo zrušenie rozhodnutia o odovzdaní už po vykonaní odovzdania, čo nevyhnutne znamená, že\nzodpovednosť členského štátu, do ktorého bolo odovzdanie vykonané, možno v niektorých prípadoch\nnapadnúť po uskutočnení odovzdania.\nPo tretie opačné riešenie by mohlo úplne zbaviť odvolanie alebo preskúmanie, ktoré sú stanovené\nv článku 27 ods. 1 uvedeného nariadenia, potrebného účinku a narušiť súdnu ochranu zaručenú\ndotknutým osobám vzhľadom na to, že z článku 27 ods. 3 tohto istého nariadenia vyplýva, že podanie\nodvolania alebo návrhu na preskúmanie nevyhnutne nevedie k odkladu výkonu rozhodnutia o odovzdaní\na že toto rozhodnutie automaticky nebráni vykonaniu odovzdania ešte predtým, než by mohla byť\nposúdená zákonnosť tohto rozhodnutia súdom.\nV tejto súvislosti treba pripomenúť, že pri konaniach o prijatie späť sa musí povinne postupovať v súlade\ns pravidlami uvedenými najmä v kapitole VI nariadenia Dublin III a že musia byť vedené pri dodržiavaní\nsúboru pevne stanovených lehôt (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. júla 2017, Mengesteab, C-670/16,\nEU:C:2017:587, body 49 a 50).“\n- Rozsudok SD EÚ z 26. júla 2017, A.S., C-490/16, EU:C:2017:585, body 56-58 a bod 60:\n„Pokiaľ ide po druhé o lehotu stanovenú v článku 29 ods. 2 nariadenia Dublin III, na jednej strane zo\nspojenia medzi rôznymi odsekmi tohto článku a na druhej strane pri absencii akéhokoľvek spresnenia\nv tomto ustanovení, pokiaľ ide o začiatok plynutia tejto lehoty, vyplýva, že sa spresňujú len dôsledky\nuplynutia lehoty na uskutočnenie odovzdania, ktoré je uvedené v článku 29 ods. 1 tohto nariadenia (pozri\nanalogicky rozsudok z 29. januára 2009, Petrosian, C-19/08, EU:C:2009:41, bod 50).\nČlánok 29 ods. 1 nariadenia Dublin III teda zohľadňuje dôsledky prípadného podania žaloby, keď\nstanovuje, že lehota šiestich mesiacov na uskutočnenie odovzdania plynie od konečného rozhodnutia\no odvolaní alebo preskúmaní, ak majú v súlade s článkom 27 ods. 3 tohto nariadenia odkladný účinok.\nV dôsledku toho podanie žaloby, ktorej ako žalobe v konaní vo veci samej sa priznal odkladný účinok,\npredpokladá, že lehota na uskutočnenie odovzdania v zásade uplynie až šesť mesiacov po vydaní\nkonečného rozhodnutia o tejto žalobe.\nČlánok 29 ods. 1 a 2 uvedeného nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že podanie takej žaloby so\nsebou prináša, že lehota zakotvená v týchto ustanoveniach začína plynúť až od konečného rozhodnutia\no tejto žalobe, vrátane situácie, ak sa súd, ktorému bola vec predložená, rozhodol zaslať návrh na začatie\nprejudiciálneho konania Súdnemu dvoru, pokiaľ má uvedená žaloba v súlade s článkom 27 ods. 3 toho\nistého nariadenia odkladný účinok.“\n\n25. Vo svetle uvedeného a v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie má kasačný súd za to,\nže nakoľko v predmetnej veci nedošlo k odovzdaniu v lehote šiestich mesiacov stanovenej v článku 29\nods. 1 a 2 Nariadenia Dublin III, zodpovednosť automaticky prešla na žiadajúci členský štát, a to bez toho,\naby bolo potrebné, aby zodpovedný členský štát odmietol prevziať alebo prijať späť dotknutú osobu.\nKasačný súd postupoval v súlade s právnym názorom vysloveným v obdobnej veci v rozhodnutí sp. zn.\n10Sžak/7/2018 zo dňa 18.07.2018. Návrhy generálneho advokáta, na ktoré sťažovateľ poukazuje, majú\npre Súdny dvor Európskej Únie (ako aj pre kasačný súd) pri rozhodovaní v tej-ktorej veci nezáväzný\ncharakter.\nV.\n26. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa\nuvedené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z\nuvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n27. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žalobcovi,\nako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, nárok na náhradu trov tohto konania priznal\n(§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.). V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s\ndôvodovou správou k § 467 S.s.p. (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté\nsamostatným uznesením krajského súdu.\n28. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}