{"guid": "25c8a392-d41d-4b39-a006-b338edd54b8c:c37bb718-fcd3-42e3-815e-5776845d16f5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1017201424.1", "spisova_znacka": "4Sžk/16/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/16/2019 z 13. 11. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. novembra 2019, sp. zn. 4Sžk/16/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:1017201424.1", "identifikacne_cislo": "1017201424", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2019-11-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-252.odsek-2", "nazov": "§ 252 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-252.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-252"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/25", "nazov": "zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/25-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-146a.odsek-3.pismeno-e", "nazov": "§ 146a ods. 3 písm. e) zákona č. 25/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-146a.odsek-3.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/25-2006/paragraf-146a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-252", "/SK/ZZ/2006/25#paragraf-146a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c37bb718-fcd3-42e3-815e-5776845d16f5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1017201424.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1017201424.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1017201424.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžk/16/2019\n1017201424\n13. 11. 2019\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2019:1017201424.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Nemocnica svätého Michala, a. s., Satinského\n1, Bratislava, IČO: 44 570 783, právne zastúpený: BADUCCI Legal, s.r.o., advokátska kancelária,\nMostová 2, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, Bratislava, v\nkonaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nuzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Sa/74/2017-53 zo dňa 15. júna 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k.\n6Sa/74/2017-53 zo dňa 15. júna 2018 z a m i e t a.\nÚčastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1.\n1. Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave podľa § 261 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny\nsúdny poriadok (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) zamietol žalobu proti inému zásahu\norgánu verejnej správy, ktorou sa žalobca domáhal, aby správny súd určil, že postup žalovaného v\nobdobí od 27. júna 2017 do 10. augusta 2017 pri výkone kontroly dodržiavania zákona o verejnom\nobstarávaní voči žalobcovi, vedenej pod č. 24215-7000/2016-ODII, spočívajúci v odmietnutí prejednania\nvyjadrenia žalobcu zo dňa 27. júna 2017 k Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom\nobstarávaní zo dňa 7. júna 2017 (ďalej len „Protokol“) ako oneskorene podaného, bol nezákonný.\n2. Z obsahu žaloby mal Krajský súd v Bratislave za preukázané, že žalobcom vymedzený zásah orgánu\nverejnej správy spĺňal definíciu iného zásahu orgánu verejnej správy v zmysle § 3 písm. e/ SSP. Krajský\nsúd zároveň konštatoval, že žalobca uniesol svoju aktívnu procesnú legitimáciu.\n3. Krajský súd v Bratislave poukázal na skutočnosť, že zákon v § 252 SSP upravuje dva typy žalôb proti\ninému zásahu, a to negatórnu zásahovú žalobu (§ 252 ods. 1 SSP) a určovaciu zásahovú žalobu (§\n252 ods. 2 SSP). Pre riadne uplatnenie určovacej zásahovej žaloby Správny súdny poriadok stanovuje\ndva predpoklady, a to jej subsidiarita k negatórnej zásahovej žalobe a reparačná alebo iná ochrannú\nfunkciu. Určovaciu zásahovú žalobu je možné podať len vtedy, ak sa iný zásah už skončil a počas jeho\ntrvania nebolo možné podať negatórnu zásahovú žalobu, predovšetkým z dôvodu krátkeho trvania iného\nzásahu. Druhým predpokladom je preukázanie, že rozhodnutie správneho súdu o jej vyhovení (§ 263\nSSP) je dôležité pre náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.\n4. Vychádzajúc z obsahu podanej žaloby Krajský súd v Bratislave konštatoval, že žalobca podal\nurčovaciu zásahovú žalobu, pričom splnil požiadavku subsidiarity určovacej zásahovej žaloby, keďže\nvzhľadom na krátkosť zásahu nemohla byť podaná negatórna zásahová žaloba. Zároveň žalobca splnil\naj predpoklad preukázania, že rozhodnutie o vyhovení žalobe je dôležité pre ochranu práv žalobcu, a to\njeho dobrého mena, prípadne môže byť aj základom pre uplatnenie náhrady škody.\n\n5. K tvrdeniam účastníkov konania týkajúcim sa vylúčenia Protokolu a Zápisnice spod súdnemu\nprieskumu Krajský súd v Bratislave uviedol, že uvedené neplatí bezvýhradne. Krajský súd poukázal\nna judikatúru správnych súdov, ktorá v súvislosti s vydaním protokolu o kontrole pripúšťa možnosť\nzásahu do verejných subjektívnych práv, a z ktorej vyplýva, že takéto správne akty môžu podliehať\npreskúmaniu v správnom súdnictve v tom prípade, keď kontrolný protokol obsahuje zároveň určité\nopatrenia k náprave (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 2. decembra\n2008, sp. zn. 1Sžo/162/2007, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 5. februára 2015, sp. zn.\n14S/146/2013). V zmysle Správneho súdneho poriadku sa jedná o preskúmanie zákonnosti opatrenia,\nktorého definícia je obsiahnutá v § 3 písm. c/ SSP. V predmetnom prípade žalovaný v závere Protokolu\nkonštatoval tri kontrolné zistenia, avšak nedošlo k uloženiu žiadnych povinností. Krajský súd v uvedenom\nkontexte zároveň vyjadril nesúhlas s námietkou žalovaného, že žaloba proti inému zásahu orgánu\nverejnej správy je neprípustná, ak následne (neskôr) nemožno podať správnu žalobu proti záveru z tejto\nkontroly.\n6. Zmyslom kontrolného zistenia podľa zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „zákon o VO“)\nzachyteného v kontrolnom protokole je postaviť naisto skutkový stav rozhodný pre úvahu o prijatí\nprípadných ďalších opatrení. Výkon kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní umožňuje\nkontrolnému orgánu zisťovať skutkový stav veci bez toho, aby muselo byť začaté správne konanie.\nPo vykonaní kontroly tak nemusí nasledovať žiadna ďalšia aktivita správneho orgánu, ak sa zistí, že\nnie sú dôvody vo veci ďalej konať alebo môže nasledovať prijatie konkrétnych nápravných opatrení či\nbezodkladných úkonov obvykle vo forme správneho rozhodnutia.\n7. Ak v rámci kontroly alebo inšpekcie bude zo strany správneho orgánu verejnej správy vydané\nrozhodnutie alebo opatrenie, v zásade je potrebné jeho zákonnosť preskúmavať samostatne, najmä\nv rámci všeobecnej správnej žaloby alebo žaloby vo veciach správneho trestania. Špecifickým môže\nbyť vzťah medzi iným zásahom orgánu verejnej správy a následným, naň nadväzujúcim rozhodovaním\norgánu verejnej správy, v rámci ktorého sa budú používať podklady alebo dôkazy zistené pri inom\nzásahu. Krajský súd v Bratislave zdôraznil, že ani takéto následné rozhodovanie nie je samo o sebe\ndôvodom pre nepripustenie určovacej zásahovej žaloby proti inému zásahu z dôvodu odkázania na\nmožnosť domáhať sa ochrany subjektívnych práv v administratívnom konaní. Práve naopak, úspech\nurčujúcej zásahovej žaloby je potrebné považovať za predpoklad úspechu v rámci administratívneho\nkonania. Iný zásah totiž nemá povahu skôr vydaného rozhodnutia alebo opatrenia podľa § 27 ods. 1 SSP,\nktorého zákonnosť by mohla byť preskúmavaná v konaní o správnej žalobe v nadväznosti na žalované\nrozhodnutie vo veci samej.\n8. Krajský súd v Bratislave v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že rozhodným pre\nposúdenie zákonnosti postupu žalovaného v prejednávanej veci bolo posúdenie, či lehota v zmysle §\n146a ods. 3 písm. e/ zákona o VO je lehotou procesnou alebo hmotnoprávnou.\n9. Najzásadnejším rozdielom, v záujme ktorého teória i prax pristúpila ku dištinkcii lehôt na lehoty\nhmotnoprávne a procesnoprávne, je posúdenie otázky zachovania lehoty. Pre procesné lehoty je\ncharakteristické predovšetkým to, že ostanú zachované aj v prípadoch, kedy sa právne jednanie v rámci\nlehoty nedostane do dispozičnej sféry adresáta. V takomto prípade postačí, že k právnemu jednaniu\ndôjde v posledný deň lehoty a to buď na príslušnom orgáne alebo u orgánu, ktorý má povinnosť\npredmetné podanie doručiť. V prípade hmotnoprávnej lehoty platí, že skôr než uplynie, musí byť právo u\nkompetentného subjektu vykonané alebo uplatnené. Je teda potrebné, aby právne jednanie v písomnej\nforme „došlo“ adresátovi jednania, resp. došlo do sféry jeho dispozície. Nepostačuje, ak je takýto úkon\nurobený v posledný deň stanovenej lehoty, ako je tomu v prípade procesných lehôt.\n10. Krajský súd v Bratislave v tejto súvislosti uviedol, že pre prvotné posúdenie charakteru lehoty je\npotrebné zaoberať sa tým, či je obsahom predpisu práva hmotného alebo procesného, resp. časti\npredpisu upravujúcej hmotnoprávne vzťahy alebo procesné. Takýto systematický výklad sám o sebe\nvšak nie je definitívnym, slúži ako prvotné priblíženie sa k poznaniu obsahu normy spolu s jazykovým\nvýkladom.\n\n11. Lehota na podanie vyjadrenia k protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o VO je súčasťou\nsprávneho práva hmotného - zákona o VO, systematicky zaradená v časti predpisu „Oprávnenia a\npovinnosti zamestnancov úradu“, ktoré normy zakladajú na jednej strane subjektívne verejné povinnosti\na práva zamestnancov a na druhej strane subjektívne verejné povinnosti a práva kontrolovaných\nsubjektov. Z uvedeného dôvodu Krajský súd v Bratislave zaujal stanovisko, že v danom prípade sa jedná\no úpravu hmotnoprávnu.\n12. Uvedený záver o hmotnoprávnom charaktere uvedenej lehoty podľa Krajského súdu v Bratislave\nvyplýva aj z jazykového, gramatického a systematického výkladu § 146a ods. 3 písm. e/ zákona o\nVO. Vedúcemu kontrolovaného musí byť umožnené zamestnancami úradu vyjadriť sa ku kontrolným\nzisteniam v primeranej lehote určenej zamestnancami úradu. Už z tejto formulácie možno podľa\nnázoru Krajského sudu v Bratislave usudzovať, že vyjadrenie musí byť podané v určenej lehote. Za\nbodkočiarkou tohto ustanovenia sú upravené časové limity začiatku plynutia lehoty a konca plynutia\nlehoty. Lehota na podanie vyjadrenia plynie odo dňa doručenia alebo prevzatia protokolu, pričom tento\ndeň sa považuje za deň oboznámenia sa s protokolom. Po uplynutí lehoty na podanie vyjadrenia, sa\nna vyjadrenie predložené po určenej lehote neprihliada. Z formulácie za bodkočiarkou „neprihliada sa\nnaň“ podľa názoru krajského súdu vyplýva, že sa jedná o lehotu hmotnoprávnu, prekluzívnu. Krajský\nsúd v Bratislave zároveň zdôraznil, že hmotnoprávny charakter lehoty podporuje v podstate zákonom\nneustanovená možnosť odpustenia jej zmeškania, čo je využitie inštitútu typicky spojeného s procesnými\nlehotami, ktorý v predmetnej veci absentuje.\n13. Lehota podľa § 146a ods. 3 písm. e/ zákona o VO je lehotou stanovenou k uplatneniu práva,\nktoré sa opiera o hmotnoprávne ustanovenia. Podanie vyjadrenia nepredstavuje uplatnenie opravného\nprostriedku, ale realizáciu práva, čím sú vyvrátené teórie o procesnom charaktere lehoty. Pre\nhmotnoprávne lehoty musia byť uplatnené odlišné pravidlá pre ich počítanie stanovené hmotnoprávnym\npredpisom, pričom zákon o VO obsahuje samostatné ustanovenie o počítaní lehôt. Ustanovenie § 146a\nods. 3 písm. e/ zákona o VO v časti za bodkočiarkou, obsahuje pravidlo pre počítanie lehoty na podanie\nvyjadrenia, pričom sa jednoznačne jedná o lex specialis. Krajský súd dospel k záveru, že v predmetnej\nveci nemožno na počítanie lehoty podľa § 146a ods. 3 písm. e/ zákona o VO subsidiárne aplikovať § 27\nods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom v rozhodujúcom\nobdobí (ďalej len „Správny poriadok“).\n14. Krajský súd v súlade s obrannou argumentáciou žalovaného zdôraznil, že s ohľadom na účel\ninštitútu verejného obstarávania, jeho signifikantný verejnoprávny rozmer, je tento upravený ako prísne\nformalizovaný proces, ktorý má exaktne stanovené inštitúty, procesné štádiá s krátkymi lehotami na\nuplatnenie práv i vydávanie rozhodnutí a najmä podrobne a presne zákonom stanovené náležitosti\núkonov a ich príloh. Zákon o VO je postavený na hmotnoprávnych lehotách, a preto aj s ohľadom na\núčel sledovaný zákonom o VO, je potrebné posudzovať predmetnú lehotu ako hmotnoprávnu. K tvrdeniu\nžalobcu, že žalovaný neukončil kontrolu v zákonnej lehote, Krajský súd v Bratislave uviedol, že žalobca\nz tohto dôvodu nenamietal nezákonnosť zásahu v žalobe a ani jej doplnení v lehote na podanie žaloby,\na z tohto dôvodu krajský súd zákonnosť kontroly neposudzoval.\n2.\n15. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáhal, aby kasačný súd zrušil napadnuté\nuznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Sa/74/2017-53 zo dňa 15. júna 2018 a vec mu vrátil na\nďalšie konanie, a to z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP.\n16. Žalobca v kasačnej sťažnosti vyjadril nesúhlas s názorom Krajského súdu v Bratislave, podľa\nktorého časť zákona o VO nazvaná „Oprávnenia a povinnosti zamestnancov úradu“ predstavuje výlučne\nhmotnoprávnu úpravu. Podľa názoru žalobcu sa v danom prípade jedná o zmiešanú právnu úpravu ako\nz oblasti procesného (upravuje postup účastníkov kontrolného konania), tak z oblasti hmotného práva,\npreto len na základe tohto posúdenia nemožno dospieť k jednoznačnému záveru o charaktere lehoty\nna predloženie vyjadrenia ku kontrolným zisteniam.\n17. V súvislosti s tvrdením krajského súdu, že z formulácie „vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam v\nprimeranej lehote určenej zamestnancami úradu“ obsiahnutej v ustanovení § 146a ods. 3 písm. e/\nzákona o VO vyplýva, že vyjadrenie musí byť v určenej lehote podané, žalobca uviedol, že jeho\n\nvyjadrenie v zákonnej lehote na poštovú prepravu podané bolo a táto otázka nebola medzi stranami\nnikdy sporná.\n18. Za účelom vyvrátenia správnosti názoru krajského súdu, podľa ktorého z časti textu vyššie\nuvedeného zákonného ustanovenia „na vyjadrenie predložené po určenej lehote sa neprihliada“\nautomaticky vyplýva, že sa jedná o lehotu hmotnoprávnu, prekluzívnu, žalobca poukázal na viacero\nustanovení vybraných právnych predpisov (§ 42 ods. 1 O.s.p. „Na podania, ktoré neboli v tejto lehote\ndoplnené, sa neprihliada.“, § 125 ods. 2 C.s.p. „...ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na\npodanie sa neprihliada.\", § 128 ods. 2 C.s.p. „Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo\nneopraví, prípadne sa doplní alebo opraví tak, že z neho nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,\nna také podanie súd neprihliada.“, § 453 ods. 2 S.s.p. „Na dôvody, ktoré účastník konania uviedol až\npo uplynutí lehoty na podanie kasačnej sťažnosti, kasačný súd neprihliada.“), upravujúcich lehoty na\nrealizáciu práv účastníkov konania, resp. na doručenie písomností súdu, pričom zdôraznil, že vždy\nide o lehoty procesné, čo znamená, že lehota je zachovaná, ak účastník podá v posledný deň lehoty\npodanie na poštovú prepravu. Žalobca uviedol, že odkazom na predmetné ustanovenia mal v úmysle\npoukázať na tú skutočnosť, že hmotnoprávna alebo procesná povaha lehoty uvedenej v zákone nie je\ndeterminovaná gramatickým pomenovaním spôsobu doručenia podania účastníka príslušnému orgánu.\nZ uvedeného dôvodu je podľa žalobcu irelevantné, či zákon hovorí o doručení, doplnení, predložení\nalebo inom spôsobe odovzdania podania účastníka štátnemu orgánu.\n19. Žalobca zároveň zdôraznil, že ak by bolo úmyslom zákonodarcu zakotviť do § 146a ods. 3 písm.\ne/ zákona o VO lehotu hmotnoprávnu, urobil by to spôsobom ako v prípade § 203a ods. 2 zákona č.\n7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého\nlehota je zachovaná, ak je podanie doručené najneskôr posledný deň lehoty tomu, komu je podanie\nurčené; to neplatí, ak ide o lehotu na podanie odvolania. Žiadne takéto ustanovenie však v zákone o VO\nobsiahnuté nie je a v právnom štáte ani prípadná nejednoznačnosť právnej úpravy nemôže ísť na ujmu\núčastníka konania. Z uvedeného podľa názoru žalobcu vyplýva, že zákon o VO neobsahuje osobitnú,\njednoznačnú úpravu doručovania a počítania lehôt, preto je potrebné podľa analógie legis postupovať\nv zmysle právnej úpravy všeobecného predpisu pre správne konanie, ustanovujúcej doručovanie a\nplynutie lehôt, ktorým je Správny poriadok. Uvedené je v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky vyjadrenom v uznesení sp.zn. 6Sžo/13/2014 zo dňa 30.07.2014.\n20. S prihliadnutím na vyššie špecifikované argumenty žalobca v závere kasačnej sťažnosti konštatoval,\nže vyjadrenie žalobcu ku kontrolným zisteniam v Protokole bolo žalovanému doručené (predložené)\nvčas v rámci procesnoprávnej lehoty upravenej v ustanovení § 146a ods. 3 písm. e/ ZVO a preto bolo\npovinnosťou žalovaného sa ním podrobne zaoberať. Z uvedeného dôvodu označil žalobca právny názor\nkrajského súdu, vyjadrený v napadnutom rozhodnutí, za nesprávny.\n3.\n21. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním, doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa\n13. augusta 2018, v ktorom uviedol, že postup žalovaného pri výkone kontroly dodržiavania zákona o\nVO, vedenej pod č. 24215-7000/2016-ODII považuje za zákonný a preto navrhuje, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n22. Žalovaný označil ako mylnú domnienku žalobcu o procesnoprávnej povahe lehoty na predloženie\nvyjadrenia k Protokolu. Žalovaný sa domnieva, že už zo samotnej formulácie ustanovenia § 146a ods.\n3 písm. e/ zákona o VO je zrejmé, že vyjadrenie k Protokolu musí byť v stanovenej lehote žalovanému\naj predložené, t. j. musí byť v jeho dispozičnej sfére. Nepostačuje teda, aby bolo vyjadrenie k Protokolu\nv stanovenej lehote len podané na poštovú prepravu.\n23. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že zákon o VO je postavený na hmotnoprávnych lehotách,\npričom ako príklad uviedol § 39 ods. 1 zákona o VO (Ponuka sa doručí v lehote na predkladanie\nponúk.), § 39 ods. 4 zákona o VO (Ponuka predložená po uplynutí lehoty na predkladanie ponúk sa\na) vráti uchádzačovi neotvorená, ak je doručená v listinnej podobe, b) nesprístupní, ak je predložená\nv elektronickej podobe.) § 42 ods. 3 zákona o VO (Uchádzač musí doručiť odôvodnenie nízkej ponuky\ndo piatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosť.), § 136 ods. 3 zákona o VO (Písomná žiadosť\no nápravu musí byť doručená verejnému obstarávateľovi, obstarávateľovi alebo osobe podľa ...), §\n\n138 ods. 5 zákona o VO (Námietky sa podávajú v listinnej podobe a musia byť doručené úradu a\nkontrolovanému najneskôr do desiatich dní odo dňa ...).\n24. Hmotnoprávne lehoty v zákone o VO zabezpečujú rýchlejší priebeh celého verejného obstarávania\na revíznych postupov. Skutočnosť, že zákon o VO upravuje najmä hmotnoprávne lehoty je v súlade aj\nso základnými princípmi verejného obstarávania, a to princípom hospodárnosti a efektívnosti, nakoľko\nsa týmto zabezpečuje, aby proces verejného obstarávania a revízne postupy prebehli v čo najkratšom\nčase. Akceptovanie žalobcovej argumentácie by bolo podľa názoru žalovaného v priamom rozpore so\nzásadou efektívnosti a rýchlosti konania.\n25. Správnosti záverov o hmotnoprávnom charaktere lehoty na vyjadrenie podľa žalovaného nasvedčuje\naj zákonom stanovená nemožnosť zohľadniť skutočnosti uvedené vo vyjadrení, ktoré bolo predložené\npo lehote. Z uvedeného vyplýva, že táto lehota predstavuje časový úsek, v ktorom musí oprávnená\nosoba uplatniť svoje právo na príslušnom orgáne a uplynutie tejto lehoty má potom prekluzívny charakter.\nZ uvedeného dôvodu žalovaný nemôže akceptovať vyjadrenie k Protokolu, ktoré bolo predložené po\nstanovenej lehote, keďže právo na vyjadrenie sa zo zákona zaniklo.\n26. K otázke analogického postupu podľa Správneho poriadku žalovaný uviedol, že analógia je jedným z\ninterpretačných postupov, ktorý sa uplatňuje v prípadoch, keď právny predpis neobsahuje právnu normu,\nktorá by riešila určitú situáciu a z uvedeného dôvodu je potrebné vyplniť medzeru v práve pomocou iného\nprávneho predpisu, ktorý upravuje podobný prípad. Z ustanovení zákona o VO a Správneho poriadku je\nvšak zrejmé, že zákon o VO upravuje plynutie lehôt a to rovnakým spôsobom ako Správny poriadok. Do\nzákona o VO však zákonodarca neprebral ustanovenie § 27 ods. 3 Správneho poriadku z dôvodov, ktoré\nžalovaný uviedol vyššie. Žalovaný sa preto nestotožnil ani s argumentom žalobcu ohľadne analogickej\naplikácie Správneho poriadku v otázke plynutia lehôt, pretože zákon o VO predmetnú oblasť upravuje\na preto neexistuje dôvod na použitie analógie.\n4.\n27. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd v zmysle § 438 ods. 2 SSP, preskúmal\nnapadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a kasačnú sťažnosť prejednal bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 SSP).\n28. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené\nzáujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu\nverejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa\nmôže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n29. Podľa § 454 SSP, na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n30. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu mal Najvyšší súd Slovenskej republiky\nza preukázané, že žalovaný vykonal u žalobcu kontrolu dodržiavania zákona o VO, vedenú pod spis.\nč. 24215-7000/2016-ODTT podľa § 146 zákona o VO pri zadávaní nadlimitnej zákazky na predmet\n„Dodávka komplexného vybavenia novostavby Nemocnice svätého Michala, a.s. na Cintorínskej ulici\nv Bratislave\", vyhlásenej vo Vestníku verejného obstarávania č. 138/2014 zo dňa 17. júla 2014\npod značkou 14897 - MST. Kontrola bola vykonaná v čase od 2. februára 2017 do 7. júna 2017.\nVýsledkom kontroly bol Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č.\n24215-7000/2016-ODII/4 zo dňa 7. júna 2017 (ďalej len „Protokol“), ktorý bol žalobcovi doručený dňa\n13. júna 2017. V Protokole žalovaný stanovil žalobcovi možnosť vyjadriť sa k Protokolu v lehote do 10\npracovných dní odo dňa jeho doručenia.\n31. Následne žalobca zaslal žalovanému vyjadrenie k Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona\no verejnom obstarávaní zo dňa 27. júna 2017 č. NSM-17-196/2017. Vyjadrenie odovzdal žalobca na\npoštovú prepravu dňa 27. júna 2017, pričom žalovanému bolo predmetné vyjadrenie doručené dňa 28.\njúna 2017.\n\n32. Dňa 10. augusta 2017 došlo k prerokovaniu Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o\nverejnom obstarávaní, v rámci ktorého oznámil žalovaný žalobcovi, že jeho Vyjadrenie bolo doručené po\nurčenej lehote, v dôsledku čoho naňho kontrolná skupina neprihliada (Zápisnica o prerokovaní protokolu\no výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 24215-7000/2016-ODII/8 zo dňa\n10. augusta 2017).\n5.\n33. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej\nsprávy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť\npráva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;\niným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného\npredpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby\na právnickej osoby priamo dotknuté.\n34. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu\nverejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.\n35. Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného\niného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku\n1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.\n36. Podľa § 19 ods. 1 zákona o VO, na účely tohto zákona sa do lehoty určenej podľa dní nezapočítava\ndeň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo\nrokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku\nskutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak taký deň v mesiaci nie je, končí sa lehota posledným dňom\nmesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja, je posledným dňom\nlehoty najbližší budúci pracovný deň.\n37. Podľa § 146 ods. 1 zákona o VO, kontrolou sa zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami\ntohto zákona. Pri výkone kontroly úrad sleduje aj plnenie nariadení uložených rozhodnutiami úradu.\nKontrola sa začína v deň doručenia oznámenia o jej začatí kontrolovanému.\n38. Podľa § 146a ods. 3 písm. e/ zákona o VO, zamestnanci úradu sú v súvislosti s výkonom kontroly\npovinní umožniť vedúcemu kontrolovaného oboznámiť sa s protokolom pred jeho prerokovaním a v\nprimeranej lehote určenej zamestnancami úradu umožniť vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam (ďalej\nlen „vyjadrenie“); dátum doručenia alebo prevzatia protokolu sa považuje za deň oboznámenia sa s\nprotokolom, na vyjadrenie predložené po určenej lehote sa neprihliada.\n39. Podľa § 153 ods. 1 zákona o VO, všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na konania\npodľa tohto zákona, okrem konania podľa § 130, § 132 ods. 3, § 134 ods. 2, § 134d ods. 1, § 146d a § 149.\n6.\n40. Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu\nk napadnutému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho\na k nemu pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n41. Predmetom konania na krajskom súde bola žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej moci.\nProblematiku konania o predmetnom type žaloby upravuje Správny súdny poriadok v druhej hlave\nštvrtej časti ako jeden z osobitných druhov konania. V porovnaní s pôvodnou právnou úpravou konania\nproti nezákonnému zásahu orgánu verejnej moci, aktuálna úprava predmetného inštitútu vymedzuje\nexplicitnú definíciu zásahu orgánu verejnej moci, a to v § 3 ods. 1 písm. e/ SSP. Vychádzajúc zo znenia\npredmetného ustanovenia možno definovať dva základné typy iného zásahu orgánu verejnej správy, a\nto faktický postup orgánu verejnej správy vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy a postup\norgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu. Spoločným pre\nobe zmieňované kategórie iných zásahov orgánov verejnej správy je priamy dotyk na právach, právom\nchránených záujmoch a povinnostiach fyzickej alebo právnickej osoby, ktorého preukázanie predstavuje\nprocesnú podmienku spojenú s unesením aktívnej žalobnej legitimácie.\n\n42. Zo znenia ustanovenia § 252 SSP vyplýva, že Správny súdny poriadok upravuje dva typy žalôb proti\ninému zásahu, a to negatórnu zásahovú žalobu a určovaciu zásahovú žalobu. Diferenciačným kritériom\nmedzi uvedenými druhmi žalôb je trvanie, resp. ukončenie deklarovaného iného zásahu.\n43. Zatiaľ čo pri negatórnej zásahovej žalobe sa žalobca domáha ochrany pred trvajúcim alebo\nhroziacim, opakujúcim sa iným zásahom, určovacia zásahová žaloba smeruje vždy proti už ukončenému\ninému zásahu, počas trvania ktorého nebolo z objektívnych príčin možné podať negatórnu žalobu.\nPredpokladom pre podanie určovacej zásahovej žaloby je okrem jej subsidiarity vo vzťahu k negatórnej\nzásahovej žalobe aj preukázanie jej reparačnej, resp. inej ochrannej funkcie, teda že rozhodnutie\nsprávneho súdu o jej vyhovení je dôležité pre náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. Súdny\nprieskum už skončeného iného zásahu predstavuje nóvum, ktoré bolo do slovenského právneho\nporiadku začlenené práve v súvislosti s rekodifikáciou občianskeho práva procesného.\n44. Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje v prejednávanej veci za nesporné, že žalovaný\ndoručil žalobcovi Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č.\n24215-7000/2016-ODII/4 zo dňa 7. júna 2017 dňa 13. júna 2017 (utorok) prostredníctvom pošty. V\nProtokole zároveň žalovaný stanovil žalobcovi možnosť vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam uvedeným v\nProtokole do 10 pracovných dní odo dňa jeho doručenia, pričom žalobcu explicitne poučil, že v prípade,\nak do uvedeného termínu nebude vyjadrenie doručené, resp. nebude doručené vôbec, žalovaný na\nvyjadrenie predložené po určenej lehote neprihliadne. Žalobca sa k obsahu Protokolu vyjadril, pričom\nsvoje vyjadrenie odovzdal na poštovú prepravu dňa 27. júna 2017 (utorok) a žalovanému bolo doručené\nnásledne dňa 28. júna 2017 (streda).\n45. V súlade s pravidlami pre počítanie lehôt stanovenými v § 19 ods. 1 zákona o VO možno konštatovať,\nže lehota stanovená žalovaným na predloženie vyjadrenia ku kontrolným zisteniam uvedeným v\nProtokole uplynula v utorok dňa 27. júna 2017, t.j. v deň odovzdania vyjadrenia žalobcu na poštovú\nprepravu.\n46. Kľúčovým pre vyhodnotenie otázky, či v danom prípade došlo konaním žalovaného, spočívajúcom\nv odmietnutí prejednania vyjadrenia žalobcu zo dňa 27. júna 2017 k Protokolu o výsledku kontroly\ndodržiavania zákona o verejnom obstarávaní z dôvodu oneskorenosti jeho podania a následnom\nnevypracovaní dodatku k Protokolu alebo písomného zdôvodnenia neopodstatnenosti vyjadrenia\nžalobcu, k naplneniu kritérií nezákonnosti zásahu v intenciách ustanovenia § 252 ods. 2 SSP, Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky označil stanovenie charakteru lehoty vymedzenej v ustanovení § 146a ods.\n3 písm. e/ zákona o VO.\n47. Predtým, ako Najvyšší súd Slovenskej republiky pristúpil k posúdeniu kasačnej sťažnosti žalobcu\nzdôrazňuje, že Krajský súd v Bratislave v prejednávanej veci správne vyhodnotil, že žalobcom\nvymedzený zásah spĺňal definíciu iného zásahu orgánu verejnej správy v zmysle ustanovenia § 3\npísm. e/ SSP a taktiež splnenie zákonom požadovaných predpokladov pre podanie určovacej zásahovej\nžaloby, ktorými sú požiadavka subsidiarity danej žaloby vo vzťahu k negatórnej zásahovej žalobe a\nkumulatívne preukázanie jej reparačnej, resp. inej ochrannej funkcie.\n48. Pokiaľ ide o určenie charakteru spornej lehoty stanovenej žalovaným v súlade s ustanovením § 146a\nods. 3 písm. e/ zákona o VO, Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval v tejto súvislosti za podstatné\nv prvom rade jasne vymedziť pojem lehota, ako aj kritériá, na ktoré je nevyhnutné pri diferenciácii\nhmotnoprávnej a procesnej lehoty prihliadať.\n49. Vo všeobecnosti možno pojem lehota definovať ako právne relevantný časový úsek, v rámci ktorého\nje určený, resp. určiteľný prvý a posledný deň jej trvania. Základným rozlišujúcim kritériom medzi\nhmotnoprávnymi a procesnými lehotami je moment, kedy danú lehotu možno považovať za zachovanú.\nHmotnoprávna lehota je zachovaná, pokiaľ sa prejav vôle, ktorý sa má zrealizovať, resp. právo, ktoré\nsa má vykonať alebo uplatniť, uskutoční najneskôr v posledný deň tejto lehoty, a to takým spôsobom,\nže sa v daný deň dostane priamo k jeho adresátovi. V prípade písomnosti sa striktne vyžaduje, aby\ntieto boli v posledný deň lehoty riadne doručené adresátovi do jeho dispozičnej sféry. Naproti tomu na\nzachovanie procesnej lehoty postačuje, keď sa požadovaný úkon uskutoční posledný deň danej lehoty\nna príslušnom orgáne alebo podanie, resp. písomnosť odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.\n\n50. Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že za účelom zabezpečenia rýchlejšieho priebehu\nverejného obstarávania a revíznych postupov je zákon o VO koncipovaný tak, že v prevažnej miere\nupravuje lehoty majúce hmotnoprávny charakter. Uvedené stanovisko korešponduje aj so základnými\nprincípmi verejného obstarávania, a to princípom hospodárnosti a efektívnosti.\n51. O správnosti záveru krajského súdu týkajúcom sa hmotnoprávnej povahy lehoty na podanie\nvyjadrenia k Protokolu podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky svedčí aj systematické\nzaradenie ustanovenia § 146a ods. 3 písm. e/ v rámci zákona o VO, ktoré je obsiahnuté v časti\nkonkretizujúcej práva a povinnosti jednak zamestnancov žalovaného, ako aj kontrolovaných subjektov.\n52. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň vyjadruje súhlas so stanoviskom žalovaného, podľa\nktorého hmotnoprávny charakter lehoty na podanie vyjadrenia ku kontrolným zisteniam uvedeným\nv Protokole dokazuje aj dovetok obsiahnutý v ustanovení § 146a ods. 3 písm. e/ zákona o\nVO, zakladajúci nemožnosť zohľadniť skutočnosti uvedené vo vyjadrení, ktoré bolo predložené po\nstanovenej lehote. Vzhľadom na uvedené možno predmetnú lehotu klasifikovať ako lehotu prekluzívnu/\nprepadnú, uplynutím ktorej zaniká právo, ktoré nebolo v jej rámci uplatnené, v danom konkrétnom\nprípade právo vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam.\n53. V súvislosti s poukazom žalobcu na vybrané ustanovenia procesných predpisov z oblasti civilného\npráva, upravujúce lehoty na realizáciu práv účastníkov konania, zdôrazňujúc ich procesný charakter,\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že pri určovaní charakteru konkrétnej lehoty nemožno\nvychádzať výlučne z gramatického výkladu daného ustanovenia tak, ako to konštatoval aj sám žalobca\nv podanej kasačnej sťažnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň zdôrazňuje, že Krajský\nsúd v Bratislave, ako ani žalovaný sa pri odôvodňovaní svojho stanoviska vo vzťahu k charakteru lehoty\nna podanie vyjadrenia k Protokolu podľa § 146a ods. 3 písm. e/ zákona o VO neopierali výlučne o\njazykovú formuláciu daného ustanovenia, ale zohľadnili taktiež povahu daného ustanovenia, jeho účel\na systematické zaradenie v rámci právneho predpisu.\n54. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení\na právnych argumentov k záveru, že lehota na predloženie vyjadrenia ku kontrolným zisteniam\nobsiahnutým v protokole podľa § 146a ods. 3 písm. e/ zákona o VO má hmotnoprávny charakter, z čoho\nvyplýva, že pre jej zachovanie sa nevyhnutne vyžaduje, aby predmetné vyjadrenie bolo v stanovenej\nlehote doručené žalovanému, teda aby sa reálne nachádzalo jeho v dispozičnej sfére.\n55. Vzhľadom na skutočnosť, že v posledný deň spornej lehoty bolo vyjadrenie žalobcu podané na\npoštovú prepravu, pričom žalovanému bolo doručené až nasledujúci deň, Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky konštatuje, že v prejednávanej veci nedošlo k preukázaniu rozporu žalovaného iného zásahu\norgánu verejnej správy s konkrétnym právnym predpisom, pretože konanie žalovaného spočívajúce v\nodmietnutí vyjadrenia žalobcu z dôvodu jeho oneskorenosti, s odkazom na hmotnoprávny charakter\nlehoty na jeho podanie, má oporu v zákone o VO Aplikácia Správneho poriadku je v tomto prípade\nvylúčená priamo v zákone o VO (§ 153 ods. 1).\n56. Najvyšší súd Slovenskej republiky v závere svojho uznesenia poukazuje na zásadu majúcu pôvod\nv rímskom práve, podľa znenia ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. „práva patria bdelým“, teda tým,\nktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú\nvčas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým\nvecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním\nmôžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Uvedené platí obdobne aj o využívaní\nzákonných procesných ustanovení vrátane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (bližšie\npozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/65/2011 zo dňa 19. júla 2012)\n57. Po vyhodnotení závažnosti kasačných námietok žalobcu vo vzťahu k napadnutému uzneseniu\nKrajského súdu v Bratislave a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 461 SSP konštatuje, že nezistil dôvod na to,\naby vyhovel kasačnej sťažnosti žalobcu. Krajský súd v Bratislave správne právne posúdil predmetnú\nvec, keď dospel k záveru, že žalovaný v danej veci postupoval v súlade so zákonom o VO a preto žalobu\nproti inému zásahu orgánu verejnej správy zamietol.\n\n58. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň zdôrazňuje, že neúspech určujúcej zásahovej žaloby\nnevylučuje možnosť žalobcu domáhať sa ochrany svojich subjektívnych práv či už v rámci správneho\nsúdnictva prostredníctvom všeobecnej správnej žaloby, resp. civilnej žaloby.\n59. Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na\nzrušenie napadnutého uznesenia Krajského súdu v Bratislave, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako\nsúd kasačný, kasačnú sťažnosť žalobcu v zmysle ustanovenia § 461 SSP v spojení s § 457 ods. 2 SSP\nako nedôvodnú zamietol.\n7.\n60. O náhrade trov kasačného konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 167 ods. 1\nSSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalobca v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov\nkasačného konania zo zákona prislúcha len výnimočne (§ 168 SSP), preto žalobcovi ani žalovanému\nprávo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.\nPoučenie:\nP o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Sa/74/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}