{"guid": "4dc06bb1-1315-462c-a031-690c91f3d718:60190da0-823a-40fa-9371-018cfd89c525", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1017200581.1", "spisova_znacka": "4Sžfk/7/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/7/2019 z 13. 5. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2019, sp. zn. 4Sžfk/7/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:1017200581.1", "identifikacne_cislo": "1017200581", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Nora Halmová", "sudca_id": 398, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-nora-halmova-398", "datum_vydania": "2019-05-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98", "nazov": "§ 98 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-98"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-98", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/60190da0-823a-40fa-9371-018cfd89c525", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1017200581.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1017200581.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1017200581.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžfk/7/2019\n1017200581\n13. 05. 2019\nJUDr. Nora Halmová\nECLI:SK:NSSR:2019:1017200581.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: ESPRIT spol. s.r.o., Pletiarska 2,\nBanská Štiavnica, právne zastúpený: VÁLKY PARTNERS s.r.o., Muškátová 792/36, Bratislava, proti\nžalovanému: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Stromová 1, Bratislava\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného - Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21502316/S02\nzo dňa 16. februára 2017 a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220220132/Z02 zo dňa 16.\nfebruára 2017; Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21700254/S01 zo dňa 16. februára 2017 a Žiadosti\no vrátenie finančných prostriedkov č. 26220220132/Z03 zo dňa 16. februára 2017, konajúc o kasačnej\nsťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/71/2017-257 zo dňa 30. januára 2018,\ntakto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti\nm i e t a.\n\nza\n\nII. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.\nk. 5S/71/2017-257 zo dňa 30. januára 2018 z a m i e t a.\nIII. Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1.\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým uznesením odmietol žalobu podľa §\n98 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21502316/S02 zo dňa\n16.02.2017 a Žiadosti č. 26220220132/Z02 zo dňa 16.02.2017 o vrátenie finančných prostriedkov vo\nvýške 20.000,- €, Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21700254/S01 zo dňa 16.02.2017 a Žiadosti č.\n26220220132/Z03 zo dňa 16.02.2017 o vrátenie finančných prostriedkov vo výške 30 000,- €.\n2. Krajský súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že v prejednávanej veci bola dňa 24.11.2010 uzatvorená\nmedzi žalovaným ako poskytovateľom nenávratného finančného príspevku (ďalej len „NFP“) a žalobcom\nako prijímateľom NFP na projekt s názvom „Aplikovaný výskum metód na určovanie klimatických a\nhydrologických návrhových veličín“ ITMS: 26220220132., na základe ktorej boli žalobcovi poskytnuté\nfinančné prostriedky na účel uvedený v zmluve na základe uskutočneného verejného obstarávania.\nNásledne bola vykonaná administratívna kontrola verejného obstarávania, v súlade s príslušnými\nustanoveniami zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 528/2008 Z.z.“). V priebehu kontroly boli zistené určité\nnezrovnalosti, ktoré boli žalobcovi oznámené formou Správy o zistenej nezrovnalosti v zmysle druhej\nčasti zákona o pomoci a podpore.\n\n3. Pred meritórnym prieskumom prejednávanej veci krajský súd skúmal, či je v danom prípade daná\nprávomoc súdu na konanie a rozhodovanie vo veci.\n4. Krajský súd dospel k záveru, že správu o zistenej nezrovnalosti je možné považovať za podkladové\nrozhodnutie predbežnej povahy, vzhľadom na postup upravený v § 27a zákona č. 528/2008 Z.z. S\npoukazom na ust. § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z.z., podľa ktorého rozhodnutia vydané v konaní\npodľa druhej časti tohto zákona nie sú preskúmateľné súdom, krajský súd dospel k záveru, že napadnuté\nrozhodnutie nespadá do právomoci súdov, a teda nie je preskúmateľné súdom. Na základe uvedeného\nodmietol žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP v spojení s § 7 písm. h/ SSP ako neprípustnú. O náhrade\ntrov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP.\n2.\n5. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca (kasačný sťažovateľ) v zákonom ustanovenej lehote kasačnú\nsťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g/, h/ a j/ SSP, v ktorej navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby\nrozhodnutia žalovaného zrušil a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania a trovy kasačného\nkonania.\n6. Žalobca uviedol, že v súlade s podmienkami projektu a zmluvy o NFP vyhlásil dňa 16.03.2011\nverejné obstarávanie na zákazku s predpokladanou hodnotou 250 000,- € bez DPH na poskytnutie\nslužieb po uzavretí zmluvy na predmet „Externé spracovanie digitálnych priestorových údajov v rámci\nprojektu Aplikovaný výskum metód na určovanie klimatických a hydrologických návrhových veličín“.\nEšte pred uzatvorením zmluvy o dielo s úspešným uchádzačom predložil listom zo dňa 27.06.2011\nkompletnú dokumentáciu týkajúcu sa zákazky na kontrolu Agentúre, ktorá oznámila žalobcovi, že\npostup pri zadávaní zákazky je v súlade so zákonom č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o verejnom\nobstarávaní“). V období od 02.09.2014 do 29.09.2014 bol u žalobcu vykonaný vládny audit č. A601,\nK3818 za účelom zistenia oprávnenosti výdavkov na vybranej vzorke operácií v rámci Operačného\nprogramu Výskum a vývoj. Na základe podnetu Ministerstva financií SR vykonal Úrad pre verejné\nobstarávanie u žalobcu v období od 07.04.2015 do 30.07.2015 kontrolu postupu zadávania zákazky,\no výsledku ktorej bol vyhotovený písomný protokol č. 397-7000/2015-OK/4 zo dňa 30.07.2015. Dňa\n27.10.2015 sa uskutočnilo prerokovanie protokolu, kedy sa žalobca podrobne vyjadril k nesprávnosti\nzáverov zistených kontrolou a poukázal na viaceré procesné ako aj skutkové nedostatky protokolu a\nnesprávne právne posúdenie veci. Žalobca uviedol, že dňa 21.12.2015 podal na Krajský súd v Bratislave\nžalobu na preskúmanie protokolu a zápisnice o jeho prerokovaní, o ktorej súd rozhodol uznesením\nč.k. 1S/306/2015-232 zo dňa 12.01.2017 tak, že žalobu odmietol pre jej neprípustnosť. Proti tomuto\nuzneseniu o odmietnutí žaloby podal žalobca dňa 25.03.2017 kasačnú sťažnosť.\n7. Dňa 07.01.2016, teda po podaní žaloby o preskúmanie protokolu boli žalobcovi doručené Správa o\nzistenej nezrovnalosti č. N 21502316/S01 zo dňa 22.12.2015 (ďalej ako „Prvá správa o nezrovnalosti“)\na žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220220132/Z02 zo dňa 22.12.2015 (ďalej ako „Prvá\nžiadosť“). Prvú správu o nezrovnalosti a Prvú žiadosť žalobca napadol správnou žalobou, ktorou sa\ndomáhal ich zrušenia, ktorú krajský súd uznesením č.k. 5S/41/2016-320 zo dňa 22.11.2016 odmietol\npre jej neprípustnosť. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca dňa 10.01.2017 kasačnú sťažnosť, v ktorej\nžiadal aj o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Žalobca uviedol, že napriek tomu, že nebolo\nrozhodnuté o kasačnej sťažnosti agentúra zaslala žalobcovi aktualizácie, v ktorých vyzvala žalobcu na\nvrátenie NFP vo výške 20 000,- € (žiadosť 26220220132/Z02) a na vrátenie NFP vo výške 30 000,- €\n(žiadosť 26220220132/Z03). Žalobca napadol aktualizácie žalobou zo dňa 18.04.2017.\n8. V podanej kasačnej sťažnosti žalobca namietal nesprávny výklad ust. § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008\nZ.z. krajským súdom, predovšetkým pojmu „konanie podľa druhej časti zákona č. 528/2008 Z.z.“. Podľa\nnázoru žalobcu krajský súd použil výlučne gramatický výklad, pričom tento výklad je ústavne nesúladný.\nŽalobca mal za to, že metódou systematického, logického aj teleologického výkladu, by krajský súd\ndospel k opačnému výkladu, teda, že na rozhodnutia riadiaceho orgánu alebo správneho orgánu podľa\n§ 27a zákona č. 528/2008 Z.z. sa ustanovenie § 14 ods. 18 nevzťahuje.\n\n9. Žalobca konštatoval, že krajský súd sa snaží vyriešiť jednoducho problém opakovaných podaní v\nobdobných veciach, pričom dôvodom tohto stavu je nedokonalosť zákona č. 528/2008 Z.z., ktorého\nustanovenia o procese kontroly sú podľa názoru žalobcu komplikované, neprehľadné, problematicky\naplikovateľné a v konečnom dôsledku protiústavné (hlavne v tej časti, kde sa určuje, že v prípade\nneuhradenia sankcie sa jej výška zvyšuje na 1,5 násobok, bez možnosti príjemcu sa takému\npostupu brániť alebo dosiahnuť odlišné rozhodnutie v správnom konaní). Žalobca je presvedčený, že\npovinnosťou správneho súdu podľa SSP je v tomto prípade poskytnúť ochranu právom chráneným\nzáujmom žalobcov a dôsledne kontrolovať a usmerňovať správne orgány, konajúce v obdobných\nveciach.\n10. Žalobca ďalej namietal nezákonné odmietnutie žaloby podľa § 440 ods. 1 písm. j/ SSP, nakoľko\nkrajský súd nemôže odmietnuť žalobu, ktorou sa žalobca domáha ochrany svojich základných práv a\nslobôd, dotknutých napadnutým správnym rozhodnutím, konkrétne vlastnícke práva podľa čl. 20 Ústavy\nSlovenskej republiky. Podľa názoru žalobcu nie je v súlade s ústavným princípom podľa čl. 46 ods. 2\nústavy, aby sa prijímateľ nemohol brániť na súde proti správnemu aktu správneho orgánu, ktorým mu\ntento uložil sankcionovanú povinnosť zaplatiť v určitom čase určitú sumu zo svojho majetku, pričom\nnie je podstatné, či ide o výzvu na zaplatenie určitej sumy v prvej fáze (podľa § 27a ods. 1 alebo ods.\n4 zákona č. 528/2008 Z.z.), alebo v druhej fáze tohto postupu, keď už žiada rozhodnutím zaplatenie\njedenapolnásobku pôvodne žiadanej sumy (podľa § 27a ods. 5).\n11. Žalobca mal za to, že krajský súd sa odklonil od judikatúry kasačného súdu (dôvod podľa § 440 ods. 1\npísm. h/ SSP), nakoľko v obdobných veciach prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky viacero rozhodnutí,\npodľa ktorých bol krajský súd povinný napadnuté uznesenie materiálne posúdiť bez ohľadu na jeho formu\n(sp. zn. 5Sžf/31/2011, 5Sžf/26/2012, 5Sžo/62/2014). V súvislosti s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 08.06.2016, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k názoru,\nže § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z.z. vylučuje zo súdneho preskúmania všetky rozhodnutia podľa\ndruhej časti zákona žalobca uviedol, že najvyšší súd sa v ňom dopustil zásadného omylu. Žalobcovi bolo\nznáme, že obdobné rozhodnutia najvyššieho súdu boli napadnuté ústavnou sťažnosťou a považoval\nza vysoko pravdepodobné, že Ústavný súd Slovenskej republiky takéto rozhodnutia zruší, pretože sú\njednoznačne v rozpore s judikatúrou ústavného súdu vo veci práva na súdnu ochranu.\n12. V závere kasačnej sťažnosti žalobca v zmysle § 447 ods. 1 SSP žiadal, aby kasačný súd priznal\nkasačnej sťažnosti odkladný účinok, keďže právnymi následkami uznesenia hrozí žalobcovi závažná\nujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.\n3.\n13. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu\nzamietol ako nedôvodnú. Žalovaný konštatoval, že podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti v čase\nvypracovania a odoslania správy a žiadosti je predčasné, pretože ku dňu podania žaloby neexistuje\nprávoplatné správne rozhodnutie o vrátení finančných prostriedkov podľa § 27a ods. 5 zákona č.\n528/2008 Z.z.. Až na základe právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní podľa § 27a\nzákona č. 528/2008 Z.z. bude žalobca povinný vrátiť finančné prostriedky v lehote uloženej v tomto\nrozhodnutí a až toto rozhodnutie je spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu, a teda bude aj\npreskúmateľné v rámci správneho súdnictva.\n14. K žiadosti žalobcu o priznanie odkladného účinku kasačnej žaloby žalovaný uviedol, že v danom\nprípade nie sú splnené podmienky potrebné na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, nakoľko\nnapadnutá správa a žiadosť nie sú vykonateľné a preto nie sú spôsobilé spôsobiť žalobcovi žiadnu ujmu.\n4.\n15. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“ alebo „najvyšší súd“) ako súd kasačný\n(§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom\nv kasačnej sťažnosti žalobcu (453 ods. 1 a ods. 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa\n§ 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné\nju zamietnuť.\n\n16. Najvyšší súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu zistil, že žalobca sa žalobou\npodanou na krajskom súde dňa 18.04.2017 domáhal preskúmania zákonnosti Správy o zistenej\nnezrovnalosti č. N21502316/S02 zo dňa 16.02.2017 („Aktualizovaná Správa 1“), Žiadosti o vrátenie\nfinančných prostriedkov č. 26220220132/Z02, zo dňa 16.02.2017 („Aktualizovaná Žiadosť 1“), Správy\no zistenej nezrovnalosti č. N21700254/S01 zo dňa 16.02.2017 („Aktualizovaná Správa 2“) a Žiadosti\no vrátenie finančných prostriedkov č. 26220220132/Z03 zo dňa 16.02.2017 (ďalej ako „Aktualizovaná\nŽiadosť 2“), ktoré sa týkajú Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 132/2010/2.2/\nOPVaV zo dňa 24.11.2010, za účelom realizácie projektu s názvom: „Aplikovaný výskum metód na\nurčovanie klimatických a hydrologických návrhových veličín“, ITMS kód: 26220220132. Postupom užšej\nsúťaže žalobca vyhlásil dňa 16.03.2011 verejné obstarávanie na predmet zákazky „Externé spracovanie\ndigitálnych priestorových údajov v rámci projektu „Aplikovaný výskum metód na určovanie klimatických\na hydrologických návrhových veličín“, uverejnením Oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania\nv Úradnom vestníku EÚ č. S 54/2011 zo dňa 18.03.2011 pod č. 08770 a vo Vestníku verejného\nobstarávania č. 52/2011 zo dňa 16.03.2011 pod zn. 01751-MUS. V období od 02.09.2014 do 29.09.2014\nvykonalo Ministerstvo financií, sekcia auditu a kontroly, vládny audit č. A601, K3818, z ktorého audítorská\nskupina vypracovala čiastkovú správu vládneho auditu, v ktorom identifikovala nedostatok 4.A1.001.\nNesúhlas s vytýkaným nedostatkom žalobca uviedol v písomných námietkach zo dňa 10.10.2014 a\nv zápisnici z prerokovania predbežnej čiastkovej správy zo dňa 15.10.2014. Ministerstvo financií\nSR podalo dňa 31.12.2014 na Úrad pre verejné obstarávanie podnet na vykonanie kontroly postupu\nžalobcu pri zadávaní zákazky. Úrad vykonal u žalobcu v období od 07.04.2015 do 30.07.2015 kontrolu,\no výsledku ktorej bol vyhotovený písomný protokol č. 397-7000/2015-OK/4 zo dňa 30.07.2015. Dňa\n27.10.2015 sa uskutočnilo prerokovanie protokolu, počas ktorého sa žalobca vyjadril k nesprávnosti\nzáverov zistených kontrolou. Dňa 21.12.2015 podal žalobca na Krajský súd v Bratislave žalobu o\npreskúmanie zákonnosti protokolu a zápisnice o prerokovaní protokolu, konanie bolo vedené pod sp.\nzn. 1S/306/2015.\n17. Dňa 07.01.2016 bol žalobcovi doručený lit zo dňa 22.12.2015, ktorým ho Výskumná agentúra na\nvrátenie finančných prostriedkov vo výške 25%-nej korekcie z hodnoty výdavkov zákazky do 13.02.2016,\nprílohou listu bola Správa o zistenej nezrovnalosti č. N215002316/S01 zo dňa 22.12.2015. Žalobou\ndoručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 03.03.2016 sa žalobca domáhal preskúmania Správy\no zistenej nezrovnalosti č. N215002316/S01 zo dňa 22.12.2015, konanie bolo vedené pod sp. zn.\n5S/41/2016.\n18. Následne agentúra listom zo dňa 17.02.2017 zaslala žalobcovi aktualizácie Správ o zistenej\nnezrovnalosti č. N21502316/S02 a č. N21700254/S01 zo dňa 16.02.2017 a Žiadostí o vrátenie\nfinančných prostriedkov č. 26220220132/Z02 a 26220220132/Z036 zo dňa 16.02.2017, preskúmania\nzákonnosti ktorých sa žalobca domáhal v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.\n5S/71/2017.\n19. Predmetom kasačného konania bolo preskúmanie uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k.\n5S/71/2017-257 zo dňa 30.01.2018 ako aj konania, ktoré mu predchádzalo. Kľúčovou otázkou sa\npre kasačný súd stalo právne posúdenie možnosti súdneho prieskumu aktualizácie Správ o zistenej\nnezrovnalosti č. N21502316/S02 a č. N21700254/S01 zo dňa 16.02.2017 a Žiadostí o vrátenie\nfinančných prostriedkov č. 26220220132/Z02 a 26220220132/Z036 zo dňa 16.02.2017, ktoré krajský\nsúd zhodne so žalovaným považoval za nepreskúmateľné v správnom súdnictve.\n20. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n21. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n22. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\n\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n23. Podľa § 7 písm. h/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia,\npríkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých\npreskúmanie vylučuje osobitný predpis.\n24. Podľa § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z.z. rozhodnutia vydané v konaní podľa tejto časti zákona\nnie sú preskúmateľné správnym súdom.\n25. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n26. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n27. S poukazom na obsah kasačnej sťažnosti žalobcu, považoval kasačný súd za potrebné sa v prvom\nrade vyjadriť k sťažnostnému bodu, v ktorom žalobca namietal odklon krajského súdu od judikatúry\nkasačného súdu (dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. h/ SSP), tvrdiac, že v obdobných veciach prijal\nNajvyšší súd Slovenskej republiky viacero rozhodnutí, podľa ktorých bol krajský súd povinný napadnuté\nuznesenie materiálne posúdiť bez ohľadu na jeho formu (sp. zn. P., 5Sžf/31/2011, 5Sžf/26/2012,\n5Sžo/62/2014).\n28. K uvedenej námietke žalobcu kasačný súd uvádza, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo\nsvojej rozhodovacej činnosti už v minulosti riešil otázku právomoci správneho súdu vykonať súdny\nprieskum napadnutých správnych aktov (správy o zistenej nezrovnalosti a žiadosti o vrátenie finančných\nprostriedkov podľa zákona č. 528/2008 Z. z.), pričom postoj súdu k tejto otázke nebol úplne jednoznačný,\nkeďže sa vyskytlo i rozhodnutie podporujúce názor žalobcu o prípustnosti súdneho preskúmania\nuvedených správnych aktov (sp. zn. 5Sžf/26/2014 zo dňa 28.04.2016), ktoré je však výnimkou z\nustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu.\n29. K rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, citovaným žalobcom na podporu svojich\nargumentov v podanej v kasačnej sťažnosti, kasačný súd uvádza, že ide o staršie rozhodnutia\nnajvyššieho súdu, ktoré boli prekonané jeho neskoršou judikatúrou (konkrétne sp. zn. 4Sžf/56/2015 a\nsp. zn. 1Sžf/87/2015). Kasačný súd zdôrazňuje, že v aktuálnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sa nevyskytujú názory, ktoré by sa nezhodovali s právnymi závermi vyslovenými k\ntejto otázke v uznesení zo dňa 8. júna 2016 sp. zn. 4Sžf/56/2015 v obdobnej veci: „V prejednávanej veci\nuzatvoril žalobca zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s Ministerstvom životného\nprostredia Slovenskej republiky, a to podľa § 15 ods. 1 zákona o pomoci a podpore. Na základe\nuvedenej zmluvy boli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky na účel uvedený v predmetnej zmluve na\nzáklade uskutočneného verejného obstarávania. Následne ministerstvo životného prostredia vykonalo\nadministratívnu kontrolu verejného obstarávania, ktoré sa vykonalo na v nadväznosti na uzatvorenú\nzmluvu, a to v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o pomoci a podpore. V priebehu kontroly\nboli zistené určité nezrovnalosti, ktoré boli žalobcovi oznámené formou Správy o zistenej nezrovnalosti,\ntak ako to ustanovuje zákon o pomoci a podpore vo svojej druhej časti. Predmetnú správu je možné\npovažovať podľa názoru senátu najvyššieho súdu za podkladové rozhodnutie, ktoré má predbežnú\npovahu vzhľadom na postup upravený v § 27a citovaného zákona. Najvyšší súd sa nestotožňuje\ns názorom krajského súdu, že právo žalobcu na poskytnutie prostriedkov z fondov Európskej únie\npatrí k základným právam a slobodám. Výpočet základných ľudských práv a slobôd obsahuje Ústava\nSlovenskej republiky vo svojej druhej hlave ako aj Dohovor o ochrane základných práv a ľudských\nslobôd. Odvolací súd má za to, že v nich nie je obsiahnuté právo, ktoré by korešpondovalo s právom,\nktorého ochrany sa domáha žalobca. Prejednávanú vec teda nemožno posudzovať podľa čl. 46 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky.“\n30. Na tieto právne závery nadviazal Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 1Sžf/87/2015\nzo dňa 14. februára 2017, keď za podobných skutkových a právnych okolností konštatoval: „Je\nnepochybné, že v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 528/2008 Z. z. úspešnému predkladateľovi žiadosti, a v\n\npreskúmavanej veci aj žalobcovi, sa pomoc, resp. podpora poskytuje na základe súkromnoprávneho\nvzťahu, ktorý vychádza zo zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.\nĎalej však už, ako správne konštatoval žalobca, žalovaný vystupuje v pozícii orgánu verejnej správy, t.j.\nako riadiaci orgán mu do pôsobnosti zverené finančné zdroje spravuje s dohľadovým vrchnostenským\noprávnením, ktoré mu najmä vyplýva z ustanovení\n- § 24b a nasl. zák. č. 528/2008 Z. z. (výkon dohľadu nad plnením podmienok poskytnutia pomoci a\npodpory, súlad platby a súvisiacej dokumentácie so záväznými predpismi, či hospodárnosť, efektívnosť,\núčinnosť a účelnosť použitia pomoci a podpory), resp.\n- § 26 zák. č. 528/2008 Z. z. (výkon ochrany finančných záujmov vrátane zistenia nezrovnalostí).\nPokiaľ v rámci výkonu svojich oprávnení žalovaný zistí existenciu nezrovnalosti, je povinný túto\nskutočnosť oznámiť žalobcovi ako prijímateľovi (viď § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z. z.) prostredníctvom\ntzv. správy o zistenej nezrovnalosti. Zákon oprávňuje žalovaného v prípade tvrdeného porušenia\npravidiel a postupov verejného obstarávania, aby v tomto štádiu výkonu dohľadových oprávnení mohol\nžalobcu popri oznámení o zistenej nezrovnalosti vyzvať na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho\nčasti na predmet zákazky (§ 27a ods. 1 zák. č. 528/2008 Z. z.), resp. pozastaviť, zamietnuť alebo\nupraviť výšku platby pre projekt alebo jeho časť (§ 7 ods. 6 zák. č. 528/2008 Z. z.). Zákonodarcom\npoužité oprávnenie „možnosť vyzvať“ je nutné vykladať s prihliadnutím na absenciu vykonať autoritatívny\nvýklad ustanovení zák. č. 25/2006 Z. z. žalovaným v tom zmysle, že ide o uplatnenie notifikačného\n(oznamovacieho) oprávnenia orgánu verejnej správy v rámci výkonu dohľadových oprávnení, avšak v\nžiadnom prípade nejde o výkon vrchnostenskej rozhodovacej právomoci, ako sa domnieva žalobca.\nPodľa § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z. z. v citovanom znení platí, že ak riadiaci orgán zistí nezrovnalosť\nz vlastného podnetu alebo iného podnetu, je povinný vypracovať a predložiť správu o zistenej\nnezrovnalosti certifikačnému orgánu, platobnej jednotke a prijímateľovi.\nCelé štádium výkonu dohľadových oprávnení žalovaného ako riadiaceho orgánu sa ukončuje v okamihu,\nkedy žalovanému ako riadiacemu orgánu je v dôsledku platobnej pasivity prijímateľa potvrdené tvrdené\nporušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania prostredníctvom uloženia pokuty, resp. v\nosobitných situáciách len zachyteného v protokole.\nAž na uvedenom základe vzniká žalovanému rozhodovacia právomoc rozhodnúť o vrátení dvojnásobku\n(podľa aktuálnej právnej úpravy 1,5 násobku) sumy uvedenej v pôvodnej výzve, ktorá je však zákonom\nlimitovaná 100% výškou poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.\nNakoľko na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení (kontrola,\ndohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v správnom\nsúdnictve najmä nazerá ako na individuálne správne úkony s charakterom predbežnej povahy, Najvyšší\nsúd musel vyhodnotiť napadnutý úradný list ako správny akt, ktorý nie je možné v zmysle § 248 písm.\na/ O.s.p. podrobiť súdnej právomoci v správnom súdnictve.\nNakoľko pri vydávaní napadnutého úradného listu vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov\nposkytnutých podľa zák. č. 528/2008 Z. z. nemohol žalovaný uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc,\nje možné sa zhodnúť s názorom žalovaného, že išlo o individuálny správny akt, u ktorého absentuje\ndonucovacia zložka výkonu verejnej moci, t.j. ide slovami žalovaného o výzvu na „dobrovoľné“ plnenie\noznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (t.j. iba tvrdených) skutočností.“\n31. V súvislosti s námietkou žalobcu, týkajúcou sa nesprávneho právneho záveru, vysloveného vo\nvyššie citovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 8.\njúna 2016 a v obdobných rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré boli napadnuté ústavnými sťažnosťami\nna Ústavnom súde Slovenskej republiky, kasačný súd uvádza, že mu je známa aktuálna rozhodovacia\nčinnosť ústavného súdu vo veciach ústavných sťažností sťažovateľov, v ktorých ako prijímatelia\nnenávratného finančného príspevku podľa zákona č. 528/2008 Z.z. namietali porušenie základných\npráv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuzneseniami rôznych senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o zamietnutí kasačných sťažností\n\nproti rozhodnutiam Krajského súdu v Bratislave o odmietnutí žalôb o preskúmanie správ o zistených\nnezrovnalostiach (príp. protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní) z\ndôvodu ich neprípustnosti.\n32. Uzneseniami Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. III. ÚS 33/2018 zo dňa 30. januára 2018,\nIV. ÚS 200/2018 zo dňa 8. marca 2018, IV. ÚS 267/2018 zo dňa 19. apríla 2018, IV. ÚS 395/2018\nzo dňa 21. júna 2018, IV. ÚS 439/2018 zo dňa 1. augusta 2018, I. ÚS 276/2018 zo dňa 15. augusta\n2018, II. ÚS 395/2018 zo dňa 5. septembra 2018, II. ÚS 459/2018 zo dňa 26. septembra 2018, III. ÚS\n408/2018 zo dňa 13. novembra 2018, II. ÚS 568/2018 zo dňa 6. decembra 2018, IV. ÚS 45/2019 zo\ndňa 24. januára 2019, IV. ÚS 52/2019 zo dňa 31. januára 2019, III. ÚS 46/20149 a III. ÚS 48/2019\nzo dňa 5. februára 2019) Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosti, v ktorých sťažovatelia namietali\nporušenie základných práv procesnej i hmotnej povahy uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, odmietol z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti.\n33. Kasačný súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnymi názormi Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v obdobných veciach a s uzneseniami Ústavného súdu Slovenskej republiky, vydanými na\nzáklade ústavných sťažností proti rozhodnutiam najvyššieho súdu, pričom poukazuje na nutnosť\ndodržiavania zásady právnej istoty (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky). Z uvedených\ndôvodov kasačný súd vyhodnotil námietku žalobcu, že krajský súd vydaním napadnutého uznesenia\nporušil zákon tým, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, za nedôvodnú.\n34. V súvislosti s námietkou žalobcu, týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia veci krajským\nsúdom (dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP), konkrétne nesprávneho výkladu ustanovenia § 14 ods.\n18 zákona č. 528/2008 Z.z. a tým nezákonného odmietnutia žaloby podľa § 98 písm. g/ SSP v spojení s\n§ 7 písm. h/ SSP, kasačný súd upriamuje pozornosť žalobcu na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. IV. ÚS 439/2018-10 zo dňa 1. augusta 2018, z odôvodnenia ktorého cituje:\n„41.1 Ústavný súd zároveň poukazuje na § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z. z., na ktorý odkazuje\naj najvyšší súd vo svojom napadnutom uznesení a podľa ktorého rozhodnutia vydané v konaní podľa\ntejto časti zákona (druhá časť zákona č. 528/2008 Z. z., do ktorej spadá aj § 27a, na základe ktorého\nbola vypracovaná správa a žiadosť, pozn.) nie sú preskúmateľné správnym súdom [v zákone odkaz na\n§ 7 písm. h/ Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia,\nopatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov\nverejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis].\n41.2 Uvedené znenie zákona priamo vylučuje preskúmateľnosť rozhodnutí vydaných podľa druhej časti\nzákona č. 528/2008 Z. z. správnym súdom, a teda predstavuje zákonný rámecna vyslovenie právneho\nnázoru vyjadreného najvyšším súdom v jeho napadnutom uznesení, v zmysle ktorého správne akty predmetná správa a žiadosť - nie sú preskúmateľné súdom v rámci správneho súdnictva.\n42. Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, pričom nezistil žiadnu skutočnosť,\nktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu nemajúci oporu v zákone, v nadväznosti\nna čo konštatuje, že je ústavne udržateľný záver najvyššieho súdu, podľa ktorého žiadosť a správa\nnie sú takými individuálnymi správnymi aktmi, ktoré by bolo možné podrobiť súdnemu prieskumu v\nrámci správneho súdnictva, a preto pokiaľ bola na uvedenom základe kasačná sťažnosť smerujúca\nproti napadnutému uzneseniu krajského súdu zamietnutá napadnutým uznesením najvyššieho súdu,\nnie je možné napadnuté uznesenie najvyššieho súdu považovať za rozhodnutie, ktoré by spočívalo\nna arbitrárnom, svojvoľnom a zjavne neudržateľnom a neospravedlniteľnom výklade práva, a teda za\nrozhodnutie, ktorým boli porušené sťažovateľom označené práva. V tejto súvislosti odkazuje ústavný\nsúd na identické závery, ktoré vyslovil v obdobných veciach (napr. III. ÚS 33/2018, IV. ÚS. 267/2018)“.\n35. K námietke žalobcu, týkajúcej sa nezákonného odmietnutia žaloby, ktorou sa žalobca domáha\nochrany základných ľudských práv, konkrétne vlastníckeho práva podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. j/ SSP) kasačný súd poukazuje na právny záver vyslovený vo\nsvojom skoršom rozhodnutí sp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 8. júna 2016: „Najvyšší súd sa nestotožňuje\ns názorom krajského súdu, že právo žalobcu na poskytnutie prostriedkov z fondov Európskej únie\npatrí k základným právam a slobodám. Výpočet základných ľudských práv a slobôd obsahuje Ústava\nSlovenskej republiky vo svojej druhej hlave ako aj Dohovor o ochrane základných práv a ľudských\n\nslobôd. Odvolací súd má za to, že v nich nie je obsiahnuté právo, ktoré by korešpondovalo s právom,\nktorého ochrany sa domáha žalobca. Prejednávanú vec teda nemožno posudzovať podľa čl. 46 ods.\n2 Ústavy Slovenskej republiky.“\n36. Kasačný súd, poukazujúc na ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\na Ústavného súdu Slovenskej republiky, zdôrazňuje, že správu o zistenej nezrovnalosti a žiadosť\no vrátenie finančných prostriedkov (v prejednávacej veci aktualizácie správ a žiadostí) nemožno\npovažovať za spôsobilý predmet súdneho prieskumu správnym súdom, nakoľko ich preskúmateľnosť\nvylučuje osobitný predpis (zákon č. 528/2008 Z.z. v § 14 ods. 18) a ako také nepredstavujú zásah\ndo práv a právom chránených záujmov žalobcu, t.j. i do vlastníckeho práva žalobcu podľa čl. 20\nÚstavy Slovenskej republiky, pretože nejde o právoplatné správne rozhodnutia o vrátení finančných\nprostriedkov podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z. V prípade, ak na základe podanej žiadosti\nžalobca nevráti poskytnuté finančné prostriedky, bude následne žalovaným začaté správne konanie,\nvýsledkom ktorého bude rozhodnutie o uložení povinnosti vrátiť finančné prostriedky, ktoré bude po\nvyčerpaní opravného prostriedku v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\npodliehať súdnemu prieskumu správnym súdom, a ktoré bude aj materiálne vykonateľné. Uvedené platí\ni vo vzťahu k prípadnej povinnosti vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej vo výzve.\n37. Záverom kasačný súd opakovane poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n1Sžf/87/2015 zo dňa 14.02.2017, na podklade ktorého prijalo Správne kolégium Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky na zasadnutí dňa 28.06.2018 právnu vetu judikovaného rozhodnutia k právnej\notázke, ktorá je predmetom konania: „V prípade, že správny orgán vydal napadnutý úradný list vo\nforme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých podľa zákona č. 528/2008 Z.z. <. o\npomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie v znení neskorších prepisov, nemohol správny\norgán zároveň uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc, nakoľko tu absentuje donucovacia zložka výkonu\nverejnej moci. Ide totiž len o výzvu na dobrovoľné plnenie oznámenej (nie uloženej) povinnosti na\nzáklade zistených (iba tvrdených) skutočností.“ (R 57/2018).\n38. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené závery považuje rozhodnutie\nkrajského súdu o odmietnutí žaloby žalobcu o preskúmanie správ o zistenej nezrovnalosti a žiadostí o\nvrátenie finančných prostriedkov ako neprípustnej podľa § 98 písm. g/ SSP v spojení s § 7 písm. h/ SSP\nza vecne správne, vydané v súlade s aktuálnou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky a Ústavného súdu Slovenskej republiky.\n39. Kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu neobsahuje žiadne právne relevantné\nnámietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia krajského súdu a preto\nkasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.\n40. Kasačný súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle\nustanovenia § 447 ods. 2 SSP v spojení s ustanovením § 188 SSP zamietol, vzhľadom k tomu, že správa\nani žiadosť nie sú spôsobilé spôsobiť žalobcovi závažnú ujmu, nakoľko nemôžu zasiahnuť do práv a\nprávom chránených záujmov.\n7.\n41. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žalobcovi,\nktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167\nods. 1 SSP), a zároveň ich nepriznal ani žalovanému, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467\nods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP).\n42. Toto rozhodnutie prijal senát kasačného súdu jednohlasne (§ 147 ods. 2 v spojení\n4 SSP).\n\ns § 139 ods.\n\n43. Neuniklo pozornosti najvyššieho súdu, že krajský súd v záhlaví kasačnou sťažnosťou napadnutého\nuznesenia uviedol nesprávnu ulicu v adrese sídla žalobcu a nesprávny dátum vydania preskúmavanej\nSprávy o zistenej nezrovnalosti č. N21502316/S02 (i v bode 1/ odôvodnenia uznesenia). Podľa\nustanovenia § 143 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), správny súd\n\nkedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti.\nO oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí osobám uvedeným v § 142 ods. 1.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/71/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:512cd2c9-2783-427b-944a-6bd7ac813798", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.48.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 48/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 48/2019 z 5. 2. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-02-05", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.48.2019.1"}, {"guid": "ussr:1a21c421-2d34-47fb-a96d-855c17564de3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.52.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 52/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 52/2019 z 31. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-31", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.52.2019.1"}, {"guid": "ussr:0a5fc7e1-b3b3-46dc-87e9-5a9519600032", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.45.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/2019 z 24. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-24", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.45.2019.1"}, {"guid": "ussr:13b2a989-4cf9-49b9-8828-d1426fecea94", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.568.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 568/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 568/2018 z 6. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-06", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.568.2018.1"}, {"guid": "ussr:b2b8eac9-1462-4398-9d98-a88cac41fbaa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.408.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 408/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 408/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.408.2018.1"}, {"guid": "ussr:52003fea-0516-4391-9be1-ba6107add293", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.459.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 459/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 459/2018 z 26. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-26", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.459.2018.1"}, {"guid": "ussr:8651a4b7-e239-4427-aebf-4531d3cfb6f6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.395.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 395/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 395/2018 z 5. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-05", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.395.2018.1"}, {"guid": "ussr:d686fe20-c1fc-4e06-a223-fd209810b0f6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.276.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 276/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 276/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.276.2018.1"}, {"guid": "ussr:8a79a851-adbf-4110-9f46-6b3e48e8ac7f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.439.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 439/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 439/2018 z 1. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-01", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.439.2018.1"}, {"guid": "ussr:09b38e28-ecc5-424c-9729-f6e724bc474c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.395.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 395/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 395/2018 z 21. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-21", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.395.2018.1"}, {"guid": "ussr:4f20d2d0-5864-4200-87fd-5ad2e375a484", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.267.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/2018 z 19. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-19", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.267.2018.1"}, {"guid": "ussr:e97cf947-7d8f-4541-9c23-511465bf2834", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.200.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 200/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 200/2018 z 8. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-08", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.200.2018.1"}, {"guid": "ussr:254b612b-c0c1-49a7-bde8-ff6cfcd784c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.33.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 33/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/2018 z 30. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-30", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.33.2018.1"}], "citovane_v": []}