{"guid": "0f23bb99-bb1b-4818-8265-d89d6185ba71:5bd28fc6-2352-437c-9541-bf96104ad9dd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1017202090.1", "spisova_znacka": "7Sžk/10/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžk/10/2018 z 20. 2. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. februára 2019, sp. zn. 7Sžk/10/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1017202090.1", "identifikacne_cislo": "1017202090", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2019-02-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-108", "nazov": "§ 108 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-108", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-108"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-108"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5bd28fc6-2352-437c-9541-bf96104ad9dd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1017202090.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1017202090.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1017202090.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžk/10/2018\n1017202090\n20. 02. 2019\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2019:1017202090.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci\nžalobcu: LÁNY s.r.o., so sídlom Fučíkova 29, Holíč, IČO: 46 663 177, zastúpený: Mgr. Tomáš Kováč,\nadvokát, Mýtna 42, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky,\nso sídlom Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti: MH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A,\nBratislava, IČO: 36 724 530, zastúpený: MAPLE & FISH s.r.o., so sídlom Dunajská 15/A, Bratislava, IČO:\n36 718 432, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 09031/2016/B624-SV/07598/Ka zo\ndňa 10. februára 2016, o kasačnej sťažnosti žalovaného a ďalšieho účastníka proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave č.k. 1S/304/2017-372 zo dňa 12. júla 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného a ďalšieho účastníka proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č.k. 1S/304/2017-372 zo dňa 12. júla 2018 z a m i e t a .\nŽalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov kasačného konania voči žalovanému v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh konania vo veci pred krajským súdom\n1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S/304/2017-372 zo dňa 12.07.2018 postupom podľa\nustanovenia § 191 ods. 1 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“)\nrozhodnutie žalovaného č. 09031/2016/B624-SV/07598/Ka zo dňa 10. februára 2016 v spojení s\nprvostupňovým rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OÚ-NROVBP2-2015/042628-007 zo dňa 21.12.2015 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O\nnáhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že priznal žalobcovi\nvoči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vrátane trov kasačného konania vzhľadom k\nskutočnosti že žalobca mal plný úspech, poukazom na to, že podľa § 175 ods. 2 S.s.p. o výške náhrady\ntrov konania rozhodne krajský súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník. Pribratému účastníkovi súd poukazom na ustanovenie § 169\nS.s.p. náhradu trov konania nepriznal, keďže žiadne mu nevznikli v súvislosti s plnením povinností.\n2. Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že spoločnosť MH Invest, s.r.o. podala dňa\n30.10.2015 na Okresný úrad v Nitre, odbor výstavby a bytovej politiky v súlade s ustanovením\n§ 112 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) návrh na vyvlastnenie vlastníckeho práva\nk pozemkom v katastrálnom území C. pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“ katastrálne\núzemie L., S., R., C., S., N.. Návrh bol podaný z dôvodu, že pokus navrhovateľa o získanie práva\n\nk pozemkom dohodou bol bezvýsledný, nakoľko vlastník na výzvu na uzatvorenie dohody v zmysle\nustanovenia § 4a ods. 2 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy\nvýznamných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.\nč. 175/1999 Z.z.“), nereagoval. Okresný úrad v Nitre, odbor výstavby a bytovej politiky listom č. OUNR-OVBP2-2015/042628-002 zo dňa 05.11.2015 oznámil začatie vyvlastňovacieho konania a vo veci\nnariadil na deň 30.11.2015 ústne pojednávanie. Zo zápisnice z ústneho pojednávania dňa 30.11.2015\nč. OU-NR-OVBP2-2015/042628-004 vyplynulo, že splnomocnený zástupca vyvlastňovaného (žalobcu)\nsa pojednávania zúčastnil a uplatnil písomné námietky v tom smere, že navrhoval zámenu pozemkov,\na preto žiadal zaslať návrh na zámenu pozemkov. Namietal neaktuálnosť znaleckého posudku, pretože\nnezohľadňoval stav ku dňu 30.11.2015. Vlastník sa nebránil strategickej investícii, ale nakoľko mu nebol\npredložený zastavovací plán strategického parku a na parcelách prebiehali práce, nestotožnil sa so\nzávermi znaleckého posudku, a preto s výškou náhrady nesúhlasil.\n3. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky (prvostupňový správny orgán) rozhodnutím\nč. OU-NR-OVBP2-2015/042628-007 zo dňa 21.12.2015 v konaní o návrhu na vyvlastnenie zo dňa\n19.10.2015 podaného spoločnosťou MH Invest, s.r.o., Trnavská cesta 100, Bratislava (ďalej aj ako\n„navrhovateľ vyvlastnenia“), na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania rozhodol tak, že vyvlastnil\nvlastnícke právo k pozemku KN-C parcela č. XXXX o výmere 609 m2, katastrálne územie C. vo\nvlastníctve spoločnosti LÁNY s.r.o., Fučíkova 29, Holíč v prospech navrhovateľa vyvlastnenia MH Invest,\ns.r.o., vo verejnom záujme podľa § 108 ods. 2 písm. o/ stavebného zákona a § 4a zákona č. 175/1999\nZ.z., pre stavbu „Vybudovanie strategického parku, k.ú. L., S., R., C., S., N.“. Finančnú náhradu za\nvyvlastnenie vlastníckeho práva určil podľa ustanovenia § 111 ods. 2 stavebného zákona na základe\nznaleckého posudku č. 191/2015 zo dňa 13.07.2015 vypracovaného podľa vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 492/2004 Z.z.“) spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s.,\nRužová dolina 27, 824 69 Bratislava 26, znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností,\nodhad hodnoty stavebných prác vo výške 15,11 € za m2 a v celkovej výške 9 201,99 €.\n4. Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Podľa odvolateľa vyvlastnenie je možné len pri\nkumulatívnom splnení všetkých podmienok vyvlastnenia a napriek tomu, že nebola splnená podmienka\nprimeranej náhrady, okresný úrad vydal rozhodnutie o vyvlastnení. V tejto súvislosti uviedol, že okresný\núrad nezohľadnil aktuálny stav pozemkov v čase rozhodovania vo veci samej. V primeranej náhrade\nsa musí prejaviť cena pôdy, ktorá je v čase rozhodovania reálne zastavanou plochou alebo na ktorej\nsa už v čase rozhodovania uskutočňujú stavebné úpravy. Namietal použiteľnosť znaleckého posudku č.\n191/2015 zo dňa 13.07.2015 s poukazom na zmenu stavu pozemkov. Podľa jeho názoru sa charakter\npozemkov zmenil vyvolanými skutočnosťami, konkrétne vydaním Osvedčenia o významnej investícii MH\nSR dňa 13.07.2015 pod č. 20801/2015-1000-33509 v znení doplnenia pod č. 20801/2015-1000-35613\nschváleného uznesením vlády SR č. 413/2015 zo dňa 21.07.2015, uskutočňovaním stavebných prác\nna predmetnom pozemku, neustálou stavebnou činnosťou na týchto pozemkoch bez súhlasu majiteľa,\nzačatím stavebného konania na stavbu „Príprava strategického parku Nitra - výstavba dočasných\ninžinierskych sietí strategického parku Nitra“, schválením uznesenia vlády SR č. 18/2016 zo dňa\n13.01.2016 na vydanie osvedčenia o významnej investícii pre spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia,\nBratislava. Uviedol, že okresný úrad sa pri odôvodnení striktne pridržiaval splnenia podmienok na\nvyvlastnenie výlučne z formálneho hľadiska a rozhodnutie o vyvlastnení nezohľadňuje skutočnosť,\nže pri vyvlastnení vo verejnom záujme, na základe zákona a v nevyhnutnom rozsahu musí byť\nbezpodmienečne poskytnutá primeraná náhrada, a to prihliadajúc na trhovú cenu nehnuteľností;\nnáhrada musí byť primeraná v čase rozhodnutia.\n5. Žalovaný rozhodnutím č. 09031/2016/B624-SV/07598/Ka zo dňa 10.02.2016 rozhodol tak, že podľa\nustanovenia § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny\nporiadok“) odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutie č. OUNR-OVBP2-2015/042628-007 zo dňa 21.12.2012 o vyvlastnení. Z odôvodnenia žalobou napadnutého\nrozhodnutia žalovaného vyplynulo, že tento preskúmal vec v celom rozsahu, zaoberal sa formálnou,\nako aj vecnou stránkou prvostupňového rozhodnutia i procesu, ktorý jeho vydaniu predchádzal a keďže\nnezistil nesúlad napadnutého rozhodnutia so všeobecne záväznými právnymi predpismi, rozhodol tak,\nže prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n\n6. Krajský súd zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a konania mu\npredchádzajúceho preskúmal podľa tretej hlavy prvej časti Správneho súdneho poriadku, v intenciách\nustanovení zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných\ninvestícií a o doplnení niektorých zákonov, citujúc právnu úpravu § 1 a § 4a ods. 1 a 4 tohto zákona,\nzákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov\n(stavebný zákon), citujúc právnu úpravu § 108 ods. 1, ods. 2, písm. o/, § 110 ods. 1, § 111 ods. 1 a\n2, § 111b ods. 1 a 2, § 112 ods. 1, 2, 3 a 4, § 113 ods. 1 a 3, § 114 ods. 1 a 2, § 140 tohto zákona a\nsúčasne v intenciách ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), citujúc\nprávnu úpravu ustanovenú v právnych normách § 3 ods. 1 a 5, § 32 ods. 1 a 2, § 34 ods. 1 a 2, § 36,\n§ 46 správneho poriadku a Vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, citujúc\nprávnu úpravu § 2 písm. g/.\n7. Podľa názoru krajského súdu žalovaný správny orgán, ako aj správny orgán prvého stupňa v\npreskúmavanej veci, nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem a vo veci nedostatočne\nzistili skutkový stav, týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnené pozemky žalobcu. Správny súd\nvychádzal pritom z toho, že ústavné predpoklady vyvlastnenia, vyvlastňovacie konanie ako aj následné\nrozhodnutie o vyvlastnení musí byť v súlade nielen s Ústavou Slovenskej republiky, no zároveň\nmusí rešpektovať podmienky obsiahnuté v stavebnom zákone, i podmienky obsiahnuté v zákone o\nvýznamných investíciách, či vo vyhláške.\n8. Krajský súd uviedol, že ustanovenie § 4a zákona č. 175/1999 Z.z. nemožno chápať tak, že dáva\nsprávnemu orgánu ničím neohraničenú právomoc postupovať svojvoľne pri určovaní primeranej náhrady\nza vyvlastňované pozemky. Naopak, na postup pri vyvlastňovaní sa vzťahujú ustanovenia správneho\nporiadku a stavebného zákona a tieto precízne určujú správnemu orgánu postup, ktorý je nutné\npri vyvlastnení dodržať. Súd zistil, že tento postup správnym orgánom dodržaný nebol. Pre účely\nvyvlastňovacieho konania musí návrh na vyvlastnenie podľa § 112 ods. 3 stavebného zákona obsahovať\nokrem iného aj návrh náhrady. Podľa názoru správneho súdu skutočnosť, že trhová cena je určená\nznaleckým posudkom, nezbavuje správny orgán povinnosti postupovať v súlade so zásadou zákonnosti\n(§ 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.) a úplne a presne zistiť skutočný stav, týkajúci sa primeranej náhrady\nza vyvlastnenie (§ 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z., § 3 ods.\n5, § 32 ods. 1 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb.). O to viac, že zo strany dotknutého vlastníka boli\nvnesené vážne výhrady proti navrhnutej náhrade (hoci podloženej znaleckým posudkom vyhotoveným\nna zákazku navrhovateľa). Správny súd mal za to, že správny orgán sa s týmito námietkami náležitým\nspôsobom nevysporiadal. Správny orgán len konštatoval, že cena bola navrhnutá na základe výpočtu\nznalca vykonávajúceho posudok na základe objednávky navrhovateľa vyvlastňovacieho konania. Na\nodborné posúdenie zistenia primeranej náhrady a objasnenie nezrovnalostí pri zisťovaní navrhnutej ceny\nmal správny orgán (použijúc primerane ustanovenie § 36 Správneho poriadku) podľa názoru správneho\nsúdu možnosť ustanoviť znalca, ktorý by nebol žiadnym spôsobom (ani na základe zadania) viazaný\nna navrhovateľa. Znaleckým posudkom (obstaraným si stavebným úradom) určí sa potom zákonom\npožadovaná primeraná náhrada za vyvlastňované pozemky v súlade s vyššie uvedeným právnym\nnázorom ako cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste\na v porovnateľnej kvalite.\n9. Taktiež správny súd uviedol, že zákon č. 50/1976 Zb. v ustanovení § 111 ods. 2 a rovnako aj zákon\nč. 175/1999 Z.z. v ustanovení § 4a ods. 4 predpokladá, že primeranosť náhrady za vyvlastňovanú\nnehnuteľnosť sa určuje podľa trhovej ceny, resp. všeobecnej hodnoty určenej znaleckým posudkom a\nkeďže zákon č. 175/1999 Z.z. nešpecifikuje pojem všeobecná hodnota, v súlade s ustanovením § 111\nods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. (aplikujúc § 4a ods. 1 veta druhá zákona č. 175/1999 Z.z.) je potrebné za\nňu považovať cenu rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a\nv porovnateľnej kvalite. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, podľa ktorej sa primeraná náhrada za vyvlastnenie zisťuje vždy analyzovaním miestneho trhu,\nvšetkými tromi rovnocennými metódami, ktorými sú porovnávanie kúpnych cien, kapitalizácia čistých\nvýnosov a náklady podľa cien stavebných prác. Analýza porovnateľných kúpnych cien v znaleckom\nposudku nesmie chýbať. Znamená to, že znalec oprie hodnotenie o porovnanie ceny za jeden meter\nštvorcový z viacerých, nedávno predávaných nehnuteľností. Všeobecná hodnota nehnuteľností je\nnajpravdepodobnejšia cena ku dňu hodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by mala dosiahnuť na trhu\nv podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou\ninformovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou\n\n(napr. rozsudok NS SR sp.zn. 8Sžo/16/2008 zo 17.04.2008, sp.zn. 8Sžo/63/2014 z 20.11.2014, sp.zn.\n4Sžo/65/2015 z 05.05.2015).\n10. Mal za to, že z rozhodnutia stavebného úradu č. OU-NR-OVBP2-2015/042628-007 zo dňa\n21.12.2015 však nevyplýva, že náhrada za vyvlastnené pozemky zodpovedá ich trhovej cene tak, ako\nto predpokladá ustanovenie § 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., keď cena vyvlastňovaných pozemkov\nbola stanovená len metódou polohovej diferenciácie a obsahom znaleckého posudku č. 191/2015 zo\ndňa 13.07.2015, vypracovaného ÚEOS - Komercia, a.s., Ružová dolina 27, Bratislava nebolo zisťovanie\ntrhovej ceny pozemkov v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite (porovnávacia\nmetóda).\n11. Krajský súd poukázal na to, že pri vyvlastnení, ako výnimočného spôsobu zásahu do vlastníckeho\npráva, musia byť splnené ústavné podmienky, korešpondujúce s článkom 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru\no ochrane ľudských práva základných slobôd, podľa ktorého sa vyžaduje, aby pozbavenie majetku na\ndaný účel spĺňalo princíp zákonnosti, aby bolo uskutočnené vo verejnom záujme a sledovalo legitímny\ncieľ. Preto medzi požiadavkami ochrany základných práv jednotlivca musí byť dosiahnutá spravodlivá\nrovnováha, spočívajúca aj v stanovení včasnej a spravodlivej náhrady. Spochybnenie relevantnosti\nznaleckého posudku ako podkladu rozhodnutia vo veci stanovenia ceny v znaleckom posudku bolo\npreukázané samotným žalobcom a to predložením dôkazov o zmene stavu dotknutých pozemkov\n(fotografie založené v súdnom spise). Žalobca sa dôvodne obával, že terénne práce, ktoré boli na\npredmetných pozemkoch vykonávané by mohli mať vplyv na jeho cenu. Avšak či tomu skutočne tak\nje, bolo potrebné zisťovať v správnom konaní. Nakoľko ide o odbornú otázku, nie je v možnostiach\nsprávneho orgánu a ani súdu túto otázku posúdiť. Preto bolo potrebné doplniť dokazovanie napr.\no odborné vyjadrenie (alebo výsluch znalca, doplnenie znaleckého posudku alebo nový znalecký\nposudok) k námietke vznesenej žalobcom vo vyvlastňovacom konaní. Nepovažoval za akceptovateľné,\naby správny orgán bez ďalšieho vychádzal z neaktuálneho znaleckého posudku predloženého do\nvyvlastňovacieho konania, ktorý bol vypracovaný na podklade objednávky navrhovateľa. Ak by výklad\nžalovaného bol správny, nebolo by potrebné predložiť k návrhu na začatie konania žiaden znalecký\nposudok, ale len návrh ceny za vyvlastňované pozemky, pričom jej neakceptácii by boli účastníci\nvyvlastňovacieho konania odkázaní na civilný súd. Takáto konštrukcia je však v rozpore s dikciou nielen\npríslušných ustanovení stavebného zákona, zákona č. 175/1999 Z.z. a § 32 správneho poriadku, a tiež\ntakýto výklad a postup by s ohľadom na predpoklad uvedený v ods. 77 rozsudku krajského súdu celkom\nisto nebolo možné považovať za konformný s Ústavou SR. Momentom určenia spravodlivej náhrady za\nvyvlastnenie je jej časové zohľadnenie v samotnom procese vyvlastnenia a nie jej určenie bez všetkého,\nvýlučne na základe posudku vypracovaného na podklade žiadosti navrhovateľa, ktorý predloženým\nznaleckým posudkom de facto nahrádza zákonom stanovenú povinnosť správneho orgánu.\n12. Ako už krajský súd konštatoval, uvedený nedostatok neodstránil ani žalovaný, keď námietky žalobcu\ntýkajúce sa zákonnosti znaleckého posudku č. 191/2015 zo dňa 13.07.2015 odôvodnil tým, že zákon č.\n175/1999 Z.z. je vo vzťahu k všeobecnému zákonu č. 50/1976 Zb. osobitným zákonom, ktorý v prípade\nstavieb, ktoré sú významnou investíciou upravuje v § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z. postup správnych\norgánov vo vyvlastňovacom konaní v prípade, ak vyvlastnený uplatní požiadavku na vyššiu náhradu za\nvyvlastnenie. Vzhľadom na túto osobitnú zákonnú úpravu neboli stavebný úrad a ani žalovaný oprávnení\nkonať a rozhodnúť o námietke žalobcu, týkajúcej sa vyššej náhrady za vyvlastnenie, pričom žalobca sa\ns takouto požiadavkou môže obrátiť na súd žalobou proti navrhovateľovi vyvlastnenia.\n13. Krajský súd nespochybnil, že účelom zákona č. 175/1999 Z.z. je zjednodušenie usporiadania\nvlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou, čo napokon\ntaktiež vyplýva z § 1 tohto zákona. Bol však toho názoru, že tým nemožno ospravedlniť nezákonnosť\nvyvlastňovacieho konania na účel realizácie významnej investície, spočívajúcu v nedodržaní zákonného\npostupu správneho orgánu pri určení primeranej náhrady za vyvlastnenie.\n14. Na základe uvedeného dospel krajský súd k záveru, že odkázať vyvlastneného s požiadavkou\nna vyššiu náhradu za vyvlastnenie na súd podľa § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z. možno iba v\nprípade, ak bol zo strany správneho orgánu dodržaný zákonný postup pri určení primeranej náhrady za\nvyvlastnenie a vyvlastnený aj napriek tomu požaduje vyššiu náhradu za vyvlastnenie. Námietky, ktoré\nv konaní uplatnil, tak žalovaný ako aj pribratý účastník konania, považoval súd za nedôvodné, ktoré\nnemohli ovplyvniť právne posúdenie danej veci. S námietkou pribratého účastníka, že podaním správnej\n\nžaloby žalobca obchádza ustanovenie § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z. sa krajský súd nestotožnil,\nnakoľko žalobca nemal v úmysle „zdržiavať“ vyvlastňovacie konanie, pričom táto skutočnosť je zrejmá\nuž zo samotnej žaloby, keď žalobca vyvlastnenie ako také nespochybnil.\n15. Vzhľadom na uvedené krajský súd považoval námietky žalobcu uvedené v žalobe za dôvodné, a\npreto postupom podľa ustanovenia § 191 písm. e/ S.s.p. preskúmavané rozhodnutie žalovaného orgánu,\nako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nII.\nKasačné sťažnosti\n16. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podali kasačnú sťažnosť žalovaný a\nďalší účastník konania MH Invest, s.r.o. Súčasne podali návrh, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\npriznal ich kasačnym sťažnostiam odkladný účinok.\nA. Kasačná sťažnosť žalovaného\n17. Žalovaný v kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď pri\nrozhodovaní vychádzal primárne zo všeobecnej právnej úpravy stavebného zákona a nezohľadnil\nlex specialis právnu úpravu (zákon o významných investíciách), ktorá sa mala prioritne aplikovať\nna predmetné konanie. Citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 4a ods. 1 zákona č. 175 /1999 Z.z.,\nuviedol, že stavebný zákon ako všeobecnú právnu úpravu možno aplikovať iba do tej miery, pokiaľ\nkonkrétna otázka nie je upravená v zákone o významných investíciách, čo potvrdzuje aj dôvodová\nspráva k zákonu č. 154/2015 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon o významných investíciách.\nZdôraznil, že nakoľko ide o lex specialis vo vzťahu k všeobecnému predpisu o vyvlastnení, budú sa\naplikovať ustanovenia stavebného zákona len vtedy, ak tento zákon neustanovuje osobitný postup.\nVytýkal krajskému súdu, že napriek uvedenému vo svojom rozhodovaní opätovne vychádzal iba zo\nvšeobecných predpisov, t.j. stavebného zákona a správneho poriadku, pričom osobitnú úpravu zákona\no významných investíciách pri odôvodňovaní svojich záverov ani len nezmienil, z ktorých dôvodov\npovažoval právne posúdenie krajského súdu v danej veci za nesprávne. Dôvodil, že pokiaľ krajský súd\nvytýkal správnym orgánom, že vo vzťahu k výške náhrady za vyvlastnenie nepostupoval v intenciách\ncitovaných právnych noriem stavebného zákona, opomenul závažnú skutočnosť, že správne orgány\nnemali postupovať primárne v intenciách citovaných právnych normách stavebného zákona, ale mali\naplikovať príslušné ustanovenia zákona o významných investíciách. Mal za to, že krajský súd sa\nosobitnej právnej úprave § 4a ods. 4 vyjadril len okrajovo. Tvrdil, že žalobca podaním správnej žaloby\nvoči rozhodnutiam o vyvlastnení z dôvodu jeho nesúhlasu s výškou náhrady za vyvlastnenie obišiel\nustanovenie § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z., majúc za to že, ak žalobca nie je spokojný s náhradou\nza vyvlastnenie nemá na výber, či podá správnu žalobu alebo si uplatní civilnú žalobu podľa § 4a\nods. 4 uvedeného zákona, keď vzťah všeobecného predpisu k osobitnému predpisu jasne určuje, že\nosobitný predpis má prednosť, a preto akýkoľvek nárok na priznanie vyššej náhrady za vyvlastnenie si\nžalobca musí uplatňovať prostredníctvom inštitútu uvedeného v § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z.\nPoukazom na účel ustanovenia § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z sa žalovaný nestotožnil s názorom\nkrajského súdu, že postup správnych orgánov vo vyvlastňovacom konaní a aj ich rozhodnutia mali také\nvady, ktoré by spôsobovali nezákonnosť ich rozhodnutia. Opakovane zastával názor, že napadnutý\nrozsudok môže vytvoriť nebezpečný precedens, ktorý umožní napadnúť rozhodnutie o vyvlastnenie len\nz dôvodu pochybností o adekvátnej výške náhrady za vyvlastnenie, čím môže dôjsť k úplnému popretiu\nzmyslu osobitnej právnej úpravy, ktorá v prípade nesúhlasu žalobcu s výškou náhrady za vyvlastnenie\npredpokladá podanie osobitnej žaloby na súd mimo režim správneho súdnictva.\n18. Žalovaný poukázal na to, že napadnutý rozsudok je v rozpore s predchádzajúcou judikatúrou\nKrajského súdu v Bratislave - rozsudok sp.zn. 2S 55/2016 z 15.06.2016.\n19. Podľa názoru žalovaného judikatúra, na ktorú krajský súd v napadnutom rozsudku odkazuje, nie je\nna daný prípad aplikovateľná. Uviedol, že kľúčové ustanovenie § 4a ods. 4 bolo do zákona č. 175/1999\nZ.z zavedené až zákonom č. 154/2015 Z.z. s účinnosťou od 07.07.2015, a preto akékoľvek súdne\nrozhodnutie vydané pred 07.07.2015 tak prirodzene nemohlo zohľadňovať túto úpravu § 4 a ods. 4\nzákona č. 175/1999 Z.z, ktorá v predmetnom prípade je rozhodujúca.\n\n20. Ďalej žalovaný návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti odôvodnil splnením\nzákonných podmienok v zmysle § 447 S.s.p. Splnenie podmienky hrozby závažnej ujmy odôvodnil\ntým, že vlastníctvo dotknutého pozemku, ktorý je vymedzený v Osvedčení je nevyhnutné pre MH\nInvest, s.r.o., za účelom realizácie významnej investície - strategického parku. K významu investície\nStrategického parku žalovaný uviedol, že ide o investíciu významne ovplyvňujúcu objem výroby a\nzamestnanosť, o ktorej rozhodla vláda Slovenskej republiky, že je investíciou vo verejnom záujme, t.j.\njej význam sa prejaví v ekonomike Slovenskej republiky v sociálnej sfére zvýšením zamestnanosti, či\nobjemu výroby a taktiež v exportnej oblasti. Verejný záujem na vyvlastnení pre účel predmetnej stavby\nje nespochybniteľný, všeobecný záujem na uskutočnení predmetnej stavby prináša taký prospech\nrozhodujúcej časti spoločnosti, ktorý je v zjavnom nepomere s individuálnym záujmom vlastníka stavbou\ndotknutej nehnuteľnosti na jej nerušenom používaní. Dôvodil, že okamžitým výkonom napadnutého\nrozsudku reálne hrozí to, že MH Invest prestane byť vlastníkom dotknutého pozemku a žalobca bude\nmôcť účinne blokovať stavebné práce, ktoré sú potrebné pre včasnú realizáciu strategického parku ako\naj investíciu Jaguár Land Rover, s poukazom na to, že v konečnom dôsledku tak môže mať omeškanie so\nstavebnými prácami v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozsudku závažné dôsledky a ohroziť\ntieto významné investície realizované v Nitrianskom kraji.\n21. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby kasačný súd rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby kasačný súd priznal jeho kasačnej sťažnosti odkladný\núčinok.\n\nB. Kasačná sťažnosť podaná ďalším účastníkom konania\n22. Ďalší účastník konania - MH Invest, s.r.o. podal kasačnú sťažnosť poukazom na ustanovenie §\n440 ods. 1 písm. f/, g/ a i/ S.s.p. a navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že krajský súd sa žiadnym spôsobom nevyjadril a nevysporiadal\ns významnými námietkami účastníka konania, vznesenými voči dôkazom, preložených žalobcom v\nsúdnom konaní, ktoré dôkazy následne viedli krajský súd k záveru o nezákonnosti rozhodnutí o\nvyvlastnení. V tejto súvislosti uviedol, že žalobca hrubým spôsobom zaviedol konajúci súd, keďže nie je\nmožné, aby predložené fotografie naozaj dokumentovali technický stav dotknutého pozemku v danom\nčase, pričom na dotknutom pozemku neprebiehali žiadne stavebné práce. Nielenže sa mohol k sporným\nfotografiám vyjadriť až po vydaní prvého rozsudku pre procesné pochybenie krajského súdu, ale aj po\nopätovnom prejednaní veci krajský súd uvedené preukázané tvrdenia účastníka nevyvrátil a ani sa s nimi\nv napadnutom rozsudku nevysporiadal. Z uvedených dôvodov považuje účastník konania napadnutý\nrozsudok za nepreskúmateľný.\n23. Taktiež namietal, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď de facto úplne odignoroval\nzákonné ustanovenia osobitného lex specialis právneho predpisu, a to nielen jeho gramatické znenie, ale\nvôbec účel celej osobitnej úpravy uvedenej v zákone č. 175/1999 Z.z., v režime ktorého boli rozhodnutia\no vyvlastnení vydané. Dôvody ktoré uvádzal v kasačnej sťažnosti boli v zásade zhodne s tými ktoré\nuviedol žalovaný. Nesúhlasil s aplikáciou ustanovenia § 4a ods. 4 zák. č. 175/1999 Z.z. krajským súdom\nna daný skutkový stav a najmä vo vzťahu k pojmu všeobecná hodnota. Mal za to, že z účelu zákona\nako i z logiky ustanovenia § 4a ods. 4 zákona je zrejmé, že zákonodarca zaviedol svojbytný pojem\n„všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom“ nezávislý na iných právnych predpisoch. Náhradu za\nvyvlastnenie tvorí suma zodpovedajúca všeobecnej hodnote, ktorá má byť určená znaleckým posudkom,\npričom znalec následne pri jej určovaní určí príslušnú metódu viazaný pri tom vyhláškou č. 492/2004\nZ.z. Krajský súd podľa názoru pribratého účastníka nesprávne uviedol, že tento pojem nie je v zákone\nč. 175/1999 Z.z. špecifikovaný, pričom tento pojem podľa jeho názoru de facto popisuje spôsob\nvýpočtu náhrady za vyvlastnenie, a to práve odkazom na znalecký posudok v ktorom sa určí potrebná\nvšeobecná hodnota postupom stanoveným vo vyhláške. Subsidiárne použitie stavebného zákona a\nv ňom uvedeného pojmu trhová cena je úplne vylúčené. Nesúhlasil ani s názorom krajského súdu\nvo vzťahu k otázke povinnosti dať vyhotoviť kontrolný znalecký posudok. Zdôraznil, že vyhotovenie\nkontrolného znaleckého posudku by bolo jednoznačne v rozpore s účelom osobitnej úpravy § 4a ods.\n4 zákona o významných investíciách, poukazom na to, že dikcia § 4a ods. 4 tohto zákona nedávala\nsprávnemu orgánu ani priestor na vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku.\n\n24. Vo vzťahu k namietnutému nerešpektovaniu záväzného právneho názoru vysloveného v skoršom\nzrušujúcom rozsudku Najvyššieho súdu sa ďalší účastník domnieva, že napriek pokusu krajského súdu\no výklad vzťahu medzi lex specialis zákonom o významných investíciách a stavebným zákonom, došlo\nvydaním napadnutého rozsudku k popretiu osobitnej právnej úpravy.\n25. Ďalší účastník sa vo svojej kasačnej sťažnosti taktiež domáhal priznania odkladného účinku kasačnej\nsťažnosti. V zásade uviedol totožné argumenty odôvodňujúce návrh na priznanie odkladného účinku\nkasačnej sťažnosti ako žalovaný. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa\n11.07.2018, č.k. 5 Sžk/4/2018, ktoré bolo vydané v obdobnej veci, ktorým najvyšší súd priznal kasačnej\nsťažnosti žalovaného a spoločnosti MH invest s.r.o. odkladný účinok.\nIII.\nVyjadrenia ku kasačným sťažnostiam\nA) vyjadrenie ďalšieho účastníka ku kasačnej sťažnosti žalovaného\n26. Ďalší účastník konania sa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaného s argumentáciou\nžalovaného stotožnil a túto považoval za správnu riadne odôvodňujúcu návrh na zrušenie napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu.\nB) Vyjadrenie žalobcu ku kasačným sťažnostiam\n27. Žalobca považoval kasačné sťažnosti žalovaného ako i pribratého účastníka za nedôvodné.\nNesúhlasil s dôvodmi uvedenými v kasačných sťažnostiach. Vyslovil názor, že Krajský súd v Bratislave v\ndanom prípade posúdil vec po skutkovej a právnej stránke správne. Navrhoval, aby najvyšší súd kasačné\nsťažnosti ako i návrhy na priznanie odkladného účinku kasačných sťažností podané žalovaným ako i\nďalším účastníkom zamietol a priznal mu náhradu trov tohto konania.\nC) Vyjadrenie ďalšieho účastníka k vyjadreniu žalobcu ku kasačnej sťažnosti zo dňa 31.10.2018\n28. Ďalší účastník konania spoločnosť MH Invest s.r.o. sa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu ku\nkasačnej sťažnosti vyjadril v tom smere, že sa pridŕža podanej kasačnej sťažnosti, pričom argumentačne\nposilňuje svoje tvrdenia v kasačnej sťažnosti.\nIV.\nKonanie na kasačnom súde\n29. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ v spojení s § 438 ods. 2 S.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach\npodanej kasačnej sťažnosti žalovaného ako i pribratého účastníka konania (§ 453 ods. 1 S.s.p. ),\nkasačné sťažnosti prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 452 ods. 1 v spojení s ustanovením § 137 ods. 4 S.s.p.) a dospel\nk záveru, že kasačné sťažnosti žalovaného a ďalšieho účastníka nie sú dôvodné.\n30. Predmetom prieskumného konania kasačného súdu bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave,\nč.k. 1S/304/2017-372 zo dňa 12.07.2018, ktorým napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 09031/2016/\nB624-SV/07598/Ka zo dňa 10.02.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. OU-NROVBP2-2015/042628-007 zo dňa 21.12.2015 podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. e/ S.s.p. zrušil a\nvec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n31. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu č.\n09031/2016/B624-SV/07598/Ka zo dňa 10.02.2016, ktorým podľa ustanovenia § 59 ods. 2 Správneho\nporiadku odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru výstavby\na bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2015/042628-007 zo dňa 21.12.2015 zamietol a potvrdil uvedené\nprvostupňové rozhodnutie o vyvlastnení.\n32. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím správny orgán podľa ustanovenia § 108 ods. 2 písm. o/\nstavebného zákona a ustanovenia § 4a zákona č. 175/1999 Z.z. vo verejnom záujme vyvlastnil vlastnícke\n\nprávo k pozemku KN-C parcela č. XXXX o výmere 609 m2, katastrálne územie C. vo vlastníctve\nspoločnosti LÁNY s.r.o., Fučíkova 29, Holíč v prospech navrhovateľa vyvlastnenia MH Invest, s.r.o., pre\nstavbu „Vybudovanie strategického parku, k.ú. L., S., R., C., S., N.“. Finančnú náhradu za vyvlastnenie\nvlastníckeho práva určil podľa ustanovenia § 111 ods. 2 stavebného zákona na základe znaleckého\nposudku č. 191/2015 zo dňa 13.07.2015 vypracovaného podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších\npredpisov spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s., Ružová dolina 27, 824 69 Bratislava 26, znalcom v\nodbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác vo výške 15,11 €\nza m2 a v celkovej výške 9 201,99 €.\n33. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správny súd nie je súdom skutkovým.\nJeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej časti\nSprávneho súdneho poriadku (§§ 177 a nasl. S.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na\nkonanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\n34. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. (§ 119 S.s.p.)\n35.Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. (§ 135 ods. 1 S.s.p.)\n36. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v\nzmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je\nzaložené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak\nposkytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore\nso zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom\nochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti.\nSprávne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o\nfyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie\nzákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt\nprávneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.\n37. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu\ndôvodov uvedených v kasačných sťažnostiach (§ 453 S.s.p.). V kasačnom konaní skúmal aj napadnuté\nrozhodnutia vydané správnymi orgánmi oboch stupňov, ako aj konanie prechádzajúce ich vydaniu,\nnajmä z toho pohľadu, či správny súd sa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v žalobe\na z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutých správnych\nrozhodnutí a konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov\na relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu\nvzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu,\nktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.\n38. Z obsahu oboch kasačných sťažností bolo zrejmé, že obaja sťažovatelia kasačné sťažnosti\nodôvodnili (ďalší účastník konania MH Invest s.r.o., svoju kasačnú sťažnosť odôvodnil navyše aj\nzákonným dôvodom v zmysle ustanovenia § 440 ods. 1 písm. f/, i/ Správneho súdneho poriadku)\nzákonným dôvodom, v zmysle ust. § 440 ods. 1 písm. g/ Správneho súdneho poriadku, konkrétne, že\nkrajský súd porušil pri rozhodovaní zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia\nveci.\n39. Zo súdneho spisu krajského súdu, ktorého súčasť tvoril administratívny spis, mal kasačný súd\npreukázané, že v preskúmavanej veci bola sporná otázka zákonnosti určenia primeranej náhrady za\nvyvlastnenie správnym orgánom.\n\n40. Kasačný súd vo svojej rozhodovacej už v minulosti riešil otázku zákonnosti určenia primeranej\nnáhrady za vyvlastnenie správnym orgánom, a to v obdobnej právnej veci, ktorá už bola predmetom\nkonania pred kasačným súdom. V zmysle ustanovenia § 464 ods. 1 S.s.p. kasačný súd poukazuje na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžk/3/2017 zo dňa 30.05.2017, rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn 10Sžk/15/2016 zo dňa 08.11.2017 ako i rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn 10Sžrk/1/2017 zo dňa 28.02.2018.\n41. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v konaní vedenom pod sp.zn. 5Sžk/3/2017 zo\ndňa 30.05.2017 v právnej veci sťažovateľky: Rímskokatolícka cirkev, farnosť Zbehy, so sídlom Zbehy 60,\nIČO: 34 013 997, zastúpenej JUDr. Jozefom Zámožíkom, PhD., advokátom so sídlom Hlavná 31, Trnava,\nproti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej správy,\nso sídlom Námestie Slobody 6, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: MH Invest, s.r.o., so sídlom\nMlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpeného MAPLE & FISH s.r.o., so sídlom Dunajská\n15/A, Bratislava, IČO: 36 718 432, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11610/2016/\nB624-SV/16775/Ka zo 14. marca 2016, rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.\n5S/75/2016-113 zo 6. septembra 2016 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. 11610/2016/B624SV/16775/Ka zo 14. marca 2016 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V tejto súvislosti\nodkazuje kasačný súd v prejednávanej veci na relevantnú časť odôvodnenia rozhodnutia kasačného\nsúdu v obdobnej právnej veci nasledovne;\n42. „Ústavné predpoklady vyvlastnenia, ktoré musia byť v každom jednotlivom prípade nepochybne\nzistené a dané, vyplývajú priamo z čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého je\nvyvlastnenie možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za\nprimeranú náhradu.\nVyvlastňovacie konanie a následné rozhodnutie o vyvlastnení musí byť v súlade nielen s Ústavou\nSlovenskej republiky, ale musí rešpektovať aj podmienky obsiahnuté v zákone č. 50/1976 Zb. a v\npreskúmavanej veci aj podmienky obsiahnuté v zákone č. 175/1999 Z.z.\nZákon č. 50/1976 Zb. v § 111 ods. 2 a rovnako aj zákon č. 175/1999 Z.z. v § 4a ods. 4 predpokladá,\nže primeranosť náhrady za vyvlastňovanú nehnuteľnosť sa určuje podľa trhovej ceny, resp. všeobecnej\nhodnoty určenej znaleckým posudkom a keďže zákon č. 175/1999 Z.z. nešpecifikuje pojem všeobecná\nhodnota, v súlade s § 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. (aplikujúc § 4a ods. 1 veta druhá zákona č.\n175/1999 Z. z.) je potrebné za ňu považovať cenu rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom\nistom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite.\nPodľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa primeraná náhrada za vyvlastnenie\nzisťuje vždy analyzovaním miestneho trhu, všetkými tromi rovnocennými metódami, ktorými sú\nporovnávanie kúpnych cien, kapitalizácia čistých výnosov a náklady podľa cien stavebných prác.\nAnalýza porovnateľných kúpnych cien v znaleckom posudku nesmie chýbať. Znamená to, že znalec\noprie hodnotenie o porovnanie ceny za jeden meter štvorcový z viacerých, nedávno predávaných\nnehnuteľností. Všeobecná hodnota nehnuteľností je najpravdepodobnejšia cena ku dňu hodnotenia v\ndanom mieste a čase, ktorú by mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom\npredaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou a opatrnosťou a s\npredpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou (napr. rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp.zn. 8Sžo/16/2008 zo 17. apríla 2008, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp.zn. 8Sžo/63/2014 z 20. novembra 2014, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp.zn. 4Sžo/65/2015 z 5. mája 2015).\nZ rozhodnutia stavebného úradu č. OU-NR-OVBP2-2016/006817-005 zo 16. februára 2016 však\nnevyplýva, že náhrada za vyvlastnené pozemky zodpovedá ich trhovej cene tak, ako to predpokladá §\n111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., keď cena vyvlastňovaných pozemkov bola stanovená len metódou\npolohovej diferenciácie a obsahom znaleckého posudku č. 189/2015 z 13. júla 2015, vypracovaného\nÚEOS - Komercia, a.s., Ružová dolina 27, Bratislava nebolo zisťovanie trhovej ceny pozemkov v tom\nistom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite (porovnávacia metóda).\nPre účely vyvlastňovacieho konania musí návrh na vyvlastnenie podľa § 112 ods. 3 zákona č. 50/1976\nZb. obsahovať okrem iného aj návrh náhrady. Podľa názoru kasačného súdu skutočnosť, že trhová cena\nje určená znaleckým posudkom, nezbavuje správny orgán povinnosti postupovať v súlade so zásadou\nzákonnosti (§ 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.) a úplne a presne zistiť skutočný stav, týkajúci sa primeranej\nnáhrady za vyvlastnenie (§ 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z., §\n3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb.). Správny orgán je teda povinný skúmať, či návrh\nnáhrady je zákonný, resp. či ide o primeranú náhradu za vyvlastňované pozemky. O to viac to platí v\n\nprípade, že zo strany dotknutého vlastníka boli vznesené vážne výhrady proti navrhnutej náhrade za\nvyvlastnenie, hoci podloženej znaleckým posudkom (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp.zn. 8Sžo/16/2008 zo 17. apríla 2008).\nZo spisového materiálu vyplýva, že sťažovateľka vo vyvlastňovacom konaní opakovane vzniesla\nnámietku, že znalecký posudok č. 189/2015 z 13. júla 2015, nebol spoločnosťou ÚEOS - Komercia,\na.s., Ružová dolina 27, Bratislava vypracovaný v súlade so zákonom a že tento je neobjektívny z\ndôvodu, že bol vypracovaný na základe zadania navrhovateľa vyvlastnenia, čo sa podľa sťažovateľky\npremietlo do sumy náhrady za vyvlastnenie. Sťažovateľka na podporu svojich tvrdení navyše predložila\nvo vyvlastňovacom konaní znalecký posudok č. 1/2016 zo 16. januára 2016, vypracovaný znalcom\nIng. B. N. pre účely vyvlastnenia pozemkov Rímskokatolíckej cirkvi Biskupstvo Nitra na výstavbu\npredmetného strategického parku, ktoré sú podľa sťažovateľky v priamom susedstve a vyznačujú\nrovnakým charakterom a kvalitou ako vyvlastňované pozemky sťažovateľky, avšak pri pozemkoch\nRímskokatolíckej cirkvi Biskupstvo Nitra stanovil znalec s použitím metódy polohovej diferenciácie cenu\nza meter štvorcový takmer o päťdesiat percent vyššiu.\nStavebný úrad sa s týmito námietkami sťažovateľky náležitým spôsobom nevysporiadal. konštatoval len,\nže pri určení výšky náhrady za vyvlastňované pozemky vychádzal zo znaleckého posudku č. 189/2015\nz 13. júla 2015, vypracovaného znaleckou organizáciou ÚEOS - Komercia, a.s., Ružová dolina 27,\nBratislava, zapísanou v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pre odbor\nstavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác pod č. 900197\na z dôvodu, že správny orgán hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým\nzáverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom, nie je oprávnený znalecký posudok\noznačiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky.\nKasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že na odborné posúdenie zistenia primeranej náhrady\nza vyvlastnenie a objasnenie nezrovnalostí pri zisťovaní navrhnutej ceny mal správny orgán možnosť,\npoužijúc primerane § 36 zákona č. 71/1967 Zb., ustanoviť znalca, ktorý by nebol žiadnym spôsobom\n(ani na základe zadania) viazaný na navrhovateľa vyvlastnenia. Znaleckým posudkom, obstaraným si\nstavebným úradom, určí sa potom zákonom požadovaná primeraná náhrada za vyvlastňované pozemky\nv súlade s vyššie uvedeným právnym názorom ako cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v\ntom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp.zn. 8Sžo/16/2008 zo 17. apríla 2008).\nUvedený nedostatok neodstránil ani žalovaný, keď námietky sťažovateľky, týkajúce sa zákonnosti a\nobjektívnosti znaleckého posudku č. 189/2015 z 13. júla 2015 vyhodnotil za irelevantné s odôvodnením,\nže zákon č. 175/1999 Z.z. je vo vzťahu k všeobecnému zákonu č. 50/1976 Zb. osobitným zákonom,\nktorý v prípade stavieb, ktoré sú významnou investíciou upravuje v § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999\nZ.z. postup správnych orgánov vo vyvlastňovacom konaní v prípade, ak vyvlastnený uplatní požiadavku\nna vyššiu náhradu za vyvlastnenie. Vzhľadom na túto osobitnú zákonnú úpravu neboli stavebný úrad\na ani žalovaný oprávnení konať a rozhodnúť o námietke sťažovateľky, týkajúcej sa vyššej náhrady\nza vyvlastnenie, pričom sťažovateľka sa s takouto požiadavkou môže obrátiť na súd žalobou proti\nnavrhovateľovi vyvlastnenia.\nKasačný súd nespochybňuje, že zákon č. 175/1999 Z.z. je vo vzťahu k zákonu č. 50/1976 Zb. osobitným\npredpisom, čo nakoniec vyplýva aj z § 4a ods. 1 veta druhá zákona č. 175/1999 Z.z. Kasačný súd však\nv tejto súvislosti poukazuje na to, že samotný zákon č. 175/1999 Z.z. v § 4a ods. 4 ukladá správnemu\norgánu povinnosť určiť náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na\nzáklade znaleckého posudku a keďže zákon č. 175/1999 Z. z. nešpecifikuje pojem všeobecná hodnota,\nv súlade s § 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. (aplikujúc § 4a ods. 1 veta druhá zákona č. 175/1999 Z.z.)\nje potrebné za ňu považovať cenu rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom\nistom mieste a v porovnateľnej kvalite, a teda nie cenu určenú len z polohy (umiestenia) nehnuteľnosti,\no vyvlastnení ktorej sa koná. Ako už bolo vyššie uvedené, takýto postup pri určení primeranej náhrady\nza vyvlastnenie v preskúmavanej veci dodržaný nebol.\nZ uvedeného dôvodu, keď zákon č. 175/1999 Z. z., rovnako ako zákon č. 50/1976 Zb., ukladá\nsprávnemu orgánu povinnosť určiť primeranú náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej trhovej\ncene (všeobecnej hodnote) určenej na základe znaleckého posudku, vyhodnotil kasačný súd ako\nneopodstatnenú námietku žalovaného a ďalšieho účastníka, týkajúcu sa nemožnosti na prejednávanú\nvec aplikovať judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorú sa sťažovateľka v konaní\nodvolávala, ktorá práve rieši zákonný postup správneho orgánu pri určení primeranej náhrady za\nvyvlastnenie.\nRovnako kasačný súd nespochybňuje ani to, že účelom zákona č. 175/1999 Z.z. je zjednodušenie\nusporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou, čo\n\nnapokon taktiež vyplýva z § 1 tohto zákona. Kasačný súd však má za to, že tým nemožno ospravedlniť\nnezákonnosť vyvlastňovacieho konania na účel realizácie významnej investície, spočívajúcu v\nnedodržaní zákonného postupu správneho orgánu pri určení primeranej náhrady za vyvlastnenie.\nKasačný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že odkázať vyvlastneného s požiadavkou na vyššiu\nnáhradu za vyvlastnenie na súd podľa § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z. možno iba v prípade, ak bol\nzo strany správneho orgánu dodržaný zákonný postup pri určení primeranej náhrady za vyvlastnenie a\nvyvlastnený aj napriek tomu požaduje vyššiu náhradu za vyvlastnenie.\nPodľa názoru kasačného súdu správny orgán pri rozhodovaní nevychádzal z riadne zisteného\nskutkového stavu veci, keď v konaní nevykonal žiadne dokazovanie za účelom zistenia možnosti\nposkytnutia náhrady za vyvlastnenie vo forme náhradného pozemku a v rozhodnutí len uviedol ďalšieho\nodôvodnenia, že podľa vyjadrenia navrhovateľa vyvlastnenia tento pozemkami, ktoré by mohol použiť\nna zámenu, nedisponuje. Zo strany sťažovateľky bola prejavená vôľa na majetkové vyrovnanie formou\npridelenia náhradného pozemku (§ 111b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.), a preto bolo povinnosťou\nsprávneho orgánu v tomto smere vykonať dokazovanie, či navrhovateľ vyvlastnenia vlastní pozemky,\nktoré by bolo možné prideliť sťažovateľke ako náhradné, resp. či môže za týmto účelom nejaké pozemky\nzískať. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v zmysle § 111b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.\nmajetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok pridelením náhradného pozemku, ak s tým vyvlastnený\nsúhlasí, má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. Z uvedeného dôvodu bude potrebné, aby\nsprávny orgán aj v tomto smere doplnil dokazovanie, aby skutkový stav ohľadne možnosti poskytnutia\nprimeranej náhrady za vyvlastnenie formou náhradných pozemkov bol nepochybne zistený.\nKasačný súd poukazuje na to, že správny orgán vo vyvlastňovacom konaní, keďže postupuje aj v zmysle\nzákona č. 71/1967 Zb. (§ 140 zákona č. 50/1976 Zb.), je povinný rešpektovať jeho základné zásady, ku\nktorým nepochybne patrí aj zásada materiálnej pravdy, teda presné a úplné zistenie skutkového stavu\nveci za splnenia podmienky zaobstarania si potrebných dôkazov. Táto zásada je obsiahnutá nielen v\n§ 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb., ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1 a\n§ 46). Stavebný úrad a žalovaný boli teda povinní vykonať všetky dôkazy pre úplne a presné zistenie\nskutkového stavu, týkajúceho sa primeranej náhrady za vyvlastnenie a možnosti pridelenia náhradného\npozemku sťažovateľke za vyvlastnené pozemky.“\n43. V kontexte vyššie uvedenom vychádzajúc z obsahu spisu ako i odôvodnenia rozhodnutia krajského\nsúdu možno konštatovať, že krajský súd vec po právnej stránke správne posúdil, keď na zistený skutkový\nstav aplikoval relevantné právne normy a to nielen stavebný zákona a správny poriadok, ale i zákon č.\n175/1999 Z.z. a vyhlášku č. 492/2004 Z.z., ktoré aj správne v zhode s už skoršie vysloveným právnym\nnázorom kasačného súdu vyložil.\n44. Pokiaľ žalovaný v kasačnej sťažnosti poukazoval na to, že napadnutý rozsudok je v rozpore s\npredchádzajúcou judikatúrou Krajského súdu v Bratislave, konkrétne s rozsudkom sp.zn. 2S 55/2016\nzo dňa 15.06.2016, kasačný súd konštatuje, že rozhodnutiami správnych súdov nie je viazaný,\nkeďže podliehajú prieskumu zákonnosti kasačným súdom. Navyše poukazuje na to, že rozhodnutie\nKrajského súdu v Bratislave sp.zn. 2S/55/2016 zo dňa 15.06.2016 bolo rozhodnutím Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp.zn. 10Sžk/15/2016 zo dňa 08.11.2017 zmenené, tak že rozhodnutie\nžalovaného Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 06914/2016/\nB624-SV/01672/Ka zo dňa 13. januára 2016 bolo zrušené a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie\nkonanie z totožného dôvodu ako v prejednávanej veci.\n45. Vo vzťahu k zvyšným kasačným námietkam ďalšieho účastníka konania MH Invest, s.r.o. kasačný\nsúd tieto vyhodnotil ako nedôvodné.\n46. Kasačný súd nesúhlasil s názorom ďalšieho účastníka o tom, že sa krajský súd nevysporiadal\ns jeho námietkami vznesenými voči dôkazom (žalobcom predloženým fotografiám), ktoré mali viesť\nkrajský súd k záveru o nezákonnosti rozhodnutí o vyvlastnení. Dôvodom zrušenia rozhodnutí správnych\norgánov krajským súdom bolo nedostatočné zistenie skutkového stavu správnym orgánom na riadne\nposúdenie veci, keď nepostupovali v súlade s relevantnými právnymi predpismi a nedostatočne zistili\nskutkový stav týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnené pozemky. Žalobcom predložené fotografie o\nzmene stavu pozemkov podľa názoru krajského súdu síce spochybnili relevantnosť znaleckého posudku\nako podkladu rozhodnutia vo veci stanovenia ceny, avšak výsostne neviedli krajský súd k záveru, pre\nktorý zrušil rozhodnutia správnych orgánov. Žalobca počas celého správneho konania namietal spôsob\nvypracovania znaleckého posudku ako i to, že správny orgán nezohľadnil jeho námietky o zmene\n\nhodnoty pozemku v priebehu času. Krajský súd konštatoval, že uvedenú skutočnosť bolo potrebné zistiť\nv správnom konaní. Z uvedeného dôvodu preto vyhodnotil, že ďalším účastníkom konania vznesené\nnámietky nemohli mať vplyv na právne posúdenie veci, s čím sa plne stotožnil aj kasačný súd.\n47. V tejto súvislosti dáva kasačný súd do pozornosti, že krajský súd v súlade s ustáleným právnym\nnázorom Ústavného súdu SR nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania\n(I. ÚS 241/07). Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované\nzákladné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n48. K namietnutému nerešpektovaniu záväzného právneho názoru vysloveného v skoršom zrušujúcom\nrozsudku Najvyššieho súdu kasačný súd poukazuje na to, že rozhodnutím kasačného súdu sp.zn.\n7Sžrk/1/2017 zo dňa 23.11.2017, ktorým došlo k zrušeniu rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave\nč.k. 1S/83/2016-120 zo dňa 14.07.2016, došlo z dôvodu, že krajský súd pri svojom rozhodovaní\nvychádzal primárne zo všeobecnej právnej úpravy týkajúcej sa vyvlastnenia v rámci stavebného\nkonania, pričom lex specialis právnu úpravu týkajúcu sa vyvlastňovania v režime zákona o významných\ninvestíciách vôbec nezohľadnil a ani nezdôvodnil. Uvedená skutočnosť preto viedla kasačný súd k\nzáveru o dôvodnosti žalobcových kasačných námietok, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil.\nPovinnosťou krajského súdu bolo v ďalšom konaní postupovať v intenciách názoru najvyššieho súdu\na vo veci opäť rozhodnúť. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia krajského súdu vyplynulo, že ten\npo opätovnom preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia aj v intenciách zrušujúceho rozhodnutia\nnajvyššieho súdu dospel k záveru o dôvodnosti žaloby a to aj s ohľadom na osobitnú právnu úpravu\nobsiahnutú v zákone č. 175/1999 Z.z.. Z uvedeného dôvodu nemožno súhlasiť s námietkou pribratého\núčastníka, že nebol zo strany krajského súdu rešpektovaný záväzný právny názor vyslovený v skoršom\nzrušujúcom rozhodnutí najvyššieho súdu.\n49. Kasačný súd záverom uvádza, že osobitne nerozhodoval o návrhu žalovaného a ďalšieho účastníka\nna priznanie odkladného účinku ich kasačných sťažnosti vzhľadom na to, že osobitné rozhodovanie o\ntýchto návrhoch by bolo z dôvodu rozhodnutia vo veci samej nadbytočné.\n50. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd kasačné sťažnosti poukazom na ustanovenie\n§ 461 S.s.p. ako nedôvodné zamietol.\n51. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi voči\nneúspešnému žalovanému priznal podľa ustanovenia § 467 ods. 1 S.s.p. náhradu trov kasačného\nkonania.\n52. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 175 ods. 2 S.s.p.).\n53. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004\nZ.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/304/2017", "guid": "7babdfda-7a48-4fe9-b58c-2459832b8bd7:d20f25a1-65c3-40a0-b156-39c501215100", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}], "citovane_v": []}