{"guid": "1dc6da4a-f32e-43ee-adf6-2931ec9ebcf6:aa51e7f9-2569-48b9-85ce-efebe893753e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1017201771.1", "spisova_znacka": "10Sžak/19/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžak/19/2019 z 11. 12. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. decembra 2019, sp. zn. 10Sžak/19/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:1017201771.1", "identifikacne_cislo": "1017201771", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2019-12-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-33.odsek-6.pismeno-g", "nazov": "§ 33 ods. 6 písm. g) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-33.odsek-6.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-33.odsek-1", "nazov": "§ 33 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-33.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-33"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-33"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aa51e7f9-2569-48b9-85ce-efebe893753e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1017201771.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1017201771.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1017201771.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžak/19/2019\n1017201771\n11. 12. 2019\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2019:1017201771.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nEleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Igora Belka, v právnej\nveci žalobcu (sťažovateľa): T. Q., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Iránska islamská republika,\nprávne zastúpený JUDr. Sabínou Hodoňovou, PhD., advokátkou, so sídlom Mariánske námestie 31,\n010 01 Žilina, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej\npolície, Krížna 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCPBA2-2017/009702-003 zo dňa 18. augusta 2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/256/2017-43 zo dňa 23. mája 2019 , takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krąjského súdu v Bratislave č. k. 1S/256/2017-43 zo dňa\n23. mája 2019 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2017/009702-003 zo dňa 18.\naugusta 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi nárok na náhradu trov konania p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\nl. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-314-44/2017-PPC zo dňa 29.05.2017 (ďalej len „prvoinštančné\nsprávne rozhodnutie”) Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva\nhraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava (ďalej len\n„prvoinštančný správny orgán”) podľa ustanovenia § 33 ods. 6 písm. g) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte\ncudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov”) s poukazom\nna ustanovenie § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov zamietol žiadosť žalobcu o udelenie\nprechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania.\n2. Správny orgán s prihliadnutím na verejný záujem na situáciu a vývoj trhu práce rozhodol, že udelenie\nprechodného pobytu nie je vo verejnom záujme, pretože podnikateľská činnosť žalobcu nebude podľa\npísomného podkladu Ministerstva hospodárstva SR hospodárskym prínosom pre Slovenskú republiku.\n3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA2-2017/009702-003 zo dňa 18.08.2017 potvrdil\nprvoinštančné správne rozhodnutie a odvolanie žalobcu zamietol.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n\n4. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len S.s.p.) žalobu zamietol.\n5. Krajský súd sa stotožnil s právnym posúdením žalovaného, keď zamietol žiadosť žalobcu o udelenie\nprechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania podľa § 33 ods. 6 písm. g)\nzákona o pobyte cudzincov s poukazom na § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov.\n6. V danom prípade správne orgány podľa názoru krajského súdu postupovali správne, keď zamerali\ndokazovanie na zistenie, či prechodný pobyt žalobcu za účelom podnikania na území Slovenskej\nrepubliky je vo verejnom záujme, pričom výklad tohto pojmu zákon neupravuje. Žalovaný pri rozhodovaní\naplikoval ustanovenie § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, v zmysle ktorého je povinnosťou\nsprávneho orgánu prihliadať na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske\nzáujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny\npre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia. Preto pokiaľ si správne orgány\nplnili svoju zákonom ustanovenú povinnosť, a na vyššie uvedené skutočnosti prihliadali, nebolo takému\npostupu čo vytýkať.\n7. Vo vzťahu k námietke žalobcu, ktorou spochybňoval relevanciu vyjadrenia Ministerstva hospodárstva\nSR k jeho žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky za účelom podnikania\nkrajský súd uviedol, že podľa § 33 ods. 1 písm. a) v spojení s § 33 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov\nje správny orgán pri rozhodovaní o udelení prechodného pobytu povinný prihliadať na verejný záujem\n- osobitne na hospodárske záujmy Slovenskej republiky, ku ktorým je kompetentný vyjadrovať sa\nako ústredný orgán štátnej správy práve Ministerstvo hospodárstva SR, pretože je žiadúce, aby sa\nregulovala situácia hospodárskeho trhu a trhu práce aj tým spôsobom, že správne orgány dozerajú na\nimigráciu cudzincov, ktorých podnikateľská činnosť má nepochybne vplyv na hospodárstvo Slovenskej\nrepubliky. Z uvedeného vyplýva, že ako hospodárny sa javí len prechodný pobyt takého cudzinca,\nktorého podnikateľská činnosť bude benefitom pre hospodárstvo Slovenskej republiky.\n8. V danom prípade neobstojí argument, že žalovaný sa nevysporiadal s prínosom žalobcu pre\nhospodárstvo Slovenskej republiky. Z rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že žalovaný sa prínosom\nžalobcu zaoberal a uviedol, že žalobca riadne nepreukázal, že jeho podnikateľská činnosť bude\npredstavovať prínos pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Správny orgán uviedol, že žalobca\ndoložil k žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania všetky doklady v zmysle\nustanovenia § 32 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, ale zároveň uviedol, že doloženie zákonom\npredpísaných dokladov je jednou, nie však jedinou z podmienok pre udelenie prechodného pobytu na\núzemí Slovenskej republiky. Zároveň argumentoval, že ustanovenie § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte\ncudzincov, na ktoré je konajúci správny orgán povinný prihliadať, konkrétne vymedzuje obsah verejného\nzáujmu v konaní o prechodnom pobyte cudzinca. Pojem verejný záujem je teda výslovne použitý v texte\nzákona, pričom plní funkciu podmienky, resp. kritéria, na ktorú pri rozhodovaní prihliada správny orgán\nbez ohľadu na to, či žiadateľ splnil iné formálne náležitosti podania. V prejednávanej veci v intenciách\nžalobcových námietok a s poukazom na uvedené krajský súd nevzhliadol nesprávne právne posúdenie\nako dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.\n9. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pobyt žalobcu nie je vo verejnom záujme, a preto bola v\nprípade účastníka konania potrebná zo strany prvoinštančného správneho orgánu aplikácia ustanovenia\n§ 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov. K záveru prvoinštančného rozhodnutia, že pobyt žalobcu\nnie je vo verejnom záujme, žalovaný ešte zdôraznil, že na účel podnikania by mal byť udelený prechodný\npobyt len cudzincovi, ktorého podnikateľská činnosť bude prínosom pre hospodárstvo Slovenskej\nrepubliky a jeho prítomnosť je nevyhnutná na dosiahnutie podnikateľských zámerov. Mal za to, že\nverejným záujmom sa rozumie taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech\nvšetkým občanom alebo mnohým občanom. Žalovaný pri rozhodovaní vychádzal z tej skutočnosti, že\nžalobca riadne nepreukázal, že jeho podnikateľská činnosť bude predstavovať prínos pre hospodárske\nzáujmy Slovenskej republiky, nepreukázal skutočnosti (nepredložil žiadne dôkazy), aby bolo možné\nv jeho prípade prvoinštančným správnym orgánom, ako aj odvolacím orgánom konštatovať, že jeho\npodnikanie bude predstavovať prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Žalovaný ďalej dôvodil,\nže ak prvoinštančný správny orgán zistí dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu\npodľa ustanovenia § 33 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov nemá inú možnosť iba žiadosť zamietnuť,\n\nvzhľadom na skutočnosť, že uvedené ustanovenie je ustanovením kogentným a dôraz v uvedenom\nustanovení je kladený na slovíčko „zamietne”.\n10. V nadväznosti na vyššie uvedenú konštatáciu, krajský súd rozhodnutie vo vzťahu k\nstanovisku zastupiteľského orgánu nepovažoval za nepreskúmateľné. Zastupiteľský úrad dal žalobcovi\nodporúčajúce stanovisko, avšak zo stanoviska zastupiteľského orgánu, ktoré uviedol v rozhodnutí aj\nprvoinštančný správny orgán vyplýva, že aby žiadostiam o zlúčenie rodiny rodinných príslušníkov\nžalobcu bolo vyhovené, keď bude hodnoverne zdokumentovaná podnikateľská činnosť žalobcu v\nSR, jeho pobyt v SR a bude preukázané, že táto podnikateľská činnosť žalobcu nesúvisí len so\nzabezpečovaním vysťahovania celých rodín z Iránu do Slovenskej republiky alebo Schengenu. Zo\nstanoviska zastupiteľského orgánu, i napriek odporúčaniu, je zrejmé, že aj zastupiteľský úrad považoval\nza potrebné hodnoverne zdokumentovať podnikateľskú činnosť žalobcu v SR. Správne orgány v procese\nrozhodovania sa zaoberali zdokumentovaním podnikateľskej činnosti žalobcu v SR, a to v kontexte s\nobsahom celého stanoviska zastupiteľského orgánu.\n11. Krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné aj žalobcom namietané nesprávne vyhodnotenie nedoloženia\npodnikateľského zámeru žalovaným s poukazom na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou\nsprávnej úvahy správneho orgánu, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú,\nči vykonané dôkazy postačujú, alebo či si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. V rámci\ndokazovania je to správny orgán, ktorý posudzuje závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov, tak\nako aj v danom prípade požadovaný podnikateľský zámer žalobcu v SR.\n12. Krąjský súd z obsahu administratívneho spisu mal v danej veci preukázané, že žalovaný vyzval\nžalobcu žiadosťou zo dňa 21.08.2016 na doloženie podkladov, ktoré umožnia správnemu orgánu\nrozhodnúť o veci, a to najmä podnikateľský zámer, zmluva o budúcej zmluve, nájomné zmluvy, cenníky,\ncertifikáty, finančný plán. Zároveň bol poučený, že v zmysle § 4 ods. 1 Správneho poriadku účastníci\nkonania spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania a súčasne uviedol, že v prípade\nnedoloženia podkladov nemôže správny orgán zistiť presne a úplne skutočný stav veci, čo môže viesť\nk zamietnutiu žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania. Žalobca napriek výzvam\nsprávneho orgánu trval na tom, že splnil zákonom stanovené podmienky na udelenie prechodného\npobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky a požadované doklady nedoložil. Podkladom\npre rozhodnutie žalovaného správneho orgánu bol žalobcom doložený Výpis z Obchodného registra zo\ndňa 23.03.2016 na spoločnosť Vika Viktória s.r.o., rozhodnutie jediného spoločníka zo dňa 23.03.2016\no prevode obchodného podielu na žalobcu, stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného\npobytu vrátane záznamu o vykonaní osobného pohovoru so žalobcom a vyjadrenie Ministerstva\nhospodárstva SR k podnikateľskej činnosti žalobcu, ktoré žalovaný oznámil žalobcovi vo výzve na\nvyjadrenie správneho orgánu v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku zo dňa 16.05.2017. Žalobca sa v\nsprávnom konaní v danej veci na základe výzvy správneho orgánu vyjadril v podaní zo dňa 19.05.2017,\navšak neuplatnil svoje právo a nenavrhoval správnemu orgánu vykonať žiadne dôkazy, resp. nevzniesol\nv konaní iné návrhy, žalovaný správny orgán z úradnej povinnosti nevykonal ďalšie dôkazy.\n13. Krąjský súd v danej veci zastáva názor, že žalovaný správny orgán postupoval v súlade so zákonnými\npredpismi, vo veci zistil riadne skutkový stav a zo skutkových okolností vyvodil správny právny názor.\nNemožno vytýkať správnemu orgánu, že by sa v konaní dopustil takej procesnej vady, ktorá by mala\nza následok nezákonnosť rozhodnutia. Na základe výkladu právnej normy § 33 Správneho poriadku\nv intenciách logického a rozumného uváženia vôľou zákonodarcu bolo, aby sa účastník správneho\nkonania oboznámil s dôkazmi, ktoré by mali byť podkladom pre rozhodnutie, ktoré boli v správnom\nkonaní vykonané správnym orgánom a s ktorými tento účastník nebol oboznámený. Zo skutkových\nokolností v danej veci vyplýva, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo skutkových zistení, ktoré\nboli žalobcovi známe. Žalovaný v správnom konaní umožnil žalobcovi sa vyjadriť k veci a navrhovať\ndôkazy, tento však v správnom konaní nevyužil svoje právo a žiadne návrhy v konaní nevzniesol, žiadne\ndôkazy nepredložil a ani žiadne dôkazy nenavrhoval vykonať.\n14. Vzhľadom na uvedené teda krajský súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že žalovaný\npostupoval v správnom konaní v súlade s právnou normou ustanovenou v § 3 ods. 2 v spojení s\n§ 33 ods. 2 Správneho poriadku, keďže umožnil, aby sa žalobca mohol pred vydaním rozhodnutia\nvyjadriť k jeho podkladom i k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie a teda nemožno\npovažovať za procesné pochybenie postup žalovaného, keď nevyzval opätovne žalobcu na vyjadrenie\n\nsa pred vydaním rozhodnutia, keďže výklad právnej normy ustanovenej v § 33 je potrebné vykonávať na\nzáklade logického a rozumného uváženia. Výklad právnej normy ustanovenej v § 33 Správneho poriadku\nnemožno vykonať formalisticky, ale vzhľadom na konkrétne okolnosti v každej individuálnej veci.\n15. V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že za predpokladu, keď žalovaný konanie nedoplnil vykonaním\nďalšieho dokazovania a pri rozhodovaní vychádzal len z tých podkladov, ktoré už účastník konania\npoznal, nedošlo k porušeniu zákona, pokiaľ uvedený správny orgán nedal tomuto účastníkovi možnosť\nvyjadriť sa k nim predloženým podkladom pre rozhodnutie, lebo by išlo len o formálny úkon.\n16. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že nemôže vykonávať podnikateľské aktivity v spoločnosti Viki\nViktória s.r.o., správny súd vo vzťahu k charakteru predmetu preskúmavanej veci vyhodnotil ako právne\nirelevantné.\n17. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 168 S.s.p., avšak vo veci úspešnému\nžalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu krajský súd náhradu\ntrov konania nepriznal.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n18. Žalobca podal proti rozsudku v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd rozhodol\nna základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru sťažovateľa tento nesporne preukázal\núčel pobytu predložením dokladu potvrdzujúceho oprávnenie na podnikanie v súlade s § 32 ods. 5\npísm. a) zákona o pobyte cudzincov. Rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu bolo založené na\njedinom listinnom dôkaze, doklade vystavenom Ministerstvom hospodárstva SR, a ktorého stanovisko\nvychádza z mylného predpokladu, že sťažovateľ nepreukázal účel pobytu.\n19. Sťažovateľ v konaní predložil všetky zákonom vyžadované dokumenty, ktorého súčasťou bolo aj\nstanovisko Zastupiteľského úradu v Teheráne, ktoré odporúčalo sťažovateľovi prechodný pobyt udeliť.\nS uvedeným stanoviskom sa správne orgány však vôbec nevysporiadali.\n20. Sťažovateľ ďalej namietal, že správne orgány sa nijako nezmieňujú, prečo sa rozhodli uprednostniť\nverejný záujem Slovenskej republiky pred súkromným záujmom sťažovateľa na podnikaní. Podkladom\nich záverov bolo výlučne vyjadrenie ministerstva.\n21. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že\nzruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n22. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že v kasačnej sťažnosti nie sú uvedené žiadne\nnové skutočnosti, a preto sa pridržal svojho vyjadrenia k žalobe.\n\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n23. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s.\np.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola\npodaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o\nrozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná a napadnutý\nrozsudok krajského súdu je v zmysle § 462 ods. 2 S.s.p. potrebné zmeniť tak, že ruší preskúmavané\nrozhodnutie žalovaného a vec mu vracia na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia pojednávania\npodľa ustanovenia § 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli\nsúdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.12.2019 (§\n137 ods. 2 S.s.p.).\n\n24. Podľa § 22 zákona o pobyte cudzincov prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak\nnie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý\na) podniká alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba, alebo\nb) koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom\nvzťahu.\n25. Podľa § 32 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny priloží k žiadosti o\nudelenie prechodného pobytu dve fotografie s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúce jeho aktuálnu podobu\na doklady nie staršie ako 90 dní, ktoré potvrdzujú\na) účel pobytu,\nb) bezúhonnosť, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak,\nc) finančné zabezpečenie pobytu; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 28 a 29,\nd) finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22;\nto neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý koná alebo bude konať v mene významného\nzahraničného investora,\ne) zabezpečenie ubytovania; to neplatí, ak ide o\n1. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý pravidelne dochádza do zamestnania alebo do školy cez\nštátnu hranicu zo susedného štátu,\n2. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 24, § 25 ods. 1\npísm. e), f) alebo § 30 a bude študovať na vysokej škole alebo vykonávať pedagogickú alebo výskumnú\nčinnosť, alebo\n3. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu podľa 26 alebo 29,\nf) súhlas podľa § 27 ods. 4,\ng) skutočnosť, že ide o vnútropodnikový presun, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada\no udelenie prechodného pobytu podľa § 23 ods. 5.\n26. Podľa § 32 ods. 5 písm. a) zákona o pobyte cudzincov účel pobytu podľa odseku 2 písm. a)\nštátny príslušník tretej krajiny preukáže predložením podnikateľského zámeru vo forme podľa osobitného\npredpisu, podnikateľského zámeru na realizáciu inovatívneho projektu, osvedčenia o živnostenskom\noprávnení alebo dokladu potvrdzujúceho oprávnenie na podnikanie, ak ide o štátneho príslušníka tretej\nkrajiny podľa § 22.\n27. Podľa § 33 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie\nprechodného pobytu prihliada na\na) verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky,\nnajmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej\nrepubliky a na ochranu verejného zdravia,\nb) záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho\npríslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu,\nc) stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu.\n28. Podľa § 33 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar pri posudzovaní\npodnikateľského zámeru, ktorý štátny príslušník tretej krajiny predložil podľa § 32 ods. 5 písm. a),\nsi vyžiada stanovisko od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť\nštátneho príslušníka tretej krajiny je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky.\n29. Podľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie\nprechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme.\n30. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom kasačného konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bola zamietnutá žaloba, ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutí žalovaného o\nzamietnutí žiadosti sťažovateľa o udelenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania, a preto\nprimárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania\nskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z\ntoho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku krajského súdu.\n31. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj\nadministratívny spis žalovaného, dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa, podľa ktorých\nkrajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sú dôvodné.\n\n32. Z administratívneho spisu je zrejmé, že k žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania\npredložil sťažovateľ všetky zákonom vyžadované dokumenty pre potreby posúdenia jeho žiadosti.\nSúčasťou týchto dokumentov bolo aj stanovisko Zastupiteľského úradu v Teheráne, ktoré odporúčalo\nsťažovateľovi udeliť prechodný pobyt. Správne orgány opreli svoje rozhodnutia o stanovisko Ministerstva\nhospodárstva SR, podľa ktorého podnikateľská činnosť sťažovateľa nebude prínosom pre hospodárske\nzáujmy Slovenskej republiky, pretože sťažovateľ prínos pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky\nriadne nepreukázal.\n33. Kasačný súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku sťažovateľa týkajúcej sa nesprávneho právneho\nposúdenia v tejto časti. Správne orgány sa podľa názoru kasačného súdu nedostatočne vysporiadali\nso všetkými predloženými dokumentami, najmä so stanoviskom Zastupiteľského úradu v Teheráne,\nktorý prechodný pobyt sťažovateľovi odporučil udeliť. V rozhodnutiach správnych orgánov správna\núvaha o posúdení tohto stanoviska absentuje úplne. Správne orgány v rozhodnutiach vychádzali iba\nz nesúhlasného stanoviska ministerstva, a teda pri vyhodnocovaní dôkazov postupovali neobjektívne,\nnedostatočne, pretože sa vôbec nevysporiadali s dôkazmi, ktoré boli na prospech sťažovateľa.\n34. V zmysle ustanovenia § 33 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov správny orgán pri rozhodovaní\no žiadosti o udelenie prechodného pobytu má prihliadať aj na stanovisko zastupiteľského úradu k\nudeleniu prechodného pobytu. Je nutné zdôrazniť, že zastupiteľský úrad a jeho stanovisko vo veci má\npri samotnom rozhodovaní nezastupiteľné miesto, pretože Zastupiteľský úrad v Teheráne mal priamy\nosobný kontakt so žiadateľom a tak mali pracovníci zastupiteľského úradu možnosť vytvoriť si predstavu\nnielen o osobe sťažovateľa, ale o celkovom zámere žiadosti o prechodný pobyt.\n35. Vzhľadom na argumentáciu sťažovateľa, ktorou tento spochybňoval relevanciu vyjadrenia\nMinisterstva hospodárstva Slovenskej republiky k jeho žiadosti o udelenie prechodného pobytu na\núzemí Slovenskej republiky za účelom podnikania považoval kasačný súd za dôležité uviesť, že podľa\nustanovenia § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov v spojení s ustanovením § 33 ods. 2\nzákona o pobyte cudzincov je správny orgán pri rozhodovaní o udelení prechodného pobytu povinný\nprihliadať (okrem iného) na verejný záujem (záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný\nprospech všetkým občanom alebo mnohým občanom) - osobitne na hospodárske záujmy Slovenskej\nrepubliky (či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny bude prínosom pre hospodárske\nzáujmy Slovenskej republiky), ku ktorým je kompetentný vyjadrovať sa ako ústredný orgán štátnej\nsprávy práve Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, pretože je žiaduce, aby sa regulovala\nsituácia hospodárskeho trhu a trhu práce aj tým spôsobom, že správne orgány dozerajú na imigráciu\ncudzincov, ktorých podnikateľská činnosť (a s tým súvisiaci pobyt cudzincov na území Slovenskej\nrepubliky) má nepochybne vplyv na hospodárstvo Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že ako\nhospodárny sa javí len prechodný pobyt takého cudzinca, ktorého podnikateľská činnosť bude benefitom\npre hospodárstvo Slovenskej republiky. Na základe uvedeného tiež nie je kasačnému súdu zrejmý\nzáver správnych orgánov, že podnikateľská činnosť sťažovateľa nebude prínosom pre hospodárske\nzáujmy Slovenskej republiky, keď žalovaný hospodársky prínos sťažovateľa neskúmal a sťažovateľ svoj\npodnikateľský zámer ministerstvu a ani správnym orgánom neuviedol. Podkladom na záver správnych\norgánov o nehospodárnom prínose sťažovateľa pre hospodárstvo SR bolo výlučne iba stanovisko\nMinisterstva hospodárstva SR.\n36. Kasačný súd vytýka správnym orgánom aj to, že sa vo svojich rozhodnutiach nedostatočne zaoberali\nuprednostnením verejného záujmu Slovenskej republiky pred súkromným záujmom sťažovateľa na\npodnikaní. Správne orgány sa zamerali iba na verejný záujem a prínos podnikateľskej činnosti\nsťažovateľa pre hospodárstvo SR, ale opomenuli sa vysporiadať so súkromným záujmom sťažovateľa\nna podnikaní. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n1Sža/2/2009 zo dňa 21.04.2009, podľa ktorého „Bez náležitého posúdenia uvedených kritérií, na ktoré\nmá žalovaný prihliadať pri posudzovaní žiadosti žalobkyne o povolenie k jeho prechodnému bydlisku\nza účelom podnikania, sa preto javí názor žalovaného, ktorý si osvojil aj krajský súd, že udelenie\npovolenia na prechodný pobyt nie je vo verejnom záujme, za predčasný, pričom podľa odvolacieho\nsúdu je potrebné, aby v ďalšom konaní bolo zohľadnené nielen hľadisko verejného záujmu, ale aj\nsúkromné hľadisko žalobkyne tak, aby v prípade, že žalovaný uprednostní záujem verejný pred záujmom\nsúkromným, bolo zrejmé, akými úvahami sa pri vyhodnotení týchto dvoch hľadísk spravoval a ako\nvyhodnotil ostatné kritériá posudzovanej žiadosti žalobkyne ...“ Podkladom na záver správnych orgánov\no uprednostnení verejného záujmu však tiež bolo výlučne iba stanovisko Ministerstva hospodárstva SR.\n\n37. Kasačný súd na základe vyššie uvedených dôvodov konštatuje, že krąjský súd dospel k\nnesprávnemu záveru, keď žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so\nzákonom a správnu žalobu zamietol. Pretože samotné preskúmavané rozhodnutie žalovaného trpí\nvadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok krajského súdu, ale\npovažoval za potrebné rozhodnúť v zmysle § 462 ods. 2 v spojení s § 457 ods. 1 S.s.p. tak, že\nrozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n38. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s\n§ 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej\nsťažnosti, nárok na náhradu trov tohto konania priznal.\n39. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/256/2017", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}