{"guid": "cd739a97-bc3b-4e13-b00d-7ce5bd852625:8da2f07c-ae3e-4ecd-8df8-fa18220e83c6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1017201391.1", "spisova_znacka": "5Sžk/26/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžk/26/2019 z 12. 12. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. decembra 2019, sp. zn. 5Sžk/26/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:1017201391.1", "identifikacne_cislo": "1017201391", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "datum_vydania": "2019-12-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-459", "nazov": "§ 459 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-459", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-459"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-442.odsek-1", "nazov": "§ 442 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-442.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-459", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8da2f07c-ae3e-4ecd-8df8-fa18220e83c6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1017201391.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1017201391.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1017201391.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžk/26/2019\n1017201391\n12. 12. 2019\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2019:1017201391.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1. BENE Pharma s.r.o., so sídlom Jazdecká\n1/A, Prešov, IČO: 36 830 208, 2. VULM s.r.o., so sídlom Tuhovská 18, Bratislava, IČO: 50 094 602,\noboch zastúpených Advokátska kancelária Andrej Mojžiš, s.r.o., so sídlom Gen. Svobodu 16, Pezinok,\nIČO: 35 948 043, proti žalovanému: Dopravný úrad, so sídlom Letisko M. R. Štefánika, Bratislava, za\núčasti ďalšieho účastníka: CREDIS INVEST ALFA, s.r.o., so sídlom Zámocká 30, Bratislava, IČO: 50\n032 798, zastúpeného: BBH advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Suché Mýto 1, Bratislava, IČO: 36\n713 066, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10279/2017/OLP-005 z 15. júna 2017,\no kasačnej sťažnosti žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/194/2017-73 zo\n6. marca 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného proti výroku uznesenia Krajského súdu\nv Bratislave č.k. 2S/194/2017-73 zo 6. marca 2019 o zastavení konania o d m i e t a.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/194/2017-73 zo 6.\nmarca 2019 v časti výroku, ktorým bola žalobcom v prvom a druhom rade priznaná úplná náhrada trov\nkonania voči žalovanému z r u š u j e a vec v r a c i a krajskému súdu na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením č.k. 2S/194/2017-73 z 06.03.2019 podľa\n§ 99 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) konanie zastavil.\nŽalobcom priznal úplnú náhradu trov konania voči žalovanému podľa § 171 ods. 1 SSP. Ďalšiemu\núčastníkovi náhradu trov konania podľa § 168 SSP nepriznal.\n2. V odôvodnení uznesenia krajský súd uviedol, že Okresný súd Bratislava III uznesením č.k.\n26Cb/4/2017-99 z 11.01.2017 zriadil záložné právo na vec vo vlastníctve VULM SK s.r.o. (pôvodné\nobchodné meno žalobcu 1/ v predmetnej právnej veci, v konaní pred Okresným súdom Bratislava III\nžalovaný), lietadlo typu 390 (PREMIER IA), poznávacia značka T., výrobné číslo L., zapísané v registri\nlietadiel Slovenskej republiky, a to v prospech spoločnosti CREDIT INVEST ALFA s.r.o. (ďalší účastník\nv predmetnej právnej veci, v konaní pred Okresným súdom Bratislava III žalobca) na zabezpečenie\npeňažnej pohľadávky žalobcu uplatnenej voči žalovanému na Okresnom súde Bratislava III v konaní\nvedenom pod sp. zn. 26Cb/436/2015.\n3. Žalovaný ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 05694/2017/RL-005 z 03.03.2017 zapísal\nzriadenie záložného práva uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/4/2017-99 z 11.01.2017 v\nprospech CREDIS INVEST ALFA, s.r.o., k lietadlu 390 (PREMIER IA), poznávacej značky T., výrobného\nčísla L. a súčasne zrušil osvedčenie o zápise lietadla do Registra lietadiel č. 1177/02 z 26.08.2014 a\nnahradil ho novým Osvedčením o zápise do registra lietadiel č. 1177/03.\n\n4. Predseda Dopravného úradu ako príslušný správny orgán podľa § 55 ods. 3 zákona č. 143/1998\nZ.z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 143/1998 Z.z.“ alebo „letecký zákon“) rozhodnutím č. 10279/2017/\nOLP-005 z 15.06.2017 zamietol rozklady žalobcov v prvom a druhom rade a prvostupňové rozhodnutie\nč. 05694/2017/RL-005 z 03.03.2017 potvrdil.\n5. Po vydaní druhostupňového rozhodnutia žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením č. k.\n4Cob/182/2017-332 z 26.10.2017 zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 26Cb/4/2017-99\nz 11.01.2017 tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.\n6. Následne žalovaný rozhodnutím č. 08361/2018/PKŠOD-7-23880 z 05.06.2018 vymazal zriadenie\nzáložného práva uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/4/2017-99 z 11.01.2017 v prospech\nCREDIS INVEST ALFA, s.r.o., na lietadlo 390 (PREMIER IA), poznávacej značky T. výrobného\nčísla L. a súčasne zrušil Osvedčenie o zápise lietadla do Registra lietadiel č. 1177/03 z 03.03.2017\na nahradil ho novým Osvedčením o zápise do Registra lietadiel č. 1177/04. Dôvodom vymazania\nzriadeného záložného práva bolo práve uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob/182/2017-332\nz 26.10.2017, ktorým zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/4/2017-99 z 11.01.2017\ntak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.\n7. Krajský súd vzhľadom na uvedené skutočnosti poukázal na to, že odpadnutím predmetu\nprieskumu je možné rozumieť stav, keď nejde o prípady podľa § 99 písm. c/ a d/ SSP, teda stratu\núčinkov preskúmavaného rozhodnutia bez jeho formálneho zrušenia na základe protestu prokurátora\nalebo mimoriadneho opravného prostriedku. Konštatoval, že je nepochybné, že prvostupňový aj\ndruhostupňový správny orgán zapísali záložné právo na lietadlo na základe uznesenia Okresného súdu\nBratislava III č.k. 26Cb/4/2017-99 z 11.01.2017, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k.\n4Cob/182/2017-332 z 26.10.2017 zmenené a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol\nzamietnutý. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave je právoplatné a vykonateľné.\n8. Právny podklad, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového\nsprávneho orgánu, teda zanikol uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob/182/2017-332 z\n26.10.2017 a nie je ďalej daný zákonom predpokladaný dôvod (§ 26 ods. 4 písm. e/ zákona č. 143/1998\nZ.z.), aby bolo zapísané záložné právo na základe neexistujúceho právneho titulu. To napokon potvrdil\naj sám žalovaný rozhodnutím č. 08361/2018/PKŠOD-7-23880 z 05.06.2018, ktorým vymazal záložné\nprávo zriadené uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/4/2017-99 z 11.01.2017.\n9. V predmetnej veci teda boli podľa názoru krajského súdu splnené podmienky na zastavenie konania\npodľa § 99 písm. g/ SSP, pretože odpadol dôvod na preskúmanie rozhodnutia žalovaného, a to aj s\ndôrazom na citované rozhodnutie žalovaného č. 08361/2018/PKŠOD-7-23880 z 05.06.2018.\n10. K rozhodnutiu o náhrade trov konania krajský súd uviedol, že žalovaný procesne zavinil zastavenie\nkonania, pretože už počas rozkladového konania mal vedomosť o vedení odvolacieho konania na\nKrajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 4Cob/182/2017, napriek tomu administratívne konanie neprerušil\npodľa § 29 ods. 1 SP v spojení s § 55 ods. 1 zákona č. 143/1998 Z.z. až do právoplatného rozhodnutia\nKrajského súdu v Bratislave o podanom odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k.\n26Cb/4/2017-99 z 11.01.2017. Žalovaný teda zavinil podanie správnej žaloby na súd a aj zastavenie\nkonania, z ktorého dôvodu je podľa § 171 SSP povinný nahradiť žalobcom v prvom a druhom rade trovy\nkonania, ktoré im v tomto konaní vznikli.\n11. O náhrade trov konania ďalšiemu účastníkovi správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a nepriznal mu\nprávo na náhradu trov konania, pretože mu správny súd neuložil takú povinnosť, ktorá by mu spôsobila\nvznik trov konania.\n12. Proti uzneseniu krajského súdu podal v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť žalovaný z\ndôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP navrhujúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté\nuznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n13. V dôvodoch uviedol, že neboli splnené podmienky na aplikáciu § 99 písm. g/ SSP, pretože počas\nkonania nedošlo k zmene spôsobujúcej odpadnutie dôvodu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\n\nžalovaného. Iný stav v čase vydania rozhodnutia krajského súdu ako v čase vydania preskúmavaného\nrozhodnutia žalovaného nemožno bez ďalšieho považovať za odpadnutie dôvodu na pokračovanie v\nsúdnom konaní.\n14. Poukázal na to, že podstatou konania a rozhodnutia žalovaného bolo dodržanie § 26 ods. 4 písm.\ne/ zákona č. 143/1998 Z.z. Podmienky, ktoré letecký zákon vyžaduje, teda aby bolo v registri lietadiel\nzapísané lietadlo a aby k tomuto lietadlu bolo zriadené záložné právo, boli splnené. V zmysle § 343 ods.\n2 CSP bolo záložné právo k lietadlu zriadené vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a teda\nzáložné právo bolo zriadené od vydania tohto uznesenia až do právoplatnosti neskoršieho rozhodnutia,\nktorým bolo uznesenie súdom zmenené. Žalovaný postupoval v zmysle § 26 ods. 4 písm. e/ leteckého\nzákona, keď vydal preskúmavané rozhodnutie, ktorým do registra lietadiel nezapísal nič viac ako údaj o\nlietadle, že bolo súdom zabezpečovacím opatrením zriadené záložné právo.\n15. Uviedol, že aj napriek tomu, že zápisom údaja o lietadle do registra lietadiel nedochádza k\nvzniku záložného práva, stále ide o informáciu, ktorá z pohľadu tretích osôb vo verejnom registri\nlietadiel má byť. Zabezpečovacie opatrenie je inštitút, ktorý rýchlo a účinne pomôže veriteľovi\nzabezpečiť svoju pohľadávku, pričom práve v rýchlosti a účinnosti spočívajú hlavné charakteristické\nznaky zabezpečovacieho opatrenia, ktoré sú vyjadrené aj v zákonných lehotách na rozhodnutie o\nzabezpečovacom opatrení a jeho doručení príslušnému registru, pričom tieto lehoty nezohľadňujú inštitút\nprávoplatnosti zabezpečovacieho opatrenia, ale sa viažu na písomné vyhotovenie zabezpečovacieho\nopatrenia. Na základe uvedeného je podľa žalovaného rozpore s CSP, aby príslušný register, ktorý má\ndaný údaj zapísať, čakal na právoplatnosť zabezpečovacieho opatrenia, a aby považoval za predbežnú\notázku rozhodnutie o odvolaní voči zabezpečovaciemu opatreniu, na základe čoho by nenadobudlo\nprávoplatnosť a vykonateľnosť jeho deklaratórne rozhodnutie vo veci zápisu tohto údaja o lietadle. Za\nvykonanie zápisu údaja o lietadle zodpovedá žalovaný a ak sa o údaji, akým je takéto vykonateľné\nrozhodnutie súdu dozvie, tak ho v zmysle leteckého zákona musí zapísať. Ak by žalovaný mal informáciu\no tom, že zabezpečovacím opatrením bolo zriadené záložné právo a aj tak by čakal na výsledok konania\no opravnom prostriedku proti vykonateľnému rozhodnutiu o zriadení záložného práva, a v tom čase by\ndošlo k ohrozeniu exekúcie, zrejme by žalovaný svojou nečinnosťou niesol podiel zodpovednosti na\nohrození exekúcie nesplnením svojej zákonnej povinnosti. Žalovaný nemohol po zriadení záložného\npráva zabezpečovacím opatrením čakať, či bude alebo nebude uznesenie o zabezpečovacom opatrení\nzmenené.\n16. Krajský súd vydal teda rozhodnutie, kde nesprávne právne posúdil vec, keď nezohľadnil, že žalovaný\nnemal na čo po zriadení záložného práva ďalej čakať, pretože boli splnené všetky zákonné podmienky\npre zápis údaja o lietadle. Žalovaný teda konal zákonne, keď informáciu o vykonateľnom zriadení\nzáložného práva zapísal do registra lietadiel.\n17. Žalovaný mal za to, že neodpadol predmet prieskumu a neboli splnené podmienky na zastavenie\nkonania na krajskom súde. Uviedol, že preskúmavané rozhodnutie je stále právoplatné, nikdy nebolo\nzrušené. Bolo iba vydané neskoršie rozhodnutie žalovaného, ktoré zapísalo ďalší údaj o lietadle, aby\nboli údaje o lietadle od právoplatnosti tohto ďalšieho rozhodnutia súladné s až neskôr vzniknutým\nstavom. Ak by neskoršie rozhodnutie žalovaného hypoteticky bolo zrušené, preskúmavané rozhodnutie\nby znovu začalo vyvolávať účinky. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného teda vyvolávalo účinky od\njeho právoplatnosti po právoplatnosť neskoršieho rozhodnutia a v hypotetickej situácii by mohlo vyvolať\núčinky znovu aj neskôr. Tretie osoby boli až do zmeny stavu informované o zriadení záložného práva\nk lietadlu, čo hypoteticky mohlo mať vplyv na prípadný výkon vlastníckeho práva k lietadlu žalobcami.\nPodľa žalovaného neexistuje dôvod, aby súd nepreskúmal takéto právoplatné rozhodnutie žalovaného,\nak bola proti nemu oprávnenou osobou včas podaná žaloba a žalobcovia ju nevzali späť. Žalobcovia\npožiadali o preskúmanie rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že ho považovali za nezákonné. Ak by\nbolo nezákonné, potom účinky, ktoré vyvolávalo po nejakú dobu, vyvolávať nemalo a žalovaný by\npreskúmavaným rozhodnutím bol žalobcom možno spôsobil škodu, ktorej náhradu by si po vyhovení\nich žalobe mohli uplatniť na súde. Žalovaný mal však za to, že konal v zmysle zákona, ním vydané\nrozhodnutie je zákonné a preto žaloba žalobcov mala byť zamietnutá.\n18. Žalovaný ďalej poukázal na § 135 SSP a uviedol, že stav v čase právoplatnosti napadnutého\nrozhodnutia bol vykonateľné uznesenie o zabezpečovacom opatrení, ktorým bolo zriadené záložné\nprávo.\n\n19. Ďalej žalovaný poukázal na komentár k SSP, v ktorom sa uvádza, že „Zákon v § 99 písm. g/\nupravil zastavenie konania, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené\nv písmenách c/ a d/. Ako príklad zastavenia konania z dôvodu odpadnutia predmetu prieskumu možno\nuviesť stratu účinkov preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia, no bez jeho formálneho zrušenia,\nna základe protestu prokurátora alebo mimoriadneho opravného prostriedku. O takýto prípad pôjde\nnajmä pri faktickej konzumácii týchto účinkov alebo uplynutí lehoty, na ktorú bolo rozhodnutie alebo\nopatrenie orgánu verejnej správy vydané, resp. pri inom následnom administratívnom postupe. O stratu\núčinkov rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy v dôsledku uplynutia lehoty pôjde vtedy,\nak subjektívne práva vyplývajúce zo žalovaného rozhodnutia alebo opatrenia boli viazané len na určitý\nčas a jeho uplynutím zanikli bez toho, aby došlo k ich realizácii. Príkladom môže byť rozhodnutie\nvydané v zmysle § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Ak však už dané\nsubjektívne práva boli uplatnené, nemožno ani v dôsledku uplynutia času bez ďalšieho zastaviť správne\nsúdne konanie a odmietnuť súdnu ochranu, pretože jej primárny obsah založený na možnosti zrušenia\nnezákonného rozhodnutia alebo opatrenia sa tým dostáva do sekundárnej podoby, ktorej podstatou\nje vytvorenie základu pre náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček,\nM., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018. s. 553.).\n20. Žalovaný do registra zapísal dve samostatné informácie, ktoré sa do registra lietadiel zapisovali\ns časovým odstupom, a to že od vykonateľnosti zabezpečovacieho opatrenia bolo zriadené záložné\nprávo a až neskôr po právoplatnosti zmeny uznesenia zapísal vtedy aktuálnu informáciu, že záložné\nprávo zriadené nie je. Rozhodnutie krajského súdu je podľa názoru žalovaného nepresvedčivé a\nnepreskúmateľné, nakoľko v ňom absentuje odôvodnenie prepojenia dvoch samostatných rozhodnutí\nvydaných na základe iného stavu v inom čase. Okrem prepojenia rozhodnutí nie je jasné, prečo by toto\nprepojenie malo mať za následok zastavenie konania o preskúmanie zákonnosti stále právoplatného\nrozhodnutia žalovaného, ktoré nejakú dobu vyvolávalo účinky a hypoteticky by mohlo znovu. V tomto\nkonaní je podľa žalovaného irelevantné jeho neskoršie rozhodnutie, nakoľko ide o pokračovanie/vývoj\nzápisu údajov v osvedčení o zápise konkrétneho lietadla, ktoré krajský súd nemá zákonný dôvod skúmať\na už vôbec nemá dôvod ním odôvodňovať a zakladať na ňom svoje rozhodnutie.\n21. K rozhodnutiu o náhrade trov konania žalovaný opätovne uviedol, že nemal dôvod prerušiť konanie\na čakať na potvrdenie alebo zmenu vykonateľného rozhodnutia súdu, a týmto prispieť k možnosti\nohrozenia exekúcie. V konaní žalovaného nebolo potrebné získať odpoveď na žiadnu predbežnú otázku\na kvôli tomu prerušiť konanie. Od chvíle ako sa žalovaný dozvedel o vykonateľnom rozhodnutí o zriadení\nzáložného práva, o tejto skutočnosti musel bezodkladne informovať v registri lietadiel. Išlo o plnenie jeho\nzákonnej povinnosti.\n22. Krajský súd si podľa žalovaného zrejme zamenil rozhodnutie o zastavení konania s rozhodnutím o\nzrušení rozhodnutia. Ak bolo jeho záverom, že žalovaný mal konanie prerušiť, tak mal preskúmavané\nrozhodnutie zrušiť a priznať žalobcom z tohto dôvodu náhradu trov konania. Pretože ale preskúmavané\nrozhodnutie nezrušil, ale konanie zastavil, nemôže podľa žalovaného argumentovať, akoby konanie\na rozhodnutie žalovaného vo veci riadne preskúmal a dospel k záveru, že žalovaný vydal predčasné\nnezákonné rozhodnutie. Žalovaný zastavenie konania procesne nezavinil. Procesné zavinenie musí v\nprípade aplikácie § 171 Správneho súdneho poriadku byť také konanie, ktoré spôsobuje zastavenie\nkonania, a ktorého sa účastník súdneho konania „dopustil“ v priebehu súdneho konania. Žalovaný\nzároveň citoval časť odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7M Cdo\n1/2014.\n23. Žalobcovia v prvom a druhom rade a ďalší účastník konania sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného\nnevyjadrili.\n24. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP)\nprejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po preskúmaní kasačnej sťažnosti dospel\nk záveru, že kasačnú sťažnosť žalovaného proti výroku uznesenia krajského súdu o zastavení konania\nje potrebné ako neprípustnú odmietnuť a uznesenie krajského súdu v časti výroku, ktorým krajský súd\nžalobcom v prvom a druhom rade priznal úplnú náhradu trov konania voči žalovanému je potrebné zrušiť\na vec vrátiť krajskému súdu v tejto časti na ďalšie konanie.\n\n25. Prípustnosť kasačnej sťažnosti má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu. Objektívna\nstránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho sťažovateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto\nopravného prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti\nktorému je kasačná sťažnosť prípustná. Subjektívna stránka prípustnosti kasačnej sťažnosti sa naproti\ntomu viaže na osobu konkrétneho sťažovateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva kasačnú\nsťažnosť - či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať kasačnú sťažnosť (hoci aj proti\nrozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom). Takým dôvodom je skutočnosť,\nže rozhodnutím krajského súdu bol sťažovateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu\nspôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Toto subjektívne procesné oprávnenie ale nemá účastník,\nv neprospech ktorého rozhodnutie súdu nevyznelo a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich\nprávach. Záver o tom, že podaná kasačná sťažnosť je prípustná, predpokladá zaujatie záveru o oboch\nstránkach jej prípustnosti (tak objektívnej ako aj subjektívnej).\n26. Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť každé právoplatné rozhodnutie krajského súdu, ak zákon\nneustanovuje inak (§ 439 ods. 1 SSP). Objektívna prípustnosť kasačnej sťažnosti je tak v správnom\nsúdnom konaní založená na princípe generálnej klauzuly. Správny súdny poriadok v § 439 ods. 2\ntaxatívne vymenúva uznesenia, proti ktorým v správnom súdnom konaní kasačná sťažnosť nie je\nprípustná. Ide o uznesenie a/ ktorým sa upravuje vedenie konania, b/ proti ktorému je prípustná sťažnosť,\nc/ o priznaní alebo nepriznaní postavenia osoby zúčastnenej na konaní, d/ o právomoci, príslušnosti,\nporiadkovej pokute podľa § 78, o odmene znalca, tlmočníka a prekladateľa, e/ týkajúceho sa odkladného\núčinku žaloby, f/ o predĺžení lehoty podľa § 250 ods. 2, g/ ktorým sa prerušuje konanie z dôvodu podania\nprejudiciálnej otázky, h/ o výške náhrady trov konania.\n27. Podmienka objektívnej prípustnosti kasačnej sťažnosti je v danej veci splnená, nakoľko kasačná\nsťažnosť proti právoplatnému uzneseniu krajského súdu o zastavení konania je prípustná.\n28. Podľa § 442 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na\nkonaní podľa § 41 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20190101>, ak bolo\nrozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v § 47 ods. 2 <https://\nwww.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20190101> (ďalej len „sťažovateľ“).\n29. K splneniu podmienky subjektívnej prípustnosti nepostačuje len skutočnosť, že kasačnú sťažnosť\npodá osoba, ktorá bola v predchádzajúcom konaní pred krajským súdom účastníkom konania (t.j.\nnajčastejšie žalobca alebo žalovaný). Kasačnú sťažnosť môže v zmysle § 442 ods. 1 SSP podať účastník\nkonania pred krajským súdom, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech. To znamená, že kasačnú sťažnosť\nmôže podať len ten účastník konania pred krajským súdom, ktorému nebolo rozhodnutím krajského súdu\núplne vyhovené, prípadne ktorému bola týmto rozhodnutím spôsobená iná ujma na jeho právach (pozri\nnapr. Uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č.k. 1 Ans 17/2012-33 z 19.12.2012,\nUznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č.k. 1 As 173/2012-41 z 16.01.2013).\n30. Pokiaľ nie je kasačná sťažnosť subjektívne prípustná, súd ju odmietne podľa § 459 písm. b/ SSP.\nTak je tomu aj v prípade kasačnej sťažnosti žalovaného podanej proti výroku uznesenia krajského\nsúdu o zastavení konania z dôvodu podľa § 99 písm. g/ SSP. Takáto kasačná sťažnosť nespĺňa\npodmienku subjektívnej prípustnosti, pokiaľ žalovaný nepreukáže vznik ujmy na svojich právach. Pri\ntomto hodnotení sa neprihliada na subjektívne presvedčenie účastníka konania, ale na objektívnu\nskutočnosť, že rozhodnutím súdu mu bola spôsobená určitá ujma, ktorú možno odstrániť zrušením alebo\nzmenou napadnutého rozhodnutia.\n31. Kasačný súd poukazuje na to, že v prípade zastavenia konania ide z pohľadu žalovaného spravidla\no situáciu, kedy je dosiahnuté také vyriešenie veci, ktoré sa nijakým spôsobom nedotkne výsledku\nsprávneho konania, prípade iného postupu správneho orgánu v správnom konaní. V takom prípade\nnemôže dôjsť k porušeniu práv sťažovateľa (správneho orgánu). Podstatou je totiž porovnanie výsledku\nsporu s nárokom uplatneným v správnej žalobe a nie subjektívne presvedčenie účastníka konania o\ndôsledkoch, vyplývajúcich pre neho z rozhodnutia súdu. Žalobcovia v prvom a druhom rade sa v podanej\nžalobe domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný by mal sťažnostnú legitimáciu v prípade, ak by došlo k vyhoveniu žalobe, teda k zrušeniu jeho\n\nrozhodnutia. Žalovaný v kasačnej sťažnosti netvrdil, že by mu rozhodnutím krajského súdu o zastavení\nkonania vznikla akákoľvek ujma.\n32. Kasačný súd k uvedenému dodáva, že povinnosť nahradiť trovy konania, čoby prípadná majetková\nujma, je sama o sebe pre posúdenie subjektívnej prípustnosti kasačnej sťažnosti žalovaného proti výroku\nuznesenia krajského súdu o zastavení konania irelevantná, nakoľko proti výroku uznesenia krajského\nsúdu o nároku na náhradu trov konania možno podať kasačnú sťažnosť bez toho, aby táto smerovala\naj proti hlavnému výroku o zastavení konania.\n33. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného proti výroku\nuznesenia krajského súdu o zastavení konania ako neprípustnú podľa § 459 písm. b/ SSP odmietol.\n34. Z dôvodu odmietnutia kasačnej sťažnosti žalovaného proti výroku uznesenia krajského súdu o\nzastavení konania pre jej neprípustnosť nemohol kasačný súd vec meritórne posúdiť, preto sa v tomto\nuznesení nevyjadruje k námietkam žalovaného, ktoré sa týkajú veci samej, t.j. k otázke zákonnosti\npostupu a rozhodnutia žalovaného.\n35. Čo sa týka výroku napadnutého uznesenia, ktorým krajský súd podľa § 171 ods. 1 SSP priznal\nžalobcom úplnú náhradu trov konania voči žalovanému, tento krajský súd odôvodnil tým, že žalovaný už\npočas rozkladového konania mal vedomosť o vedení odvolacieho konania na Krajskom súde v Bratislave\npod sp. zn. 4Cob/182/2017, napriek tomu administratívne konanie neprerušil podľa § 29 ods. 1 SP v\nspojení s § 55 ods. 1 zákona č. 143/1998 Z. z. až do právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v\nBratislave o podanom odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/4/2017-99 z\n11.01.2017, a teda procesne zavinil podanie žaloby na súd a zastavenie konania.\n36. Žalovaný v tejto súvislosti namietal, že nemal dôvod prerušiť konanie a čakať na potvrdenie alebo\nzmenu vykonateľného rozhodnutia súdu, a týmto prispieť k možnosti ohrozenia exekúcie. Od chvíle ako\nsa žalovaný dozvedel o vykonateľnom rozhodnutí súdu o zriadení záložného práva, o tejto skutočnosti\nmusel bezodkladne informovať v registri lietadiel v súlade s § 26 ods. 4 písm. e/ leteckého zákona.\nPodľa žalovaného by bolo v rozpore s povahou inštitútu zabezpečovacieho opatrenia podľa CSP, aby\npríslušný register, ktorý má daný údaj (zriadenie záložného práva) zapísať, čakal na právoplatnosť\nzabezpečovacieho opatrenia, a aby považoval za predbežnú otázku rozhodnutie o odvolaní voči\nzabezpečovaciemu opatreniu, na základe čoho by nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť jeho\ndeklaratórne rozhodnutie vo veci zápisu tohto údaja o lietadle. Tiež namietal, že procesné zavinenie\nmusí byť v prípade aplikácie § 171 ods. 1 SSP také konanie, ktoré spôsobuje zastavenie konania, a\nktorého sa účastník dopustil v priebehu súdneho konania.\n37. Právo na spravodlivý proces zahŕňa právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný\nsúd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na\nspravodlivé prejednanie veci, do ktorého okrem iného patrí aj právo na riadne odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia. Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe\nčoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu.\n38. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a\nzrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS\n209/04).\n39. Odôvodnenie výroku napadnutého uznesenia, ktorým krajský súd priznal žalobcom v prvom a\ndruhom rade úplnú náhradu trov konania voči žalovanému, zhora definovanému právu účastníka\nkonania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia nezodpovedá. Krajský súd v napadnutom\nuznesení nedostatočným spôsobom odôvodnil svoj záver o tom, že zastavenie konania v prejednávanej\nveci procesne zavinil žalovaný podľa § 171 ods. 1 SSP tým, že podľa § 29 ods. 1 SP v spojení s § 55 ods.\n1 zákona č. 143/1998 Z. z. konanie neprerušil do právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave\no podanom odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/4/2017-99 z 11.01.2017. Vo\nvzťahu k uvedenému konštatovaniu totiž v odôvodnení uznesenia krajského súdu absentuje dostatočne\nzrozumiteľné právne posúdenie. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to, že pod právnym\n\nposúdením sa rozumie činnosť, pri ktorej súd podriadi skutkový a právny stav veci pod príslušnú právnu\nnormu, v odôvodnení súd odcituje túto právnu normu a v ďalšej časti odôvodnenia vysvetlí, ktoré\nzo skutkových okolností a právnych argumentov odôvodňujú aplikáciu práve tejto právnej normy, súd\nsa tiež vyjadrí, ako túto právnu normu interpretuje. Odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského\nsúdu v uvedenej časti, a to aj s ohľadom na konkrétnosť námietok žalovaného vznesených v kasačnej\nsťažnosti vo vzťahu k výroku o nároku žalobcov na náhradu trov konania voči žalovanému (najmä k\notázke vykonateľnosti uznesenia súdu o zabezpečovacom opatrení, povahe inštitútu zabezpečovacieho\nopatrenia, plnenia si povinnosti podľa § 26 ods. 4 písm. e/ leteckého zákona, povahe inštitútu prerušenia\nkonania podľa § 29 ods. 1 SP z dôvodu, že začalo konanie o predbežnej otázke) nie je podľa názoru\nkasačného súdu prejavom aplikačnej a interpretačnej dostatočnosti konajúceho krajského súdu.\n40. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd uznesenie krajského súdu v časti výroku, ktorým bola\nžalobcom v prvom a druhom rade priznaná úplná náhrada trov konania voči žalovanému podľa § 462\nods. 1 SSP zrušil a vec v tejto časti vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, v ktorom krajský súd\nopätovne v tejto časti rozhodne s tým, že sa dôsledne vysporiada s námietkami žalovaného vznesenými\nv kasačnej sťažnosti, ktoré sa týkajú nároku na náhradu trov konania a svoje rozhodnutie dostatočne\nnáležite a presvedčivo odôvodní tak, aby bolo v súlade s ústavným právom účastníka konania na\nspravodlivé súdne konanie.\n41. Vzhľadom k tomu, že kasačný súd v časti zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vec vrátil\nkrajskému súdu v tejto časti na ďalšie konanie, v súlade s § 467 ods. 3 SSP krajský súd rozhodne aj\no nároku na náhradu trov kasačného konania.\n42. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}