{"guid": "94b71379-5f42-4d5a-be2d-4982b3de4ff8:8b2ead7d-b1b6-4e86-9779-90056024200f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1017201353.1", "spisova_znacka": "1Sžfk/67/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/67/2018 z 19. 11. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. novembra 2019, sp. zn. 1Sžfk/67/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1017201353.1", "identifikacne_cislo": "1017201353", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Trenčan", "sudca_id": 431, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marian-trencan-431", "datum_vydania": "2019-11-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8b2ead7d-b1b6-4e86-9779-90056024200f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1017201353.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1017201353.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1017201353.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžfk/67/2018\n1017201353\n19. 11. 2019\nJUDr. Marián Trenčan\nECLI:SK:NSSR:2019:1017201353.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v právnej veci žalobkyne (v konaní sťažovateľka):\nEurópska vzdelávacia akadémia, n. o. v likvidácii, so sídlom Nobelova 1295/16, Bratislava, IČO:\n37 924 010, zast.: Advokátska kancelária Machová s.r.o., IČO: 36 864 544, so sídlom Sasinkova\n886/16, Skalica, proti žalovaným: 1. Výskumná agentúra, so sídlom Sliačska 1, 831 02 Bratislava,\nIČO: 31 819 494, 2. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, so sídlom\nStromová 1, 813 30 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, v konaní o kasačnej sťažnosti\nžalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 5. októbra 2017 č. k. 1S/187/2017-234,\nECLI:SK:KSBA:2017:1017201353.2, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Listami označenými 1/ „VEC: Správa o zistenej nezrovnalosti\" číslo spisu: P 1676/2014-062, číslo\nzáznamu: A 15310/2014/062 zo dňa 02.04.2014 a 2/ „VEC: Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov\n- nezúčtovaná zálohová platba\" číslo spisu: P 1676/2014-062, číslo záznamu: A 15294/2014-062,\nzaslal žalovaný v 1. rade (vtedy ako „Agentúra Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre\nštrukturálne fondy\") žalobkyni Správu o zistenej nezrovnalosti č. N21400277/S01 zo dňa 28.03.2014,\nŽiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 26130230006/Z01 zo dňa 28.03.2014 a Žiadosť o vrátenie\nfinančných prostriedkov č. 26130230006/Z02 zo dňa 28.03.2014\" (ďalej len „Správa\", „Žiadosti\", alebo\nvšetky spolu „napadnuté správne akty\").\nII.\nKonanie na správnom súde\n2. Proti napadnutým správnym aktom podala žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu žalobu z\n08.08.2017 na Krajský súd v Bratislave a žiadala ich ako rozhodnutie zrušiť.\n3. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd\") ako správny súd v zmysle ním citovaných ustanovení\nzákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.\") preskúmal v prvom rade podmienky\nprípustnosti súdneho prieskumu žalobou napadnutých správnych aktov, pričom konštatoval, že neboli\nnaplnené podmienky na ich preskúmanie v rámci správneho súdnictva, preto žalobu podľa § 98 ods.\n1 písm. g) S.s.p. odmietol uznesením zo dňa 05.10.2017 č.k. 1S/187/2017-234 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie\").\n\n4. Po rekapitulácii skutkových zistení a postupov, ktoré predchádzali vydaniu napadnutých správnych\naktov, krajský súd uzavrel, že napadnuté správne akty nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom\nsúdnictve, pretože nepredstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného\nsubjektu. Správy je podľa neho možné považovať len za akýsi výstup kontroly, ktorý sa nijako\nnemohol dotknúť právneho postavenia žalobcu a spôsobiť mu ujmu na právach. Ani vyčíslenie\nnezrovnalosti samo osebe nezakladá povinnosť vrátiť finančné prostriedky, ide len o písomnosti s\ninformatívnym charakterom. Prípadnú nezákonnosť kontrolných zistení by bolo podľa krajského súdu\nmožné preskúmať v ďalších štádiách procesu vyvodzovania zodpovednosti, ak budú vydané rozhodnutia\ns priamym dopadom na právne postavenie žalobcu.\nIII.\nKasačná sťažnosť/stanoviská\nA)\n5. Proti napadnutému uzneseniu sťažovateľka zastúpená advokátom v zákonnej lehote podala kasačnú\nsťažnosť zo dňa 11.12.2017 (č.l. 243) z dôvodov uvedených v\n- § 440 ods. 1 písm. g) v spojení s odsekom 2 S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho\nprávneho posúdenia veci,\n- § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p., t.j. krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného\nsúdu, ako aj\n- § 440 ods. 1 písm. i) S.s.p., t.j. podanie žalobkyne bolo nezákonne odmietnuté.\n6. Sťažovateľka v nasledujúcich sťažnostných bodoch najmä uviedla, že:\n- napadnuté správne akty je treba považovať za rozhodnutie orgánu verejnej správy, ich obsah má\nautoritatívny vzťah k sťažovateľke ako adresátovi a bola jej uložená vykonateľná povinnosť na plnenie;\nžalovaní nie sú len v pozícii oznamovateľov;\n- sťažovateľka nemá okrem súdneho prieskumu iný opravný prostriedok, a žiaden osobitný predpis ho\nnevylučuje (zákon č. 528/2008 Z.z. vylučuje len rozhodnutia o žiadosti);\n- krajský súd nesprávne nepovažoval napadnuté správne akty za rozhodnutie, ktoré by mohlo mať za\nnásledok ujmu na subjektívnych právach sťažovateľky, pričom nesplnenie uloženej povinnosti vrátiť\nfinančné prostriedky má za priamy následok uloženie sankcie vo forme povinnosti vrátiť jeden a pol\nnásobok uvedenej sumy;\n- zákon č. 528/2008 Z.z. predpokladá vymáhanie finančných prostriedkov na základe výzvy a nerozlišuje\nmedzi výzvou na základe predbežnej administratívnej kontroly a výzvou na základe rozhodnutia;\n- administratívne správne akty, ktoré podliehajú súdnemu prieskumu nemusia byť označené ako\nrozhodnutie a spĺňať formálne náležitosti rozhodnutia;\n- absencia formálneho správneho konania predchádzajúceho vydaniu napadnutých správnych aktov nie\nje relevantná vo vzťahu k otázke súdnej preskúmateľnosti;\n- krajský súd sa nevysporiadal s argumentáciou, ktorá mala význam pre rozhodnutie vo veci samej, a\nvec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že žaloba nesmerovala proti rozhodnutiu, ktoré by\nmohlo mať za následok ujmu na právach a povinnostiach sťažovateľky;\n- krajský súd sa podľa nej odklonil od rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5Sžf/31/2011 a 5Sžf/26/2014;\n- napadnuté správne akty je treba posudzovať podľa obsahu, pričom je zrejmé, že rozhodnutie zasahuje\ndo práv a povinností sťažovateľa pod hrozbou ďalšej vyššej sankcie.\n7. Sťažovateľka žiadala zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie\nkonanie.\nB)\n8. Z vyjadrenia žalovaného v 2. rade z 08.01.2018 (č.l. 262) vyplýva, že sa stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého uznesenia a považuje ho za vecne správne. Ďalej uviedol, že žaloba je predčasná,\nlebo ku dňu jej podania neexistuje právoplatné správne rozhodnutie o vrátení finančných prostriedkov.\nSpráva má podľa neho len informatívny charakter a žiadosti len „dobrovoľný charakter\". Vyčíslená výška\nfinančných prostriedkov je podľa neho len podkladom pre ďalšie konanie. Žalovaný v 2. rade navrhol\nzamietnutie kasačnej sťažnosti.\nC)\n\n9. Z vyjadrenia žalovaného v 1. rade zo 16.01.2018 (č.l. 269) vyplýva, že podľa neho napadnuté správne\nakty neobsahujú právne vynútiteľný nárok, nezrovnalosť je iba zdokumentovaná, nezačalo sa správne\nani súdne konanie s takýmto predmetom, kde by sťažovateľ mal možnosť brániť sa. Ďalej poukázal\nna skutkovú odlišnosť v sťažovateľom uvádzanom prípade sp. zn. 5Sžf/31/2011, ako aj následné\nrozhodnutie krajského súdu o odmietnutí žaloby po rozhodnutí sp. zn. 5Sžf/26/2014. Žalovaný v 1. rade\nnavrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť súlade s § 461 S.s.p. zamietol.\nD)\n10. Právna zástupkyňa sťažovateľa prípisom zo dňa 07.06.2018 oznámila krajskému súdu vyhlásenie\nkonkurzu na majetok sťažovateľa, ktoré bolo v Obchodnom vestníku zverejnené dňa 05.04.2018.\n\nIV.\nPrávne názory kasačného súdu\n11. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd\") ako súd kasačný preskúmal uznesenie\nkrajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.),\npričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.\n1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o uznesenie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1\na ods. 2 S.s.p.), vo veci v zmysle § 455 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu\njednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie\nje dôvodná a preto ju podľa § 461 S.s.p. zamietol.\n12. Sťažovateľka síce vo svojej argumentácii uvádza, že kasačnú sťažnosť podáva z troch odlišných\ndôvodov podľa § 440 ods. 1 S.s.p., pritom sa však celá jej argumentácia týka len jedinej otázky či sú napadnuté správne akty (sťažovateľka ich nazýva \"napadnuté rozhodnutie\") spôsobilé súdneho\nprieskumu pred správnym súdom. Základom pre jej námietky je tvrdenie, že tieto správne akty\nzasahujú do jej práv a právom chránených záujmov. Preto sa kasačný súd bude venovať len tomuto\nrozhodujúcemu argumentu.\n13. Kasačný súd hneď úvodom uvádza, že predmetom súdneho preskúmania môžu byť i také\nindividuálne správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti rozhodnutia (ako\nopatrenia v zmysle § 3 ods. 1 písm. c/ S.s.p.), avšak len za predpokladu, že sa nimi právne záväzným\nspôsobom (bez možnosti nápravy prostredníctvom riadnych opravných prostriedkov) zakladajú, menia\nalebo rušia práva a povinnosti účastníka administratívneho konania alebo sa ich priamo dotýkajú. V\ntomto smere aj sťažovateľka argumentovala, keď tvrdila, že napadnuté správne akty zasahujú do jej\npráv a povinností.\n14. Najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti už v minulosti riešil otázku právomoci správneho súdu\nvykonať súdny prieskum obdobných správnych aktov (správy a žiadosti podľa zákona č. 528/2008\nZ.z.), pričom postoj súdu k tejto otázke nebol úplne jednoznačný, keďže sa vyskytlo i rozhodnutie\npodporujúce názor sťažovateľky o prípustnosti súdneho preskúmania takýchto správnych aktov (sp.zn.\n5Sžf/26/2014). Je však treba povedať, že ide o rozhodnutie ojedinelé, ktoré je skôr výnimkou z\nustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu, do toho zapadá aj argumentácia žalovaného v 2.\nrade o následnom odmietnutí žaloby krajským súdom (čo následne obstálo v prieskume kasačným\nsúdom, pozri uznesenie sp. zn. 5Sžfk/54/2017). Rozhodnutie sp. zn. 5Sžf/31/2011 zasa vychádzalo z\ninej podstatnej skutkovej okolnosti, pretože obsahom správneho aktu vtedy bolo aj uloženie povinnosti\nodstrániť nedostatky zistené kontrolou. V aktuálnej rozhodovacej činnosti tohto súdu sa nevyskytujú\nnázory, ktoré by sa nezhodovali s právnymi závermi vyslovenými k tejto otázke napr. v uznesení zo dňa\n08.06.2016 sp.zn. 4Sžf/56/2015 v obdobnej veci:\n„V prejednávanej veci uzatvoril žalobca zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s\nMinisterstvom životného prostredia Slovenskej republiky, a to podľa § 15 ods. ods. 1 zákona o\npomoci a podpore. Na základe uvedenej zmluvy boli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky na\núčel uvedený v predmetnej zmluve na základe uskutočneného verejného obstarávania. Následne\nministerstvo životného prostredia vykonalo administratívnu kontrolu verejného obstarávania, ktoré sa\nvykonalo na v nadväznosti na uzatvorenú zmluvu, a to v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o\n\npomoci a podpore. V priebehu kontroly boli zistené určité nezrovnalosti, ktoré boli žalobcovi oznámené\nformou Správy o zistenej nezrovnalosti, tak ako to ustanovuje zákon o pomoci a podpore vo svojej druhej\nčasti. Predmetnú správu je možné považovať podľa názoru senátu najvyššieho súdu za podkladové\nrozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a citovaného zákona.\n......\nNajvyšší súd sa nestotožňuje s názorom krajského súdu, že právo žalobcu na poskytnutie prostriedkov\nz fondov Európskej únie patrí k základným právam a slobodám. Výpočet základných ľudských práv\na slobôd obsahuje Ústava Slovenskej republiky vo svojej druhej hlave ako aj Dohovor o ochrane\nzákladných práv a ľudských slobôd. Odvolací súd má za to, že v nich nie je obsiahnuté právo, ktoré\nby korešpondovalo s právom, ktorého ochrany sa domáha žalobca. Prejednávanú vec teda nemožno\nposudzovať podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\"\n15. Na uvedené právne závery nadviazal Najvyšší súd i napr. v uznesení sp.zn. 1Sžf/87/2015 zo dňa\n14.02.2017 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky\nč. 6/2018 pod č. R 57/2018), keď za podobných skutkových o právnych okolností konštatoval:\n„Je nepochybné, že v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 528/2008 Z.z. úspešnému predkladateľovi žiadosti, a\nv preskúmavanej veci aj žalobcovi, sa pomoc, resp. podpora poskytuje na základe súkromnoprávneho\nvzťahu, ktorý vychádza zo zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.\nĎalej však už, ako správne konštatoval žalobca, žalovaný vystupuje v pozícii orgánu verejnej správy, t.j.\nako riadiaci orgán mu do pôsobnosti zverené finančné zdroje spravuje s dohľadovým vrchnostenským\noprávnením, ktoré mu najmä vyplýva z ustanovení\n- § 24b a nasl. zák. č. 528/2008 Z.z. (výkon dohľadu nad plnením podmienok poskytnutia pomoci a\npodpory, súlad platby a súvisiacej dokumentácie so záväznými predpismi, či hospodárnosť, efektívnosť,\núčinnosť a účelnosť použitia pomoci a podpory), resp.\n- § 26 zák. č. 528/2008 Z.z. (výkon ochrany finančných záujmov vrátane zistenia nezrovnalostí).\nPokiaľ v rámci výkonu svojich oprávnení žalovaný zistí existenciu nezrovnalosti, je povinný túto\nskutočnosť oznámiť žalobcovi ako prijímateľovi (viď § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z.z.) prostredníctvom\ntzv. správy o zistenej nezrovnalosti. Zákon oprávňuje žalovaného v prípade tvrdeného porušenia\npravidiel a postupov verejného obstarávania, aby v tomto štádiu výkonu dohľadových oprávnení mohol\nžalobcu popri oznámení o zistenej nezrovnalosti vyzvať na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho\nčasti na predmet zákazky (§ 27a ods. 1 zák. č. 528/2008 Z.z.), resp. pozastaviť, zamietnuť alebo\nupraviť výšku platby pre projekt alebo jeho časť (§ 7 ods. 6 zák. č. 528/2008 Z.z.). Zákonodarcom\npoužité oprávnenie „možnosť vyzvať\" je nutné vykladať s prihliadnutím na absenciu vykonať autoritatívny\nvýklad ustanovení zák. č. 25/2006 Z.z. žalovaným v tom zmysle, že ide o uplatnenie notifikačného\n(oznamovacieho) oprávnenia orgánu verejnej správy v rámci výkonu dohľadových oprávnení, avšak v\nžiadnom prípade nejde o výkon vrchnostenskej rozhodovacej právomoci, ako sa domnieva žalobca.\nPodľa § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z.z. v citovanom znení platí, že ak riadiaci orgán zistí nezrovnalosť\nz vlastného podnetu alebo iného podnetu, je povinný vypracovať a predložiť správu o zistenej\nnezrovnalosti certifikačnému orgánu, platobnej jednotke a prijímateľovi.\nCelé štádium výkonu dohľadových oprávnení žalovaného ako riadiaceho orgánu sa ukončuje v okamihu,\nkedy žalovanému ako riadiacemu orgánu je v dôsledku platobnej pasivity prijímateľa potvrdené tvrdené\nporušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania prostredníctvom uloženia pokuty, resp. v\nosobitných situáciách len zachyteného v protokole.\nAž na uvedenom základe vzniká žalovanému rozhodovacia právomoc rozhodnúť o vrátení dvojnásobku\n(podľa aktuálnej právnej úpravy 1,5 násobku) sumy uvedenej v pôvodnej výzve, ktorá je však zákonom\nlimitovaná 100% výškou poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.\nNakoľko na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení (kontrola,\ndohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v správnom\nsúdnictve najmä nazerá ako na individuálne správne úkony s charakterom predbežnej povahy, Najvyšší\nsúd musel vyhodnotiť napadnutý úradný list ako správny akt, ktorý nie je možné v zmysle § 248 písm.\na) O.s.p. podrobiť súdnej právomoci v správnom súdnictve.\n\nNakoľko pri vydávaní napadnutého úradného listu vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov\nposkytnutých podľa zák. č. 528/2008 Z.z. nemohol žalovaný uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc,\nje možné sa zhodnúť s názorom žalovaného, že išlo o individuálny správny akt, u ktorého absentuje\ndonucovacia zložka výkonu verejnej moci, t.j. ide slovami žalovaného o výzvu na „dobrovoľné\" plnenie\noznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (t.j. iba tvrdených) skutočností.\"\n16. Na aktuálnosti uvedených záverov nič nemení ani skutočnosť, že boli vyslovené v procesnom\nprostredí zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„O.s.p.\"), ktorý bol s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený v časti týkajúcej sa správneho súdnictva\nSprávnym súdnym poriadkom. Ten totiž rovnako stanovuje neprípustnosť súdneho preskúmania\nrozhodnutí predbežnej povahy, ktoré nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka\nkonania (§ 7 ods. 1 písm. e/ S.s.p.).\n17. Konajúci senát sa stotožňuje s citovanými právnymi názormi Najvyššieho súdu (§ 464 ods. 1 S.s.p.),\npričom poukazuje na nutnosť dodržiavania zásady právnej istoty (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej\nrepubliky), t.j. že v obdobných veciach je možné sa od predchádzajúceho rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu meritórne odchýliť iba vtedy, ak sa podstatne zmenili skutkové okolnosti a právny základ pre\nvyhlásenie súdneho rozhodnutia. Navyše s princípom právnej istoty je tesne spojená kontinuita právnych\nnázorov súdov na riešenie obdobných vecí. Preto aj toto odôvodnenie nadväzuje na odôvodnenia dosiaľ\ncitovaných rozhodnutí, ako i napr. rozhodnutia sp. zn. 1Sžfk/96/2017.\nPodľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z. ak riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov\nverejného obstarávania, môže vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti\nna predmet zákazky.\nPodľa ods. 2 ak prijímateľ nevráti príspevok alebo jeho časť na základe výzvy podľa odseku 1, riadiaci\norgán oznámi podnet orgánu podľa osobitného predpisu.\nPodľa ods. 3 ak bolo na základe podnetu podľa odseku 2 zistené porušenie pravidiel a postupov\nverejného obstarávania, riadiaci orgán rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve\npodľa odseku 1, najviac však 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky, ak\na/ bola právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného\nobstarávania, alebo\nb/ bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo\nalebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta podľa\npísmena a).\nPodľa ods. 4 ak bola na základe podnetu podľa osobitného predpisu právoplatným rozhodnutím uložená\npokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, alebo ak bolo zistené porušenie\npravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv\nna výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta podľa odseku 3 písm. a), a ak\nriadiaci orgán nepostupoval podľa odsekov 1 až 3, riadiaci orgán môže vyzvať prijímateľa na vrátenie\nposkytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky; ustanovenie § 28 ods. 8 zák. č. 528/2008\nZ.z. sa nepoužije.\nPodľa ods. 5 ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe výzvy podľa odseku\n4, riadiaci orgán rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve podľa odseku 4,\nnajviac však 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.\n18. Keďže sťažovateľka bola postupom, ktorý stanovuje zákon č. 528/2008 Z.z. pre prípad zistenia\nnezrovnalosti, zatiaľ len vyzvaná na vrátenie finančných prostriedkov, nedošlo ešte k uplatneniu\nrozhodovacích právomocí riadiaceho orgánu a k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry sťažovateľky\nzáväzným uložením právnej povinnosti, proti ktorej by nebolo možné použiť riadne opravné prostriedky.\n19. Ani skutočnosť, že neuhradením sumy uvedenej vo výzve hrozí sťažovateľke jej navýšenie\nv prípadnom budúcom konaní na 1,5 násobok, nemení nič na prevažne informatívnej povahe\noboznámenia a žiadostí, ktorými bola sťažovateľka vyzvaná na vrátenie finančných prostriedkov.\n\nVýzva na ich zaplatenie je totiž povinným štádiom riešenia nezrovnalosti v súvislosti s čerpaním\nfinančného príspevku, bez ktorého nie je možné pristúpiť v zmysle zákona č. 528/2008 Z.z. k uplatneniu\nrozhodovacích kompetencií riadiaceho orgánu v správnom konaní začatom podľa § 27a ods. 5 tohto\nzákona, v ktorom (za predpokladu, že k nemu dôjde) bude môcť sťažovateľka uplatniť všetky procesné\npráva účastníka konania, vrátane administratívnych opravných prostriedkov. Ak bude výsledkom tohto\nkonania právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré bude sťažovateľka považovať za\nnezákonné, bude oprávnená podrobiť toto rozhodnutie súdnemu preskúmaniu správnym súdom, ktorý\nna podklade jej žalobných námietok preskúma zákonnosť procesu verejného obstarávania, v ktorom\npodľa doterajších tvrdení žalovaných došlo k vzniku nezrovnalosti.\n20. Z uvedených dôvodov považoval kasačný súd právne závery krajského súdu, že napadnuté správne\nakty sú predbežnej povahy, ktoré nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach sťažovateľky,\nza vecne správne. Keďže správna žaloba voči takýmto rozhodnutiam alebo opatreniam orgánov verejnej\nsprávy je podľa § 7 ods. 1 písm. e/ S.s.p. neprípustná, postupoval krajský súd v súlade so zákonom,\nkeď žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g/ S.s.p. odmietol.\n21. Kasačný súd ešte poznamenáva, že s ohľadom na predmet konania (keď nejde o rozhodnutie\ndopadajúce na majetok sťažovateľky) nepovažoval vyhlásenie konkurzu na sťažovateľku za relevantnú\nprekážku na pokračovanie konania pred kasačným súdom.\n22. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467 ods.\n1 S.s.p. a nepriznal účastníkom náhradu trov tohto konania, keďže sťažovateľka v tomto konaní nebola\núspešná a žalovanému právo na náhradu trov v konaní pred správnymi súdmi zásadne neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/187/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "812166f5-55a5-44af-b247-99d4a32d61a5:0c7e6ddf-1c54-4bba-a516-3c733c4909e0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1017201353.2", "spisova_znacka": "1S/187/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/187/2017 z 4. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-10-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1017201353.2"}], "citovane_v": []}